Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/157/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621202008
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8621202008.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. U., narodenej XX. T. XXXX, P. C. XXX,
zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Tarbajom, Stropkov, Zámocká 525/28, proti žalovanému Prima
banka Slovensko, a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenému advokátskou kanceláriou
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a neprijateľných zmluvných podmienok, vedenom na bývalom Okresnom súde

Svidník pod sp. zn. 6Csp/109/2021, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
21. mája 2024 č. k. 8CoCsp/8/2023-201, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2024 sp. zn. 8CoCsp/8/2023 v časti I. výroku, ktorou
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a
c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. (Bývalý) Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom
z 01. decembra 2023 č. k. 6Csp/109/2021-133 určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 14. 3. 2018 uzatvorený medzi
žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov (I. výrok); určil, že zmluvná podmienka uvedená

v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 14. 3. 2018 v bode
1. Základné podmienky, ods. 1.2. Základné podmienky, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou, v
znení: „Poplatok za výzvu na splatenie úveru 30 eur“ je neprijateľná (II. výrok). Výrokom III. určil, že
zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo
dňa 14. 3. 2018 v bode 2. Práva, povinnosti a vyhlásenia klienta, ods. 2.3., uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovanou, v znení: „Ak klient poruší niektorú z povinností uvedených v bode 2.9 písmene (c), (d), (k)

alebo (o) OP, banka môže požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur, a to za
každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. V prípade omeškania každej splátky musí klient zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 15 eur. Pokračujúce omeškanie klienta s úhradou splátky aj po upozornení
banky sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť
zaplatiť ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 15 eur. Nárok banky na náhradu škody týmto nie je dotknutý“ je
neprijateľná. Výrokom IV. žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o

ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.
1.1. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili
dňa 14. 03. 2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXXXXXXXX (poskytnutom vo výške
5.000 eur), z ktorej žalobkyňa k 05. 10. 2018 všetky záväzky vyrovnala a úver bol splatený. Okresný súd
aplikujúc § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v skratke len „ZoSÚ“)

zistil, že v úverovej zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy ako obligatórna náležitosť, ktorú spotrebiteľ
nemôže odvodzovať z počtu anuitných splátok (96), periodicity a termínu splatnosti anuitnej splátky (k20. dňu kalendárneho mesiaca), termínu splatnosti prvej anuitnej splátky (20. 03. 2018) a zo splatnosti
úveru(20.02.2026).Posudzovanázmluvaneobsahujeaniobligatórnunáležitosť,ktorousúpredpoklady
použité na výpočet RPMN podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. V zmluve musí byť uvedené, z akých

predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN (výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok,
interval splácania a pod.) bez ohľadu na to, že tieto sú v zmluve uvedené ako samostatné zmluvné
náležitosti. Okresný súd v odôvodnení rozsudku tiež skonštatoval hrubé porušenie povinnosti veriteľa s
odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 ZoSÚ).
Zhrnúc uvedené okresný súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 ZoSÚ určil úver za bezúročný a

bez poplatkov.
1.2.Záveroneprijateľnostizmluvnýchpodmienok(výrokyII.aIII.rozsudku)súdprvejinštancieodôvodnil
zjavnou nerovnováhou práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozporom s
generálnou klauzulou danou v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri poplatku za výzvu uviedol, že
žalovaný nepreukázal jeho individuálne dojednanie so žalobkyňou. Poplatok umožňuje získať na úkor
žalobkyne majetkový prospech, keďže žalovaný požaduje paušálne plnenie nad rámec skutočných a

účelných výdavkov. Ide o finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nebolo dodané a slúži
záujmom dodávateľa (teória skutočného plnenia). Zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), pretože požaduje
od spotrebiteľa, ktorý napr. opakovane poruší ktorúkoľvek povinnosť zo zmluvy o úvere, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s porušením akejkoľvek povinnosti alebo omeškaním,

čo možno považovať aj vzhľadom na absenciu konkretizácie za neplatné dojednanie v zmysle § 37 OZ
pre neurčitosť. V konkrétnom prípade pri pokute 200 eur ide o cca 2,7 násobok mesačnej splátky a pri
kumulovanej pokute 230 eur o jej trojnásobok. Zmluvné ustanovenie nepočíta s prípadnými objektívnymi
dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi, ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani
výška súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná

pokuta, ktorá môže byť účtovaná žalovaným jednostranne, je neobmedzená. Žalovaný ako nositeľ
dôkazného bremena nepreukázal, že so žalobkyňou vo vzťahu k napadnutým zmluvným podmienkam
viedol kontraktačný proces, aby preukázal, že zmluvné podmienky boli dojednané individuálne.
1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal v plnom rozsahu náhradu trov

konania, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Krajský súd v Prešove (v ďalšom aj „odvolací súd“) postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP I. výrokom
rozsudku z 21. mája 2024 č. k. 8CoCsp/8/2023-201 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
II. a III. a II. výrokom rozsudok okresného zrušil vo výrokoch I. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1. Odvolací súd vo vzťahu k II. a III. výroku rozsudku okresného súdu uviedol, že žalovaný nepreukázal
individuálne dojednanie poplatku za výzvu na splatenie úveru v sume 30 eur, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Žalovaný tiež
nepreukázal, že žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, vrátane poplatku

za výzvu na splatenie úveru, ktorý umožňuje získať na jej úkor majetkový prospech, lebo požaduje
paušálne plnenie nad rámec skutočných a účelných výdavkov (medzi ktoré patrí poštovné v danom
období predstavujúce 1,10 až 2,40 eur v závislosti od spôsobu doručenia). Zdôraznil rozhodovaciu
prax súdov, ktorá považuje za neprijateľnú aj podmienku vyjadrujúcu finančný záväzok spotrebiteľa na
plnenie, ktoré mu nie je dodané a slúži výlučne len záujmom dodávateľa (§ 53 ods. 4 písm. t) OZ).

Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že tento poplatok používa iba v prípade dlhodobého omeškania
dlžníka, no žalobkyňa úver disciplinovane splácala, preto je táto zmluvná podmienka vo vzťahu k nej
bez právneho významu. Odvolací súd uviedol, že výška tohto poplatku je neprimeraná a nevyvážená.
Zo zmluvy nevyplýva, že žalovaný uvedený poplatok uplatňuje iba v prípade dlhodobého omeškania
dlžníka. Pre posúdenie neprijateľnosti nie je podstatné, či dodávateľ neprijateľnú zmluvnú podmienku

voči spotrebiteľovi použil alebo nie. Dojednanie tohto poplatku nevylučuje jeho opakované uplatnenie.
Ak by žalobkyňa nesplácala úver, takéto poplatky by neprijateľne navyšovali jej dlh.
2.2. Zmluvná pokuta špecifikovaná v III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie aj podľa odvolacieho
súdu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože požaduje
od spotrebiteľa zaplatenie neprimerane vysokej sankcie spojenej s porušením akejkoľvek povinnosti

alebo omeškania, čo možno považovať aj vzhľadom na absenciu konkretizácie za neplatné dojednanie
v zmysle § 37 OZ pre jeho neurčitosť. Zmluvná pokuta 200 eur predstavuje cca 2,7 násobok mesačnej
splátky a pri kumulovanej pokute 15 eur za omeškanie a za pokračovanie omeškania ďalších 15
eur, spolu 230 eur, ide o trojnásobok splátky úveru. Toto zmluvné ustanovenie pritom nepočíta sožiadnymi objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi, ktoré spotrebiteľ nezavinil.
Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť žalovaným uplatnená jednostranne,
podľa jeho vlastnej úvahy. Ak má veriteľ záujem dlžníka iba upozorniť na úhradu splátky, existuje veľa

prijateľnejších možností, ktoré spotrebiteľa neprimerane finančne nezaťažia. Žalovaný nesúci dôkazné
bremeno nepreukázal, že zmluvné podmienky boli dojednané individuálne.

3. Proti I. výroku rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f)
a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.

3.1. Existenciu vady zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP) videl žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) v
nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu v kontexte nedostatku odpovedí na argumenty
predostreté v súvislosti s odôvodnením existencie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
Konkrétne namietal, že odvolací súd sa nezaoberal kolíziou neplatnosti právneho úkonu podľa § 37
Občianskeho zákonníka a neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako sankcie za to,
že ustanovenie sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3.2. Ako právne otázky, ktoré v doterajšej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli vyriešené a od
ktorých záviselo rozhodnutie dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ nastolil
tri právne otázky.
3.2.1. V kontexte záveru súdov nižších inštancií o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou,pretožepožadujezaplateniesankciezaporušenieakejkoľveknekonkretizovanej

povinnosti alebo omeškanie, čo možno považovať za neplatné dojednanie v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka, dovolateľ ako prvú dovolaciu právnu otázku nastolil otázku, či cit.: „Možno súdnym
rozhodnutím určiť za neprijateľnú podmienku ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré je neurčité?“
Vychádzal z toho, že ak súdy vyhodnotili zmluvné ustanovenie za neplatné pre jeho neurčitosť,
nemožno ho označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku; takou môže byť iba platne existujúce zmluvné

ustanovenie. Neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 OZ je sankciou za to, že ustanovenie sa považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dovolateľ argumentoval, že môže, ale nemusí požadovať od klienta
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti, čo súdy
nezohľadnili. Ak dlžník porušenie povinnosti nezavinil, nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť. Nie je
preto pravdivé zistenie súdov, že zmluvná podmienka nepočíta s prípadnými objektívnymi dôvodmi na

strane spotrebiteľa.
3.2.2. Ako ďalšiu dovolaciu otázku dovolateľ nastolil otázku, či cit.: „Je zmluvné dojednanie o
jednorazovom poplatku za výzvu na splatenie úveru vo výške nepresahujúcej 0,6 % zo sumy
poskytnutého úveru neprijateľnou podmienkou podľa § 53 OZ?“ Argumentoval ustanovením § 53 ods.
9 a § 565 OZ a tým, že poplatok za výzvu na splatenie úveru žalovaný účtuje jednorazovo výlučne v

prípadoch dlhodobého omeškania dlžníka so splácaním úveru. Poplatok nahrádza veriteľovi náklady
spojené s vystavením výzvy na splatenie úveru, ktoré nemožno limitovať iba na poštovné (personálny,
časový a materiálny faktor). Jeho výška (30 eur) je nižšia ako suma paušálnych nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v obchodných záväzkových vzťahoch podľa § 369c Obchodného zákonníka
v spojení s § 2 nar. č. 21/2013 Z. z. a Smernicou č. 2011/7/EÚ (40 eur). Poplatky súvisiace so

spotrebiteľským úverom sú bežnou súčasťou ceny úveru, na ktorú sa nevzťahuje súdny prieskum v
zmysle § 53 ods. 1 OZ. Ich akceptovanie žalobkyňa deklarovala vlastnoručným podpisom zmluvy o
úvere a vyhlásením v čl. 2.5., že bola informovaná o poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom a
prevzala a oboznámila sa pred uzatvorením zmluvy s jej súčasťami, vrátane Sadzobníka poplatkov.
Napriek tomu obidva súdy uzavreli, že žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie poplatku so

žalobkyňou. Dovolateľ tvrdil, že súdy opomenuli, že hypotetické určenie zmluvnej podmienky za
neprijateľnú neovplyvní právne postavenie žalobkyne. Súdy by k prieskumu zmluvnej podmienky mali
pristupovať analogicky ako pri posudzovaní rozporu konania s dobrými mravmi. Uvedený poplatok
nenarúša základné princípy spravodlivosti a morálky, jeho aplikáciu môže spotrebiteľ vylúčiť včasným
a riadnym plnením zmluvných povinností. Podľa súdov nižších inštancií možno uvedený poplatok

subsumovať pod neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) OZ (požaduje od spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa).
Poplatok za výzvu na splnenie úveru nenesie atribúty plnenia za službu a ani pri podrobení testu
neprijateľnosti ho nie je možné označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože bol jasne, slobodne
a informovane dojednaný v bode 1.2. zmluvy o úvere. Veriteľ touto výzvou realizuje právo žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 OZ v prípade kvalifikovaného omeškania dlžníka (§ 53 ods.
9 OZ).
3.2.3. Ako tretiu dovolaciu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ položil otázku, či cit.:
„Môže súd posudzovať primeranosť sankcie spojenej s nesplnením záväzku v zmluve o spotrebiteľskomúvere podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ iba vo vzťahu k dohodnutej výške mesačnej splátky úveru, bez
zohľadnenia výšky poskytnutého úveru a celkovej čiastky, ktorú musí klient zaplatiť?“. Vychádzal zo
skutočnosti, že odvolací súd dohodu o zmluvnej pokute 200 eur považoval za neprijateľnú zmluvnú

podmienku aj pre neprimeranosť dohodnutej sankcie. Odvolaciemu súdu vytkol tendenčnosť, keďže
primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty posudzoval izolovane iba podľa dohodnutej výšky mesačnej
splátky úveru (72,92 eur) namiesto výšky poskytnutého úveru (5.000 eur) a celkovej čiastky, ktorú musí
klient zaplatiť (7.250,32 eur). Dovolateľ zdôraznil, že zmluvná pokuta 200 eur predstavuje 4 % zo sumy
poskytnutého úveru a 2,75 % z celkovej čiastky, ktorú musí klient zaplatiť. S pokračujúcim omeškaním

klienta s úhradou splátky aj po upozornení banky ide o ďalšie porušenie zmluvných povinností, s
ktorým je spojená povinnosť zaplatiť ďalšiu zmluvnú pokutu 15 eur. Zdôraznil, že zmluvná pokuta
nebola voči žalobkyni nikdy uplatnená. Postup žalobkyne indikuje možné zneužitie práva, pretože
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú žalovaný voči žalobkyni nikdy neuplatnil, neovplyvní
jej právne postavenie. Nemožno vylúčiť, že práve rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
a možnosť iniciovania konania o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia boli primárnym

motívom podania žaloby po troch rokoch od splatenia úveru.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu namietla jeho neprípustnosť tvrdiac, že žalovaná
nekonkretizovala, ktoré konkrétne procesné práva mali byť porušené v miere predstavujúcej porušenie
práva na spravodlivý proces. Dovolateľom nastolené dovolacie otázky sú vymedzené podľa žalobkyne

skutkovo, nie právne. Prvá dovolacia otázka v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP neobstojí, pretože
dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol jej rozpor s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) OZ.
Aj neurčitosť zmluvnej podmienky spôsobuje jej neprijateľnosť, ak je formulovaná tak, že umožňuje
dodávateľovi získať majetkový prospech bez akejkoľvek transparentnosti. Spotrebiteľ z formulácie
zmluvy nevie zistiť, nesplnenie ktorých povinností má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Neurčitosť

zmluvnej podmienky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Uvedená zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Z ustanovenia § 53 ods.
5 a § 53a ods. 1 OZ vyplýva vzájomná prepojenosť medzi neprijateľnosťou zmluvnej podmienky
a neplatnosťou. Aj druhá dovolacia otázka má skutkový charakter zvýraznený pomerovaním výšky
poplatku s výškou istiny, čo nemôže byť predmetom dovolacieho prieskumu. Z uvedenej zmluvnej

podmienky nevyplýva jednorazovosť poplatku. Žiadne zákonné ustanovenie neoprávňuje dodávateľa
vyžadovať od spotrebiteľa ďalšie poplatky po tom, čo úver v podstate celý zosplatnil. Dodávateľ mal
možnosť využiť efektívnejšie a v podstate bezplatné možnosti (email, sms, telefonát). Spotrebiteľovi
nebola daná možnosť voľby, či a akým spôsobom chce byť upovedomený na omeškanie. Veriteľovi
sú pri omeškaní priznané zákonné úroky z omeškania. Značnú nerovnováhu dokresľuje skutočnosť,

že poplatok je jednostranný a veriteľ nie je dotknutý v prípade porušenia záväzkového vzťahu z jeho
strany. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky sa podľa § 53 ods. 1 OZ hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy. Uviedla, že uvedená zmluvná podmienka je vedľajším cenovým dojednaním podliehajúcim
súdnej kontrole. Pokiaľ dovolateľ pomeruje výšku poplatku, výška istiny závisí aj od vôle spotrebiteľa, ale

paušálnasumapoplatkuapokutyzávisívýhradneibaodvôledodávateľa.Poplatokzavýzvupredstavuje
274 % mesačnej splátky. K argumentácii dovolateľa o špekulatívnom konaní zneužívajúcom jej práva
žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/7/2023,
publikované ako judikát č. R 17/24. Zdôraznila, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/149/2020 súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v

zmluve, aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná a nie je
používaná. V súvislosti s argumentom, že plynutie času nemá vplyv na možnosť vyhovieť žalobe
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017. Tvrdila, že konanie žalovaného ako dodávateľa finančnej služby je
potrebné posúdiť cez prizmu dobrých mravov. V závere si uplatnila nárok na náhradu trov dovolacieho

konania od žalovaného.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na
rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427
ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so

zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP)
v dovolacom prieskume dospel k záveru, že dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné
aj dôvodné.6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho
strán, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom,
právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).

7. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces videl dovolateľ v nedostatku riadneho odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu vydaného dňa 21. mája 2024.

8. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a

právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii tvoriacej odôvodnenie
rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí a
závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale aj spravodlivé a presvedčivé. Súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov -

od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11).
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, Kraska c/a
Švajčiarsko).

9. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 245/2022 uviedol, že „arbitrárnosť a
zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich
právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky
alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie,
teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené
súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,
prípadne ak sú dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS

305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

10. Procesné právo v odvolacích konaniach umožňuje odvolaciemu súdu, aby, pokiaľ sa v celom
rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa v odôvodnení obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie jeho

správnosti ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). V týchto prípadoch síce stačí, ak odvolací súd v
odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci, keď spätosť potvrdzovaného a potvrdzujúceho rozsudku vytvára ich organickú (kompletizujúcu)
jednotu a rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie; ak sa však odvolací súd rozhodne ísť touto cestou, vedome preberá

zodpovednosť i za kvalitu argumentácie súdu prvej inštancie (t. j. či v prípadnom dovolacom konaní
obstojí ako ním potvrdené rozhodnutie, tak i ním samým doplnené dôvody). Dopĺňanie ďalších dôvodov
na podporu argumentácie súdu prvej inštancie (zo strany súdu odvolacieho) v tomto prípade nie je
pravidlom (ale výnimkou) a môže sa stať, že toto ani nebude reálne možné, ak sa súd prvej inštancie
v rámci odôvodňovania svojho rozhodnutia, neskôr podrobovaného prieskumu v odvolacom konaní,

objektívne uspokojivým spôsobom vyporiada so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán
a ani odvolanie neprinesie nič iné, než polemiku s takýmito jeho úvahami. Ak ale o takýto prípad
(nedoplniteľnosti)nepôjde,zpohľadupreskúmateľnostirozhodnutiaodvolaciehosúdubudemaťvýznam
udržateľnosť doplňujúcej argumentácie tohto súdu aj to, či sa doplnenie nedostane do takého rozporu sargumentáciou súdu prvej inštancie, označenou odvolacím súdom za akceptovanú v plnom rozsahu, pri
ktorého existencii už o splnení podmienok § 387 ods. 2 CSP nemožno hovoriť (do úvahy by prichádzala
len možnosť správnosti argumentácie - pokiaľ vôbec - len jedného z oboch nižších súdov).

11. Podľa najvyššieho súdu v posudzovanom prípade neboli v časti potvrdenia III. výroku rozsudku
súdu prvej inštancie odvolacím súdom naplnené zákonné podmienky, aby odvolací súd v odôvodnení
rozsudku iba poukázal na relevantné skutkové zistenia a stručné zhrnutie právneho posúdenia veci.
Žalovanýnedostalodpoveďnasvojupodstatnúodvolaciuargumentáciuvpodobenesúhlasusozáverom

okresného súdu o tom, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, hoci podľa dovolateľa
bola dojednaná priamo v čl. 2.3. úverovej zmluvy vlastnoručne podpísanej žalobkyňou, ktorej bola
pred uzatvorením zmluvy o úvere predložená kompletná úverová dokumentácia tak, aby sa mohla
oboznámiť so všetkými zmluvnými dojednaniami a slobodne sa rozhodnúť, či zmluvu v zmysle návrhu
žalovaného uzatvorí alebo jeho návrh odmietne. Rovnako chýba vysvetlenie, prečo bola pri posudzovaní
primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty 200 eur, pri primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 15 eur za

omeškanie s úhradou splátky úveru a 15 eur za pokračujúce omeškanie daná do pomeru ich výška s
výškou mesačnej splátky úveru, hoci žalovaný ako odvolateľ vychádzal z potreby zohľadnenia aj iných
skutočností, najmä celkovej sumy poskytnutého úveru a celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť;
žalovaný nedostal odpoveď na to, prečo a v čom je jeho úvaha nesprávna.

12. Zhrnúc uvedené dovolací súd uzatvára, že v preskúmavanej veci došlo k zásahu do práva
žalovaného na spravodlivý proces postupom odvolacieho súdu tým, že nedostatočným spôsobom
odôvodnil svoje rozhodnutie, čo možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR (pozri III. ÚS 332/09).

13.Dovolateľpodaldovolanieajzdovolaciehodôvodupodľa§421ods.1písm.b)CSP,vzmyslektorého
jedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdiloalebozmenilorozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací
súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. V dovolaní, ktorého prípustnosť

sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku riešenú
odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia
súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.

14. Vo vzťahu k prvej a druhej dovolateľom definovanej právnej otázke (body 3.2.1. a 3.2.2. tohto

uznesenia dovolacieho súdu) dovolací súd konštatuje, že tieto v podobe vymedzenej dovolateľom (aj
keď sa najvyšší súd striktne nezameral len na to, či dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania formálne
na konkrétnom riadku svojho podania) neboli pre rozhodnutie sporu rozhodujúce a súd prvej inštancie
ani odvolací súd sa týmito právnymi otázkami ako nosnými pre rozhodnutie nezaoberali, čo jasne
vyplýva z výroku a obsahu ich rozhodnutí. Súdy nevyslovili vo výroku neplatnosť zmluvných podmienok

podľa § 37 OZ, ale zaoberali sa ich neprijateľnosťou, ktorú zistili a určili vo výrokovej časti. Rovnako
zmluvné dojednanie o jednorazovom poplatku za výzvu na splatenie úveru neurčili súdy za neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu, že jeho výška presahuje 0,6 % zo sumy poskytnutého úveru, keď sa
touto otázkou vôbec nezaoberali. Zodpovedanie týchto otázok dovolacím súdom by neviedlo k zrušeniu
alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) na

nich nezaložili svoje rozhodnutie. Cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane
reálnu ochranu jej práva, nie riešiť teoretické alebo akademické otázky. Právna otázka, na vyriešení
ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v
rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná nemôže
byť považovaná za významnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP.

15. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade
uvedenej v ustanovení § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby
sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie
súdu (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 6Cdo/591/2015,

7Cdo/212/2014). Uvedenú vadu dovolací súd zistil vo vzťahu k časti I. výroku rozsudku odvolacieho
súdu, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., v ktorej zrušil napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450
CSP). Z dôvodu, že táto časť odvolacieho rozsudku sa týkala v podstate dovolateľom vymedzenej tretejdovolacej otázky (bod 3.2.3. tohto uznesenia), dovolací súd k jej prieskumu z hľadiska § 421 ods. 1
písm. b) CSP nepristúpil. Zároveň dovolací súd zvyšnú časť dovolania (t. j. podanú podľa § 421 ods. 1
písm. b) CSP vo vzťahu k prvej a druhej dovolacej otázke) odmietol podľa § 447 písm. c) CSP, pretože

dovolacia argumentácia žalovaného nepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to
predpokladá § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.

16. Výrok o trovách konania bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie o trovách celého, teda aj odvolacieho konania.

17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a trovách dovolacieho konania (§ 453 ods.
3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

18. Odvolací súd v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna)
náplň jeho rozhodnutia založila nielen jeho dostatočné odôvodnenie a zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú
interpretačnú presvedčivosť s tým, že osobitnú pozornosť bude venovať podstatným odvolacím
argumentom dovolateľa.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.