Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200271
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
DI-MA Trans s.r.o., so sídlom Pri Majeri 1401/47 982 01 Tornaľa, Slovenská republika, IČO: 47638141,
právne zastúpený: JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, Slovenská
republika, IČO: 43023096, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova
1887/10, 04001 Košice, Slovenská republika, IČO: 00166405 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. O-117/2023 zo dňa 10.05.2023 (číslo spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3428), vo veci uloženia pokuty a
jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-117/2023 zo dňa 10.05.2023 a vec vracia
Národnému inšpektorátu práce na ďalšie konanie

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou dňa 17.05.2023 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach ( ďalej aj
„pôvodný správny súd“ ), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. O - 117/2023 zo dňa
10.05.2023 ( ďalej „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“ ). Zároveň žalobca žiadal,
aby mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“, ktorý vo veci rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu

práce Správneho súdu v Košiciach

Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Inšpektorát práce v Košiciach (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu kontrolu
v období od 04.08.2022 do 04.10.2022 zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych povinností zo
strany zamestnávateľa a dodržiavania predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Pri výkone inšpekcie zistil prvostupňový správny orgán porušenie predpisov na úseku bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli zaznamenané v protokole o výsledku kontroly zo dňa 04.10.2022,
kde okrem iných nedostatkoch zistil, že podľa zoznamu pridelených osobných ochranných pracovných
prostriedkov (ďalej len „OOPP“) a evidenčnej karty pridelených OOPP, žalobca neposkytol bezplatnezamestnancovi A. B. (ďalej len „zamestnanec žalobcu“) prostriedky na základe vypracovaného
dokumentu o posúdení rizika a zoznamu poskytovaných OOPP, teda neboli zamestnancovi žalobcu
poskytnuté ochranné pracovné rukavice päťprstové kožené (ďalej len „ochranné pracovné rukavice“),

ochranná obuv s oceľovou špičkou, ochranná prilba a ochranné okuliare, čím došlo k rozporu
s ustanovením § 6 ods. 2 písm. b) zákona číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“).
Predmetný protokol bol žalobcovi doručený podľa tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, pričom
žalobca sa k protokolu nevyjadril.

4. Na podklade zistených skutočností obsiahnutých v protokole o výsledku kontroly, začal prvostupňový
správny orgán dňa 02.03.2023 správne konanie voči žalobcovi. Žalobca sa k začatiu správneho konania
vyjadril tak, že žalobca tvrdil, že odovzdal zamestnancovi žalobcu OOPP a zamestnanec žalobcu bol
zaujatý vo vzťahu k žalobcovi, ktorému mal spôsobiť škodu.

5. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.03.2023 rozhodnutie (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. b.) bod 1/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z.z.
o inšpekcii práce a o a zmene a doplnení zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) uložil pokutu vo výške 2500,- EUR za porušenie § 6

ods. 2 písm. b) zákona o BOZP - porušenie povinnosti neposkytnutia OOPP na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci zamestnancovi žalobcu, konkrétne žalobca nemal poskytnúť ochranné
pracovné rukavice, ochrannú obuv s oceľovou špičkou, ochrannú prilbu a ochranné okuliare. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal kontrolu, pričom žalobca predložil prvostupňovému
správnemuorgánulistinnédôkazy,konkrétnepracovnúzmluvu,zoznamposkytovanýchOOPP,písomný

dokument o posúdení rizika, evidenčnú kartu pridelených OOPP a vychádzal zo zistení z protokolu
o vykonanej kontrole. Prvostupňový správny orgán zistil, že z písomného dokumentu o posúdení
rizika (dokument BOZP/05.0) poskytovanie osobných ochranných pracovných pomôcok, kde bolo
okrem iného uvedené, že zamestnávateľ má poskytovať osobné ochranné prostriedky podľa zoznamu
poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorý mal byť vypracovaný na základe

vykonanej analýzy rizík vyplývajúcich z pracovných procesov. Podľa tohto zoznamu mal žalobca
zamestnancovi žalobcu poskytnúť OOPP, tak ako bolo uvedené vyššie. Z evidenčnej karty pridelených
OOPP pre zamestnanca žalobcu malo vyplývať, že tieto prostriedky mal poskytnúť 09.05.2022,
avšak na tomto dokumente absentoval podpis zamestnanca žalobcu. Z uvedeného mal prvostupňový
správny orgán za preukázané, že žalobca porušil povinnosť a za porušenie povinností prvostupňový

správnyorgánmoholuložiťpokutuod1000,-EURdo200000,-EUR.Samotnúvýškupokuty(2500,-EUR)
prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že zohľadnil predovšetkým závažnosť zisteného porušenia,
počtu zamestnancov zamestnávateľa a rizík, ktoré vyplývajú z činností, skutočnosti, či porušenie
povinností bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce alebo ide len o ojedinelý výskyt
nedostatku, či sa jednalo o opakované zistenie toho istého nedostatku a či sankcia splní požiadavku

represie ako aj preventívny účel. Prvostupňový správny orgán poukázal, že žalobca mal poskytnúť
tieto prostriedky, ktoré mali slúžiť na ochranu života a zdravia zamestnancov, ďalej žalobca mal ku dňu
01.08.2022 - 19 zamestnancov, teda išlo o tzv. „malý podnik“, išlo o prevádzku s vyššou mierou rizika,
v ktorej sa vykonávala nákladná cestná doprava s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony a pri kontrole boli
zistené aj iné porušenia povinností podľa zákona o BOZP. Výšku pokuty uložil prvostupňový správny

orgán na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 30.03.2023,
ktoré odôvodnil tým, že zamestnancovi žalobcu boli poskytnuté osobné ochranné prostriedky, pričom
pri ich poskytnutí boli prítomné aj ďalšie osoby, ktoré z dôvodu nedostatočného dokazovania neboli

vypočuté a poukázal na to, že zamestnanec žalobcu tieto prostriedky dostal, odmietol však podpísať
preberací protokol, preto žalobca nedokázal v konaní listinnými dôkazmi preukázať prevzatie týchto
prostriedkov. Ďalej žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť výroku o výške pokuty, pričom žalobcovi
nebolo zrejmé prečo prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2500,-EUR, keď spodná
hranica sadzby pokuty bola 1000,-EUR, pričom mu nebola uložená pokuta napr. 1000,-EUR alebo

3000,-EUR a nebolo možné z odôvodnenia výroku prvostupňového správneho orgánu o výške
pokuty bez uvedenia kvantifikačných faktorov overiť uloženú výšku pokuty. Z uvedených dôvodov
považoval výrok o výške pokuty za nezákonný, arbitrárny. Nesúhlasil ani s mierou hodnotenia rizík prác
u žalobcu, keď prvostupňový správny orgán vychádzal z výpisu z obchodného registra k predmetompodnikania žalobcu, pričom prvostupňový správny orgán sa nezaoberal reálnou príčinnou súvislosťou
medzi predmetom podnikania žalobcu a druhom prác, ktorý mal vykonávať konkrétny zamestnanec
žalobcu, pri ktorom došlo k porušeniu povinností na úseku BOZP. Žiadal rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu zrušiť a vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu.

7. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.05.2023 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil
a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na inštitút objektívnej
zodpovednosti za správne delikty, čo v danom prípade nastalo, keďže išlo o správny delikt

žalobcu ako zamestnávateľa a bolo na zodpovednosti žalobcu, aby sa tejto zodpovednosti zbavil,
za predpokladu, že by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že daný delikt
nespáchal. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav, vychádzal
z listín a dôkazov predložených žalobcom, t.j. z protokolu o vykonaní kontroly u žalobcu. Žalobca
podľa žalovaného nepredložil v konaní dôkazy o skutočnom pridelení OOPP zamestnancovi žalobcu,
teda mal za to, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. Vo vzťahu k výške pokuty poukázal

na priťažujúce okolnosti u žalobcu, najmä žalobca zamestnával väčší počet zamestnancov - 19, išlo
teda o „malý podnik“, vykonával činnosti s vyššou mierou rizika, pri vykonaní kontroly bolo zistených
až 10 nedostatkov, teda mal za to, že výška pokuty je primeraná porušenej povinnosti. Prvostupňový
správny orgán sledoval jej výchovné aj preventívne pôsobenie, teda uložená výška pokuty mala by mať
silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných

povinností. Žalovaný zdôraznil, že zistený skutkový stav jednoznačne potvrdil skutočnosť, že žalobca
spáchalsprávnydelikt,výškapokutybolaprimeraná,rozhodnutiebolodostatočneurčité,konkretizované
a odôvodnené.

Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca podal proti žalovanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 16.05.2023
z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP. V správnej žalobe, žalobca
argumentoval jednak nepreskúmateľnosťou žalovaného rozhodnutia, ako i nedostatočne zisteným
skutkovým stavom. Žalobca poukázal, že už v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu

uviedol, že žalobca poskytol zamestnancovi žalobcu ochranné prostriedky, pričom pri poskytnutí boli
prítomní ďalší zamestnanci a žalobca nemal možnosť preukázať uvedené skutočnosti iným spôsobom,
pretože zamestnanec žalobcu odmietol podpísať preberací protokol a nemohol zamestnanca žalobcu
nútiť k podpísaniu tohto preberacieho protokolu. Rovnako poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia
vo vzťahu k výške pokuty, kedy žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2500,-EUR, pričom mu

nebolo zrejmé na základe akých objektivizujúcich kvantifikácií bola určená, tak aby si ju vedel
nezaujatý pozorovateľ „vyrátať“. Žalobca v podanej správnej žalobe taktiež namietal, že pri určení
priťažujúcich okolností žalovaný vychádzal z výpisu z obchodného registra, kde sa nachádzali aj iné
predmetypodnikania,pričomnevychádzalzkonkrétnehodruhučinnosti,ktorúmalzamestnanecžalobcu
pre žalobcu vykonávať. Žalobca nesúhlasil ani s výškou uloženej pokuty vo vzťahu k jej preventívnemu

charakteru, pretože rozhodnutia žalovaného sa nezverejňovali a teda nemohli sa s týmto rozhodnutím
oboznámiť aj iné subjekty. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pri kontrole boli zistené
aj iné nedostatky, pričom tieto nedostatky neboli v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu
a žalovaného uvedené, nemohol sa s nimi oboznámiť, o týchto nedostatkoch sa mohol dozvedieť
iba z administratívneho spisu, čo považoval za neprípustné. Mal za to, že rozhodnutie je nedostatočne

zdôvodnené a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.10.2023 v ktorom uviedol,
že žalované rozhodnutie považuje za správne a zákonné, navrhol žalobu zamietnuť. V podanom
vyjadrení poukázal na to, že povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa bolo vykonať opatrenia

na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri zdravia zamestnancov pri práci. Žalobca ako zamestnávateľ
predložil počas kontroly písomné dokumenty, pričom žalobca mal povinnosť poskytnúť zamestnancovi
žalobcovi OOPP a počas inšpekcie práce, ani v priebehu správneho konania žalobca nepredložil
nijaký doklad, ktorý by preukázal, že OOPP poskytol zamestnancovi žalobcu. Žalovaný opätovne
zdôraznil, že prvostupňový správny orgán využil inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty,

kedy žalovaný poukázal, že prvostupňovému správnemu orgánu postačovalo dokázať len porušenie
právnej povinnosti žalobcu. Žalobca ako zamestnávateľ zodpovedal za uvedené porušenie bez ohľadu
na to, či išlo o zavinené konanie alebo opomenutie. Žalovaný nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by
spochybnili alebo vyvrátili porušenie právnej povinnosti a zistený stav vychádzal jednak z listín,ktoré boli predložené počas výkonu inšpekcie práce a porušenie bolo preukázané aj protokolom.
Žalovaný zdôraznil, že námietka vo vzťahu k neumožneniu vypočutiu zamestnancov bola nedôvodná,
pretože žalobca v priebehu kontroly, ako i v priebehu správneho konania nenavrhol žiaden konkrétny

dôkaz na vykonanie alebo doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný uviedol,
že odôvodnenie pokuty bolo riadne zdôvodnené a výška pokuty plnila nielen preventívnu, výchovnú ale
aj represívnu funkciu.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika zo dňa 27.10.2023) zotrval v plnom

rozsahu na podanej žalobe a argumentácii v nej uvedenej, pretože žalovaný na nedostatky vytýkané
v správnej žalobe podľa jeho názoru nereagoval, odkázal len na svoje predošlé rozhodnutie.

11. Žalovaný dupliku k podanej replike nepodal.

12. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 29.10.2025 verejne

vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 22.10.2025.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 493e SSP „ Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

15. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023
„1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o
priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“
„2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania

ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

16. Podľa § 195 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.“

17. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce „Inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné
porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200

000 eur.“

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce „Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
pracovnoprávnych predpisov,2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu askončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.“

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP „Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne
poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné
osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.“

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci“.

Právny názor správneho súdu

21.SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených
námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalované

rozhodnutie,inadrámecvznesenýchnámietokpostupompodľa§195SSPadospelkzáveru,žepodaná
žaloba je dôvodná.

22. V prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého bola žalobcovi
uložená pokuta za správny delikt, teda ide o vec spadajúcu pod správne trestanie. Správne trestanie za

správnedeliktyvzmyslerozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(napr.sp.zn.8Sžo/147/2008
zo dňa 12.03.2009) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a ďalej je
potrebnépoukázaťnazásaduzákonnostivzmyslečlánku49ÚstavySlovenskejrepublikyanajudikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky
aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „akékoľvek

trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v
správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu a preto bolo nutné posúdiť aplikáciu
zásad trestného konania. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné obvinenie a trest
extenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa vnútroštátneho

právneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu trestného činu
a trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená, že nepovažuje
za trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy.
Ztohoďalejvyplýva,žezásadytrestnéhoprávamožnovzťahovaťtaknačinypatriacepodľaslovenského
právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp. iné správne delikty.

23. Správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie
je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona
objektívne došlo alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie
(tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že

žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.
Hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestania
a správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony
v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty, ustanovením jej dolnej hranice.

24. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázkou porušenia povinnosti poskytnúť zamestnancovi
žalobcu OOPP, kedy žalobca predložil evidenčnú kartu pridelených OOPP a zároveň v odvolaní,
ako i v žalobe argumentoval tým, že zamestnancovi žalobcu poskytol OOPP, pričom tento zamestnanec
odmietol podpísať prevzatie pridelených OOPP, žalovaný vychádzal z premisy neposkytnutia
(nepreukázania poskytnutia) OOPP. Rovnako medzi stranami bola aj sporná otázka výšky sankcie

za porušenie právnej povinnosti, žalobca jej výšku považoval nepreskúmateľnú a arbitrárnu.

25. Správny súd v tomto ohľade poukázal na dve nosné námietky žalobcu, kedy jednak spochybňoval
samotné porušenie právnej povinnosti, pričom žalobca tvrdil, že odovzdal OOPP a odovzdanie nevedelpreukázať a namietal nepreskúmateľnosť výšky sankcie, ktorá bola uložená prvostupňovým správnym
orgánom a žalovaným za porušenie právnej povinnosti.

26. V danom prejednávanom prípad správny súd podrobil zistené skutočnosti v administratívnom spise
listín,protokoluovýsledkukontroly testusplneniapodmienokporušeniaprávnejpovinnosti–poskytnutia
OOPP zamestnancovi žalobcu, teda či je jednoznačne a určite bez pochýb preukázané, že sú
splnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Správny súd v tomto ohľade vychádzal
z povinnosti uloženej žalobcovi, ktorá je uvedená v § 6 ods. 2 písm. b) zákona BOZP, kedy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov
je zamestnávateľ povinný bezodkladne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich
života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich
poskytnutí. Zákonnom stanovená právna povinnosť ukladá osobe, ktorá je v pozícii zamestnávateľa
nasledovné povinnosti :
1) povinnosť bezplatne poskytnúť zamestnancom účinné ochranné prostriedky, u ktorých to vyžaduje

ochrana ich zdravia alebo života,
2) povinnosť viesť evidenciu o ich poskytnutí,
pričom porušenie zákonnej povinnosti uvedenej v § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP môže
byť sankcionované pri nesplnení, čo i len jednej z vyššie uvedených povinností. Žalobca v zmysle
právnych povinností uložených zákonom o BOZP bol povinný spracovať dokument, ktorý sa nachádza

v administratívnom spise, ktorý nebol zo strany účastníkov konania namietaný, kedy žalobca
zabezpečoval bezpečnostno-technickú službu pre svojich zamestnancov, zisťoval nebezpečenstva
ohrozenia, posudzoval riziká a vypracoval písomný dokument o posúdení rizika. Na základe posúdenia
rizika a hodnotenia nebezpečenstiev konkrétneho zamestnaneckého miesto, vypracoval zoznam
poskytovaných OOPP, ktoré sa majú poskytnúť tomu-ktorému zamestnancovi na konkrétnej pracovnej

pozícii. Zo zoznamu poskytovaných OOPP pre profesiu vodič/strojník bolo určené poskytnutie
ochranných pracovných rukavíc, ochrannej obuvi s oceľovou špičkou, ochrannej prilby a ochranných
okuliarov. V administratívnom spise sa zároveň nachádza dokument označený ako „evidenčná karta
pridelenýchOOPP“prezamestnancažalobcuvpracovnejprofesiivodičsoznačenímpridelenýchOOPP,
konkrétne sú v nej uvedené ochranné pracovné rukavice, ochranná obuv s oceľovou špičkou, ochranná

prilba, ochranné okuliare s uvedením dňa. V poznámke je uvedené, že bolo vykonané poučenie
zamestnanca žalobcu a zároveň pri podpise je uvedená hviezdička, kde v poznámke v spodnej časti
dokumentu je napísaná poznámka „podpis odmietol“.

27. Správny súd z odôvodnenia rozhodnutia, z podkladov zistených v administratívnom spise

a s poukazom na uloženú právnu povinnosť uvedenú v § 6 ods. ods. 2 písm. b) zákona o BOZP sa
správny súd nestotožnil so záverom žalovaného (ako i prvostupňového správneho orgánu), že žalobca
v danom stave dokazovania porušil právnu povinnosť uloženú v § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP,
pretože žalobca okrem písomných dokumentov ktorými vyhodnotil rizika tej- ktorej profesie, predložil
písomný dokument evidenčnú kartu pridelených OOPP. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva,

že žalobca predložil doklady o poskytovaní OOPP a predložil evidenciu o ich poskytnutí, vzhľadom
na rozpor nie je jednoznačne bez ďalšieho uzavrieť záver, ktorý tvrdí žalovaný, že OOPP neboli
poskytnuté. Skutočnosť, že zamestnanec žalobcu odmietol podpísať nie je možné v tomto ohľade bezd
ďalšieho dokazovania (resp. vyhodnotenia dôkazov) vyhodnotiť tak, že nedošlo k poskytnutiu OOPP.
Správny súd môže v tomto stave vykonaného dokazovania len polemizovať dôvodoch nepodpísania

zo strany zamestnanca žalobcu (neboli poskyntuté v rozsahu deklarovanom žalobcom, boli posynuté
v nevhodnej kvalite, veľkosti, nebol dostatočne poučený, resp. samotný dôkaz zo strany žalobcu
je nevierohodný a pod....). V odôvodnení rozhodnutia nie je zo strany prvostupňového správneho
orgánu alebo žalovaného tento listinný dôkaz jednoznačne spochybnený, rovnako z administratívneho
spisu sa nedá vyvodiť záver, že by OOPP zamestnancovi žalobcu neboli poskytnuté alebo žalobca

neviedol evidenciu o poskytnutí OOPP.

28. Správny súd nespochybňuje, že uvedená povinnosť je objektívnou zodpovednosťou žalobcu,
na strane druhej však právnej definície uloženej povinnosti žalobcovi, ktorá je zakotvená v § 6 ods. 2
písm. b) zákona o BOZP, nemožno ustáliť záver o porušení tejto povinnosti žalobcom. Je práve aj

povinnosťou žalovaného vyhodnotiť listinné dôkazy, prípadne vykonať dokazovanie, aby bolo možné
odstrániť pochybnosti vo vzťahu či boli prostriedky pridelené alebo nie (napríklad vypočuť
ostatných zamestnancov žalobcu, prípadne vypočuť zamestnanca žalobcu), prípadne vyhodnotiť
konkrétny listinný dôkaz. Uvedené správny súd uviedol príkladmo, na lepšie pochopenie úvah senátusprávneho súdu, v čom videl konkrétne nedostatky, teda uvedené nie je dopĺňaním odôvodnenia
rozhodnutia, pretože úlohou správneho súdu, je cez žalobné námietky posúdiť zákonnosť žalobu
napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných

názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už
pred ním žalobcom prednesenými odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí, a teda úlohou
správneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov
verejnej moci. Správny súd preto námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vzhliadol ako
dôvodnú.

29. Správny súd rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt zrušil ako celok teda bol zrušený
ako samotný výrok „o vine“, tak i výrok „o treste (uložení pokuty)“, okrajovo sa pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutiazaoberalajargumentáciouvovzťahuknámietkenepreskúmateľnostivýrokuovýškepokuty,
i keď v tomto ohľade uvedená námietka je už bezpredmetná. Vo vzťahu ku sankcii a jej výške, správny
súd uvádza, že ako zdôvodnenie, tak i výška sankcie neprekračuje správnu úvahu a nie je možné ju

chápať ani ako neprimerane prísnu. Zákonodarca stanovil zákonný rozsah za porušenie povinností
v žalovanom prípade so spodnou hranicou 1000,-EUR a sumu 200 000,-EUR, ktorá predstavuje hornú
hranicu. Prvostupňový orgán uložil sankciu v spodnej hranici sadzby, teda v relatívnom vyjadrení
kmaximálnejhranicivrozsahu1,25%maximálnejhranicesadzby.jejvýškuodôvodňovalväčšímpočtom
zamestnancov (zamestnával 19 ľudí), zisteniami ďalších nedostatkov. Ďalšie nedostatky uvedené

v protokole neboli namietané (so správnej žaloby to nie je zrejmé), taktiež relatívnou zvýšenou mierou
rizika pracovnej pozície na ktorej zamestnanec žalobcu pracoval. Správny súd v tomto ohľade vo vzťahu
k výške pokuty a jej prípadnej moderácii poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 147/2019 zo dňa 11.12.2019 úloha správneho súdnictva je definovaná v čl. 46 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepubliky.Niejeňounahrádzaniekompetenciísprávnychorgánov,tedarozhodovanie

vo veci, ale zabezpečenie kontroly nad ich rozhodovaním. V prípadoch, keď správny súd rozhoduje
v plnej jurisdikcii, napríklad pri uplatnení moderačného oprávnenia, nevstupuje do úvahy správneho
orgánuautomaticky,alelenkeďjeuloženásankciazjavneneprimeraná,čidokoncalikvidačná.Musíteda
ísť o vyššiu mieru neprimeranosti. Zo samotnej skutočnosti, že v minulosti bola sťažovateľke uložená
za obdobný delikt nižšia pokuta, nevyplýva, že novo uložená pokuta je (zjavne) neprimeraná. Správne

trestanie je založené na individualizácii sankcie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, medzi ktoré
patrí aj skutočnosť, že priestupok či správny delikt bol spáchaný opakovane, pričom v minulosti uložené
sankcie za obdobné delikty neviedli k náprave, a nesplnili teda svoju preventívnu a odstrašujúcu funkciu.
Likvidačný charakter pokuty znamená jej potenciál finančne zlikvidovať subjekt. V prípade právnickej
osoby ide o zničenie majetkovej základne pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Likvidačný charakter

pokuty je teda možné skúmať vo vzťahu k majetkovým pomerom fyzickej či právnickej osoby. Subjekt,
ktorý sa domáha moderácie pokuty pre jej likvidačný charakter, musí tvrdiť a preukázať likvidačný dopad
pokuty na jeho majetkovú základňu.

30. Rovnako je potrebné aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, pretože ide o vec

správneho trestania, a je potrebné vyhodnotiť súčasný stav dokazovania a podkladov na rozhodnutie
za nepostačujúci na udržanie záveru pre uloženie pokuty žalobcovi za spáchaný správny delikt. Správny
súd v žiadnom prípade neurčuje žalovanému, ako má rozhodnúť, ale poukazuje na skutočnosť, že
je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, aby sa mohol jednoznačne ustáliť o existencii správneho
deliktu, resp. vysporiadať sa s existujúcimi dôkazmi v rámci odôvodnenia rozhodnutia a vytýkanými

nedostatkami žalobcu v odvolaní. Na podporu svojho rozhodnutia správny súd odkazuje na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Asan/7/2017 zo dňa 10. 04. 2018, konkrétne bod 4.21 cit. : „Podľa názoru
kasačného súdu, keďže sa nepodaril odstrániť predmetný rozpor, je na mieste v tomto prípade uplatniť
zásadu in dubio pro reo. Kasačný súd súhlasí s argumentom sťažovateľa, že pri posúdení znakov
závislej práce sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a

podriadenosť. Nedojednanie odmeny, či pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona a nie
ako neprítomnosť znaku. Kasačný súd však zdôrazňuje, že je rozhodujúce brať do úvahy okolnosti
konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj vyhodnotiť celkovú situáciu. Každú skutkovú
situáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak,
aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o

nelegálnom zamestnávaní.“

31. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému, pričom bude práve
na žalovanom, akým spôsobom vyhodnotí súčasný stav dokazovania, či doplní dokazovanie sám,respektíve vyhodnotí súčasnú dôkaznú situáciu a vysporiada sa s odvolacími námietkami alebo
vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu. Úlohou žalovaného bude teda v ďalšom konaní
alebo doplniť dokazovanie, tak aby bolo možné jednoznačne ustáliť či došlo k porušeniu právnej

povinnosti žalobcu (napríklad vypočutím zamestnanca žalobcu prípadne iných zamestnancov žalobcu),
respektíve kvalitatívne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a s listinnými dôkazmi obsiahnutými
v administratívnom spise na ktoré žalobca poukazoval.

32. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej
právnej úpravy podľa 195 SSP, ktorá však v danom prípade nebola priaznivejšia.

33. Z uvedených dôvodov správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa §
191 ods.1 písm. e.) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

34. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde“.

35. Podľa § 167 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči

žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech“.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom
rozsahu,ktorýbolvkonaníúspešnývočižalovanému.Ovýškepriznanýchtrovkonaniabuderozhodnuté

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.(§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).