Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Ps/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201324
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125201324.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci A. B., nar.

X. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX, občianky Slovenskej republiky (osoby, o ktorej spôsobilosti na
právne úkony sa koná), zastúpenej procesným opatrovníkom – E. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko
C. D. XXX, občiankou Slovenskej republiky, o návrhu navrhovateľa E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé
bydlisko C. D. XXX, občana Slovenskej republiky, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za
účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa
3. 12. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. F.

A. B., X. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX, občianke Slovenskej
republiky (osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná),

o b m e d z u j e

spôsobilosť na niektoré právne úkony, a to pre závažnú duševnú poruchu - demenciu ťažkého stupňa
zmiešanej etiológie, ktorá má trvalý charakter a ktorá má vplyv na jej schopnosť vykonávať niektoré
právne úkony.

II. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd vymedzuje nasledovne:

A. B. nie je spôsobilá:

- samostatne konať a vystupovať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi
špecializovanej štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, okrem prípadov,
keď zákon výslovne ustanovuje, že účastníkom konania je osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony

bola obmedzená,

- disponovať s finančnými prostriedkami, na preberanie a spravovanie starobného alebo iného
dôchodku, peňažných dávok zo sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok alebo iných
obdobných finančných dávok,

- na jednostranné právne úkony spôsobujúce vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, najmä uznanie

dlhu, vzdanie sa práva,- na udelenie plnomocenstva,

- byť ručiteľom iným osobám,

- uzatvárať akékoľvek zmluvy alebo dohody majetko – právnej povahy, a to najmä zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, zmluvy
o úvere, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, ako
aj správy vlastného majetku,

- rozhodovať o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (o spôsobe, čase
a mieste poskytovania zdravotnej starostlivosti), dávať informované súhlasy o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a o umiestnení svojej osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť,
o odmietnutí odporúčanej zdravotnej starostlivosti,

- na právne úkony týkajúce sa poskytovania sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb, vrátane
rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo sociálneho zariadenia, v ktorom môže byť v budúcnosti
umiestnená,

- preberanie poštových a iných zásielok.

III. A. B. súd u s t a n o v u j eopatrovníka (hmotnoprávneho):

E. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko C. D. XXX, občianku

Slovenskej republiky.

IV. Opatrovník, ako zákonný zástupca osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý zastupovať A. B. pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá
a spravovať jej majetok vo všetkých veciach, a ak nejde o bežné veci, je potrebné schválenie súdu.

V. Opatrovník je p o v i n n ý každoročne predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku A. B. vždy do
30. júna a do 31. decembra príslušného kalendárneho roka a po skončení funkcie opatrovníka j e p
o v i n n ý predložiť záverečný účet zo správy jej majetku. Súčasne dbá na pokyny súdu.

VI. Opatrovník je p o v i n n ý každoročne predložiť súdu správu o svojej činnosti, vždy k 31. decembru
príslušného kalendárneho roka.

VII. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

VIII. Trovy dôkazov platí štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7. 1. 2025, ktorý bol na Okresný súd Žilina doručený dňa 7. 2. 2025
domáhal, aby súd obmedzil spôsobilosť jeho matky A. B. na právne úkony tak, že nie je spôsobilá na
žiadne právne úkony.

2. Návrh odôvodnil tým, že jeho matka A. B. trpí zdravotnými problémami, ktoré významne ovplyvňujú
jej každodenný život. Bola jej diagnostikovaná zmiešaná demencia ťažkého stupňa (Alzheimerova
choroba). Nepamätá si podstatné veci, nevie sa orientovať v dome, nepozná blízke osoby. Nie je
schopná samostatne sa postarať o svoje základné potreby. Je imobilná, odkázaná na pomoc blízkych

osôb. Toto ochorenie nie je len prechodné. V dôsledku tohto ochorenia nie je schopná robiť právne úkony
a uvedomovať si následky svojho konania. Nie je schopná nakladať so svojím majetkom. Mohla by byť
zneužitá tretími osobami. Navrhol, aby bola obmedzená jej spôsobilosť na právne úkony tak, že nebude
spôsobilá na žiadne právne úkony.

3. A. B. sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.4. A. B. (ako osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná), súd doručil, ako účastníkovi konania (§ 236 Civilného
mimosporového poriadku - ďalej len CMP, § 239 CMP) návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne

úkony, vrátane znaleckého posudku a bola poučená o svojich procesných právach, osobitne o práve
zvoliť si zástupcu (§ 241 CMP) a dôverníka (242 CMP).

5. A. B., ako osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony súd koná, má procesné postavenie účastníka
konania – v konaní má spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

6. A. B. bola súdom vzhliadnutá dňa 6. 11. 2025.

7. Súd ustanovil A. B. procesného opatrovníka.

8. Podaním zo dňa 28. 3. 2025 vstúpil podľa ustanovenia § 13 ods. 1 CMP do konania o návrhu na

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina.

9. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria.

10. K znaleckému posudku sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina, podaním zo dňa 2.
10. 2025, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 2. 10. 2025 tak, že návrh na začatie konania
považuje za dôvodný. Súčasne navrhla, aby súd, s poukázaním na závery znalca, obmedzil A. B.
v spôsobilosti na právne úkony v čo najširšom rozsahu.

11. Na pojednávanie sa nedostavila A. B. - osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ktorá
mala vykázané predvolanie na pojednávanie riadne a včas. So zreteľom na jej zdravotný stav, súd
oboznámil na pojednávaní zápisnicu z jej vzhliadnutia súdom, upustil od jej výsluchu a rozhodol, že sa
pojednávanie vykoná v jej neprítomnosti.

12. Navrhovateľ E. B. (syn A. B.) vo výpovedi na pojednávaní navrhol obmedziť svoju matku A. B.
v spôsobilosti na právne úkony v čo najširšom rozsahu. V zásade nie je spôsobilá robiť žiadne právne
úkony. Je ležiaca, nevníma okolie. Býva v rodinnom dome so svojou matkou, manželkou, ich dcérou a
bratom. K znaleckému posudku pripomienky nemal. Návrh podal preto, lebo jeho matka nie je schopná
robiť žiadne právne úkony, pre duševnú poruchu, ktorá jej bola diagnostikovaná, a ktorá je trvalého

charakteru. Navrhol, aby hmotnoprávnu opatrovníčku jeho matke robila jeho manželka E. B.. Dôchodok
jej v súčasnosti chodí na účet, všetky veci zabezpečuje matke jeho manželka.

13. ProcesnáopatrovníčkaE.B.vovýpovediuviedla,žejemanželkounavrhovateľaaA.B.jejej svokra.
Súhlasila s návrhom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v čo najširšom rozsahu a aj s tým,

aby jej bola ustanovená za hmotnoprávnu opatrovníčku. A. B. majetok nemá, poberá starobný dôchodok
asi 640 EUR, iný príjem nemá. Dôchodok jej chodí na účet. V súčasnosti má na účte asi 3.000 EUR.
Zabezpečuje svojej svokre všetky potreby. Súdom nebola potrestaná, priestupkovo nebola postihnutá.
JeobčiankouSlovenskejrepublikysúplnouspôsobilosťounaprávneúkony,strvalýmpobytomnaúzemí
Slovenskejrepubliky.Jejzdravotnýstavjejumožňujevykonávaťfunkciuopatrovníčky.A.B. vsúčasnosti

okolie nevníma, predtým, keď ešte vnímala okolie, tak mali dobré vzťahy. A. B. aj v súčasnosti opatruje
a poberá aj opatrovateľský príspevok.

14. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina na pojednávaní navrhla, vzhľadom na vykonané
dokazovanie a závery znalca, návrhu na obmedzenie spôsobilosti A. B. vyhovieť a obmedziť ju v

spôsobilosti na právne úkony v čo najširšom rozsahu.

15. Znalec MUDr. Sergey Chernykh na pojednávaní predniesol znalecký posudok o duševnom stave A.
B. č. 123/2025, zo dňa 26. 9. 2025, o vypracovanie ktorého ho požiadal súd.

Znalec na pojednávaní uviedol nasledovné skutočnosti (prostredníctvom videokonferencie) tak, že
účastníci konania mu mohli klásť otázky a vyjadrovať sa k jednotlivým záverom znalca:A. B. trpí závažnou duševnou poruchou, a to demenciou ťažkého stupňa zmiešanej etiológie. Uvedená
forma demencie spôsobuje výrazné narušenie pamäťových a intelektových schopností a výrazné sú
aj zmeny jej osobnosti, v dôsledku duševnej poruchy. Nie je schopná samostatnej existencie a je plne

odkázaná na starostlivosť inej osoby, za účelom zabezpečenia základných životných potrieb a bezpečia.

Zistená duševná porucha má trvalý charakter, nie je vyliečiteľná a preto nie je možné liečbou očakávať
zlepšenie zdravotného stavu. Prognóza ochorenia je nepriaznivá. V dôsledku duševnej poruchy, nie je
z psychiatrického hľadiská spôsobilá podpisovať akékoľvek zmluvy, vystupovať pred štátnymi orgánmi,

orgánmi verejnej moci, vybavovať svoje osobné, úradné záležitosti, nakladať s majetkom, hospodáriť
s finančnými prostriedkami, dávať informované súhlasy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
vykonávať právne úkony potrebné pre umiestnenie a zotrvanie v zariadení sociálnej starostlivosti,
preberať akékoľvek poštové zásielky, nie je schopná sa sama o seba adekvátne postarať, a preto ju
odporučil obmedziť v spôsobilosti k uvedeným právnym úkonom.

V dôsledku duševnej poruchy nie je schopná racionálne posúdiť a rozpoznať následky svojho konania,
nedokáže vôľou ovládať svoje konanie. Vôľové, motivačné a rozpoznávacie zložky jej konania sú u nej
hrubo narušené, nie je schopná nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarávať si veci bežnej
potreby, ani sa postarať o svoje osobné veci.

Nezistil u nej škodlivé užívanie, prípadne závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. Nie
je schopná sa zúčastniť na pojednávaní, z dôvodu imobility a ťažkej demencie, ktorá je kontraindikáciou
k účasti na pojednávaní.

16. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa oboznámil s lekárskymi správami A. B., ktoré mal k dispozícii aj znalec, ktorý vypracoval vo veci
znalecký posudok. Z lekárskych správ vyplýva, že A. B. trpí Alzheimerovou chorobou, bola jej indikovaná
celodenná opatera. Je imobilná.

Z odpisu z REGISTRA TRESTOV a Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd
preukázané, že procesná opatrovníčka E. B. je bezúhonná.

17. Súd vo veci rozhodoval podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd ustanoví
procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu.

Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sú procesné úkony
zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej

spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi
súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby.

Podľa § 240 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku rozhodnutie vo
veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej

spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky
písomnosti v konaní.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd poučí osobu, o
ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.

Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku poučenie podľa odseku
1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.Podľa § 242 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku osoba, o ktorej spôsobilosti
sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto
možnosti ju súd poučí. 19. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd výsluch uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak o to požiada osoba,
o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

Podľa § 244 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd v konaní ustanoví a
vyslúchne znalca.

Podľa § 245 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku na návrh znalca môže
súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v
zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotnícke zariadenie"), ak je to
nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.

Podľa § 247 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak nie sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti,
súd konanie zastaví.

Podľa § 247 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sa konanie o zmenu
obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak
zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

Podľa § 248 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku konanie o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

Podľa § 248 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak súd rozhodne o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť

osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

Podľa § 249 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ak sú dôvody na
zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony,
súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

Podľa § 249 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd rozsudok zruší aj
vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody.

Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd zabezpečí uloženie

rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.

18. Súd pri rozhodovaní o podanom návrhu dôsledne aplikoval nasledovné zásady, princípy a ustálenú
vnútroštátnu aj medzinárodnú doktrínu:

Zásahy do spôsobilosti na právne úkony je potrebné vnímať ako zásahy do osobnej integrity človeka,
teda aj do jeho základných práv. Je to krajný prostriedok ochrany fyzickej osoby, individualizovaný,
založený na posúdení jej funkčných schopností, pokiaľ možno, časovo ohraničený, vrátane zásady
minimalizovania takýchto zásahov zo strany súdu.

Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne účinky má konštitutívne účinky a nemôže ho súd
vydať so spätnou účinnosťou. Nie je viazaný návrhom navrhovateľa.Obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony a rozsah obmedzenia, je riešením ultima ratio. Je to
posledné, krajné riešenie. Je potrebné zvážiť všetky miernejšie alternatívy.

V medziach ústavného významu práv človeka, pri ich obmedzení sa ex constitutione, primárne sleduje
záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto
prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb, na úkor záujmu dotknutej
osoby (obdobne nález Ústavného súdu SR II. ÚS 91/1993).

K výkladu ustanovenia § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí súd pristupovať obozretne
a v sporných prípadoch zvoliť reštriktívny, ako zužujúci výklad. Je nevyhnutné oddeliť záujmy jednotlivca,
spoločnosti a štátu a preferovať myšlienky prednosti zásadne slobodného, autonómneho jednotlivca,
ktorému nesmie aj zo strany štátu, byť znemožnené realizovať svoju predstavu o šťastí, vynucovaním
ochrany štátu tam, kde si jednotlivec, prípadne za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám (rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 2. 7. 2025, sp. zn. 13CoPs/8/2025).

Akýkoľvek aktivizmus, zo strany súdu, je v tomto konaní neprípustný.

V tomto konaní v žiadnom prípade súd neodsudzuje takúto osobu, ani jej neukladá sankcie. Vedúcou
ideou v tomto konaní je ochrana a pomoc človeku, s dôrazom na ochranu jeho ľudskej dôstojnosti,

s vnímaním tohto právneho prostriedku len ako celkom výnimočného. Potenciál zneužitia tohto inštitútu
– obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (vo všeobecnosti) - je totiž značný a z minulosti známy.

Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa aplikoval aj test proporcionality (kritérium vhodnosti,
potrebnosti, porovnanie závažnosti práv, stojacich v kolízii - zvažovanie empirických, systémových,

kontextových a hodnotových argumentov), teda či:

a) je sledovaný cieľ legitímny, či je teda žiadaný cieľ nevyhnutný v slobodnej a demokratickej spoločnosti,

b) je dané racionálne spojenie medzi cieľom a vybranými prostriedkami,

c) existujú prípadne alternatívne prostriedky, ktoré by boli menej intenzívne/invazívne, prípadne pôvodne
zvolený prostriedok úplne vylučujúce.

Súd teda posudzoval aj využitie iných, dostupných možností, ako dosiahnuť sledovaný cieľ, bez potreby

zásahov do spôsobilosti na právne úkony.

Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, nie je objekt, ale subjekt civilného mimosporového konania.

Vo vhodných prípadoch je potrebné využitie ustanovenia § 29 Občianskeho zákonníka, kedy je možné

ustanoviť osobe opatrovníka, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu, a zároveň je to potrebné na
ochranu jeho záujmov. V tomto prípade sa nevyžaduje obmedzenie spôsobilosti osoby na právne úkony.

Vo veciach rozhodovania o zásahoch do právnej spôsobilosti človeka, treba využívať aj formy tzv.
podporovaného rozhodovania, ktoré však v našom právnom poriadku nie sú výslovne zakotvené. Nie

je však vylúčená pomoc osôb blízkych, prípadne komunít, napríklad pri uzatváraní zmlúv, rozhodovaní
o liečbe, mieste trvalého či prechodného pobytu.

Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo (§ 36 CMP), teda aj vtedy, ak to účastník konania
nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu nie sú dôvody pre

obmedzenie jej spôsobilosti (resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by mohol byť každý
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
obstojí len vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť
uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti
nestačí. Predpokladom teda je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka

uskutočňovať konkrétne právne úkony. Pri riešení uvedeného súd vychádza zo skutkových zistení nielen
na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 20CoP/28/2016).Súd primárne nevychádza zo zistenej diagnózy osoby, o ktorej sa rozhoduje, ale ako sa navonok
prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť sa do bežného života, reagovať na bežné životné
situácie.

19. Súd zameral dokazovanie najmä na to, či A. B. trpí takou duševnou poruchou, ktorá je trvalého
charakteru a či toto ochorenie má takú intenzitu, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre zásah
do jej spôsobilosti na právne úkony (§ 10 Občianskeho zákonníka).

Ďalšou oblasťou, na ktorú súd zameral dokazovanie bolo, či trvalá vážna duševná porucha, ovplyvňuje
A. B. pri realizácii niektorých právnych úkonov – či celkom vylučuje jej schopnosť uskutočňovať niektoré
právne úkony.

Súčasne súd zisťoval aj jej širšie sociálne pozadie, ktoré by mohlo pomôcť A. B. pri realizácii
niektorých právnych úkonov (blízke osoby, priatelia, obec) a možnosť využitia aj iných prostriedkov, ako

je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na dosiahnutie sledovaného cieľa.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa, procesnej opatrovníčky,
výsluchom znalca, vyjadrením prokurátorky a vykonaním listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový
stav (skutočný stav veci, ku ktorému sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „...

mimosporové konanie je ovládané zásadou zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom
rozhodnutia súdu bude sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14):

A.B.trpízávažnouduševnouporuchou -demenciouťažkéhostupňazmiešanejetiológie,ktorámátrvalý

charakter. Túto skutočnosť mal súd preukázanú vykonanými lekárskymi správami (listinnými dôkazmi)
a výsluchom znalca. Je imobilná, nevníma okolie, vyžaduje celodennú starostlivosť. Nie je schopná
samostatne sa postarať o svoje základné potreby. V súčasnosti ju opatruje procesná opatrovníčka.
Tieto skutočnosti mal súd preukázané, okrem listinných dôkazov, závermi znalca, ale aj výpoveďou
navrhovateľa a procesnej opatrovníčky.

Ochorenie A. B. (duševná porucha trvalého charakteru), vylučuje u nej spôsobilosť takmer na všetky
právne úkony. Preto súd konštatoval, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na to, aby bola
obmedzená v jej spôsobilosti na niektoré právne úkony, v širokom rozsahu.

21. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov. Dôležité sú aj ďalšie dôkazy (rovnako dôležité), ktoré súd
vykonal a ktoré preukazujú bežný život A. B.. Tieto skutočnosti súd zistil najmä z výpovede navrhovateľa,
procesnej opatrovníčky a listinných dôkazov. Znalecký posudok ako dôkaz je dôležitý, ale sám o sebe
nestačí na rozhodnutie o podanom návrhu. V opačnom prípade by rozhodovanie mohlo skĺznuť do
vydávania tzv. „znaleckých rozsudkov“.

K znaleckému posudku súd konštatuje, že je zrozumiteľný a presvedčivý a nie je v rozpore s ďalšími
vykonanýmidôkazmi.Názoromznalcasúdniejeviazaný,avšaknemôženahrádzaťjehoodbornézávery
vlastnými - laickými.

22. Samotné zistenie, že fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, nestačí na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby.

Nevyhnutné je ďalej preukázať, či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná
realizovať niektoré právne úkony. Je treba posúdiť vplyv duševnej poruchy na jej správanie v rodine,

v spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím k jej osobným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom,
spôsobilosť hospodáriť s majetkom, schopnosťou posúdiť nevyhnutnú potrebu liečiť sa. Len súhrnným
zhodnotením všetkých týchto okolností je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky,
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, sú dané alebo nie.

23. Podľa názoru súdu, má zistená trvalá duševná porucha A. B. vplyv na jej spôsobilosť samostatne
konať a vystupovať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy a ďalšími inštitúciami, okrem
prípadov, keď zákon výslovne ustanovuje, že účastníkom konania je osoba, ktorej spôsobilosť na
právne úkony bola obmedzená, vykonávať právne úkony v majetkovej sfére (nakladať s finančnýmiprostriedkami, na majetkoprávne úkony), právne úkony v oblasti poskytovania zdravotnej a sociálnej
starostlivosti, na preberanie poštových a iných zásielok.

24. Po vykonaní testu proporcionality, na základe zisteného skutkového stavu veci, súd konštatuje,
že sledovaný cieľ je legitímny a potrebný (pomoc a ochrana A. B.), je nevyhnutný v slobodnej
a demokratickej spoločnosti, je dané rozumné spojenie medzi cieľom (ochrana A. B.) a vybranými
prostriedkami (obmedzením spôsobilosti A. B. na konkrétne právne úkony) a neexistujú prípadne
alternatívne prostriedky, ktoré by boli menej intenzívne/invazívne na dosiahnutie sledovaného cieľa.

Závažnosť sledovaného cieľa - predovšetkým ochrana a pomoc A. B., ktorý je dosahovaný jej
obmedzením spôsobilosti na niektoré právne úkony, prevyšuje nad ochranou práva na jej súkromie,
slobodné, autonómne rozhodovanie o právnych úkonoch, na realizáciu ktorých bola obmedzená.

25. Súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že A. B. trpí duševnou poruchou,
ktorá nie je len prechodného charakteru a táto duševná porucha vylučuje vykonávanie väčšiny právnych

úkonov. Je teda naplnené ustanovenie § 10 Občianskeho zákonníka.

26. Preto podľa názoru súdu, boli naplnené všetky predpoklady na to, aby bola A. B. obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony vo vymedzenom rozsahu (negatívnom) tak, ako je to uvedené vo výroku
č. II. tohto rozsudku. Spôsobilosť na právne úkony, ktoré nie sú vymedzené vo výroku II. tohto rozsudku,

A. B. zostala nezmenená a zachovaná.

Tento zásah do práv A. B. je závažný, avšak sleduje legitímny cieľ - zabezpečenie jej základných potrieb
a jej ochranu.

27. Súd zvažoval vo veci využiť aj ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka,
namiesto obmedzenia spôsobilosti A. B. na právne úkony.

Podľa § 29 Občianskeho zákonníka, súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy,
ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých

podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

Súd dospel k záveru, že narušenie spôsobilosti A. B. realizovať široký rozsah právnych úkonov, je tak
závažné a komplexné, že aplikácia ustanovenia opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka (bez
obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony), by nebola dostatočná na naplnenie sledovaného cieľa

– ochrany a pomoci A. B. v oblastiach, ktoré sa týkajú obmedzenia je spôsobilosti na niektoré právne
úkony.

28. Súd nezistil ani možnosť tzv. podporovaného rozhodovania u A. B. (pomoc zo strany rodiny,
známych, komunity), a to so zreteľom na charakter trvalej duševnej poruchy a jej prejavov v bežnom

živote.

29. So zreteľom na zistený skutkový stav a životnú situáciu A. B., podľa názoru súdu nebolo možné
dosiahnuť sledovaný cieľ miernejšími prostriedkami (ani ustanovením opatrovníka), a to z dôvodov
uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Menej represívne prostriedky by

neviedli k dosiahnutiu sledovaného účelu a boli by zjavne neúčinné. V tejto súvislosti súd poukazuje
najmä na charakter duševného ochorenia A. B., ktoré má vplyv na široké obmedzenie jej spôsobilosti
na právne úkony.

30. Keďže súd obmedzil A. B. v jej spôsobilosti na niektoré právne úkony v súlade s ustanovením § 248

CMP, ustanovil jej opatrovníčku E. B..

Ide o hmotnoprávneho opatrovníka – ktorý plní právno – ochrannú funkciu a bude za A. B. konať
v rozsahu jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony, vždy v jej záujme a v jej prospech.

E. B. je nevesta A. B.. Bývajú v spoločnej domácnosti. V čase, keď ešte A. B. vnímala okolie, mali medzi
sebou dobrý vzťah. Aktuálne A. B. opatruje ako opatrovateľka a realizuje za ňu niektoré právne úkony.
Spĺňa všetky zákonné predpoklady na výkon tejto funkcie (je bezúhonná, jej zdravotný stav jej umožňuje
vykonávaťfunkciuopatrovníčky,máúplnúspôsobilosťnaprávneúkony)asustanovenímzaopatrovníkasúhlasila. Nebolo preukázané, že jej záujmy sú v rozpore so záujmami A. B. (ani potenciálne). Je
objektívne spôsobilá chrániť záujmy A. B. a subjektívne má záujem postupovať v jej záujme (uznesenie
NS SR 6Zžo 155/2010).

Súčasne súd vymedzil rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k A. B..

31. Podľa ustanovenia § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne
úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia. Toto zákonné zastúpenie vzniká na základe rozhodnutia

súdu. Zákonným zástupcom A. B., ktorá bola súdom obmedzená v spôsobilosti na jej právne úkony,
bude ustanovená opatrovníčka – E. B. (manželka jej syna - príbuzná).

Podľa ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka, ako zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať
majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné
schválenie súdu.

Kritéria rozdielu medzi bežnými záležitosťami a záležitosťami presahujúcimi bežné hospodárenie, zákon
neustanovuje. Ide o vec posúdenia konkrétneho prípadu. V zásade sa ale vyžaduje schválenie súdu pri
prevodoch nehnuteľností, vlastníckych podielov, dedičských dohodách, právnych úkonov týkajúcich sa
väčšej hodnoty a podobne.

Opatrovníčka bude povinná spravovať majetok A. B., predovšetkým starobný dôchodok. Ak nepôjde pri
správe majetku o bežnú vec, bude na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Ustanovený opatrovník, musí poskytovať A. B., keď je to vhodné a možné, primerané informácie,

ohľadne každého dôležitého rozhodnutia, ktoré sa jej týka tak, aby mohla prípadne vyjadriť svoj názor.

32. Osobitne súd upozorňuje ustanovenú opatrovníčku na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
A. B., kedy sa bude vyžadovať jej informovaný súhlas za A. B., je nevyhnutné, aby postupovala
s kritickou schopnosťou poznávať dobro (svedomie), rešpektovať najlepší záujem a jej ochranu, jej

osobnú dôstojnosť. Na takéto rozhodovanie sa vyžaduje určitá suma poznatkov (aj odborných), ktoré
si bude musieť zabezpečiť (aby rozhodovala na základe relevantných informácii) – rozhodovala sa so
znalosťou veci. Ide o veľmi náročné rozhodovanie, kedy je predovšetkým potrebné rešpektovať princíp
neškodiť (primum non nocere). Získala veľmi náročnú a zodpovednú kompetenciu rozhodovať za A. B.
v oblasti diagnostiky a liečby, ktorú musí využívať len v jej prospech, uvážlivo a svedomito.

33. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak

– generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,
ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

V konaní neboli preukázané takéto okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov

konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach súd z úradnej povinnosti zisťuje skutočný stav veci a
v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada.Účastníci konania si ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania, čo je predpoklad rozhodovania
o trovách konania.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP.

34. Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania

o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa
konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

V súlade s ustanovením § 251 CMP súd rozhodol, že trovy dôkazov platí štát, keďže návrh na začatie
konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony bol podaný dôvodne.

35. V závere súd poznamenáva, že podľa § 249 CMP, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný
rozsudok zmení alebo zruší.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.