Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-11C/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205084
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Mikulčíková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1320205084.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcov: 1/ V. K., nar.

XX.XX.XXXX, trvalým pobytom K. XXX/XX, I. X. a 2/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom G. XXX/
XX,Z.,zastúpených:JUDr.SylviaŠvecováadvokátkas.r.o.,sosídlomSv.Vincenta1,Bratislava,IČO:55
077 111, proti žalovaným: 1/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom F. Z. XXXX/XX, E., zastúpeným:
Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072 a 2/
M. pozemkový fond, so sídlom Z. cesta XX, Z., R.: XX XXX XXX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 30.03.2020 sa žalobcovia domáhali, aby súd
určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom T. úradom M., odbor katastrálny,
pre katastrálne územie I. O. pri X., obec I. X., okres M. ako pozemky registra E katastra nehnuteľností
s parc. č. XXX o výmere XX.XXX mX a parc. č. XXX o výmere XX.XXX m2 (ďalej aj len „sporné
nehnuteľnosti“) patria do dedičstva po: J. V., rodený J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX, XXX
XX I. X., občan SR, o veľkosti podielu 1 k celku a po manželke F. J., rodenej Z., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy bytom K. XX, XXX XX I. X., občan SR, o veľkosti podielu X k celku.
1.2. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ odvodzujú žalobcovia z toho, že na liste vlastníctva č. XXXX
je evidovaný J. N., rodený N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý však zomrel dňa XX.XX.XXXX. V rámci
prejednania dedičstva na notárskom úrade W.. W. M., sp. zn. XXD/XXX/XXXX, X. XX/XXXX bol
zistený a do úvahy prichádzajúci dedič jeho syn žalovaný 1/. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ podľa
žalobcu vyplýva z § 34 ods. 14 zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.“).
1.3. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú súrodenci a sú zákonní dedičia po V. J. a F.
J.. Právni predchodcovia žalobcov na základe výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. XXXXX/XX-II/B zo dňa 10.04.1948 nadobudli,
a to každý o veľkosti 1/2 k celku vlastnícke právo k pozemkovým nehnuteľnostiam vo vtedajšom
označení katastrálneho územia ako X. I. O. o celkovej výmere X,XXXX ha, ktoré boli v prídelovej listine
a prídelovom pláne označené ako vl. č. XXX, parc. č. XXX - roľa o výmere X,XXXX ha. Prídelová listina

bola podľa vtedy platných zákonov vkladov listinou a v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona číslo
90/1947 Sb. uznesením Okresného súdu v Galante, oddelenie pozemkových kníh, č.d. XXX/XX zo
dňa 14.02.1949 bol povolený vklad vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k predmetným
pozemkom s parc. č. XXX. Z aktuálnej identifikácie parciel vyplýva, že stav pôvodnej pozemkovejknihy pri parcele číslo XXX - roľa o výmere XX.XXX m2 zodpovedá stavu dnešného zápisu v katastri
nehnuteľností tak, že ide a o parcelu č. XXX - orná pôda o výmere 20.278 m2 a parcelu č. XXX - orná
pôda o výmere 16.998 m2.

1.4. Podľa uznesenia zo dňa 14.02.1949 sa pri povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech právnych
predchodcov žalobcov zriadila nová vložka a tejto B. č. XXX pre katastrálne územie Nová O. pri
X., v časti „B“ (vlastníctvo) bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov
žalobcov, pričom v tomto procese časť „A“ (majetková podstata) zostala bez zápisu zmeny a súčasne
v pôvodnej PKV č. XXX nedošlo k odpísaniu parciel číslo XXX a číslo XXX v zmysle prídelovej

listiny čd. XXX/XXXX. Tieto administratívne pochybenie v procese evidencie zmien v katastrálnom
operáte spôsobili zápis nasledujúcej nesprávnej evidencie pozemkov v prospech právneho predchodcu
žalovaného 1/ (V. N.), na základe prídelovej listiny zo dňa 14.08.1948, od ktorého mal jeho právny
nástupca (J. N., nar. XX.XX.XXXX) ako právny predchodca aktuálneho žalovaného 1/ nadobudnúť
darovacou zmluvou podpísanou 15.12.1963 predmetné pozemky do vlastníctva. Darovacia zmluva bola
ohlásená k registrácii na Štátnom notárstve Bratislava - vidiek dňa 20.02.1964 (číslo katastrálneho

konania RI XX/XXXX). K vyššie označeným vlastníckym titulom (prídelová listina zo dňa 14.08.1948
a darovacia zmluva zo dňa 15.12.1963) neexistujú príslušné rozhodnutia súdu o povolení vkladu do
pozemnoknižnejneskôr katastrálnej evidencie, ktoré umožnilo vykonať zápis v pozemkovej knihe, a
preto ani nemohla byť predmetná darovacia zmluva vlastnícky zapísaná v príslušnej PKV tak, ako je
to uvedené pod Z t.j. dňa 07.02.1964, keďže podľa predloženej osvedčenej kópie darovacej zmluvy

mala byť táto registrovaná 14.12.1964 (od účinnosti zákona č. 22/1964 o evidencii nehnuteľností, t.j. od
01.04.1964 boli zastavené zápisy do pozemkovej knihy). Žalobcovia poukázali na stanovisko Okresného
úradu Senec - katastrálny odbor (ďalej aj len „OÚ Senec“) zo dňa 04.01.2017.
1.5. Žalobcovia ďalej uviedli, že po 26.07.2012, kedy bol schválený rozpočet v katastrálnom území I. O.
pri X. bol vykonaný jeho zápis do operátu katastra nehnuteľností a dotknuté PK - parcely č. XXX a XXX

vedené v PKV č. XXX boli medzi inými zapísané na LV číslo XXXX ako parcely registra „E“ katastra
nehnuteľností v prospech právneho predchodcu žalovaného titulom PKV XXX, ROEP B.-XXX/XXXX,
správca Slovenský pozemkový fond, a to aj napriek spomenutým administratívnym nezrovnalostiam
katastrálnej evidencie. Z toho dôvodu OÚ Senec vyznačil na LV číslo XXXX poznámku o tom, že
hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená. V ďalšom procese žalobcovia v roku 2019 uplatnili

návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte, ktorého cieľom bolo najmä získanie cenných informácií
zo správy katastra s tým, že výsledkom bolo rozhodnutie OÚ Senec zo dňa 12.07.2019 sp. zn. X-XX/
XXXX, z, ktorého vyplýva, že rozpornosť a nezrovnalosti zápisov práv k predmetným pozemkom je
možné odstrániť len v súdnom konaní určovacou žalobou. Správa Slovenského pozemkového fondu
je na príslušnom liste vlastníctva evidovaná jednak v súvislosti s vyššie uvedenými administratívnymi

nezrovnalosťami katastrálnych evidencií, ktoré implikujú duplicitu práv k predmetným pozemkom, ako aj
v súvislosti s archívnymi listinami, ktoré OÚ Senec referoval v rámci svojho šetrenia tejto nezrovnalosti.
1.6. Žalobcovia však namietali, že k žiadnemu slobodnému a dobrovoľnému zrieknutiu, vzdaniu sa
vlastníctva prídelu zo strany právnych predchodcov v prospech Čsl. štátu nikdy neprišlo, keďže na
dotknutom prehlásení o vzdaní sa vlastníctva chýba podpis F. J., ktorej prináležala 1/2 a žalobcovia

namietajú aj hodnovernosť podpisu V. J.. Podľa žalobcov podľa vtedy platných právnych predpisov
občianskeho práva (1966) neexistoval právny inštitút vzdania sa vlastníctva ako spôsob zániku
vlastníckeho práva tak ako to predpokladá ustanovenie zákona č. 141/1950 v § 132 a nemohlo dôjsť
k zániku vlastníckeho práva. Nie je dôvodom na takéto posúdenie ani skutočnosť, že podľa vtedy
platných kolektivizačné zákonov predmetné pozemky boli odovzdané do JRD. Žalobcovia tiež namietali

vážne okolnosti ohľadne slobodnej a vážnej vôle prídelcu, V. J., za ktorých údajne právny úkon urobil
a ktoré sú nepochybne spôsobilé spochybniť existenciu úmyslu prídelcu. Žalobcovia ďalej namietali,
že Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesníctva ONV Bratislava - vidiek nebol orgánom
príslušnýmanikompetentnývydaťrozhodnutieozrušeníprídeluV.J.ajehomanželke,takýmtoorgánom
bolo na území Slovenska výlučne Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.

Predchodcovia žalobcov nadobudli vlastníctvo prídelu v roku 1948 a prídel bol zrušený Rozhodnutím
odboru vodného hospodárstva pre veci poľ. a lesn. ONV Bratislava vidiek zo dňa 12.03.1966, pričom
žalobcovia poukázali na § 23 ods. 1 a 2 nariadenia číslo 104/1945 Sb. n SNR a pridelený majetok
tak mohol byť právnym predchodcom žalobcov odňatý len povereníctvom SNR v rámci 10 ročnej
lehoty pre porušenie riadneho hospodárenia, a aj keď sa pôsobnosť vo veciach pozemkových reforiem

postupne prenášaná Národné výbory, právomoc o zrušení prídelu z nich aj na okresné národné výbory,
na odbory vodného hospodárstva a poľnohospodárstva a lesníctva neprešla. Rozhodnutie o zrušení
prídelu je potrebné považovať za absolútne nulitný právny úkon správneho orgán. Žalobcovia majú zato, že pôvodná prídelová listina nebola platne zrušená a je aj naďalej riadnym právoplatným dokladom
preukazujúcim ich vlastníctvo.
1.7. Žalobcovia ďalej uviedli, že závery odborného prieskumu samotného OÚ Senec dôkazne podporili

právne stanovisko žalobcov ako aj ich žalobnú iniciatívu, na ktorej právny záujem preukazujú práve
konkurenciou vlastníckych titulov k dotknutým pozemkom registra „E“ KN s parc. č. XXX a XXX
evidovaných aktuálne na LV č. XXXX a tiež vyznačením spochybnenia hodnovernosti tohto zápisu
vlastníckeho právo. Len rozhodnutím súdu o určení, že dotknuté pozemky patria do dedičstva po
právnych predchodcoch žalobcov sa dosiahne odstránenie spornosti uplatnených nárokov žalobcov a

tiež neistota v právnom vzťahu k predmetným pozemkom a t.j. definitívne sa môže riešiť otázka právnej
neistoty žalobcov ako zákonných dedičov vo vzťahu k predmetným pozemkom. Bez takéhoto určenia
súdu by zostalo právne postavenie žalobcu neisté a stav ohrozenia ich práva k predmetným pozemkom
by vyústil do trvalého obmedzenia ich užívania a slobodného disponovania. V súčasnosti majú totiž
žalobcovia obmedzené právo užívať predmetné pozemky a nakladať s nimi ako vlastníci, a to aj s
ohľadom na existujúcu správu žalovaného 2/.

2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2020 poukázal na to, že žalovaný 1/ nadobudol
predmetné nehnuteľnosti spolu s ďalšími nehnuteľnosťami titulom L. B.-XXX/XXXX a zdôraznil, že
nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe pozemkových úprav v rámci projektu ROEP schváleného
Okresným úradom. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe v danom prípade ide o konštitutívne

rozhodnutie, a teda originálne nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom ako novým predmetom
vlastníckeho práva k novým predmetom vlastníckych vzťahov, čím zaniklo doterajší vlastníctvo k týmto
pozemkom. Žalovaný 1/ poukázal na § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nadobudnutie vlastníckeho
práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu s tým, že zdôraznil, že dňa 26.07.2012 bol schválený
v katastrálnom území Nová Ves pri Dunaji ROEP a následne bol vykonaný jeho zápis do operátu

katastra nehnuteľností a dotknuté pozemkovoknižné parcely číslo XXX číslo XXX boli zapísané na LV
číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie Nová Ves pri Dunaji ako parcely registra „E“ v prospech
právneho predchodcu žalovaného. Nadobúdateľ neuplatňuje svoje vlastníctvo od vlastníckeho práva
skoršieho vlastníka, a nezávisle od neho (ale od rozhodnutia správneho orgánu), originálny vlastník je
1. vlastníkom veci, takýto originálny vlastník nemôže byť dotknutý tým, ak jeho právni predchodcovia

vlastníctvom danej veci riadne nenadobudli. V určovacích žalobách o určenie vlastníctva sú súdy
viazané rozhodnutím správneho orgánu, nemôžu skúmať správnosť, opodstatnenosť, respektíve inú
vadu takéhoto rozhodnutia. Na druhej strane domnelí vlastníci nemajú relevantné práva určovacou
žalobou domáhať sa vlastníckeho práva k veci odvodeného od svojich právnych predchodcov,
respektíve určením, že vec patrí do dedičstva právnych predchodcov, ak aktuálny vlastník nadobudol

vec originálnym spôsobom (žalovaný 1/ poukázal na viaceré rozhodnutia súdov). Podľa žalovaného
1/ tak žalobný návrh žalobcov nie je opodstatnený, na určovacej žalobe nie je daný naliehavý právny
záujem, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3.1. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2020 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že

na liste vlastníctva je zapísaný vlastník J. N. a tiež správa Slovenského pozemkového fondu, trvá
povinnosť zastupovať nezisteného vlastníka J. N., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný 2/ ďalej k tvrdeniu
žalobcov, že k vlastníckym titulom svedčiacim v prospech právneho predchodcu J. N., teda prídelová
listina zo dňa 14.08.1948 a darovacia zmluva 15.12.1960 neexistujú rozhodnutia súdu o povolení vkladu
do pozemnoknižnejevidencie uviedol, že takýto nedostatok nespôsobuje ani nadobudnutie vlastníckeho

práva právnymi predchodcami žalobcov, nakoľko v zmysle judikatúry sú prídelové listiny a výmery
listinami dokazujúcimi vlastnícke právo (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/45/2008). Napokon, zápis vlastníckeho práva v prospech V. a J. N. nadobudnutého na
základe prídelovej listiny a darovacej zmluvy do pozemkovej knihy sa uskutočnil, viď zápis vlastníckeho
práva v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Skutočnosť, že vlastníctvo V. N. nie je v pozemnoknižnej

vložke podčiarknuté, nemá v žiadnom prípade za následok, že ich vlastnícke právo bolo zrušené. Táto
skutočnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
3.2. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva J. N. darovacou zmluvou od V. N. uzavretou
dňa 15.12.1963, žalovaný 2/ poukázal na § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do
31.03.1983,podľaktoréhokzmluveoprevodenehnuteľnostijepotrebnáregistráciaštátnymnotárstvom,

vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Keďže vlastníctvo na základe darovacej zmluvy sa nadobúda
registráciou zmluvy na štátnom notárstve, nie je podstatná skutočnosť, či bolo vydané rozhodnutie o
povolení vkladu do pozemkovej knihy alebo či boli vlastníci podčiarknutí. Nezrovnalosti a prípadné
pochybeniaštátnehonotárstvaohľadomregistračnéhokonanianemôžuísťnaťarchuúčastníkovzmluvy,je potrebné vychádzať z potvrdenia o registrácii, ktoré sa nachádza na predmetnej zmluve a považovať
zmluvu za riadne registrovanú, čím prešlo vlastníctvo na nadobúdateľa J. N.. K tvrdeniu žalobcov, že ku
katastrálnemu konaniu číslo RI XX/XXXX sa v archíve vo fonde ONV Bratislava - Vidiek nenachádzajú

listiny podľa názoru žalovaného 2/ nemá opodstatnenie, keďže nie je dôvod, aby sa k registračnému
konaniu darovacej zmluvy na štátnom notárstve č. RI XX/XXXX nachádzali písomnosti vo fonde ONV
konfiškáty, prídely alebo finančný odbor.
3.3. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že Občiansky zákonník ku dňu 02.03.1966 v ustanovení § 453 ods.
2 upravuje opustenie veci, pričom právna úprava Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964

do 30.06.1969 nevyžadovala pre jednostranné právne úkony týkajúce sa nehnuteľnosti písomnú
formu. Opustenie veci ako spôsob zániku práv vlastníka predpokladá prejav vôle vlastníka (hoci aj
konkludentný), nebyť naďalej vlastníkom veci (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 12.12.2022, sp. zn. XXCdo/XXX /2001, zo dňa 27.09.2006, sp. zn. 28Cdo/2184/2006). Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcov ohľadom vzdania sa vlastníckeho práva len V. J., žalovaný 2/ uviedol, že je možné,
že F. J. splnomocnila svojho manžela na vzdanie sa vlastníckeho práva aj jej polovice. Vzhľadom na

skutočnosť, že opustenie veci, respektíve vzdanie sa vlastníckeho práva k veci nemuselo mať písomnú
formu ani splnomocnenie písomnú formu nemuselo mať, a to s poukazom na § 31 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného od 01.04.1964 do 31.12.1991. Dôkazom o vzdaní sa predmetných pozemkov je
tá skutočnosť, že prídelcovia ich ďalej neužívali. Napriek existencii právnej úpravy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v čase vzdania sa prídelu, teda ku dňu 02.03.1966, zápis vlastníckeho

práva manželov J. bol realizovaný počas platnosti právnej úpravy tzv. koakvizície, ktorá predpokladala
oddelený majetok manželov až do zániku manželstva, to znamená, že akvizícia sa pretransformovala na
majetkové spoločenstvo manželov účinnosťou zákona č. 265/1949 o rodinnom práve a následne prijatím
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 účinného od 01.04.1964 v zmysle záverečných a prechodných
ustanovení sa majetkové spoločenstvo zmení na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K námietke

nedostatku slobodnej a vážnej vôle pri realizácii vzdania sa prídelu žalovaný 2/ poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 194/2017 - 71 zo dňa 12.09.2017.
3.4. Žalovaný 2/ uviedol, že rozhodnutie o zrušení prídelu zo dňa 12.03.1966 je verejnou listinou a pokiaľ
súd nevyhodnotí dané rozhodnutie ako nulitný právny akt, potom musí vychádzať z toho, že skutočnosti
tam uvedené sú pravdivé. V tomto rozhodnutí sa tiež uvádza, že už od roku 1966, kedy došlo k vzdaniu

sa vlastníckeho práva, právni predchodcovia žalobcov dané parcely neužívali, keďže pôdu užíva JRD
v obci Nová Dedinka. Právni predchodcovia žalobcov, ani žalobcovia nenapĺňali žiadnym spôsobom
obsah vlastníckeho práva, t.j. pozemky nedržali, neužívali, nepožívali plody a úžitky, nenakladali s
nimi. Žalovaný 2/ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a uviedol, že protokolom
a dohovorom chránený existujúci majetok nie je však očakávanie, že bude uznané prežitie bývalého

vlastníckeho práva, ktoré už dlho nie je možné účinne vykonávať. Pokiaľ ide o výkon vlastníckeho
práva, žalovaný 2/ prenajímal od roku 2005 a aj v súčasnosti prenajíma predmetné nehnuteľnosti za
nezisteného vlastníka.
3.5. Žalovaný 2/ taktiež namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho
práva, a to poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.02.2009 sp.

zn. 4Cdo/130/2007, v zmysle ktorého nemožno v sporoch o určenie vlastníckeho práva vyvodzovať
automaticky naliehavý právny záujem žalobcu len z potreby získať rozhodnutie súdu ako podklad
pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem nie je daný práve tam, kde
právne vzťahy žalobcu veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nestali sa neistými
teraz. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právny predchodca zapísaného vlastníka

žalovanýchnehnuteľnostíJ.N.,nar.XX.XX.XXXXV.N.nadobudolžalovanénehnuteľnostidovlastníctva
na základe prídelovej listiny zo dňa 14.08.1948, jeho právny nástupca J. N. od neho na základe
registrovanejdarovacejzmluvyzodňa15.12.1963.Právnipredchodcoviasaprídelunehnuteľnostívzdali
písomným prejavom zo dňa 02.03.1966 ako aj konkludentne, keďže ich od tohto dátumu začalo užívať
JRD. Právni predchodcovia dlhodobo nevykonávajú vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, pričom

žalovaný 2/ za nezisteného vlastníka ich prenajíma od roku 2005. V zmysle judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva vlastnícke právo, ktoré sa nevykonáva, nie je považované za vlastníctvo.

4.1. Žalobcoviavreplikezodňa01.10.2020vovzťahukROEP-registruobnovenejevidenciepozemkov
poukázali na § 7 ods. 5 až 7 zákona č. 180/1995 Z. z. a mali za to, že správny orgán evidentne

nemohol vykonať korektnú identifikáciu osoby vlastníka a vlastníckych vzťahov v prospech právneho
predchodcu žalovaného 1/. Podľa žalobcov nie je prípustné, aby domnelý vlastník nemohol uplatniť
na príslušnom súde nárok na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti respektíve, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, aj keby existovalo nespočetné množstvo správnych alebo akýkoľvek iný administratívnomrozhodnutí a zápisov nehnuteľnosti v prospech iných osôb kvalifikovaných ako verejná listina. Práve
určovacie žaloby sú poslednou možnosťou pre domnelého vlastníka zvrátiť stav nesprávnej, nezákonnej
evidencie pozemkov určenej len na základe rozhodnutí správnych orgánov a ich administratívnych

postupov, v rámci ktorých absentuje šetrenie a právne posudzovanie nadobúdacích titulov ako aj
legitimity pre zápis vlastníckeho práva. Žalobcovia sa nestotožňujú ani so záverom, že rozhodnutie
správneho orgánu v procese ROEP má konštitutívny charakter, od čoho odvodzuje originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva, a to s poukazom na § 132 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
žalobcov je jedným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržanie, čo však nie

je prípad tohto súdneho sporu. Žiaden štátny orgán si nemôže prisvojiť právomoc a kompetencie
súdu rozhodovať o vlastníckom práve. K uzneseniu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo/158/2017 žalobcovia uviedli, že sa na daný prípad nevzťahuje, keďže vlastníctvo od počiatku jeho
nadobudnutia svedčalo v prospech právnych predchodcov žalobcov k pozemkovým nehnuteľnostiam
evidovaným na parcelách č. 417a 410 (t.j. tieto neboli dotknuté novým preparcelovaním, rozdelením
alebo iným usporiadaním rámci ROEP).

4.2. Žalobcovia odkázali na ďalšiu skutočnosť, ktorú potvrdil aj Okresný úrad Senec vo svojom
liste zo dňa 04.01.2017, že katastrálne konanie číslo V-5596/2007 bolo rozhodnutím zo dňa
03.06.2009 právoplatne zamietnuté z dôvodu, že Správa katastra nemala preukázané, že by vlastníkom
prevádzaných nehnuteľností bol J. N.. Z uvedeného dôvodu bola predmetnom liste vlastníctva
vyznačená poznámka o tom, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená. Uvedené podľa

žalobcov implikuje jednoznačný záver o tom, že neexistoval právny titul ani právny dôvod preto, aby bol
právny predchodca žalovaného 1/ v rámci procesu ROEP ukončenom roku 2012 zapísaný ako vlastník
parcely č. XXX a č. XXX. Vlastník dotknutých parciel zostal až do podania tejto žaloby neznámy, a preto
bol za správcu ustanovený Slovenský pozemkový fond.

5.1. Žalovaný 1/ v duplike zo dňa 21.10.2020 k argumentácii žalobcov o tom, že každé rozhodnutie
správneho orgánu vo vlastníckych vzťahoch musí zostať a preskúmateľné súdom, pretože vlastnícke
právo sa nepremlčuje, žalovaní 1/ neuznáva túto subjektívnu argumentáciu žalobcov. Žalobcovia sa
pred podaním žalobného návrhu domáhali podaním zo dňa 30.05.2019 na katastrálnom odbore Senec
začatia konania o oprave chýb v katastrálnom operáte a žiadali, aby katastrálny odbor na miesto

doterajšieho vlastníctva nehnuteľností zapísal tieto nehnuteľnosti do majetkových podstát ich právnych
predchodcov. Okresný úrad, katastrálny odbor Senec rozhodnutím číslo X-XX/XXXX zo dňa 12.07.2019
tento návrh zamietol s tým, že nejde o odstránenie chyby, ale o zmenu vlastníckeho práva, o ktorej
zmene nie katastrálny orgán oprávnený rozhodovať. Žalovaný 1/ zdôraznil, že zápis vlastníckeho práva
na liste vlastníctva č. XXXX bol vykonaný v súlade s verejnou listinou Rozhodnutím o schválení registra

obnovenej evidencie pozemkov číslo X/XXXX/ROEP/Nová Ves pri Dunaji, číslom zmeny 142/2002 zo
dňa 26.07.2012, teda v súlade s touto verejnou listinou, pričom zároveň katastrálny odbor uvádza, že
zmeny v schválenom registri bolo možné uskutočniť na základe námietok dotknutých osôb v lehote
piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak žalobcovia takúto možnosť
nevyužili.

5.2. Pokiaľ žalobcovia argumentovali, že žiadny štátny orgán si nemôže prisvojiť právomoc a
kompetencie súdu rozhodovať o vlastníckom práve a táto kompetencia prináleží výlučne súdnym
orgánom, žalovaný 1/ uviedol že podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vlastníctvo k
veci nadobudnúť aj rozhodnutím štátneho orgánu, v danom prípade to bol Obvodný pozemkový úrad,
ktorého právomoc rozhodnúť vyplýva zo zákona. Keďže rozhodnutie štátneho orgánu - obvodného

pozemkového úradu je právoplatné, súd nemôže skúmať jeho správnosť a opodstatnenosť, prípadne
inú právnu alebo vecnú vadu takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia argumentujú, že vlastnícke právo
sa nepremlčuje a žiadny zákon nemôže stanoviť prekluzívnu lehotu na jeho uplatnenie, žalovaný
poznamenal, že žalovaný 1/ nenadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam z titulu premlčania
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov, ale rozhodnutím štátneho orgánu, ktorého

správnosť žalobcovia v príslušných lehotách podľa zákona o pozemkových úpravách nenamietali a
ktorú správnosť nie je ďalej súd oprávnený preskúmať. Žalovaní 1/ opätovne poznamenal, že právny
predchodca žalovaného 1/ nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam rozhodnutím štátneho
orgánu, ide o originálne nadobudnutie nových pozemkov novým vlastníkom, ktoré nie je odvodené z
predchádzajúcich vlastníckych vzťahov k pozemkom. Čo sa týka poznámky o hodnovernosti údajov v

katastri nehnuteľností, ide o informatívnu poznámku, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik
práv k nehnuteľnostiam. Žalovaný 1/ po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam v dedičskom konaní,
požiada o výmaz tejto nedôvodnej poznámky.6. Žalovaný 2/ v duplike zo dňa 21.10.2020 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciu žalobcov, že
pokiaľkatastrálnyúradnemalvovkladovomkonaníčísloV-XXXX/XXXXpreukázané,žeJ.N.vlastníkom
predmetných nehnuteľností znamená to aj to, že neexistoval právny titul pre to, aby bol J. N. v rámci

konania ROEP zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Žalovaný 2/ uviedol, že existoval
právny titul, od ktorého odvodzoval svoje vlastnícke právo J. N., ktorým bola darovacia zmluva uzavretá
dňa 15.12.1963 medzi ním a predávajúcim V. N., na základe ktorého titulu je aj zapísaný ako vlastník
na liste vlastníctva číslo XXXX. Nie je úplne zrejmé, z akého dôvodu je J. kúril zapísaný ako nezistený
vlastník. B. predchodca žalovaného 1/ ako zmluvná strana darovacej zmluvy musel mať vedomosť o

tom, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. O opaku nesvedčí ani skutočnosť, že nehnuteľnosti
neboli zahrnuté do dedičstva po právnom predchodcovi žalovaného 1/, z uvedených skutočností vyplýva
len to, že nehnuteľnosti neboli v rámci dedičského konania zistené.

7.1. Žalobcovia v ústnych prednesoch na pojednávaní zotrvali na svojej argumentácii, že vlastníctvo
právnych predchodcov žalobcov nezaniklo, a preto žiadali žalobe vyhovieť. Žalobcovia uviedli, že sa

domáhali na základe dopytu na katastrálny odbor Senec zmeny zápisu v katastri, a to v roku 2016, teda v
5 ročnej lehote, čo potvrdzuje aj listina katastrálneho odboru zo dňa 04.01.2017. Žalobcovia ďalej uviedli,
že neexistuje výmer, prídelová listina či rozhodnutie súdu, ktorým by bolo vlastníctvo J. N. potvrdené
a tvrdili, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností. Odobratie prídelu je neplatné, ide o nulitný právny
úkon a tiež vnímajú ako pochybenie, že nedošlo k odpísaniu z PKV č. XXX.

7.2. Žalobcovia v ďalších písomných podaniach k námietkam o nedostatku vecnej legitimácie
žalovaného 2/ v konaní uviedli, že žalovaný 2/ zastupuje v zmysle § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 16 ods. 1 a 2
zákona č. 180/1995 Z. z. neznámych a nezistených vlastníkov, pričom z predloženého výpisu pôvodnej
evidencie PKV č. 123, zo zápisu osoby na liste vlastníctva č. XXXX a súčasne bez hodnoverných
nadobúdacích vlastníckych titulov v prospech týchto evidovaných osôb vyplýva, že je daná pasívna

procesná legitimácia žalovaného 2/ v súdnom konaní. Správa Slovenského pozemkového fondu je zo
zákona daná a trvá práve kvôli tomu, že právne postavenie, resp. právny vzťah formálne evidovaného
vlastníka J. N., nar. XX.XX.XXXX je neisté rovnako, ako je neisté právne postavenie žalobcov, čo
v danom prípade zakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/ a tiež existenciu naliehavého
právneho záujmu. Ku konaniu ROEP žalobcovia uviedli, že je evidentné, že v rámci ROEP sa skúmalo

vlastníctvo podľa majetkovej podstaty formálne evidovanej v PKV č. XXX, z ktorej sporné pozemky
neboli odpísané do PKV č. XXX vytvorenej v prospech právnych predchodcov žalobcov, to znamená,
že sa zodpovední pracovníci vôbec nezaoberali PKV č. XXX, ku ktorej mali paradoxne kompletnú
nadobúdaciu dokumentáciu a vedeli by tak stotožniť skutočného vlastníka so spornými pozemkami.
Žalobcovia poukázali na § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z. a z uvedeného podľa nich vyplýva, že sám

zákon č. 180/1995 Z. z. nevylučuje postup podľa CSP o určení vlastníctva formou určovacej žaloby.
7.3. Podľažalobcovjenaliehavýprávnyzáujemnaurčenívovecidaný,keďžeodrozhodnutiasúdubude
závisieť, či sa žalovaný 1/ skutočne stal, t.j. nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam po
svojom právnom predchodcovi dedením (v konaní o novoobjavenom majetku) a môže byť odstránená
poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov o právach k nehnuteľnostiam, pričom podľa žalobcov

by nestačilo zamietnutie žaloby len z dôvodu údajného nedostatku naliehavého právneho záujmu. Aj
keď mal ROEP ambiciózny cieľ „definitívne“ usporiadať neevidované a iné pozemkové vlastníctvo,
nemožno brať jeho výsledky ako absolútne neomylné, bez chýb a nemenné v zmysle nerešpektovania
a ignorovania legitímnych nárokov vlastníkov uplatňované zákonnou súdnou cestou. Zápis právneho
predchodcu žalovaného 1/ v PKV č. XXX ako vlastníka k nehnuteľnostiam evidovaným v PKV č.

XXX bol podľa žalobcov vykonaný bez relevantného nadobúdacieho titulu (bez založenia riadneho
výmeru, bez založenia označenej prídelovej listiny zo dňa 14.08.1948, bez uznesenia o vklade a
bez originálu darovacej zmluvy zo dňa 15.12.1963). To znamená, že ide o formálnu evidenciu,
ktorá nemá materiálny základ a opodstatnenie. ROEP vychádzal z ich evidencie v PKV č. 123,
z ktorej bol opomenutý odpis majetkovej podstaty prideleným právnym predchodcom žalobcov na

základe prídelovej listiny zo dňa 23.10.1948, pričom jediným vysvetlením je podľa žalobcov nedbalosť,
omyl a nedôslednosť vtedajších pracovníkov príslušnej pozemkovej evidencie, čo nemôže mať z
hľadiska posudzovania vlastníctva právny význam. Naopak, právne významné je, že vlastnícke právo
právneho predchodcu žalovaného 1/ bolo do PKV zapísané bez preukázanej existencie relevantných
nadobúdacích vlastníckych titulov, na rozdiel od právnych predchodcov žalobcov. Podľa žalobcov

neexistuje platné rozhodnutie kompetentného orgánu o odobratí, konfiškácii alebo zhabaní, prepadnutí
tohto pozemkového vlastníctva právnych predchodcov žalobcov. Žalobcovia opakovane poukázali na
vyjadrenie OÚ Senec - odbor katastrálny, ktorý prešetroval skutkový stav a podľa jeho názoru výsledky
ROEP nemajú oporu v žiadnom právoplatnom nadobúdacom titule.7.4. Žijúci právny predchodca žalobcov (F. J.) mala v čase právoplatnosti ROEP (v roku 2012) 90. rokov,
poznámka o tom, že hodnovernosť údajov bola spochybnená bola zapísaná v roku 2016 na podnet
žalobcov, ktorí sa aktívne domáhali preskúmania správnosti údajov, a to bez meškania po tom, čo sa

po smrti matky dostali ku dôkazným listinám svedčiacim o vlastníctve sporných pozemkov. Žalobcovia
vedomí si týchto nadobúdacích titulov svoju iniciatívu zamerali nie celkom správne priamo na obnovu
dedičského konania, kde boli zistené skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby.
7.5. Žalobcovia ďalej tvrdili, že doposiaľ nebolo preukázané, že by existovala prídelová listina zo dňa
14.08.1948 ani výmer v prospech V. N., od ktorých by sa mohlo odvodzovať vlastníctvo a podľa

žalobcov tak nemal byť vtedajší zápis vlastníckeho práva uskutočnený. Právni predchodcovia žalobcov
od pridelenia sporných pozemkov tieto obhospodarovali, mali ich vo faktickej držbe a vykonávali na nich
vlastnícke právo podľa svojich možností a schopností, a to aj potom, čo ich museli vložiť do spoločného
hospodáreniavJRD.Naprotitomuprávnipredchodcoviažalovaného1/tietopozemkyneužívalianikdyk
nimnevykonávalivlastníckeprávo.Žalovaný2/sámkonštatoval,žesprávcaprenajímalspornépozemky
za nezisteného vlastníka až od roku 2005. Skutočnosť, že V. J. dali podpísať vopred prichystané a

predtlačené vzdanie sa prídelu ešte neznamená, že sporné pozemky prestali užívať a obhospodarovať
v rámci JRD. Podľa žalobcov tu absentuje priamy, slobodný a vážny prejav vôle V. J. jeho manželky F. ku
vzdaniu sa vlastníctva sporných pozemkov. Naviac takéto vzdanie sa nemá oporu v žiadnom z dobových
predpisov a absentuje v ňom riadne označenie pozemkových nehnuteľností, čo vedie k neurčitosti úkonu
a absentuje aj prejav vôle a podpis manželky F. J. ako podielovej spoluvlastníčky. Žalobcovia poukázali

na zákon č. 49/1959 Zb. o JRD a uviedli, že skutková a dôkazná situácia nepreukazuje splnenie
podmienok dobrovoľného vstupu právnych predchodcov žalobcov do JRD ani podmienok na dobrovoľné
odovzdanie sporných pozemkov do užívania JRD v Novej Dedinke, ani nepreukazuje skutočnosť, že
by sami právni predchodcovia žalobcov po údajnom „zrušení prídelu“ neužívali ani neobhospodarovali
sporné pozemky aj naďalej. Odbor vodného hospodárstva ONV Bratislava - Vidiek podľa žalobcov

nemal právnu subjektivitu a rozhodnutie o zrušení prídelu zo dňa 12.03.1966 bolo s ohľadom na všetky
okolnosti a dobovú legislatívu vydané orgánom, ktorý nebol kompetentný ani príslušný na jeho vydanie
a bolo vydané bez rešpektovania prídelových podmienok. Podľa žalobcov nebol žiadny právny ani
zmluvný dôvod na zrušenie prídelu a účelovo vytvorili ako podklad pre rozhodnutie údajné „zrieknutie sa
prídelu“. Žalobcovia ani dlhodobo nezanedbávali starostlivosť o svoje dedičstvo a budúce vlastníctvo,

keďže od právoplatnosti ROEP v roku 2012 neuplynul taký čas, ktorým by sa mala odôvodňovať
údajná priorita zachovania právnej istoty verejnej evidencie práv a ktorý odôvodňuje nerešpektovať
základné právo vlastniť majetok a nepremlčateľnosť vlastníckeho práva. Podľa žalobcov skutkový a
dôkazný stav nedáva priestor na úvahy o tom, že by snáď z dôvodu uplynutia času alebo zanedbania
starostlivosti dobrého hospodára, žalobcovia nemali preukázanú naliehavosť svojho právneho záujmu

na danom určení. Naliehavý právny záujem vyplýva z nimi tvrdeného a preukázaného vlastníctva
sporných pozemkov v prospech ich právnych predchodcov, ktorému dnes nezodpovedá aktuálny zápis
na príslušnom liste vlastníctva.
7.6. Žalobcovia v záverečnej reči odkázali na doterajšie podania a uviedli, že listinami preukázali ich
vlastnícke právo. Vo vzťahu k povodenému prídelu parc. č. XXX a XXX, ktoré spolu dávajú parcelu role

(označená v prídele ako č. XXX) aj katastrálny úrad potvrdil identifikáciu a protistrana ju nenamietala.
Pokiaľ ide o námietky žalovaného 1/, o tom, že nezaplatenie prídelu je dôvodom na zneplatnenie prídelu,
namietali túto skutočnosť, uvedené nevyplýva ani z dokumentov ani právneho predpisu. Rozhodnutie
o zrušení prídelu ako aj vzdanie sa považujú za nulitné právne akty. Keďže rozhodnutie aj vzdanie sa
považujú žalobcovia za nulitné právne tituly, platí uznesenie súdu, ktorým povolil vklad vlastníckeho

práva č. XXX - role o výmere X,XX ha. Napriek nezrovnalostiam v zápisoch bol potvrdený ROEP, ktorý
absolútne opomenul poznatok, že J. N. nebol vlastníkom. Je evidentné, že došlo k hrubej nedbanlivosti,
zanedbaniu, omylu štátnych orgánov a táto nezrovnalosť vyústila do duplicitnej existencie vlastníctva k
tým istým parcelám. Dôležitá je tu aj vedomosť, užívanie, držba pozemkov, ktorá celú dobu prináležala
právnym predchodcom žalobcov až dokým žalovaný 2/ nedal do nájmu pozemky, ktoré mal v správe.

Právni predchodcovia žalovaného 1/ nikdy neužívali, nemali v držbe pozemky a o ich existencii resp.
relevancii nevedeli. K nevyužitiu administratívnych nástrojov v danom čase uviedli, že až po rozhodnutí
o ROEP bolo zrejmé (2012), že ako vlastník bol zapísaný J. N.. V roku 2016 bol podaný podnet na
kataster a bola podaná žaloba o obnovu dedičského konania, avšak mala byť podaná žaloba o určenie
vlastníckeho práva. Podanie žaloby je jediným prostriedkom na určenie vlastníctva sporných pozemkov,

a preto žiadali žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

8.1. Žalovaný 1/ v ústnych prednesoch na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii, že v prípade
rozhodnutia ROEP ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, a preto sú vo veci irelevantnépredchádzajúce právne vzťahy. Podľa žalovaného 1/ žalobcovia nereagovali správne na rozhodnutie
ROEP, keďže nepodali správnu žalobu v 5 ročnej lehote, pričom dopyt na kataster nemožno považovať
za takýto úkon. Žalovaný zdôraznil že všetky listiny prešli rukami orgánu ROEP, jedine z týchto

listín mohol orgán ROEP dospieť k záveru, že vlastníctvo patrí žalovanému 1/. V konaní bolo ďalej
preukázané, že nebolo zaplatené za prídel, právni predchodcovia žalobcov sa vzdali vlastníckeho práva,
tvrdenia o nadobudnutie a vážnosti vzdania sa nebolo preukázané. Žalobcovia sa nároku nedomáhal
ako v reštitučnom konaní a ani v 5 ročnej lehote od schválenia ROEP nepodali žalobu ani námietky.
8.2. Žalovaný 1/ v záverečnej reči uviedol, že z obsahu listiny - vzdanie sa prídelu vyplýva, že jeden

z účastníkov sa vzdal vlastníckeho práva a druhý tento stav akceptoval. Do budúcna nikto uvedené
skutočnosti nespochybňoval, ani V. ani F. J. a je potrebné z toho vychádzať. Žalobcovia nedodržali lehoty
na uplatnenie si vlastníckeho práva. Pokiaľ katastrálny úrad zaujal nejaké stanovisko k rozhodnutiu
ROEP, toto vyjadrenie je irelevantné, neopodstatnené a keď by sme išli do dôsledkov, ak by aj bolo
pravdivé, katastrálny orgán si nesplnil svoju povinnosť, aby upozornil, že orgán ROEP mal pochybiť
a takéto vyjadrenie katastrálneho orgánu možno považovať za individuálne vyjadrenie konkrétneho

pracovníka bez toho, aby konal v zmysle svojich povinností a upozornil na akési pochybenia. Všetky
dokumentyalistinyvkatastrálnomspise,prešliorgánmiROEP,príslušnéosobybolivyzvanénamožnosť
podať námietky a po zápise ROEP mali dotknuté osoby 5 rokov na uplatnenie nároku, k čomu nedošlo.
Rozhodnutie ROEP sa považuje za rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré má konštitutívny charakter -
dňom tohto rozhodnutia sa nadobúda vlastníctvo s tým, že akékoľvek predchádzajúce právne vzťahy

nie sú relevantnými dôkazmi a nemôžu byť uplatnené proti rozhodnutiu ROEP. Ak by tomu tak nebolo,
nemalo by žiadny logický význam, aby ROEP rozhodol o nezapísaných pozemkoch a išlo by len o bežné
stanovisko. Účelom zákona bolo raz a navždy upraviť neurovnané vzťahy k pozemkom, rozhodnutie má
konštitutívny charakter a nemožno odvodzovať iný právny vzťah. K naliehavému právnemu významu
žalovaný 1/ poukázal na to, že ten je daný vtedy, ak je právo žalobcu ohrozené alebo ohrozenie ešte

len hrozí, avšak podľa názoru žalobcov je ich vlastnícke právo dlhodobo porušené, za celý čas až do
podania žalobného návrhu sa nikto z dotknutých osôb takéhoto práva nedomáhal, čím poukazujúc sa
európske rozhodnutia v obdobnej veci uvádzam, že uplynutím takejto dlhej doby bez uplatnenia nároku
nemôže byť naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný. Žalovaný 1/ navrhol žalobný návrh
zamietnuť a zaviazať žalobcov k náhrade trov konania.

9.1. Žalovaný 2/ v ústnych prednesoch na pojednávaní a písomnom podaní zdôraznil neexistenciu
naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že nie je daná aktuálnosť ohrozenia práva žalobcov, ako aj z
dôvodu nesprávne zvoleného prostriedku, keďže žalobcovia si mali možnosť uplatniť reštitučný nárok
v prekluzívnych lehotách podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z., t.j. do 31.12.1992,

resp. 31.12.2004 a taktiež si mohli a mali uplatniť nárok v rámci konania ROEP. Ďalej žalovaný 2/
zdôraznil, že ROEP je verejná listina. Ani z identifikácie parciel nevyplýva, že by majetková podstata bola
zapísaná v prospech právnych predchodcov žalobcov, teda ani predložené listiny nesvedčia v prospech
žalobcov. K ustanoveniu § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Zb., na ktoré odkazujú žalobcovia uviedol, že
nejde o tento prípad a nemožno ho aplikovať vo veci, nakoľko od schválenia ROEP nedošlo k zmene

vlastníckeho práva, a preto nie je možné podať určovaciu žalobu. Žalovaný 2/ zdôraznil, že vlastnícke
práva žalovaného 1/ bolo potvrdené ROEP, pričom konanie ROEP prebieha len k tým nehnuteľnostiam,
ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne, teda ide o pozemky vlastnícky neusporiadané, t.j.
na ktoré nie sú založené listy vlastníctva v katastri nehnuteľností. Mimo ROEP nie je možné domáhať sa
vlastníckeho práva o určenie vlastníctva, uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného úradu Senec

X XX/XXXX zo dňa 12.07.2019, ktorý uvádza 5 ročnú lehotu. Žalovaný 2/ uviedol, že z vložky č. 123
svedčí vlastníctvo V. N., v tejto vložke neboli uvedení manželia J., a vložka č. XXX by mala svedčať v
prospech vlastníctva žalobcov, avšak bez majetkovej podstaty. Na základe prídelovej listiny bolo prvé
určené vlastníctvo V. N.. V minulosti bolo bežné, že sa prideľovali viackrát a práve na to slúžilo reštitučné
zákonodarstvo. Právne nástroje nápravy takýchto opakovaných prídelov boli iné. Žalovaný 2/ uviedol,

že obe prídelové listiny, výmer, prídel, podliehali prísnemu intabulačnému princípu do 01.01.1951, to
znamená že vlastníctvo sa získalo zápisom do pozemkovej knihy. Podľa článku 4 výmeru v prospech
J. im nesvedčí vlastnícke právo, keďže nebol vykonaný zápis. Právny predchodca žalobcov nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo, pretože nebol vykonaný zápis. Pochybenia v zápisoch J. nespochybnil
zápis N..

9.2. Podľa žalovaného 2/ je preukázané, že v katastri nehnuteľností je na liste vlastníctva č. XXXX ako
vlastník zapísaný J. N., ten nadobudol vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.12.1963,
pričom jeho právny predchodca V. N. nadobudol vlastnícke právo od štátu na základe prídelovej listiny zo
dňa 14.08.1948. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného 1/ vyplývajúce z uvedených listínbolo zapísané v pozemkovej knihe PKV č. XX a potvrdené v konaní ROEP právoplatným rozhodnutím
č. 4/2012/ROEP/Nová Ves pri Dunaji zo dňa 26.07.2012 a pod položkou výkazu zmien č. 142/2012
bol aj zapísaný do katastra nehnuteľností. Vlastníctvo J. N. nebolo vyvrátené, keďže ďalšie archívne

listiny, svedčiace v prospech iných prídelcov (výmer č. 1804/48 zo dňa 26.04.1948 a prídelová listina
č. B-XXXXX/XXXX-II zo dňa 23.10.1948) nie sú spôsobilé preukázať vlastníctvo právnych predchodcov
žalobcov - manželov J.. Z archívnych listín vyplýva, že neboli splnené prídelové podmienky, a to
zaplatenie prídelovej ceny v plnej výške 7.958 Kčs (bola zaplatená len záloha), prídelca sa predmetných
nehnuteľností vzdal v prospech Čsl. štátu a následne bolo vydané rozhodnutie o zrušení prídelu pre

nesplnenie prídelových podmienok č. 213/66 zo dňa 12.03.1966. Žalovaný 2/ zdôraznil, že predmetné
nehnuteľnosti neboli nikdy odpísané z pozemnoknižnejvložky PKV č. XXX, v ktorej bolo zapísané
vlastníctvovprospechprávnehopredchodcužalovaného1/anebolizapísanédoPKVč.XXXvprospech
vlastníctva právnych predchodcov žalobcov. Predmetné nehnuteľnosti neboli ku dňu smrti vo vlastníctve
poručiteľov V. J. a F. J..
9.3. Žalovaný 2/ namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Zápis žalovaného 2/ na liste

vlastníctva potvrdzuje ten právny stav, že správa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva sa viaže
k vlastníkovi na ňom zapísanom, t.j. žalovaný 2/ je v postavení správcu len vo vzťahu k vlastníkovi
zapísanom na liste vlastníctva. Na liste vlastníctva zapísaný vlastník J. N. zidentifikovaný dátumom
narodenia 26.11.1949 a dátumom úmrtia 07.01.2015, právnym nástupcom je jeho syn J. N., nar.
XX.XX.XXXX a uvedený právny nástupca bol žalobou označený ako žalovaný 1/ a je právne zastúpený.

Za súčasného procesného stavu je tak žalovaný 1/ známym vlastníkom a identifikovaným právnym
nástupcom J. N. evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, absentuje logický dôvod a opodstatnenie pre
procesné postavenie žalovaného 2/ ako účastníka konania, keďže žalovaný 2/ je oprávnený zastupovať
v konaní len neznámych vlastníkov a nie žalovaného 1/, ktorý je známy. Žalovaný 2/ nemá postavenie
žalovanej strany ani ako správca nehnuteľností, vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom práva, t.j.

nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania.
9.4. Žalovaný 2/ v záverečnej reči opätovne zdôraznil, že neexistuje pasívna vecná legitimácia v tomto
konaní.Ďalejuviedol,ževýmeryajprídelovélistinypočítalisozaplatenímprídelovejceny,niejepravdou,
že nezaplatenie prídelovej ceny nebol dôvodom na zrušenie prídelu, vyplýva to z dobových listín a tiež
v PKV, v ktorej chýba majetková podstata, v ktorej boli zapísaní právni predchodcovia žalobcov, sa tieto

obmedzenia uvádzajú. Žalovaný 2/ tiež zdôraznil, že nie je možné jedno vlastnícke právo, ktoré malo
vzniknúť z prídelovej listiny v prospech pána J. preferovať nad iné vlastnícke právo na základe prídelovej
listiny v prospech J. N.. Spracovateľ práve vlastnícke právo J. N. považoval za relevantné pri obnovenej
evidencii pozemkov podľa § 180/1995 Z. z. a ani žiadny doklad, či podanie z príslušného katastrálneho
úradu nepotvrdzuje vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov. Z uvedených listín sa dá len

vyvodiť, že došlo k viacnásobným pochybeniam. Žalovaný 2/ odkázal na intabulačný princíp, ktorý
zakladal vlastnícke právo až zápisom v pozemkovej knihe, pričom k tomu došlo pri oboch vlastníkoch,
avšak u právneho predchodcu žalobcov išlo o zápis vlastníctva bez majetkovej podstaty. Žalovaný 2/
žiadal žalobu zamietnuť, resp. vo vzťahu k nemu zamietnuť žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie a priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to
uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.07.2015 sp. zn. 30D/306/2015 o zastavení
dedičského konania po poručiteľovi J. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ako dedič zo zákona
prichádza do úvahy syn poručiteľa - žalovaný 1/); úradným záznamom zo dňa 06.05.2015; oznámením

o úmrtí zo dňa 14.01.2015; výpisom z listu vlastníctva č. 1458 pre katastrálne územie Nová Ves
pri Dunaji; identifikáciou parciel podľa prídelu pre V. J. a F. J.; výpisom z listu vlastníctva č. 11 pre
katastrálne územie Senec; rozhodnutím Správy katastra Senec zo dňa 03.06.2009 č. V - 5596/07 o
zamietnutí návrhu na vklad zo dňa 23.10.2008 vo veci účastníkov J. N., nar. XX.XX.XXXX a O. B. (na
základe kúpnej zmluvy); výpisom z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Dedinka pri Dunaji;

návrhom žalobcov na začatie konania o oprave chýb v katastrálnom operáte doručenom Okresnému
úradu Senec dňa 30.05.2019; oznámením Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru o začatí
konania o oprav chyby v katastrálnom operáte zo dňa 24.06.2019 č. X-41/2019; rozhodnutím Okresného
úradu Senec, katastrálneho odboru zo dňa 12.07.2019 č. X-41/2019 o zamietnutí návrhu na opravu
chyby v katastrálnom operáte; čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie

Nové Mesto; rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.12.2002 sp. zn. XXCdo/XXX/
XXXX; uznesením Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.09.2006 sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX;
nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX zo dňa 27.03.2015 medzi prenajímateľom
žalovaným 2/ a W. M.; nájomnou zmluvou č. 4-0905/05 zo dňa 21.04.2005 medzi prenajímateľomžalovaným 2/ a W. M.; výpisom z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Nová Ves pri Dunaji -
identifikáciouparcelyEčísloXXXnaparcelyregistraC; výpisomzkatastranehnuteľnostíprekatastrálne
územie Nová Ves pri Dunaji - identifikáciou parcely E číslo 410 na parcely registra C; rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.02.2009 sp. zn. 4Cdo/130/2007; nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.09.2017 č. k. III ÚS 194/2017-71; rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2009 sp. zn. 3Cdo/45/2008; výmerom o vlastníctve pôdy vydanom
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946
Sb. n SNR pridelenej V. J. a F. J. v katastrálnom území obce Dunajská Nová Ves, okres Galanta,

v katastrálnom území Dunajská Nová Ves č. 18745/48-II/B zo dňa 10.04.1948 o výmere 3.7276 v
prídelovom pláne označené ako vl. Č. XXX, parc. č. XXX, roľa; prídelovou listinou č. B-62526/1948-
II zo dňa 23.10.1948 v katastrálnom území Dunajská Nová Ves pre V. J. a F. J. (čd. XXX/XX zo dňa
15.09.1949); zoznamom prídelov; uznesením súdu čd. 125/49 zo dňa 14.02.1949 o povolení zriadenia
nových položiek pre prídely a v týchto vložkách vklad vlastníckeho práva pre prídelcov V. J. a F. J.;
darovacou zmluvou zo dňa 15.12.1963 uzavretou medzi V. N. ako darujúcim a maloletým J. N. ako

obdarovaným (registrovaná štátnym notárstvom Bratislava - Vidiek dňa 14.12.1964 (č. R I 29/64); listom
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia „B“ v Bratislave č. B-18715/48-II zo
dňa 14.09.1948 týkajúci sa vymáhania preddavkov na prídelovú cenu pre V. J. a F. J., složenkou na
sumu 2.000 Kčs; zápisnicou Pôdohospodárskeho odboru Rady ONV Senec spísanou 10.12.1957, na
MNV Nová Ves pri Dunaji týkajúcou sa V. J. a F. J. o usporiadaní pohľadávky za pridelený majetok

(celková platobná povinnosť 7.958 Kčs) s tým, že sa ďalšie platenie za majetok zastavuje; rozhodnutím
Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesn. ONV Bratislava Vidiek č. 213/66 zo dňa 20.03.1966
o zrušení prídelovej listiny; prehlásením V. J. zo dňa 02.03.1966 o vzadní sa nehnuteľností, ktoré
mu boli pridelené v katastrálnom území Nová Ves pri Dunaji okrem rodinného domu (osobného
vlastníctva); oznámením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.02.2008; odpoveďou Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Štátneho archívu, pobočky Modra zo dňa 12.03.2008; kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa 25.03.1964; výpisom z pozemnoknižnejvložky č. 123 (Nová Ves pri Dunaji); výpisom z
pozemnoknižnejvložky č. 438 (Nová Ves pri Dunaji); výpisom z pozemnoknižnejvložky č. 2255 (Senec);
listom vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Senec a chronológiou zmien; rovnopisom osvedčenia
o dedičstve zo dňa 08.10.2013 č. k. 31D/482/2013, Dnot 258/2013 v dedičskej veci po nebohej F. J.,

rod. Z., zomr. 28.07.2013 s tým, že dedičstvo nadobudli žalobcovia ako dediči zo zákona po poručiteľke
(právoplatnomdňa24.10.2013);rozhodnutímŠtátnehonotárstvaBratislava-vidiekzodňa04.07.1978č.
k. D 574/78-9 v dedičskej veci po V. J., zomr. 23.03.1978 s tým, že dedičstvo nadobudli F. J. a žalobcovia
ako dediči zo zákona (právoplatnom dňa 04.07.1978); listom Okresného úradu Senec, katastrálnym
odborom - podklady k vyznačeniu poznámky zo dňa 04.01.2017; odpoveďou Okresného úradu Senec,

katastrálneho odboru zo dňa 31.10.2022; fotokópiou Rozhodnutia o schválení ROEP zo dňa 26.07.2012;
ostatným obsahom spisu a tiež pripojenými dedičskými spismi Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
30D/306/2015 a 30D/1101/2020 a zistil nasledovný vo veci relevantný skutkový stav:

11.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nová Ves pri Dunaji vyplýva, že

výlučným vlastníkom parciel registra „E“ KN parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX je
J. N. titulom nadobudnutia PK XXX a ROEP PVZ - 142/2012 s tým, že správcom na všetky parcely listu
vlastníctva je žalovaný 2/. Na liste vlastníctva je vyznačená poznámka P 8/17 Hodnovernosť údajov
katastra o práve k nehnuteľnostiam p. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX registra E“ KN
bola spochybnená - podľa N

11.2. Z výmeru o vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.
18745/48-II/B zo dňa 10.04.1948 podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n SNR súd zistil, že V. J. a
F. J. bol v katastrálnom území obce Dunajská Nová Ves, okres Galanta, v katastrálnom území Dunajská
Nová Ves boli pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti o výmere 3.7276 v prídelovom pláne označené
ako vl. č. 123, parc. č. 407, roľa s tým, že podrobné podmienky prídelu budú uvedené v prídelovej listine

(bývalý vlastník bol uvedený - O. a W.).
11.3. Z prídelovej listiny č. B-62526/1948-II zo dňa 23.10.1948 v katastrálnom území Dunajská Nová
Ves súd zistil, že na základe nej bolo povolené, aby v pozemkovej knihe kat. územia Dunajská Nová Ves
vo vložke č. 438 na prídel označený roľa vo výmere 3,7276 ha bolo vložené s obmedzeniami uvedenými
v bodoch 1, 3, 4, 6-15 tejto listiny vlastnícke právo na pridelenej nehnuteľnosti pre V. J. a F. J.. Podľa

bodu 3 prídelovej listiny je prídelca povinný zaplatiť prídelovú cenu Slovenskému pozemkovému fondu
spravovanému Povereníctvom Pôdohospodárstva a a pozemkovej reformy podľa splátkového plánu (§
19 nariadenia č. 104/1945 Sb.), t.j. 10 % prídelovej ceny pri prevzatí pridelenej pôdy do držby a zvyšok
najneskôr do 15 rokov od ujatia sa držby. Podľa bodu 4 prídelovej listiny je prídelca povinný od vstupudo držby a úžitku predmetu prídelu platiť z prídelovej ceny 6 % úroky a 8 % úroky zo zmeškania. Na
prídelovej listine je vyznačené čd. 125/49 zo dňa 15.09.1949.
11.4. Z uznesením Okresného súdu Galanta čd. 125/49 zo dňa 14.02.1949 súd zistil, že súd podľa §

22 zákona č. 90/1947 Sb. povolil v pozemkovej knihe katastrálneho územia Dunajská Nová Ves nových
položiek pre prídely a v týchto vložkách vklad vlastníckeho práva pre prídelcov V. J. a F. J. k roli o
výmere 3.7276 ha, vo všetkých predbežných vložkách sa poznamenáva na strane „B“ a na strane „C“
obmedzenie vlastníckeho práva.
11.5. Z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia „B“ v Bratislave č.

B-18715/48-II zo dňa 14.09.1948 súd zistil, že V. J. a manželka F. nezaplatili na účet Slovenského
pozemkového fondu preddavok na prídelovú cenu. V dôsledku toho vlastníckeho právo pridelených
nehnuteľností nemožno pre nich zapísať. V. J. a F. J. boli vyzvaní, aby preddavok uhradili do troch dní
pod následkom prepisu vlastníckeho práva na Slovenský pozemkový fond. Zo zloženky vyplýva, že V.
J. uhradil preddavok v sume 2.000 Kčs (dátum nie je čitateľný).
11.6. Dňa 10.12.1957 bola na MNV Nová Ves pri Dunaji spísaná zápisnica Pôdohospodárskeho odboru

Rady ONV Senec o usporiadaní pohľadávky MPPR na poľnohospodársky majetok, ktorý nadobudol
prídelca V. J. a F. rodená Z. ako členovia JRD v Novej Vsi pri Dunaji. Zo zápisnice vyplýva, že sa
zastavuje splácanie splátok za pôdu a za majetok vnesený do JRD a že doteraz pridelený majetok bol
v sume 7.958 Kčs (na osobný majetok, ktorý do JRD vnesený nebol, bolo zaplatené celkom 400 Kčs,
osobný majetok je celkom zaplatený).

11.7. Z prehlásenia zo dňa 02.03.1966 vyplýva, že V. J. prehlásil, že sa v prospech Čsl. štátu vzdáva
nehnuteľností, ktoré mu boli pridelené z pozemkových reforiem v katastrálnom území Nová Ves pri
Dunaji okrem rodinného domu (osobného vlastníctva). Na prehlásení je podpis J. V..
11.8. Z rozhodnutia Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesn. ONV Bratislava Vidiek č.
213/66 zo dňa 20.03.1966 vyplýva, že došlo k zrušeniu prídelovej listiny, ktorou bol prídelcovi - V. J. a

manželke F., rodenej Z. pridelený majetok v katastrálnom území o výmere 3,7276 ha za prídelovú cenu
7.958 Kčs v dôsledku toho, že prídelca nesplnil podmienky prídelu. Vykonaným šetrením bolo zistené,
že prídelca sa prídelu zriekol v prospech Čsl. štátu, pôdu užíva JRD v obci Nová Dedinka. Proti tomuto
rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia.
11.9. Z darovacej zmluvy zo dňa 15.12.1963 súd zistil, že V. N. ako darujúci daroval maloletému J. N. ako

obdarovanému nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 123 v katastrálnom území Nová Ves pri Dunaji parc.
č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX ako role. Darovacia zmluva bola prijatá na
registráciu štátneho notárstva Bratislava - vidiek čísl. R I 29/64 dňa 30.04.1964 a registrovaná štátnym
notárstvom Bratislava - Vidiek dňa 14.12.1964 (č. R I 29/64).
11.10. Z pozemnoknižnejvložky č. 123 v katastrálnom území Nová Ves pri Dunaji, kde boli v časti

A/ Majetková podstata zapísané sporné nehnuteľnosti vyplýva, že dňa 05.09.1948 bol vykonaný
zápis v časti B/ Vlastníctvo pod poradovým číslom 5 v prospech V. N., t.j. podľa prídelovej listiny
povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 14.08.1948 sa vložilo právo vlastníctva
V. N. (predchádzajúci zápis svedčal v prospech O. a W.). Následne bol dňa 07.02.1964 vykonaný zápis
pod poradovým číslom 6 a na základe darovacej zmluvy vydanej v Senci dňa 15.12.1963 sa vložilo

vlastnícke právo v prospech maloletého J. N. v celosti.
11.11. Z pozemnoknižnejvložky č. XXX v katastrálnom území Nová Ves pri Dunaji vyplýva, že dňa
09.02.1948 Čd. XXX sa v časti B. Vlastníctvo vložilo vlastnícke právo manželom V. J. na polovicu a F.
J., rodená Z. na polovicu podľa prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
zo dňa 23.10.1948 (pri údajoch o nehnuteľnostiach nie je vyplnené parc. č. ani č. vložky, z ktorej boli

nehnuteľnosti odpísané) s tým, že sa poznamenávajú obmedzenia vlastníckeho práva podľa zákona
č. 90/1947 Sb. podľa prídelovej listiny. Časť A. Majetková podstata nie je vyplnená (nie sú tam žiadne
údaje o nehnuteľnostiach, ktoré majú byť vo vlastníctve).
11.12. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 04.07.1978 č. k. D 574/78-9 v
dedičskej veci po V. J., zomr. 23.03.1978 súd zistil, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudli F. J., rodená

Z. a žalobcovia ako dediči zo zákona. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.1978.
11.13. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 08.10.2013 č. k. 31D/482/2013, Dnot 258/2013 v dedičskej veci
po nebohej F. J., rod. Z., zomr. XX.XX.XXXX súd zistil, že dedičstvo po poručiteľke nadobudli žalobcovia
ako dediči zo zákona. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013.
11.14. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 30D/306/2015 po J. N., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené podľa
§ 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok, a to uznesením zo dňa 28.07.2015 č.
k. 30D/306/2015-22, právoplatným dňa 28.07.2015. Zo spisu bolo ďalej zistené, že ako dedič zo zákona
v 1. dedičskej skupine prichádzal do úvahy žalovaný 1/.11.15. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 30D/1101/2020 súd zistil,
že dňa 29.07.2020 bol podaný návrh na dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľovi J. N., nar.
XX.XX.XXXX, predmetom ktorého sú pozemky zapísané na LV č. 1458 pre katastrálne územie Nová

Ves pri Dunaji. Toto konanie nie je doposiaľ skončené.
11.16. Žalobcovia podali dňa 30.05.2019 návrh na začatie konania o oprave chýb v katastrálnom
operáte, ktorý bol rozhodnutím Okresného úradu Senec č. X-41/2019 uo dňa 12.07.2019 zamietnutý
s odôvodnením, že zápis vlastníckych práv na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nová
Ves pri Dunaji bol vykonaný súlade s verejnou listinou - rozhodnutím o schválení registra číslom zmeny

142/2012, teda okresný úrad nemôže vykonať opravu, nakoľko by išlo o priamy zásah do verejnej listiny.
Katastrálny odbor môže opraviť v súlade s § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona len také chyby,
ktoré boli v rozpore s podkladmi, z ktorých bol zostavený register (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.).

12.1. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12.2. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
12.3.Podľa§132Občianskehozákonníkavlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualebo

inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
12.4. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
12.5. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

12.6. Podľa § 137 ods. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12.7. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.04.1964 do 30.06.1969) k zmluve o
prevodenehnuteľnostijepotrebnájejregistráciaštátnymnotárstvom.Vlastníctvoprechádzaregistráciou

zmluvy.
12.8.Podľa§453ods.2Občianskehozákonníka(účinnéhood01.04.1964do30.06.1969)veciopustené
alebo skryté, vlastník ktorých nie je známy, pripadajú do vlastníctva štátu. Kto si ich prisvojí alebo kto ich
používa, je povinný ich štátu vydať, prípadne vydať aj neoprávnený majetkový prospech takto získaný.
12.9. Podľa § 1 ods. 1 a 5 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/1995 Z. z.) v konaní o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné
údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register
obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Predmetom konania sú pozemky vymedzené
plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa

osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len
„pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
12.10. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra
sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými
oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi

konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán
zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov.
Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.
12.11. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30
dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať

námietky.Komisiasúčasnedoručídovlastnýchrúkkaždémuúčastníkovi,ktoréhomiestotrvaléhopobytu
alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v
jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom
z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie

je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi
výpis z návrhu registra. Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa a)
doručeniavýpisuznávrhuregistra,akideoúčastníkovkonania,ktorýmsavýpisdoručuje,b)uverejnenianávrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra
nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.
12.12. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. schválený register je verejná listina, na základe

ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia okresný
úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra
nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného
práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy,
verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra.

Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej
listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise
práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté (ods. 5).
12.13. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a
právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní
v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho

orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od
zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
12.14. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z. konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6
nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je
dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu.

12.15.Podľa§8ods.1zákonač.180/1995Z.z.registersaskladázurčenéhooperátu,zosúboruďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k
nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník
a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy,
ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie

je známy.
12.16. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm.
c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným
vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; 30) obdobne postupuje správca, 30aa)
ak ide o lesné pozemky.

12.17. Podľa § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov 30) s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v §
14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a
v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje

správca. Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. Fond nakladá s
pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
12.18. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 90/1947 Sb. nesprávné vyznačení konfiskace není na újmu osobám
oprávněným podle knihovních zápisů.

12.19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb. o provedení knihovního pořádku stran konfiskovaného
nepřátelského majetku a o úpravě některých právních poměrů vztahujících se na přidělený majetek
vkladnými listinami jsou vedle rozhodnutí o přídělu (přídělových listin), vydaných fondem nebo i, pokud
jdeomajetekkonfiskovanýpodledekretuč.108/1945Sb.,jinýmpříslušnýmúřadem,takéjinározhodnutí
nebo prohlášení fondu anebo jiného příslušného úřadu o přechodu konfiskovaného majetku na jiného

nabyvatele.
12.20. Podľa § 22 zákona č. 90/1947 Sb. je-li v katastrálním území převážná část nemovitostí přidělena
většímu počtu přídělců, pro které se musí zřizovat nové vložky, a je-li obava, že měřické práce (§
12) potřebné pro provedení knihovního pořádku nebudou provedeny v dohledné době, může fond
na základě přídělové listiny, vytýkající stručně předmět přídělu, žádati, aby bylo vloženo vlastnické

právo k přidělenému majetku ve vložce, která se za tím účelem předběžně zřídí. Jinak se v předběžné
vložce zapíše na list statkové podstaty jen označení přídělu v nadpisu listu A (v zemích České a
Moravskoslezské v nadpisu jeho prvního oddělení), a to zpravidla popisným číslem přidělené usedlosti,
obytného stavení nebo podobně, na listu břemen (C) jen obmezení vlastnického práva, plynoucí ze
zákona (§§ 23, 24). Ostatní zápisy se provedou, až když fond navrhne, aby vložka byla na listu A a po

případě i C vyplněna podle konečného rozhodnutí o přiděleném majetku. Provedením zápisů na listu A
je zřízení vložky dovršeno a vložka pozbývá své předběžné povahy.
12.21. Podľa § 19 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.určená prídelová cena (§§ 15 a 16) spláca sa Fondu: a) jednorázove, najneskôr do 8 mesiacov od ujatia
sa držby prídelu, v peniazoch alebo v naturáliách, b) v splátkach v peniazoch alebo v naturáliách, a
to: 1. 10% prídelovej ceny za pôdu (§ 15) a príslušenstvá (§ 16) treba zaplatiť pri prevzatí pridelenej

pôdy do držby. Na návrh miestnej roľníckej komisie, ktorý sa má podať už v prídelovom pláne (§ 13),
môže Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu povoliť
odklad prvej splátky najviac na 3 roky; 2. zvyšok prídelovej ceny je splatný podľa splátkového plánu,
vyhotoveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu,
najneskoršie však do 15 rokov odo dňa ujatia sa držby prideleného majetku.

13.1. Súd zdôrazňuje, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky,
ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má
uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový

významapredstavujejedenzozákladnýchprincípovcivilnéhoprocesu(čl.8ZákladnýchprincípovCSP).
Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a (v zásade)
nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila.
13.2. Stranu sporu teda zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť
bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.

Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska
ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Samotné tvrdenie určitých
skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku nepostačuje.

14.1. Medzi stranami nebolo sporné a súd považoval za preukázané, že žalobcovia sú právnymi
nástupcami po V. J., zomr. XX.XX.XXXX a jeho manželke F. J. rod. Z., zomr. XX.XX.XXXX (viď
rozhodnutia v dedičskom konaní sp. zn. D 574/78-9 a 31D/482/2013) a tiež, že žalovaný 1/ je právnym
nástupcom po J. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (viď rozhodnutie v dedičskej veci sp. zn.
30D/306/2015). Taktiež nebola medzi stranami sporná existencia prídelovej listiny zo dňa 23.10.1948,

ktorýmbolaprávnympredchodcomžalobcov,atoV.J.vpoloviciamanželkeF.rod.Z.vpolovicipridelená
roľa o výmere 3,7276 ha (v prídelovom pláne označené ako vl. č. 123, časť parc. č. A-14, parc. č.
407), existencia výmeru zo dňa 26.04.1948 a že na základe prídelovej listiny bolo vydané uznesenie
súdu zo dňa zo dňa 14.02.1949 Čd. 125/49 o povolení zriadenia nových položiek v pozemkovej knihe
katastrálneho územia Dunajská Nová Ves pre prídely a v týchto vložkách vklad vlastníckeho práva pre

prídelcov V. J. a F. J. k roli o výmere 3.7276 ha. V konaní nebolo sporné ani to, že bola založená
nová pozemnoknižná vložka č. 438 a dňa 09.02.1949 v nej bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v
prospech právnych predchodcov žalobcov na základe prídelovej listiny zo dňa 23.10.1948, avšak bez
zápisu pridelených nehnuteľností v časti A. Majetková podstata (na základe uznesenia čd. 125/1949),
pričom v pôvodnej PKV č. XXX neprišlo k odpísaniu pridelených nehnuteľností parc. č. XXX a XXX do

novej PKV č. XXX.
14.2.MedzistranaminebolaspornáaniexistenciaprehláseniaV.J.zodňa02.03.1966,ktorýmsavzdalv
prospechČsl.štátunehnuteľností,ktorémubolipridelenézpozemkovýchreforiemvkatastrálnomúzemí
Nová Ves pri Dunaji okrem rodinného domu, ani existencia rozhodnutia Odboru vodného hospodárstva
a pre veci poľ. a lesn. ONV Bratislava - vidiek o zrušení prídelu pre nesplnenie podmienok zo dňa

12.03.1966. Sporným v konaní nebolo ani vykonanie zápisu práva vlastníctva dňa 05.09.1948 pod B5 v
PKV č. XXX V. N. podľa prídelovej listiny zo dňa 14.08.1948 a následne vykonanie ďalšieho zápisu pod
B6 dňa 07.02.1964 podľa darovacej zmluvy - vlastnícke právo mal. J. N. v celosti. Nesporným v konaní
bolo tiež to, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nová Ves pri Dunaji je zapísaný
vlastník právny predchodca žalovaného v 1. rade, a to na základe PK 123, ROEP PVZ - 142/2012

a žalovaný 2/ ako správca s tým, že na liste vlastníctva je vyznačená poznámka, že hodnovernosť
údajov katastra bola spochybnená. Nespornou v konaní bola tiež skutočnosť, že žalovaný 2/ ako správca
nehnuteľností tieto od roku 2005 prenajíma a že žalobcovia neiniciovali konanie na zmenu údajov
schváleného registra. Súd preto zhodné skutkové tvrdenia strán považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP
v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné a preukázané.

14.3. V konaní bolo medzi stranami sporné platné pridelenie a zrieknutie sa prídelu právnymi
predchodcami žalobcov, resp. či im bol prídel platne zrušený, či bol Odbor vodného hospodárstva a pre
veci poľ. a lesn. ONV Bratislava - vidiek orgánom kompetentným na rozhodnutie vydať rozhodnutie o
zrušení prídelu a oprávnenie preskúmavať túto listinu, sporné je platné pridelenie pozemkov právnemupredchodcovi žalovaného 1/ ako aj možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia ROEP vzhľadom na
charakter tohto konania. Spornou v konaní je tiež pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ ako aj
existencia naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

15. Súd považoval za potrebné sa prioritne zaoberať vecnou legitimáciou strán v spore (súd by bol
povinný skúmať vecnú legitimáciu aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamietol, porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009). V konaniach o určenie, že vec patrí do dedičstva Najvyšší súd Slovenskej republiky už zaujal

zjednocujúci právny názor a zároveň aj rozhodovacia súdna prax je ustálená vriešeníotázkyokruhu
sporových strán (R 49/2003, rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3 Cdo 222/2010, 3 Cdo197/2010,
1 Cdo 183/2009, 8 Cdo 94/2018, 8 Cdo 28/2019), všetci dedičia sú považovaní za vlastníkov veci -
celého majetku patriaceho do dedičstva, preto majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania
o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie z dôvodu
nevyčerpania okruhu účastníkov. Vzhľadom na to, že stranami sporu sú na strane žalobcov všetci do

úvahy prichádzajúci zákonní dedičia po poručiteľoch V. a F. J., t.j. deti poručiteľov je povinný okruh
účastníkov v spore daný s tým, že vzhľadom na aktuálny zápis právneho predchodcu žalovaného 1/ J.
N. ako vlastníka sporných nehnuteľností, je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v konaní.

16.1. Súd však dospel k záveru, že v spore nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/, t.j.

Slovenského pozemkového fondu. Súd nespochybňuje, že žalovaný 2/ je v zmysle zákona č. 180/1995
Z. z. správcom nehnuteľností neznámych a nezistených vlastníkov, ktorých tiež zastupuje v súdnom
konaní, to však neznamená, že je pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore o určenie, že vec
patrí do dedičstva. Ako je zrejmé z listu vlastníctva č. 1458 a súd to nerozporuje, správa nehnuteľnosti
vlastníka J. N. ako neznámeho vlastníka zapísaného na liste vlastníctva trvá, keďže tento vlastník je

identifikovaný na liste vlastníctva len menom a priezviskom (bez ďalších identifikačných údajov). Je
potrebné si uvedomiť, že žalovaným 1/ nie je J. N., nar. XX.XX.XXXX, ale sami žalobcovia ako dominus
litis v žalobe označili za žalovaného 1/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je právnym nástupcom po J.
N., ako osobe zapísanej na liste vlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že sami žalobcovia identifikovali
nielen „neznámeho“ vlastníka nehnuteľností ďalšími identifikačnými údajmi (najmä dátum narodenia),

ale označili aj jeho právneho nástupcu - žalovaného 1/, voči ktorému žaloba smeruje.
XX.X. Pokiaľ je tak žalovaným iný subjekt ako neznámy či nezistený vlastník, ako je to aj v
prejednávanom spore, nie je relevantný právny dôvod, aby v konaní ako jeho zástupca vystupoval
Slovenský pozemkový fond. Uvedené potvrdzuje ďalšia skutočnosť, a to že je žalovaný 1/ zastúpený v
konaníprávnymzástupcom.Súdtakdospelkzáveru,žeSlovenskýpozemkovýfondnemôževystupovať

ako zákonný správca nezisteného vlastníka, ktorý v konaní nie je označený ako strana sporu. Súd tak
uzavrel, že ak žalobcovia v spore identifikujú neznámeho vlastníka a na základe týchto identifikačných
údajov určovaciu žalobu smerujú voči jeho právnemu nástupcovi (z dôvodu úmrtia vlastníka), nie je
žiadnym spôsobom právne odôvodnené jednak zastupovanie žalovaného 1/ Slovenským pozemkovým
fondom a už vôbec nie je opodstatnené smerovanie žaloby aj voči Slovenskému pozemkovému fondu

ako žalovanému 2/. Na uvedenom závere nemení nič ani argumentácia žalobcov, že právne postavenie
formálne evidovaného vlastníka zapísaného na liste vlastníctva je podľa nich neisté, či ohrozené (čím
tiež odôvodňovali potrebu zastúpenia Slovenským pozemkovým fondom).
16.3. Súd sa ďalej zaoberal tým, či žalovanému 2/ svedčí pasívna vecná legitimácia v spore o určenie,
že vec patrí do dedičstva, z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond je zapísaný ako správca na liste

vlastníctva. Žalovaný 2/ je však na liste vlastníctva zapísaný len ako správca a nie ako vlastník sporných
nehnuteľností. V tomto smere súd zdôrazňuje, že pasívna vecná legitimácia v spore sa odvodzuje od
hmotného (nie procesného) práva, žalovaný 2/ nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré by mali určené, že
patria do dedičstva, a preto mu pasívna vecná legitimácia v spore nesvedčí. Súd v tomto smere odkazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.01.2018 sp. zn. 17Co/114/2017, z ktorého

vyplýva, že pre záver o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie postačuje list vlastníctva, v ktorom sú
zapísaní vlastníci nehnuteľností a medzi nimi Slovenský pozemkový fond nie je. Slovenský pozemkový
fond je uvedený len ako správca nehnuteľnosti, pričom Slovenský pozemkový fond je zo zákona povinný
konať pred súdom, ale podľa ustáleného právneho záveru nie je pasívne legitimovaný.

17.1. Súd ďalej uvádza, že spory o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva patria medzi určovacie
žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Oproti pôvodnej právnej úprave rozlišuje CSP žaloby na určenie
práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb
na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukazovaní naliehavého právneho záujmu napožadovanom určení s výnimkou, ak tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu.
Súd sa preto ako zásadnou otázkou opodstatnenosti (resp. procesnej prípustnosti) určovacej žaloby
zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na takomto určení a dospel k záveru, že naliehavý

právny záujem žalobcov na určení nie je daný.
17.2. Pri určovacích žalobách podľa § 137 písm. c) CSP vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov
možno konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný vtedy,
ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý ohrozuje právne
postavenie žalobcu (žalobcov) a ktorý nemožno napraviť/odstrániť inými prostriedkami právnej ochrany,

a to bez ohľadu na to, ako táto právna neistota vznikla. Žaloba o určenie má teda opodstatnenie
tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia, pretože nápravy už porušeného
práva sa treba domáhať žalobou o plnenie. Žaloba podľa § 137 písm. c) CSP má tak predovšetkým
preventívny charakter a je opodstatnená v prípade, ak odstraňuje neistotu a spornosť v právnych
vzťahoch účastníkov konania.
17.3. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide tiež o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Cdo/31/2011).
17.4. Je tiež potrebné si dôsledne uvedomiť, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcov). Pokiaľ chcú žalobcovia v spore osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi

účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliťazdôvodniť,žeprávepodanážalobajetýmprocesnevhodnýmnástrojom,ktorýtentosporrieši.
17.5. Súd zdôrazňuje, že aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny
záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do
katastra nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto faktu

vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci
boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve
prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka
veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane
žalobcov, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi

ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením
do neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného
prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už
zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo. Ďalej to platí i tam, kde ochranu
práva bolo možné dosiahnuť postupom podľa reštitučných predpisov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 25.02.2009 sp. zn. 4Cdo/130/2007).

18.1. Žalobcovia založili svoju argumentáciu o existencii naliehavého právneho záujmu na tom, že ich
právne postavenie je ohrozené, neisté, keďže nehnuteľnosti patrili ich právnym predchodcom, avšak na
liste vlastníctva je zapísaný iný subjekt, a to právny predchodca žalovaného 1/, čím je daná duplicita

vlastníctva a tú je možné odstrániť len rozhodnutím súdu v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva.
18.2. K uvedenému súd však uvádza, že naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe nie je
automaticky daný vždy, pokiaľ žalobcovia spochybňujú zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
a namietajú, že sú vlastníkmi (resp. boli ich vlastníkmi ich právni predchodcovia), ale len vtedy ak je

ich vlastnícke právo ohrozené bezprostredne. Podľa názoru súdu tak uplynutie značného časového
obdobia, počas ktorého sa domnelý vlastník svojho vlastníctva nedomáhal dostupnými právnymi
prostriedkami nesvedčí ani o bezprostrednom ohrození práva, ani o potrebe či nutnosti odstraňovaní
stavu neistoty prostredníctvom určovacej žaloby. Podľa názoru súdu tak nie je naliehavý právny záujem
na určení daný s poukazom na právne nástroje, ktoré žalobcovia resp. aj ich právni predchodcovia

pred podaním žaloby nevyužili a prostredníctvom ktorých sa mohli účinne domáhať svojho vlastníckeho
práva. Súd teda po preskúmaní skutkového stavu dospel k záveru, že bezprostredné ohrozenie práva
žalobcov nie je v danom prípade dané.18.3. Žalobcovia tvrdili, že to boli ich právni predchodcovia, manželia J., ktorí pozemky užívali po udelení
prídelu (t.j. od roku 1948), avšak minimálne od roku 2005 do súčasnosti tieto užíva žalovaný 2/ ako
správca a tieto pozemky aj prenajíma. V súčasnosti tak žalobcovia resp. ich právni predchodcovia

dlhodobo (minimálne od roku 2005) pozemky, ktoré sú predmetom sporu vôbec nevyužívali a neužívajú.
Taktiež netreba opomenúť tú právne významnú skutočnosť, že podľa predložených listín sa V. J. vzdal
prídelu v roku 1966 a v tom istom roku bolo rozhodnuté o zrušení prídelu pre nedodržanie prídelových
podmienok, pričom rozhodnutie o zrušení prídelu nebolo napadnuté odvolaním ani jedným z prídelcov
a tento právny stav bol akceptovaný nielen V. J., ale aj jeho manželkou. Ani V. ani F. J. uvedené

skutočnosti nespochybňovali, a je tak potrebné z uvedeného prejavu vôle vychádzať (opustenie veci
ako spôsob zániku práv vlastníctva predpokladá prejav vôle vlastníka, hoci aj konkludentný, nebyť
naďalej vlastníkom veci). Rovnako je nutné zdôrazniť, že pozemky boli minimálne od roku 1966 v
užívaní JRD Dunajská Nová Ves (z rozhodnutia zo dňa 12.03.1966, podľa ktorého právni predchodcovia
žalobcov dané parcely neužívali, pôdu užíva minimálne od roku 1966 JRD v obci Nová Dedinka). Súd
dodáva, že žalobcovia síce namietali užívanie pôdy JRD a tvrdili, že pozemky ich právni predchodcovia

obhospodarovali aj po tom, čo boli nútene vložené do JRD, tieto skutočnosti však zostali len v rovine ich
nepreukázaného tvrdenia. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že zo strany žalobcov neboli v konaní
v tomto smere navrhované ani súdu predkladané dôkazy na podporu ich tvrdenia, že to boli práve právni
predchodcovia žalobcov, čo pozemky užívali a užívajú (úlohou žalobcov nebolo presvedčiť súd o svojej
pravde, ale navrhnúť súdu vykonanie dôkazov). Súd tak v tomto smere nehodnotí, či tvrdenia žalobcov

súpravdivéalebonepravdivé,ibakonštatuje,ževzhľadomnavykonanédokazovanieniesúpreukázané.
Právny predchodca žalobcov V. J. prejavil vôľu vzdať sa vlastníctva v roku 1966, čo svedčí o tom, že
nemal záujem pozemky užívať na hospodárenie, pričom nebolo ani preukázané, že do roku 1966 bola
uhradená prídelová cena (ani jedným z prídelcov, bol uhradený len preddavok a to až na výzvu), čo v
spojení s prehlásením o vzdaní sa prídelu taktiež podporuje tvrdenie o tom, že právni predchodcovia

žalobcov nemali záujem pozemky, t.j. sporné nehnuteľnosti užívať a je podľa názoru spochybnené aj
to, či vôbec pozemky (okrem rodinného domu) niekedy reálne užívali. Súd tak dospel k záveru, že
právni predchodcovia žalobcov, ani žalobcovia nenapĺňali (minimálne od roku 1966) a ani nenapĺňajú
žiadnym spôsobom obsah vlastníckeho práva, t.j. pozemky nedržali, neužívali, nepožívali plody a úžitky,
nenakladali s nimi. Sumarizujúc uvedené, z vyhodnotenia všetkých spomenutých skutkových okolností

posudzujúc ich vo vzájomnej súvislosti sa javí, že manželia J. boli sami uzrozumení s tým, že vlastnícke
právoimnepatríažiadnezákonomuloženépovinnostivlastníkovprídelovvočištátu(platenieužívacieho
poplatku, osobné a riadne užívanie) neplnili.
18.4. Súd si dovolí tiež k úkonu vzdania sa prídelu uviesť, že žalobcovia síce spochybňovali slobodnú
vôľu V. J. pri tomto právnom úkone, jeho podpis na prehlásení, ako aj ďalšie vady prehlásenia, avšak

uvedené v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali (uvedené zostalo len v rovine nepreukázaného
tvrdenia). Súd dodáva, že pokiaľ vznikla pochybnosť o slobode prejavu vôle, nemožno takýto právny
úkon považovať za absolútne neplatný iba s poukazom na všeobecný stav spoločnosti, právnu úpravu
kolektivizácie a združstevňovania či hodnotenie jeho celkového priebehu v štáte bez zohľadnenia
okolnosti konkrétnej veci (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 194/2017-71

zo dňa 12.09.2017), pričom konkrétne okolnosti v konaní zo strany žalobcov neboli riadne tvrdené ani
preukázané.
18.5. Súd si samozrejme uvedomuje, že samotné prenechanie nehnuteľností v prospech Čsl. štátu
a vloženie pozemkov do JRD nemusí automaticky preukazovať stratu držby a pozemky mohli byť
užívané pôvodným vlastníkom, pokiaľ však žalobcovia chcú v určovacej žalobe preukazovať skutočnosti

týkajúce sa dlhodobého užívania vo vzťahu k odôvodneniu bezprostrednosti ujmy vzniknutej na ich
strane v dôsledku aktuálneho zápisu iného vlastníka na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam a tento
zápis spochybňovať, je potrebné užívanie nehnuteľnosti ich právnymi predchodcami aj preukázať.
Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že neexistuje žiadne priame a najmä bezprostredné
ohrozenie vlastníckeho práva žalobcov, ktoré by bolo dôvodom na vyslovenie záveru o existencii

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd dodáva, že chránený existujúci majetok nie
je očakávanie, že bude uznané prežitie bývalého vlastníckeho práva, ktoré už dlho nie je možné účinne
vykonávať, čo jej aj prípad žalobcov.

19.1.Taktiežniejenaliehavýprávnyzáujemdanývtedy,pokiaľžalobcoviadomáhajúcisaochranysvojho

práva prostredníctvom určovacej žaloby mali možnosť využiť iné právne prostriedky nápravy, ktoré
nevyužili. V prípade žalobcov resp. ich právnych predchodcov mohli byť takýmito prostriedkami nápravy
jednak reštitučné zákony, t.j. zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku a tiež zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a ozmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Reštitučný nárok si tak právni
predchodcovia žalobcov mohli uplatniť v prekluzívnych lehotách do 31.12.1992, resp. 31.12.2004, čo sa

však nestalo (v konaní to žalobcovia ani netvrdili).
19.2. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je možné odvodzovať aj od
konania o registri obnovenej evidencie pozemkov a skutočnosti, že žalobcovia nevyužili možnosť zmeny
rozhodnutia v rámci konania ROEP v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.
19.3. V rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle

zákona č. 180/1995 Z. z. sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich
základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Predmetom konania
môžu byť len pozemky, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov
v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Schválený register je verejná listina,
na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Netreba opomínať účel
ROEP (vykonanie evidencie pozemkov a vlastníkov a ich zápis na do katastra nehnuteľností) a že sa

vykonáva len k pozemkom s nezisteným vlastníkom (nie tam, kde je vlastník alebo užívateľ známy). Na
základe rozhodnutia ROEP sa rozpletajú predchádzajúce právne vzťahy, rozhodnutie sa neodvodzuje
z užívania, ale slúži práve na riešenie predchádzajúcich nejasných právnych vzťahov. Konanie ROEP
teda prebieha len k tým nehnuteľnostiam, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne, teda ide o
pozemky vlastnícky neusporiadané, t.j. na ktoré nie sú založené listy vlastníctva v katastri nehnuteľností

(čo je prípad sporných nehnuteľností).
19.4. Súd uvádza, že podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých
nájomcamipozemkov,pozemkovýmispoločenstvamialeboinýmioprávnenýmiosobami,zkatastrálneho
operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných
dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci, t.j. orgán, ktorý konanie vykonáva zisťuje podklady

prešetrovaním na základe všetkých jemu dostupných podkladov. Ak by však bol schválený register,
ktorý by obsahoval údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi
zistenými pri prešetrovaní, má správny orgán možnosť rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra.
Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O
takejtozmenemožnorozhodnúťlendopiatichrokovodzápisuúdajovregistradokatastranehnuteľností.

19.5. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia v päťročnej lehote návrh resp. podnet na zmenu
údajov schváleného registra, na základe ktorého by bolo začaté konanie o zmene údajov, Správe
katastra Senec (ako príslušnému orgánu podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z.)
nepodali, túto prekluzívnu lehotu zmeškali. Podnet na kataster podaný žalobcami v roku 2016 na
prešetrenie údajov katastra nehnuteľností ako ani žalobu na obnovu dedičského konania za takýto

úkon odôvodňujúci návrh na začatie konania o zmene schváleného registra nemožno považovať.
Žalobcovia tak mali účinný prostriedok nápravy rozhodnutia o ROEP, avšak tento nevyužili. Čo sa týka
návrhu na začatie konania o oprave chýb podanom dňa 30.05.2019, sám Okresný úrad konštatoval, že
keďže bol zápis do katastra vykonaný v súlade s verejnou listinou - Rozhodnutím o schválení registra,
nemôže vykonať opravu v súlade s § 7 ods. 5 a 6 zákona č. 180/1995 Z. z. ani podľa § 59 ods. 2

písm. e) katastrálneho zákona. Netreba tiež opomenúť tú právne významnú skutočnosť, že žalobcovia
spochybňujú vlastníctvo právneho predchodcu žalovaného 1/ na základe nesprávnym zápisom v PKV
č. XXX, pričom rovnaké podklady mal spracovateľ ROEP a práve vlastnícke právo J. N. považoval za
relevantné pri obnovenej evidencii pozemkov podľa § 180/1995 Z. z. (napriek existencii PKV č. 438 a s
ďalšej dokumentácii, ktorú musel mať správny orgán k dispozícii).

19.6. Pokiaľ žalobcovia namietali, že podanie určovacej žaloby vyplýva priamo z § 7 ods. 7 zákona č.
180/1995 Z. z. súd použitím jazykového a logického výkladu dospel k záveru, že ustanovenie § 7 ods.
7 rieši prípady, kedy došlo v čase od vydania rozhodnutia ROEP (schválenia ROEP) do uplynutia 5
ročnej lehoty k prevodu alebo prechodu vlastníctva na inú osobu. Vtedy je vylúčené vykonať konanie o
zmene údajov (práve z dôvodu, že došlo k zmene vlastníctva nehnuteľnosti z osoby zapísanej na liste

vlastníctva ako vlastník práve na základe ROEP na inú osobu, vykonanie zmeny nie je účelné), avšak
je možné podať určovaciu žalobu. Toto ustanovenie sa však neaplikuje na právne vzťahy pred vydaním
rozhodnutia ROEP (ako sa mylne domnievali žalobcovia) a podanie určovacej žaloby žalobcami z tohto
ustanovenia nevyplýva.
19.7. Súd uzavrel, že vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného 1/ bolo na základe konania

registra obnovy evidencie pozemkov právoplatným rozhodnutím č. 4/2012/ROEP/Nová Ves pri Dunaji zo
dňa 26.07.2012, ktorým bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov a pod položkou výkazu
zmien č. 142/2012 bol vlastník aj zapísaný do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie ROEP je verejnoulistinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo J. N. a toto nebolo vyvrátené inou verejnou listinou. Mimo konania
o zmene schváleného registra nie je možné domáhať sa vlastníckeho práva o určenie vlastníctva.
19.7.SúdkvyjadreniamOkresnéhoúraduBratislava,katastrálnehoodboru,naktoréžalobcoviavkonaní

opakovane poukazovali (najmä list zo 04.01.2017) dodáva, že nejde o rozhodnutie orgánu verejnej
správy, ktorým by bol súd viazaný a uvedené otázky môže posúdiť nezávisle a samostatne. Ide o
jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý súd v rámci konania vyhodnocoval, avšak so zreteľom na vyššie
uvedené závery vyjadrenia Okresného úradu nemožno považovať za listiny vyvracajúce súdom zistené
skutočnosti týkajúce sa nedôvodnosti žaloby, keďže žiadne podanie z katastrálneho úradu nepotvrdzuje

vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov.
19.8. Súd tiež dodáva, že list zo dňa 04.01.2017 bol adresovaný notárke v rámci dedičského konania
po právnej predchodkyni žalobcov, a to na základe jej žiadosti zo dňa 11.10.2016, teda ešte v čase,
kedy mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia o schválení ROEP v rámci päťročnej lehoty v zmysle zákona č.
180/1995 Z. z. (rozhodnutie ROEP nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2012). Z uvedeného vyplýva, že
to boli jednak žalobcovia, ktorí mali objektívnu možnosť sa o tvrdených pochybnostiach dozvedieť ešte

počas plynutia lehoty a rozhodnutie ROEP spochybniť a nič nebránilo tak učiniť ani Okresnému úradu
Senec, katastrálnemu odboru, aby sa začalo konanie o zmene údajov registra na podklade ďalších listín
(pokiaľ tvrdil, že bol vykonaný zápis ROEP napriek nezrovnalostiam).
19.9. K argumentácii žalobcov, že žalobcovia dlhodobo nezanedbávali starostlivosť o svoje dedičstvo
a budúce vlastníctvo, keďže od právoplatnosti ROEP v roku 2012 neuplynul taký čas, ktorým by sa

mala odôvodňovať údajná priorita zachovania právnej istoty verejnej evidencie práv a ktorý odôvodňuje
nerešpektovať základné právo vlastniť majetok a nepremlčateľnosť vlastníckeho práva súd uvádza, že v
danom prípade súd zohľadnil nie len konanie resp. nekonanie žalobcov, ale aj ich právnych predchodcov
ako aj všetky vyššie uvedené skutočnosti.

20.1. Aj keď si súd uvedomuje, že v prípade neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení nie je
potrebné sa zaoberať ďalšou argumentáciou strán sporu a vecnou opodstatnenosťou žaloby, súd dospel
k záveru, že vzhľadom na skutkové okolnosti sporu nebolo možné v odôvodnení rozsudku opomenúť
skutočnosti týkajúce sa časovej postupnosti vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
a ustáliť skutkový stav týkajúci sa vlastníctva k spornej nehnuteľnosti (resp. jeho genézu), keďže

uvedené má vplyv aj na posúdenie existencie či neexistencie naliehavého právneho záujmu v konaní.
Na posúdenie neexistencie naliehavého právneho záujmu tak majú aj ďalšie skutočnosti, na ktoré súd
poukáže v ďalších bodoch odôvodnenia rozsudku.
20.2. K argumentácii žalobcov, že naliehavý právny záujem je daný tým, že od rozhodnutia súdu závisí,
či sa žalovaný 1/ skutočne stal, t.j. nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam po svojom

právnom predchodcovi dedením (v konaní o novoobjavenom majetku), súd uvádza, že petit žaloby
žalobcov neznie tak, že by mal súd určiť, že žalovaný 1/, resp. jeho právny predchodca nie je vlastníkom
spornýchnehnuteľností(negatívnypetitpriduplicitevlastníctva),aleženehnuteľnostipatriadodedičstva
po poručiteľoch - právnych predchodcoch žalobcov (uvedené taktiež potvrdzuje neexistenciu pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného 2/ v konaní, ktorú súd vyhodnotil vyššie). Vzhľadom na predmet konania

súd tak v spore primárne nevyhodnocuje existenciu vlastníctva žalovaného 1/ resp. jeho právneho
predchodcu, ale zisťuje, či sú splnené podmienky na vyslovenie záveru o dôvodnosti žaloby o určenie,
že veci patria do dedičstva, teda že v čase smrti patrili nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcov.
20.3. Žalobcovia v konaní namietali neplatnosť zápisu v PKV č. XXX v prospech právnych predchodcov
žalovaného 1/ (zápis pod. č. 5 a 6 v časti B) a z uvedeného vyvodzovali ich vlastnícke právo. Súd

však uvádza, že žalobcovia sa vzhľadom na petit žaloby mali v spore zaoberať tým, aby preukázali, že
žalobcovia resp. ich právni predchodcovia sú resp. v čase smrti boli vlastníkmi sporných nehnuteľností, a
nie tým, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom. Súd k uvedenému konštatuje, že ak by aj súd dospel k záveru,
že právnemu predchodcovi žalovanému 1/ nesvedčí vlastnícke právo (k čomu súd však nedospel),
nemusí to znamenať, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú automaticky právni predchodcovia

žalobcov (vzhľadom na postupnosť zápisov). Súd nemal v konaní vlastníctvo sporných nehnuteľností
preukázané dostatočne ani na základe prídelovej listiny zo dňa 23.10.1948 a uznesenia súdu zo dňa
14.02.1949 a už vôbec nie na základe zápisu v PKV č. XXX, keďže na základe prídelovej listiny zo dňa
14.08.1948 v spojení s vykonaným zápisom 05.09.1948 bolo ako prvé zapísané vlastníctvo V. N..
20.4. Súd uvádza, že pozemková kniha evidovala nehnuteľnosti podľa obcí, resp. katastrálnych území a

vlastníkov a boli v nej evidované vlastnícke práva a iné vecné práva spojené s nehnuteľnosťami. Vklad
(intabulácia) do pozemkovej knihy garantoval vlastnícke práva a iné vecné práva k nehnuteľnostiam,
čím sa vlastne uplatnil intabulačný princíp - hlavný princíp pozemkovej knihy. Tento princíp proklamoval,
že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy. Týmto princípom štátrealizoval jednu zo svojich funkcií a to ochranu vlastníctva nehnuteľností. Pozemková kniha teda
vypovedala o vlastníkovi pozemku o jeho právach a o skutočnostiach, ktoré tieto práva ovplyvňujú
(ťarchy, hypotéky a pod.). Do pozemkových kníh sa zapisovali všetky nehnuteľnosti okrem tzv. verejného

majetku. Vydaním Občianskeho zákona č.141 z roku 1950 v pozemkovej knihe prestal platiť intabulačný
princíp a začala platiť zásada, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda samotnou listinou (aj v tých
priestoroch, kde dovtedy bola pozemková kniha dobre vedená a aktualizovaná).
20.5. Z pozemnoknižnej vložky č. 123 vyplýva vlastníctvo V. N., v tejto vložke neboli uvedení manželia
J., a vložka č. XXX, ktorá by mala svedčať v prospech vlastníctva žalobcov zostala do dnešného dňa

bez majetkovej podstaty. Skutočnosť, že vlastníctvo V. N. nie je v pozemnoknižnej vložke podčiarknuté,
na čo sa odvolávajú žalobcovia, nemá za následok, že ich vlastnícke právo malo byť zrušené. Táto
skutočnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
20.6. Je potrebné si uvedomiť, že v čase vydania oboch prídelových listín platil prísny intabulačný
princíp, t.j. vlastníctvo sa získalo zápisom do pozemkovej knihy, ktoré bolo riadne zapísané v PKV
č. XXX v prospech V. N. už dňa 05.09.1948 na podklade prídelovej listiny zo dňa 14.08.1948. Čo

sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech J. súd uvádza, že jednak prídelová listina ako
vkladuschopná listina (podľa § 11 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb.) bola vydaná Povereníctvom neskôr,
t.j. až dňa 23.10.1948, taktiež zápis do pozemkovej knihy bol vykonaný až dňa 09.02.1949, teda v
čase kedy už vlastnícke právo svedčalo V. N. a zápis bol vykonaný bez zápisu majetkovej podstaty.
So zreteľom na časovú postupnosť prídelových listín a predovšetkým s ohľadom na vykonané zápisy

vlastníctva v pozemkovej knihe pri stále platnom intabulačnom princípe (pri právnych predchodcoch
žalobcov bez majetkovej podstaty) súd uzavrel, že právni predchodcovia žalobcov tak nepochybne
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predtým V. N. prideleným sporným nehnuteľnostiam (a to ani
na základe predložených listín - výmer, prídelová listina, uznesenie, pričom totožnosť predmetu prídelu
potvrdzujú aj totožní predchádzajúci vlastníci O. a W.). Zápis vlastníckeho práva vo vložke č. XXX v

prospech V. N. uvedený pod č. B5 tak nebol spochybnený žiadnou zo žalobcami predložených listín (na
uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že prídelová listina zo dňa 14.08.1948 nebola v konaní
predložená). V čase vydania prídelovej listiny a tiež zápisu prídelu do pozemkovej knihy v prospech
manželov J. (október 1948 a február 1949) už štát nemal akú majetkovú podstatu v rámci prídelu
právnym predchodcom žalobcov prideliť (čo potvrdzuje aj PKV č. XXX).

20.7. Súd ďalej uvádza, že v pozemkovej knihe je pod č. B6 uvedený zápis podľa darovacej zmluvy zo
dňa 15.12.1963 v prospech maloletého J. N., a to dňa 07.02.1964 (t.j. ešte pred účinnosťou Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. a zákona č. 22/1964 Zb.), nič tak nebránilo vykonať zápis v pozemkovej
knihe (hoc tento nemal konštitutívny účinok, keďže intabulačný princíp v tom čase už neplatil). Zároveň
v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.04.1964 do 30.06.1969) bola k

zmluve o prevode nehnuteľnosti potrebná jej registrácia štátnym notárstvom a vlastníctvo prechádzalo
registráciou zmluvy. Táto registrácia aj vykonaná bola (ako to vyplýva zo samotnej darovacej zmluvy),
darovacia zmluva bola prijatá na registráciu Štátneho notárstva Bratislava - vidiek čísl. R I 29/64 (súd
poznamenáva, že číslo nie úplne čitateľné) dňa 30.04.1964 a bola registrovaná štátnym notárstvom
Bratislava - Vidiek dňa 14.12.1964 (č. R I 29/64). Súd tak nemal relevantný dôvod spochybňovať ani

prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z V. N. na v tom čase maloletého J. N., nar.
XX.XX.XXXX.
20.8. Pokiaľ žalobcovia namietali, že prídelová listina zo dňa 14.08.1948 či originál darovacej zmluvy zo
dňa 15.12.1963 (kópia bola predložená) sa nenachádzajú v archíve Ministerstva vnútra SR, Štátneho
notárstva (v konkrétnom fonde) a neboli predložené ani vkladové uznesenia v prospech právnych

predchodcov žalovaného 1/, súd uzavrel, že zápis v pozemkovej knihe a predložená kópia darovacej
listiny s vyznačením registrácie je postačujúca. Súd odkazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyslovené v náleze zo dňa 29.03.2017 sp. zn. I. ÚS 379/2016, v zmysle ktorého v sporoch,
v ktorých časový odstup od rozhodných skutočností podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo
lehoty skartačné, je požiadavka preukazovať existenciu právnych úkonov (rozhodnutí) nepatričná,

lebo aj tu v pochybnostiach platí zásada prezumpcie ich správnosti. Je v záujme spravodlivého
rozhodovania uplatňovanie všeobecného princípu, že extenzívnym prístupom nemožno spochybniť či
otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy.
20.9. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného 1/ vyplývajúce z vyššie uvedených listín bolo
zapísané v pozemkovej knihe PKV č. XXX a potvrdené v konaní ROEP právoplatným rozhodnutím č.

4/2012/ROEP/Nová Ves pri Dunaji zo dňa 26.07.2012 a pod položkou výkazu zmien č. 142/2012 bol aj
vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Vlastníctvo J. N. podľa názoru súdu tak nebolo vyvrátené inou
verejnou listinou, keďže ďalšie archívne listiny, svedčiace v prospech iných prídelcov (výmer č. 1804/48zodňa26.04.1948aprídeloválistinač.B-62526/1948-IIzodňa23.10.1948)niesúsozreteľomnavyššie
uvedené závery súdu spôsobilé preukázať vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov - manželov J..

21.1. Súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcov, že bolo pochybením, nedbalosťou či omylom
vtedajších orgánov, keď nedošlo k odpísaniu majetkovej podstaty z PKV č. XXX a nezapísaniu do PKV
č. XXX, a to s poukazom na § 22 zákona č. 90/1947 Sb. V zmysle tohto ustanovenia, v prípade, ak sú v
katastrálnom území prideľované nehnuteľnosti väčšiemu počtu prídelcov (čo mal byť aj prípad manželov
J.) a zriaďujú sa nové vložky, v predbežnej vložke sa zapíše na list majetkovej podstaty len označenie

prídeluanadpisulistuAanalisteCobmedzenievlastníckehopráva. Ostatnézápisysavykonajú,ažkeď
Fond navrhne, aby bola vložka na liste A vyplnená podľa konečného rozhodnutia. Teda až vykonaním
zápisu na liste A je zriadenie vložky zavŕšené a vložka stráca predbežnú povahu.
21.2. Skutočnosť, že ide len o vložku predbežnú vyplýva aj z uznesenia súdu o zriadení vložky č. 438
zo dňa 14.02.1949, ktorý priamo odkazuje na zriadenie vložky práve podľa § 22 zákona č. 90/1947 Sb.
a tiež uvádza, že vo všetkých predbežných vložkách sa zapisuje do časti B a a na strane C sa vkladá

obmedzenie vlastníckeho práva. S poukazom na uvedené je nutné dospieť záveru, že neuvedenie
majetkovej podstaty do PKV č. XXX nebolo pochybením, ale riadnym postupom pri vytvorení tzv.
predbežnejvložkystým,ževkonaníneboložiadnymspôsobompreukázané,žebybolovydanékonečné
rozhodnutie, na základe ktorého by bol následne aj vykonaný zápis majetkovej podstaty - role o výmere
3,7678 ha v prospech manželov J.. Práve vykonaním riadneho zápisu do PKV č. XXX v prospech

manželov J. aj so zapísaním majetkovej podstaty v časti A (ktorá by bola zároveň odpísaná z vložky č.
XXX) by vložka č. XXX stratila svoju predbežnú povahu, čím by zároveň došlo k vkladu vlastníckeho
práva práve k pridelenej roli o výmere 3,7678 ha v prospech manželov J. a zároveň k vzniku vlastníckeho
práva v súlade s v tej dobe uplatňujúcim sa intabulačným princípom, čo sa však nestalo.
21.3. Aj keď už na základe týchto skutočností je možné a zároveň nutné dospieť k záveru o tom, že

právnym predchodcom žalobcov vlastnícke právo v čase ich smrti nepochybne nesvedčalo, súd si dovolí
sa zmieniť ešte o ďalšej právne významnej skutočnosti, a to že v konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané ani zaplatenie prídelovej ceny (keď bola preukázaná len úhrada sumy vo výške 2.000 Kčs
z celkovej prídelovej ceny 7.958 Kčs). Ako vyplýva z prídelovej listiny zo dňa 23.10.1948, jednou z
podmienok prídelu je úhrada prídelovej ceny v súlade s § 19 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., najneskôr

do 15 rokov od ujatia sa držby. Pokiaľ tak žalobcovia tvrdia, že ich právnym predchodcom boli sporné
nehnuteľnosti pridelené a tieto aj riadne užívali už od roku 1948, tak najneskôr do roku 1963 by boli
povinní uhradiť celú prídelovú cenu, čo však taktiež nebolo žiadnym spôsobom v spore preukázané
(uvedené potom spochybňuje splnenie podmienok prídelu, pričom rozhodnutie o zrušení prídelu na
nesplnenie podmienok prídelu samo odkazuje). Netreba tak opomínať, že tak ako v prídelovej listine,

tak aj v PKV č. XXX boli zapísané obmedzenia resp. podmienky prídelu.
21.4. Súd sa tak so zreteľom na vyššie uvedené nestotožnil ani s tvrdením žalobcov o nesprávnosti
rozhodnutia ROEP z dôvodu, že tento vychádzal z nesprávnej evidencie v pozemnoknižnej vložke č.
XXX, z ktorej bol opomenutý odpis majetkovej podstaty prideleným právnym predchodcom žalobcov
na základe prídelovej listiny zo dňa 23.10.1948. Vyššie uvedené závery neboli podľa názoru súdu

spochybnené ani zamietnutím vkladu pod V-5596/2007 zo dňa 03.06.2009, keď zamietnutie vkladu bolo
vykonané v čase, kedy nebol schválený ROEP (a V. N. nebol zapísaný ako vlastník) a ani nezahrnutím
sporných nehnuteľností do dedičstva po poručiteľovi (keď skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti neboli
zahrnuté do dedičstva znamená len to, že neboli v konaní zistené). S uvedenými závermi žalobcov sa
tak nemožno stotožniť.

21.5. Súd tak uzavrel, že v konaní nebolo preukázané ani samotné vlastníctvo sporných nehnuteľností
právnymi predchodcami žalobcov v čase ich smrti, teda nebolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti
boli ku dňu smrti vo vlastníctve poručiteľov V. J. a F. J., t.j. základný predpoklad k požadovanému určeniu
nebol splnený.

22. Súd si dovolí dodať, že mnohé argumenty žalobcov v spore nedostatočne zohľadňujú špecifiká
vtedajšej doby a práva. Súd zastáva názor, že nie je možné posudzovať a hodnotiť právne procesy v
polovici minulého storočia v plnom rozsahu meradlom súčasného demokratického a právneho štátu a
jeho právneho poriadku (uvedené sa javí ako formalistické). S odstupom tak dlhého času by v danom
prípade (aj pri zohľadnení skutočnosti opustenia prídelu manželmi J. v roku 1966) mal prevážiť princíp

právnej istoty, ktorá je tiež súčasným ústavným poriadkom chránená hodnota, pred princípom dôslednej
a formálne bezchybnej legality.XX. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd dospel k záveru, že žaloba o určenie, že vec patrí
do dedičstva je v plnom rozsahu neopodstatnená a nedôvodná, a preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

24. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. 1Cdo/158/2010). Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd
nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu (napr. dobrovoľnosť vstupu žalobcov do JRD, užívanie
nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaného 1/, platnosťou rozhodnutia o vzdaní sa prídelu, atď.),
nakoľko túto nepovažoval pre právne posúdenie veci súdom za relevantnú a v rozhodnutí uvedené

závery súdu dostatočne objasňujú nedôvodnosť žaloby. Súd v tomto konaní vykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie skutkového stavu (na ktorých strany trvali) a ktoré súd považoval za potrebné na
vyhodnotenie dôvodnosti resp. nedôvodnosti žaloby a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v
tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/
mali v konaní plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, preto im proti neúspešným
žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
žalovanýchrozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením(§262ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.