Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118397928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118397928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: WEZEO, s.r.o., so sídlom
Pribinova 10, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 390 227, zast.: MATHISON legal
s.r.o., so sídlom EINPARK Offices, Einsteinova 33, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
46 079 882, proti žalovanému: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811
06 Bratislava, IČO: 31 371 981, zast.: JUDr. Ing. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincova 35, 821
08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 17 328 284, o zaplatenie 45.354 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-29Cb/53/2019-296 zo dňa

19.12.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-29Cb/53/2019-296 zo dňa
19.12.2024 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol. Vo výroku II. súd prvej
inštancie žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodol

tak s poukazom najmä na § 365, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods.
1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, a 4, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).
čl. 8, čl. 15 ods. 1 a 2, § 150, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.354 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy

konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom na
základe emailovej komunikácie, zhotovenia časti diela a čiastočných úhrad zo strany žalovaného.
Žalobca má za to, že uvedeným konaním vznikol medzi žalovaným a žalobcom záväzkový vzťah zo
zmluvy o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. ObZ. Žalovaný na základe vyššie uvedeného záväzkového
vzťahu uhradil žalobcovi nasledovné sumy: zálohovú faktúru č. 3018058 na sumu 11.719,80 eur za
práce v mesiaci jún 2018 v spojení s faktúrou č. 2018142 zo dňa 01.08.2018, zálohovú faktúru č.
3018069 na sumu 12.498 eur za práce v mesiaci júl 2018 v spojení s faktúrou č. 2018154 zo dňa

23.08.2018. Vyššie uvedené jednoznačne preukazuje vznik záväzkového vzťahu a uznanie primárneho
záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 ObZ. Žalobca vzhľadom k vzniknutému záväzkovému vzťahu na
základe ďalších požiadaviek žalovaného vykonal nasledovné práce v rozsahu: 215,05 hod. v mesiaci
august 2018 za odplatu vo výške 12.901,20 eur, o čom svedčí zálohová faktúra č. 3018077 zo dňa06.09.2018, 196,61 hod. v mesiaci september 2018 za odplatu vo výške 11.796,60 eur, o čom svedčí
zálohová faktúra č. 3018083 zo dňa 09.10.2018, 344,27 hod. v mesiaci október 2018 za odplatu vo výške
20.656,20 eur, o čom svedčí zálohová faktúra č. 3018084 zo dňa 09.10.2018 na sumu 21.720,00 eur,

avšak žalovaného dlh v danom mesiaci predstavuje sumu vo výške 20.656,20 eur pri uvedenom rozsahu
vykonaných prác. Všetky vyššie uvedené zálohové faktúry boli žalovanému doručené prostredníctvom
emailovejkomunikácie,naktorúžalovanýreagovalnaposledydňa15.10.2018.Nemožnotakspochybniť
tú skutočnosť, že žalovaný má vedomosť o svojich záväzkoch voči žalobcovi. Na základe vyššie
uvedeného pristúpil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k zaslaniu predžalobnej výzvy,

a to prostredníctvom emailu ako i poštovou prepravou.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 19Up/1193/2018 zo dňa
07.01.2019,protiktorémužalovanýpodalodpor.Vodporežiadal,abysúdžalobnýnávrhžalobcuvcelom
rozsahu zamietol, a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný
skutočnosti uvádzané v návrhu na vydanie platobného rozkazu poprel, pričom poukázal na skutočnosti,

že žalobca nepreukázal vznik zmluvného záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo medzi žalobcom a
žalovaným, žalobca nepreukázal obsah zmluvy o dielo, ktoré mali byť vykonané, žalobca nepreukázal
rozsah prác, ktoré pre žalovaného údajne vykonal, že by vôbec nejaké práce vykonal, že by mu vzniklo
právo vyfakturovať/žiadať zaplatenie odmeny za údajne vykonané dielo, že by údajne vykonané práce
vyúčtoval žalovanému a že sa žalovaný dostal do omeškania, a teda, že žalobcovi vzniklo právo

domáhať sa ochrany jeho práva súdnou cestou. Žalobca nepreukázal odovzdanie / vykonanie diela a
prevzatie diela žalovaným, že by žalovaný uznal nárok žalobcu čo i len sčasti a to zaplatením odmeny za
vykonanie diela. Žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania záväzkového
vzťahu, dohodu o obsahu diela, jeho vykonanie, dohodu o cene. Nárok na zaplatenie za cenu diela
vzniká podľa žalovaného až momentom vykonania diela a žalobca nepreukázal, že by došlo k uzavretiu

zmluvy, nepreukázal dohodnutý rozsah prác, nepreukázal riadne vykonanie a odovzdanie prác.

4. Súd prvej inštancie následne v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul podstatné časti
nasledujúcich vyjadrení strán konania, výsluch svedkov a po vykonanom dokazovaní dospel k
nasledujúcim záverom. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a vykonaných dôkazov mal súd prvej

inštancie za nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo,
na základe ktorej si žalobca uplatňuje proti žalovanému nárok v celkovej výške 45.354 eur titulom
zaplatenia zálohových faktúr č. 3018077 zo dňa 06.09.2018 na sumu 12.901,20 eur (práce za august
v rozsahu 215,02 hod.), č. 3018083 zo dňa 09.10.2018 na sumu 11.796,60 eur (práce za september
v rozsahu 196,61 hod.) a č. 3018084 zo dňa 09.10.2018 na sumu 21.720 eur (práce za október v

rozsahu 362 hod.). Žalobca uplatňuje nárok za práce vykonané v rozsahu 773,63 hod. Hoci medzi
žalobcom a žalovaným neexistovala písomne uzatvorená zmluva o dielo, ktorá by presne definovala
práva a povinnosti zmluvných strán ako ani podmienky vytvorenia diela, z emailovej komunikácie,
ktorá je súčasťou súdneho spisu, vyplývajú nasledovné podmienky spolupráce: úlohou žalobcu bolo
na základe špecifikácií požiadaviek žalovaného vyhotoviť webovú stránku, prepojiť ju so systémom

PROFIS, nová stránka mala obsahovať aj nové aj staré funkcionality a mala byť spustená najneskôr v
októbri 2018. Podmienky spolupráce boli podľa súdu prvej inštancie stanovené v emailovej komunikácii
zo dňa 30.04.2018 a 28.05.2018, kde bola stanovená tarifná hodnota prác 50 eur/hod bez DPH a
harmonogram: Detailná Analýza API v rozsahu cca 180 hodín - 9000 eur bez DPH, špecifikácia v
rozsahu 120 hodín - 6000 eur bez DPH, grafický design cca 160 hodín - 8000 eur bez DPH, adaptívna

šablóna 600 hodín - 30000 eur bez DPH a integrácia na API 150 hodín -7500 eur bez DPH s
nasledovným rozvrhnutím termínov: jún (stretnutie developerov, analýza API, písanie špecifikácie a
začiatok grafiky), júl - finalizácia grafiky + začatie štýlovania šablóny + BE pre API, august (štýlovanie
šablóny + programovanie BE pre API), september (dokončenie šablóny + napojenie na API+ testovanie
+ spustenie novej stránky). Súd prvej inštancie teda ustálil, že žalobca ponúkol žalovanému, že pre

neho vyrobí webstránku za dohodnutú sumu cca 60.500 eur bez DPH s čím žalovaný súhlasil. Žalovaný
nemal záujem na dodaní služby po termíne, ktorým bol koniec septembra, resp. začiatok októbra.
Žalobca však ani po termíne práce neodovzdal. Po tom, ako žalovaný žalobcovi oznámil nespokojnosť,
začal žalobca posielať informácie, že dielo je pred dokončením a s prácami finišujú, avšak rozsah prác
nebol schopný preukázať. Dňa 15.10.2018 žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu spustiť nefunkčnú

webovú stránku, s tým, že postupne bude dopĺňať funkcionality. Žalobca 12.09.2018 uviedol, že bude
potrebovať ďalšie dva mesiace. Po uplynutí termínu odporučil žalovanému zabezpečiť si „záložný plán“
a neskôr uviedol, že web by vedel spustiť až 01.11.2018, ale len v obmedzenom rozsahu, pričom
ďalšie funkcie by dopĺňal priebežne. Žalovaný s tým nesúhlasil a 23.10.2018 spoluprácu ukončil, pretožefunkčný web potreboval na začiatku sezóny. Žalobca k dohodnutému termínu 01.10.2018 nemal hotovú
funkčnú webovú stránku. Žalovaný následne zabezpečil vyhotovenie webu inou spoločnosťou (Aston
ITM, spol. s r.o.), ktorá ho dokončila do piatich týždňov a web bol spustený 04.11.2018. Žalovaný

medzitým uhradil žalobcovi zálohy v celkovej výške 24.217,80 eur. Sporným podľa súdu prvej inštancie
zostalo, či je povinný uhradiť ďalšie zálohové faktúry č. 3018077, 3018083, 3018084, spolu v sume
45.354 eur, ku ktorým žalobca následne nevystavil riadne faktúry. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v konaní nebolo dostatočne spravdepodobnené, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej
sumy. Z konkrétnych okolností prípadu nemožno podľa súdu prvej inštancie vyvodiť, že žalovaný

čiastočným plnením zálohových faktúr uznal aj zvyšnú časť záväzku. Žalobca podľa súdu prvej inštancie
nepreukázal, že by dielo riadne zhotovil, nepreukázal odovzdanie zdrojového kódu, nepreukázal, že
by bol tento kód použitý spoločnosťou ASTON ITM. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z emailovej
komunikácie z 06.09.2018 vyplýva, že žalobca mal prístupy udelené od 06.09.2018. Systém nebol
naplnený dátami, išlo o rezervačný systém, čoho si bol žalobca vedomý. Žalobca mal návod ako
komunikovať s rezervačným systémom. Bolo úlohou žalobcu vytvoriť počítačový kód, na základe

ktorého by webova stránka komunikovala s rezervačným systémom. Pripraviť dielo bolo možné aj bez
poskytnutia živých dát. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dielo
riadne nedokončil a neodovzdal. Svedkovia žalobcu D. a J. na pojednávaní dňa 11.10.2021 uviedli,
že dielo nebolo nikdy kompletne odovzdané. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal riadne vykonanie diela respektíve dohodnutých prác v rozsahu:

1) detailná analýza API v rozsahu cca 180 hodín = 9.000 eur bez DPH. Žalovaný sa ešte v mesiacoch
september a október 2018 dopytoval u žalovaného na informácie súvisiace s analýzou API, t. j. bolo
zrejmé, že hoci mala byť analýza API vykonaná ako prvý krok, táto nebola riadne vykonaná ani ku koncu
spolupráce strán. Dané vyplýva aj z tabuľkového prehľadu, ktorý predložil žalobca, z ktorého vyplýva,
že práce na API vykonával až v 40-43 týždni, t. j. v októbri 2018.

2) špecifikácia v rozsahu 120 hodín = 6.000 eur bez DPH. Rovnako z emailovej komunikácie žalobcu
vyplýva, že špecifikáciu nemal celkom zvládnutú ku koncu spolupráce.
3) grafický design v rozsahu cca 160 hodín = 8.000 eur bez DPH. Grafický design predložený žalobcom
bol na úrovni voľne dostupných grafických designov na webe, ktoré amatérski programátori používajú
pri tvorbe vlastných webových stránok. Webovú stránku respektíve jej frakcie, ktoré obsahovali grafický

design, nebolo možné priamo aplikovať / použiť žalovaným. Žalovaný sa preto obrátil na spoločnosť
ASTON ITM, spol. s r.o., ktorá vytvorila funkčnú webovú stránku, s napojením na rezervačný systém
žalovaného.
4) adaptívna šablóna stránky v rozsahu cca 600 hodín = 30.000 eur bez DPH. Žalovanému nebol nikdy
predloženýplnefunkčnýmodelwebovejstránky,naktorombysadalozistiť,čižalobcavykonaladaptívnu

šablónu stránky alebo nie. Žalobcom predložené výsledky prác boli na úrovni obrázkov, s ktorými sa
nedalo pracovať (nedali sa rozkliknúť).
5) integrácia na API v rozsahu cca 150 hodín = 7.500 eur bez DPH neprebehla vôbec, nakoľko nebol
dokončený predchádzajúci vývoj (body 1-4).

S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že zo strany žalobcu nebolo preukázané,
že by pre žalovaného vykonal práce vo väčšom rozsahu, ako predstavovala úhrada faktúr za jún a júl
2018, t.j. suma 24.217,80 eur (403,63 hodín prác).

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nároku na zaplatenie

žalovanej sumy titulom nároku zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi sporovými stranami, na základe
ktorého si uplatňuje nárok na zaplatenie 45.354 eur s príslušenstvom. Žalobca nepredložil dôkazy o
rozsahu ním vykonaných prác a takéto dôkazy nevyplývajú ani z predloženej emailovej komunikácie ani
z iných predložených/vykonaných dôkazov, zo zálohových faktúr nebolo možné zistiť, za čo konkrétne
bolo/malo byť plnené. Žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, tak neuniesol

dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, čo má za následok
jeho neúspech v spore. Preto súd prvej inštancie jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň priznal
žalovanému nárok na náhradu trov proti žalobcovi v celom rozsahu.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.

B1-29Cb/53/2019-296 zo dňa 19.12.2024 odvolanie na základe ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h).
CSP. Žalobca z úvodu sumarizuje doterajšie podania, priebeh konania pred súdom prvej inštancie a
ostatné skutočnosti. Žalobca uvádza, že jeho úlohou na základe zmluvy o dielo bolo pre žalovaného
agilným spôsobom dodania IT diela, alokovať pracovné kapacity a realizovať a) detailnú analýzu API, b)špecifikáciu, c) grafický dizajn, d) adaptívnu šablónu stránky a e) integráciu na API. Predmetom sporu
je zaplatenie zálohových faktúr za obdobie august 2018, september 2018 a október 2018. Predmetom
plnenia žalobcu zo zmluvy nebolo dodať celú stránku. Úlohou žalobcu nebolo dodať API ani backoffice.

Termín dodania bol pôvodne dohodnutý na 01.10.2018, ktorý sa zmenil dohodou strán na 01.11.2018.
Dňa 23.10.2018 sa uskutočnil produktový meeting, na ktorom žalovaný ukončil spoluprácu. Následne
spustil žalovaný novú webovú stránku, ktorú dodala tretia strana. Kategórie prác zosumarizoval žalobca
v úvodnom emaily a následná sumarizácia odhadovala hrubé odhady časov jednotlivých prác. Uvedený
obsah záväzku nepredstavoval striktnú časovú následnosť. S ohľadom na agilný spôsob práce je

podľa žalobcu bežné, že počas trvania spolupráce sa objavia aj nové požiadavky objednávateľa -
žalovaného a žalobca tieto realizuje. (Pokiaľ má nato schopnosť a kapacity). Žalobca navyše vykonal
tzv. mock server a čiastočne dotazník. Vo vzťahu k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie odmeny
bolo v konaní tiež preukázané, že strany sa výslovne dohodli na priebežnom platení za kapacity a
práce, ktoré žalobca poskytoval počas plnenia zmluvy. Zaplatenie odmeny teda nebolo dojednané a
viazané na odovzdávanie celého diela/plnenia. Žalobca uvádza, že práce boli rozdelené do viacero

kategórii, ktoré sa realizovali postupne ku spokojnosti klienta. Pre prvú kategóriu prác označenú ako
„Manažment“ nie je možné doložiť hmatateľné výsledky práce z dôvodu, že sa nejedná o hmotne
zachytený výsledok činnosti s výnimkou e-mailovej komunikácie a iných reportov. Žalobca poukazuje
na závery vykonaného dokazovania z e-mailovej komunikácie žalobcu adresovanej žalovanému zo
dňa 24.10.2018, z ktorej vyplýva realizácia týchto prác. Z reportu odpracovaných hodín je zrejmé, že

žalobca tieto práce realizoval počas celého obdobia spolupráce v rozsahu 100,12 h. Žalovaný zaplatil
len časť prác v rozsahu 31,93 h. Druhou kategóriou prác označených ako „Wireframes“ predstavuje
prípravu pre následné realizovanú grafiku. Žalobca uvádza, že sa jedná o nákresy alebo schémy,
ktoré zobrazujú základnú štruktúru a rozloženie obsahu webstránky. Žalobca uvádza, že tieto výstupy
odovzdával priebežne cez program „invision“. Z reportu opracovaných hodín je zrejmé, že žalobca

realizoval práce v rozsahu 29,52 h. No žalovaný zaplatil za vykonanú prácu len v rozsahu 19,34
h. Ako dôkaz žalobca predložil náhľad výstupu z wireframe. Úlohou/kategóriou prác označenou ako
„Špecifikácia“ sú práce na príprave a analýze. Výstupy z tejto kategórie prác boli vo forme textového
súboru s popisom funkcionalít web stránky a sumárnym popisom diela. Žalobca uviedol, že v tomto
prípade uvádza hrubý odhad prác pre časovú náročnosť tejto kategórie na cca 120 hodín, t.j. 6.000

eur. Z reportu odpracovaných hodín je zrejmé, že žalobca tieto práce realizoval v poslednej etape
spolupráce. Žalovaný tieto práce nezaplatil ani čiastočne. Kategória prác označovaná ako „Štruktúra
URL“ predstavuje analýzu a výber kľúčových slov, ktoré potencionálny klienti vyhľadávajú na webe.
Z reportu odpracovaných hodín je zrejmé, že žalobca tieto práce realizoval pre žalovaného v období
6/2018 v rozsahu 7,25 hodín. Žalovaný tieto práce zaplatil. Kategória prác označovaná ako „Grafický

návrh“ zahŕňajú grafické prvky navrhnuté tak, aby zlepšili užívateľský zážitok. Žalobca uvádza, že z
reportu je zrejmé, že realizované práce boli v rozsahu 163,43 h. Žalovaný však zaplatil len malú časť
prác v rozsahu 34,56 h. Odovzdávanie výstupov prebiehalo rovnako cez program „invision“. Žalobca
uvádza, že fungovanie programu invision bolo klientovi ozrejmené a prostredníctvom daného programu
žalovaný tieto výstupy mohol aj komentovať. Tieto výsledky boli následne žalovanému aj prezentované.

Úlohou v kategórii prác označenej ako „Analýza API“ sa žalobca zameriaval na komunikačné rozhranie,
ktoré umožňuje rôznym softvérovým systémom navzájom komunikovať. Z predložených dôkazov je
podľa žalobcu zrejmé, že žalobca realizoval práce pre žalovaného počas celého obdobia spolupráce v
rozsahu 170,73 h. a žalovaný zaplatil časť prác v rozsahu 148,85 h. Úloha pod kategóriou označenou
ako výroba API zahŕňa tvorbu časti API ako komunikačného kanálu. Žalobca uvádza, že práce boli

realizované v rozsahu 152,64 h. a žalovaný práce nezaplatil ani čiastočne. Žalobca tieto výstupy
neodovzdal z dôvodu, že žalovaný neposkytol potrebný prístup ani k testovaciemu serveru a ani k
produkčnému serveru. Žalobca deklaroval odovzdanie no žalovaný spoluprácu ukončil. Úlohou pod
kategóriou prác označenou ako „Štýlovanie“ predstavuje proces definovania, formátovania a vizuálneho
vzhľaduaprezentácieobsahu.ŠtýlovaniejeodovzdávanévoformeCSSsúborov.Prácebolirealizované

za obdobia 7/2018 (v rozsahu 54,11h), 8/2018 (v rozsahu 99,57 h), 9/2018 (v rozsahu 91,99 h) a
10/2018 (v rozsahu 82,97 h). Žalovaný zaplatil len malú časť v rozsahu 54,11 h (za obdobie 7/2018)
a nezaplatil časť v rozsahu 268,69 h (za obdobie 8/2018-10/2018). Realizácia prác vyplýva z emailu
zo dňa 03.08.2018, kde je v reporte uvedená realizácia prác na template, 06.09.2018, kde je v
reporte uvedená realizácie prác na template a 03.10.2018, kde je v texte emailu uvedené, že sa

realizovali práce na template. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný mal od žalobcu
CSS súbory. Kategória prác označená ako „Napojenie na API“ predstavuje činnosť spočívajúcu v
prepojení systémov tak, aby mohli navzájom komunikovať a vymieňať informácie. Žalobca neodovzdal
žalovanému finálnu podobu z dôvodu absencie súčinnosti zo strany žalovaného. Žalobca uvádza,že realizácia prác bola v rozsahu 22,26 h. a nebola zaplatená ani čiastočne. Žalobca poukazuje
v tejto súvislosti aj na závery z vykonaného dokazovania vo vzťahu k API: upozornenia žalobcu
žalovanému na rozsiahlosť prác (email z 30.04.2018), upozornenie na potrebu okamžitého štartu (email

z 28.05.2018), opakované upozornenia na nestihnutie termínu (email z 04.07.2018, 03.08.2018 a
12.09.2018), opakované upozornenia na predloženie prístupov do API (email z 04.07.2018, 09.07.2018
a 31.07.2018 a 03.08.2018). API nielenže neobsahovalo ostré dáta, ale neobsahovala ani plnohodnotné
funkcie. Zo svedeckých výpovedi podľa žalobcu pritom vyplynulo, že konkrétne dáta dostal žalobca až v
záverečnej fáze, žalobca nevedel komunikovať so systémom PROFIS, žalobca žalovaného opakovane

upozorňovalnapotrebudodaťostrédáta,žalovanýnikdynesprístupnilžalobcovisystémriadnenaplnený
ostrými dátami. Úloha pod kategóriou prác označená ako „Dotazník“ pod týmto označením žalobca
evidoval úkony: rating mail sender, automatizácia importu zájazdov, automatizácia exportu zájazdov a
deploy. Z reportu odpracovaných hodín je zrejmé, že žalobca tieto práce vykonával v rozsahu 173,63
h. Žalovaný zaplatil časť prác v rozsahu 107,59 h. Finálne výstupy však nebolo možné objektívne
odovzdať, nakoľko žalovaný nesprístupnil žalobcovi svoje testovacie ani produkčné prostredie a ani

nedal inštrukcie, ako chce toto nasadenie realizovať. Rozsah plnenia, ktoré žalobca dodal žalovanému
počas trvania spolupráce, je teda bezpochyby preukázaný z viacerých dôkazov predložených žalobcom,
pričom zásadné, že žalovaný tieto dôkazy nikdy nenamietal ani nespochybnil. Z emailovej komunikácie
medzi žalobcom a žalovaným, ktorú žalobca predložil v konaní pred súdom prvej inštancie, je
zrejmé, že medzi stranami bol zaužívaný a akceptovaný spôsob preukazovania rozsahu vykonanej

práce (evidencia času), kedy žalobca predkladal žalovanému link na zdieľaný dokument. Žalovaný
nepreukázal, že by tento spôsob evidencie rozsahu vykonanej práce spochybňoval počas spolupráce.
Žalobca na pojednávaní dňa 03.10.2018 uviedol, že žalovanému odovzdal mailom naprogramované
podstránky (6 celkov) a zdrojové kódy. Odovzdanie plnenia, ktoré žalobca dodal žalovanému, je rovnako
bezpochyby preukázané z viacerých predložených dôkazov. Odovzdanie finálneho diela žalobcom sa

však neuskutočnilo, nakoľko žalobca nerealizoval napojenie na produkčné dáta, a to z dôvodov na
strane žalovaného, ktorými bola neposkytnutá súčinnosť, nevyhnutá pre tieto práce a žalovaný ukončil
spoluprácu. Skutočnosť, že žalovaný dostal od žalobcu výstupy, preukazuje podľa žalobcu fakt, že
spoločnosť ASTON ITM pripravila časť webovej stránky za cca 4-5 týždňov. Skutočnosť, že žalovaný
disponoval od žalobcu väčšinou dohodnutých výstupov, preukazuje aj svedecký výpoveď Petra Malíka,

člena predstavenstva žalovaného, ktorý potvrdil, že žalovaný odovzdal spoločnosti ASTON ITM CSS
súbory. V posledných dvoch mesiacoch spolupráce prebiehali medzi stranami intenzívne stretnutia a
emailovákomunikácia,kedystranyriešiliajtermínodovzdaniaprác.Vemailyzodňa12.09.2018žalobca
informoval žalovaného, že prebieha testovanie a nie je možné stihnúť termín do 01.10.2018. V emaile z
04.10.2018 žalobca žalovaného upozornil na potrebu vytvorenia záložného plánu. V piatok 12.10.2018

sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa diskutovali dve možnosti a to spustenie nového webu alebo
naplnenie starého rezervačného systému. Žalobca upozornil žalovaného, že neodporúča spustenie
nového webu. Z emailu z 15.10.2018 vyplýva, že žalobca opätovne žalovaného upozornil na riziko so
spustením nového webu. Dňa 23.10.2018 sa konalo stretnutie na ktorom žalobca prezentoval doterajšie
výsledkyprác.Žalobcauvádza,žežalovanýpopredčasnomukončeníspoluprácespustildňa05.11.2018

webovú stránku v stave, ktorý žalobca v poslednom mesiaci spolupráce opakovane navrhol ako vhodnú
alternatívu. K tvrdeniam súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu
ani výšky žalobou uplatneného nároku, žalobca uvádza, že toto tvrdenie súdu nie je správne a žalobca
nesporne preukázal rozsah zrealizovaných prác a ich odovzdanie žalovanému v bodoch 7. až 16.
odvolania. Žalobca namieta skutkové vady rozhodnutia, pretože bol nesprávne vytvorený skutkový

stav na základe vykonaných dôkazov. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Nitra, zo
dňa 20.09.2018, sp. zn. 9Co/408/2017. Žalovaný sa následne opiera o toto rozhodnutie a tvrdí, že z
predložených dôkazov a svedeckých výpovedí žalobcu bolo zreteľné, že existujú tzv. „oporné body“
skutkového stavu, na ktorých možno založiť rozhodovanie vo veci. Namietal, že na strane žalovaného
vznikla vysvetľovacia povinnosť vychádzajúca zo zásady kontradiktórnosti konania, ktorá od sporových

strán vyžaduje, aby strana, ktorá nesúhlasí s tvrdeniami a dôkazmi predložila vlastné. Súd je povinný
v rámci objektívneho posudzovania dôkazov prihliadať nie len na ich individuálny obsah, ale ja na to
ako sa jednotlivé dôkazy dopĺňajú. Prípadná absencia priameho dôkazu nemôže viesť k zamietnutiu
žaloby. Súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že predmetom záväzkového vzťahu sporových strán
bolo zhotovenie webovej stránky žalobcom pre žalovaného na základe špecifikácií, resp. požiadaviek

žalovaného vyplývajúce z emailovej komunikácie strán. Toto tvrdenie súdu je pravdivé len čiastočne. Z
dôvodu, že úlohou žalobcu bolo vyhotovenie podkladov a prác pre následné dokončenie a spustenie
webovej stránky žalovaného. Úlohou nebolo vyhotovenie kompletnej webovej stránky. Súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovanýnemal záujem na dodaní služby neskôr ako do konca septembra prípadne začiatku októbra, avšak
toto tvrdenie žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nepreukázal. K tvrdeniam súdu, že
žalobca nemal k dohodnutému termínu hotovú funkčnú webstránku, žalovaný uvádza, že ak aj webová

stránka nebola funkčná, bolo to z dôvodu, že dodanie funkčnej webovej stránky žalovanému nebolo
vôbec predmetom plnenia žalobcu zo zmluvy o dielo. Žalobca poukazuje na tvrdenie súdu v bode 19
odôvodnenia rozsudku, ktoré považuje za nepravdivé. Súd v rozsudku uvádza, že žalobca nepreukázal,
že by dielo riadne zhotovil. Súd tiež uviedol, že žalobca nepreukázal odovzdanie zdrojového kódu a
to ani v časti kompletnej grafiky a tiež že by zdrojový kód bol použitý spoločnosťou ASTON ITM. Toto

tvrdenie súdu je podľa žalobcu nepravdivé. Pred súdom netvrdil, že dielo ako celok dodal. Uviedol,
že sa tak nestalo, ale v dôsledku neposkytnutia súčinnosti žalovaného. Žalobca ani nemal odovzdať
zdrojový kód. K tvrdeniam súdu prvej inštancie ohľadom e-mailovej komunikácie sporových strán zo
06.09.2018 vyplýva, že žalobca mal prístup udelený odo dňa 06.09.2019, čo sám potvrdil. Súd tiež
uvádza ako zistené závery, že žalobca nevykonal integráciu od dňa 23.10.2018, a to ani čiastočnú,
napriek tomu, že uviedol, že na to potrebuje rozsah 100-150 hodín. Žalobca poukazuje na skutočnosť,

že síce dostal prístup 06.09.2018, avšak stalo sa tak takmer 3 mesiace potom, ako ho potreboval,
čo nesporne vyvolalo nemožnosť realizácie prác podľa pôvodného harmonogramu, na čo žalobca od
počiatku žalovaného upozorňoval. Prístup nebol dostatočný a žalobca žiadal o jeho doplnenie. Žalobca
netvrdil v konaní, že integráciu dokončil. Neurobil tak ale z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalovaným.
Namietal nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie ako aj to, že mal súd prvej inštancie na

daný vzťah aplikovať okrem § 365 ObZ aj § 370 ObZ. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje
ako úlohu zo zmluvy so žalovaným vytvoriť počítačový kód, na základe ktorého by webová stránka
komunikovala s rezervačným systémom. (bod 20 odôvodnenia). Toto tvrdenie súdu prvej inštancie
je podľa žalobcu nepravdivé. Predmetom dodania zmluvy o dielo žalobcom žalovanému malo byť
dodaniefrontendukomunikujúcehosrezervačnýmsystémomžalovanéhoatovoformezdrojovéhokódu

napojeného na komunikačné rozhranie. Nesprávne je tiež posúdenie úlohy, resp. účelu programátorskej
príručky k PROFIS. Táto príručka predstavovala manuál na základnú orientáciu v rezervačnom systéme.
Žalobca nerozporuje jej sprístupnenie no uvádza, že mu neboli poskytnuté ostré dáta. Žalobca preto
rozporuje tvrdenie súdu, že žalobca mohol pripraviť dielo bez poskytnutia živých dát a že tieto dáta
boli potrebné len na otestovanie systému, je nesprávne. Namietal tvrdenie súdu, že žalobca mohol

pripraviť dielo bez poskytnutia živých dát. Z rozsudku nie je zrejmé, z ktorých dôkazných prostriedkov
súd prvej inštancie vychádzal. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca mal vyhotoviť webovú stránku
je nepravdivé. Namietal, že súd prvej inštancie pri závere, že Analýza API nebola vykonaná ani ku koncu
obdobia, hoci mala byť vykonaná ako prvý krok, nevzal do úvahy že žalobca nemal od žalovaného
potrebnú súčinnosť. Namietal, záver súdu prvej inštancie, že žalobca nemal špecifikáciu zvládnutú

celkom ku koncu spolupráce. Nie je mu zrejmé z čoho súd vychádzal. Namietal, súdu prvej inštancie,
že prevzal tvrdenie žalovaného, že grafický dizajn predložený žalobcom bol na úrovni voľne dostupných
grafických dizajnov. Súd prvej inštancie však podľa žalobcu opomenul vziať do úvahy, že žalovaný
počas spolupráce žiadne výhrady nepredložil. Zároveň podľa neho súd prvej inštancie opomenul vziať
do úvahy aj to, že žalovaný grafiku odovzdal tretej osobe. Namietal, že predmetom plnenia žalobcu

z predmetnej zmluvy nebolo dodanie plne funkčného modelu webovej stránky. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal práce vo
väčšom rozsahu ako predstavovala úhrada za jún a júl 2018. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania
je nesporné, že žalovaný neuhradil práce žalobcu vo všetkých kategóriách prác počas spolupráce.
Zároveň sporoval záver súdu prvej inštancie, že žalovaný zaplatil celú grafiku ako aj tvrdenie, že žalobca

odovzdal zdrojové kódy až po tom, ako bola ukončená spolupráca, nakoľko z dôkazov vyplýva, že kódy
odovzdávalpriebežne.Namietaltvrdeniesúdu,žeobsahomspisuniejekomunikáciazodňa24.10.2018,
v ktorej mal žalovaný žalobcu ubezpečiť, že faktúry uhradí. Predmetný email bol prílohou vyjadrenia
z 20.05.2024. Namietal, že súd prvej inštancie nepripustil znalecké dokazovanie. Žalobca poukázal,
že žalovaný do času 30 dní po termíne pojednávania 11.10.2021 nepredložil absolútne žiadne listinné

dôkazy, ktorými by akokoľvek preukázal svoje tvrdenia. Aj jeho zaväzovala zásada koncentrácie. Prvé
listinné dôkazy predložil žalovaný až 22.05.2024. Tieto tvrdenia nemal súd zohľadniť pri rozhodovaní.
Žalobcaďalejvodvolaníuvádza,žesúdjepovinnýsariadiťprincípomspravodlivosti.Vzmysleust.§185
ods. 1 CSP je síce na rozhodnutí súdu, ktoré dôkazy vykoná, avšak je potrebné neopomínať, že by mal
súd rozhodnúť o vykonaní alebo nevykonaní dôkazov súčasne aj v kontexte ostatných ustanovení CSP.

Žalovaný ďalej uvádza, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neumožnil obom stranám
sporu vykonanie všetkých relevantných dôkazov v záujme zachovania práva na spravodlivý proces a
nezákonne zvýhodnil žalovaného. Podľa názoru žalobcu súd uprednostnil princíp koncentrácie konania
na úkor zásady spravodlivého rozhodnutia a riadneho zistenia skutkového stavu. Žalobca uviedol, ževýkon znaleckého dokazovania by nebol v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti konania, keďže
aj po jeho zamietnutí došlo k opakovaným odročeniam pojednávaní. Pokiaľ ide o včasnosť predloženia
dôkazov, žalobca tvrdil, že návrh na vykonanie znaleckého dokazovania bol predložený včas, keďže

jeho potreba vyplynula až v priebehu konania v nadväznosti na nové skutkové tvrdenia protistrany
a predbežný právny názor súdu. Namietal, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil zamietnutie
znaleckého dokazovania. Namietal záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal nárok
na zaplatenie žalovanej sumy. Tvrdil, že v konaní predložil dôkazy preukazujúce rozsah a obsah
ním vykonaných prác, a to najmä reporty odpracovaných hodín, rozsiahlu e-mailovú komunikáciu so

žalovaným, sumarizácie zrealizovaných prác, ukážky konkrétnych výstupov, prístup do cloudového
nástroja InVision, ako aj zdrojové kódy niektorých kategórií výstupov. Podľa žalobcu z týchto dôkazov
vyplýva, že práce boli vykonané, odovzdávané a komunikované so žalovaným priebežne, pričom
žalovaný žiadne výhrady k ich kvalite počas trvania spolupráce neuplatnil. Žalobca namietal, že tvrdenie
žalovaného, podľa ktorého úhrada prvých dvoch faktúr pokrývala výlučne grafické práce, je v rozpore s
obsahom zmluvy o dielo a s predloženými dôkazmi. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vyplýva,

že v rozhodnom období realizoval okrem grafických prác aj ďalšie činnosti, ktoré sú doložené reportmi,
komunikáciou medzi stranami a ďalšími listinnými dôkazmi. Tvrdenie žalovaného o výlučne grafickom
charaktere plnenia preto nepovažuje za pravdivé ani podložené. Žalobca ďalej uviedol, že grafické práce
nebolivykonanélenpočasprvýchdvochmesiacov,akotvrdížalovaný,alepokračovaliajvnasledujúcom
období, čo je zrejmé zo zmluvy aj z dôkazov predložených v konaní. Ak by bol s výstupmi nespokojný,

moholsiuplatniťprimeranénároky,napríkladzľavuzceny,čovšakneurobil.Podľažalobcutopotvrdzuje,
že žalovaný považoval dielo za riadne vykonané. Namietal že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s
mechanizmom odmeny za vykonané práce. Z dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že strany sa dohodli
na priebežnom platení, čo je charakteristické pre agilné zmluvy o dielo. Tento prístup nevyžaduje
odovzdanie celkového diela pred vykonaním platby za už vykonané práce.

6. Vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu žalovaný uvádza, že v úvode odvolania žalobca
prezentuje nóvum v rámci doterajšieho konania / novým spôsobom obrany, keď žalobca začal v bode
6.4.1. odvolania tvrdiť, že „ predmetom plnenia žalobcu zo zmluvy o dielo nebolo žalovanému dodať
kompletnú webovú stránku. Kompletná webová stránka v sebe totiž zahŕňa, zjednodušene povedané:

(a) frontend, (b) prepojenie na API, (c) API a (d) backoffice CMS. Žalobca sa pre žalovaného nezaviazal
dodať kompletnú webovú stránku, ale len časť prác potrebných pre následné spustenie a prevádzku
webovej stránky“. Vyššie uvedené tvrdenie žalobcu je nová skutočnosť, ktorá nebola žiadnou zo strán
sporu ani samotným žalobcom doteraz nikdy tvrdená. Žalobca nikdy nepopieral, že by predmetom
zmluvy o dielo nemalo byť odovzdanie funkčnej webovej stránky pre žalovaného, prostredníctvom ktorej

vedel žalovaný prezentovať svoje služby. Žalobca v priebehu konania ani v rámci odvolacieho konania
nepredložilžiadendôkaz,ktorýbypodporovaljehotvrdenie,žepredmetomzmluvyodielomalobyťniečo
iné ako funkčná webová stránka. Žalobcovi nič nebránilo, aby prostriedky útoku alebo obrany uplatnil
v rámci konania pred súdom prvej inštancie, avšak dané žalobca nevykonal. Z odvolania žalobcu je
zrejmé, že pri svojej argumentácii žalobca vychádzal z právnej argumentácie žalovaného, ktorý v rámci

konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že v rámci plnenia zmluvy o dielo mal žalobca vykonať
aj konkrétne úkony. (Detailná analýza API, špecifikáciu, grafický dizajn, adoptívnu šablónu stránky
a integráciu na API). Predmetné časti diela, respektíve rozdelenie diela na dané celky, však označil
sám žalobca. Na žiadosť žalovaného, aby žalobca vytvoril funkčnú webovú stránku napojenú na nový
rezervačný systém žalovaného žalobca reagoval cenovou ponukou. (uvedenou v bode II. vyjadrenia

žalovanéhokodvolaniu).Žalovanýuvádza,žezemailovejkomunikácie,ktorájesúčasťousúdnehospisu
vyplýva, že žalovaný si nikdy od žalobcu neobjednal alokovanie voľných „človeko hodín“, ktoré mali byť
dostupné za účelom vykonania vyššie uvedených prác. V rámci svojej obrany žalovaný poukázal práve
na tvrdenie žalobcu, ktorý v emailovej komunikácií so žalovaným uviedol, že pre vytvorenie webovej
stránky bude potrebné vykonať konkrétne úkony (detailnú analýzu API v rozsahu cca 180 hodín 9.000

eur bez DPH, špecifikáciu v rozsahu 120 hodín 6.000 eur bez DPH, grafický design v rozsahu cca 160
hodín 8.000 eur bez DPH, vytvorenie adaptívnej šablóny stránky v rozsahu cca 600 hodín 30.000 eur
bez DPH, integráciu na API v rozsahu cca 150 hodín 7.500 eur bez DPH. Žalovaný má za to, že žalobca
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní doposiaľ nepreukázal, že by
dielo riadne zhotovil, odovzdal, alebo by dielo odovzdal včas v dohodnutom rozsahu. Žalovaný odmieta

tvrdenia žalobcu, že zdrojové kódy mali byť použité vo webovej stránke, ktorú pre žalovaného neskôr
vyhotovila spoločnosť ASTON ITM s.r.o.. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal odovzdanie zdrojového kódu webovej stránky žalovanému a to ani v časti
kompletnej grafiky a že by tento zdrojový kód bol použitý webovou stránkou vytvorenou spoločnosťouASTON ITM s.r.o.. K tvrdeniam o neposkytnutí dostatočnej súčinnosti žalovaný poukazuje na emailovú
komunikáciu medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou Profitour, ktorá vytvorila rezervačný systém
(priložená vo vyjadrení). Žalovaný má za to, že poskytol žalobcovi súčinnosť zakaždým ak to žalobca od

žalovaného požadoval. Žalovaný má za to, že medzi stranami sporu nikdy nebola sporná skutočnosť, že
žalobcadieloriadnenedokončilanineodovzdalžalovanému.Tototvrdenievyslovilžalobcaažvpriebehu
konania. Žalovaný poukazuje na svedkov A. D. a p. J., ktorí na pojednávaní dňa 11.10.2021 uviedli, že
dielo,atoanigrafickáčasťwebovejstránky,neboložalovanémunikdykompletneodovzdané.Vpriebehu
súdneho konania sa žalobca snažil opakovane preukázať, že webová stránka (jej grafický dizajn), ktorý

využíva na svojej webovej stránke www.hydrotour.sk , je dielom žalobcu a že
žalovaný toto dielo užíva. Žalovaný tvrdenie rozporuje a poukazuje, že grafický návrh webovej stránky
bol výsledkom spoločnej činnosti oboch strán. Tvrdí, že už na začiatku spolupráce poskytol žalobcovi
konkrétne pokyny k požadovanej podobe webovej stránky a určoval jej koncepciu. Ako príklad uviedol e-
mailovúkomunikáciuzodňa06.06.2018,vktorejžalobcovioznámil,abypritvorbevizualizácievychádzal
zo štruktúry a dizajnu webových stránok www.tui.com a www.thomascook.com

. Podľa žalovaného sa z predloženej komunikácie a pripomienok, ktoré
žalobcovi počas realizácie grafického návrhu poskytoval, preukazuje, že grafický dizajn bol priebežne
upravovaný na základe jeho požiadaviek. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný predložil aj
úvodné stránky konkurenčných cestovných kancelárií, z ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že webové
stránky tohto druhu zachovávajú určité typické štruktúry, grafické štandardy a rozloženie informácií. Na

základe uvedeného žalovaný tvrdí, že grafický návrh webovej stránky nemožno považovať za autorské
dielo žalobcu, keďže ide o výsledok jeho vlastných špecifikácií a pripomienok, pričom samotné riešenie
vychádza zo všeobecne používaných grafických a obsahových vzorov v odvetví cestovných kancelárií.

Cestou podanej žaloby si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok v celkovej výške 45.354 eur,

nakoľko si u žalovaného uplatňuje nárok za práce vykonané v rozsahu 773,63 hod. žalobca však
vykonanie predmetných prác do dnešného dňa nepreukázal. Žalovaný uvádza, že pre vytvorenie
správne fungujúcej webovej stránky je potrebné dodržať určitú postupnosť, harmonogram prác, ktorý
bol stranami sporu odsúhlasený. 1. Analýza API - pri ktorej programátor zisťuje čo všetko mu program
PROFIS umožňuje vykonať. Analýza mal prebiehať na začiatku v rozsahu 180 hodín - 9000 eur be

DPH , ale podľa tabuľky predloženej žalobcom ju vykonával až v októbri 2018 v rozsahu 153 hodín. 2.
Špecifikácie - Ide o rovnako dôležitú činnosť pri začiatku tvorby stránky, nakoľko sa stanovujú jednotlivé
funkcie, ktoré má stránka umožňovať. Mala sa vykonať v rozsahu 120 hodín - 6.000 eur bez DPH.
Rozsah týchto prác žalobca nepreukázal. 3. Grafický dizajn - Jedná sa o časť prác, kde mal žalobca
na základe preferencií žalovaného vyhotoviť grafický design webovej stránky. Vytvorenie malo byť v

rozsahu 160 hodín - 8000,00 eur bez DPH. Ku skončeniu spolupráce dodal žalobca žalovanému neúplný
návrh designu. 4. Vytvorenie adaptívnej šablóny - Po tom ako si programátori naštudujú API je potrebné
vytvoriť základná program webovej stránky - zdrojový kód. Výsledkom by mala byť webová stránka. Taká
stránka však nebude dávať klientom spätnú väzbu, nakoľko ešte nie je napojená na PROFIS. Tento krok
sa vykoná až nakoniec ako Integrácia na API. Vytvorenie šablóny mal trvať cca 600 hodín a 30.000 eur

bezDPH.Žalobcadodnešnéhodňanepreukázal,žebyvytvorilfunkčnúšablónu.Otom,ževrozhodnom
období nemal vytvorenú adaptívnu šablónu, svedčí email žalobcu zo dňa 15.10.2018. 5. Integrácia na
API. Prepojenie na informačný systém žalovaného malo trvať 150 hodín - 7.500,00 eur bez DPH. Dané
žalobca nevykonal. Aj z tabuľky predloženej žalobcom vyplýva, že sa napojeniu na API venoval až v
polovici októbra 2018. Po tom, čo žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je spokojný s výsledkami práce,

začal žalobca žalovanému posielať informácie, že dielo finišuje. Dňa 15.10.2018 žalovaný nesúhlasil
so žalobcom, že spustí nefunkčná stránka a postupne sa bude dopĺňať. Z uvedeného dôvodu došlo
k ukončeniu spolupráce dňa 23.10.2018. Žalobca 12.09.2018 uviedol, že bude potrebovať ďalšie dva
mesiace na dokončenie prác. Následne dňa 04.10.2018 oznámil žalovanému, aby si vybudoval akýsi
záložný plán. Skutočnosť, že žalobca nemal začiatkom októbra dokončený grafický dizajn, špecifikáciu

napojenia na API a ďalšie práce vyplýva aj z emailu z dňa 09.10.2018, v ktorom žalobca žalovanému
zasiela zálohovú faktúru. Žalovaný ďalej poukazuje na ust. § 548, § 550, § 560 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za
to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal vykonanie diela a prác v rozsahu
uplatneného nároku v tomto konaní, skutočnosť, že dielo bolo vykonané v súlade s dohodnutými

podmienkami a v dohodnutom rozsahu a kvalite. Rovnako podľa názoru žalovaného neobstojí nová
argumentácia žalobcu, prezentovaná až v odvolacom konaní, že úlohou žalobcu nebolo zhotoviť a dodať
funkčnú webovú stránku, ale len vykonať akési práce, ktoré nevysvetlil prečo, by si vôbec žalovaný
objednal a načo by výsledky takýchto prác využil. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhuje,aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

7. V odvolacej replike sa vyjadril žalobca a uviedol, že odmieta tvrdenia o novej skutočnosti a
to, že predmetom plnenia žalobcu pre žalovaného nebolo dodanie kompletnej webovej stránky pre
žalovaného, ale časť prác potrebných pre spustenie novej webovej stránky zahŕňajúce možnosti nákupu
zájazdu u žalovaného. Žalobca tvrdí, že neuvádza žiadnu novú skutočnosť, ale sumarizuje skutočnosti,
ktoré boli preukázané v rámci dokazovania. Ak by mal dodať celú stránku, znamenalo by to, že má

dodať aj prístup do API a samotný rezervačný systém. Žalobca ďalej odmieta tvrdenia žalovaného, že
si neobjednal alokovanie voľných „človeko hodín“, ktoré mali byť dostupné za účelom vykonania prác,
ale objednal si funkčnú webovú stránku s potrebnými parametrami. Žalobca uviedol, že už v úvodnej
e-mailovej komunikácii so žalovaným dňa 30. apríla 2018 ho informoval, že pracuje na báze „time
and material“, teda agilne, pri hodinovej sadzbe 50 eur. Žalobca žalovanému vysvetlil spôsob práce,
ktorý spočíval v priebežnom vykonávaní a fakturácii prác podľa odpracovaných hodín. Podľa žalobcu

bolo v konaní preukázané, že medzi stranami bola zavedená ustálená prax fakturácie už vykonaných
prác prostredníctvom zálohových faktúr. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na faktúry vystavené za
mesiace jún a júl 2018, ktoré žalovaný v plnom rozsahu uhradil. Následne žalobca vystavil aj ďalšie
zálohové faktúry za mesiace august, september a október 2018, a to vždy podľa počtu odpracovaných
hodín pri zachovaní dohodnutej hodinovej sadzby 50 eur bez DPH. Žalobca tvrdil, že žalovaný v

konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho nesúhlas so
spôsobom vykonávania prác alebo fakturácie, ani neuviedol žiadne výhrady k fakturovaným položkám.
Rovnako žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o úhrade zálohových faktúr za mesiace jún a
júl 2018, čím podľa žalobcu jednoznačne akceptoval spôsob priebežnej fakturácie a úhrady odmeny
podľa odpracovaných hodín. Žalobca ďalej odmieta tvrdenia žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by

dielo riadne zhotovil, odovzdal, odovzdal dielo včas a v dohodnutom rozsahu. Žalobca odmieta tvrdenie
žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by dielo riadne zhotovil, že by dielo riadne odovzdal, že by dielo
odovzdal včas a v dohodnutom rozsahu. Tvrdenie žalovaného je formulované tendenčne a zavádzajúco,
vychádzajúc z mylného predpokladu žalovaného, že žalobca má nárok na zaplatenie odmeny len v
prípade odovzdania diela ako celku. Žalobca uviedol, že v konaní nepožaduje zaplatenie celej ceny

diela dohodnutej za kompletné plnenie, ale len úhradu odmeny za tú časť prác, ktoré skutočne vykonal.
Tento nárok uplatňuje v súlade so spôsobom platenia ceny za vykonané práce, ako bol medzi stranami
dohodnutý a v praxi zavedený. Odmieta tvrdenie, že nedodal zdrojový kód webovej stránky a to ani v
časti grafiky. Predmetom diela nebolo podľa žalobcu dodanie celej stránky a teda zdrojový kód k celej
stránke. Zdrojový kód ani nie je výstupom grafiky. Je výsledkom až následného štýlovania grafiky. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť ASTON ITM výstupy žalobcu dostala od žalovaného,
a nie je relevantné či ich použila. Žalobca uviedol, že z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným
vyplýva, že žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť na realizáciu prác riadne a včas. Tvrdil, že žalovaný
poskytol prístup k dátam (do API) až v septembri a októbri 2018, hoci žalobca o tento prístup žiadal už na
začiatku spolupráce a jeho poskytnutie opakovane urgoval. Z toho dôvodu sa žalovaný podľa žalobcu

dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti poskytnúť súčinnosť, čo malo za následok objektívnu
nemožnosť žalobcu realizovať práce v dohodnutom harmonograme. Podľa žalobcu poskytnutý prístup
nebol úplný a počas nasledujúcich dvoch mesiacov opakovane žiadal o jeho doplnenie. Takýto neúplný
prístupaneposkytnutievšetkýchnevyhnutnýchpodkladovpredstavujeporušeniepovinnostižalovaného
poskytnúť riadnu súčinnosť, ktoré nemožno vykladať v neprospech žalobcu. Žalobca zdôraznil, že v

predmetnom spore sa domáha zaplatenia len tej časti ceny diela, ktorá sa vzťahuje na práce skutočne
vykonané v mesiacoch august až október 2018. Uviedol, že tento nárok uplatňuje v súlade so zmluvnou
praxou priebežnej fakturácie medzi stranami a že otázka (ne)poskytnutia súčinnosti žalovaného pre
ďalšie, nerealizované činnosti nemá zásadný význam pre posúdenie jeho nároku na zaplatenie už
vykonaných prác.

8. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania, dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolacie dôvody neboli
naplnené. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil
správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd zverejnildňa 20.10.2025 termín vyhlásenia rozsudku na deň 28.10.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke
súdu.

10. Podľa § 1 ods. 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

13. Podľa § 536 ObZ, Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

14. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve

alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

15. Podľa § 548 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve.

Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

16. Podľa § 554 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ

objednávateľa, aby prevzal dielo.

17. Podľa § 555 ods. 1 ObZ, k zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní
zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela
riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním

zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj

s obsahom odvolania žalobcu a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom a právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie
pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho

procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za
následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a
k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou dožadoval plnenia vo výške 45.354 eur zo

zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy o dielo. Žalobca sa domáha voči
žalovanému úhrady zálohových faktúr č. 3018077, č. 3018083 a č. 3018084. Z obsahu spisu vyplýva,
že predmetom záväzkového vzťahu medzi stranami bolo zhotovenie webovej stránky žalobcom podľa
špecifikácie žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že nedošlo kuzavretiu písomnej zmluvy. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať obsah záväzku. Medzi stranami
nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi v zmysle predmetnej zmluvy uhradil zálohové faktúry č. 3018058
a 3018069 a rovnako nebolo sporné, že žalovaný predmetné žalované faktúry neuhradil. Súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by dielo riadne
zhotovil, ani ho odovzdal. Žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, riadne vykonanie diela v
dohodnutom rozsahu a zároveň nepreukázal vykonanie diela vo väčšom rozsahu, ako bolo zo strany
žalovaného uhradené na základe úhrady zálohových faktúr. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

22.Žalobcapodalprotirozhodnutiusúduprvejinštancierozsiahleodvolanie,vktoromnamietaljednotlivé
závery súdu prvej inštancie. Povinnosťou strán v civilnom procese je uviesť rozhodné skutkové tvrdenia
a preukázať ich dôkazmi už v konaní pred súdom prvej inštancie nie až v odvolacom konaní. Ich úspech
závisí od vhodne zvolených a využitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Na strane
žalobcu je povinnosť tvrdenia a aj dôkazné bremeno. Túto základnú procesnú povinnosť zakotvuje §

150 CSP. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Procesnej povinnosti tvrdenia
následne zodpovedá povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Pokiaľ teda strana v konaní
účinne nepoprie tvrdenia protistrany, má sa za to, že ide o nesporné tvrdenia.

23. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že si uplatňuje nárok zo zmluvy o dielo. Vo vyjadrení k odporu

uvádza žalobca, že medzi stranami bolo dojednanie IT prác za účelom vytvorenia IT - diela. Vo vyjadrení
žalobcu zo dňa 07.10.2019 žalobca uvádza, že dôkazy, ktoré predkladá konkretizujú práce na IT diele,
ako aj ohodnotenie prác na IT diele. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.10.2021 vyplýva, že
právny zástupca žalobcu uviedol, že vykonané práce mali povahu IT diela. Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 26.02.2024 uvádzal, že k dodaniu diela nedošlo, pretože nedošlo k finálnemu

prepojeniu práce žalobcu so systémom žalovaného. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobca pred
súdom prvej inštancie uvádzal tvrdenia, že predmetom ústne uzavretej zmluvy o dielo medzi sporovými
stranami bolo dodanie IT diela, ku ktorému riadne nedošlo. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu
nevyplýva, že by obsah záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o dielo bol medzi stranami sporný.
Spočiatku síce žalovaný v podanom odpore a následnom vyjadrení sporoval záväzkový vzťah, neskôr

však došlo k zmene jeho argumentácie. Žalobca však v podanom odvolaní zmenil svoje tvrdenia a
uvádza, že záväzkom žalobcu nebolo dodať kompletnú webovú stránku. Žalobca uvádza, že sa zaviazal
dodať len časť prác potrebných na následné spustenie a prevádzku webovej stránky. V bode 6.11.
podaného odvolania uvádza, že úlohou žalobcu bolo alokovať pracovné kapacity a zrealizovať detailnú
analýzu API, špecifikáciu, grafický dizajn, adaptívnu šablónu a integráciu na API. Uviedol, že strany sa

výslovne dohodli na priebežnom platení za kapacity za práce a zaplatenie odmeny zo zmluvy o dielo
tak nebolo viazané na odovzdanie celého diela. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného,
že v tomto prípade ide o tvrdenia, ktoré žalobca neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide o
zmenu podstatnej argumentácie skutkového stavu. Na túto argumentáciu vzhľadom k tomu, že nebola
uplatnená pred súdom prvej inštancie a nespĺňa možnosti na jeho pripustenie resp. použitie ako novoty

v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, odvolací súd neprihliadal, nakoľko odvolateľ mal možnosť toto
tvrdenie uviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal riadne vykonanie diela
v rozsahu dohodnutých prác. Na potvrdenie uvedeného záveru odvolací súd uvádza, že z obsahu

spisu nevyplýva, že by bol rozsah dohodnutého diela, medzi stranami v konaní pred súdom prvej
inštancie sporný a to aj napriek absencii písomne uzavretej zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že podmienky spolupráce a harmonogram prác bol medzi stranami stanovený z emailovej
komunikácie zo dňa 30.04.2018 a 28.05.2018. Bol teda dohodnutý rozsah diela ako aj spôsob výpočtu
ceny. Žalobca sám v konaní uviedol, že dielo nebolo riadne vykonané. Predmetom posúdenia bol

nárok žalobcu na úhradu predmetných zálohových faktúr za mesiace august, september a október.
Zálohové faktúry ako vyplýva zo spisu, mali predstavovať zavedenú obchodnú prax medzi stranami a
hradili sa prostredníctvom nich čiastkové výkony žalobcu, ktoré ako tvrdil žalobca agilným spôsobom
výkonu diela smerovali v danom mesiaci k samotnému dokončeniu celého diela. Žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie nepreukázal, že by bolo medzi stranami dohodnuté, že nárok na odplatu za dielo

nevzniká až vykonaním celého diela, to znamená, že odplata patrí za celé dielo. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by dohoda medzi stranami smerovala k tomu, že nárok na odplatu za dielo má žalobca
aj v prípade, že dielo nevykoná, ale bude na ňom iba pracovať. Žalobca nepreukázal, že jeho záväzok
z predmetného zmluvného vzťahu spočíval len vo výkone činnosti bez reálneho výsledku, vykonania ITdiela. Žalobca nepreukázal, že zo zmluvného vzťahu so žalovaným mu vznikne nárok aj vtedy, keď dielo
nevykoná riadne, ale vykoná ho len sčasti. To nemá vplyv na prípadnú dohodu strán o priebežnej úhrade
zálohových faktúr. Uvedená argumentácia bola obsahom neprípustných novôt v odvolacom konaní, na

ktoré odvolací súd ako uviedol vyššie neprihliada podľa § 366 z dôvodu že nebola uplatnená pred súdom
prvej inštancie. Nie je relevantná argumentácia žalobcu, že predmetom diela nebolo vykonanie celej
webovej stránky. Predmet diela bol dohodnutý a v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal jeho riadne vykonanie. Súd prvej inštancie správne uviedol, že aj
svedkovia D. a J. na pojednávaní dňa 11.10.2021 uviedli, že dielo nebolo nikdy kompletne odovzdané.

25. Súd prvej inštancie teda dospel k správnym záverom, že žalobca nepreukázal riadne vykonanie
diela a rovnako nepreukázal, že by pre žalobcu vykonal práce vo väčšom rozsahu ako predstavovala
úhrada uhradených zálohových faktúr. Odvolací súd uvádza, že uvedený záver je relevantný vo vzťahu
k argumentácii žalobcu, že žalovaný mal odovzdať jeho grafiku tretej osobe, ktorá nakoniec webovú
stránku žalobcovi zhotovila. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal spoločnosti ASTON

ITM odovzdať súbory typu CSS, čo predstavuje programovací kód pre grafiku. Uvedené potvrdil aj
svedok N., zamestnanec spoločnosti ASTON ITM na pojednávaní dňa 27.05.2024. Skutočnosť či
uvedená spoločnosť aj predmetné zdrojové kódy využila, nebola pre posúdenie veci rozhodná. Z
uvedeného vyplýva, že časť diela mohla byť reálne žalovanému odovzdaná. Žalovaného obrana v
tomto smere spočívala v tom, že tvrdil, že za uvedené žalobcovi zaplatil. Súd prvej inštancie správne

dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že pre žalovaného vykonal práce vo väčšom
rozsahu ako predstavovala úhrada zálohových faktúr. Z obsahu spisu vyplýva, že zálohová faktúra bola
vystavovaná popredu, nie za vykonané časti práce. Žalobca nepreukázal v konaní, že žalovanému
odovzdal časť diela, konkrétne grafiku, vo väčšej hodnote ako žalovaný žalobcovi zaplatil. Žalobca
uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdenie, že dielo malo byť vykonané na 90 % a ním

navrhnutý svedok N. D. na pojednávaní dňa 27.05.2024 uvádzal rozsah 80 %. Žalovaný vykonanie diela
poprel. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal rozsah vykonaného a
odovzdaného diela.

26. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne konštatuje predmet diela, nie je

dôvodná. Samotná skutočnosť, aký pojem použije konajúci súd, nie je relevantné. Rovnako namietal
žalobca konštatovanie súdu prvej inštancie, že úlohou žalobcu zo zmluvy so žalovaným bolo vytvoriť
počítačový kód, na základe ktorého by stránka komunikovala s rezervačným systémom, kým podľa
žalobcu jeho úlohou malo byť dodanie frontendu komunikujúceho so systémom žalovaného. Ako
odvolací súd uviedol vyššie, rozsah dohodnutého diela nebol medzi stranami v konaní pred súdom

prvej inštancie sporný a v konaní nebolo preukázané jeho riadne vykonanie. Predmetom diela nebolo
vykonanie počtu odpracovaných hodín, ale zhotovenie diela. Odvolací súd zároveň dodáva, že tvrdenie,
že úlohou žalobcu bolo vytvoriť kód, uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 26.02.2024 a z obsahu spisu
nevyplýva, že by žalobca uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie sporoval.

27. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobca v konaní
dostatočne nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy nebola dôvodná . Žalobca
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Žalobca uvádza, že vzhľadom
na okolnosti prípadu nemožno predpokladať, že bude disponovať nepriestrelnými dôkazmi, ktoré budú
jednotlivé skutočnosti preukazovať. Odvolací súd uvádza, že úspech v spore závisí práve od unesenia

dôkazného bremena. Odvolací súd uvádza, že samotné preukázanie odpracovaných hodín ešte
neznamená aj riadne vykonanie diela. Odvolací je toho názoru, že počty hodín pri jednotlivých častiach
dohodnutého rozsahu diela boli smerodajné pre určenie samotnej ceny za dielo. Samotné vykonanie
prác je bez ich výsledku odovzdanie diela a jeho riadneho vykonania, ktorým mal byť dodaný IT produkt v
dohodnutomrozsahu,vtomtoprípadeirelevantné.Niejemožnévylúčiť,ženejakédielobudeodovzdané

aj s vadami avšak v tomto prípade bolo nesporné, že k odovzdaniu dohodnutého diela nedošlo. Žalobca
uvádzal v podanom odvolaní tvrdenia k rozsahu jednotlivých ním zrealizovaných prác a odvoláva sa
pritom na zasielané reporty. Výsledky kategória prác „Manažment“ v rozsahu 100,12 h. (nezaplatených
31,93) h., nie sú podľa žalobcu hmatateľné a realizácia vyplýva zo záverečnej emailovej komunikácie z
24.10.2018. Výsledky kategórie prác „Wireframes“ v rozsahu 29,52 h. (nezaplatené 10,018 h.) boli podľa

žalobcu odovzdávané priebežne prostredníctvom programu Invision a vykonanie majú preukazovať
emaily z 15.06.2018, 29.062018, 04.07.2018, 03.08.2018, 06.09.2018, 03.10.2024 a 24.10.2024, v
ktorých boli prevažne zasielané reporty zo strany žalobcu. Výsledky kategórie prác „Špecifikácia“ v
rozsahu 120 h. boli žalobcovi prezentované na stretnutí 12.10.2018. Finálny výstup odovzdaný nebol,nakoľko sa realizuje až po ukončení ostatných prác. Výsledky kategórie prác „Štruktúra URL“ , ktorá
má byť zrejmá z dôkazov predložených žalobcom, napríklad dôkazy - hydrotour - kompletná excel
tabuľka, štruktúra - destinácie a všeobecne. Z dôkazov je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca tieto

nazdieľal žalovanému cez cloudové úložisko. Výsledky kategórie „Grafický návrh“ v rozsahu 163,43
h. (nezaplatené 128,87 h. boli odovzdávané prostredníctvom programu Invision a zároveň vykonanie
majú preukazovať emaily z 15.06.2018, 29.062018, 04.07.2018, 03.08.2018, 06.09.2018, 03.10.2024
a 24.10.2024, v ktorých boli prevažne zasielané reporty zo strany žalobcu. Výsledky kategórie prác
„Analýza API“ v rozsahu 148,85 h. (nezaplatené 21,88 h.) sa osobitne neodovzdávajú, nakoľko ide

o podklad pre ďalšiu prácu žalobcu a ich vykonanie má preukazovať napríklad email z 04.07.2018.
Výsledky kategórie prác „Mock server“ v rozsahu 71,71 h. žalobca neodovzdával. Vykonanie nebolo
podľažalobcužalovanýmsporovanéapreukazujehoajemailz03.08.2018,vktorombolzasielanýreport
za 7/2018. Výsledky kategórie „Výroba API“ v rozsahu 152,64 h žalobca žalovanému neodovzdával
z dôvodu na strane žalovaného, nakoľko ten neposkytol prístup k serveru a má ich preukazovať aj
email z 24.10.2018. Výsledky prác „Štýlovanie“ (CSS súbory) v rozsahu nezaplatenej časti 268,69 h

majú preukazovať emaily z 03.08.2018, 06.09.2018, 03.10.2018, 20.05.2024 a 24.10.2018. Samotný
žalovaný podľa žalobcu potvrdil, že nimi disponoval. Výsledky kategórie „Napojenie na API“ v rozsahu
22,26 h majú preukazovať emaily z 30.04.2018 a 28.05.2018, email z 04.07.2018, 09.07.2018,
31.07.2018, 03.08.2018 a 12.09.2018. Výsledky kategórie prác „Dotazník“ v rozsahu 173,63 h sú podľa
žalobcu vo forme zdrojového kódu, ktorý sa mal nasadiť na produkčnom serveri žalovaného. Výstupy

nebolo objektívne možné odovzdať, nakoľko žalovaný nesprístupnil žalobcovi produkčné prostredie. Ich
realizáciu majú preukazovať emaily z 04.07.2018, 03.08.2018, 06.09.2018, 03.10.2024 a 24.10.2018. K
jednotlivýmkategóriámpráczároveňžalobcauvádzapopisobsahutýchtoprác.Odvolacísúdsastotožnil
s tvrdením žalovaného vo vyjadrení sa k odvolaniu, ktorý uviedol, že pojmy, ktoré žalobca používa pri
špecifikácii dodaných prác, sú iné pojmy, ako boli použité pri dohodnutej špecifikácii prác na začiatku

spolupráceajeproblematickésubsumovať,doktorejčastirozsahuprácprináležia.Odvolacísúduvádza,
že vzhľadom na rozdielnosť pojmov, sa nedá bez ďalšieho subsumovať, o akú kategóriu dohodnutých
prác ide. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalovaný uvedenú špecifikáciu s takto podrobným opisom
prác a odkazom na dôkazy, ktoré majú preukazovať vykonanie jednotlivých kategórii prác, uvádza až
v odvolacom konaní. Žalobca síce odkazuje na dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie

predložené, avšak v konaní pred súdom prvej inštancie absentovali práve tvrdenia, ktoré žalobca
uvádza, až v odvolacom konaní. Povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť predložením dôkazov. V
odvolacom konaní tak ide o neprípustné novoty. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal riadne vykonanie diela, resp. vykonanie vo väčšom rozsahu ako bolo
zo strany žalovaného uhradené, je správny.

28. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie opätovne nevykonal dôkaz po zmene zákonnej sudkyne,
je irelevantný. Zmena v osobe sudcu nemá vplyv na vykonané dokazovanie.

29. Namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal dôvodom omeškania žalobcu a mal sa zaoberať

okolnosťami,ktoréžalobcoviznemožnilivykonaniediela.Uvedenánámietkaniejedôvodná.Predmetom
konania nie je posúdenie omeškania žalobcu a z toho vyplývajúcich následkov, ale predmetom konania
pred súdom prvej inštancie bol uplatnený nárok žalobcu za odplatu za vykonané dielo. Súd prvej
inštancie správne dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný skutočný rozsah vykonaného diela
žalobcom.

30. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalovaný nemal záujem
o dodaní služby neskôr ako do konca septembra resp. októbra 2018. Uvedené podľa žalobcu žalovaný
tvrdil, ale v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Žalovaný v odvolaní neuvádza, že by
toto tvrdenie žalobcu mal v konaní pred súdom prvej inštancie zasporovať. Pokiaľ strana tvrdenie

protistrany nesporuje považuje sa v zmysle § 151 CSP toto tvrdenie za nesporné. Sporovanie uvedenej
skutočnosti až v odvolacom konaní predstavuje neprípustnú novotu. Na doplnenie odvolací súd uvádza,
žeinformáciaotom,žekonečnýtermínodovzdaniaje01.10.2018,vyplývaajzemailuzodňa25.05.2018
(č.l.258).

31. Odvolacia námietka, že tvrdenie súdu, že žalobca mohol pripraviť dielo bez poskytnutia živých dát,
nie je dôvodná, nakoľko nie je relevantná voči samotnému uplatnenému nároku žalobcu. Predmetom
posúdenia nie je nárok vyplývajúci zo skutočnosti, či žalobca mohol a nemohol dielo uskutočniť.
Predmetom je nárok na odplatu za vykonané dielo a v konaní dospel súd prvej inštancie k správnemuzáveru, že dielo nebolo vykonané riadne. Tvrdenie, že vykonanie diela bolo možné aj bez poskytnutia
živých dát, uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 26.02.2024. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca
uvedené tvrdenie zasporoval, preto vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo toto tvrdenie

nesporné. Pokiaľ žalobca uvedené sporuje až v odvolacom konaní, ide o neprípustné novoty.

32. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že žalovaný počas spolupráce nepredložil žiadne výhrady
k finálnym výstupom a zasielaným reportom. Uvedené nie je pre posúdenie nároku relevantné. To, že
výstupy žalovaný počas spolupráce nesporoval nemá vplyv na skutočnosť, že ich žalovaný poprel v

konaní pred súdom a v tom prípade, bolo povinnosťou žalobcu tvrdený nárok preukázať a žalobca
dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný uvedené reporty a sumarizácie označil v konaní pred súdom
prvej inštancie za irelevantné a zasporoval ich, a preto bolo povinnosťou žalobcu svoj nárok preukázať.

33. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepripustil navrhnuté znalecké dokazovanie
z dôvodu koncentrácie konania a uvedené považuje za porušenie práva na spravodlivý proces a v

rozpore s princípom spravodlivosti. Súd prvej inštancie predmetný dôkaz nepripustil z dôvodu uplatnenej
koncentrácie konania. Odvolací súd uvádza, že súd to oznámil stranám na pojednávaní dňa 26.02.2024,
v nadväznosti na predchádzajúce pojednávanie dňa 11.10.2021, kedy boli strane vyzvané na doplnenie
dokazovania v stanovenej tridsaťdňovej lehote. Odvolací súd konštatuje, že aplikácia koncentrácie
konania pri dodržaní zákonných predpokladov je v plnej réžii konajúceho súdu. Strana, ktorá nenavrhne

dôkazy včas, sa tak vystavuje riziku ich následného nepripustenia. „Keďže sudcovskú koncentráciu
konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na
prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018). Pokiaľ žalobca namietal porušenie rovnosti

strán, odvolací súd uvádza, že uvedené odvolacia argumentácia ostala len vo všeobecnej rovine a
žalobca neuviedol, aké konkrétne dôkazy mal súd naopak žalovanému pripustiť, aby mohol odvolací
súd posúdiť prípadné porušenie rovnosti strán.

34. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie jednotlivých záverov súdu prvej inštancie,

odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami a svoje závery náležite odôvodnil spôsobom súladným s ustanovením § 220 CSP.

35. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, odvolacie dôvody neboli naplnené a z toho dôvodu odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.

1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrokoch II.
o nároku na náhradu trov konania nakoľko súd prvej inštancie na základe pomeru úspechu rozhodol
správne.37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).