Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203239
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4322203239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/X, zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom
Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G.
H., C. I. C. XX, zast.: Mgr. Peter Senovský, advokátska kancelária, so sídlom Tekovská 22, Levice,
IČO: 42 210 291, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 5C/30/2022-304 zo dňa 27. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom Levice, kat. odborom, zapísaným na LV č. XXX pre
okres Levice, kat. územie D., obec D. G. H., zapísaných ako byt č. X, nachádzajúci sa na poschodí -
prízemie, vchod č. XX, na ulici C. I., Obec D. G. H., bytového domu súp. č. XXX postavený na CKN –
parcele č. 3/12 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 919 m2 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky
podielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach bytovéhodomusúp.č.XXXanapríslušenstve

o veľkosti 6409/186942 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku CKN – parcela č. 3/12
– zastavaná plocha nádvorie o výmere 919 m2 o veľkosti 6409/186942 a nariadil jeho predaj s tým,
že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu rovnakým podielom, teda 1 žalobkyni a 1
žalovanému a II. výrokom rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom ust. § 142 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

2. Považoval za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný nadobudli byt do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov.IchmanželstvobolorozsudkomOkresnéhosúduLevice sp.zn.6Pc/32/2018
zo dňa 23.01.2019 rozvedené a v dôsledku, že žalobkyňa a žalovaný si nevyporiadali svoje BSM
dohodou ani podaním žaloby na súd, v zmysle § 149 ods. 4 OZ márnym uplynutím trojročnej lehoty
k vyporiadaniu BSM došlo zákonnou domnienkou a predmetný byt je tak v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

na základe toho, že predmetnú nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný, nakoľko ona bola z užívania
v plnom rozsahu vylúčená (v apríli 2018), reálne nevykonáva svoje vlastnícke právo v podiele, ktorý jej
prináleží a preto nemala záujem v ňom zotrvať. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zaslala žalovanému písomný návrh na vyporiadanie, v ktorom mu ponúkla svoj spoluvlastnícky podielza primeranú náhradu vo výške 32 500 eur. Žalovaný však navrhnutý spôsob vyporiadania odmietol.
Na základe týchto zistení súd dospel k záveru, že žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
bola podaná dôvodne.

3. Súd prvej inštancie sa podľa § 142 ods. 1 OZ najskôr zaoberal reálnou deľbou predmetnej
nehnuteľnosti a skonštatoval, že v tomto prípade nie je možné reálne rozdeliť byt takým spôsobom,
ktorým by vznikli samostatné veci v právnom zmysle a ktoré by bolo možné zapísať do katastra
nehnuteľností. Preto sa následne zaoberal možnosťou prikázania tejto veci za náhradu jednému

z podielových spoluvlastníkov. Žalovaný síce preukázal reálny záujem na prikázaní bytu do jeho
výlučného vlastníctva, avšak vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný nemá
dostatok finančných prostriedkov, aby žalobkyni zaplatil primeranú náhradu v celosti, alebo formou
primeraných splátok v primeranej lehote. Žalovaný požadoval, aby mu súd povolil splácať finančnú
náhradu za podiel žalobkyne vo výške 32 500 eur sumou 50 euro mesačne. Podľa zaužívanej súdnej
praxe by mal byť dlh zaplatený do 3 rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že nie je

možné aby povolil žalovanému splácať primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel formou takto nízkej
mesačnej splátky. Rovnako tak súd prvej inštancie nepovolil ani žalobkyni splácať primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel vo výške 32 500 eur formou mesačnej splátky vo výške 100 eur žalovanému,
nakoľko dlh by bol splatený v neprimerane dlhej dobe, čo by bolo voči nemu nespravodlivé. Preto
konštatoval, že sú splnené podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak

len spôsobom predaja s tým, že výťažok z neho sa rozdelí medzi žalobkyňu a žalovaného v rozsahu
ich spoluvlastníckych podielov.

4. Vo vzťahu k dôvodom hodných osobitného zreteľa súd poukázal na to, že tieto nie sú v § 142 ods. 2
OZ taxatívne uvedené a tieto dôvody musia byť natoľko závažné, aby bola opodstatnená výnimočnosť

takéhoto rozhodnutia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj napriek tomu, že žalovaný deklaroval
takéto dôvody, nemožno prihliadnuť len na okolnosti na strane žalovaného, nakoľko žalobkyňa aj
žalovaný majú veľmi nízky príjem, ktorý spočíva v invalidnom dôchodku, resp. starobnom dôchodku
s tým, že ich zdravotný stav nie je dobrý. Preto súd prvej inštancie nemohol zamietnuť žalobu podľa
§ 142 ods. 2 OZ z dôvodov osobitného zreteľa na strane žalovaného nakoľko vzhľadom na zistený

skutkový stav bolo žiaduce a spravodlivé, aby sa zrušilo podielové spoluvlastníctvo k bytu formou
jeho predaja. Takýmto predajom obe strany získajú finančné prostriedky na zabezpečenie si vlastného
bývania, či už formou nájomného vzťahu alebo kúpy nehnuteľnosti. Zároveň poukáza, že v minulosti
dochádzalo k agresívnemu správaniu žalovaného voči žalobkyni, čo aj žalovaný pri svojej výpovedi
pripustil.

5. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade nejde o vyporiadanie BSM pri ktorom
sa zohľadňuje u každého z účastníkov čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok, a preto súd nemohol
prihliadať na vynaložené prostriedky na mieru akou sa ktorý zo spoluvlastníkov podieľal na nadobudnutí
veci, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva tak, ako je to v prípade BSM. Súd prvej inštancie síce

dospel k inému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako navrhovala žalobkyňa, avšak
až z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňou navrhovaný spôsob vyporiadania nie je možné
realizovať z dôvodu, že žalobkyňa ako aj žalovaný nie sú dostatočne solventní. Preto nemôže ísť na
ťarchu žalobkyne spôsob akým bolo vo veci rozhodnuté. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %

nakoľko tá bola v konaní úspešná v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote voči všetkým výrokom rozhodnutia odvolanie žalovaný,
ktorý uviedol, že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia

a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym záverom ohľadom neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pretože žalovaný je starobný dôchodca s nízkym príjmom, ktorý mu neumožňuje vyplatiť požadovaný
vyrovnávací podiel, nemá možnosť zabezpečiť si financovanie formou úveru a nemá žiadnu inú možnosť
náhradného bývania. Poukázal na to, že žalobkyňa má bývanie zabezpečené v rodičovskom dome

a vyporiadanie BSM neurobila zámerne, nakoľko súd by sa musel vysporiadať s tým, ako sa ktorí
z manželov pričinil o nadobudnutie spoločného majetku a bolo by preukázané, že o nadobudnutie sa
pričinil výlučne žalovaný zo svojich osobných financií. Zdôraznil, že súd mal pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadnuť aj na tento fakt, že nehnuteľnosť bola nadobudnutávýlučne z prostriedkov jedného zo spoluvlastníkov a to toho, ktorý má záujem ju aj naďalej užívať. Bránil
sa tým, že v konaní preukázal, že predal byt v jeho osobnom vlastníctve a tieto financie použil na
nadobudnutie sporného bytu. Naopak žalobkyňa nepreukázala, že by disponovala finančnými úsporami

v čase kúpy bytu. Namietal, že súd sa s týmito skutočnosťami bližšie nevysporiadal a preto žalovaný
považuje rozhodnutie za chybné a v tejto časti za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Vo
vzťahu k argumentu, že žalovaný dlhodobo užíval byt sám poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť
si uplatniť kompenzáciu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným v inom konaní a táto
skutočnosť, nemá byť dôvodom, pre ktorý by mal súd žalobe vyhovieť. Podľa názoru žalovaného, súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, keď okolnosti z obdobia spred vzniku podielového spoluvlastníctva považoval za relevantné pre
posúdenie jeho zrušenia resp. nezrušenia. Záverom poukázal na petit, v ktorom sa žalobkyňa domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti tak, že sa prikáže do výlučného
vlastníctva žalovanému, s jeho povinnosťou vyplatiť žalobkyňu podielom vo výške 32 500 eur. Súd
napadnutým rozhodnutím zrušil podielové spoluvlastníctvo avšak rozhodol o jeho vyporiadaní iným

ako žalobkyňou navrhovaným spôsobom, keď nariadil predaj nehnuteľnosti a súd tak porušil zásadu
sporového konania „ ne ultra petitum“. Poukázal na chýbajúce odôvodnenie po tom, čo sa súd pri
svojom rozhodovaní odchýlil od žalobného návrhu a preto rozhodnutie trpí vadou nezrozumiteľnosti
a nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie o trovách považoval žalovaný rovnako za nesprávne z dôvodu,
že súd nerozhodoval v súlade so žalobným návrhom a teda nemožno súhlasiť, že by bola žalobkyňa

v konaní úplne úspešná.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ona je takisto
dôchodkyňa (invalidná) a má dokonca oveľa nižší príjem ako žalovaný, taktiež nemá iný majetok
ani kde bývať. Býva dočasne u sestry v jednej izbe spolu so svojim synom. Považuje za účelové

a cynické tvrdenie o tom, že mala to byť ona, ktorá mala podať žalobu o vyporiadanie BSM a že
tak neurobila zámerne. Uviedla, že súd prvej inštancie správne poukázal na správanie žalovaného,
ktorý bez akejkoľvek náhrady a sebareflexie užíva celý byt. Vo vzťahu k dôvodom hodných osobitného
zreteľa má za to, že nie sú prítomné na strane žalovaného a opätovne poukázala na svoje písomne
a ústne vyjadrenia v tejto veci. Zdôraznila, že súd by nemal priznať právnu ochranu tomu, kto sa správa

v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami slušného správania. V závere uviedla, že dňa
13.07.2023 bol prostredníctvom jej právneho zástupcu špecifikovaný petit, kde navrhla alternatívne
vyporiadanie predajom veci a rozdelením výťažku, teda súd nešiel nad rámec petitu. Konanie o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ je judicium duplex t. j. konaním, v ktorom súd nie je
viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľnosti, ale môže rozhodnúť aj

inak (§ 216 ods. 2 CSP). Na základe uvedeného preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

8. Žalovaný k vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne zduplikoval, že je starobným dôchodcom, nemá okrem

bytu iný majetok, nemá ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, úspory a ide o podstatné okolnosti pre
rozhodnutievoveci. Žalobkyňabývavrodičovskomdomesosynom,avšakneexistujúžiadneobjektívne
prekážky, pre ktoré by sa tento nemohol osamostatniť a nemôže to byť pripisované na úkor žalovaného.
Opätovne poukázal na to, že súd v konaní neskúmal pôvod prostriedkov použitých na nadobudnutie
bytu a ani to, kto sa akou mierou pričinil na jeho nadobudnutí, čo považuje za pochybenie vedúce

k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Tvrdenia žalobkyne o nadmernom užívaní alkoholu
boli žalovaný vyvrátené a to predloženými dokladmi o psychickej spôsobilosti ako profesionálneho
vodiča, ako aj šoféra autobusu pre Dobrovoľný hasičský zbor D. G. H., ktorý vykonáva doteraz. To
jednoznačne vylučuje jeho nadmerné pitie. Zdôraznil, že žalobkyňa okrem výpovede syna nepredložila
žiadny dôkaz o agresívnom správaní žalovaného, neexistuje žiadny záznam o údajnom agresívnom

správaní žalovaného, či už z polície, od lekára, či vyjadrenia od susedov. Naopak súd nebral do úvahy
resp. sa nevysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaného a to potvrdeniami o spôsobilosti
vykonávať rôzne práce, pre ktorých nadobudnutie bolo potrebné absolvovať psychologické posúdenie,
písomnými vyhláseniami veliteľa dobrovoľného hasičského zboru o tom, že žalovaný je vzorný člen,
je nápomocný, čo vyvracia tvrdenia žalobkyne, že by sa ho okolie bálo pre jeho agresivitu. Žalovaný

považuje nedostatky rozhodnutia za prejav arbitrárnosti a preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť
tak, že sa žaloba zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v

ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdiť.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
dostatočne odôvodnil a z jeho rozhodnutia je zrejmé akými závermi a myšlienkovými postupmi sa súd
riadil. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovaného uvedenou v podanom odvolaní v tom,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov arbitrárne a považuje ju za nedôvodnú.

12. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, v katastrálnom území D. G.
H., ktoré má v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným v spoluvlastníckom podiele 1/1. Nehnuteľnosť
žalobkyňa navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou zaplatiť jej sumu 32 500
eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel. Navrhovaný petit následne alternatívne zmenila tak (č.

l. 189 spisu), že v prípade insolventnosti žalovaného navrhla, aby súd prikázal predaj nehnuteľnosti
s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu rovnakým dielom. Okresný súd Levice
na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodol dňa 27.11.2023 č. k. 5C/30/2022-304 napadnutým
rozhodnutím.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho

závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný v konaní žiadal, aby súd prvej inštancie návrh
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Vo svojom odvolaní namietal, že predmetná
nehnuteľnosť bola žalobkyňou a žalobcom (pred tým manželmi) nadobudnutá výlučne z finančných
prostriedkov žalovaného, pričom túto skutočnosť súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil a poukázal na to,
že na jeho strane sú prítomne dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 OZ), nakoľko je starobný

dôchodca s nízkym príjmom, nedisponuje žiadnou inou nehnuteľnosťou a o predmetnú nehnuteľnosť
má záujem a zároveň, že súd svojím rozhodnutím porušil zásadu sporového konania „ne ultra petitum“.

15. V prejednávanej veci odvolací súd uvádza, že zákonodarca v § 142 ods. 1 OZ umožňuje, aby v
prípade,keďsaspoluvlastnícinedohodnúnazrušeníavyporiadanísvojhopodielovéhospoluvlastníctva,

rozhodol súd v sporovom súdnom konaní, a to niektorým z troch spôsobov uvedených v určenom poradí
vtomtoustanovení.Vtomtoprípadeodvolacísúdvychádzazustálenejjudikatúrypotiaľ,ženiktonemôže
byť nútený, aby v spoluvlastníctve zotrvával, okrem prípadov stanovených zákonom - § 142 ods. 2 OZ.
Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, OZ
v § 142 ods. 2 umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa toto spoluvlastníctvo nezrušiť

a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto
prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť s
tým dôsledkom, že bude ďalej fakticky i právne existovať. Pritom však treba vziať na zreteľ všetky
skutočnosti, ktoré umožnia správne a spravodlivo vec posúdiť.16. V podanom odvolaní žalovaný namietal práve tú skutočnosť, že súd prvej inštancie na jeho
strane nevzhliadol prítomnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a preto v zmysle § 142 ods. 2

OZ nemusel zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. V tomto smere odvolací súd uvádza,
že dôvody hodné osobitného zreteľa zákon taxatívne ani demonštratívne neuvádza, a je len na
súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil a zhodnotil ich existenciu a závažnosť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane žalovaného sú skutočne prítomné okolnosti, ktoré
môže súd vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa najmä, že v prípade žalovaného ide

o starobného dôchodcu, ktorý je insolventný, ktorý v nehnuteľnosti prežil značnú časť svojho života,
pričinil sa o jej nadobudnutie a má záujem aj naďalej v nej zotrvať , pričom nemá zabezpečené
iné bývanie. Nepostačuje sa však zaoberať len okolnosťami na strane žalovaného, ale ako správne
súd prvej inštancie uviedol je treba zohľadniť aj pomery na strane žalobkyne. Z dokazovania súdu
prvej inštancie vyplynulo, že aj na jej strane existujú dôvody , pre ktoré nie je možné rozhodnúť
podľa návrhu žalovaného. Žalobkyňa je taktiež dôchodkyňa (invalidná) s nižším mesačným príjmom

ako žalovaný a taktiež nemá zabezpečené vlastné bývanie. Po opustení spoločnej domácnosti od
roku 2018 býva v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je jej sestra. V tomto dome obýva iba jednu
miestnosť spolu so synom, pričom okrem nich žijú v dome ďalšie tri osoby. Nedisponuje cennosťami
ani žiadnou finančnou hotovosťou a nemá možnosť si zabezpečiť vlastné bývanie. Pri porovnávaní
pomerov na strane oboch účastníkov konania, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal záver,

že nepriaznivá situácia vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním
veci jednému zo spoluvlastníkov je na oboch stranách sporu a nie je možné právo jednej strany uplatniť
na úkor druhej. Taktiež z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práva
založenéhonazásadedobrovoľnostivyplýva,žeaknedôjdekdohodespoluvlastníkov,môžektorýkoľvek
spoluvlastník požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo

zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to
z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd môže zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva len z výnimočných dôvodov, keď zistí mimoriadne okolnosti na strane niektorého zo
spoluvlastníkov, pričom je však povinný zohľadňovať pomery aj na strane druhého spoluvlastníka, ktorý
nesmie byť rozhodnutím súdu neprimerane znevýhodnený.

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti jej predajom a rozdelením výťažku správne založil na zistení, že vyporiadavaná
nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, s tým, že byt nie je možné rozdeliť na dve rovnaké časti ani
horizontálne, ani vertikálne. Súd prvej inštancie následne správne vyhodnotil, že ani prikázanie veci

do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu v tomto prípade neprichádza do
úvahy, pretože ani jedna zo sporových strán nemá k dispozícií finančné prostriedky na jednorazové
vyplatenie spoluvlastníckeho podielu a navrhovaná mesačná splátka, ktorú boli ochotní žalovaná vo
výške 100 eur a žalovaný vo výške 50 eur platiť, nie je akceptovateľná s ohľadom na vek spoluvlastníkov
a ani s ohľadom na účel sledovaný zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva.

Primeranou náhradou v zmysle § 142 ods. 1 OZ sa rozumie peňažná suma vo výške zodpovedajúcej
podielu spoluvlastníka z trhovej ceny vyporiadavaných nehnuteľností. Ide teda o peňažnú náhradu za
spoluvlastnícky podiel, pričom primeranú náhradu je potrebné určiť podľa ceny veci v čase vyporiadania.
Z listiny - Ocenenie nehnuteľnosti (č. l. 11 spisu) vyplýva, že hodnota spornej nehnuteľnosti, ktorú
stanovila realitná kancelária činí sumu vo výške 65 000 eur. V tomto smere súd prvej inštancie

správne poznamenal, že spoluvlastnícky podiel, ktorý by bolo nutné vyporiadať vo vzťahu k druhému
podielovému spoluvlastníkovi by bol vo výške 32 500 eur. Mesačná splátka vo výške 50 eur
(ktorú navrhol žalovaný) a mesačná splátka vo výške 100 eur (ktorú navrhla žalobkyňa), skutočne
nepredstavuje primeranú dobu splácania dlhu, preto z hľadiska solventnosti ani jedna zo strán sporu
nespĺňala kritériá, pre ktoré by bol možné prikázať jednej strane nehnuteľnosť za primeranú náhradu.

18. Za danej situácie zohľadňujúc pomery na oboch stranách sporu je najspravodlivejší spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva práve aplikáciou tretej možnosti a to predajom nehnuteľnosti
s rozdelením výťažku, nakoľko v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky, pre ktoré by bolo možné
nehnuteľnosťrozdeliť,aleboprikázaťvecijednémuzanáhradu.Rovnakotak,naprejednávanúvecnemá

vplyv ani skutočnosť, akým spôsobom došlo k nadobudnutiu nehnuteľnosti, resp. argumenty žalovaného
o tom, že sporný byt bol zakúpený vďaka finančným prostriedkom, ktoré zadovážil žalovaný predajom
svojom predošlého bytu. Pokiaľ si žalovaný bol vedomý tejto skutočnosti, nič mu nebránilo v tom, aby
si spoluvlastnícke práva, ktoré zdieľal spolu so svojou vtedajšou manželkou vysporiadal po rozvodemanželstva a v rámci vyporiadania BSM dokazoval, akou mierou sa podieľal na nadobudnutí veci. Pokiaľ
bol žalovaný v tomto smere pasívny, v súčasnom konaní súd nemôže zohľadňovať jeho argumentáciu
v tom, že sporný byt bol zakúpený vďaka jeho finančným prostriedkom, nakoľko sa v konaní uplatnila

zákonná fikcia o podielovom spoluvlastníctve.

19. K odvolacej námietke žalovaného v tom, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci konal tak,
že porušil zásadu „ne ultra petititum“ odvolací súd uvádza, že konania o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je konaním tzv. iudicium duplex, pri ktorom platí, že súd v tomto prípade nie je viazaný

návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia a vyporiadania nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj
inak (§ 216 ods. 2 CSP). Súd je v tomto smere však viazaný určeným poradím zákonných spôsobov
vysporiadania a to najskôr rozdelením veci, prikázaním veci za náhradu a až v poslednom rade predajom
veci. Súd prvej inštancie preto nevybočil zo zásady „ne ultra petitium“, keďže postupoval zákonným
spôsobom a navyše žalobkyňa v priebehu súdneho konania alternatívne zmenila svoj žalobný návrh
a popri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti žalovanému za náhradu

alternatívne žiadala, aby súd prípadne rozhodol predajom nehnuteľnosti s povinnosťou rozdelenia
výťažku (č. l. 189 spisu).

20. Záverom odvolací súd uvádza, že predpokladom pre podanie návrhu podľa § 142 ods. 1
OZ na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode

ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, alebo sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. V predmetnom konaní žalobkyňa už v podanej žalobe deklarovala, že zaslala
žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu posledný písomný návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zo dňa 20.07.2022, v ktorom mu ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej
nehnuteľnosti za náhradu, žalovaný však navrhovaný spôsob vyporiadania odmietol. Rovnako právny

zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27.03.2023 uviedol, že medzi stranami sporu nie je
možné uzatvoriť mimosúdnu dohodu, prípadne zmier (č. l. 102 spisu). V zmysle uvedeného je možné
konštatovať, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky a postupy k tomu, aby súd
prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctva strán sporu zákonnou možnosťou a to predajom
nehnuteľnosti.

21. Napokon žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania, pretože žalobkyňa v konaní nebola plne úspešná. V tomto smere odvolací
súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania považuje za správne. Písomným
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.07. 2023 ( č.l. 198-190 spisu)žalobkyňa doplnila

ašpecifikovalažalobnýpetitstým,žepokiaľsúdnevyporiadapodielovéspoluvlastníctvoprikázanímveci
žalovanému, alternatívne navrhla, aby súd nariadil predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku predaja
rovným dielom každému zo spoluvlastníkov v rozsahu 1. Na základe uvedeného je možné konštatovať,
že žalobu žalobkyňa podala dôvodne pretože žalovaný nebol ochotný sa mimosúdne dohodnúť a súd
jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. V konaní bola žalobkyňa plne úspešná, preto jej patrí právo na

náhradu trov konania.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil
a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni,

ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).