Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ek/1001/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120321328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Betková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120321328.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02
Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618 zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO:44 250 029 proti povinnému: A. B., nar:
7.6.1959, C. D. XXXX/XX, XXX XX E. o vymoženie 244,19 EUR s príslušenstvom vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01

Zvolen, IČO: 37 816 993 sp. zn. 17EX 342/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora sp. zn. 17EX 342/20 zo dňa 30.06.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.06.2020 domáhal od

povinného vymoženia 244,19 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudok
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8Csp/272/2017 zo dňa 15.01.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 21.02.2018, uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8Csp/272/2017 zo dňa 20.02.2018, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 14.03.2018.

2. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 25.06.2020 poverenie na vykonanie
exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Andrea Cimermanová, so
sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, IČO: 37 816 993, ktorá ju vedie pod
sp. zn. 17EX 342/20.

3. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 30.06.2025 vydal upovedomenie o zastavení

exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a
vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 EUR s DPH. Upovedomenie o
zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené do elektronickej schránky dňa 01.07.2025.

4. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky v zákonom stanovenej lehote

námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 02.07.2025. V námietkach uviedol
nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania
hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli
mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp.
vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba
elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou všakmožno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj
mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má
hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora

uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného
poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého
úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti,
použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy
exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané

alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu
Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,
že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až

j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy

na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Naša spoločnosť ako oprávnený má za to, že v predmetnej
exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie
exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Týmto oprávnený podáva
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, č. 244EX 12/20 zo dňa 30.07.2025 a žiada, aby

súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval
v exekučnom konaní voči povinnému.“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd, aby
upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.

5. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 20.08.2025 predložil súdu námietky oprávneného

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam
oprávneného okrem iného uviedol, že: „Oprávnený vo svojej námietke proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie namietol, že u povinného nebolo vykonané aj fyzické zisťovanie hnuteľného majetku
povinného. Ním vymienený úkon som nevykonala z dôvodu, že povinný bol na adrese C. D. XXXX/XX,
XXX XX E. F.. Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené oznámením v Obchodnom vestníku,

nakoľko adresa pobytu povinného bola zisťovaná aj v súčinnosti s REGOB, kde bola potvrdená adresa
trvalého pobytu, na ktorej sa povinný v skutočnosti nezdržuje.“

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.

c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.9. Súdny exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená

osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa

16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.
moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,
resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých

osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť
rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného
súdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného

poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný
vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov
exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je
aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného
konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania

oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení
zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať
(tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade
zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom
ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre

nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že
zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v
kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán

verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti,
ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.

10. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za
dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom

konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie

(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v

dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

11. Exekučný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny
exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim
Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Súd má z preloženej správy o stave
exekučného konania a informácií o už vykonaných úkonoch na zistenie majetku, ktoré zisťovaniesúdny exekútor vykonával v pravidelných intervaloch za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia
predmetnej exekúcie vykonal lustráciu účtov povinného v bankách s negatívnym výsledkom, lustrácie v
súčinnosti s Dopravným inšpektorátom - evidencie motorových vozidiel, ďalej v súčinnosti so Sociálnou

poisťovňou zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, nemocenského poistenia
ani dávky v nezamestnanosti. Súdny exekútor lustráciou v Katastri nehnuteľností SR zistil, že povinný
je vlastníkom nehnuteľnosti v malých spoluvlastníckych podieloch v katastrálnom území E., avšak
vzhľadom k výške vymáhanej pohľadávky by hotové výdavky súvisiace s prípadným predajom týchto
nehnuteľností výrazne prevýšili výšku vymáhaného nároku. Vykonanie predaja by tak bolo v rozsahu

neprimeranom k vymáhanému nároku. Pri námietke oprávneného týkajúcej sa uloženia donucovacieho
opatrenia, súd poukazuje na skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie
povinného a taktiež podľa Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení
vymáhať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie. K námietke
ohľadom nespísania hnuteľného majetku povinného súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má
exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa

vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp.
bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora.
Takýtopokynjetotižvrozporesospôsobmizisťovaniamajetkupodľavyhláškyazasahujedooprávnenia
exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom
na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd

záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku
oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach
vyjadrillensvojedomnienky.Súdnazáverdodáva,žeideozastavenieexekúcievdôsledkunemajetnosti

povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku

zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.