Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200500
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425200500.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, v spore žalobkýň: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX
E., 2) A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G. E. C., obe právne zastúpené: Mgr. Miroslav
Vilím, advokát so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 30 854 466, proti žalovaným: 1) D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., 2) B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., obaja
právne zastúpení JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o. so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové

Zámky, IČO: 47 237 023, v mene ktorej koná JUDr. Ema Zacharová, advokátka a konateľka, o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobkyniam 1) a 2) súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
žalovaným 1) a 2).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2025 prostredníctvom
právneho zástupcu domáhali od žalovaných 1) a 2) vypratania nehnuteľnosti vedenej na Okresnom
úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, pre kat. územie I., okres J. K., evidovanej na LV č. XXXX ako
pozemok parc. č. 113 o výmere 50 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, pozemok parc. č.
114 o výmere 58 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, pozemok parc. č. 115 o výmere 2424

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku č. 113
a stavba so súp. č. XXX postavená na pozemku č. 114 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade
úspechu sa domáhali nároku na náhradu trov konania.

2. V predmetnej veci nebolo otvorené pojednávanie.

3. Právny zástupca žalobkýň 1) a 2) elektronickým podaním doručeným súdu dňa 16.10.2025 uviedol,
že berie späť žalobu v celom rozsahu v mene žalobkýň a žiada konanie vo veci zastaviť z dôvodu,
že ku dňu 13.10.2025 došlo k vyprataniu a odovzdaniu predmetných nehnuteľností žalovanými a ich
prevzatiužalobkyňami.KtomutopripojilProtokoloodovzdaníaprevzatíspísanýdňa13.10.2025.Právny
zástupca k nároku na náhradu trov konania uviedol, že žaloba žalobkyňami bola v tomto konaní podaná
dôvodne, odovzdaním nehnuteľností žalovanými 1) a 2) odpadol predmet sporu a samotná skutočnosť,

že k vyprataniu nehnuteľnosti došlo až po podaní žaloby žalobkyňami z dôvodu, že k vyprataniu
nehnuteľnosti došlo žalovanými 1) a 2) je zrejmé, že po uplatnení nároku žalobkýň súdnou cestou by
k dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľnosti nikdy nedošlo. S poukazom na tieto dôvody žalobkyne si
uplatňujú z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovaným 1) a 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Zároveň popri nároku na náhradu trov právneho zastupovania si uplatňujú aj nárok na náhradu
zaplateného súdneho poplatku v rozsahu nevrátenej časti. Okrem toho žalobkyne požiadali aj o vrátenie

súdneho poplatku v alikvotnej časti podľa zákona o súdnych poplatkoch.4. Súd písomné späťvzatie žaloby právneho zástupcu žalobkýň zaslal právnej zástupkyni žalovaných
1) a 2) s tým, aby sa k nemu písomne v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby a so
zastavením konania.

5. Právna zástupkyňa žalovaných prevzala výzvu súdu dňa 02.11.2025 a uviedla, že súhlasí so
späťvzatím žaloby a so zastavením konania a nesúhlasí s časťou uplatnenej náhrady trov konania
s odôvodnením, že pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb v zmysle § 13 odsek 2 Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení, ide o spoločné úkony, a preto

náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom zastupovaných osôb, napr. rozhodnutie NS SR č. k.
7Sžr/99/2016, Nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 305/2017-14. Z týchto dôvodov právna zástupkyňa
žalovaných namietala uplatnenie režijného paušálu pri oboch zastupovaných, keďže im patrí iba jeden
režijný paušál na každý úkon.

6. Podľa § 144 C.S.P., žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 odsek 1 C.S.P., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Súd konanie v predmetnej veci zastavil, lebo žalobkyne 1) a 2) v rámci dispozičného práva zobrali
späť žalobu z dôvodu, že žalovaní 1) a 2) vypratali nehnuteľnosť a odovzdali ju žalobkyniam a žalobkyne

ju prevzali na základe predloženého Protokolu o odovzdaní a o prevzatí predmetných nehnuteľností
zo dňa 13.10.2025, čím odpadol predmet sporu, lebo došlo k vyprataniu nehnuteľnosti. Žalovaní
prostredníctvom právnej zástupkyni písomne vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby a so zastavením
konania, nesúhlasili iba s časťou uplatnenej náhrady trov konania.

9. O vrátení alikvotnej čiastky zaplateného súdneho poplatku v súvislosti so späťvzatím žaloby
a zastavením konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.S.P. a priznal ich
náhradu žalobkyniam 1) a 2) v rozsahu 100 % voči žalovaným 1) a 2) z nasledovných dôvodov.

10.1 Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je
prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.
Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a

šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj určitú sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.
10.2 Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP).
Ak bude § 252 CSP rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok

na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto
nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť
za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu
má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.
10.3 Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

10.4 Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a

dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosťnahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne.
10.5 Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z

akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý
sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP) a k zastaveniu konania (to legislatívna prax nevylučuje,

najmä v iných ako sporových konaniach) môže dôjsť z dôvodu zákona (teda zastavenie zo zákona bez
potreby rozhodovať súdnym rozhodnutím). Zavinenie môže pritom existovať na strane žalobcu aj na
strane žalovaného.
10.6 V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne 1) a 2) zobrali späť žalobu z dôvodu, že
žalovaní 1) a 2) po podaní žaloby dobrovoľne vypratali nehnuteľnosti, z čoho je zrejmé, že bez uplatnenia
nároku žalobkýň súdnou cestou by nikdy k dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľnosti zo strany žalovaných

1) a 2) nedošlo. K dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľností zo strany žalovaných 1) a 2) došlo na základe
Protokolu o odovzdaní a prevzatí vypratania sa majúcich nehnuteľností dňa 13.10.2025 aj s odovzdaním
kľúčov. Žalovaní 1) a 2) boli tí, ktorí svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby žalobkyňami, lebo
nehnuteľnosť vypratali až po podaní žaloby, a preto procesne zavinili svojím správaním zastavenie
konania. Preto má súd za to, že nárok na náhradu trov konania u žalobkýň 1) a 2) je dôvodný, a preto

súd tento nárok žalobkyniam 1) a 2) priznal v rozsahu 100% voči žalovaným 1) a 2). Žalovaní 1) a 2)
boli v konaní zastúpení tiež advokátom a tieto trovy si musia znášať na vlastné náklady, pretože neboli
v konaní úspešní.

11. O výške trov konania voči žalovaným 1) a 2) súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením

v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.S.P., ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).