Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Majeriková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Csp/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211469
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124211469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobkyne: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., právne zastúpená: HHB advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Andreja Kmeťa 576/13, Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovaným: 1/ Quintela Gastro 2 s.r.o., so
sídlom Trnavská cesta 112 A, Bratislava – Ružinov, IČO: 52 706 907, 2/ QUINTELA, s.r.o., so sídlom
Trnavská cesta 112 A, Bratislava – Ružinov, IČO: 43 966 161, o zaplatenie 1.800 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 322,04 eur a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v danom rozsahu povinnosť druhého zo žalovaných.

III. Žalobkyni proti žalovaným 1/ na 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2024 v spojení s podaním zo dňa 9.12.2024 sa žalobkyňa
domáhala voči žalovaným 1/ a 2/, aby jej spoločne a nerozdielne zaplatili istinu 1.800 eur, vyčíslený
riadny úrok vo výške 115,31 eur a úroky z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 2.100 eur od

2.02.2023 do 9.12.2024, 7,5 % ročne zo sumy 1.800 eur od 9.12.2024 do zaplatenia a nahradili jej
trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že uzavrela zmluvu, na základe ktorej sa stala majiteľom cenných papierov
emitovaných žalovaným 1/: verejne obchodovateľný dlhopis v menovitej hodnote 300 eur, 7 kusoch
o celkovej hodnote 2.100 eur so splatnosťou menovitej hodnoty 1.02.2023. Predaj, umiestnenie
a odovzdanie dlhopisov bolo realizované v súlade s emisnými podmienkami dlhopisov. Dlhopisy boli

žalovaným 1/ vydané ako dlhopisy v zmysle zákona č. 530/1990 Zb. a boli zabezpečené ručiteľským
vyhlásením žalovaného 2/. Žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s úhradou úrokového výnosu dlhopisov
a nesplatil ani menovitú hodnotu ku dňu splatnosti. Žalobkyňa s ohľadom na uvedené žiadala
o zaplatenie istiny 2.100 eur, ktorá predstavuje menovitú hodnotu dlhopisov, úrokový výnos vo výške
115,31 eur a úroky z omeškania vo výške 7,5 % ročne z istiny od 2.02.2023 do zaplatenia. Následne
uviedla, že po podaní žaloby dňa 9.12.2024 žalovaný 1/ uhradil sumu vo výške 300 eur (č.l. 54).
Žalobkyňa zároveň uviedla, že má status spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platného rozkazu sp. zn. 17Csp/87/2024-69 zo dňa 27.01.2025,
proti ktorému podali žalovaní 1/ a 2/ dňa 25.02.2025 odpor (čl. 75). V podanom odpore uviedli, že
súd nesprávne zistil skutkový stav, keď žalovaných zaviazal na zaplatenie nesplatnej pohľadávky, ato najmä z dôvodov, že emisné podmienky dlhopisu Quintela Gastro 2 ISIN: B. (,.Dlhopis"), ktorého
je žalovaný emitentom síce ako termín splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisu stanovujú 13.02.2020,
ale v časti „Spôsob splatenia menovitej hodnoty dlhopisov a určenie platobného miesta" sa uvádza

v emisných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy a upravujú okrem iného, že emitent splatí celú
menovitú hodnotu dlhopisu jednorazovo k dátumu splatnosti emisie bankovým prevodom na účet
majiteľa dlhopisu uvedený majiteľom dlhopisu podľa zoznamu majiteľov dlhopisov vedeného emitentom
k dátumu splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu alebo k rovnakému dňu na rubopise dlhopisu po
predložení dlhopisu emitentovi a keď majiteľ dlhopisu emitentovi dlhopis nepredloží, emitent nie je

povinnývyplatiťmenovitúhodnotudlhopisu.Zvyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,žedoterazžalobca
nepredložil žalovanému svoje Dlhopisy, v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami a žalovaný nie je
povinný žalobcovi vyplatiť menovitú hodnotu Dlhopisu. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadali, aby súd
platobný rozkaz zrušil a určil, že žalovaní nie sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom.

4. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila dňa 25.3.2025 (č.l. 87), v ktorom považovala za nesporné

jej tvrdenia a zostalo sporné, či a kedy sa jej nárok na splatenie menovitej hodnoty Dlhopisov stal
splatnýmačiavakomrozsahuprislúchažalobkynipríslušenstvopohľadávky,ktorúuplatňujenazáklade
podanej žaloby. Popiera, že by žalobou uplatnila nesplatnú pohľadávku. Žalovaní v podanom odpore
dôvodia, že nie sú povinní uhradiť uplatnený nárok, nakoľko žalobca dlhopisy doteraz nepredložil a táto
požiadavka na predloženie cenného papiera v prípade dlhopisov na meno nemá oporu v platnej právnej

úprave a je vo všeobecnosti neopodstatnená.

5. Žalobkyňa v priebehu konania písomným podaním zo dňa 28.10.2025 (č.l. 116) zobrala návrh späť
v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur s odôvodnením, že dňa 17.10.2025 došlo
zostranyžalovaného1/kúhradesumyvovýške2.000eurnabankovýúčetžalobcu,atodňa17.10.2025

(tento deň žalobca prijal platbu). Touto platbou (spolu s predošlou platbou vo výške 300 eur zároveň
došlo k úhrade celej žalovanej istiny (2.100 eur) a riadnych úrokov z dlhopisov (115,31 eur). Úhradou
celej istiny bolo naviac možné kapitalizovať žalobou uplatnené úroky z omeškania a zvyšnú časť
platieb žalovaného 1/ 84,69 eur realizovaných po podaní žaloby priradiť na toto príslušenstvo žalobcom
uplatnenej pohľadávky: úroky z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 2.100 eur od 2. 2. 2023 do 9.

12. 2024 = 291,70 eur a úroky z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.800 eur od 10. 12. 2024 do
17. 10. 2025 = 115,03 eur. Pre zhrnutie, žalobcom v žalobe uplatnený nárok možno vyčísliť nasledovne:
istina vo výške 2.100 eur, riadne úroky vo výške 115,31 eur a úroky z omeškania vo výške 406,73
eur. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nad rámec už skoršieho čiastočného späťvzatia žaloby zo
dňa 09.12.2024 (v rozsahu 300,00 eur) týmto na základe ustanovenia § 144 a § 145 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku berie svoju žalobu čiastočne späť, tentokrát v rozsahu
dodatočne uhradenej istiny vo výške 2.000 eur a žiada konajúci súd, aby ohľadom podanej žaloby vydal
nasledovný rozsudok: žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 322,04 eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť druhého zo žalovaných a náhrady trov konania.

6. Na pojednávaní dňa 05.11.2025 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobkyne,
žalovaní 1/ a 2/ sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.

7. Podľa § 144 a § 145 ods. 1 a 2 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť Ak je žaloba vzatá späť celkom,

súd konanie zastaví, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne podaním zo dňa 28.10.2025 (čl. 116),
ktorým je čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur, ktorú sumu uhradil žalovaný
1/ po podaní žaloby, preto súd rozhodol pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení

konania v tejto časti o zaplatenie sumy 2.000 eur (istina 1.800 eur + riadne úroky z dlhopisov 115,31 eur
+ časť kapitalizovaných úrokov z omeškania 84,69 eur).
Súd za to, že žalobkyni vznikol nárok voči žalovanému v rade 1/ ako emitentovi a žalovanému v rade
2/ ako ručiteľovi tohto záväzku na zaplatenie istiny vo výške 2.100 eur. Podľa § 12 ods. 1 zákona č.530/1990 Zb. o dlhopisoch emitent je povinný splatiť dlhopisy v ich menovitej hodnote jednorazovo k
určenému termínu alebo splátkami v niekoľkých termínoch. Povinnosť žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa
vyplýva z obsahu jeho ručiteľského vyhlásenia. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka,

kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom. V konaní okrem istiny uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokového výnosu vo
výške 115,31 eur (5,8 % ročne zo sumy 2.100 eur od 13.02.2020 do 01.02.2023) a žalovanému 1/ táto
povinnosť vyplýva z ustanovení § 10 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (odsek 1) emitent je povinný
vyplácať výnos dlhopisu a v termínoch v dlhopise určených a odsek 2) písm. a) výnos dlhopisu sa

môže určiť pevnou úrokovou sadzbou). Späťvzatie žaloby predstavuje jedno z dispozičných oprávnení
žalobcu, je prejavom jeho autonómnej vôle spôsobilým ovplyvňovať priebeh konania prebiehajúceho
na základe ním podanej žaloby. Preto súd o tejto časti uplatnených nárokov už ďalej nerozhodoval.

10. Predmetom prejednávanej veci po čiastočnom späťvzatí zostal naďalej uplatnený nárok žalobkyne
na zaplatenie príslušenstva úrokov z omeškania vyčíslené vo výške 322,04 eur, ktoré žalobkyňa

špecifikovala úroky z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 2.100 eur od 2.02.2023 do 9.12.2024 =
291,70 eur; úroky z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.800 eur od 10.12.2023 do 17.10.2025
= 115,03 eur spolu nárok po kapitalizovaní úrokov z omeškania vo výške 406,73 eur, od ktorej sumy
sa odpočítala časť úhrady žalovaného 1/ zo dňa 17.10.2025 vo výške 84,69 eur. Rozdiel predstavuje
uplatnená suma neuhradeného zostatku vo výške 322,04 eur.

11. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.

Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením
peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na
peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad
rámecustanovenýzákonomazpovahyustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3
NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vyplýva,žekogentnestanovenáhornáhranicaúrokovzomeškania,

ktoré prekročenie nie je prípustné. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v lehote splatnosti t.j. do 01.02.2023 (dátum
splatnosti menovitej hodnoty Dlhopisov) neuhradili, nasledujúci deň po dátume splatnosti sa žalovaní
v rade 1/ a 2/ dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Špecifikácia a výpočet uplatňovaného
nárokužalobkynetitulomúrokovzomeškania(vovýške7,5%ročnezosumy2.100eurod02.02.2023do
9.12.2024 suma 291,70 eur; úroky z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.800 eur od 10.12.2023

do 17.10.2025 suma 115,03 eur po odpočítaní úhrady vo výške 84,69 eur; t.j. neuhradený zostatok vo
výške 322,04 eur) boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka, a preto súd
žalobe titulom uplatňovaných úrokov z omeškania vo výške 322,04 eur vyhovel a zaviazal žalovaného
1/ a 2/ na ich zaplatenie tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní
uhradiť žalobkyni dlh solidárne, nakoľko má v danom prípade právo požadovať splnenie celého dlhu od

žalovaného 2/ ručiteľa, pre prípad nesplnenia si povinnosti žalovaného 1/ ako dlžníka (emitenta) s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť druhého zo žalovaných.

15. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 256
ods.1CSP,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa
procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti

nároku vo veci samej. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd
pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách. V danom prípade došlo k zastaveniu konania v dôsledku čiastočného späťvzatia
žaloby pre správanie žalovaného 1/ a preto možno žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť nahradiť trovy.

17. Súd s poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci o trovách rozhodol tak, že jej priznal voči
žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.