Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224200042
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224200042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát so sídlom Hlinky
262/6, 091 91 Stropkov, IČO: 42 088 461, proti žalovanému: C. C., C. XX, XXX XX C., D.: XXXXXXXX,
zastúpenému:AdvokátskakanceláriaFabianaNovosads.r.o.,sosídlomMasarykova16,08001Prešov,
IČO: 51 913 984, o zaplatenie 21.615,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 7Cpr/2/2024-333 zo dňa 14.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia
istiny 21.615,18 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodňoval tým, že do dnešného dňa mu
nebol vyplatený čistý príjem starostu z obdobia od februára 2021 až do októbra 2022. Poukázal, že

platové pomery starostov obcí sú upravené zákonom č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových
pomerov starostov obcí a primátorov miest, pričom na niektoré inštitúty, ako napríklad dovolenka,
cestovné náhrady, zabezpečenie stravovania, sa primerane použijú aj ustanovenia iných zákonov.
Funkcia starostu je verejnou funkciou, funkčné obdobie starostu vzniká dňom zloženia sľubu a zaniká
dňom zloženia sľubu novozvoleného starostu. Starostovi preto patrí plat odo dňa zloženia predpísaného
sľubu a je určený v zmysle ustanovení zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových
pomeroch starostov obcí a primátorov miest ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v národnom hospodárstve, vyčíslený na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa počtu obyvateľov obce zisteného na základe údajov
Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31.12. predchádzajúceho kalendárneho roka.

3.Poukázal,žesazaoberalnajprvskutkovýmitvrdeniamižalobcuuvedenýmivžalobe,ktoroupožadoval
zaplatenie uvedenej sumy, pričom zo skutkových tvrdení, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nepoprel,
vyplynulo, že za príslušné mesiace z hrubého príjmu žalobcu boli zo strany žalovaného uhradené

platbyzdravotnéhopoisteniaasociálnehozabezpečenia.Zároveňkonštatoval,žezosvedčeniamiestnej
volebnej komisie zo dňa 7.12.2018 vyplynulo, že týmto dňom sa žalobca stal starostom C. C., zároveň
predložil výplatné pásky vystavené C. C. za obdobie január 2022, z ktorých vyplynul čistý príjem žalobcu
vo výške 1.336,54 eur, k výplate 0, za obdobie február 2021 čistý príjem 1.545,13 eur, k výplate 0, február2022 čistý príjem 1.550,81 eur, k výplate 0, marec 2021 čistý príjem 1.335,47 eur, k výplate 0, obdobie
marec 2022 čistý príjem 630,06 eur, k výplate 0, obdobie apríl 2021 čistý príjem 1.335,48 eur, k výplate
0, za obdobie máj 2021 čistý príjem 1.335,48 eur, k výplate 0, máj 2022 čistý príjem 920,06 eur, k výplate

0, jún 2021 čistý príjem 2.036,94 eur, k výplate 0, jún 2022 čistý príjem 1.394,94 eur, k výplate 0, júl
2021 čistý príjem 1.335,48 eur, k výplate 0, júl 2022 1.394,94 eur, k výplate 0, august 2021 čistý príjem
1.032,22 eur, k výplate 0, august 2022 čistý príjem 1.394,94 eur, k výplate 0, september 2022 čistý príjem
1.394,94 eur, k výplate 0, október 2021 čistý príjem 1.236,26 eur, k výplate 0, október 2022 čistý príjem
1.394,94 eur, k výplate 0, za obdobie november 2021 čistý príjem 129,75 eur, k výplate 0.

4. Konštatoval, že žalobcovi ako starostovi obce nebol vyplatený plat, čo mal za preukázané aj z výpisu
z účtu samosprávy za rozhodné obdobie od 30.11.2018 do 25.10.2022. Na pojednávaní 29.1.2025
vypočul E. C., ktorá súdu potvrdila, že za rozhodné obdobie od februára 2021 do októbra 2022 žalobcovi
platy starostu vyplatené neboli. Táto svedkyňa zároveň uviedla, že vypracovala záverečný účet C. C. za
rok 2022, z ktorého vyplýva z bodu 8., prehľad o stave a vývoji dlhu k 31.12.2022, kde obec k 31.12.2022

eviduje záväzky voči zamestnancom vo výške 28.810,88 eur, pričom na pojednávaní uviedla, že v tomto
záväzku obce je zahrnutý aj záväzok obce voči žalobcovi titulom jeho nevyplatených platov za rozhodné
obdobie.

5. Prvoinštančný súd poukázal, že v konaní sa musel zaoberať aj započítacou námietkou žalovaného

zo dňa 9.4.2024, ktorý uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie jeho platov zanikol v dôsledku splatenia
podľa § 559 Občianskeho zákonníka, resp. dohodou podľa § 570 Občianskeho zákonníka tým, že
starosta svoj plat použil, resp. sa svojej pohľadávky vzdal v záujme plniť záväzky obce, ktoré vznikli
v priamej súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Konštatoval, že ak by sa aj súd mal zaoberať
argumentáciou žalovaného, že došlo k zániku nároku žalobcu na jeho platy z dôvodu zániku záväzku

podľa § 559 Občianskeho zákonníka, je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo/83/02 zo dňa 30.7.2002 o zániku dlhu v zmysle príslušných hmotnoprávnych ustanovení, § 559
až 587 OZ, ktoré zaťažujú v konaní povinného, ktorý musí svoje tvrdenia o jej splnení preukazovať
a preukázať, ak chce byť v konaní úspešný. Pri výklade § 559 OZ možno konštatovať, že splnenie dlhu
je jednostranným právnym úkonom.

6. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010 dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno
ohľadom totiž určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.

7. Dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/720/2014 zo dňa 7.10.2014,
vzmyslektoréhosúdkonštatoval,žepredmetdôkaznéhobremena,ktorýjepovinnýúčastníkdokazovať,
sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a od hmotného práva. V dôkaznej povinnosti existujú

výnimky a jednou z nich je tzv. negatívna dôkazná teória, v zmysle ktorej nemožno od účastníka
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, keď typickým
príkladom negatívneho skutkového tvrdenia je, že odporca nezaplatil. Vtedy dochádza k preneseniu
dôkazného bremena na odporcu aj napriek tomu, že ide o tvrdenie navrhovateľa.

8. V súvislosti s vyššie uvedeným napokon konštatoval, že žalovaný svoje tvrdenie o zániku dlhu v spore
nepreukázal. Ak by to totiž nárok žalobcu mal zaniknúť podľa tvrdení žalovaného s plnením podľa § 559
OZ, bolo totiž povinnosťou žalovaného predložiť dôkazy preukazujúce toto tvrdenie, že došlo k plneniu.
Žalovaný však ku dňu rozhodnutia súdu žiaden dôkaz preukazujúci toto tvrdenie nepredložil, rovnako
nedeklaroval v akej výške mu bol prípadne tento plat vyplatený, v ktorých dňoch, akým spôsobom.

Naopak z výpovede svedkyne E. C. a výpisu účtu samosprávy C. C. vyplynulo, že plat žalobcovi za
rozhodné obdobie zo strany žalovaného vyplatený nebol, čo majú preukazovať aj záverečné účty C. C..

9. V ďalšom prvoinštančný súd poukazoval, že ak by malo dôjsť podľa tvrdení žalovaného k zániku
nároku žalobcu na uvedené platby v súlade s ust. § 570 Občianskeho zákonníka, z tohto ustanovenia

vyplýva, že doterajší záväzok možno nahradiť novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zaniká,
dlžník je povinný plniť nový záväzok, pričom pri subjekte právneho vzťahu sa nemenia. Dohodu veriteľa
s dlžníkom je možné podľa § 570 ods. 1, 2 OZ nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom. Poukázal
preto, že ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení novéhozáväzku uzatvoriť písomne. Z obsahu novej dohody musí nepochybne vyplývať vôľa účastníkov nahradiť
pôvodný záväzok týmto novým záväzok. Tento úmysel strán nemožno predpokladať, musí vyplývať
z dohody (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I.ÚS/307/2012). V súvislosti s tým konštatoval, že ani túto dohodu

nemal za preukázanú, keďže žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní ju poprel a žalovaný neuniesol
bremeno o existencii takejto dohody.

10.To,žeobecmalafinančnéproblémyvyplynulozvýpisuúčtuC.C.,kdežalobcovibolavyplatenámzdy
za obdobie august 2020 až dňa 1. augusta 2022. Žalobca v tejto súvislosti mal vo svojich výpovediach

poukazovať, že došlo k posunu pri výplate dovtedy vyplateného platu čistého príjmu ako bývalému
starostovi z dôvodu, že v rozhodnom období došlo k medziročnému poklesu výplaty podielových daní
v rokoch 2020 až 2022, keď boli obci pridelené podielové dane v nižšom rozsahu, zhruba o 14.000,-
eur ako bola predpokladaná ich výška. Tiež na túto skutočnosť mala vplyv aj pandémia COVID-19
a pokles obyvateľov obce v tomto období, ale tiež aj úspešnosť C. C. v podávaní a schvaľovaní
projektov. Prvoinštančný súd v súvislosti s dohodou zriadenou medzi žalovaným a žalobcom, na ktorú

sám žalovaný poukazoval, dal do pozornosti tú skutočnosť, že zákaz vzdania sa práva vopred právna
terminológia považuje takúto dohodu za neplatnú, ak sa niekto vzdá práv, ktoré môže vzniknúť až
v budúcnosti (§ 574 ods. 2 OZ). V konaní mal za preukázané, že žalobca sa ako starosta obce nikdy
nevzdal platu starostu obce, ani obecné zastupiteľstvo nikdy jeho plat neznížilo. Konštatoval preto, že
vzdanie sa práva žalobcu na plat z tvrdení žalovaného nebolo preukázané.

11. Zaoberal sa aj kompenzačnou námietkou žalovaného proti uplatnenému nároku žalobcu, v zmysle
ktorej žalovaný tvrdil, že žalobca spôsobil obci škodu a v tejto súvislosti aj predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu. Nemal za preukázaný protiprávny úkon žalobcu ako bývalého štatutárneho
orgánu žalovaného a v tejto súvislosti poukazoval, že dotácia vo výške 29.049,- eur bola prijatá

28.11.20218. Obec túto dotáciu vrátila poskytovateľovi dňa 6.5.2020. Preto súd nezistil protiprávny úkon
samotného žalobcu, a to na základe oboznámenia sa listinného dokladu, ktorý bol súčasťou spisu
zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu, uzatvorený medzi poskytovateľom Ministerstvom
vnútra SR a žalovaným C. C.. V súvislosti s tvrdením žalovaného o vzniknutej mu škode poukázal, že
chýbajú skutkové tvrdenia samotného žalovaného a špecifikácia presných predpokladov zodpovednosti

za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Zmluva bola ukončená vzájomnou dohodou strán
a dotácia dňa 6.5.2022 bola poskytovateľovi aj vrátená. Zároveň zo strany Ministerstva vnútra SR
nebola žalovanému účtovaná žiadna sankcia, že táto dotácia mala byť použitá na iný účel. Tiež
dal do pozornosti uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Svidníku, kde bolo začaté
trestné stíhanie za zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, keď

osoby podávajúce trestné oznámenie mali mať podozrenie, že konaním páchateľa mohlo dôjsť k užitiu
poskytnutej dotácie na iný účel, ktorá však v súčasnej dobe netrvá. Či bola dotácia použitá na iné účely,
bude predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní po tom, čo bolo začaté trestné stíhanie
za zločin subvenčného podvodu. Konštatoval, že vrátením finančných prostriedkov vo výške 29.049,-
eur nemohla vzniknúť obci žiadna škoda, na ktorú sa žalovaný odvoláva a s ktorou uplatňuje započítací

prejav. Preto žalobca svojim konaním nespôsobil obci škodu, v tejto časti neuniesol žalovaný dôkaznú
povinnosť, preto bolo dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Vzhľadom k vyjadreniu zástupcu
žalovaného o nedostatku finančných prostriedkov, ktoré ma k dispozícii, povolil žalovanému zaplatiť
žalobcovi dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 500,- eur a zároveň priznal postupom podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm, keďže plat

starostu bol splatný vždy ku koncu mesiaca, preto nasledujúcim dňom priznal žalobcovi požadovaný
úrok z omeškania.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nepresvedčivý a nepreskúmateľný.15. Súd prvej inštancie nesprávne zistil, že medzi žalovaným - konajúcim prostredníctvom žalobcu mala
byť uzatvorená dohoda o ukončení zmluvy zo dňa 20.11.2018. Toto zistenie okresný súd uviedol v bode
14. rozsudku a v bode 34. rozsudku. Nesprávnosti tohto zistenia nasvedčuje aj to, že žalobca mal vo

svojej výpovedi sám uviesť, že mu návrh dohody na ukončenie zmluvy bol zo strany Ministerstva vnútra
SR na prelome rokov 2021/2022 doručený, avšak tento nepodpísal. Preto tento záver prvoinštančného
súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Taktiež nesprávne dospel k záveru, že žalobca ako starosta neporušil počas výkonu svojej funkcie

zmluvu o poskytnutí dotácie s Ministerstvom vnútra SR. Mal preukázané, že 30.11.2018 obec prijala
od ministerstva dotáciu vo výške 29.049,- eur a dňa 6.5.2022 finančné prostriedky v rovnakej výške
ministerstvu vrátila. V tejto súvislosti však rezignoval na nimi poukazovanú skutočnosť, a to, že obec
v rozhodnom období nemala na bankovom účte finančné prostriedky z poskytnutej dotácie, čo malo
byť preukázané výpisom bankového účtu obce v F. B., G., kde mala byť podľa Článku II., bodu 2.3.
zmluvy o poskytnutí dotácie táto dotácia poukázaná, avšak ku dňu 30.7.2020 bol zostatok vo výške 7,94

eur. Preto žalobca klamal a účelovo zavádzal, keď v duplike aj vo svojej výpovedi pred prvoinštančným
súdom uvádzal, že finančné prostriedky neboli použité a boli poslané včas na bankový účet. Jeho
tvrdenia sú v príkrom rozpore s objektívnym listinným dôkazom a zabezpečenými výpismi z bankových
účtov obce. Je zrejmé, že obec finančné prostriedky z účelovej dotácie od ministerstva vo výške 29.049,-
eurprijalaatietonáslednenabankovomúčtenemala,hocižalobcatvrdil,žekrealizáciiprojektunedošlo.

17. Súd neúplne vyhodnotil aj svedecké výpovede svedkov E. C. a F. H. I., keď v bode 34. rozsudku
iba stručne uviedol, že títo svedkovia nevedeli opísať samotnú škodu, v čom mala spočívať spôsobené
škoda žalovanému. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti opomenul vyhodnotiť zásadné tvrdenia týchto
svedkov, ktoré síce v bode 20. odôvodnenia rozsudku uviedol a následne tieto skutočnosti síce ustálil

v rámci skutkových zistení v rozsudku, avšak žiadnym spôsobom v rámci právneho posudzovania ich
nevyhodnocoval procesnou obranou žalovaného.

18. K argumentácii týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal, že súd prvej inštancie
na vec vôbec neaplikoval ust. § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a § 440 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje postihové právo voči osobe, ktorá
zavinila spôsobenie škody. Aplikácia týchto zákonných ustanovení bola žiadúca vo vzťahu k posúdeniu
otázky predpokladu zodpovednosti za škodu, a to konkrétne otázky protiprávneho úkonu. Aplikácia §
440 bola potrebná aj z tohto pohľadu, že žalovaný ako obec má postihové právo voči žalobcovi ako
bývalému starostovi, ktorý svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil to, že obec zodpovedala

za škodu Ministerstva vnútra SR z dôvodu, že minula finančné prostriedky z účelovej dotácie poskytnutej
na výstavbu požiarnej zbrojnice. To, že J. K. E. C. C. doposiaľ nesankcionovalo, neznamená, že obec
konaním žalobcu nespôsobila ministerstvu škodu.

19. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že nemal preukázaný protiprávny úkon žalobcu s odvolaním sa

na výpovede žalobcu, ktorú prijal za správnu, hoci odporovala vykonanému dokazovaniu. Prvoinštančný
súd argumentoval absenciou protiprávneho úkonu tým, že dotácia bola ministerstvu vrátená, na čo
poukazoval aj žalovaný, avšak z iných finančných prostriedkov. Rovnako nie je správne ani hodnotenie
prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého nemal žalovaný ujasnené, akú škodu svojim konaním mal
žalobca obci spôsobiť. V tejto súvislosti poukázal na jeho záverečný návrh.

20. Je názoru, že predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobené žalobcom boli preukázané v konaní
pred súdom prvej inštancie, a to pokiaľ ide o protiprávnosť konania žalobcu tým, že v postavení starostu
obce použil účelovo viazanú dotáciu pre obec podľa zmluvy o poskytnutie dotácie s Ministerstvom vnútra
SR zo dňa 20.11.2018 prijatú v novembri 2018 na iný účel, pretože sám vo výpovedi potvrdil, že obec

s výstavou zbrojnice ani nezačala a finančné prostriedky za tým účelom nepoužila a mal tvrdiť, že boli
po celý čas na bankovom účte, čo však nie je pravdou, pretože z výpisu z bankového účtu obce v F.
B., G. vyplýva, že obec finančné prostriedky z dotácie spotrebovala, čo bolo preukázané tým, že na
účte, kde mali byť podľa Článku II bod 2.3. zmluvy tieto finančné prostriedky z dotácie ministerstvom
poukázané, bol ku dňu 30.7.2020 zostatok vo výške – 7,94 eur. Spotrebovanie tejto dotácie potvrdili aj

svedkovia E. C. a F. H. I.. Preto týmto konaním porušil povinnosti v zmysle zmluvy o poskytnutí dotácie
a tiež porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy.21. Rovnako bola naplnená aj podmienka vzniku škody, pretože bolo preukázané, že Obec C. v dôsledku
nerealizovania investičného projektu a v dôsledku toho, že prestala spĺňať kritéria na poskytnuté dotácie
už v roku 2021, bola povinná vrátiť ministerstvu nevyčerpanú dotáciu, ktorú však v danom čase nemala,

preto pristúpil žalobca k tomu, že si prestal vyplácať časť svojho platu, aby nakumuloval potrebné
množstvo finančných prostriedkov vo výške rovnajúcej sa pôvodne poskytnutej dotácie na bankovom
účte obce, pričom k vlastným prostriedkom obce vložil aj svoje súkromné prostriedky minimálne vo
výške 2.000,- eur, čo je zrejmé aj z uskutočneného vkladu na bankový účet obce 5.5.2022. Škodu teda
v danom prípade majú predstavovať finančné prostriedky obce, ktoré žalobca poukázal ministerstvu,

hoci sa nejednalo o finančné prostriedky z pôvodne poskytnutej účelovej dotácie.

22. Aj kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody bol preukázaný tým, že ak
by skutočne žalobca ako starosta obce C. finančné prostriedky z účelovej dotácie nespotreboval a tie,
ak to on v konaní tvrdil mal po celý čas na dotačnom účte obce, nemusel by vracať ministerstvu finančné
prostriedky z vlastných zdrojov obce a obec by mala dostatok finančných prostriedkov jeho funkčných

platov.

23. Zavinenie žalobcu v prípade jeho zodpovednosti za škodu bolo preukázané tým, že žalobca ako
štatutárny orgán obce v relevantnom období pristúpil k podpísaniu zmluvy o poskytnutí dotácie a svojim
podpisom deklaroval, že zmluvu prečítal a porozumel. Preto si musel byť vedomý, že ak finančné

prostriedky z účelovej dotácie používal a použil na iný účel, dopúšťa sa protiprávneho konania.

24. Vykonaným dokazovaním preto bolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých podmienok
zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú žalovanému. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za nepreskúmateľný, keďže neobsahuje presvedčivé odôvodnenie vo vzťahu k procesnej

obrane žalovaného spočívajúcej v uplatnení kompenzačnej námietky voči žalovanému nároku žalobcu.
Prvoinštančný súd sa obmedzil v zásade len na konštatovanie, že súd neposkytol skutkové tvrdenia
presných predpokladov zodpovednosti za škodu a neuniesol dôkazné bremeno. Absentujú akékoľvek
právne úvahy súdu, z akých dôvodov nepovažoval jeho právne hodnotenie vzhľadom na vykonané
dokazovanie za presvedčivé. Vyhol sa odpovedi na obranu žalovaného a bez ďalšieho konštatoval,

že nepreukázal predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR sp.zn. I.ÚS/243/2007, I.ÚS/33/2012, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/185/2007 a navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

25. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal, že rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci a okolností prípadu. Jeho rozhodnutie je správne
a presvedčivé, rozsudok je riadne odôvodnený a vecne správny a vydaný v súlade so zákonom.
Nestotožnil sa s tým, aby prvoinštančný súd neznemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace

procesné práva, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zistil dostatočným spôsobom
skutkový stav veci a všetky skutočnosti vyhodnotil, ktoré boli podstatné a spravodlivé pre rozhodnutie
vo veci. Vykonal všetky navrhované dôkazy a rovnako vyhodnotil všetky relevantné listiny.

26. Bolo preukázané, že plat žalobcovi za rozhodné obdobie vyplatený nebol, čo majú preukazovať

záverečné účty obce a žalovaný nepreukázal tvrdenie o zániku dlhu v súlade s § 559 Občianskeho
zákonníka. Nebolo však preukázané vzdanie sa práva žalobcu na plat, ako to tvrdil žalovaný
a nevyplývalo to ani z listín a zápisníc obecného zastupiteľstva C. C., ktoré súd oboznámil na
pojednávaní.

27. V prípade dotácie vo výške 29.049,- eur, ktorá bola obcou prijatá 28.11.2018 nemal za preukázané
protiprávny úkon žalobcu ako bývalého štatutárneho orgánu žalovaného. Tiež konštatoval, že vrátením
finančných prostriedkov nemohla vzniknúť obci žiadna škoda, voči ktorej žalovaný uplatnil započítací
prejav, keďže táto suma bola poskytovateľovi dotácie vrátená z dôvodu nerealizácie projektu.

28. Prvoinštančný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci týkajúci sa prijatia dotácie
od Ministerstva vnútra SR, proces jej vrátenia a vyhodnotil všetky dôležité skutočnosti podstatné pre
spravodlivé rozhodnutie, a to aj vyhodnotenie výpovedí svedkov D. J. L., E. C., F. H. I. a D. J. M., ako aj
výpoveď samotného žalobcu. Prvoinštančný súd poukázal, že žalovaný nemal ujasnené, akú škodu malžalobcažalovanémuspôsobiť,pretosprávnevyhodnotil,pokiaľišloovznikškody,žetedažalobcasvojim
konaním nespôsobil obci škodu a žalovaný v tejto časti neuniesol dôkaznú povinnosť. V tejto súvislosti
poukázal na príslušné ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, čo sa rozumie pod pojmom škoda

a tiež ušlý zisk. Nesúhlasil s dôvodom odvolania žalovaným uvedeným v bode 3. jeho odvolania, ak
súd prvej inštancie mal nesprávne zistiť skutkový stav veci ohľadom dohody o ukončení zmluvy, pretože
dôležitou okolnosťou v tejto situácii bolo, že 6.5.2022 bola vrátená ministerstvu vnútra dotácia v plnej
výške z dôvodu nerealizácie projektu výstavby požiarnej zbrojnice N. C.. Bolo na žalovanom preukázať,
aká škoda vznikla pri vrátení dotácie vo výške 29.049,- eur, avšak žalovaný v priebehu súdneho sporu

nepredložil žiadny dôkaz o tom, že žalovaný mal spôsobiť Ministerstvu vnútra SR škodu, ani dôkaz
o tom, aby ministerstvo vnútra si voči žalovanému uplatnilo nárok na náhradu škody.

29. V súvislosti s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že pokiaľ išlo o vrátenie dotácie, tak malo
ísť o finančné prostriedky postupne nakumulované na účte obce, poukázal, že pri vrátení dotácie boli
vrátené žalovaným ministerstvu vnútra finančné prostriedky žalovanou Obcou C. vo výške 29.049,- eur

a nie je dôležitá okolnosť, či boli alebo mali byť finančné prostriedky na účte žalovaného vo forme
dotácie zmrazené, ale je dôležité, že dotácia vo výške 29.049,- eur bola žalovaným v plnej výške
Ministerstvu vnútra SR vrátená. Zo strany žalobcu bola potreba nakumulovať finančné prostriedky vo
výške poskytnutej dotácie, a to bolo dôvodom prečo si nevyplácal časť funkčných platov. Žalobca
poukazoval riadne pred súdom prvej inštancie, že išlo o posun jeho výplaty z bodu nedostatku

finančných prostriedkov žalovaného v rozhodnom období z dôvodu poklesu príjmu podielových daní
a z dôvodu spolupodieľania sa na spolufinancovaní obce na schválených projektoch obce. Nie je zrejmé
tvrdenie žalovaného, v akom zmysle mal na mysli konštatovanie, že súd prvej inštancie neaplikoval
príslušné ustanovenie Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keď subjektom, ktorý aplikuje
ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) tohto zákona je zo zákona Ministerstvo financií SR a nie všeobecný

súd, a to nie vo veci posúdenia otázky predpokladu zodpovednosti za škodu, resp. protiprávneho úkonu.

30. Žalovaný nespochybnil doteraz uplatňovaný návrh žalobcu na doteraz jemu nevyplatené platy vo
výške 21.615,18 eur a rovnako ani to, že nepodal odvolanie voči rozsudku, ktorým on povolil žalovanému
platiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 500,- eur. Dal do pozornosti, že žalovaný podal na

Okresnom súde v Banskej Bystrici v upomínacom konaní pod sp.zn. 38Up/668/2025 žalobu o náhradu
škody vo výške 29.049,- eur z dôvodu, že Obci C. mala byť žalobcom spôsobená škoda v tejto výške
na základe toho, že ako vtedajší starosta vrátil účelovú dotáciu vo výške 29.049,- eur späť Ministerstvu
vnútra SR, ktorú poskytlo obci ministerstvo. Po vydaní a doručení platobného rozkazu žalobca v tomto
spore ako žalovaný v upomínacom konaní podal voči platobnému rozkazu odpor, a preto jeho obranu

pretoprostredníctvomzapočítacejkompenzačnejnámietkevovýške21.615,18eurpovažujezaúčelovú.
Na základe vyššie uvedeného navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

31. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

32. Aj žalobca podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.8.2025 a zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach.

33. Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,

že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

34. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver, a keďže v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného

súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

35. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie, na
spravodlivý súdny proces, s týmito nie je možné sa stotožniť.

36. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci v predovšetkým zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamenajú porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práv. Ide o právo na verejné prejednaniesporu za prítomnosti strán sporu, právo sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na
zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

37. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.
Preto odôvodneniu rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, stačí záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces.

38. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje v zásadných a podstatných otázkach
náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

39. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využiť všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale

procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej názormi, predstavami,
prebral a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktickávydaniukonečnéhorozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca
strane sporu realizáciu procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Tento
pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť
súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

40. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (Čl. 15 Základných princípov
CSP). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185
ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

41. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ustanovení § 191 CSP. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

42. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

43. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranuaj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

44. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančným súdom bezpochyby vyplýva, že
prvoinštančný súd dal odpoveď na zásadné otázky, ktoré mali právne podstatný význam vo vzťahu
k uplatnenému nároku žalobcu, a to predovšetkým, či žalovaný, ak tvrdil, že došlo k zániku záväzku,

ktorý mal vo vzťahu k žalobcovi, preukázal, aby plnil žalobcovi uplatnený nárok. Prvoinštančný súd zistil,
že žalobcovi za rozhodné obdobie tento plat vyplatený nebol. Dané skutočnosti potvrdila svedkyňa –
účtovníčka obce E. C.. Žalovaný tiež nepreukázal, aby došlo k dohode o zriadení nového záväzku.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno existencie takejto dohody ani v ústnej ani v písomnej podobe.
Prvoinštančný súd sa riadne zaoberal aj kompenzačnou námietkou žalovaného a jeho obranou, ktorou
tvrdil, že žalobca mal svojim konaním spôsobiť obci škodu. Vyporiadal sa s predpokladmi vzniku takejto

škody v občianskom konaní a riadne uzavrel (s poukazom na okolnosti, ktorými sa zaoberal v súvislosti
s uzatvorenou zmluvou s ministerstvom vnútra), že nebol preukázaný protiprávny úkon samotného
žalobcu, keďže dotácia vo výške 29.049,- eur bola prijatá 28.11.2018 (ako to vyplynulo z účtov
predložených bankovou inštitúciou F. B., G.) a obec túto dotáciu vrátila dňa 6.5.2022. Konštatoval,
že v súvislosti s touto obranou žalovaného k údajne spôsobenej škode chýbajú aj skutkové tvrdenia

žalovaného a špecifikácia presných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené
kumulatívne. Nebolo zistené a v konaní preukázané, aby zo strany Ministerstva vnútra SR bola
žalovanému účtovaná sankcia. V súvislosti s tým, že táto dotácia mala byť použitá na iný účel
konštatoval, že bolo začaté trestné stíhanie pre zločin subvenčného podvodu a či dotácia bola použitá
na iné účely alebo nie, má byť predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Uzavrel, že

vrátením finančných prostriedkov vo výške 29.049,- eur nemohla vzniknúť obci žiadna škoda, na ktorú
sa žalovaný odvolával.

45. V tomto popísanom rozsahu zodpovedania všetkých námietok, ktoré uvádzal žalovaný, sa
prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí riadne vyporiadal vo vzťahu k procesnej obrane, ktorú žalovaný

uplatňoval voči uplatnenému nároku žalobcu.

46. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom
uplatneného nároku žalobcu na súde bola žalovaná finančná suma predstavujúca nevyplatené platy
žalobcovi za obdobie od februára 2021 až októbra 2022. Žalovaný nevyplatenie tejto čiastky žalobcovi

nespochybňoval avšak vznášal kompenzačné námietky alebo námietky týkajúce sa toho, že tento dlh
mal zaniknúť v dôsledku splnenia dohodou.

47. Odvolací súd sa však stotožnil so zisteniami prvoinštančného súdu, z ktorých vyplýva záver, že
dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností bolo na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tohto

vzťahu tieto skutočnosti vyvodzoval.

48. Preto správne prvoinštančný súd uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný. Námietky žalovaného, že
mu mala vzniknúť škoda a že zo strany žalobcu malo ísť o protiprávny úkon súvisiaci s poskytnutím
predmetnej dotácie J. K. E. C. C., je potrebné poukázať, že táto okolnosť je predmetom šetrenia orgánov

činných v trestnom konaní, je to otázka trestnoprávnej roviny. Predmetom konania pred prvoinštančným
súdom bol nárok žalobcu na vyplatenie platov tak, ako ich špecifikoval vo svojom návrhu, výšku, ktorú
žalovanývpriebehuceléhokonanianepopieral,rovnakoanitúskutočnosť,žetietoplatyzjehostranymu
neboli vyplatené. Napokon túto skutočnosť, že výplaty neboli vyplatené, v rámci dokazovania potvrdila
svedkyňa, ktorá bola účtovníčkou C. C..

49. Keďže prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a zodpovedal na všetky
podstatné námietky, ktoré by mohli mať vplyv na uplatnený nárok žalobcu a odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožnil a považoval ho za vecne správny.

50. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto súd spôsobom vyplývajúcim z postupu § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil. V predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a bol
vyvodený správny právny záver. V priebehu odvolacieho konania sa na týchto zisteniach nič nezmenilo.51. Prvoinštančný súd správne zohľadnil situáciu na strane žalovaného, na ktorú sám žalovaný
poukazoval a ktorá súvisela s nedostatkom finančných prostriedkov, preto dôvodne tento dlh
žalovanému povolil splácať v určených splátkach. Správne bolo jeho rozhodnutie aj v úrokoch

z omeškania aj o trovách konania, keďže žalobca bol v konaní úspešný.

52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vychádzajúc z § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255ods.1CSP,keďžežalobcabolúspešnývodvolacomkonaníamánároknanáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).