Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122202058
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122202058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.

a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobcu: URBÁRSKA
SPOLOČNOSŤ OBCE JAKUBANY, pozem. spol., so sídlom Jakubany 71/71, 065 12 Jakubany,
IČO: 31305237, zastúpeného: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058
01 Poprad, IČO: 42421152, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00166481, o
náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.24C/13/2022-155zodňa9.10.2024,takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) dňa 25.2.2022 sa
žalobcadomáhalvočižalovanémuzaplatenia22.875,37eur,akoajnáhradytrovkonaniatitulomnáhrady
škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsúdením. V danom prípade boli spod obžaloby oslobodení A. B., C. D. a E. D..

2. Okresný súd Prešov na návrh žalobcu uznesením č. k. 24C/13/2022-94 z 23.3.2022 konanie
prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn. 24C/55/2021, v ktorom bol uplatnený nárok vyššie
uvedených osôb, následne po právoplatnom skončení tohto konania vo veci samej rozhodol odvolaním
napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že voči F.

E. D., A. B. a C. D. bolo vedené trestné stíhanie pre viacero skutkov. Rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 9.2.2018 boli všetci obžalovaní oslobodení spod obžaloby, nakoľko
všetkých 80 skutkov, z ktorých boli pôvodne obvinení, nebolo trestným činom. Uznesením Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 3.4.2019 bolo odvolanie prokurátora proti predmetnému
rozsudku zamietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.4.2019.

4. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/55/2021 sa F. E. D., A. B. a C. D.

(ďalej tiež len „žalobcovia“) domáhali voči Slovenskej republike za ktorú konala Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky náhrady škody predstavujúcej trovy právneho zastúpenia a súdne trovy vo výške
7.959,40euranemajetkovúujmuvovýške10.000,-eur,atovovzťahukukaždémuzožalobcov.Okresný
súdPrešov(prvým)rozsudkomč.k.24C/55/2021-144z15.12.2021žalobuzamietolažalovanémunárokna náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom č.
k. 1Co/15/2022-179 z 7.6.2022 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 7.959,40 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 10.2.2021 do zaplatenia vo vzťahu ku každému zo

žalobcov. V prevyšujúcej časti vrátane výroku o trovách konania rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o
uplatnenú náhradu škody, ktorá im vznikla v dôsledku vynaložených trov obhajoby v trestnom konaní
vo výške 7.959,40 eur každému zo žalobcov, v tomto smere splnenie predpokladov pre priznanie
tohto nároku preukázané nebolo, nakoľko žalobcovia vznik tejto škody nepreukázali. Zo spisu totiž

vyplývalo, a nerozporovali to ani samotní žalobcovia, že trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní
neuhrádzali oni sami, ale uhrádzal ich URBÁRSKA SPOLOČNOSŤ OBCE JAKUBANY, pozemkové
spoločenstvo. Žalobcom preto nevznikla majetková škoda, ktorú požadujú nahradiť. Vo veci na základe
dovolaniažalobcovrozhodovalajNajvyššísúdSR,ktorýrozsudkomč.k.5Cdo/79/2023-233z12.7.2023
dovolanie žalobcov voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/15/2022-179 zo 7.6.2022 v jeho
potvrdzujúcej časti zamietol. Ústavný súd SR uznesením č.k. II.ÚS/512/2023-10 z 22.11.2023 ústavnú

sťažnosť žalobcov A. B., C. D. a F. E. D. proti rozsudku Najvyššieho súdu SP sp.zn. 5Cdo/79/2023 z
12.7.2023 odmietol. Následne Okresný súd Prešov rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 24C/55/2021-252
z 8.12.2023 uložil žalovanému Slovenskej republike – Generálna prokuratúra SR povinnosť zaplatiť
každému zo žalobcov nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
29.12.2023 a vykonateľnosť dňa 30.1.2024.

5. Z dokazovania z teraz súdenej veci podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že faktúrami zo
dňa 4.10.2017, 4.6.2012, 30.11.2015, 15.11.2016, 24.10.2015, 30.9.2015, 11.5.2017 14.02.2017,
14.11.2017, 31.12.2017, 24.1.2018, 4.6.2019, 11.6.2019 a 9.4.2019 vystavenými objednávateľovi
URBÁRSKA SPOLOČNOSŤ OBCE JAKUBANY, pozemkové spoločenstvo fakturovali právni

zástupcovia G. H. D. a G. H. I. odmenu za poskytnutú právnu pomoc na základe mandátnej zmluvy.
Dňa 22.8.2019 bol vyhotovený výpis z uznesenia zo zasadnutia správnej a dozornej rady žalobcu, podľa
ktorého správna rada žalobcu dňa 24.3.2014 schválila uznesenie, ktorým bolo schválené, že náklady
spojené s právnym zastupovaním členov správnej rady, dozornej rady a zamestnancov v súvislosti s
ochranou urbárneho majetku hradí žalobca.

6. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil aplikovaním § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1
písm. f) a § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z. z.“).

7. Poukázal na to, že základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci v prípadne zákonného rozhodnutia sú existencia nezákonného rozhodnutia vydaného
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V súvislosti s § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa súd
prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore. Poukázal na to, že

z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol účastníkom konania v rámci trestného konania
vedeného voči A. B., C. D. a F. E. D.. Súd prvej inštancie tiež odkázal na závery nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS/232/2023 zo dňa 26.4.2023, v zmysle ktorého domáhať sa náhrady škody bez ohľadu
na to, či ide o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, sa
môže len ten, komu škoda takýmto spôsobom vznikla. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody

spôsobnej nezákonným rozhodnutím je ďalšou zákonnou podmienkou vyplývajúcou z § 5 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. účastníctvo toho, kto si uplatňuje nárok na náhradu škody v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie.

8. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že keďže žalobca nebol účastníkom trestného

konania, v rámci ktorého došlo k nezákonnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, súdu neostávalo iné ako žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť. Bolo
slobodným a dobrovoľným rozhodnutím žalobcu, či zo svojich vlastných finančných prostriedkov bude
uhrádzať trovy trestného konania členov dozornej rady, správnej rady a zamestnancov a v súvislosti s
týmto rozhodnutím si mal byť vedomý zodpovednosti a možného rizika. Z uznesenia žalobcu zo dňa

24.3.2014 vôbec nevyplýva napr. to, či vôbec a akým spôsobom sa bude žalobca domáhať náhrady
vynaložených nákladov trestného konania, či už v prípade odsúdenia alebo oslobodenia svojich členov.
Z predmetného uznesenia ani nevyplýva, na základe akého právneho titulu došlo k uhrádzaniu nákladov
trov trestného konania. Absentuje tu preto tiež príčinná súvislosť medzi zmenšením majetku žalobcu atrestnýmkonanímvedenýmvočiA. B.,C.D.aF.E.D..Zuvedenýchdôvodovsúdžalobuakonedôvodnú
zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu mu žiadne trovy
konania nevyplývali.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním podaným v zákonnej lehote žalobca z dôvodu, že

súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na to,
že v predchádzajúcom konaní sp. zn. 24C/55/2021 súd zamietol nárok fyzických osôb s odôvodnením,
že majetková ujma nevznikla im, ale žalobcovi. Týmto rozhodnutím súd právoplatne zamietol predmetný
nárok osobám, voči ktorým sa trestné konanie viedlo, a zároveň v odôvodnení prejudiciálne vyslovil,
že toto právo na náhradu škody patrí práve žalobcovi, keďže jemu táto ujma vznikla. Súd v odvolaním
napadnutom rozsudku dospel k opačnému záveru, čím vzniká zmätočný právny stav, kedy nie je

možné, aby si poškodený subjekt uplatnil svoje právo na náhradu škody, čo je v rozpore so zásadami
spravodlivosti a právnej istoty. Žalobca namietal tiež rozpor záverov súdu prvej inštancie s princípom
právnej istoty. Poukázal na to, že aj v zmysle judikatúry vyšších súdov v prípadoch, keď je subjektom
poškodeným nezákonným rozhodnutím právnická osoba, má táto právnická osoba právo na náhradu
škody. Napríklad, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/402/2015, pre účely náhrady

škody za zodpovednosť štátu treba za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny
advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny. Toto rozhodnutie podporuje
uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vynaložené v dôsledku nezákonného
trestnéhostíhania.Napokonnapadnutémurozsudkuvyčítalžalobcalogickénezrovnalostivodôvodnení.
V rozsudku sa na jednej strane uznáva, že majetková ujma vznikla práve Urbárskej spoločnosti obce

Jakubany, avšak na druhej strane sa jej odopiera právo na náhradu tejto ujmy z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie. Týmto postupom súd vytvára situáciu faktickej právnej nemožnosti domôcť
sa nákladov vynaložených na nevyhnutné právne zatupovanie, čo je v rozpore so základnými princípmi
spravodlivosti a ochrany práv poškodených osôb a všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným trestným konaním. Súd nerešpektoval právoplatné rozhodnutia o prejudiciálnej otázke,

konkrétne rozsudok sp. zn. 24C/55/2021, ktorý jednoznačne prejudikoval, že nárok na náhradu trov
trestného konania vznikol práve žalobcovi. Súd prvej inštancie tiež podľa žalobcu odmietol vykonať
navrhnuté dôkazy na preukázanie výšky škody, napriek tomu, že nárok bol podložený predloženými
faktúrami za právne zastúpenie a ďalšími relevantnými dokumentmi. Tento postup je v rozpore so
zásadou spravodlivého procesu, pretože súd predbežným posúdením vecnej legitimácie ignoroval

povinnosť rozhodnúť o nároku na základe riadneho dokazovania. Žalobca v odvolaní navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého v predmetnej sporovej veci neboli splnené
elementárne procesné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím zo strany žalobcu, nakoľko tento pri jeho uplatnení nepostupoval v súlade s § 15 a
nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. a teda svoj nárok uplatnil na súde skôr, ako bol nárok predbežne
prerokovaný príslušným orgánom (Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky). Žalobca rozhodne
nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko v trestnom konaní, v ktorom došlo
k oslobodeniu vyššie uvedených osôb nebol subjektom (účastníkom) trestného konania, v dôsledku

ktorého škoda mala vzniknúť. Navyše, z výpisu z uznesenia zo zasadnutia správnej a dozornej rady
Urbárskej spoločnosti obce Jakubany, pozemkové spoločenstvo zo dňa 22.8.2019 vyplýva, že správna
rada schválila, že náklady spojené s právnym zastupovaním členov správnej rady, dozornej rady a
zamestnancov v súvislosti s ochranou urbárneho majetku hradí spoločenstvo, teda išlo o slobodné
a dobrovoľné rozhodnutie tejto právnickej osoby uhradiť náklady obhajoby určitých osôb, ktoré v

predmetnom uznesení ani bližšie nešpecifikuje a tak nie je možné ani len ustáliť, o aké osoby ide a akého
konania sa tieto úhrady týkajú. V trestnej veci, z ktorej podľa žalobcu vyplynul nárok na náhradu škody
išlo o trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, čo je samo o sebe dôvodovom povinnej obhajoby
podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a teda, ak si obvinení, či osoby na to oprávnené (medzi
ktoré podľa § 39 ods. 2 Trestného poriadku nepatrí zamestnávateľ, či právnická osoba, v ktorej vykonáva

obvinený funkciu člena dozornej či správnej rady) nezvolí, resp. oprávnené osoby nezvolia obvinenému
obhajcu, obhajca bude ustanovený. Obdobne, ak osoby oslobodené v predmetnom trestnom konaní
nemali dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, Trestný poriadok im v § 34 ods. 3 priznáva
právo na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu. Na základe vyššie uvedeného takv predmetnej veci, okrem nedostatku procesnej podmienky - nedostatku aktívne vecne legitimovanej
strany sporu, nie sú splnené ani predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, medzi ktoré všeobecne
patrí protiprávny stav, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym stavom a vznikom škody.

Nakoľko žalobca nebol subjektom trestného konania, rozhodnutie o úhrade nákladov spojených s
obhajobou prijal slobodne, nezávisle a bez nevyhnutného vynaloženia týchto nákladov, nie sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu. Odvolaním napadnutý rozsudok preto žalovaný navrhol potvrdiť.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej
5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,
vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

14. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán

prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní (odsek 3).

15. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,

stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa, po obsahovej stránke, odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30.9.2025).

16. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V
súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu a posúdeniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo
veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne, podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, s týmito

dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd
správne zameral svoju pozornosť na otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom pri jej posúdení
správne vychádzal z jednoznačného znenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

19. Z vykonaného dokazovania ani z tvrdení samotného žalobcu, či už v prvoinštančnom alebo
odvolacom konaní, žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by bol žalobca účastníkom trestného konania,
v rámci ktorého boli poskytované právne služby obvineným fyzickým osobám, za ktoré na základe
vystavených faktúr a vlastného uznesenia žalobca dobrovoľne zaplatil. Žalobcovi ako právnickej osobe
v súvislosti s týmto trestným konaním nevznikli žiadne práva ani povinnosti účastníka konania, ktoré

by mali mať akýkoľvek trestným konaním vyvolaný dopad na jeho majetkovú sféru a tak mohli viesť
k vzniku škody na jeho majetku v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Keďže žalobca nebol účastníkom
trestného konania, celkom jednoznačne nebola ani naplnená zásadná podmienka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.20. Na tomto vecne správnom závere súdu prvej inštancie nemení nič ani skutočnosť, že v inom súdnom
konaní vedenom pod sp. zn. 24C/55/2021 malo byť podľa tvrdení žalobcu prejudiciálne skonštatované,
že škoda síce nevznikla obvineným (teda žalobcom v konaní sp. zn. 24C/55/2021), ale žalobcovi ako

právnickej osobe.

21. V tomto smere odvolací súd podotýka, že z obsahu žiadneho zo súdnych rozhodnutí vydaných
v rámci konania o nároku pôvodne obvinených, teda ani z rozsudku súdu prvej inštancie č. k.
24C/55/2021-144 zo dňa 15.12.2021, z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/15/2022-179 zo

7.6.2022, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cco/79/2023 z 12.7.2023 ani z uznesenia Ústavného
súdu SR č. k. II.ÚS 512/2023-10 z 22.11.2023 nevyplýva záver, na ktorý poukazuje žalobca, a teda
prejudiciálne záväzný právny záver o vzniku škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. na strane žalobcu.

22. Konajúce súdy iba ako preukázaný a stranami konania nepopieraný skutkový stav konštatujú,
že škoda pôvodne obvineným nevznikla, keďže faktúry za právne služby boli uhrádzané žalobcom

a nie obvinenými. Navyše, ani prípadné vyslovenie záveru prezentovaného žalobcom, že na jeho
strane vznikla v dôsledku trestného stíhania škody, by nemalo charakter prejudiciálne záväzného
právneho posúdenia, keďže by išlo len o posúdenie predbežné, prezentované iba v rámci odôvodnenia
rozhodnutiasúduanavyševkonaní,ktorésanetýkalototožnýchsporovýchstrán.Žiadnymspôsobomby
tak nenarúšalo právnu istotu žalobcu, ktorý v predošlom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.

zn. 24C/55/2021 nebol sporovou stranou (k tomu bližšie napr. právne závery súdnej praxe sumarizované
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/136/2023 z 30.9.2025).

23. S poukazom na konštatovanú vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku
aktívnejvecnejlegitimácieužalobcuniejemožnéprisúdiťrelevanciuaniodvolacejnámietketýkajúcejsa

neposúdenia a nevykonania náležitého dokazovania ohľadne výšky škody žalobcu. Za daných okolností
by takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s princípom procesnej ekonómie a z hľadiska
rozhodnutia vo veci by bol bez právneho významu.

24. Odvolací súd sa napokon nestotožňuje ani s tvrdením odvolateľa, že súd svojim právnym posúdením

vytvoril situáciu faktickej právnej nemožnosti domôcť sa nákladov vynaložených na nevyhnutné právne
zatupovanie. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevytvoril stav, v ktorom by sa žalobca nemohol
domôcť náhrady nákladov vynaložených na právne zastúpenie iných osôb, avšak, ako to vo odôvodnení
svojhouzneseniač.k.II.ÚS/512/2023-10z22.11.2023(bod10)naznačil(vobrátenomgarde)užústavný
súd,užalobcubymohloísťoexistenciupohľadávkysúkromnoprávnehocharakteruzplneniavprospech

tretej osoby, ktorá však v danom prípade nie je žalobcom uplatniteľná postupom podľa zák. č. 514/2003
Z. z.

25. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS/200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom
rozsahu ako vecne správny postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP, tak že ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).