Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Polyaková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/94/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202559
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325202559.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľky: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., proti odporcovi: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
t. č. Psychiatrická nemocnica Hronovce, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14. augusta 2025 č. k. 5C/20/2025-26, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 18. augusta 2025 č. k. 5C/20/2025-39 , takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, v napadnutých
výrokoch I., II., IV., a p o t v r d z u j e .
II. Vo výroku III. odvolanie odporcu o d m i e t a .
III. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil odporcovi A. F., nar. XX.XX.XXXX,
povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke A. B., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov s tým, že pokiaľ by navrhovateľka a odporca boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu
v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní
prípadne v priestupkovom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na
dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov ako aj na nevyhnutne potrebný čas a na nevyhnutnú
vzdialenosť táto povinnosť nevzťahuje, II. výrokom uložil odporcovi A. F., nar. XX.XX.XXXX povinnosť,
aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX
G. G. H. XX I. C. D. G. E. vrátane spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového
domu s. č. XXXX, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres E., J.. výrokom súd
prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, IV.
výrokomsúdprvejinštanciepoučilodporcu, žemôženasúdpodaťprotinavrhovateľkežalobuonáhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Odporca môže podať aj návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a V. výrokom rozhodol
tak, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h), §
326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, ods. 2, §
334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj skutočnosťami zistenými
z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný.
1.1. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala,
aby súd zakázal odporcovi vstup do bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu s.
č. XXXX G. G. H. XX I. C. D. G. E. vrátane spoločných priestorov bytového domu s. č. XXXX, ktoránehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres E., vo vlastníctve navrhovateľky v
podiele 1/1. Zároveň sa navrhovateľka návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi zákaz priblíženia
k jej osobe a to na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom
konaní. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, byt č. XX so súp. č.
XXXX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, pričom
tento byt užívala spolu s odporcom až do dňa 06.08.2025, kedy bol vykázaný z bytu policajnou hliadkou.
Súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľkou a odporcom existuje resp. existoval vzťah druha a družky,
ktorí majú spoločné deti, pričom až do vykázania odporcu spoločne žili v byte, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky. Zároveň z potvrdenia o vykázaní zo spoločného bydliska ako aj z úradného
záznamu zo dňa 06.08.2025 vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie z násilného správania sa odporcu
voči navrhovateľke, ktorého sa dopustil odporca a ku ktorému incidentu musela byť privolaná policajná
hliadka. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že odporca nedokáže kontrolovať svoj
pozitívny vzťah k alkoholu, pričom po jeho požití sa správa agresívne, vulgárne, násilne, najmä k členom
domácnosti. O nepriaznivom vplyve alkoholu na správanie odporcu svedčí aj skutočnosť, že po tom,
ako bol odporca vykázaný z bytu navrhovateľky, bol dňa 07.08.2025 rýchlou zdravotnou pomocou v
doprovode policajnej hliadky privezený do Psychiatrickej nemocnice Hronovce, kde bol pre agresívne
správanie v domácom prostredí pod vplyvom alkoholu, hospitalizovaný na akútnom mužskom oddelení,
pričomjehohospitalizáciaajnaďalejtrvá.Podľanázorusúduprvejinštancie,takzozistenýchskutkových
okolností možno osvedčiť záver, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k navrhovateľke,
pričom za násilie je možné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu.
1.2. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti skonštatoval, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný, pretože navrhovateľka osvedčila potrebu jeho nariadenia, nakoľko
odporca svojím násilným správaním reálne vyvoláva u navrhovateľky pretrvávajúcu dôvodnú obavu
o jej život a zdravie, čím ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Preto súd považoval nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia za dôvodné a primerané,
pretože tvrdenia navrhovateľky o agresívnom násilnom správaní odporcu mal súd osvedčené z
predložených listinných dôkazov a to aj s prihliadnutím na osobu odporcu, ktorá bola v minulosti
právoplatne odsúdená za násilné trestné činy. Z takýchto skutočností tak možno vyvodiť ďalšiu hrozbu
agresívneho správania odporcu voči navrhovateľke. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že pre účely
nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie odporcu bolo jednoznačne
a spoľahlivo preukázané, pretože to bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné, ale
postačuje osvedčenie z dôvodného podozrenia z násilného správania odporcu resp. neoprávnených
zásahov do integrity navrhovateľky. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľky a odporcovi uložil dočasný
zákaz vstupovať do bytu a spoločných priestorov bytu, v ktorom býva navrhovateľka, nakoľko mal za
preukázané, že tej je potrebné poskytnúť takúto zvýšenú ochranu z obáv o možné opakovanie fyzických
útokov zo strany odporcu.
1.3. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že tiež vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v časti, ktorou sa domáha uloženia zákazu odporcu priblížiť sa k nej, ale len
navzdialenosťniemenšiuako20metrov.Takýmtozákazomjepodľanázorusúdumožnépredísťtakému
konaniu zo strany odporcu, ktorým by mohol ohroziť fyzickú i duševnú integritu navrhovateľky a to s
prihliadnutím na vyššie uvedené násilné správanie odporcu. Zároveň však súd vzhľadom na skutočnosť,
že môže prebiehať iné súdne alebo iné konanie medzi stranami sporu, považoval za potrebné z
praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ zákazu priblíženia sa v prípade vedenia súdnych, resp. iných
konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľka a odporca stretnú pri vykonávaní konkrétnych
procesných úkonov a z objektívnych príčin tak nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi
nimi bola menšia ako 20 metrov. Preto súd rozhodol, že v prípade vykonávania procesných úkonov, na
ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť strán sporu sa tento zákaz neuplatňuje, pretože v prípade
účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená
ochranou, ktorú počas týchto úkonov budú zabezpečovať príslušné úradné osoby (napr. orgány činné v
trestnom konaní, justičná stráž a pod.). Súd preto na základe doposiaľ zistených skutočností vyhodnotil
obavu navrhovateľky z pokračovania násilného konania odporcu voči nej za reálnu a dôvodnú, a preto
upravil pomery tak, že odporcovi uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na určitú vzdialenosť,
ktorá je uvedená vo výroku rozhodnutia.
1.4. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325
ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, pretože je potrebné, aby sa zabránilo ohrozeniu zdravia ako aj telesnej
resp. duševnej integrity navrhovateľky zo strany odporcu a to najmä, aby jej fyzickými resp. verbálnymiútokmi neubližoval. Nariadené neodkladné opatrenie spočíva jednak v dočasnom vylúčení odporcu z
užívania nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozhodnutia ako aj v zákaze odporcu priblížiť sa k
nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Zároveň súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti odporcu zdržať sa priblíženia
k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 m, nakoľko vzdialenosť 20 m považoval súd za primeranú,
aby zo strany odporcu nemohlo dôjsť k útoku na osobu navrhovateľky. Podľa názoru súdu nariadením
neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku č. I a II tohto uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami sporu. Keďže súd pred začatím konania nariadil neodkladné opatrenie, a
zároveň neuložil navrhovateľke povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo
veci samej, tak poučil odporcu ako stranu sporu, ktorej sa uložila neodkladným opatrením povinnosť, o
možnosti podať žalobu vo veci samej. Zároveň odporca má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh
na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže navrhovateľka mala v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia úspech v celom rozsahu a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči odporcovi v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že
skutky uvádzané v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia sú iba čiastočne pravdivé a sú
zavádzajúce, s cieľom poškodiť jeho osobu. Zároveň dodal, že k ostatným veciam sa vyjadrí osobe.
Svoje odvolanie na výzvu súdu prvej inštancie písomne doplnil podaním doručeným Okresnému súdu
Levice dňa 02.10.2025 v ktorom uviedol, že uznesenie súdu napáda v celom rozsahu, nakoľko ho
považuje za nesprávne a väčšina v ňom uvádzaných skutočností sa nezakladá na pravde a tieto sú
len vymyslené zo strany navrhovateľky. Či už sa to týka jeho pitia v čase trvania ich vzťahu i predtým,
alebo zmanipulovania jeho „prevozu“ do PN – Hronovce. Tu má dokonca dôvodné podozrenie, že
sa ako „svedok“ predstavovala nie strana navrhovateľky, ale jej najbližší príbuzný. Konkrétne matka
navrhovateľky. Uviedol, že stačí si porovnať podpisy na zápise z Polície SR s podpisom navrhovateľky
z iného obdobia. Navyše doplnil i skutočnosť, že v roku 2018 navrhovateľke previedol sumu 10 000 eur
na kúpu bytu. Jednalo sa o peňažný prevod z jeho účtu na účet navrhovateľky, prostredníctvom poštovej
banky, o čom má doklad. Preto sa touto cestou domáha o vyplatenie tejto sumy s príslušnými úrokmi zo
strany navrhovateľky, prípadne o uznanie jeho osoby, ako spoluvlastníka 1/3 spomínanej nehnuteľnosti.
V prípade negatívneho postoja navrhovateľky k tejto skutočnosti, je rozhodnutý podať trestné oznámenie
na navrhovateľku. Zároveň sa domáha, aby Okresný súd v Leviciach zrušil nariadenie o neodkladnom
opatrení v plnom rozsahu. Na záver podotkol, že navrhovateľka svojím konaním zdiskreditovala jeho
osobu a poškodila jeho meno.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštanciejepotrebnépodľa§387ods.1,ods.2CSPakovecnesprávnepotvrdiťavovýrokuIII.odvolanie
odporcu odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne
5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Predmetom konania v tejto veci je návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. XX, ktorý sa
nachádza na X. poschodí obytného domu s. č. XXXX, G. H. XX I. C. D. G. E. a zároveň mu bol uložený
zákaz približovania sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Súd prvej inštancie vo veci
rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 14. augusta 2025 č. k. 5C/202/2025-26 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 18. augusta 2025 č. k. 5C/20/2025-39, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote
odvolanie (č. l. 46), ktoré však neobsahovala zákonom stanovené náležitosti. Preto uznesením zo dňa
09. septembra 2025 č. k. 5C/20/2025-48 súd prvej inštancie vyzval odporcu na doplnenie odvolania,
pričom ho poučil v akom rozsahu ma doplnenie vykonať. Odporca na výzvu súdu prvej inštancie odstránilvady svojho odvolania tým, že ho doplnil zákonnými náležitosťami a špecifikoval, v akom rozsahu
uznesenie napáda, z akých dôvodov a čoho sa domáha.
7. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou
zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní zákonných
predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol v súlade s platnou
právnou úpravou.
8. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka osvedčila potrebu
a nevyhnutnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka osvedčila, že spolu s odporcom
zdieľali spoločnú domácnosť, kde sa odporca prisťahoval a s navrhovateľkou tvorili pár. Po incidente,
kedy sa odporca správal agresívne, v dôsledku čoho zaútočil na svojho vnuka K. a matku navrhovateľky
bola privolaná polícia. Z úradného záznamu zo dňa 06.08.2025 (č. l. 3 spisu) spísaným Okresným
riaditeľstvom policajného zboru v Leviciach, odbor poriadkovej polície, OOPZ v LV, č. k. ORPZ-LV-
OPP3-318/2025-P vyplýva, že odporca bol vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní v súlade
s § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ohrozenej
osobe – navrhovateľke boli poskytnuté informácie týkajúce sa pomoci osobám a obetiam domáceho
násilia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že v minulosti bol odporca
viackrát odsúdený za násilnú trestnú činnosť a rovnako i z Centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov vyplýva, že odporca má dva záznamy priestupkov z roku 2023 a 2025. Vzhľadom na
výsledky lustrácie možno konštatovať, že odporca má násilnú minulosť, z ktorej pramení oprávnená
hrozba, že odporca sa môže voči navrhovateľke správať agresívne a násilne, pričom navrhovateľka
môže mať obavu z ohrozenia jej psychickej či telesnej integrity, nakoľko tieto svojou intenzitou vyvolávajú
pocit nebezpečia a hrozby. Tvrdeniu navrhovateľky, že má strach z konania odporcu nasvedčuje aj to,
že odporcovi zrušila trvalý pobyt na adrese C. D. H. XXXX/XX E. (č. l. 9 spisu). Odporca síce vo svojom
odvolaní (č. l. 46 spisu) a rovnako i v doplnenom odvolaní (č. l. 52 spisu) popieral skutočnosti uvádzané
navrhovateľkou s argumentom, že sú iba čiastočne pravdivé a že sú zavádzajúce, avšak svoje tvrdenia
o tom, že by navrhovateľka nehovorila pravdu nijakým spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že odporca
nadmerne konzumuje alkoholické nápoje, v dôsledku ktorých vykazuje agresívne správanie svedčí aj to,
že je v súčasnosti hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Hronovce, kde bol privezený s posádkou
RZP za asistencie polície pre agresívne správanie v dôsledku požitia alkoholu (č. l. 25 spisu). Vzhľadom
k uvedenému, odvolací súd taktiež vzhliadol dôvodnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bez
právneho významu považoval odvolací súd námietky odporcu týkajúce sa toho, že od navrhovateľky
požaduje,abymuspolusúrokmivrátilasumu10000eur,prípadne,abysastalspoluvlastníkomvpodiele
1/3 k nehnuteľnosti, nakoľko uvedené námietky sa netýkajú nariadenia neodkladného opatrenia.
9. Odvolací súd dopĺňa, že pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) musí
mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,
proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, pričom kvalitatívne požiadavky na
osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu
ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľka osvedčila listinou o vykázaní zo
spoločného obydlia č. p.: ORPZ-LV-OOP3-318-2025-5 (č. l. 4 spisu), oznámením o zrušení trvalého
pobytu (č. l. 9 spisu), lustráciou z Centrálnej evidencie správnych deliktov potvrdzujúcou spáchania
dvoch priestupkov, ako aj tým, že odporca bol v minulosti viackrát právoplatne odsúdený aj za násilnú
trestnú činnosť (ublíženie na zdraví s následkom smrti).
10. Navrhovateľka zároveň hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako aj
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, vo vzťahu k návrhu o nepribližovaní sa k jej osobe. V tomto smere
súd prvej inštancie správne skonštatoval, že uložený zákaz odporcovi, nepribližovať sa k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov (a nie 50 m ako v návrhu navrhovateľka požadovala), je
dostatočná, nakoľko sa aj týmto obmedzením predíde, aby odporca mohol ohroziť navrhovateľku svojim
konaním.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I., II., IV., V. potvrdiť.
12. Odvolací súd odvolanie odporcu vo výroku III., ktorý bol návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti
zamietnutý, odmietol podľa § 386 písm. b) CSP, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V tejtočasti uznesenie súdu prvej inštancie nesmeruje proti odporcovi, neukladá mu žiadnu povinnosť,
a nevyznieva v jeho neprospech. Z uvedených dôvodov odporca nie je osobou oprávnenou podať v tejto
časti odvolanie, a preto ho odvolací súd odmietol.
13. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal proti neúspešnému odporcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.