Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123301276
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123301276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu THERMOLUX, spol. s r.o.,
Povoda 506, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 18 049 303, práv. zast. PRACHAR & PARTNERS s.r.o.,
Medveďovej 2496/19, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55 489 427, proti žalovanému
EURO-ŠTUKONZ a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, práv. zast. Advokátska
kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 30.287,64EUR s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 61Cb/28/2023-122 zo
dňa 23.9.2024, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 61Cb/28/2023-122 zo dňa
23.9.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 30.287,64EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 40.287,64EUR
od 18.11.2020 do 19.11.2020, zo sumy 30.287,64EUR od 20.11.2020 do zaplatenia, zo sumy
31.935,47EURod30.7.2020do14.8.2020,zosumy21.935,47EURod15.8.2020do21.9.2020,zosumy

10.000,- EUR od 22.9.2020 do 28.9.2020, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
21.4.2023 domáhal zaplatenia žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom neuhradenej
faktúry na základe Objednávky žalovaného č. LN/130/2020 zo dňa 22.4.2020 a na základe Objednávky
žalovaného č. SK/335/2020 zo dňa 22.4.2020 (dodatok k objednávke č. LN/130/2020). Žalobca ako

zhotoviteľ diela (a zároveň v pozícii subdodávateľa žalovaného na stavbe) vystavil žalovanému ako
objednávateľovi diela faktúru č. 11/2020 na sumu 41.935,47EUR a faktúru č. 15/2020 na sumu 44.885,-
EUR za dodanie a montáž okien, zasklených stien a dverí na stavbe Obchodný dom Družba Stará
Ľubovňa. Žalovaný vykonal 4 čiastkové úhrady faktúry č. 11/2020 a čiastočnú úhradu faktúry č. 15/2020
v sume 10.000,-EUR. Žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 11/2021 k faktúre č. 15/2020 na sumu
4.597,36EUR. Napriek viacerým písomným upomienkam žalobcu žalovaný sa dostal do omeškania s
čiastočnou úhradou dlžnej sumy na základe faktúry č. 11/2020 zo dňa 15.7.2020 a so zaplatením dlžnej

sumy 30.287,64EUR na základe faktúry č. 15/2020 zo dňa 3.11.2020.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu neuznal pohľadávku žalobcu. Podľa názoru žalovaného
žalobcavpodanomnávrhunepreukázalsplneniedojednanýchpodmienoknavzniknárokunazaplatenieceny diela. Neúplnosť dodania diela a absenciu bezvadnosti v podstate potvrdil sám žalobca doloženým
dobropisom č. 11/2021, ktorý dokazuje, že pôvodne si vyfakturoval neoprávnenú sumu. Bez doloženia a
preukázania vykonania prác vrátane doloženia certifikátov o kvalite zabudovaných výrobkov nevznikol

žalobcovi nárok na zaplatenie diela ako celku. Žalovaný vylúčil, že čiastočnou úhradou uznal aj zvyšok
pohľadávky. Žalovaný ako dôkaz predložil list žalobcu, ktorý dokazuje spornosť pohľadávok a vedenie
mimosúdnych rokovaní.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na zmluvný vzťah medzi stranami

sporu je potrebné aplikovať ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (zmluva o dielo). Spornou nebola
skutočnosť,žežalovanýzaprácevzmyslezmluvyodielozaplatilžalobcovinazákladefaktúryč.11/2020
sumu 41.935,47EUR a na základe faktúry č. 15/2020 sumu 10.000,-EUR. Sporným bolo, či je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť fakturovanej ceny diela 30.287,64EUR s príslušenstvom
s poukazom na tvrdenia žalovaného o absencii príloh faktúr v zmysle čl. 4 objednávky a či žalobca
fakturované práce pre žalovaného aj skutočne vykonal.

5. Súd dospel k záveru, že žalobca dielo dokončil, žalovaný si povinnosť zaplatiť celkovú cenu diela
doposiaľ nesplnil a s jej splnením je v omeškaní. Žalovaný nepreukázal, že by faktúru č. 15/2020
žalobcovi ako predčasne alebo neoprávnene vystavenú vrátil, či požiadal o jej úpravu. Žalovaný ako
objednávateľ žalobcovi relevantným spôsobom najneskôr počas plynutia záručnej lehoty neoznámil

vady diela a ani si neuplatnil žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa § 436, resp. § 437
Obchodného zákonníka. Keďže zo správania žalovaného v čase úhrady 10.000,-EUR nevyplynulo, že
byzvyšokzáväzkuneuznal,pretoževýslovnenevyhlásil,ženechcesvojímčiastočnýmplnenímspôsobiť
uznanie aj zvyšnej časti dlhu, súd ustálil, že žalovaný žalobou uplatnený nárok (neuhradený zvyšok
faktúry č. 15/2020) uznal v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, a
preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania; alt. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. a uviedol, že zmluvné strany si
dohodli splatnosť ceny diela odlišne od Obchodného zákonníka. Bod 4.1 objednávky výslovne uvádza

podmienky, kedy je zhotoviteľ (žalobca) oprávnený vystaviť faktúru. Žiadnu z týchto podmienok žalobca
nepreukázal. Vo vzťahu k čiastočnej úhrade faktúry, žalovaný touto úhradou nemal v úmysle uznať
celý záväzok voči žalobcovi, čo jasne vyplývalo z jeho správania počas vedenia mimosúdnych rokovaní
so žalobcom. Poukázal na právny názor v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 23Cdo/1336/2010 v zmysle
ktorého, ak dlžník neuvedie svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky veriteľa, z takejto samotnej

skutočnosti nemožno na účely § 407 ods.3 Obchodného zákonníka ustáliť, že uznáva celú pohľadávku
svojho veriteľa. Poznamenal, že ani odborná literatúra neuvádza v akom časovom horizonte musí
dlžník vyhlásiť, že neuznáva zvyšok dlhu a to ani formu takéhoto vyhlásenia (uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/119/2020 zo dňa 26.5.2022, bod 16. odôvodnenia). Podľa žalovaného
takéto vyhlásenie môže byť aj konkludentné a vyvoditeľné aj z jeho správania a listinnej komunikácie

medzi sporovými stranami. Uviedol, že k takémuto prejavu vôle žalovaného došlo s poukazom na bod
2. listu žalobcu zo dňa 31.5.2022, t.j. ešte pred podaním žaloby. Žalovaný v tomto smere poukázal
tiež na rozhodovaciu prax NS SR a NS ČR. Žalovaný v súvislosti s preukázaním riadneho vykonania
diela uviedol, že zmluvné strany si dojednali osobitný postup podľa čl. 4 objednávky (zmluvy o dielo),
a to predložením zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach s originálnymi podpismi,

protokolu o odovzdaní a prevzatí prác s originálnymi podpismi, súpis vykonaných prác a dodávok
s originálmi podpismi, kópiou objednávky podpísanej obomi zmluvnými stranami a certifikátmi alebo
vyhláseniami o parametroch od dodávaných materiálov preukazujúcich ich kvalitu, záručné listy a
návody na používanie. Zároveň si mal žalobca viesť montážny denník podľa čl. 2 zmluvy o dielo. Mal tiež
za to, že žalobca dielo nevykonal riadne z dôvodu, že žalobca doklady, ktoré by preukazovali skutočné

vykonanie diela, a teda vznik nároku na zaplatenie ceny diela, v konaní nepredložil a ani nepreukázal.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o údajnom neposkytnutí súčinnosti žalovaného
pri nepodpísaní súpisu prác. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa v tejto otázke nevysporiadal ani s
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré v rámci konaniažalovaný poukazoval. Žalovaný preto považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nezákonné a
nespravodlivé.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil a voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. Žalobca v reakcii na obsah odvolania žalovaného uviedol, že dielo riadne zhotovil v
zmysle § 554 Obchodného zákonníka, ktorý´ ukladá´ zhotoviteľovi dielo vykonať riadnym ukončením a
odovzdaním, čo potvrdil samotný žalovaný tým, že predmetné dielo vyfakturoval svojmu objednávateľovi

(investorovi - Mestu Stará´ Ľubovňa), a ktorý od neho požaduje úhradu celej ceny za dielo (vrátane
diela dodaného žalobcom), a ktorý´ sám časť faktúry žalobcovi uhradil a jej obsah v tom čase žiadnym
spôsobom nespochybňoval a nenamietal, ako aj skutočnosť, že Mesto Stará´ Ľubovňa potvrdilo, že
počas bežnej údržby neboli zistene´ vady vyplní stavebných otvorov, a teda zˇe dielo bolo dodane´
riadne a bez va´d. Následné uzavretie samostatnej zmluvy medzi žalobcom a Mestom Stará´ Ľubovňa,
ktoré si vybralo priamo žalobcu ako dodávateľa 3. etapy prác, ktoré bola pôvodne dojednaná medzi

žalobcom a žalovaným v zmluve o dielo z čoho možno vyvodiť spokojnosť s doterajšími prácami a vôľu
nadviazať priamu spoluprácu so žalobcom. Žalobca považoval žalobou uplatnený nárok za preukázaný
tým, že úhradou časti faktúry žalovaný uznal celý záväzok, ako aj tým, že žalovaný požiadal žalobcu o
doručenie faktúry bez potreby doloženia súpisu prác, a teda faktúra bola vystavená v súlade s dohodou
zmluvných strán a zmluvou o dielo. Žalovaný zmaril splnenie ním tvrdenej odkladacej podmienky

ohľadne splatnosti faktúry, čím došlo k splatnosti faktúry. Podľa žalobcu žalovaným predložený výklad
ustanovení o platobných podmienkach v zmysle cˇl. 4 zmluvy o dielo je u´cˇelovy´ a v rozpore s ďalšími
ustanoveniami zmluvy o dielo (napr. jej cˇl. 5), pričom ním dochádza k obchádzaniu účelu a predmetu
zmluvy o dielo, takýto výklad je nesúladný s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov (§ 536
Obchodného zákonníka) a jeho aplikáciou by došlo aj k podstatnému porušeniu práva žalobcu ako

zhotoviteľa na úhradu ceny riadne zhotoveného diela.

9. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol, že
žalobca vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. Tvrdenia žalobcu
považoval za účelové. Žalovaný od počiatku, dokonca ešte pred vyvolaním sporu, namietal vykonanie

prác žalobcom. Vzťahy medzi žalovaným a investorom diela sú pre tento spor irelevantné z dôvodu, že
žalobca nebol zmluvnou stranou vo vzťahu žalovaný-investor. K namietaniu vád uviedol, že namietať
vady je možné len v prípadne vykonania a dodania diela. Nemožno zo skutočnosti, že neboli žalovaným
reklamované vady žalobcovi usúdiť, že dielo bolo vykonané a dodané. Reklamácia vád totiž nastáva až
po riadnom dodaní prác, túto skutočnosť však žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal.

Žalovaný označil tvrdenia žalobcu o údajnej komunikácii ohľadom úhrady faktúr aj bez predloženia
súpisu prác za tendenčné a účelové. Žalovaný vykonal úhradu len tých prác, o ktorých vedel, že ich
riadne dodal žalobca, ale to neznamená, že tým istým spôsobom sa mohol dozvedieť aj o prácach, ktoré
žalobca nevykonal a v konaní ich vykonanie ani nepreukázal. Žalovaný namietol koncentráciu konania
a nenaplnenie dôvodov na prípustnosť novôt v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. K žalobcovej

interpretácii zmluvy a zásade contra proferentem žalovaný uviedol, že žalobca bol so znením zmluvy
plne oboznámený, dokonca on podpisoval zmluvu ako prvý. Nebolo mu objektívne bránené zmluvu
pripomienkovať a zároveň nebol nijak nútený túto zmluvu podpísať.

10. Žalobca vo svojej odvolacej duplike sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a v celom rozsahu zotrval

na všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Vo svojej reakcii zopakoval
ním tvrdené podstatné skutočnosti k predmetu sporu. Vyvrátil tvrdenie žalovaného o rozpore s ust. §
366 C.s.p. a poukázal na skutočnosť, že žalovaný potvrdil vyfakturovanie prác investorovi (Mesto Stara
´ Ľubovňa) počas pojednávania v tejto veci zo dna 23.9.2024 - ako vyplývalo aj z nahrávky z uvedeného
súdneho pojednávania, tvoriacej súčasť súdneho spisu (cˇas 59:30 min. záznamu), a investor cenu za

tieto práce žalovanému uhradil, pričom uviedol, zˇe investor neuhradil žalovanému iné práce, ktoré sa
však žalobcu netykali (čas 59:45 min. záznamu uvedeného pojednávania), následne si investor objednal
dodanie ďalšej fázy realizácie a u´drzˇbu dodaného diela priamo od žalobcu (so súhlasom žalovaného),
čo potvrdzuje riadne zhotovenie diela a spokojnosť investora s dodaným dielom. Taktiež uviedol, že
žalovaný do dnešného dňa nepreukázal alebo nezdôvodnil, ktoré práce (v hodnote 10.000,-EUR) mali

byť žalobcom realizovane´ a ktoré práce (v hodnote 30.287,64EUR) sú žalovaným spochybňované, a
teda s ohľadom na konanie (resp. pasivitu) žalovaného po doručení predmetnej faktúry, kedy jej obsah
nenamietal, ale uhradil len jej časť, boli naplnene´ kritéria´ § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka na
uznanie zvyšku fakturovaného záväzku.11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.10.2025. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutého rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

14. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový

stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu
uzatvorili medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca

bol zhotoviteľom diela a žalovaný objednávateľom diela. Zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá
formou písomnej objednávky v znení jej dodatku na základe cenovej ponuky žalobcu. Z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že žalobca realizoval dielo a na tomto základe vystavil žalovanému faktúru
č. 11/2020 na sumu 41.935,47 EUR a faktúru č. 15/2020 na sumu 44.885,-EUR. Žalovaný zaplatil
žalobcovi faktúru č. 11/2020 (10.000,-EUR dňa 16.7.2020, 10.000,-EUR dňa 14.8.2020, 11.935,47EUR

dňa 21.9.2020 a 10.000,-EUR dňa 28.9.2020) a čiastočnú úhradu faktúry č. 15/2020 v sume 10.000,-
EUR dňa 19.11.2020. Žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 11/2021 k faktúre č. 15/2020 na
sumu 4.597,36EUR. Napriek viacerým upomienkam žalobcu sa žalovaný zvyšnú dlžnú sumu z faktúry
č. 11/2020 zo dňa 15.7.2020 neuhradil. Žalovaný u žalobcu práce vykonané žalobcom relevantne
nereklamoval, faktúru č. 15/2020 mu nevrátil ani nenamietal jej obsah. Predmetom sporu zostal peňažný

nárok vo výške 30.287,64EUR vrátane úrokov z omeškania.

16. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým
spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobca predmet diela vykonal a vznikol mu nárok
na zaplatenie ceny za vykonanie diela. V rozsahu odvolacích námietok o tom, že dielo nebolo

vykonané riadne, nakoľko žalobca si nesplnil podmienky dojednané v bode 4.1 objednávky, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými
dôkazmi. Žalovaný v konaní nijako nepreukázal, že faktúru č. 15/2020 žalobcovi ako predčasne
alebo neoprávnene vystavenú vrátil, resp. počas plynutia záručnej lehoty neoznámil vady diela a
ani si neuplatnil u žalobcu žiadny z nárokov z vadného dodania diela podľa § 436, resp. § 437

Obchodnéhozákonníka.Zustanovenia§151C.s.p.vyplýva,žežalovanástranamusínaúčinnépopretie
skutkových tvrdení žalobcu uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Ak strana sporu neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Odvolací súd ďalej poukazuje na pasivitu žalovaného, keď
nepoprel tvrdenie žalobcu o tom, že investor diela (Mesto Stará Ľubovňa) kontaktoval žalobcu za

účelom vykonávania servisu diela (bližšie bod 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd
sa zároveň stotožnil s argumentom žalobcu uvedeným v jeho odvolacej duplike v tom rozsahu, že
žalovaný potvrdil vyfakturovanie prác investorovi a investor cenu za tieto práce žalovanému uhradil
počas pojednávania konaného dna 23.9.2024 (nahrávka z pojednávania, cˇas 59:30 - 59:45 min.záznamu), čo potvrdzovalo riadne zhotovenie diela a spokojnosť investora s dodaným dielom. Obrana
žalovaného zostala teda len v rovine tvrdení, ktoré žalovaný nepodložil žiadnymi dôkazmi, a ktorými by
zároveň vyvrátil tvrdenie žalobcu, že dielo nebolo dokončené alebo vykazovalo vady. Vzhľadom na tieto

skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že žalobca
dielo vykonal v dohodnutom rozsahu.

17. Odvolací súd však prisvedčil odvolacej obrane žalovaného v rozsahu, že žalobca v rámci svojho
vyjadrenia k odvolaniu žalovaného predložil aj nové dôkazy, a to list žalobcu zo dňa 20.10.2023

adresovaný investorovi (bod 49.), ktoré však v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval, a preto
odvolací súd tieto tzv. novoty v odvolacom konaní s poukazom na § 366 C.s.ú. a contrario nepripustil
ako prípustný prostriedok procesného útoku, keďže nedošlo k naplneniu dôvodov na ich prípustnosť v
odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p..

18. K odvolacej námietke žalovaného v rozsahu, že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry č. 15/2020

nemal v úmysle uznať celý záväzok voči žalobcovi, odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil v kontexte s
predloženými dôkazmi a v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že čiastočná úhrada
predmetnej faktúry zo strany žalovaného má účinky uznania dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka vo vzťahu k predmetnej vystavenej faktúre a súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcom
uplatnený nárok voči žalovanému je opodstatnený. Naopak procesná obrana žalovaného, ktorá

spočívala v produkovaní odkazov na rozhodovaciu činnosť súdov SR a ČR neobstojí, pretože žalovaný
po doručení predmetnej faktúry (ktorú nenamietal) vykonal jej čiastočnú úhradu a zároveň nenamietal
u žalobcu akékoľvek vady diela, a teda ani nepreukázal, ktoré práce (zodpovedajúce čiastočnej úhrade
vo výške 10.000,-EUR) mali byť žalobcom realizovane´ a ktoré práce (v hodnote 30.287,64EUR) boli
spochybňované zo strany žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením

napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

19. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal ani s
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré v rámci konania

žalovaný poukazoval, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z

judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011
zo dňa 16.11.2011).

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).