Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/1756/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125334337
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Šárka Halusková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125334337.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., o vymoženie 1 950,00 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01

Ružomberok, pod sp. zn. 120EX 383/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10. 06. 2025 domáhal od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 1 950,00 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Csp/13/2020
zo dňa 31. 08. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 09. 2020 (ďalej v texte aj
ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 24. 06. 2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jaromír
Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, ktorý ju vedie pod sp.
zn. 120EX 383/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 31. 07. 2025 doručené podanie povinnej označené ako „Žaloba
o zastavenie exekúcie č. 120EX 383/25“ v ktorom povinná žiada súdneho exekútora o zastavenie

exekúcie, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou
SR a unijným právom. Ďalej povinná uvádza, že nebola informovaná o vzniku exekučného titulu, ktorý
vydal súd miestne nepríslušný povinnej ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným
súdom Banská Bystrica a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu z podnetu oprávneného.
Povinná neuznáva pohľadávku čo do výšky aj do dôvodu. Exekúciu považuje za vedenú na základe
nespôsobilého titulu a z dôvodu opatrnosti podáva aj námietku premlčania. Povinná uvádza, že exekútor

uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada k úhrade až 5.804,80 Eur. Ako povinná osoba
podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky
a žiada predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Súčasne žiada, aby exekútor
bezodkladne zrušil svoje zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti patriace do majetku povinnej
osoby a jej bezprostredných rodinných príslušníkov. Povinná zdôrazňuje, že ak súd predmetnú exekúciu
nezastaví, tak má záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach po 50,00

Eur až do celkového splatenia a v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky. Povinná uvádza, že dodávateľ (oprávnený) je verejne známy podvodník, ktorý konal aj v časeuzavretia zmluvného vzťahu s povinnou v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky a Európskej únie.
Oprávnený cielene koná proti spotrebiteľom a oklamal aj povinnú. Exekučný titul, na základe ktorého je
vykonávaná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom a je neúčinný. Rozhodnutie súdu je zjavne

nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych
súdov a Súdneho dvora Európskej únie, keď v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými
dohovormi, judikatúrou Európskej únie priznal žalobcovi (oprávnenému) aj plnenie, ktoré mu zo zákona
neprináleží. Povinná namieta, že dodávateľská zmluva, podľa ktorej oprávnený poskytol dlžníkovi
(povinnej) telekomunikačné služby a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou

a tá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný
a oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Pri uzatváraní zmluvy oprávnený použil nekalé obchodné
praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky – neprimerane vysoká odplata v rozpore
s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru,
nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Konanie oprávneného bolo
účelové, nakoľko pri poskytnutí služieb ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana

patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie
ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Oprávnený podľa povinnej použil nasledujúce obchodné
praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy; použil
predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti

spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah; nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie
ochrany spotrebiteľa. Povinná podala aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu. Na základe
uvedeného povinná žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto
konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa
domáhajúceho sa svojich práv ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej

republiky a unijným právom aby predmetnú exekúcie zastavil a aby oprávneného zaviazal povinnosťou
nahradiť povinnému trovy konania v tejto právnej veci. Následne bolo dňa 28. 08. 2025 súdu doručené
podanie od povinnej označené ako „Opakovaná žaloba o zastavenie exekúcie č. 120EX 383/25“,
v ktorom povinná uvádza totožné tvrdenia ako v predchádzajúcom podaní. K týmto tvrdeniam ďalej
doplnila, okrem iného: „opakovane sa teraz už na Vás obraciam priamo s touto exekučnou vecou,

nakoľko samotný exekútor JUDr. Jaromír Pavlík je v tejto exekučnej veci benevolentný, lebo ignoruje
mnou podanú žalobu o zastavenie exekúcie a nekoná! Musím zdôrazniť, že konanie menovaného
exekútora voči mne práve preto považujem za rozporné so zásadami dôstojnosti konania.“

4. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie dňa 20. 08. 2025 súdu na

rozhodnutie. Následne dňa 21. 08. 2025 predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 08. 2025 k podaniu povinnej uviedol, okrem iného:
„Oprávnený si týmto dovoľuje uviesť, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného
titulu. Keďže povinný nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným rozsudkom, Oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že jeho pohľadávka nie je do
dnešného dňa uhradená v celom rozsahu. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do
úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia povinného námietok voči
exekúcie, podanie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný
dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Oprávnený ďalej poukazuje na samotné podanie

povinného, teda žalobu na zastavenie exekúcie. Oprávnený okrem iného poukazuje na vyjadrenia
povinného v samotnom jeho podaní, ktoré sú rozporuplné a nezakladajú sa na pravdivých informáciách.
Oprávnený nikdy neposkytol povinnému žiadne služby ako uvádza vo svojom podaní, rovnako ani
nedošlo k poskytnutiu žiadnych telekomunikačných služieb. Tieto vyjadrenia povinného sú zmätočné a
zavádzajúce. Oprávnený z opatrnosti poukazuje, že povinná odhliadnuc od toho, že nepodala návrh na

zastavenie exekúcie ale podanie – žalobu o zastavenie exekúcie a ďalšie, nestihla lehotu na podanie
návrhu na zastavenie a podanie povinnej bolo zaslané po zákonnej lehote. Oprávnený k exekučnému
titulu uvádza, že nárok mu bol priznaný Okresným súdom Čadca a povinná mohla už v sporovej
veci konať. Nakoľko si povinná neplnila jej povinnosť priznanú rozhodnutím Okresného súdu Čadca
oprávnený bol nútený uplatniť si svoj nárok prostredníctvom exekučného konania. K navrhnutiu splátok

vo výške 50 Eur oprávnený uvádza, že s prihliadnutím na hodnotu vymáhanej pohľadávky a spolu s
ohľadom na platobnú disciplínu povinnej nesúhlasí. Na základe vyššie uvedeného žiadame, aby sa na
návrh na podanie povinného neprihliadalo.“6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej
doručené dňa 16. 07. 2025, čo je preukázané doručenkou, ktorú súdny exekútor pripojil k návrhu
na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.

07. 2025, teda súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej
lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na
zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bola žalovaná (povinná v danom exekučnom konaní) zaviazaná, aby v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi (oprávnený v danom exekučnom konaní) istinu
vo výške 1 950,00 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy 1 950,00 Eur od 19. 06. 2017 do
25. 09. 2020, zmluvný úrok vo výške 21,03 % ročne zo sumy 1 950,00 Eur od 10. 02. 2017 do 25. 09.

2020 a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 950,00 Eur od 19. 06. 2017 do 25. 09.
2020. Rovnako tak uložil povinnej v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu povinnosť
nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 58,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 183,90
Eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 09. 2020.

12. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že neuznáva pohľadávku oprávneného. K danej
námietke súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného
rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia
opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul
akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia,

ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie
exekúcie. Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva
spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť
vykonania exekúcie. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah

hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Predmetom
návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých
spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného
titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydanímprávoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Preto návrh
na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Skutkový

stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom
vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom
základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov,

respektívepreskúmavaťvecnúsprávnosťrozhodnutia(vrátanepostupuorgánov)vydanýchvzákladnom
konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo
vychádzať.

13. Súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod,
pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu

právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného
rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia
opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul
akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia,
ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie

exekúcie.

14. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú
námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho

rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na
zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

15. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel
kprávnemunázoru,ženávrhpovinnejnazastavenieexekúcienazákladevyššieuvedenýchdôvodovnie

je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)

16.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov

exekučného konania a trovy štátu.

17.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu

na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

20. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania

náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej nazastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods.
1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu

povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému
voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal. (II.
výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.