Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-44C/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203533
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1319203533.11

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. X/X,
štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, AK v Bratislave, Seberíniho 1, IČO: 31
805 922, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Bratislava, Elektrárenská
1, IČO: 45 668 914, v zastúpení: BRICHTA & PARTNERS s.r.o., AK v Bratislave, Grösslingova 6-8,
IČO: 35 740 809, o zaplatenie 10.000,- Eur istiny s príslušenstvom a návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.08.2023 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.06.2019, doručenou súdu dňa 25.06.2019, domáhal voči žalovanému
zaplatenia 10.000,- Eur istiny s príslušenstvom a to titulom zmlúv o pôžičke.

2. V žalobe uviedol, že dňa 23.07.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je žalobca v postavení veriteľa a
žalovaný dlžníka. Predmetom zmluvy bola pôžička finančných prostriedkov vo výške 5.000,- Eur, ktoré
mali byť žalovanému poskytnuté bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet v deň podpísania
zmluvy o pôžičke oboma zmluvnými stranami. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť spolu s
ročnou úrokovou sadzbou 5 % ročne z celkovej sumy pôžičky do 31.12.2016 a to prevodom na účet

veriteľa uvedený v zmluve. V súlade so zmluvou žalobca dňa 23.07.2015 poskytol pôžičku v dojednanej
výške 5.000,- Eur, ktorú odovzdal konateľovi dlžníka E. F. v hotovosti a ten následne dňa 23.07.2015
uvedenú sumu previedol bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu dlžníka s poznámkou,
že ide o pôžičku veriteľa Ing. Viliama Bendela.
Dňa 10.03.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle §
657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je žalobca v postavení veriteľa a žalovaný

dlžníka. Predmetom zmluvy bola pôžička finančných prostriedkov vo výške 5.000,- Eur, ktoré mali
byť žalovanému poskytnuté bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet v deň podpísania
zmluvy o pôžičke oboma zmluvnými stranami. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť spolu s
ročnou úrokovou sadzbou 5 % ročne z celkovej sumy pôžičky do 31.12.2016 a to prevodom na účet
veriteľa uvedený v zmluve. V súlade so zmluvou o pôžičke poskytol žalobca pôžičku žalovanému v
dojednanej výške 5.000,- Eur bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu žalovaného. Ku

dňu 30.11.2016 vykonal žalovaný inventarizáciu záväzkov a pohľadávok vo vzťahu k žalobcovi, o ktorej
spísali dokument, v ktorom navzájom potvrdili výšku a rozsah nesplatených záväzkov ku dňu 30.11.2016
vo výške 10.000,- Eur a deň splatnosti jednotlivých pôžičiek na deň 31.12.2016. Žalovaný zároveň
potvrdil dojednanie a úroku za poskytnutie pôžičky. Žalovaný nevrátil žalobcovi v deň splatnosti požičanú
sumuatoanivčiastočnomrozsahu,zároveňnezaplatildojednanýúrokztejtosumyatoanivčiastočnom
rozsahu.3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: zmluva o pôžičke zo dňa 23.07.2015, výpis
z obchodného registra spoločnosti žalovaného, zmluva o pôžičke zo dňa 10.03.2016, potvrdenie
o bezhotovostnom prevode zo dňa 23.07.2015 a zo dňa 10.03.2016, inventarizácia záväzkov a

pohľadávok ku dňu 30.11.2016, predžalobná výzva zo dňa 17.04.2018.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.01.2020 uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom
rozsahu neuznáva a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov
konania. V danom prípade je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, ktorý

predstavuje príkaznú zmluvu, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať činnosti, ktoré súvisia
so zdrojom a ktoré budú spočívať najmä v príprave technických podkladov, zmluvných podkladov,
nahlasovanie zmluvných hodnôt a poskytovanie dát pre URSO ako aj pre zmluvných partnerov,
ktorým v danom prípade bola aj Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., aby tak spoločnosť
žalovaného splnila podmienky na vznik nároku na plnenie v súlade so zákonom o podpore, t.j. obsahom
záväzku žalobcu bola aj povinnosť oznámiť Stredoslovenskej energetike - Distribúcia, a. s., do

15.08.2014 uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore na rok 2015 vrátane
predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015. Žalovaný je presvedčený, že žalobca si
nesplnil povinnosť oznámiť, resp. zabezpečiť oznámenie v mene našej spoločnosti do dňa 15.08.2014
uplatnenia podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) na rok 2015, vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny na rok 2015 a zásielka zrejme obsahovala len faktúry zo zmluvného vzťahu za rok

2014. V prípade, ak by si žalobca túto svoju povinnosť splnil, vznikol žalovanému nárok na poskytnutie
podpory podľa zákona o podpore, nakoľko všetky ostatné náležitosti boli splnené. Tým, že konaním
(opomenutím) žalobcu nedošlo k splneniu formálnej podmienky podľa Zákona o podpore a poskytnutiu
podpory spoločnosti žalovaného, na ktorú by inak mal právny nárok, vznikla žalovanému škoda. Listom
zo dňa 28.7.2017 došlo zo strany spoločnosti žalovaného k jednostrannému zápočtu vzájomných

pohľadávok so žalobcom a to vo výške 10.812,32 Eur, t. j. k zápočtu zvyšnej nesplatenej časti pôžičky
a príslušenstva, ktorá je predmetom tohto súdneho konania a škody, ktorá bola žalovanému spôsobená
žalobcom z dôvodu nesplnenia si jeho povinností (samozrejme vo výške v ktorej sa vzájomne kryjú),
čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu, ktorú mal voči žalovanému. Žiaden iný záväzok voči žalobcovi
neeviduje a preto považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú.

5. Vo vyjadrení zo dňa 09.01.2020 zároveň žalovaný žiadal o prerušenie konania až do právoplatného
skončenia konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 10C/54/2017 (v závere
uviedol sp. zn. 10Cb 54/2017) o zaplatenie 219.162,80 Eur s prísl. Podstatou žaloby na Okresnom súde
BratislavaIIjenáhradaškody,ktorážalovanémumalavzniknúťnesplnenímsipovinnostižalobcu,pričom

v danom konaní sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnou otázkou a to, či si žalobca svoje povinnosti
splnil riadne a včas – najmä povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore (splnenie
povinnosti oznámiť Stredoslovenskej energetike – Distribúcia, a.s. do 15.08.2014 uplatnenie podpory
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) na rok 2015, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok
2015) a či zodpovedá za takto vzniknutú škodu.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomne, podaním zo dňa 23.03.2020, v ktorom uviedol,
že žalovaný nijakým hodnoverným tvrdením, resp. dôkazom nespochybnil reálnosť splatnej pohľadávky
žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Žalobca popiera dôvodnosť nároku, ktorého sa žalovaný domáha v
konaní sp. zn. 10C/54/2017, nepovažuje ho za reálny a daný a popiera jeho existenciu. Uplatnený nárok

vníma žalobca ako účelovú snahu žalovaného o finančné poškodenie jeho záujmov. Žiadosť žalovaného
možno preto vnímať iba ako snahu o odklonenie pozornosti od samotného predmetu sporu a má za to,
aby súd žiadosti žalovaného o prerušenie konania nevyhovel.

7. Uznesením č. k. 44C/71/2022 – 81 zo dňa 09.10.2020 (právoplatné dňa 20.11.2020) na návrh

žalovaného súd prerušil konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44C 66/2019 do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Bratislave II pod sp. zn. 16C 54/2017.
Opravným uznesením Mestský súd Bratislava IV (ako právny nástupca Okresného súdu Bratislava
III pre civilné konania ) v zmysle ustanovenia § 224 v spojení s 234 ods. 2 CSP opravil uznesenie
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/66/2019- 81 zo dňa 09.10.2020 uvedením správnej spisovej

značky konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/54/2017, do
právoplatného skončenia ktorého potrvá prerušenie konania.8. Žalobca podaním zo dňa 03.08.2023 (doručené Mestskému súdu Bratislava III dňa 08.08.2023, ktorý
následne podanie doručil Mestskému súdu Bratislava IV dňa 21.08.2023) navrhol, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Obchodná spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Bratislava, Elektrárenská 1,
IČO: 45 668 914, je povinná zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu vo výške
15.873,42 Eur, do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledovnými skutočnosťami:

- Dňa 31.03.2023 sa uskutočnilo valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorého
spoločníkom je aj žalobca. Na tomto valnom zhromaždení nebol žalobca osobne prítomný, nakoľko
sa ho z osobných dôvodov nemohol zúčastniť. Pozvánka na valné zhromaždenie s deklarovaným
programom navyše nevzbudzovala dojem, že na predmetnom valnom zhromaždení budú prejednávať
také skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť právne postavenie žalobcu a to najmä pokiaľ ide o ohrozenie

vymožiteľnosti poskytnutých pôžičiek vo výške 10.000,- Eur istiny s prísl. Dňa 02.05.2023 bola žalobcovi
doručená zápisnica z predmetného valného zhromaždenia, z ktorej zistil, že na valnom zhromaždení boli
preberané skutočnosti a prijaté také rozhodnutia, ktoré môžu zásadným spôsobom zhoršiť jeho právne
postavenie. Na valnom zhromaždení spoločnosť žalovaného rozhodla o ukončení prevádzkovania
fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predaji majetku slúžiaceho na ich prevádzkovanie. Táto

skutočnosť musela byť konateľovi žalovaného známa už v čase, keď spisoval a zasielal pozvánky na
valné zhromaždenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že zápisnica z valného zhromaždenia odkazuje na
znalecký posudok vypracovaný dňa 29.03.2023. Na prvej strane znaleckého posudku je uvedený dátum
jeho objednania 15.02.2023. Pozvánka je datovaná dňa 14.03.2023. Žalobca má dôvodnú obavu, že v
dôsledku rozpredaja majetku žalovaného, ktorý tvorí práve najmä majetok určený na prevádzkovanie

fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch bude znemožnené, aby sa žalobca domáhal svojho práva na
zaplatenie žalovanej sumy. V uznesení z valného zhromaždenia sa uvádza, že takto získané prostriedky
majú byť použité na úhradu ich pohľadávok, pričom vôbec nie je zrejmé, či sú tieto pohľadávky pôvodne,
splatné, vymáhaný. Žalobca zdôrazňuje, že jediným podnikateľským zámerom žalovaného je výroba
a predaj elektrickej energie zo solárnej energie. Predaj výrobnej technológie, teda majetku určeného

na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne (prevod práv a povinností z leasingu vzťahujúci sa majetok
určený na prevádzkovanie elektrárne) spôsobí, že dôjde k strate základného a reálneho výrobného
prostriedku na získanie príjmu pre žalovaného. Ukončenie prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne
potvrdil vo svojom liste zaslanom žalobcovi aj konateľ žalovaného. Žalobcovi nebolo oznámené, že by
si žalovaný vytvoril zo získaných finančných prostriedkov rezervu pre prípad, že by žalobe žalobcu o

zaplatenie 10.000,- Eur istiny s prísl. bolo vyhovené.

- žalobca má za to, že žalobou uplatnený nárok dostatočne osvedčil, keď žalovaný vo svojej procesnej
obrane nikdy nespochybnil skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému postupne pôžičku v celkovej
sume 10.000,- Eur. Procesná obrana žalovaného spočíva iba poukazom na domnelú škodu, ktorú mal

žalobcažalovanémuspôsobiť,avšakvzhľadomnavyššieuvedenémožnoorelevantnostitejtoprocesnej
obranydôvodnepochybovať.Možnodôvodnepredpokladať,žežalovanývdôsledkupredajauvedeného
majetku disponuje finančnými prostriedkami, ktorými by v súčasnosti bol schopný uspokojiť žalobou
uplatnený nárok vrátane príslušenstva.

- v dôsledku ukončenia prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predaja majetku
slúžiaceho na prevádzkovanie došlo k odpadnutiu hospodárskeho účelu existencie žalovaného.

- podľa žalobcu jediný v súčasnosti možným prostriedkom na ochranu jeho právneho postavenia je, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy žalovanú sumu vrátane príslušenstva od 01.01.2017

až do súčasnosti.

- príslušenstvo žalovanej sumy žalobca vyčíslil na sumu 5.273,42 Eur.

10. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy:

pozvánkanariadnevalnézhromaždeniespoločnostižalovanéhodenne14.03.2023,zápisnicazkonania
riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 31.03.2023, znalecký posudok číslo
6/2023zodňa29.03.2023,odpoveďnažiadosťzodňa17.07.2023,rozsudokOkresnéhosúduBratislavaII č. k. 10C/54/2017 - 292 do dňa 21.06.2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 16C/54/2017
- 243 do dňa 09.06.2021.

11. Uznesením č.k. B3-44C/66/2019-141 zo dňa 28.08.2023 súd rozhodol o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému - Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom
Bratislava, Elektrárenská 1, IČO: 45 668 914 povinnosť zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava IV
peňažnú sumu vo výške 15.873,42 Eur, do troch dní od doručenia uznesenia a to až do právoplatného
skončenia konania vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-44C/66/2019.

12. Voči uzneseniu č.k. B3-44C/66/2019-141 zo dňa 28.08.2023 žalovaný podal dňa 27.09.2023
odvolanie.Vodvolaníuviedol,ževovzťahukodôvodneniuexistenciehrozbyzmareniabudúcejexekúcie
v konaní uplatneného nároku sa súd nezaoberal tým, koľko finančných prostriedkov žalovanému
zostane, ako ich bude používať a či týmto spôsobom v skutočnosti nedošlo k zlepšeniu pozície
žalobcu vo vzťahu k možnej budúcej exekúcii. Žalobca v návrhu tvrdí, že ukončením prevádzkovania

fotovoltaickej elektrárne nemá žalovaný iný príjem, čím je ohrození vrátenie žalobcom poskytnutých
pôžičiek. Ako je celkom zrejmé zo zapísaného predmetu podnikania žalovaného, tento je držiteľom
oprávnenia na 13 rôznych predmetov podnikania, výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov v solárnych zariadeniach je len jedným z nich, ktoré získal až 3 roky po svojom založení. Bolo
strategickým podnikateľským rozhodnutím žalovaného, vykonaným v súlade s právnymi a internými

dokumentmi na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, zmeniť obchodnú politiku spoločnosti tak,
že ukončila svoje prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne v Lazanoch, pristúpila k predaju súvisiaceho
majetku za obvyklú cenu a k vyporiadaniu súvisiacich finančných vzťahov, so zámerom nájsť nové,
perspektívnejšie obchodné príležitosti. Žalobca ako spoločník žalovaného mal vytvorenú možnosť sa
na tomto strategickom rozhodnutí podieľať, vypočuť si argumenty konateľa spoločnosti, predniesť

svoje stanovisko a vyjadriť svoj názor hlasovaním na valnom zhromaždení (podľa § 122 ods. 1
Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly
jej činnosti na valnom zhromaždení), nič z toho ale z vlastného rozhodnutia nevykonal a valného
zhromaždenia sa nezúčastnil. Valné zhromaždenie žalovaného nerozhodlo o jeho zrušení, žalovaný
ďalej existuje, a teda tvrdenia o zániku predmetu podnikania sú špekulatívne, nepodložené a predčasné.

Technológia určená na prevádzku fotovoltickej elektrárne v Lazanoch bola financovaná prostredníctvom
leasingu poskytovaného spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. Súčasťou akéhokoľvek disponovania s
právami týkajúcimi sa tohto majetku preto muselo byť primárne vyporiadanie vzťahov s leasingovou
spoločnosťou,bezjejsúhlasunebolžalovanýoprávnenýsprávamitýkajúcimisatohtomajetkunakladať.
Žalovaný teda musel vyporiadať vzťahy s leasingovou spoločnosťou, pričom to bolo aj v záujme žalobcu,

nakoľko ako zabezpečenie slúžil aj jeho majetok (obchodný podiel v žalovanom).

13. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co/46/2024 zo dňa
31.05.2024 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia po začatí
konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie
potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j.
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť
splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v

ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie sa týmto neradil a svoje rozhodnutie založil len na tvrdení
žalobcu, že žalovaný ukončuje podnikateľskú činnosť, s následným predajom technológie tretej osobe,
ktorá bola zdrojom jeho príjmu, pričom je úverovo zaťažený, a preto považoval za potrebné poskytnúť
žalobcovi predbežnú ochranu vo forme nariadeného neodkladného opatrenia. Obavu z ohrozenia
exekúcie mal tak za danú objektívne existujúcim stavom právnej neistoty v právnom postavení žalobcu

vzniknutého úkonmi žalovaného, ktoré vyvolávajú presvedčenie, že žalobcovi hrozí, že v prípade
úspechu s uplatnenou pohľadávkou voči žalovanému sa žalobca nebude môcť efektívne domáhať jej
uspokojenia exekúciou. Obavu žalobcu mal za vyplývajúcu zo skutočnosti, že žalovaný má v úmysle
scudziť majetok prevodom na tretie osoby, pričom sám žalovaný konštatoval, že získané prostriedky
budú primárne použité na úhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania, bez toho

ako sa tým zmení postavenie žalovaného. Takéto odôvodnenie existencie hrozby zmarenia prípadnej
budúcej existencie je bez ďalšieho nedostatočné, teda bez toho, či žalovaný má aj iné podnikateľské
aktivity, finančné a majetkové možnosti. Súd prvej inštancie priznanie nároku na náhradu časti trov
konania vo výške 600,- Eur žalobcovi neodkladným opatrením ničím neodôvodnil a absentuje aj celkovéodôvodnenie sumy, ktorú uložil zložiť svojim rozhodnutím do úschovy súdu, keď v odôvodnení uviedol
len ako žalobcom osvedčený nárok na sumu 10.000 Eur s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo vyčíslil
žalobca v návrhu n nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 5.273,42 Eur, teda ide o rozpor

medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné
a vychádzajúce len z prevzatia tvrdenia žalobcu, netvoriace tak podklad pre preskúmanie odvolacím
súdom. Navyše v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci
samej, ale vysporiadava sa len s potrebou jeho nariadenia pre prípad úpravy pomerov strán sporu alebo
ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie.

15. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.07.2015 súd zistil, že ju uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa článku II. Predmet zmluvy, bod 2.1 predmetom
zmluvy je pôžička finančných prostriedkov vo výške 5.000,- Eur. Podľa bodu 2. 2 cit. článku zmluvné
strany sa dohodli, že dlžník je povinný vrátiť pôžičku spolu s ročnou úrokovou sadzbou 5 % z celkovej
sumy pôžičky. Podľa bodu 2.3 uvedeného článku dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky

použiť výhradne v súlade s bodom III. tejto zmluvy a vrátiť v celkovej výške do 31.12.2016. Podľa článku
III. zmluvy Účel pôžičky, bod 3.1 peňažné prostriedky sú určené na úhradu prevádzkových nákladov
spoločnosti. Dlžník nie je oprávnený použiť pôžičku alebo jej časť na iný účel.

16. Z výpisu z účtu žalobcu v G. G., H.. IBAN G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX súd zistil, že žalobca

dňa 09.03.2016 poukázal na účet G., názov účtu SEL blok 2, sumu 5.000,- Eur.

17. Z výpisu z podnikateľského účtu majiteľa Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. zo dňa 31.07.2015
súd zistil, že dňa 23.07.2015 bola prijatá platba 5.000,- Eur od platiteľa E. F. s poznámkou „pôžička
Bendel„.

18. Z písomnosti inventarizácia záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.11.2016 podpísanej žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ a dlžník si navzájom potvrdzujú výšku a
rozsah nesplatených záväzkov ku dňu 30.11.2016, ktoré vznikli na základe zmluvy o pôžičke zapožičaní
finančnej hotovosti na účel financovania prevádzkových nákladov spoločnosti slnečná elektráreň Lazany

blok 2 s.r.o., dohodnutý ročný úrok vo výške 5 % za zapožičanie finančnej hotovosti vypočítaný ku
koncu hospodárskeho roka. Zoznam záväzkov neuhradených k 30.11.2016 spísaných v tabuľke: zmluva
o pôžičke zo dňa 23.07.2015, výška pôžičky 5.000,- Eur, prevod na účet 23.07.2015, splatné dňa
31.12.2016, výška úroku ku dňu 30.11.2016 - 339,72 Eur; zmluva o pôžičke zo dňa 10.03.2016, výška
pôžičky 5.000,- Eur, prevod na účet 10.03.2016, splatné dňa 31.12.2016, výška úroku ku dňu 30.11.2016

- 182,19 Eur.

19. Z predžalobnej výzvy zo dňa 17.04.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
splatných pôžičiek, t.j. istiny a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, v celkovej výške 11.651,90 Eur.

20. Z listu žalovaného zo dňa 28.07.2017 "Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávky" súd
zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že eviduje voči nemu nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
žalovanému nesplnením si povinnosti žalobcu vykonať riadne činnosť v mene žalovaného v súvislosti so
splnením si oznamovacej povinnosti vyplývajúcej žalovanému z ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Následkom nevykonania riadneho oznámenia, nevznikol žalovanému okrem iného nárok na
doplatok za mesiac júl 2015 atým aj škoda vo výške 42.228,97 Eur. Žalovaný zároveň uviedol, že eviduje
kudňu30.06.2017vočižalobcovizáväzkyvovýške10.812,32Eur.spoukazomna§580anasledujúcich
Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že započítavať vzájomné pohľadávky vo výške, v ktorej sa
vzájomne kryjú, teda povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.812,32 Eur oproti povinnosti

žalobcu zaplatiť pohľadávku vo výške istiny 10.812,32 Eur.

21. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/54/2017 - 292 do dňa 21.06.2022 súd zistil, že
ide o žalobu žalobcu Slnečná elektráreň a Lazany - blok 2 s.r.o. IČO: 45 668 914 so sídlom v Bratislave,
Elektrárenská 1, proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. X/X o zaplatenie 219.162,80

Eur s prísl. Súd žalobu zamietol a v časti návrhu na prerušenie konania zo dňa 09.01.2020 zastavil.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.22. Z rozsudku Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co/121/2022 – 382 zo dňa 27.03.2024 súd zistil, že ako
súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (rozsudok č. k. 10C/54/2017 - 292 zo dňa 21.06.2022
nadobudol právoplatnosť vo výroku II. dňa 23.08.2022 a vo výrokoch I. a III. dňa 26.04.2024 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/121/2022 – 382 zo dňa 27.03.2024).

23. Zo zápisnice z konania riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 31.03.2023
v spojení so znaleckým posudkom č. 6/2023 zo dňa 29.03.2023 súd zistil, že žalovaný Uznesením
č. 4 schválil zmenu obchodnej politiky spoločnosti vo forme ukončenia prevádzkovania fotovoltaickej

elektrárne žalovaným a predaj majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne tretej
osobe za kúpnu cenu vo výške najmenej 650.729,- Eur bez DPH, ako bola určená znaleckým posudkom
znaleckej organizácie Inštitút monitoringu a analýz s. r. o. č. 6/2023. Získané prostriedky budú primárne
použité na úhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania (Tatra - leasing s.r.o.).
Podľa listu konateľa žalovaného žalobcovi zo dňa 17.07.2023 táto zmena obchodnej politiky vychádza
z trhových podmienok a podnikania v oblasti výroby a predaja elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré

spoločnosť žalovaného nepovažovala z dlhodobého hľadiska za priaznivú berúc do úvahy úverové
zaťaženie spoločnosti a riziká z toho plynúce.

24. Z údajov uvedených v obchodnom registri ku dňu rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení
súd zistil, že žalobca je spoločníkom žalovaného. Spoločnosť žalovaného má zapísané ako predmet

podnikania okrem výroby a dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením
s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ak ide o výrobu a dodávku elektriny v solárnych
zariadeniach aj ďalšie podnikateľské činnosti a to : kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská
činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, sprostredkovateľská činnosť

v oblasti výroby, reklamné a marketingové služby, vydavateľská činnosť, organizovanie kultúrnych
a iných spoločenských podujatí, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, nákladná cestná
doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, prenájom
nehnuteľností bez poskytovania iných než základných služieb spojených s prenájmom, činnosť
podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, prenájom hnuteľných vecí, všetko od

20.07.2010.

25. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

29. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

32. Tak ako konštatoval odvolací súd, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí
konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie
potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j.osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom všetky tieto zákonné podmienky
musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

33. Medzi zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia patrí okrem splnenia všeobecných
náležitostí návrhu, existencia peňažnej pohľadávky veriteľa a existencia obavy, že exekúcia peňažnej
pohľadávky veriteľa bude ohrozená, pričom tieto predpoklady musia byť dané kumulatívne. Len samotná
existencia peňažnej pohľadávky bez existencie obavy ohrozenia jej exekúcie nestačí. Zároveň platí, že

obava z ohrozenia exekúcie musí byť skutočná a musí hroziť bezprostredne. Takáto obava je daná,
ak dlžník realizuje také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno
výkonom exekúcie postihnúť alebo také konanie, ktorým podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje
svoje majetkové pomery.

34. Zákonodarca v prípade ohrozenia vymožiteľnosti práva, najmä vymožiteľnosti peňažných

pohľadávok v § 324 ods. 3 CSP priorizuje uplatnenie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia pred
nariadením neodkladného opatrenia, ktoré prichádza do úvahy až v prípade, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Nariadením zabezpečovacieho
opatrenia totiž nedochádza k takému zásahu do výkonu vlastníckeho práva, ktorý by bol schopný
obmedziť disponovanie (nakladanie) s vecami, právami alebo inými majetkovými hodnotami, ku ktorým

bolo „sudcovské“ záložné právo zriadené. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je práve posilnenie
postavenia veriteľa zabezpečením jeho pohľadávky zriadením tzv. sudcovského záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka. Na základe toho veriteľ získa postavenie záložného veriteľa a v prípade
právoplatne priznanej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorú dlžník riadne a včas nesplatí, môže
veriteľrealizovaťvýkontaktozriadenéhozáložnéhoprávazaúčelomuspokojeniasvojejpohľadávky. Ide

najmä o procesnú situáciu, kedy si navrhovateľ uplatňuje právo na peňažné plnenie voči dlžníkovi alebo
sa domáha nariadenia opatrenia súdu z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, tzn. v prípadoch
ako je predmetná vec. Preto pokiaľ súd dospeje k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by bolo vo vzťahu k sledovanému účelu možné, zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a to aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.

Podmienkupodľa§324ods.3CSPjebezďalšiehomožnépovažovaťzasplnenúibavtomprípade,akje
vydanie zabezpečovacie opatrenia vylúčené z povahy veci (napr. pri určovacích žalobách, žalobách na
nepeňažnéplneniapod.),inakplatísubsidiarita neodkladnéhoopatreniavovzťahukzabezpečovaciemu
opatreniu.

35. Z uvedeného vyplýva, že pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia pri uplatňovaní peňažnej
pohľadávky voči dlžníkovi, z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie (akým je aj daný prípad), možno iba
vtedy, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia nejaké
iné konkrétne dôvody.

36. Povinnosť osvedčiť individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu práve nariadením
neodkladného opatrenia namiesto zabezpečovacieho opatrenia, je povinný v záujme vlastného
procesného úspechu navrhovateľ, nakoľko súd nemá povinnosť skúmať ich existenciu ex offo. V
opačnom prípade súd takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný z dôvodu obavy
z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky zamietne s odkazom na prioritu zriadenia

záložného práva podľa § 343 CSP.

37. V predmetnej veci mal súd osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá
vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o pôžičke z 23.07.2015, inventarizácia
záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.11.2016). Predmetom pôžičiek boli peňažné prostriedky v celkovej

výške 10.000,- Eur. Žalovaný vo svojej obrane poukazoval na skutočnosť, že listom zo dňa 28.07.2017
došlozostranyspoločnostižalovanéhokjednostrannémuzápočtuvzájomnýchpohľadávoksožalobcom
a to vo výške 10.812,32 Eur, t. j. k zápočtu zvyšnej nesplatenej časti pôžičky a príslušenstva, ktorá je
predmetom tohto súdneho konania a škody, ktorá mala byť žalovanému spôsobená žalobcom z dôvodu
nesplnenia si jeho povinností (vo výške v ktorej sa vzájomne kryjú), čím došlo k zániku pohľadávky

žalobcu, ktorú mal voči žalovanému. Súd má za to, že započítať možno len existujúcu pohľadávku
a preto skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu započítaním na základe
započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 28.07.2017 znamená, že jej existenciu žalovaný v čase
údajného stretu pohľadávok nepopieral.Na základe uvedeného súd má za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej
(pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že sa domáha vrátenia
peňažných prostriedkov zo zmlúv o pôžičke uzavretých so žalovaným, keď žalovaný namietal zánik

záväzku započítaním škody, ktorá mala byť žalovanému spôsobená žalobcom z dôvodu nesplnenia si
jeho povinností. Samotnú existenciu zmlúv o pôžičke, teda existenciu záväzku žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi žalovaný nepopieral.

38. Vo vzťahu k existencii bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda

nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu žalobca tvrdil, že na valnom zhromaždení spoločnosť
žalovaného rozhodla o ukončení prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predaji majetku
slúžiaceho na jej prevádzkovanie s tým, že v dôsledku rozpredaja majetku žalovaného, ktorý tvorí
práve najmä majetok určený na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch bude znemožnené,
aby sa žalobca domáhal svojho práva na zaplatenie žalovanej sumy. Podľa žalobcu možno dôvodne
predpokladať, že žalovaný v dôsledku predaja uvedeného majetku disponuje finančnými prostriedkami,

ktorými by v súčasnosti bol schopný uspokojiť žalobou uplatnený nárok vrátane príslušenstva.
Žalovaný k uvedenému v odvolaní voči súdom nariadenému neodkladnému opatreniu uviedol, že bolo
strategickým podnikateľským rozhodnutím žalovaného, vykonaným v súlade s právnymi a internými
dokumentmi na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, zmeniť obchodnú politiku spoločnosti tak,
že ukončila svoje prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne v Lazanoch, pristúpila k predaju súvisiaceho

majetku za obvyklú cenu a vyporiadaniu súvisiacich finančných vzťahov, so zámerom nájsť nové,
perspektívnejšie obchodné príležitosti. Žalovaný poukázal na to, že valné zhromaždenie žalovaného
nerozhodlo o jeho zrušení, žalovaný ďalej existuje a teda tvrdenia o zániku predmetu podnikania sú
špekulatívne, nepodložené a predčasné.

39. Z citovaného ustanovenia § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je
podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť pred

neodkladným opatrením.

40. V tomto smere súd konštatuje, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia vo svojom
návrhu žiadnym spôsobom neuvádza tvrdenia vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu, t.j.
argumenty, prečo sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd nemá povinnosť

skúmať ich existenciu ex offo, pričom je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia.

41. Napokon súd nemal osvedčenú ani bezprostrednú obavu z ohrozenia výkonu práva žalobcu
prostredníctvom exekúcie, nakoľko nemal za preukázané konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa

majetkových pomerov žalovaného. Vzhľadom na rozsah podnikateľskej činnosti spoločnosti žalovaného
okrem prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne, (ktorú ukončil) súd dospel k záveru, že žalobca dôkazne
neosvedčil, že finančné a majetkové možnosti žalovaného sú zasiahnuté uvedenou zmenou do takej
miery, ktorá by svedčila jeho obave ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie v takej intenzite, ktorá by
odôvodňovala nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

42. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok
(zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena
zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému

zmareniu budúcej exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/1997 zverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/1998).

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

44. V tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o neodkladné opatrenie podané
počas konania vo veci samej, preto o trovách konania podľa § 262 ods.1 CSP bude rozhodnuté v
rozhodnutí vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu strany sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje ( ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení s

§ 357 písm. d), m), § 362 ods. 1 CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 ods. 1 a 2 CSP ) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 CSP.