Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 56Ek/1959/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125358016
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Slaninová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125358016.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XX, XXX XX C. D., právne zastúpený: JUDr. Erika Beňová, advokátka, so sídlom Škultétyho
1358/2, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 544 350 proti povinnému: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne
zastúpený:JUDr.JánŠoltés,advokát,sosídlomMýtna48,81107Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,

IČO: 37 927 795, o vymoženie 1.521,72 eur, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Hana Cibulková,
Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Opletalova 96, 841 07 Bratislava, pod sp. zn. 318EX 341/25, o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie vo výške 50,53 eur, ktorý bude vymáhaný na základe vydaného
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súdpovinnémunároknanáhradutrovexekučnéhokonaniavočioprávnenémuvsúvislostisnávrhom
povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 29.07.2025 domáhal od povinného vymoženia 1.521,72 eur na základe exekučného titulu –
Uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 25Csp/2/2025 zo dňa 17.06.2025, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.07.2025 v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 25Csp/2/2025 zo dňa 25.06.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2025
(ďalej v texte len ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poveril
dňa 06.08.2025 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Hanu Cibulkovú, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Opletalova 96, 841 07, Bratislava (ďalej v texte len ako „súdny exekútor“),
ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 318EX 341/25. Poverený súdny exekútor vydal dňa 12.08.2025
upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 14.08.2025. Dňa 22.08.2025

povinný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdnemu exekútorovi do elektronickej dátovej
schránky návrh na zastavenie exekúcie. Poverený súdny exekútor dňa 28.08.2025 predložil súdu
návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s podaným návrhom povinného nesúhlasí.

3. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia

§ 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako„Exekučný poriadok“). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že Uznesením Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 25Csp/2/2025 zo dňa 17.06.2025 bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému
sumu vo výške 1.521,72 eur na účet právneho zástupcu oprávneného. Nakoľko v exekučnom titule

nie sú uvedené platobné údaje, ktoré nie je možné zistiť ani z verejne dostupných zdrojov, o ich
zaslanie povinný požiadal právnu zástupkyňu oprávneného prostredníctvom mailu dňa 02.07.2025
o 13:21 hod. Žiadosť o oznámenie čísla účtu bola zaslaná na e-mailovú adresu právnej zástupkyne
oprávneného zverejnenú na webovej stránke www.sak.sk., pričom na predmetnú žiadosť právna
zástupkyňa oprávneného nereagovala. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že si oprávnený uplatnil

v exekúcii nárok a upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 14.08.2025. Po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie povinný opätovne požiadal mailom zo dňa 19.08.2025 právnu
zástupkyňu oprávneného o oznámenie platobných údajov k splneniu povinnosti povinného, pričom na
predmetnú žiadosť právna zástupkyňa oprávneného opäť nereagovala. Povinný uviedol, že sa splneniu
povinnosti nebránil, vyvinul úsilie spočívajúce v získaní platobných údajov k splneniu predmetnej
povinnosti.Vzhľadomnapasivituaneoznámenieplatobnýchúdajovprávnouzástupkyňouoprávneného,

na účet ktorej povinného súd zaviazal povinného plniť, avšak bez uvedenia čísla účtu, nebolo podľa
povinného objektívne možné si súdom uloženú povinnosť splniť. Povinný z vyššie uvedeného dôvodu, t.
j. preukázateľného žiadania o poskytnutie platobných údajov nevyhnutných k splneniu súdom uloženej
povinnosti, ktoré mu neboli poskytnuté, čím mu bolo znemožnené splnenie povinnosti, má za to, že
je splnený zákonný predpoklad pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku. Povinný na podporu svojich tvrdení pripojil k návrhu na zastavenie exekúcie
identifikačné údaje advokáta zverejnené na webovej stránke E., žiadosť o oznámenie čísla účtu zo dňa
02.07.2025 a žiadosť o oznámenie čísla účtu zo dňa 19.08.2025. Z dôvodu absencie platobných údajov
k splneniu súdom uloženej povinnosti a ich neoznámenia zo strany právnej zástupkyne oprávneného
napriekpreukázateľnezaslanejžiadosti,povinnýnavrhuje,abysúdpredmetnúexekúciuzastavilvcelom

rozsahu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a priznal povinnému voči
oprávnenému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Oprávnený v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a s

ohľadom na známe skutkové okolnosti je podľa oprávneného nutné konštatovať, že predmetný návrh na
zastavenie exekúcie je účelový. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
žiadnym spôsobom nerozporuje vymáhaný peňažný nárok oprávneného. Povinný vo svojom návrhu
podľa oprávneného de facto iba poukazuje, že právny zástupca oprávneného mu nemal poskytnúť
súčinnosť, keďže chcel vykonať úhradu judikovanej pohľadávky bezhotovostne. Oprávnený poukázal

na skutočnosť, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí, že judikovanú pohľadávku
chcel uhradiť, ale nemal k dispozícií číslo účtu na jej úhradu (doposiaľ však tak neurobil). Oprávnený
v nadväznosti na vyššie uvedené taktiež poukázal na skutočnosť, že zo strany jeho právneho zástupcu
dňa 25.06.2025 právnemu zástupcovi povinného doručili elektronické (mailové) podanie, v ktorom
právnemu zástupcovi povinného oznámili číslo účtu, na ktoré oprávnený požaduje uhradiť pohľadávku

priznanú exekučným titulom. Aj napriek skutočnosti, že povinný v prípade peňažnej povinnosti nie je
limitovaný splniť túto povinnosť bezhotovostne, je podľa oprávneného nutné konštatovať, že povinný
disponoval číslom účtu právneho zástupcu oprávneného odo dňa 25.06.2025, teda na splnenie svojej
peňažnej povinnosti mal dostatočný časový priestor pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie aj
ním preferovaným spôsobom. Povinný nerozporuje, že disponoval a disponuje menom, priezviskom

a adresou právneho zástupcu oprávneného. Tieto identifikačné údaje sú potrebné pre vykonanie
úhrady napríklad aj cestou poštového poukazu na adresu, čiže povinný mohol a mal možnosť si splniť
peňažnú povinnosť aj prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. Oprávnený má za to, že dôvod, pre ktorý
povinnýnavrhujezastaviťexekúciu,nenastal.Argumentáciuuvádzanúpovinnýmvnávrhunazastavenie
exekúcie nemožno podľa oprávneného podriadiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku ani iné ustanovenie tohto zákona. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov konania v celom
rozsahu.

5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

8. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie

exekútorovi sa začína exekúcia.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako „CSP“),
právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť
rozhodnutia.

16. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť

plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

17. Podľa § 568 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej v texte len ako „Občiansky zákonník“),
ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní
alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky

splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku.
Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou

zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak
povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa
začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak
súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu
či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.

19. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej
obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a
povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je
zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný

má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä
o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti
každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda
v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva

prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu
zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení
povinného.

20. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov

predložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2
Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.

21. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že dôvodom podania

predmetného návrhu povinného je skutočnosť, že mu neboli poskytnuté platobné údaje zo strany
právneho zástupcu oprávneného a preto nebolo možné zo strany povinného splniť si povinnosť uloženú
exekučným titulom. V nadväznosti na uvedené tvrdenie povinného o neposkytnutí platobných údajov
zo strany právneho zástupcu oprávneného súd uvádza nasledovné. Povinný súdu predložil mailové
správy zo dňa 02.07.2025 a zo dňa 19.08.2025 adresované právnemu zástupcovi oprávneného,

prostredníctvom ktorých povinný žiadal o oznámenie čísla bankového účtu, na ktoré však povinný
nedostal odpoveď. Avšak súdu bola predložená taktiež mailová správa zo dňa 25.06.2025, ktorá
preukazuje, že právnemu zástupcovi povinného bolo oznámené zo strany právneho zástupcu
oprávneného číslo bankového účtu, a to ešte v čase pred mailovými žiadosťami zo strany povinného.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že tvrdenia povinného ohľadom neposkytnutia
súčinnosti zo strany právneho zástupcu oprávneného, t. j. neposkytnutia čísla bankového účtu,
nemožno považovať za relevantný dôvod pre zastavenie exekúcie súdom. Súd opätovne poukazuje na
skutočnosť, že povinnému bolo oznámené číslo bankového účtu, a to prostredníctvom mailu zo dňa
25.06.2025. Súd nad rámec uvádza, že povinný mal možnosť realizovať povinnosť v zmysle exekučného

titulu i iným spôsobom ako bezhotovostne. Povinný však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal a
ani netvrdil, že by realizoval povinnosť v zmysle exekučného titulu či už plnením v hotovosti k rukám
zástupcu oprávneného, resp. že využil možnosť splnenia dlhu, a to prostredníctvom poštového podniku
aleboinýmspôsobom,kedybysúčasnezostranyoprávnenéhodošlokbezdôvodnémuodopretiuprijatia
riadne ponúknutého plnenia. Súčasne povinný pokiaľ mal za to, že zo strany oprávneného nebola

poskytnutá súčinnosť potrebná na splnenie dlhu mohol využiť i inštitút tzv. solučnej úschovy v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka, čo však povinný rovnako
nepreukázal a ani netvrdil.

23. Súd zároveň uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesným inštitútom, ktorým

povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti
prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov
uvedených v Exekučnom poriadkom. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že
skutočnosti namietané povinným nezakladajú dôvod pre zastavenie exekúcie súdom v zmysleustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, napr. ak po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný
titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného
titulu.

24. Na základe uvedeného súd konštatuje, že exekučné konanie ako aj samotná exekúcia sa začali
dôvodne, nakoľko povinný si povinnosť uloženú exekučným titulom ku dňu podania návrhu na vykonanie

exekúcie dobrovoľne nesplnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo skutočnosti,
že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

25. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy
účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

31. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte len ako „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,

ak táto vyhláška neustanovuje inak.

33. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a

hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

34. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

35. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno

považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov
ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V
zmysle ustanovenia § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený
súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na

zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na
zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v
exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej
každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné

rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre
exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a
ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp.
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené
trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide
o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie
takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.

36. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech

vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť
účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade bol neúspešným
účastníkom povinný, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému
priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie vo výške 50,53 eur. Súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného

poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s
jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia
za jeden úkon právnej služby v celkovej výške 50,53 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 35,69
eur + jeden režijný paušál vo výške 14,84 eur), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo
výške 1.521,72 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na

vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.