Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-26C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223201207
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7223201207.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., proti žalovaným: Vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu C. XX, B., v zastúpení: BYTY-SERVIS, spol. s.r.o. Košice, IČO: 31 663 303 so
sídlom v Košiciach, Gemerská 3, právne zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., IČO: 47 240 369,
so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, o zaplatenie 1.724 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.2.2023 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 5.082 eur s príslušenstvom v lehote 3 dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení žaloby uviedol, že do obnovy vchodu na Čingovskej ulici
13 vložil finančné prostriedky od roku 2012 do roku 2015 za telefón 800 eur, za elektródy 453,70 eur,
za MHD 50 eur spolu 1.304 eur. Tento problém nebol doposiaľ vyriešený preto je nútený vymáhať si
nárok súdnou cestou. Žiadal vyplatiť len do roku 2015 čo sa asi domovej dôverníčke nepáčilo, preto
žiada všetky svoje osobné náklady od 1.10.2012 do 30.6.2019. Podľa žalobcu za obdobie od 1.1.2016
do 30.6.2019 má náklady len za telefón 420 eur. Spolu od 1.10.2012 do 30.6.2019 je to 1.724 eur. Dňa
15.10.2019 a 20.2.2020 zaslal doporučené dopisy domovej dôverníčke a žiadal o vyriešenie problému,

do dnešného dňa sa problém nevyriešil a na dopisy mu neodpovedala. Nie je ochotný darovať vlastné
finančné prostriedky, nakoľko práce, ktoré za svojho pôsobenia ako domový dôverník vykonával viedli
k úspore finančných prostriedkov vo výške 43.936 eur, 1.416 eur na náradí, ktoré používal svoje a k tomu
odovzdal na fonde opráv 21.000 eur. Tieto finančné prostriedky sú od 1.10.2012 do dnešných dní
užívané všetkými vlastníkmi to je 3.775 dní (do 31.1.2023) a pri dennom úroku 0,05% to robí 188,75%
z celkovej nevrátenej sumy. Potom dlh na trestnom úroku je 3.253,48 eur. Celkový dlh aj so súdnym
poplatkom je 5.081 eur.

2. Uznesením sp. zn. 26C/6/2023 zo dňa 15.2.2023 súd vyzýval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil
svoje podanie o presnú špecifikáciu tzv. „trestného úroku“ vo výške 3.253 eur, nakoľko právna teória
tento pojem nepozná a doplnil opis skutočností z ktorých odvodzuje svoje právo na zaplatenie žalovanej
sumy tak, aby obsahovala skutkové tvrdenia o tom, kedy presne a v akom rozsahu malo dôjsť z jeho
strany k vynaloženiu tvrdených nákladov a o tom, z akého dôvodu bol nútený žalovanú sumu vynaložiť
z vlastných prostriedkov.
3. Žalobca doručil súdu dňa 31.3.2023 doplnené podanie v ktorom uviedol, že v septembri v roku 2012

si ho vlastníci bytov zvolili za domového dôverníka. V roku 2012 mal blok 39 rokov. Počas celej doby
sa v sekcii robili len neodkladné opravy. Vchod bol otvorený, premávali sa po ňom rôzne indivíduá,
niekoľkokrát boli vykradnuté pivnice, kočikáreň, preto kúpil dvoje dvere do pivníc za vlastné, aby sa
aspoň pivnice zamykali. Do dnes mu nikto nepoďakoval. Od roku 2012 do roku 2017 pracoval navšetkých prácach sám, jeden týždeň mu boli pomôcť piati chlapi na pomocné práce. Svoj čas denno-
denne od rána do večera obetoval, aj za cenu, že svoje aktivity nechal bokom. Na základe toho nemal
možnosť riešiť svoje finančné prostriedky, ktoré v tej dobe neboli jeho prioritou. Brzdilo ho aj to, že mal

rozpracované práce, ktoré bolo nutné urobiť, aby sekcia bola v dokonalom poriadku. Toto všetko stálo
ušetrené finančné prostriedky vo fonde opráv, aby to všetko mohol ukončiť. Bolo ešte potrebné urobiť
ďalšie práce čo sa mu nepodarilo, lebo od 1.6.2019 mu bolo oznámené, že nemôže robiť domového
dôverníka, lebo nie je vlastníkom bytu. Preto nemohol riešiť to, čo vložil do spoločného a to 1.724 eur.
Od roku 2019 sa nerobí nič a ak áno tak je to predražené. Žalobca upravil petit žaloby tak, že žalovaný

mu má zaplatiť sumu vo výške 3.349,91 eur s príslušenstvom.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobcom nemal uzavretú žiadnu zmluvu, na
základe ktorej by sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným akékoľvek plnenie a žalovaní sa zaviazali
zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že nárok žalobcu, ktorý ho
v podanej žalobe nekvalifikoval, je možné posúdiť podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako
plnenie bez právneho dôvodu t.j. bezdôvodné obohatenie. S poukázaním na ust. § 100 ods. 1 v spojení

s § 100 ods. 2 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
vzhľadom k tomu, že žalobca si finančné nároky uplatňuje z obdobia od 1.10.2012 do 30.6.2019. Navrhol
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
5. Žalobca v replike doručenej súdu 3.11.2023 uviedol, že s vyjadrením v plnom rozsahu nesúhlasí.
Poukázal na to, že problém sa tiahne od roku 2015, keďže už vtedy požadoval vyplatenie osobných

nákladov. Bývalý domový dôverník mu na fonde opráv zanechal cca 1.460 eur, preto musel improvizovať
ako sa dalo. Vtedy nežiadal vlastníkov o navýšenie odmeny a spoločnosť Byty servis s.r.o. mu mesačne
vyplácala 48 eur. Pri odovzdávaní funkcie domového dôverníka v júli 2019 upozornil pani D. ústne
na tento problém a 15.10.2019 jej odoslal list v ktorom svoje náklady vyčíslil. Keďže s problémom sa
nič nerobilo, dňa 27.2.2020 opätovne zasielal doporučený list v ktorom na problém upozorňoval. Do

dnešnéhodňamuniktonalistyneodpovedal.Žalobcanežiadafinančnéprostriedkyzaodmenu,zaprácu
ktorú zrealizoval, žiada len svoje finančné prostriedky ktoré fyzicky vložil na zrealizované práce. Všetky
urobené práce boli odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Je pravdou, že nemá zmluvu
s vlastníkmi bytov, ale od roku 2012 do 30.6.2019 mal zmluvu s Byty servis s.r.o. V tomto vchode žije už
50 rokov a od roku 1973 robil všetky nutné práce, ktoré bolo potrebné urobiť a nikdy nepožadoval žiadne

finančné prostriedky. Opravoval čo bolo potrebné a doposiaľ na všetko doplácal. Zotrval na podanej
žalobe.
6. Výzvou zo dňa 22.1.2024 vyzýval súd žalobcu na oznámenie, či trvá na podanej žalobe alebo ju berie
späť, nakoľko po predbežnom právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná.
Žalobca na žalobe zotrval v plnom rozsahu tak, ako to oznámil súdu podaním doručeným 21.2.2024.

7.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,oboznámenímlistinnýchdôkazovvspisovommateriály,
pričom zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca v žalobe tvrdí, že titulom funkcie domového dôverníka ktorú vykonával od 1.10.2012 do
30.6.2019 investoval do vchodu v ktorom žije finančné prostriedky. Do roku 2015 to bolo za telefón
800 eur, elektródy 453,70 eur, za MHD 50 eur spolu 1.304 eur. Od 1.1.2016 do 30.6.2019 za telefón

ďalšie náklady 420 eur. Spolu to predstavuje 1.724 eur. Svojho nároku sa domáhal listom zaslaným
domovej dôverníčke dňa 15.10.2019 a 20.2.2020 avšak k vyriešeniu problému nedošlo. Žalobca si
pôvodne uplatnil aj tzv. trestný úrok v dennej výške 0,05%, čo z nevrátenej sumy robí 188,70% teda
3.253,48 eur. Pôvodne sa teda žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.082 eur. Súčasťou podania boli
vyčíslené osobné náklady za elektródy v počte desiatich balení v celkovej výške 453,70 eur, využívanie

telefónu 800 eur a MHD 50 eur. Osobné priame náklady vyčíslil na 1.303,70 eur. Nepriamymi nákladmi
malo byť používanie uhlovej brúsky, vŕtačky, kombinovaného kladiva, akumulátorového skrutkovača,
kotúčovej a priamočiarej píly, zváracieho trafa a laserovej vodováhy. Žalobca vo vyčíslení uvádza počty
dní a ekvivalent sumy k uvedenému, pričom nepriame náklady vyčíslil na 1.416 eur. Okrem toho dáva
súdu do pozornosti, aké výdavky s týmto spojené vlastníkom ušetril.

9. Žalobca zasielal list adresovaný E. D. zo dňa 27.2.2020 v ktorom ju žiadal o zaplatenie nákladov.
10. Žalobca predložil súdu prehľad zrealizovaných prác v rokoch 2013-2019 v sekcii III. C. XX B.. Práce
rozčlenil farebne podľa tých, ktoré vykonával svojpomocne a ktoré vykonávala firma.
11. Po výzve súdu, aby žalobca upresnil termín „trestné úroky“ žalobca opätovne doručil súdu vyjadrenie
atabuľkujehovýpočtovzktorejvyplýva,žedlžnásumapredstavuje1.724eurasumaúrokuzomeškania

1.517,91 eur, pričom omeškanie malo trvať od 11.7.2012 do súčasnosti, sadzba úrokov sa pohybovala
od úroku 8% do úroku 10,50% (čl. 36) a kapitalizovaný úrok 1517, 91 eur. Dlžná suma je súčtom
sumy 1.724 eur a 1.517,91 eur spolu 3.241,91 eur k čomu si žalobca uplatnil ročný úrok z omeškania
8,8% zo sumy 1.724 eur od 1.10.2012 do 31.3.2023. Argumentácia žalobcu je vo všetkých podaniachkonštantne nemenná s tým, že práce vykonával dobrovoľne, nedožaduje sa odmeny za vykonané práce
len vlastných investícií.
12. Žalobca predložil súdu nečitateľnú kópiu ktorou preukazuje náklady na dopravu v sume 105 eur.

13. Žalobca predložil podpisové listiny z roku 2014, z roku 2015, z roku 2016 obsahujúce podpisy
vlastníkov ako súhlas s vykonaním rôznych prác na ulici C. XX B..
14. Žalobca predložil súdu potvrdenky o obnove kreditu na telefónnom čísle XXXXXXXXXX ktorými
preukazuje vynaložené náklady na služby operátora v súvislosti s vykonávanými prácami.
15. Podľa § 489 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov,

najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19.Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. „Zodpovednosť za zistenie skutkového stavu spočíva na procesných stranách. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník

konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech.“ (Uznesenie NS SR sp. zn. 3Do/294/2012)
21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania/strany sporu tvrdiť

a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania/strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania/
strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka
konania/stranu sporu, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
22. „Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňom nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.“ (nález
ÚS SR sp. zn. 1ÚS 24/2019)
23. V prejednávanej veci podstata žalobcom uplatneného nároku vyplýva z tvrdenia, že investoval do

majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici C. XX B. finančné prostriedky
na opravy a úpravy rôzneho druhu. Žalobca zároveň nepreukázal, na základe akého záväzkovo-
právneho vzťahu to robil. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú
z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo

z iných skutočností uvedených v zákone. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvy, ktorá by zaväzovala
vlastníkov bytov na plnenie v prospech žalobcu za odvedené práce. Je preto potrebné dať za pravdu
žalovanej strane, že nárok žalobcu sa odvíja od bezdôvodného obohatenia čo je právny inštitút, ktorý
vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp.dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým
protiprávnymúkonom,ajkeďtovylúčenénieje.Predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,

na úkor koho sa získal. Bezdôvodným obohatením je okrem iného aj plnenie bez právneho dôvodu.
V danom prípade žalobca plnil bez právneho dôvodu keď ako domový dôverník vykonával práce vo
vchode bytového domu a žalobou si uplatnil náklady do roku 2015 za telefón 800 eur, za elektródy
453,70 eur, za MHD 50 eur spolu 1.304 eur, po roku 2015 do ukončenia funkcie domového dôverníka
do 30.6.2019 si uplatnil ešte náklady za telefón 420 eur spolu 1.724 eur. K tomuto následne si uplatnil

aj úrok z omeškania kde výslednú sumu vyčíslil na 3.241,91 eur a k uvedenému aj úrok z omeškania
z celkovej sumy teda vrátane úrokov pričom úročenie úrokov je v praxi neprípustný anatocizmus.
Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá pretože ani Občiansky ani
Obchodnýzákonníkmutútomožnosťnepriznáva.Inakpovedané,aniObchodnýaniObčianskyzákonník
nezakotvujúmajetkovésankciepreprípadomeškaniazplatenímpríslušenstvapohľadávky(napr.NSČR
sp. zn. 35Odo/101/2002) aj keď sa dá povedať, že už samotná istina žalobcom uplatňovanej pohľadávky

bola žalovanou stranou spochybnená a aj z pohľadu súdu sa javí nepreukázaná. Z dôvodu procesnej
ekonomiky sa súd zaoberal predovšetkým vznesenou námietkou premlčania. Pri práve na vydanie
bezdôvodného obohatenia je Občianskym zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia doba a to
subjektívna a objektívna, začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Objektívna premlčacia
doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti,

bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Pri
subjektívnej premlčacej dobe zákon stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade žalobca od počiatku vedel, kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil a svojho nároku sa mohol domáhať v riadnej premlčacej lehote subjektívnej.

Bezdôvodné obohatenie spadá do obdobia rokov 2012 – 2019. Žalobcovi začala subjektívna premlčacia
lehota plynúť 1.7.2019 (30.6.2019 mu skončila funkcia domového dôverníka) pri posledných položkách
keď ku všetkým ostatným plynula skôr. Premlčacia lehota uplynula 1.7.2021 subjektívna a 1.7.2022
objektívna. Jedna lehota však nepredlžuje plynutie lehoty druhej, tá ktorá uplynie skôr spôsobí súdnu
nevymáhateľnosť práva. U žalobcu sa nárok premlčal 1.7.2021 a vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania žalovanej strany žaloba nemohla byť úspešná. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
24.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď žalobca bol v konaní neúspešný, preto
ho súd zaviazal na náhradu trov konania v plnom rozsahu v prospech úspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súdd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).