Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 33Ek/207/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125215645
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Frenková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125215645.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/
XX, XXXXX D., zast.: JUDr. Zuzana Nespalová, advokát, so sídlom: Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava,
proti povinnému: 1/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. XX/XX, XXXXX D., 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: H. XXXX/XX, XXX XX I., zast.: AKAIS, s.r.o., IČO: 53864611, so sídlom: Miletičova 5/B, 82108
Bratislava o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej pod sp. zn. XXXXX XX/XX u súdneho exekútora

JUDr. Hana Cibulková, so sídlom exekútorského úradu: Opletalova 96, 84107 Bratislava, o návrhu na
zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.01.2025 domáhal od
povinného vymoženia nepeňažného plnenia, a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného

súdu Nitra sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 28.11.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.01.2025.

2. Poverením zo dňa 24.02.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Hana Cibulková, so sídlom exekútorského úradu: Opletalova 96, 84107 Bratislava,
ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XX/XX.

3. Súdny exekútor predložil dňa 18.07.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 05.05.2025, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.05.2025
pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 22.04.2025, t. j. návrh bol podaný v
zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z
uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že: „týmto v zmysle § 61k ods. (2) zákona
č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej ako„ Exekučný poriadok“) navrhujú prostredníctvom
svojho právneho zástupcu bezodkladné zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených nižšie: Vzhľadom
na fakt, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.04.2025 označuje ako vykonateľný exekučný
titul súdne rozhodnutie vydané Okresným súdom Nitra dňa 28.11.2024, ktoré sa stalo vykonateľné

dňa 01.01.2025 v konaní vedenom pod sp. zn.: XXX/XX/XXXX (ďalej ako „Exekučný titul“), v ktorom
absentuje označenie sporových strán ako oprávnených resp. povinných platí, že exekučný súd v danom
prípade pochybil, keď pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie neskúmal, či sú Oprávnený a
Povinní osobami označenými v Exekučnom titule ako oprávnený a povinní. Exekučný titul neuvádza
ako povinných pri zrušení podielového spoluvlastníctva iba dvoch z troch bývalých spoluvlastníkov –
v zmysle Exekučného titulu sú všetci traja vlastníci tretinových podielov spornej nehnuteľnosti zároveň

oprávnenými aj povinnými. V zmysle uvedeného je možné exekúciu viesť výlučne voči všetkým trom
vlastníkom súčasne, nie iba voči Povinným. Postavenie Oprávneného a Povinných v exekučnom konanínemožno dôvodiť tým, že Oprávnený podal žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
keďže výrok Exekučného titulu nie je v prospech ani neprospech ktorejkoľvek zo sporových strán. Na
uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že konajúci súd vyhovel žalobnému návrhu Oprávneného a

zrušil podielové spoluvlastníctvo Oprávneného a Povinných. Povinní nijakým spôsobom nespochybňujú
právo Oprávneného podať žalobu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak ani výrok súdneho
rozhodnutia, ktorým súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo a nariaďuje predaj nehnuteľnosti nezbavuje
Oprávneného (navrhovateľa) jeho právneho postavenia povinnej osoby v zmysle Exekučného titulu.
Pokiaľ sa Oprávnený neoznačil v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný, ide o vadu návrhu,

ktorú mal konajúci súd napraviť resp. vyzvať Oprávneného k náprave pred tým, než vydal poverenie
na vykonanie exekúcie príslušnej súdnej exekútorke. Exekučný titul neuvádza označenie Povinných
ako osôb povinných z Exekučného titulu, rovnako neuvádza označenie Oprávneného ako osoby
oprávnenej z exekučného titulu. K uvedenej problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, keď v uznesení zo dňa 12.09.2012 v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 Cdo 69/2012 uviedol
nasledovné: „Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie

ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá
právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza
do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná
legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná

legitimácia) Z uvedenej časti uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva jednoznačný záver o tom, že
vzhľadom na absenciu aktívnej exekučnej legitimácie Oprávneného a tiež vzhľadom na absenciu
pasívnej exekučnej legitimácie na strane Povinných mal exekučný súd postupovať v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 písm. a) v zmysle ktorého platí: „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“ Konajúci súd mal v zmysle ustanovenia §

53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zamietnuť, keďže medzi návrhom a exekučným
titulom je rozpor spočívajúci v absencií aktívnej exekučnej legitimácie na strane Oprávneného a
pasívnej exekučnej legitimácie na strane Povinného/Povinných. Nemenej podstatným dôvodom, pre
ktorý mal súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku je fakt, že exekúciu nemožno v zmysle Exekučného titulu viesť spôsobom

uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 15.04.2025. V zmysle výroku I. Exekučného titulu
došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva Oprávneného a Povinných, pričom v zmysle výroku II.
Exekučného titulu nariadil konajúci súd predaj spornej nehnuteľnosti. V zmysle výroku III. Exekučného
titulu majú Oprávnený a Povinní nárok na rozdelenie výťažku z predaja v zmysle ich spoluvlastníckych
podielov. Exekučný titul vo výrokovej časti nezaviazal k úhrade trov konania žiadnu zo strán sporu. K

úhrade trov exekučného konania Povinní uvádzajú, že tieto by mal v celom rozsahu znášať Oprávnený,
keďže procesne zavinil ich vznik. Exekučný titul síce disponuje prvkami formálnej vykonateľnosti, avšak
absentuje v ňom jeho materiálna vykonateľnosť. Pod materiálnou vykonateľnosťou exekučného titulu
odborná právna literatúra rozumie: „súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť
práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme

predovšetkým taký enunciát súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov
uvedených v Exekučnom poriadku.“ (Exekučný poriadok, 3. vydanie, 2018, s. 183 - 206: M. Števček).
„Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ (R 58/1997). V zmysle vyššie

uvedeného súdneho rozhodnutia platí, že exekúcia XXX J. XX/XX by vzhľadom na absenciu materiálnej
vykonateľnosti musela byť zastavená aj bez tohto návrhu na zastavenie exekúcie, čo len zvyšuje
potrebu predmetnú exekúciu zastaviť. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku platí:
„Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.“ Z dikcie uvedeného

ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu v zmysle návrhu Oprávneného
nie je možné vykonať a to z toho dôvodu, že v danom prípade absentuje (dobrovoľné) nesplnenie
povinnosti v zmysle Exekučného titulu. Povinnému 1 nie je zrejmé, akým spôsobom sa mal konania
spočívajúceho v nesplnení povinnosti uvedenej v Exekučnom titule dopustiť, keďže Exekučný titul
Povinným nijakú povinnosť neukladá. Povinní uvádzajú, že sú kedykoľvek pripravení na dobrovoľné

plnenie povinností v zmysle Exekučného titulu. Oprávnený nevykonal žiadne úkony smerujúce k plneniu
povinností v zmysle Exekučného titulu a Povinných nijakým spôsobom neoslovil s ponukou za účelom
predaja spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle uvedeného teda platí, že obligatórna podmienka vykonania
exekúcie uvedená ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (dobrovoľné nesplnenie povinnosti)absentuje, v dôsledku čoho musí byť predmetná exekúcia zastavená. Odborná právna literatúra k
uvedenej problematike uvádza: „Exekučné konanie môžeme definovať ako právnymi normami upravený
postup súdneho exekútora a exekučného súdu pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí

(exekučnýchtitulov)ukladajúcichpovinnosť,ktorépovinnésubjektyneplniadobrovoľne.Cieľomprocesu
je uspokojiť peňažnú alebo nepeňažnú pohľadávku oprávneného (najmä veriteľa), pokiaľ ju povinný
(najmä dlžník) neplní dobrovoľne.“ (Exekučný poriadok, 3. vydanie, 2018, s. 210 - 226: D. Ivanko). V
zmysle vyššie uvedeného právneho názoru platí, že Exekučný titul vzhľadom na jeho výrokovú časť
neumožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. V zmysle ustanovenia

§ 62 Exekučného poriadku platí: „Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.“
Spôsoby vykonania exekúcie upravuje Exekučný poriadok v ustanovení § 63 ods. 1, kde sa uvádza:
„Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,
exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku.“ Zo znenie
uvedenéhoustanovenia§63ods.1Exekučnéhotitulusícevyplývamožnosťvykonaťexekúciupredajom

nehnuteľnosti, avšak výlučne za predpokladu, že ide o exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť
zaplatiť peňažnú sumu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný titul neukladá povinnosť zaplatiť žiadnu
peňažnú sumu, nie je spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie akýmkoľvek spôsobom v zmysle
Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného platí, že exekučné konanie vedené pod č. k. XXX J. XX/
XX sa nikdy nemalo začať a musí byť v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavené.

Táto skutočnosť implicitne vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 63 ods. 5 Exekučného poriadku, kde
je uvedené: „Spôsob vykonania exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu ukladajúceho inú
povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje povahou uloženej povinnosti a možno ju vykonať
vyprataním a vykázaním, odobratím veci a cenných papierov, rozdelením spoločnej veci, odstránením
stavbyalebouskutočneníminejčinnosti,splnenímnegatórnychainýchpovinností.“Vzmysleuvedeného

ustanovenia § 63 ods. 5 Exekučného poriadku platí, že v prípade exekučných titulov, ktoré ukladajú
inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy nie je možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti
v zmysle § 63 ods. 1 písm. e). Súdna exekútorka JUDr. Hana Cibulková postupovala v rozpore s
príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a to tým, že v upovedomení o začatí exekúcie zo
dňa 15.04.2025 uviedla, že exekúcia na nepeňažné plnenie sa vykoná predajom nehnuteľnosti. Takýto

postup je nezákonný z toho dôvodu, že Exekučný poriadok umožňuje vykonať exekúciu predajom
nehnuteľnosti výlučne v prípade exekučného titulu ukladajúceho povinnosť na peňažné plnenie, čo nie
je prípad Exekučného titulu. K vedeniu exekúcie predajom nehnuteľnosti Povinní uvádzajú, že súdna
exekútorka nie je v zmysle poverenia na vykonanie zo dňa 24.02.2025 oprávnená k predaju celej
nehnuteľnosti, ale len k predaju podielov vo vlastníctve Povinných. V upovedomení o začatí exekúcie

zo dňa 15.04.2025 však súdna exekútorka v rozpore s uvedeným uvádza, že „exekúcia na nepeňažné
plnenie sa vykoná predajom nehnuteľnosti“, čo je v priamom rozpore s uvedeným v ustanovení § 63
ods. 1 Exekučného poriadku. Z dôvodov vyššie uvedených považujú Povinní predmetnú exekúciu za
nezákonnú a potrebu jej zastavenia za naliehavú. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby v
prípade, ak Oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor bezodkladne vydal upovedomenie o

zastavení exekúcie podľa 61k ods. 5 Exekučného poriadku, alebo aby Okresný súd Banská Bystrica
vydal nasledovné u z n e s e n i e : Okresný súd Banská Bystrica zastavuje exekúciu vedenú súdnou
exekútorkou JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava
proti Povinným, vedenú pod sp. zn. XXX J. XX/XX, a to v celom rozsahu.“

5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že: „Z vyššie uvedeného ustanovenia
jasne vyplýva, že v prípade exekučného titulu akým je rozsudok OS Nitra XXX/XX/XXXX je možné,
bez akýchkoľvek pochybností vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti. Rovnako z tohto ustanovenia
jednoznačne vyplýva, že označenie oprávnený a povinný je v súlade so zákonom. Tvrdenie, že v
exekučnom titule absentuje označenie oprávnený a povinný je úplne irelevantné, pretože označenie

účastníkov v súdnom konaní vyplýva z príslušných ustanovení CSP – žalobca a žalovaný a nikdy
nemôžu byť sporové strany v exekučnom titule (rozsudku) označené ako oprávnený alebo povinný.
Označenie účastníkov v exekučnom konaní vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku a ako je z
ustanovenia § 188 Exekučného zrejmé, aj v prípade predaja spoločnej veci ráta Exekučný poriadok
s označením účastníkov „oprávnený a povinný“. Povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu „zrušenie

podielového spoluvlastníctva predajom veci a rozdelenia výťažku“ sa vzťahuje na všetkých účastníkov
súdneho konania. Ak jedna zo sporových strán odmieta povinnosť z exekučného titulu splniť bude v
konaní o výkon daného exekučného titulu vystupovať ako povinný a tá sporová strana, ktorá návrh
podá bude vystupovať ako oprávnený. Už len samotné znenie ustanovenia §188 Exekučného poriadkuneguje dôvody Povinných uvedené vo vyššie uvedenom zhrnutí pod č. 1, 2 a 4. Pokiaľ ide o dôvod
uvedený pod bodom 3 – teda dobrovoľné splnenie/nesplnenie povinnosti. Ak by Povinní s predajom
nehnuteľnostisúhlasili,čoimOprávnenýnavrhovaluždávnopredzačatímsamotnéhosúdnehokonania,

nedospeli by účastníci konania až do tohto štádia. Keďže obaja povinní odmietali akýkoľvek spôsob
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,Oprávnenýpodalnávrhnazačatiekonania,vktoromnavrhol
zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom a jeho návrhu súd v plnom rozsahu vyhovel. S ohľadom
na to, že komunikácia medzi účastníkmi je komplikovaná, resp. žiadna (pretože Povinní si zablokovali
Oprávneného), nie je žiadny reálny predpoklad, že by sa dohodli na spoločnom postupe pri predaji

nehnuteľnosti a nič na tom nemení ani skutočnosť, že došlo k vydaniu rozsudku, ktorý im túto povinnosť
uložil. Pretože stanovisko Povinných k predaju nehnuteľnosti je Oprávnenému známe, po nadobudnutí
vykonateľnosti exekučného titulu, podal návrh na výkon exekúcie. Z celú dobu, od nadobudnutia
právoplatnostidopodanianávrhunavýkonexekúcie,povinníneprejaviližiadnymspôsobomsvojzáujem
„dobrovoľne“ a spoločne postupovať pri predaji nehnuteľnosti. Povinný v 1. rade si ani riadne neplní
svoje povinnosti týkajúce sa úhrad za byt, čo je predmetom konania, ktoré bolo začaté na OS BB sp.

zn.: XXXX/XXX/XXXX v súčasnosti postúpené na OS BA IV. O blokovaní telefónneho čísla informoval
Povinný 1. rade Oprávneného ešte v roku 2024 a následne sa o tom vyjadril v rámci podaného
odporu vo vyššie uvedenom XXXX/XXX/XXXX , v ktorom sám uviedol, že má číslo Oprávneného
zablokované. Zároveň Povinný v 1. rade nereagoval ani na písomnú výzvu z 2.2.2025, ktorú mu
Oprávnený ohľadom vyššie uvedeného sporu zasielal poštou na jeho adresu. Pokiaľ ide o námietku

Povinných ohľadom trov exekučného konania (bod 5). Skutočnosť, či v súdnom konaní súd účastníkom
náhradu trov priznal alebo nepriznal, nemá žiadny vplyv na vznik trov a povinnosť ich náhrady v
exekučnom konaní. Exekučné konanie je samostatných procesným postupom riadiacim sa osobitným
právnym predpisom, kde sa ustanovenia CSP použijú v otázkach, ktoré exekučný poriadok neupravuje
vôbec. Otázka trov exekučného konania a ich náhrady je riešená v Exekučnom poriadku a na exekučné

trovy nemá žiadny vplyv skutočnosť, či boli trovy v súdnom konaní priznané alebo nie. (analógiou môže
byť rozhodnutie vo vplyv skutočnosť, či boli trovy v súdnom konaní priznané alebo nie. (analógiou môže
byť rozhodnutie vo veci výživného na mal. deti, kde sa náhrada trov v súdnom konaní nepriznáva,
ale v exekučnom konaní má oprávnený nárok na náhradu trov exekučného konania). A zároveň pre
tento prípad §180 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovuje: „Ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, na

exekúciu vedenú na podklade rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy
sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie
peňažnej sumy. Trovy oprávneného, ako aj trovy exekúcie vymôže exekútor spôsobmi určenými na
uspokojenie práv na peňažné plnenie. Pri opätovnom návrhu na zastavenie exekúcie, Povinní uvádzajú,
že žiadajú zastaviť exekúcie opätovne s poukazom na ustanovenie §61k ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku , avšak tentokrát má byť dôvodom protiprávne vydanie exekučného príkazu, pretože exekútor
nepostupoval v súlade s ustanovením §61k ods. 5 Exekučného poriadku a prvotný návrh na zastavenie
exekúcie nepredložil súdu a vydal exekučný príkaz. K uvedenému došlo nie v dôsledku protiprávneho
konania exekútora, ale v dôsledku technickej chyby pri elektronickom doručovaní. Je faktom, že
táto skutočnosť, nemôže byť na ujmu Povinných, ale zároveň nejde o skutočnosť, na ktorú by mal

exekútor vplyv. Ide o procesnú vadu, ktorá však bola odstránená rozhodnutím exekútora o zrušení
exekučného príkazu. Keďže došlo k zrušeniu exekučného príkazu je možné v ďalšom postupe riešiť
návrh na zastavenie exekúcie podaný Povinnými dňa 6.5.2025. Zároveň s ohľadom na zrušenie
exekučného príkazu exekútorom nie je opätovne podaný návrh na zastavenie konania relevantný.
Záverom Oprávnený uvádza, že v prípade, na ktoré sa odvolávajú Povinní v oboch svojich podaniach je

možné zastaviť exekúciu exekútorom len v prípade, ak Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie
súhlasí. Oprávnený teda týmto deklaruje svoj nesúhlas s návrhom na zastavenie exekúcie z dôvodov
uvedených v podaní Povinných zo dňa 6.5.2025 a takisto nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu
uvedeného v opätovnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie. S ohľadom na všetko vyššie uvedené
má Oprávnený za to, že návrh na zastavenie exekúcie a aj opätovný návrh na zastavenie exekúcie je

nedôvodný a navrhuje, aby súd oba návrhy na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.“

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu
zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre
ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní
už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)
je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať aleboniečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 63 ods. 5 písm. c) Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie vedenej na podklade
exekučného titulu ukladajúceho inú povinnosť ako zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje povahou

uloženej povinnosti a možno ju vykonať rozdelením spoločnej veci.

10. Podľa § 188 Exekučného poriadku, ak exekučný titul ukladá, aby sa spoločná vec predala a jej
výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa ustanovení o predaji
hnuteľných vecí alebo o predaji nehnuteľnosti.

11 Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
XXX/XX/XXXX zo dňa 28.11.2024, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu (oprávneného
v exekučnom konaní), žalovaného 1/ (povinného 1/ v exekučnom konaní) a žalovaného 2/ (povinného 2/
v exekučnom konaní) k nehnuteľnosti (bližšie špecifikovanej vo výroku exekučného titulu) a vyporiadal

ho nariadením predaja nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcu,
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v pomere k ich spoluvlastníckym podielom t. j. každému 1/3 z výťažku
predaja.

12. Základným predpokladom vedenia exekučného konania je existencia spôsobilého exekučného titulu.

Nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu je jeho vykonateľnosť. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená
vynútiteľnosť v titule obsiahnutej povinnosti zákonom stanoveným spôsobom. Materiálna vykonateľnosť
predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúcich bezproblémové
identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku
je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok. Výrok rozsudku o zrušení podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti
a rozdelením výťažku neukladá povinnosť, ale postihuje majetok, teda v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku sa považuje za spôsobilý exekučný titul, ktorý je vykonateľný tak po formálnej ako aj materiálnej
stránke, keď z jeho obsahu je zrejmé kto sú účastníci konania a súčasne obsahuje jasnú identifikáciu
majetku, ktorý má byť postihnutý exekúciou. Napriek absencii lehoty na plnenie (keďže rozhodnutie

neukladá povinnosť) sa jedná o vykonateľný exekučný titul, ktorý postihuje majetok povinného. Výroku
rozsudku zodpovedá aj osobitý spôsob vykonávania exekúcie - rozdelením spoločnej veci (§ 63 ods. 5
Exekučného poriadku, § 188 Exekučného poriadku), ktorý sa uplatňuje pri exekučných tituloch, ktorými
bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k veci a ako spôsob vyporiadania spoluvlastníkov bol určený
predaj.

13. Vo vzťahu k spôsobu vedenia exekúcie súd ďalej poukazuje na § 188 ods. 1 Exekučného poriadku
podľa ktorého, ak exekučný titul ukladá, aby sa spoločná vec predala a jej výťažok sa rozdelil medzi
spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa ustanovení o predaji nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o
predaj nehnuteľnosti výťažok získaný predajom sa musí (v zmysle zákona i exekučného titulu) rozdeliť

všetkým spoluvlastníkom (účastníkom exekučného konania) podľa výšky ich podielov po odpočítaní
trov exekúcie. Teda zákon všetkým spoluvlastníkom v tomto zmysle de facto priznáva postavenie
oprávnených (hoci procesne vystupujú ako oprávnený a povinný).

14. Vo vzťahu k vecnej legitimácie súd uvádza, že po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia mohol

podať návrh na vykonanie exekúcie ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. S ohľadom na povahu sporu o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (iudicium duplex) nie je pritom rozhodné aké postavenie v
základnom konaní zastával, pretože účastníkmi v exekúcii musia byť všetci spoluvlastníci, čo vyplýva
z hmotnoprávnej úpravy spoluvlastníctva. V takom prípade sa spoluvlastník, ktorý návrh na vykonanieexekúcie podal, stal oprávneným v exekučnom konaní a ostatní spoluvlastníci sú z procesného hľadiska
považovanízaosobypovinné,pretožeprotinimnávrhnavykonanieexekúciesmeruje.Otázkaprocesnej
pozície toho-ktorého spoluvlastníka je v podstate len otázkou „predstihu“.

15. Za nedôvodnú súd považoval aj obranu povinného o „dobrovoľnosti plnenia“, pretože z podstaty
exekučného titulu, ktorým je nariadený predaj spoločnej veci, nemožno objektívne hovoriť o možnosti
dobrovoľného plnenia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade osobitosti
takého exekučného titulu vyplýva, že podmienkou dôvodného návrhu na vykonanie exekúcie nie je

predchádzajúce nesplnenie povinnosti určenej exekučným titulom, nakoľko ani nie je objektívne možná.

16. Vo vzťahu k trovách exekučného konania súd uvádza, že trovy v exekúcií môže hradiť tak povinný
ako aj oprávnený (§ 199c a § 199d Exekučného poriadku). Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku
platí v ostatných prípadoch trovy exekútora povinný a to splnením vymáhaného nároku alebo tým,
že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcií. Vzhľadom na osobitosť tohto

exekučného konania, kde je exekúcia realizovaná v prospech všetkých účastníkov konania (podielových
spoluvlastníkov) platí, že rovnako ako sa výťažok rozdelí podľa ich podielov, aj trovy exekúcie znášajú
podľa výšky svojho podielu.

17. Vzhľadom na vyššie prijaté závery preto súd rozhodol tak, že návrh povinných na zastavenie

exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď dospel
k záveru, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo
zrušené, pričom povinným uvedená argumentácia nemá za následok existencie tých okolností, ktoré by
viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu či inak bránili jeho vymáhateľnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a
okolnosti sporu možné a účelné.