Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-12C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120209598
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120209598.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: Železničná

spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 21, 010 01 Žilina, proti
žalovanému 1/: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416 a
žalovanému 2/: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Vlasta
Pastorková, advokátka, Strojárska 3998, 069 01 Snina, o zaplatenie 15.449,11 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.002,58 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.002,58 EUR od 20.12.2018 do zaplatenia.

Žalovaný 2/ je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.002,58 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.002,58 EUR od 24.11.2018 do zaplatenia.
Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,32%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 02.06.2020 sa žalobca

domáhal,abysúduložilžalovanýmpovinnosťzaplatiťžalobcovisumuvovýške15.449,11EURsúrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15.449,11 EUR od 24.11.2018 do zaplatenia z titulu náhrady
škody.

2. V žalobe uviedol, že dňa 10.02.2018 o 10.46 hod. došlo k zrážke osobného vlaku žalobcu s
motorovým vozidlom Citroen Xsara Picasso, EČ: D., a to medzi NŽST Snina – zastávkou Snina mesto
na železničnom priecestí v km 21,602, v dôsledku čoho došlo k vzniku menšej nehody kategórie

B3. Pri nehode došlo k poškodeniu železničného koľajového vozidla MJ 95 567 861 012-7, ktorého
vlastníkom je žalobca a k meškaniu vlakov žalobcu. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou
vypracovanou Železnicami Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2018. Správa konštatovala, že príčinou
nehody bolo vojdenie vozidla žalovanej v 2. rade na priecestie do priechodného prierezu koľaje. Nehodu
zavinila žalovaná v 2. rade tým, že sa nesprávne správala na železničnom priecestí a nerešpektovala
svetelný signál PZZ, čím porušila § 28 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, kde je
okrem iného uvedené, že sa nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak sa dáva výstraha dvoma

červenými striedavo prerušovanými svetlami. Žalovaná v 2. rade bola aj vlastníkom vozidla, pričom mala
u žalovaného v 1. rade uzatvorenú poistnú zmluvu číslo 7005768943 o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného došlo k
nahláseniu poistnej udalosti a uplatneniu si nároku na náhradu škody zo strany žalobcu u žalovaného v1. rade. Žalovaný v 1. rade poistnú udalosť zaevidoval pod číslom 1802120049. Po oprave poškodeného
koľajového vozidla a doručení všetkých faktúr spojených s nehodou sa žalobca dozvedel konečnú škodu
a žalovanej v 2. rade dňa 09.11.2018 vystavil faktúru č. 2100004430 na sumu 55.384,85 EUR. Faktúra

bola zároveň doručená aj žalovanému v 1. rade. Faktúra bola vystavená na základe faktúry zhotoviteľa
opravy koľajového vozidla ŽOS Vrútky a.s. zo dňa 12.10.2018 na sumu 54.351,82 EUR bez DPH.
Súčasťou faktúry opravcu boli jednotlivé prílohy vo vzťahu ku každej vykonanej oprave v rozsahu rozpisu
použitého materiálu a vynaložených prác. Žalovaný v 1. rade na základe oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 04.12.2018 vyplatil žalobcovi náhradu škody v sume 39.935,74 EUR. Z celkovej škody za opravu

poškodeného vozidla odpočítal sumu vo výške 13.002,58 EUR s poznámkou „odpočet za amortizáciu
materiálu“. Tiež žalobcovi nepriznal položky „Oprava DV - práca (umytie jednotky, umytie spodku DV)“
ohodnotenú vo výške 2.001,83 EUR a „Oprava DV – materiál (autošampón s voskom, nafta motorová,
čistiaciprostriedokflorinWHaDetriS2)“ohodnotenúvovýške444,70EUR.Celkovožalobcovinevyplatil
sumu vo výške 15.449,11 EUR.

3. Žalobca ďalej poukázal na § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že cena poškodeného koľajového vozidla po oprave alebo po navrátení do predošlého stavu
by mala zodpovedať cene, za akú by bolo možné vec v čase pred poškodením ponúknuť na predaj,
alebo cene, za akú by bolo možné v čase pred poškodením zaobstarať obdobnú vec. Pritom treba vziať
do úvahy, že keby ten, kto spôsobil škodu, dal vec prinavrátiť do predošlého stavu na svoje náklady

(relutárna náhrada škody), nemohol by žiadať od poškodeného vyplatenie časti sumy, ktorú uhradil za
navrátenie do predošlého stavu z dôvodu amortizácie. Uviedol, že súhlasí s tým, že z titulu amortizácie
je možné odpočítať časť uplatneného nároku v prípade kúpy alebo predaja určitej veci, či už ide o
hnuteľnú vec alebo o nehnuteľnú vec. Takýmto spôsobom sa dospeje ku skutočnej hodnote veci v
reálnom čase (v čase predaja a tesne pred poškodením). Avšak na to, aby mala poškodená vec takúto

hodnotu po násilnom poškodení - nehode, je potrebné vynaložiť finančné prostriedky na jej opravu, inak
by nemala tú istú hodnotu, akú mala pred poškodením. Ak je z prostriedkov vynaložených poškodeným
na navrátenie veci do predošlého stavu odpočítaná akákoľvek suma, dochádza k negácii skutočnosti, že
škodováudalosťnemábyťnikomunaškoduaninaprospech,vtomtoprípadenaprospechškodcovi.Pod
skutočnou škodou je potrebné rozumieť finančné prostriedky vynaložené na navrátenie veci do stavu

pred jej poškodením. Nie je jasné, prečo by sa mala od výšky škody odpočítavať bližšie neodôvodnená
suma za domnelé zhodnotenie poškodenej veci. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013 a rozsudok Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 8C/320/2007 zo dňa 25.09.2013. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade poukázal na
znenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), v zmysle ktorého má poškodený
priamy nárok na plnenie od poisťovateľa škodcu. Vo vzťahu k obom žalovaným sa tiež domáhal úrokov
z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti ním vystavenej faktúry.

4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12C/29/2020-71a zo dňa 25.06.2020. Proti tomuto platobnému

rozkazu podali odpor obaja žalovaní. Žalovaný v 1. rade potvrdil vznik škodovej udalosti aj nárok žalobcu
na plnenie, avšak rozporoval žalovaný nárok. Uviedol, že žalobcovi zaplatil skutočnú škodu. Výpočet
skutočnej škody realizoval podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Škoda na vozidle a suma, z ktorej žalovaný vychádzal pri odpočítaní amortizácie materiálu v zmysle
vyhlášky, bola vo výške 41.608,24 EUR, pričom amortizácia podľa tejto vyhlášky je vo výške 31,25%, čo

zodpovedá sume vyplatenej žalobcovi/poškodenému z titulu náhrady škody. Žalovaný v 1. rade uviedol,
že sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že škodová udalosť nemá byť nikomu na škodu ani prospech.
Poukázal na to, že práve neuplatnenie amortizácie by viedlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
poškodeného, pretože poškodený by tak po oprave veci získal vec vo vyššej hodnote, ako mal pred
poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Rovnaký názor vyjadril Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/200/2011. Pri náhrade škody nemôže byť
poškodený ani poisťovateľ. Výmenou opotrebovaných dielov za novšie sa ich funkčnosť a akosť zlepšila
v porovnaní s ich stavom v čase pred dopravnou nehodou. Taktiež sa zvýšila ich hodnota vyjadriteľná
v peniazoch, nakoľko hodnota nových dielov prevyšuje hodnotu opotrebovaných a použitých dielov. V
prípade nezohľadnenia amortizácie by v tomto prípade došlo k zhodnoteniu majetku poškodeného v

porovnaní so stavom vecí v čase pred dopravnou nehodou, čo by viedlo k poškodzovaniu dlžníka -
poisťovne. Okrem krátenia plnenia pre amortizáciu žalovaný v 1. rade nepriznal poškodenému náklady
na umytie jednotky, spodku DV a materiál použitý na umytie a iné (autošampón s voskom, čistiaci
prostriedok florin WH a Detri S2). Zašpinenie a následná potreba vyčistenia nenastala v dôsledkudopravnej nehody spôsobenej žalovanou v 2. rade. Náklady na umytie vozidla nevznikli v príčinnej
súvislosti so spôsobenou škodou. Žalovaný v 1. rade tak žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, nakoľko jej bydlisko je v
D., a príslušným je Okresný súd Humenné. Nárok žalobcu označila za nedôvodný a poprela ho čo do
dôvodu aj výšky. Uviedla, že Občiansky zákonník výslovne neustanovuje zodpovednosť vodiča za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Žalovaná v 2. rade, ako spotrebiteľka mala u zatvorené
povinné zmluvné poistenie a z tohto dôvodu mala byť škoda uhradená na základe tohto poistného

vzťahu, t. j. škodu si má žalobca uplatňovať výlučne od žalovaného v 1. rade. Žalovaná v 2. rade tak nie
je v spore pasívne legitimovaná. Ďalej uviedla, že skutočná škoda bola žalobcovi uhradená. V prípade,
ak sa na použitú poškodenú vec vynaložili náklady (nahradenie poškodených častí novými súčiastkami),
vychádza tradičná judikatúra všeobecných súdov z názoru, že od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu
zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Zhodnotenie tu spočíva v použití
nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené opotrebované súčiastky. V opačnom prípade

došlo k bezdôvodnému obohateniu poškodeného, pretože použitá alebo opotrebovaná vec by sa po
oprave stala lepšia než pred poškodením. Pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách
postupujúsúdytak,žepovyjadreníznalcazodboruautomobilizmuodrátavajúamortizáciuutýchnových
častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave
zvýšila (R3/1984). Pri určení výšky škody vzniknutej poškodením použitej a čiastočne opotrebovanej

veci sa musí prihliadať na obvyklú cenu veci v dobe poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od
sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci sa musí odpočítať suma zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla
jeho opravou oproti pôvodnému stavu (Rc54/2003). Žalovaná v 2. rade tak tiež žiadala žalobu zamietnuť.

6. Po podaní odporov súd platobný rozkaz uznesením č.k. 12C/29/2020-76 zo dňa 20.07.2020 zrušil.

7. Žalobca v replike uviedol, že žalovanými uvádzané súdne rozhodnutia sú prekonané novšou
judikatúrou, a to najmä rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 z
28.03.2013. Skutočnou škodou sú v tomto prípade všetky náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť,
aby poškodené vozidlo navrátil do pôvodného, t.j. nepoškodeného stavu a je prirodzené, že niektoré

poškodené časti sa museli nahradiť časťami novými. Pojem „poškodené vozidlo“ je potrebné vykladať
ako celok, nie každú jeho súčiastku samostatne. Pri škodovej udalosti bolo vozidlo poškodené ako
celok a následne bolo ako celok opravované, pričom po oprave nedošlo k žiadnemu jeho zhodnoteniu.
Nemožno pri tom zabúdať ani na skutočnosť, že žalobca pri škodovej udalosti utrpel aj ďalšiu škodu,
a to v súvislosti s trhovou cenou vozidla. Ani vykonanou opravou sa nedosiahne obvyklá trhová cena

veci pred poškodením a z toho dôvodu je potrebné pod pojmom skutočná škoda podľa Občianskeho
zákonníka rozumieť nielen náklady vynaložené na opravu veci, ale aj majetkovú ujmu v podobe zníženia
hodnotypoškodenejvecivdôsledkujejopravy.RovnakýnázorjevyjadrenýtiežvnálezeÚstavnéhosúdu
v Českej republike sp. zn. II. ÚS 795/16 zo dňa 27.04.2017. K pasívnej legitimácii žalovanej v 2. rade
žalobca uviedol, že má nárok na náhradu škody voči obom žalovaným, hoci voči každému z nich z iného

právnehodôvodu.Záväzokžalovanéhov1.radevyplývapoistnejzmluvya§15zákonaoPZPazáväzok
žalovanej v 2. rade vyplýva zo zodpovednosti vodiča za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Ide
oprípadnepravejsolidarity,keďpoisťovňaaškodcazodpovedajúzaškodunazákladerôznychprávnych
titulov. Žalovaní majú v konaní postavenie samostatných spoločníkov a preto vo výroku rozsudku musí
byť vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť druhého. Z tohto dôvodu žalobca zároveň navrhol zmenu žaloby tak, že žalobný návrh sa
rozšíri o konštatovanie, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého.

8. Žalovaná v 2. rade v duplike zopakovala, že mala pre prípad vzniku škody uzatvorené povinné

zmluvné poistenie, a teda žalobca si má škodu uplatňovať výlučne od žalovaného v 1. rade. V prípade,
ak má škodca uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad spôsobenej škody, poškodenému by mala škodu
pri škodovej udalosti nahradiť poisťovňa. Žalovaný v 1. rade sa dupliku do konania nedoručil.

9. Súd v súlade s § 142 ods. 1 CSP na pojednávaní dňa 07.11.2025 uznesením pripustil zmenu žaloby

navrhnutú žalobcom.

10.Predrozhodovanímvovecisamejsasúdvysporiadalsnámietkoumiestnejnepríslušnostivznesenou
žalovanou v 2. rade. Súd na túto námietku neprihliadol. V zmysle § 37 CSP ak je miestne príslušnýchniekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. Žaloba bola podaná proti dvoma žalovaným.
V súlade s § 13 CSP je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, pričom všeobecným súdom
žalovaného v 1. rade ako právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Miestna

príslušnosťtunajšiehosúdutakbolazaloženásídlomžalovanéhov1.rade.Vkonanítakbolopríslušných
viacero súdov, pričom voľba súdu v takomto prípade závisí od žalobcu. Keďže ten podal žalobu na
tunajší súd (predtým Okresný súd Bratislava I), tunajší súd bol v miestne príslušný a musel v súlade s
§ 37 CSP vo veci konať.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to: faktúra žalobcu č.
2100004430 zo dňa 09.11.2018 (č.l. 10), doklady o vzniknutej škode (č.l. 11 až 18, č.l. 27), faktúra ŽOS
Vrútky č. 5201809173 zo dňa 30.09.2018 s prílohami (č.l. 19 až 23), hlásenia o škodovej udalosti zo
dňa 28.02.2018 (č.l. 25 až 26 a č.l. 44 až 45), oznámenie žalovaného v 1. rade o ukončení vyšetrovania
poistnej udalosti zo dňa 04.12.2018 (č.l. 42 až 43) a správa spoločnosti Železnice Slovenskej republiky
zo zisťovania príčin nehody zo dňa 23.03.2018 (č.l. 46 až 59).

12. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal
súd za preukázané, že žalovaná v 2. rade ako vodička motorového vozidla spôsobila škodovú
udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu osobného vlaku patriaceho žalobcovi. Žalovaná v 2. rade bola
zároveň vlastníčkou uvedeného motorového vozidla, ktoré bolo poistené proti zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovým vozidlom u žalovaného v 1. rade. Existencia škody na koľajovom vozidle žalobcu
medzi stranami nebola sporná. Rovnako nebola sporná povinnosť žalovaného v 1. rade poskytnúť
žalobcovi náhradu vzniknutej škody. Medzi stranami bola sporná výška tejto škody. Žalobca škodu
vyčíslil na sumu 55,384,85 EUR, čo mal súd za preukázané z faktúry č. 2100004430 vystavenej
žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade z tejto sumy uhradil žalobcovi sumu 39.935,74 EUR. Žalovaný v

1. rade tak neuhradil žalobcom tvrdenú škodu vo výške 15.449,11 EUR, a to vo výške 13.002,58 EUR z
dôvodu amortizácie použitého materiálu a vo výške spolu 2.446,53 EUR za prácu a materiál súvisiaci s
umytím poškodeného koľajového vozidla. V konaní bolo sporné, či majú žalovaní povinnosť túto škodu
uhradiť. Rovnako bolo sporné, či je žalovaná v 2. rade v konaní pasívne legitimovaná. Medzi stranami
nebolo sporné, že sumu 2.446,53 EUR zodpovedá položkám vo faktúre žalobcu týkajúcim sa umytia

poškodeného vozidla.

13. Na zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy a prišiel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná.

14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“

15. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka: „Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom v čase uplatnenia nároku: „Náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)“

17. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade a
dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je
daná osoba (žalovaný) nositeľom povinností, ktoré sú voči nej uplatňované v súdnom konaní. Žalovanej
v 2. rade v danom prípade povinnosti z hmotného práva uplatňované žalobcom v konaní vyplývajú. V

konaní nebolo sporné, že žalovaná v 2. rade bola vodičkou poškodeného motorového vozidla, a zároveň
jeho vlastníčkou. V dôsledku toho v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedala za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Tejto zodpovednosti sa v súlade s § 428
Občianskeho zákonníka mohla zbaviť iba v prípade, ak by preukázala, že škode nebolo možné zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Takúto skutočnosť žalovaná v 2. rade v

konaní nepreukázala, resp. ani netvrdila. Za škodu spôsobenú prevádzkou svojho motorového vozidla
tak niesla zodpovednosť a bola v konaní pasívne vecne legitimovaná. Na tomto závere nič nemení ani
skutočnosť, že zároveň bola daná aj pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. Táto vyplývala z inéhoprávnehotitulu,čovšaknazodpovednosťžalovanejv2.radenemávplyv.Žalobcaboloprávnenýuplatniť
si nároky voči obom žalovaným popri sebe.

18. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade nebola v konaní sporná. Zodpovednosť žalovaného
v 1. rade za náhradu škody vyplývala z § 15 ods. 1 zákona o PZP v znení účinnom v čase uplatnenia
nárokužalobcuažalovanýtútosvojuzodpovednosťvkonanínenamietal;naopak,nazákladecitovaného
ustanovenia žalobcovi čiastočne plnil.

19. Súd sa následne zaoberal posúdením nároku žalobcu.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).“

21. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“

22. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka: „Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.“

23. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 15.449,11 EUR ako rozdielu medzi uplatneným
nárokom na náhradu škody a sumou vyplatenou zo strany žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade
nárok žalobcu odmietol uhradiť z dvoch dôvodov. Sumu vo výške 13.002,58 EUR odmietol uhradiť z
dôvoduamortizáciepoužitéhomateriálupriopravepoškodenéhovozidla,nakoľkotvrdil,žebezodrátania
tejto amortizácie by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, keďže hodnota poškodeného

vozidla sa použitím nových dielov o takúto sumu zvýšila.

24.Súdsastoutoargumentácioužalovanéhonestotožnil.Vzmysle§442ods.1Občianskehozákonníka
je škodca povinný uhradiť skutočnú škodu. Touto škodou je v prípade poškodenia motorového vozidla
jeho uvedenie do pôvodného stavu. Žalobca v konaní preukázal, že poškodené vozidlo opravou uviedol

do pôvodného stavu. Náklady, ktoré na toto vrátenie do pôvodného stavu vynaložil, boli vynaložené
účelne a predstavujú škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Skutočnosť, že pri oprave vozidla boli použité nové
náhradné diely jeho hodnotu samo osebe nezvyšuje, ide iba o nevyhnutý spôsob, ako vozidlo navrátiť
do stavu pred škodovou udalosťou. Zmyslom náhrady škody podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka je kompenzovanie ujmy, ktorá poškodenému vznikla, pričom touto ujmou sú práve náklady,

potrebné na obnovenie predošlého stavu. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom najvyšší súd uviedol:
„Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do
úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným
súdom vyložil ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v

dôsledkudopravnejnehody,vykonanejopravypoškodenéhovozidla,predstavujehodnotuvynaložených
nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli
do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a
následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou
dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.

Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred
škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca
donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu
dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného
nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové

diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou
poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere
– nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho
konania, je taký postup, aby sa poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere
kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej

sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených
nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by
bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovanívšeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

25. Vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR sú v plnej miere aplikovateľné aj na prejednávaný
spor a súd sa s nimi stotožňuje. Súd nad rámec týchto záverov konštatuje, že ak by súd aj pripustil, že
použitím nových náhradných dielov môže dôjsť k miernemu zhodnoteniu poškodeného vozidla, je takéto
„zhodnotenie“ poškodenému nedobrovoľne vnútené, a to protiprávnym konaním škodcu. V dôsledku
škodovej udalosti by sa tak poškodený dostal do situácie, že je bez toho, aby sám porušil právne

predpisy, donútený vynaložiť finančné prostriedky na uvedenie svojho vozidla do stavu pred škodovou
udalosťou (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 795/16). Takýto záver nie je
možné pripustiť. Sporná suma tak predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla a v tejto časti bola žaloba
dôvodná.

26. Za nedôvodnú naopak súd vyhodnotil žalobu vo zvyšnej časti 2.446,53 EUR. Tento nárok žalobca

odvodzoval z položiek „Umytie celej jednotky DMJ“ v sume 193,91 EUR, „Umytie spodku vozidla RV I,
RV II, VV a Railpacu RVI, RVII“ v sume 1.807,92 EUR (obe č.l. 20), „Autošampón s voskom“ v sume
78,50 EUR, „Nafta motorová“ v sume 45,60 EUR, „Prostriedok čistiaci Florin WH Super“ v sume 300,40
EUR a „Prostriedok čistiaci Detri S2“ v sume 20,20 EUR (všetky č.l. 22). Žalovaný v 1. rade nepriznanie
týchto položiek v oznámení o šetrení poistnej udalosti a v súdnom konaní zdôvodnil tým, že zašpinenie a

následná potreba vyčistenia poškodeného vozidla nenastala v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej
žalovanou v 2. rade. Tvrdil, že náklady na umytie poškodeného vozidla nevznikli v príčinnej súvislosti s
poškodením vozidla. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného v 1. rade stotožnil. Žalobca v konaní neuviedol
žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a potrebou umývať vozidlo, resp. použiť motorovú naftu. Žalobca tak v tejto časti

nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. V tejto časti tak neuniesol
dôkazné bremeno a žaloba tak nebola dôvodná.

27. Súd tak ako dôvodný vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 13.002,58 EUR. Tento nárok
bol dôvodný voči obom žalovaným. Povinnosť žalovaného v 1. rade nahradiť túto škodu vyplýva z jeho

postavanie poisťovateľa škodcu, a to v súlade s § 15 ods. 1 zákona o PZP. Povinnosť žalovanej v 2.
rade nahradiť škodu vznikla v súlade s § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná v 2.
rade spôsobila škodu osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Súd tak prvým výrokom tohto
rozsudku zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie istiny vo výške 13.002,58 EUR. Vo zvyšnej časti súd
žalobu druhým výrokom tohto rozsudku zamietol.

28. Súd ďalej rozhodoval o úrokoch z omeškania. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní. Ak ide o plnenie peňažného dlhu, má veriteľ
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z
omeškania. Nárok žalobcu voči žalovanej v 2. rade vznikol splatnosťou faktúry č. 2100004430, t.j. dňa

23.11.2018. Voči žalovanej v 2. rade tak súd priznal žalobcovi nárok na úroky omeškania v súlade s
návrhom žalobcu odo dňa 24.11.2018. Nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vznikol v súlade s §
11 ods. 7 zákona o PZP v znení účinnom v čase oznámenia o poistnom plnení na pätnásty deň od
skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť. Keďže žalovaný
v 1. rade ukončil toto šetrenie dňa 04.12.2018, jeho povinnosť plniť vznikla dňa 19.12.2018. Súd tak

nárok na úroky z omeškania priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade od 20.12.2018.

29. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné

obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 24.11.2018 aj 20.12.2018 vo
výške 0%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania v súlade so žalobným návrhom v oboch prípadoch
na 5% ročne.

30. Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania aj voči žalovanému v 1. rade už odo dňa 24.11.2018,

a súd mu ich priznal až od 20.12.2018, výrok súdu o zamietnutí žaloby v časti sa vzťahuje aj na nárok
žalobcu voči žalovanému v 1. rade na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
13.002,58 EUR od 24.11.2018 do 19.12.2018.31. Hoci súd zaviazal na plnenie žalovanej sumy oboch žalovaných, nárok žalobcu voči týmto
žalovaným vyplýva (ako súd uviedol vyššie) z odlišných právnych titulov. Žalovaní tak majú postavenie
samostatných spoločníkov a nevzniká medzi nimi pasívna solidarita. Súd preto nemôže žalovaných

zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne. Súd tak povinnosť zaplatiť žalovanú sumu uložil v prvom
výroku každému žalovanému zvlášť. Zároveň ale platí, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd preto v tomto smere vyhovel žalobnému návrhu
žalobcu a tento záver zahrnul do prvého výroku tohto rozsudku.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a tento nárok priznal stranám podľa ich úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný v časti
13.002,58 EUR z celkovej žalovanej sumy 15.449,11 EUR, t.j. v časti 84,16%. Žalovaní boli úspešní
vo zvyšnej časti 2.446,53 EUR, t.j. v časti 15,84%. Súd tak v súlade s ustálenou judikatúrou priznal
žalobcovi voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielov medzi úspechmi
strán v konaní a tretím výrokom tohto rozsudku mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

68,32% (84,16 – 15,84).

33. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).