Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-6C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120205335
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michala Bašticová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6120205335.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v právnej veci

žalobcu: Centrum Kramáre, spol. s r.o., IČO: 36 842 079, so sídlom Limbová 22, 831 01 Bratislava,
právne zastúpeného: Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Mlynské nivy 16, 821
09 Bratislava, IČO: 35 821 477, proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, o zaplatenie 6.914,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

l. Žalobca sa žalobou postúpenou z upomínacieho konania pôvodne Okresnému súdu Bratislava
V dňa 27.03.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 6.914,93 eur spolu so
zákonnými úrokmi z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým,
že žalobca je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a poskytuje zdravotnú starostlivosť

podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odo dňa
20.02.2017 v odbore otorinolaryngológia v zdravotníckom zariadení Pinium - rodinná klinika na Štúrovej
1 v Liptovskom Mikuláši. Žalovaná je zdravotná poisťovňa a vykonáva verejné zdravotné poistenie
podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súvislosti so začatím
prevádzkovania ORL ambulancie žalobca požiadal žalovanú o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti, ale žalovaná tri roky takúto zmluvu so žalobcom odmietala uzatvoriť. Žalobca
sa tak tri roky nachádzal v situácii, keď bol zo zákona povinný zdravotnú starostlivosť poskytovať
aj poistencom žalovanej, ale úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť mu nemal kto uhradiť.
Financovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je zabezpečené najmä
prostredníctvom verejného zdravotného poistenia. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v ORL
ambulancii je potom žalobca nútený zabezpečovať úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú
poistencom žalovanej na vlastné náklady, a to namiesto žalovanej, ktorá by podľa práva mala plniť

(uhrádzať poskytovateľom úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) sama. Žalovaná sa takto
úmyselne a nedobromyseľne bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu a takéto bezdôvodné obohatenie
je povinná žalobcovi vydať aj spolu s úžitkami (príslušenstvom). Verejné zdravotné poistenie je povinné a
na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poisteniaza podmienok ustanovených zákonom č. 580/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom č. 576/2004 Z. z. a zákonom
č. 577/2004 Z. z. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri

ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Platitelia poistného sú zo zákona povinní platiť poistné
zdravotným poisťovniam a zdravotné poisťovne sú povinné v súlade s ust. §6 ods. 1 písm. c) a
h) zákona č. 581/2004 Z.z. poistné za verejné zdravotné poistenie prijímať a prerozdeľovať, ako
aj uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Žalovaná si svoju povinnosť podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. (uhrádzať

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) voči žalobcovi
za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii neplnila, a to napriek tomu, že poistné za
svojich poistencov prijala, jeho poistenci zdravotnú starostlivosť potrebovali a zdravotná starostlivosť
im bola žalobcom aj poskytnutá. Ako už bolo uvedené, žalovaná sa obchádzaním plnenia uvedenej
zákonnej povinnosti dlhodobo úmyselne bezdôvodne obohacovala na úkor žalobcu, ako aj na úkor
ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V systéme zdravotnej starostlivosti má každý (aj

poistenci žalovanej) právo na ochranu zdravia, bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania, na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania, na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a na úhradu
zdravotnej starostlivosti. Poukázal na čl. 40 Ústavy SR. Rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorej

úhradu má poistenec právo, je upravený v zákone č. 576/2004 Z. z. a zákone č. 577/2004 Z. z.,
v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z., ktorým sa
vydáva zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú
na základe verejného zdravotného poistenia. V nadväznosti na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR však žiadny
zákon neukladá poistencom povinnosť platiť úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá má byť bezplatná

v rozsahu ustanovenom z. č. 577/2004 Z. z . a nariadení vlády č. 777/2004 Z. z. a to bez ohľadu
na to, či takúto zdravotnú starostlivosť poskytuje zmluvný alebo nezmluvný poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti. Poskytovatelia návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
odmietnuť nemôžu a poskytnúť zdravotnú starostlivosť musia, a to opäť bez ohľadu na to, či takúto
zdravotnú starostlivosť poskytuje zmluvný alebo nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.

Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť
poistenca podľa zákona č. 577/2004 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením.
Podľa prílohy nariadenia vlády je spoluúčasť poistenca v absolútnej väčšine chorôb zo zoznamu chorôb,
pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného
zdravotného poistenia, 0 %. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca je zo zákona

nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady, ak žalovaná úmyselne a v rozpore s
dobrými mravmi obchádza svoju zákonnú povinnosť podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. h) zákona
č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má uhrádzať poskytovateľom úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť v ORL ambulancii
poistencom žalovanej, rovnako ako poistencom iných zdravotných poisťovní, aj v období od 01.01.2018

do 31.01.2018, ktorú skutočnosť preukazuje vo forme mesačných dávok/finančných zúčtovaní, ktorých
obsah a formu určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zo zdravotníckeho softvéru,
čo je obvyklá forma vykazovania zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti
zdravotným poisťovniam. Výška úhrad za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti je rovnaká ako
výška úhrad určených žalovanou za rovnaké výkony zdravotnej starostlivosti v inej zazmluvnenej

otorinolaryngologickej ambulancii žalobcu v Bratislave na Limbovej 22. Obvyklá splatnosť úhrad za
poskytovanie zdravotnej starostlivosti je 30 dní od skončenia mesačného obdobia, za ktoré sa zdravotná
starostlivosť poskytovala. Žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť poistencom žalovanej v mesiaci
január2018vhodnote6.914,93eur,pričomúhradazaposkytnutúzdravotnústarostlivosťbybolasplatná
02.03.2018. Žalovaná sa bezdôvodne obohatila o hodnotu poskytnutých zdravotných výkonov, ktorú by

žalovaná inému zmluvnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za rovnaké poskytnutie zdravotnej
starostlivosti uhradila. Keďže v rozpore s platnými právnymi predpismi odmietala žalovaná uzavrieť
so žalobcom zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v ORL ambulancii, neuhrádzala žalobcovi ani úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Žalobca bol nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady, čím vlastne uhrádzal

poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovanej namiesto samotnej žalovanej, ktorá svojím
nedobromyseľnýmkonanímvrozporesdobrýmimravmiúmyselneobchádzalasvojuzákonnúpovinnosť
a tým došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval
na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poistencomžalovanej, ktorú žalobca bol povinný poskytnúť v súlade s dohodami o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti uzatvorenými na základe návrhov poistencov žalovanej, ktoré žalobca zo zákona nemôže
odmietnuť. Napriek doručeným výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalovaná svoju

povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nesplnila. Žalovaná vo svojich odpovediach zdôrazňovala
informačné povinnosti žalobcu, ktoré však nemajú žiadny vplyv na povinnosť žalobcu poskytovať
zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovanej, a ani na úhradu za takto poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Žalobca si svoje informačné povinnosti plnil, a to napríklad už aj preto, lebo poistencov
žalovanej musel upozorniť, že žalovaná im nezaplatí ani žalobcom predpísané lieky, zdravotnícke

pomôcky a ani žalobcom doporučené ďalšie potrebné vyšetrenia, a to práve vzhľadom na to, že žalobca
nemal so žalovanou uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu odmietania
jej uzatvorenia zo strany žalovanej. Žalovaná sa úmyselne bezdôvodne obohacovala nielen na úkor
žalobcu,aleajnaúkorsvojichvlastnýchpoistencov,ktorímalinazákladezdravotnéhopoisteniadokonca
ústavné právo na poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti a na zdravotnícke pomôcky za
podmienok, ktoré ustanoví zákon. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v žalobe predložil nasledovné

listinné dôkazy procesného útoku: Rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa
14.2.2017 č. S10224-OP-2016, ktorým bolo žalobcovi povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie
ambulantnej zdravotnej starostlivosti, o.i. aj ORL ambulanciu s miestom prevádzkovania Štúrova 1,
Liptovský Mikuláš; žiadosť žalobcu o prehodnotenie odpovede žalovanej zo dňa 10.11.2017 a žiadosť o
objektívnezaradeniedoporadiaposkytovateľovzdravotnejstarostlivostizodňa29.11.2017;elektronickú

komunikáciu procesných strán z obdobia od 06.03.2018 do 20.06.2018; pokus o zmier z 15.06.2007;
zápis zo stretnutia procesných strán zo dňa 07.08.2018; sprievodný protokol k zúčtovacím dokladom za
mesiac január 2018; výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.09.2018 a 02.10.2018.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 24.01.2020 platobný rozkaz sp.

zn. 36Up/19/2020, voči ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná odpor, v ktorom zdôraznila,
že žalobca a žalovaná sú dlhoroční zmluvní partneri. Žalobca a žalovaná majú podľa § 7 zákona
č. 581/2004 Z. z. uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej
starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti č. XXKSTAXXXXXX zo
dňa 28.06.2011 v znení jej neskorších 41 dodatkov (ďalej len „Zmluva“). Z množstva dodatkov

k Zmluve vyplýva, že vždy pri navyšovaní cien a úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
(všetky dodatky), ako aj pri zazmluvňovaní nových ambulancií žalobcu (napr. dodatky č. 2, 13,
21, 25, 38) posudzuje žalovaná účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov
verejného zdravotného poistenia. Žalobca a žalovaná majú uzatvorenú Zmluvu o poskytovnaí
zdravotnej starostlivosti v týchto typoch zdravotnej starostlivosti: Všeobecná ambulantná starostlivosť

pre dospelých, Špecializovaná ambulantná starostlivosť - je zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje
v iných špecializačných odboroch ako všeobecné lekárstvo, Jednodňová zdravotná starostlivosť - je
zdravotná starostlivosť poskytovaná formou ambulantnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav
vyžaduje pobyt na lôžku kratší ako 24h, a to v týchto pracoviskách žalobcu v Bratislave: Špecializovaná
ambulantná starostlivosť v odbore ORL (od 12.07.2010), Špecializovaná ambulantná starostlivosť v

odbore urológia (od 01.07.2015), Jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore otorinolaryngológia (od
01.10.2011), Jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore urológia (01.07.2015) a v týchto pracoviskách
žalobcu v Liptovskom Mikuláši: Všeobecná ambulantná starostlivosť pre dospelých (od 01.09.2018),
Špecializovaná ambulantná starostlivosť v odbore detská psychiatria (od 01.11.2017) a Špecializovaná
ambulantná starostlivosť v odbor ORL (od 01.03.2020). Podaná žaloba sa týka údajne poskytnutej

zdravotnej starostlivosti za mesiac január 2018, ktorú žalobca údajne poskytoval v špecializovanej
ambulantnej starostlivosti v odbore ORL v ORL ambulancii s miestom prevádzkovania v mieste
výkonu činnosti zariadenia žalobcu Pinium - rodinná klinika, Štúrova 1, Liptovský Mikuláš. Žalovaná
rozšírila predmet zmluvy so žalobcom o poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v ORL
ambulancii Liptovský Mikuláš od 01.03.2020, teda v mesiaci január 2018 ORL ambulancia Liptovský

Mikuláš zazmluvnená nebola. V zmysle § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná posiťovňa je povinná
uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti
najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak je verejná sieť poskytovateľov na
príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, je povinná uzatvárať zmluvy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov. V zmysle § 5 ods.

1 zákona č. 578/2004 Z. z. verejná minimálna sieť poskytovateľov je usporiadanie najmenšieho
možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území Slovenskej republiky alebo na území
príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu v takom počte a zložení, aby sa
zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutímna počet obyvateľov príslušného územia, vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a
demografickým podmienkam príslušného územia, chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva príslušného
územia, migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území, bezpečnosť štátu.

Naplnenosť verejnej minimálnej siete podľa nariadenia č. 640/2008 Z. z. v odbore ORL v okrese
Liptovský Mikuláš v januári 2018 (podľa podielu poistencov zasielaných UDZS prepočítaných interne
na okres Liptovský Mikuláš) bola na 188,17 % a v okrese Liptovský Mikuláš má žalovaná uzatvorené
zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s dostatočným počtom špecialistov v tomto
odbore, a preto nebola povinná a nebolo dôvodné rozšíriť už uzatvorenú zmluvu so žalobcom aj o

ďalšiu ambulanciu ORL žalobcu, o všetkých týchto skutočnostiach bol žalobca opakovane informovaný
žalovanou. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že zo zákona je žalobca nútený poskytovať zdravotnú
starostlivosť na vlastné náklady a žalovaná úmyselne a v rozpore s dobrými mravmi obchádza svoju
zákonnú povinnosť uhrádzať poskytovateľom úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná
poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny. Tento

zákon predpokladá jedinú výnimku, kedy poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (žalobca) zdravotná
poisťovňa (žalovaná) uhradí poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a to v prípade, ak ide o neodkladnú
zdravotnú starostlivosť, ktorú zdravotná poisťovňa (žalovaná) schváli. Žalobca nemal v rozhodnom
období (január 2018) rozšírenú (uzatvorenú) zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore
ORL v ORL ambulancii s miestom výkonu činnosti Štúrova 1, Liptovský Mikuláš, a preto ak v tejto

ORL ambulancii poskytoval zdravotnú starostlivosť, tak z verejného zdravotného poistenia mal v
zmysle citovaných ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z. nárok iba na úhradu poskytnutej neodkladnej
zdravotnej starostlivosti. Žalobca nepreukázal, že si za mesiac január 2018 vyžiadal od žalovanej
potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak poskytol zdravotnú starostlivosť
poistencovi žalovanej v ORL ambulancii Liptovský Mikuláš. Žalovaná tvrdí, že žalobca v zúčtovacom

období január 2018 nemal nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti v ambulancii ORL
Liptovský Mikuláš, pretože neposkytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť a zároveň nemal ambulanciu
ORL Liptovský Mikuláš zazmluvnenú, resp. súčasná Zmluva nebola rozšírená o ambulanciu ORL
Liptovský Mikuláš. Žalobca nepredložil žalovanej žiadnu faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti alebo odkladnej zdravotnej starostlivosti vo výške 6.914,93 eur za mesiac január 2018,

ktorú mal poskytovať vo svojej ORL ambulancii Liptovský Mikuláš. Žalovaná tvrdí, že špecializovaná
zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe
písomného odporúčania všeobecného lekára, a nie na základe dohody o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ako to tvrdí žalobca. Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
je povinný informovať vopred osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu blízku o rozsahu a

podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená
podľa osobitného predpisu. Žalovaná tvrdí, že žalobca bol povinný: a) umiestniť na viditeľnom mieste
zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu, b) informovať poistencov žalovanej
o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovanou, c) vytvoriť

cenník zdravotných výkonov, d) umiestniť cenník vo vstupných priestoroch, priestoroch čakárne, alebo
iných verejných priestoroch zdravotníckeho zariadenia alebo na svojom webovom sídle, e) informovať
poistencov žalovanej o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti - teda aj o
cenách za výkony, f) vydať doklad o výške úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť - pokladničný
doklad - ak by ju bol poskytol, g) vystavovať lekárske poukazy (recepty) tak, ako mu prikazuje zákon

č. 362/2011 Z. z., h) informovať poistencov, že nemá zmluvu so žalovanou a z toho dôvodu si lieky v
lekárni budú musieť hradiť samotní poistenci. Žalovaná tvrdí, že po splnení všetkých povinností žalobcu
voči pacientom (poistencom žalovanej) má poistenec právo rozhodnúť sa, či si poskytnutú odkladnú
zdravotnú starostlivosť uhradí sám alebo si vyberie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (lekára)
v danej odbornosti, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a

úhrade zdravotnej starostlivosti. Priamo v meste Liptovský Mikuláš má žalovaná uzatvorenú zmluvu
o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s niekoľkými poskytovateľmi v odbore ORL. Žalobca
nepredložilanijedinýdôkazotom,akýmspôsobomplnilsvojezákonnépovinnostivočisvojimpacientom
(poistencom žalovanej). Žalovaná vzniesla námietku pasívnej legitimácie, že nie je tým subjektom, od
ktorého je možné spravodlivo požadovať zaplatenie sumy 6.914,93 eur s príslušenstvom z dôvodu

bezdôvodného obohatenia. Žalovaná tvrdí, že na túto úhradu neexistuje žiadny zákonný dôvod a ani
dôvod, ktorý by vychádzal zo Zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná je podľa zákona č.
581/2004 Z. z. povinná uhrádzať (plniť) žalobcovi iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú však
žalobca riadne k úhrade nevykázal a zúčtovacie doklady nepredložil. Inú, ako neodkladnú zdravotnústarostlivosť uhradiť (plniť) nemôže, pretože žalobca nemá na ORL ambulanciu rozšírený predmet
zmluvy - nemal ju zazmluvnenú. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, tvrdila, že žaloba bola
žalobcom podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.12.2020 a jej predmetom je vydanie

bezdôvodnéhoobohateniazaposkytnutúzdravotnústarostlivosťvobdobíod01.01.2018do31.01.2018.
Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Žalobca vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal (ani v žalobách podaných pred
touto žalobou), aké výkony zdravotnej starostlivosti a kedy boli poskytnuté, ktoré sú predmetom žaloby.

Z dôkazu, ktorý doložil k žalobe pod názvom Sprievodný protokol k zúčtovacím dokladom na disketách,
nie je zrejmé, čo obsahuje suma 6.914,93 eur. Na tomto dôkaze je uvedený text ORL Ambulancia,
obdobie 01.2018 a v dolnej časti uvedený text „Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prehlasuje, že na
disketách sa nachádzajú len dávky určené k zúčtovaniu v zmluvne dohodnutom zúčtovacom období“.
Tiež je tam uvedený dátum vyhotovenia 05.06.2020. Žalovaná predložila nasledovné dôkazné listiny
procesnej obrany: Zmluva č. XXSSASXXXXXX zo dňa 28.06.2011 s prílohami č. 1, 2, 3 a dodatkami

č. 1 - 41; listy žalovanej žalobcovi zo dňa 18.09.2018 a 18.10.2018; Všeobecné zmluvné podmienky
účinné od 01.04.2014.

3. Vo vyjadrení k odporu (replika) žalobca uviedol, že žalovaná vo svojom odpore v prevažnej väčšine
uviedla dôkazy, skutočnosti a argumenty, ktoré vôbec nesúvisia s predmetom tohto sporu. Ide najmä

o dôkazy, skutočnosti a argumenty súvisiace a) s uzatvorenou Zmluvu o poskytovaní a úhrade
zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti č. XXKSTAXXXXXX zo dňa 28.06.2011 v znení jej neskorších 40 dodatkov, ktorá až
do 01.03.2020 nebola rozšírená o ORL ambulanciu žalobcu v Liptovskom Mikuláši; b) s minimálnou
verejnou sieťou; c) s neodkladnou zdravotnou starostlivosťou; d) s predpisovaním a uhrádzaním

liekov predpísaných nezmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti; e) s povinnosťami žalobcu
uvedenými v odpore, v nadväznosti na plnenie ktorých sa údajne poistenec má právo rozhodnúť sa, či si
poskytnutúodkladnúzdravotnústarostlivosťuhradísám,alebosivyberieinéhoposkytovateľazdravotnej
starostlivosti (lekára) v danej odbornosti, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu
o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Pacientom a poistencom žalovanej žiadny právny

predpis neukladá, aby si za odkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú nezmluvným poskytovateľom
museli platiť. Poistenec si nemusí hradiť zdravotnú starostlivosť sám a nemusí si ani hľadať len
zazmluvneného poskytovateľa. Žalobca poukázal na čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo
na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú
starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok stanovených zákonom. Osobitným predpisom

v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. je nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z., ktorým
sa vydáva zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo neuhrádzajú
na základe verejného zdravotného poistenia. Tieto osobitné predpisy jednoznačne upravujú rozsah
zdravotnej starostlivosti, na ktorej úhradu má poistenec právo z verejného zdravotného poistenia, a
to na objektívnej báze, bez ohľadu na to, či takúto zdravotnú starostlivosť poskytuje zmluvný alebo

nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Žiadne zákonné obmedzenie práva na bezplatnú
zdravotnú starostlivosť za podmienok, ktoré ustanoví zákon, však v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti u nezmluvného poskytovateľa slovenská právna úprava neobsahuje. Z vyjadrení žalovanej
ale vyplýva, že obmedzenie práva jeho poistencov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok
ustanovených zákonom, je možné „len“ na základe jeho subjektívneho rozhodnutia, či s poskytovateľom

zmluvu uzatvorí alebo odmietne uzatvoriť. Ak si jeho poistenec v súlade so svojím právom na výber
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyberie nezmluvného poskytovateľa „prichádza“ o svoje právo
na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a mal by si ju uhradiť sám. Žalobca tvrdí, že vyjadrenie žalovanej
sú v zásadnom rozpore nielen so zákonom, ale aj s ústavnou právnou úpravou. Ak základné práva a
slobody môžu by obmedzené len zákonom, tak základné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť

za podmienok ustanovených zákonom, nemôže byť predsa obmedzené svojvoľným subjektívnym
rozhodnutím žalovanej ako obchodnej spoločnosti v súvislosti s uzatváraním jeho zmluvných vzťahov s
poskytovateľmi. Žalovaná priznáva a potvrdzuje, že žalobcovi predmet zmluvy nerozšíril o poskytovanie
špecializovanej starostlivosti v ORL ambulancii v Liptovskom Mikuláši a celú svoju obranu zakladá na
tom, že medzi žalobcom a žalovanou nebola uzatvorená zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

že žalobca je preto nezmluvným poskytovateľom. Žalobca však nie je nezmluvným poskytovateľom
z vlastnej vôle, ale len a len z dôvodu svojvoľného rozhodnutia žalovanej, a to napriek mnohým
žiadostiam, prosbám, argumentom žalobcu, ako aj upozornením na zneužívanie údajného „práva“
žalovanej zmluvu neuzavrieť. Žalobca trvá na tom, že žalovaná porušuje najmä ustanovenie § 11 ods.3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí
byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby.
Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná ani inak postihovaná za to, že

podá na inú osobu, zdravotníckeho pracovníka, poskytovateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie
trestného stíhania. V prvom rade žalovaná zneužíva zákonnú povinnosť žalobcu poskytnúť pacientovi
zdravotnú starostlivosť a nemožnosť odmietnuť jeho návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti v zmysle ustanovení § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 576/2004 Z. z. a zároveň
zákonnú povinnosť žalobcu nepodmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú

spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. Uvedené zákonné povinnosti žalobcu
sú formulované jednoznačne a korešpondujú s právami každého pacienta na bezplatnú zdravotnú
starostlivosť a na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, ako to žalobca podrobnejšie popisuje
aj vo svojom žalobnom návrhu. Ak by žalovaná rešpektovala uvedené práva svojich poistencov, nemala
by dôvod zmluvy s poskytovateľmi neuzatvárať, lebo žalovaná za svojich poistencov poistné prijíma a

má ho prerozdeľovať, ako aj uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. Žalovaná však zneužíva systém financovania zdravotnej starostlivosti a platnú
právnu úpravu, ktorá medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta vkladá ako medzičlánok poskytovateľa.
Žalovaná sa tak navonok pred pacientom tvári, že jeho práva rešpektuje, ale skutočnosť je úplne
iná. Nezazmluvňovaním a limitovaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa žalovaná vyhýba

úhradám za svojich pacientov, pričom sa to dotkne najmä poskytovateľov, na škodu ktorých sa
žalovaná bezdôvodne obohacuje. Nie je možné od práva poistenca odmietnuť poskytnutie zdravotnej
starostlivosti, naviac ak si takéto právo neuplatní, odvodzovať, že žalobca nemá nárok na úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca nevie a ani nemôže donútiť poistenca žalovanej, aby si
takéto právo uplatnil. Naopak, vzhľadom na ďalšie práva poistenca (najmä na právo na poskytnutie

bezplatnej zdravotnej starostlivosti a právo na výber poskytovateľa), ako aj jeho zákonnú povinnosť
poskytnúť zdravotnú starostlivosť a nemožnosť odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytnutí
zdravotnej starostlivosti a nemožnosť podmieniť poskytnutie zdravotnej starostlivosťou úhradou nad
rozsah spoluúčasti v zmysle platných právnych predpisov, žalobca nemôže konať inak, ale zdravotnú
starostlivosť musí bezplatne poskytnúť. Žalobca by logicky mal mať nárok na úhradu za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, naviac ak jej poskytnutie je jeho zákonnou povinnosťou. Žalobca tvrdí, že
žalovaná je pasívne legitimovaná v tomto súdnom konaní a že uplatnené nároky nie sú premlčané.
Žalobca v prílohe k žalobe predložil ako dôkaz sprievodný protokol za mesiac január 2018, preukazujúci
poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcom za mesiac január 2018 v obvyklej forme ako sa
zdravotnej poisťovni poskytnutie zdravotnej starostlivosti bežne preukazuje.

4. Žalovaná v duplike poukázala na zákonné ustanovenia, týkajúce sa uzatvárania zmlúv o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti v systéme verejného zdravotného poistenia a na ustálenú judikatúru k pojmu
bezplatná zdravotná starostlivosť a verejné zdravotné poistenie. Podľa čl. 40 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania

právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví
zákon. Znenie tohto nemožno vykladať tak, že existuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť
bez akéhokoľvek limitu. Podľa čl. 13 bod 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, povinnosti
možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných
práv a slobôd. Z uvedených ustanovení posudzovaných navzájom je zrejmé, že realizácia práva na

bezplatnú zdravotnú starostlivosť je zhmotnená do zákonnej úpravy verejného zdravotného poistenia,
cez ktorú štát definuje rozsah bezplatnosti. Týmto zákonom je zákon č. 577/2004 Z. z., ktorý ustanovuje
v § 1, že účelom tohto zákona je ustanoviť rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe
verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a úhrady za služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná

poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)].
Osobitným predpisom je zákon č. 577/2004 Z. z. Úhrada poskytnutej odkladnej zdravotnej starostlivosti
na základe verejného zdravotného poistenia je možná iba na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti medzi žalobcom a žalovanou. Zákon predpokladá jedinú výnimku, kedy poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti (žalobca) zdravotná poisťovňa (žalovaná) uhradí - bez uzatvorenej zmluvy -
poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia, a to v prípade, ak
ide o poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú zdravotná poisťovňa (žalovaná) schváli.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že si za mesiac január 2018 vyžiadal od žalovanej potvrdenieskutočnosti, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak takúto zdravotnú starostlivosť poskytoval
vo svojej ORL ambulancii v Liptovskom Mikuláši, ani nepredložil žalovanej žiadnu faktúru za úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti za mesiac január 2018, ktorú mal poskytovať. Žalovaná popiera

žalovanú sumu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom dospel k uvedenej sume.
Žalobca a žalovaná nemali v období január 2018 na ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši uzatvorenú
zmluvu a teda nemali dohodnutý rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ani jej cenu tak,
ako to vyžaduje §7 zákona č. 581/2004 Z. z. Sprievodným protokolom k zúčtovacím dokladom, ktorý
predložil žalobca ako dôkaz, sa poskytnutá zdravotná starostlivosť nedokazuje. Žalovaná popiera

tvrdenia žalobcu cit: „...Nezazmluvňovaním a limitovaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa
vlastne žalovaná vyhýba úhradám za svojich pacientov, pričom sa to však dotkne len poskytovateľov,
na škodu ktorých sa žalovaná bezdôvodne obohacuje.“ Žalovaná poukazuje na zákonné ustanovenia,
kde podľa § 2 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z. z. nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom ako ustanovuje
tento zákon, podľa §120 ods. 1 písm. m) zákona č. 362/2011 Z. z. lekársky predpis a lekársky poukaz

musia obsahovať poznámku „HRADÍ PACIENT“ na lícnej strane lekárskej predpisu alebo lekárskeho
poukazu a poznámku „NEZMLUVNÝ LEKÁR“ na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho
poukazu, ak humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti predpisuje predpisujúci lekár, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je pacient poistený. Podľa § 23 ods. 2 zákona č.

362/2011 Z. z. ak lekár vyznačí na lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ
PACIENT“, je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú
úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila
úhrada podľa osobitného predpisu. Zo zákonných ustanovení je teda zrejmé, že ak liek predpisuje lekár
(žalobca)-zanezazmluvnenúORLambulanciuLiptovskýMikuláš- teda,ktorýnemáuzatvorenúzmluvu

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou (žalovanou), musí lekársky predpis
obsahovať poznámky „HRADÍ PACIENT“ a „NEZMLUVNÝ LEKÁR“ a lekárnik v lekárni je oprávnený
vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku od pacienta alebo poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ
STAROSTLIVOSŤ“ a lekárnik v lekárni je oprávnený vykázať liek na úhradu zdravotnej poisťovni
(žalovanej). Iný postup by bol v rozpore § 2 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z. z., čo by znamenalo nedovolené

zaobchádzanie s liekmi. Žalovaná by bola povinná rozšíriť rozsah Zmluvy č. XXKSTAXXXXX1 zo dňa
28.06.2011 o špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odbore ORL v ORL ambulancii s miestom
prevádzkovania v mieste výkonu činnosti zariadenia žalobcu Pinium - rodinná klinika, Štúrova 1,
Liptovský Mikuláš, iba vtedy, ak by nebol naplnený rozsah verejnej minimálnej siete poskytovateľov.
Žalovaná tvrdí, že práve Zmluva č. XXKSTAXXXXXX zo dňa 28.06.2011 svedčí o tom, že žalovaná

uhrádza žalobcovi v dohodnutom rozsahu a v dohodnutej cene úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť jeho pacientom (poistencom žalovanej). Podľa čl. 2 bod 1. Zmluvy č. XXKSTAXXXXXX
predmetom tejto Zmluvy je zabezpečenie poskytovania a úhrada zdravotnej starostlivosti, lekárenskej
starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v cenách, rozsahu a za
podmienok stanovených v tejto Zmluve a Všeobecných zmluvných podmienkach. Podľa čl. 3 bod 1.

Zmluvy č. XXKSTAXXXXXX poisťovňa sa zaväzuje v súlade s touto Zmluvou, VZP a príslušnými
právnymi predpismi uhradiť poskytovateľovi zdravotnú starostlivosť uhrádzanú na základe verejného
zdravotného poistenia v cene a rozsahu dohodnutom v tejto Zmluve, poskytnutú jeho poistencom
a poistencom členských štátov EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska, cudzincom zo
štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorené dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti

a bezdomovcom. Podľa čl. 4 Zmluvy č. XXKSTAXXXXXX sa zmluvné strany dohodli na úhrade
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a v cenách a za podmienok, ktoré sú uvedené v prílohe č.
1 tejto Zmluvy a podľa čl. 5 bod 1. Zmluvy č. XXKSTAXXXXXX sa zmluvné strany dohodli na
rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 tejto zmluvy. Žalovaná tvrdí, že
ako zdravotná poisťovňa nemá možnosť ovplyvniť - zneužiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Špecializovaná zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa
poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára (výmenného lístku). Podľa § 8
ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom
určený lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo, zubný lekár
(ďalej len „lekár špecialista“) alebo zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou.

Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) tretieho bodu (3. špecializovaná
iná) uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného
odporúčania všeobecného lekára; v odporúčaní všeobecný lekár uvedie údaje uvedené v § 19 ods. 2
písm. a), h) a i), stručný opis aktuálneho zdravotného stavu, predbežné stanovenie choroby vrátanejej kódu, rozsah a cieľ odporúčaného vyšetrenia a odôvodnenie odporúčania. Žalovaná tvrdí, že ak
si pacient (poistenec žalovanej) na základe slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
vybral ORL ambulanciu Liptovský Mikuláš a predložil písomné odporúčanie (výmenný lístok) od

všeobecného lekára, vznikli žalobcovi zákonné povinnosti, pretože zdravotnú starostlivosť je žalobca
povinný poskytovať za podmienok podľa osobitného zákona - zákona č. 578/2004 Z. z. Žalovaná
poukázala už vo vyjadrení k žalobe, že v § 79 určuje zákon č. 578/2004 Z. z. poskytovateľom zdravotnej
starostlivostirôznepovinnostiasútoaj:f)umiestniťnaviditeľnommiestezoznamzdravotnýchpoisťovní,
s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti; g) umiestniť na prístupnom a

viditeľnom mieste cenník všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje poskytovateľ; za prístupné a
viditeľné miesto sa považuje vyvesenie cenníka vo vstupných priestoroch, priestoroch čakárne alebo
iných verejne prístupných priestoroch zdravotníckeho zariadenia a uverejnenie na webovom sídle
poskytovateľa, ak ho má zriadené, h) informovať vopred osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu
blízku o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne

zdravotne poistená podľa osobitného predpisu, r) predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky v súlade
s osobitným predpisom. Žalovaná tvrdí, že po splnení povinností žalobcu informovať pacienta o
podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti - teda, či bude zdravotná starostlivosť hradená
z verejného zdravotného poistenia na základe uzatvorenej zmluvy medzi poskytovateľom a zdravotnou
poisťovňou pacienta, alebo hradená nebude - má pacient (poistenec) právo rozhodnúť sa, či si

poskytnutúodkladnúzdravotnústarostlivosťuhradísám,alebosivyberieinéhoposkytovateľazdravotnej
starostlivostivdanejodbornosti,sktorýmmájehozdravotnápoisťovňauzatvorenúzmluvuoposkytovaní
a úhrade zdravotnej starostlivosti. Priamo v meste Liptovský Mikuláš mala žalovaná v rozhodnom období
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s niekoľkými poskytovateľmi v
odbore ORL tak, že verejná minimálna sieť bola naplnená. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.

z. poistenec má právo a) na výber zdravotnej poisťovne za podmienok ustanovených týmto zákonom
(§7) a osobitným predpisom, b) na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto
zákonom (§§ 9 a 10), c) na informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má príslušná
zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) na poskytnutie
neodkladnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná

poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, e) vrátenie preplatku
na základe ročného zúčtovania poistného (§19), f) podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej
starostlivosti, g) domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného
zdravotného poistenia v konaní pred úradom. Žalovaná tvrdí, že ak si pacient na základe slobodného
výberu poskytovateľa a na základe informácií od žalobcu (zákonná povinnosť informovať pacienta)

zvolil poskytnutie zdravotnej starostlivosti v jeho nezazmluvnenej ORL ambulancii v Liptovskom Mikuláši
- náklady okrem nákladov na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, si uhrádza pacient.
Úhradou pacienta žalobcovi nevznikne bezdôvodné obohatenie žalovanej. Žalovaná nezískala ani
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu ani
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Nevznikla ani situácia, kedy sa obohatil ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Žalovaná
bola povinná plniť (uhrádzať) iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú však žalobca riadne k úhrade
nevykázal a ani nepredložil žiadosť o potvrdenie skutočnosti, že ide v celkovej sume 6.914,93 eur o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Strany sporu uzatvorili dňa 28.06.2011 Zmluvu č. XXSSAASXXXXXX v znení 41 dodatkov
vrátane príloh o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a
služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie a

úhrada zdravotnej starostlivosti v nasledovných odboroch: všeobecná ambulantná starostlivosť pre
dospelých, špecializovaná ambulantná starostlivosť, t. j. zdravotná starostlivosť, poskytovaná v iných
špecializačných odboroch ako všeobecné lekárstvo, jednodňová zdravotná starostlivosť, t.j. zdravotná
starostlivosť poskytovaná formou ambulantnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje
pobyt na lôžku kratší ako 24 hodín, na pracoviskách žalobcu v Bratislave, špecializovaná ambulantná

starostlivosť v odbore ORL (od 12.7.2010), špecializovaná ambulantná starostlivosť v odbore urológia
(od 1.7.2015), jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore ORL (od 1.10.2011), jednodňová zdravotná
starostlivosťvodboreurológia(01.07.2015),napracoviskáchžalobcuvLiptovskomMikuláši:všeobecná
ambulantná starostlivosť pre dospelých (od 01.09.2018), špecializovaná ambulantná starostlivosť vodbore detská psychiatria (od 01.11.2017). Dodatkom č. 38 zo dňa 01.03.2020 k Zmluve a súvisiacou
prílohou č. 2 bol rozsah zdravotnej starostlivosti stanovený Zmluvou rozšírený o ORL ambulanciu
žalobcu, nachádzajúcu sa na Štúrovej ulici č. 1 v Liptovskom Mikuláši, druh a forma zdravotnej

starostlivosti - špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť pre dospelých.

7. Advokát žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že žalobca ako poskytovateľ nemôže zdravotnú
starostlivosť odmietnuť, je povinný poskytnúť starostlivosť komukoľvek a nesmie ju podmieňovať
platbou. Žalovaná odmietla uzavrieť so žalobcom zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

žalobcovi nemá kto uhradiť úhradu za pacientov, čo považuje za bezdôvodné obohatenie žalovanej
na svoj úkor. Poukázal na nedostatok a nedokonalosť právnej úpravy, keďže zákon nerieši povinnosť
pacienta uhrádzať zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa. Podľa § 12 zákona č. 577/2004
Z. z. je povinný poskytovateľ zdravotnú starostlivosť poskytnúť, odmietnuť ju môže len v troch prípadoch,
ak ide o výhradu svedomia, pracovnú zaťaženosť alebo ošetrenie príbuzného. V zmysle § 44 nemôže
podmieniť poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou pacienta. Poukázal na to, že poskytovateľovi

nemá kto uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom pacienta nemôže odmietnuť ani nemôže
podmieniť poskytnutie starostlivosti úhradou. Právna interpretácia žalovanej je taká, že trestá žalobcu
za poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobca poskytol bez úhrady od žalovanej, či jej pacientov,
teda zadarmo, pričom žalovaná prijíma poistné od pacientov. Prístup žalovanej je taký, že 15 rokov
odmieta uzavrieť zmluvu, v ambulanciách zdravotnej starostlivosti nie je dostatok lekárov, ošetrujúci

lekári sú v dôchodkovom veku, stav v našom zdravotníctve je zlý a je vizitkou toho, že žalovaná
neuzatvárala od roku 2004 s poskytovateľmi zmluvy. Uvedený stav nedokáže uniesť každý poskytovateľ,
je málo tých, ktorí vydržali v nádeji, že sa k úhrade za zdravotnú starostlivosť od žalovanej dostanú.
Za dodržiavanie zákona je poskytovateľ trestaný tým, že mu nemá kto uhradiť náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. Nastolil otázku, či nedochádza zo strany žalovanej k zneužívaniu práva, pretože

výkon práva (neuzatvoriť zmluvu v tomto prípade) pokiaľ poškodzuje inú osobu a je v rozpore s
dobrými mravmi, je zakázaný. Je to na vôli poisťovne, či s poskytovateľom uzatvorí zmluvu alebo nie.
Žalovaná tým nič neušetrí, ak nezazmluvní nejakého poskytovateľa a je oprávnená uzatvoriť aj viac
zmlúv ako je stanovená minimálna verejná sieť, nemôže byť za to sankcionovaná. Vytkol, že poisťovňa
obmedzuje počet poskytovateľov. Podľa jeho názoru je zakázané vyberať úhrady poskytovateľom,

pretože poskytovateľ nesmie odmietnuť uzavretie zmluvy. Ak by poskytovateľ jednal o úhrade s
pacientom, je to vlastne zmena návrhu zmluvy, čo sa rovná odmietnutiu uzavretia zmluvy s pacientom.

8.Žalovanáuviedla,ženebránižalobcoviposkytovaťzdravotnústarostlivosť,avšakúhradazazdravotnú
starostlivosť je podmienená zmluvou. Nie je si vedomá nedokonalosti predpisov upravujúcich verejné

zdravotné poistenie a svoju činnosť vykonáva v rámci legislatívy tak, ako je prijatá. Namietala proti
výroku žalobcu, že neuzatvorením zmluvy na konkrétnu ambulanciu žalobcu poškodzuje jeho osobu
alebo že tým koná v rozpore s dobrými mravmi. So žalobcom sú dlhoroční zmluvní partneri, majú
uzavretú zmluvu, avšak na január 2018 nebola na príslušnú ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši
zmluva uzavretá, keďže verejná minimálna sieť poskytovateľov ORL bola odborníkmi určená na 188,17

%, teda sieť bola vysoko pokrytá. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa
uhrádza poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe zmlúv a v rozsahu stanovenom osobitným
predpisom a podľa určenej ceny. Jediná platiaca výnimka z uvedeného pravidla je, keď sa jedná o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Poskytovateľ musí neodkladnú zdravotnú starostlivosť preukázať
písomnou žiadosťou, ktorú žalovaná schváli. Za január 2018 žalovaná žiadnu faktúru ani žiadosť za

neodkladnúzdravotnústarostlivosťodžalobcuneobdržala.Žalovanápoukázalanato,žešpecializovaná
ambulantná starostlivosť sa poskytuje na základe výmenného lístka poistenca, poskytovateľ je povinný
upozorniť poistenca, že nemá s jeho poisťovňou uzavretú zmluvu a poistenec má právo sa rozhodnúť,
či mu bude poskytnutá starostlivosť u poskytovateľa bez zmluvného vzťahu s poisťovňou, alebo u
iného poskytovateľa, ktorý zmluvný vzťah s poisťovňou má. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

poskytnutie zdravotnej starostlivosti zápisom v zdravotnej dokumentácii, žalovaná má pochybnosť o
poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcom a tiež má pochybnosť o tom, či si pacienti za zdravotnú
starostlivosť u žalobcu sami nezaplatili. Namietala aj proti použitiu § 11 ods. 3 z. č. 576/2004 Z. z.
v argumentácii žalobcu, pretože tento zákon sa netýka vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale je
to zákon o zdravotnej starostlivosti, teda sa týka práv a povinností medzi poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti a jeho pacientom. V rámci reformy zdravotníctva by sa muselo zmeniť to, s kým je zo
zákona stanovená povinnosť uzavrieť zmluvu. Teraz platí to, že úhrada sa uhrádza v zmysle verejného
zdravotného poistenia na základe zmluvy v rozsahu podľa z. č. 577/2004 Z. z. (plne hradené výkony,
čiastočne hradené a nehradené výkony). Pokiaľ ide o dostupnosť zdravotnej starostlivosti - poisťovňamá povinnosť uzatvárať zmluvy v rozsahu verejnej minimálnej siete a ak počet lekárov nepresahuje
verejnú minimálnu sieť, tak v takom počte, ktorý tam je, v okrese Liptovský Mikuláš je 5 poskytovateľov.
Súd nemôže nerešpektovať zákon.

9. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru.

10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

13. Podľa §107 ods. 1 OZ, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

14. Podľa §107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor 16iného

bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho
vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil,
oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže
spočívať vo veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil,
hoci by k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť

vyjadriteľné v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval
od samého začiatku alebo dodatočne odpadol. Bezdôvodné obohatenie je civilnou právnou teóriou
vymedzené na jednej strane ako záväzok, obsahom ktorého je povinnosť subjektu, ktorý sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil, takéto obohatenie vydať a na druhej strane ako právo toho, na úkor
koho bezdôvodné obohatenie vzniklo na jeho vydanie. Situácie, z ktorých môže vyplynúť bezdôvodné

obohatenie vymedzuje § 451 ods. 2 OZ ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ako majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Všetky štyri formy bezdôvodného obohatenia majú objektívny
charakter, preto predpokladom uplatnenia zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je
protiprávne konanie obohacovaného.

16. Súd neskúma prípadné zavinenie na získaní bezdôvodného obohatenia, iba zisťuje, či objektívne
došlo k niektorej zo skutočností vymedzených zákonom a či ten, kto sa domáha nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia má aktívnu vecnú legitimáciu k uplatneniu tohto práva. Plnenie bez právneho
dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť

vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech z plnenia bez právneho
dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal, jedná sa teda o
plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval, bezdôvodné obohatenie
získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. O plnenie bez právneho
dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.

Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by
mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na
poskytnuté plnenie. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu dochádza
vtedy, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, k obohateniu dochádza okamihom poskytnutia plnenia.
Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba

začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

17. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik
súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastalaobjektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo
trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine (právo sa premieňa na tzv.
naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť

plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať,
teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na
ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania. Námietka premlčania
je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve.
Vznesenie námietky premlčania je adresný právny úkon procesnej strany, obsahom ktorého musí byť

vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej
doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za
následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola
vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť
a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych úkonov.

18. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je teda okrem vznesenia námietky premlčania
aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej
vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v závislosti na vzniku toho ktorého práva, v prípade žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia je subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa,
kedy sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu sa na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil.

Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky a v prípade zavinenia
vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia desať rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok
plynutiaobjektívnejpremlčacejdobyurčíododňa,keďkbezdôvodnémuobohateniudošlo.Priúmyselnej
forme bezdôvodného obohatenia zákon vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor iného bol daný v čase
obohatenia. V danom prípade je potrebné aplikovať subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, nakoľko

žalobca poskytnutím zdravotnej starostlivosti v januári 2018 poistencom žalovanej mal vedomosť,
komu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá a rovnako mal vedomosť o subjekte, ktorý sa mal na
jeho úkor bezdôvodne obohatiť a tiež disponoval vedomosťou o výške bezdôvodného obohatenia.
Žalobca najneskôr posledným dňom mesiaca január 2018 si bol vedomý všetkých skutkových okolností
potrebných na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a od nasledujúceho

dňa si mohol uplatniť svoje práva žalobou na súde. K dĺžke premlčacej doby pri vydaní bezdôvodného
obohatenia sa vyjadril vo svojom stanovisku aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 67/2011,
podľa ktorého: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu

bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok,
vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“

19. Žalobca podal v skutočnosti žalobu na súd dňa 20.12.2019 a nie 20.12.2020 ako nesprávne
uviedla v odpore žalovaná. Vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať na námietku premlčania uplatnenej
pohľadávky vznesenú zo strany žalovanej súd ustálil, že uplatňovaný nárok premlčaný nie je, nakoľko
dvojročná premlčacia lehota začala plynúť 01.02.2018 a uplynula 01.02.2020. Žalobca vzhľadom na
uvedené uplatnil svoj nárok včas.

20. Podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu
verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia
ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov.

21. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv
uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)]. Podkladom na úhradu zdravotnej

starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určuje úrad [§ 20 ods. 2 písm. k)], ak
sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmluve o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti (§ 7 a 7a) nedohodnú inak.22. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú
zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná
starostlivosť, má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny

obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia. Skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť,
potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Podkladom pre úhradu zdravotnej starostlivosti je
finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určí úrad [§ 20 ods. 2 písm. k)].

23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., verejná minimálna sieť poskytovateľov (ďalej len

"minimálna sieť") je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov
na území Slovenskej republiky alebo na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území
príslušného okresu (ďalej len "príslušné územie") v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne
dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na a) počet obyvateľov
príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam
príslušného územia, b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia, c) migráciu cudzincov a

osôb bez štátnej príslušnosti 10) na príslušnom území, d) bezpečnosť štátu.

24.Podľa§79ods.1zákonač.578/2004Z.z.,poskytovateľ,ktorýjedržiteľompovoleniaalebodržiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, a)
vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť

priposkytnutíneodkladnejzdravotnejstarostlivosti1.osobe,ktorájezaradenávzoznamedlžníkovpodľa
osobitného predpisu, 2. osobe, ktorá nemá podanú prihlášku, a 3. osobe, s ktorej príslušnou zdravotnou
poisťovňou nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

25. Podľa § 79 ods. 1 písm. a), f), g), h) a o) zákona č. 578/2004 Z. z., poskytovateľ, ktorý je

držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný,
ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, a) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné
predpisy, f) umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, g) umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste cenník
všetkýchzdravotnýchvýkonov,ktoréposkytujeposkytovateľ;zaprístupnéaviditeľnémiestosapovažuje

vyvesenie cenníka vo vstupných priestoroch, priestoroch čakárne alebo iných verejne prístupných
priestoroch zdravotníckeho zariadenia a uverejnenie na webovom sídle poskytovateľa, ak ho má
zriadené, h) informovať vopred osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu blízku o rozsahu a
podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená

podľa osobitného predpisu, o) vydať osobe doklad o výške úhrady, ktorú uhrádza osoba za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, doklad o výške úhrady za poskytnuté služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a doklad o výške úhrady za každý výkon, ktorý nie je zdravotným výkonom ani
službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; dokladom sa rozumie pri hotovostnej platbe
pokladničný doklad, ak je poskytovateľ povinný takýto doklad vydať podľa osobitného predpisu, alebo

príjmový pokladničný doklad, ak poskytovateľ nie je povinný takto prijatú platbu evidovať elektronickou
registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou a pri bezhotovostnom prevode
faktúra; ak ide o poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, osobe vydať faktúru.

26. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z., špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje

poskytovateľom určený lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné
lekárstvo, zubný lekár (ďalej len "lekár špecialista") alebo zdravotnícky pracovník s príslušnou
odbornou spôsobilosťou. Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) tretieho
bodu uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného
odporúčania všeobecného lekára; v odporúčaní všeobecný lekár uvedie údaje uvedené v § 19 ods. 2

písm. a), h) a i), stručný opis aktuálneho zdravotného stavu, predbežné stanovenie choroby vrátane
jej kódu, špecializačný odbor, rozsah a cieľ odporúčaného vyšetrenia a odôvodnenie odporúčania.
Ak všeobecný lekár odporúča pacientovi poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti podľa
druhej vety, je povinný bezodkladne vytvoriť elektronický záznam o odporúčaní lekára na špecializovanú
ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej knižke. Odporúčanie obsahuje identifikátor záznamu

o odporúčaní všeobecného lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej
knižke okrem odporúčania vystaveného ručne z dôvodu nefunkčnosti technických zariadení alebo
vystaveného ručne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti formou návštevnej služby v domácom
prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Nazáklade dohody s pacientom ošetrujúci lekár po vytvorení elektronického záznamu o odporúčaní lekára
na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v elektronickej zdravotnej knižke odporúčanie lekára na
špecializovanú ambulantnú starostlivosť v listinnej podobe nevyhotoví; o tejto možnosti je ošetrujúci

lekár povinný informovať pacienta. Špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v špecializačnom
odbore detská psychiatria poskytuje ošetrujúci lekár aj na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného
predpisu.

27. Súd mal preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 28.06.2011 Zmluvu o poskytovaní a úhrade

zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti, ktorá sa v
čase uzatvorenia nevzťahovala na ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši, nachádzajúcu sa na
Štúrovej ulici č. 1, ku ktorej bol medzi stranami sporu zmluvný vzťah uzavretý až 01.03.2020. V
rozhodnomčase-január2018-poskytovaniezdravotnejstarostlivostipacientomžalovanejvpredmetnej
špecializovanej ORL ambulancii zazmluvnené nebolo, a to z dôvodu naplnenia minimálnej verejnej

siete poskytovateľov ORL v okrese Liptovský Mikuláš na 188,17 %, teda vysokého pokrytia siete,
znamenajúceho dostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v tomto špecializovanom odbore. Podľa §
7 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete
poskytovateľov, teda v prípade naplnenia alebo výrazného prekročenia verejnej minimálnej siete,

zdravotná poisťovňa túto povinnosť nemá a povinnosť uzavrieť zmluvný vzťah s poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti ani zo zákona poisťovni nevyplýva. Zo strany žalobcu neexistuje v prípade
dostatočného pokrytia poskytovateľov špeciálnej zdravotnej starostlivosti na takýto postup poisťovne
(uzavrieť s ním zmluvu) právny nárok, ktorý by vyplýval z platnej právnej úpravy v oblasti zdravotníckych
predpisov. Žalobca disponoval vedomosťou, že v rozhodnom čase 01.01.2018 - 31.01.2018 poskytuje

pacientom žalovanej špecializovanú zdravotnú starostlivosť bez uzavretej zmluvy so žalovanou, že
táto starostlivosť nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, na ktorú skutočnosť mal žalobca
povinnosť pacientov upozorniť v súvislosti s platením za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zákon
č. 578/2004 Z. z. ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť umiestniť
na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti a informačnú povinnosť osoby verejne zdravotne poistenej o tom, či má
uzatvorenúzmluvuoposkytovanízdravotnejstarostlivostisjehozdravotnoupoisťovňou,tiežinformačnú
povinnosť o tom, že osoba verejne zdravotne poistená si bude poskytnutú zdravotnú starostlivosť musieť
zaplatiť, nakoľko nie je hradená z verejného zdravotného poistenia pre absenciu zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Po splnení vymenovaných povinností žalobcom mal pacient žalovanej možnosť

výberu - zvoliť si poskytnutie zdravotnej starostlivosti v nezazmluvnenej ambulancii žalobcu s tým, že
si náklady, vynímajúc náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bude musieť hradiť sám alebo
využije poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inej zdravotnej ambulancii, ktorá má na danú špecializáciu
so žalovanou uzavretý zmluvný vzťah.

28. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciu žalovanej, že v danom prípade nie je žalovaná
pasívne vecne legitimovaná, teda že nie je subjektom, od ktorého je možné spravodlivo požadovať
zaplatenie žalobcom požadovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko na úhradu tejto
sumy neexistuje žiadny zákonný dôvod vyplývajúci zo zákona a ani dôvod vyplývajúci zo zmluvy
medzi žalobcom a žalovanou. Poskytnutím špecializovanej zdravotnej starostlivosti ORL ambulanciou

žalobcu pacientom žalovanej bez zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami nevzniklo bezdôvodné
obohatenie žalovanej na úkor žalobcu, nakoľko žalovaná nezískala majetkový prospech plnením bez
právneho dôvodu, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a nenastala ani situácia, kedy
by sa obohatila, ak sa plnilo za ňu to, čo podľa práva mala plniť sama. Sporové strany v období január
2018 neboli v žiadnom zmluvnom ani inom právnom vzťahu, zákon povinnosť uzavretia zmluvy na

daný prípad neukladá, žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ
nebola naplnená, preto žalovaná nie pasívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia a v
prípade žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalovaná je dokonca povinná
postupovať v zmysle platných právnych predpisov upravujúcich jej pôsobenie v oblasti verejného
zdravotného poistenia. Jej činnosť podlieha kontrole Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s platnou právnou úpravou nemôže byť podkladom pre vznik
bezdôvodného obohatenia na strane poisťovne. Návrhy a argumentácia žalobcu svedčí skôr pre návrhy
de lege ferenda, teda smerujú k legislatívnym návrhom na zmenu právnej úpravy v oblasti poskytovania
a financovania zdravotnej starostlivosti do budúcna. Súd je však povinný aplikovať platné právnepredpisy a rešpektovať nastavenie systému poskytovania a financovania zdravotnej starostlivosti, aké
je prijaté a platné. V konečnom dôsledku sa tu jedná o práva pacientov, ktorí by na základe poskytnutia
zdravotnej starostlivosti nezmluvným poskytovateľom mali za túto starostlivosť zaplatiť úhradu a mohli

by sa tak domáhať porušenia ich základných práv, pretože to, že sa žalobca nestotožnil s vyberaním
úhrady za poskytnutú špeciálnu zdravotnú starostlivosť, aj keď na ňu mal právo, bolo jeho dobrovoľným
rozhodnutím.

29. Žalobca v konaní ani netvrdil, že poskytol poistencom žalovanej neodkladnú zdravotnú

starostlivosť, ktorá skutočnosť by zakladala povinnosť žalovanej starostlivosť žalobcovi uhradiť.
Táto skutočnosť sporná medzi stranami sporu nebola. Keďže sa nejednalo o výkony neodkladnej
zdravotnej starostlivosti je zrejmé, že v danom prípade išlo o poskytnutie špecializovanej ambulantnej
starostlivosti nezmluvným poskytovateľom nehradenej z verejného zdravotného poistenia. Článok 40
Ústavy SR síce pojednáva o bezplatnej zdravotnej starostlivosti, avšak za podmienok, ktoré ustanoví
zákon, t. j. v súlade so zdravotníckymi predpismi v intenciách tzv. zazmluvneného vzťahu medzi

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poisťovňou, v opačnom prípade bezplatná starostlivosť
neznamenástarostlivosťzadarmo.Zuvedenéhovyplýva,žeÚstavaSRgarantujelenprávonabezplatnú
zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia (pričom na úpravu podmienok
jej poskytovania splnomocňuje zákon), čím vytvára priestor pre spoplatnenie určitej časti poskytovania
zdravotnej starostlivosti, ktorá prekračuje rozsah a obsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na

základe zdravotného poistenia, ako aj úkonov a činností, ktoré síce so zdravotnou starostlivosťou
poskytovanou na základe zdravotného poistenia úzko súvisia, ale netvoria jej bezprostrednú súčasť.

30. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je
obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zákona

č. 576/2004 Z. z. a v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca podniká samostatne,
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda za jeho podnikanie
nezodpovedá žiaden iný subjekt. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho,
že podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa, konanie
podnikateľa zaväzuje jeho samého, podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za porušenie

povinností, ktoré na seba prevzal, podnikanie ako také je spojené s nesením podnikateľského rizika.
Žalobca nesie zodpovednosť za svoje právne a ekonomické rozhodnutia, predovšetkým vtedy, ak
sa rozhodne nepostupovať podľa zákona a nevyberať od pacientov úhrady, ktoré mu nie sú ako
nezmluvnému poskytovateľovi preplatené ani poisťovňou. Na druhej strane v prípade žalovanej pri
rozhodovaní,sktorýmposkytovateľomzdravotnejstarostlivostiuzavriezmluvnývzťah,nejdeosvojvoľné

rozhodnutie, ale toto rozhodnutie vychádza z potrebnosti príslušnej špecializovanej ambulantnej
starostlivosti v danom regióne, určenej naplnením minimálnej verejnej siete poskytovateľov, čo je v
súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Všetky potrebné ukazovatele sú hodnotené osobitnou
komisiou, ktorá napokon rozhodne, či zmluvu s daným poskytovateľom odporúča alebo neodporúča
uzatvoriť po zohľadnení všetkých zákonných kritérií.

31. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením zdravotných záznamov
pacientov, ktorí boli v zdravotníckom zariadení u žalobcu ošetrení, nakoľko vykonávanie ďalšieho
dokazovania smerujúceho k preukazovaniu výšky žalobou uplatneného nároku považoval za
nehospodárne a nadbytočné a to s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie o základe žalobou

uplatneného nároku, ako aj k tej skutočnosti, že sporným faktom nebolo to, či a koľko pacientov bolo
skutočne u žalobcu ošetrených, ale predovšetkým to, či je žalovaná vôbec povinná poskytnúť za také
ošetrenie žalobcovi úhradu, teda či jej v zmysle zákona svedčí takáto hmotnoprávna povinnosť.

32. Súd rovnako zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 164 CSP, ktorého sa domáhal

z dôvodu podania ústavnej sťažnosti na ÚS SR proti rozhodnutiu NS SR sp. zn. 2Obdo/2/2023, ktorým
bolo dovolanie v inej skutkovo aj právne obdobnej veci odmietnuté. O podanej ústavnej sťažnosti ÚS SR
zatiaľ nerozhodol. Vzhľadom k tomu, že tunajší súd sa pridržiava svojho právneho názoru vysloveného v
predmetnej veci na pojednávaní, ako aj svojich predchádzajúcich rozhodnutí vyhlásených v obdobných
veciach prejednaných s totožnými stranami sporu, a po zvážení a vyhodnotení, že dôvod prerušenia

spočívajúci v záujme na spravodlivom rozhodnutí veci (poukazujúc na viaceré rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/2/2023) neprevyšuje záujem
na konaní bez zbytočných prieťahov, súd rozhodol o tom, že návrh na prerušenie konania zamietol pre
jeho nehospodárnosť.33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že sporové strany nemali
v predmetnom období (január 2018) uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre

dostatočné naplnenie ORL ambulancií v Liptovskom Mikuláši, žalobca nepreukázal a ani netvrdil v
konaní, že poistencom žalovanej poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného
zdravotného poistenia, v dôsledku čoho tak na strane žalovanej nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia na úkor žalobcu, a preto uplatnený nárok žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu
zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola plne úspešnou stranou v konaní,
avšak žiadne trovy jej v konaní nevznikli, preto súd priamo rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona
č. 233/1995 Z. z.)