Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374672
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123374672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu
JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., so sídlom
Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, zastúpený advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
Mestská časť Bratislava - Ružinov, sídlo Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155, o zaplatenie

133,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn.
4C/21/2023-131 zo dňa 09.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 4C/21/2023-131 zo dňa 09.02.2024, p o t v r
d z u j e .
II. Odvolací súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

133,19 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 133,19 Eur od 19.07.2023 do zaplatenia,
všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Žalobca sa v upomínacom konaní, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.09.2023,
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 133,19 Eur s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
133,19 Eur od 19.07.2023 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 28.09.2022 došlo ku

škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. F. R. J. F., W.: V., ktoré v čase nehody patrilo poškodenej
C.. U. I. X.W., V. F. XXX/XX, XXX XX V.. K škodovej udalosti došlo v dôsledku osadenia novej oceľovej
pätky na ulici F. X. V., ktorá nebola nijak označená dopravným značením ani iným vhodným spôsobom.
Poškodená si po vzniku škody dala opraviť motorové vozidlo u žalobcu. Náklady na opravu boli vyčíslené
vo faktúre č. XXXXXXXX v celkovej výške 933,17 Eur. Žalovaný, ako správca miestnej komunikácie, na
ktorej vznikla škoda má uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v poisťovni UNIQA pojišťovna, a.s.,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť

Petržalka,IČO:53812948.Predmetnáškodováudalosťbolažalovanémuriadneohlásená,avpoisťovni
žalovaného je zaregistrovaná ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poisťovňa žalovaného uhradila
poškodenej časť vzniknutej škody vo výške 799,98 Eur. Poškodená previedla zvyšok pohľadávky na
žalobcu, prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý si žalobca uplatňuje od žalovaného
vo výške 133,19 Eur. Neuhradenú sumu vo výške 133,19 Eur žalobca žiadal uhradiť od žalovaného
listom zo dňa 06.07.2023. Napriek tomu, že list bol doručený žalovanému dňa 17.07.2023, k výzve sa

nevyjadril a do dnešného dňa nebola uplatnená pohľadávka uhradená. Žalobca uviedol, že komunikácia,
na ktorej došlo k škodovej udalosti, patrí v rámci kategorizácie komunikácií do skupiny ciest III.
triedy. Zodpovednou za správu komunikácie III. a IV. triedy, medzi ktoré patrí aj komunikácia v tomtoprípade, je v zmysle čl. 29 ods. 1 písm. e) Štatútu hlavného mesta Bratislavy mestská časť. Žalovaný
je tak zodpovedný za vzniknutú škodu v dôsledku závady v zjazdnosti komunikácie, ako správca
miestnej komunikácie. Tým, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 135/1961 Zb.,

zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznik škody nemožno považovať
za sporný, nakoľko poisťovňa žalovaného uhradila časť nároku náhrady škody, čím uznala, že za
škodu je zodpovedný práve žalovaný. Sporný ostal rozsah nároku na náhradu škody, keď poisťovňa
neuhradila celú vzniknutú škodu z dôvodov, ktoré nemajú oporu v zákone, avšak táto skutočnosť
nemôže byť žalobcovi na ujmu, keď zodpovedným je v danom prípade žalovaný a ten je povinný

uhradiť vzniknutú škodu. Boli splnené všetky právne predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za
vzniknutú škodu, teda porušenie právnej povinnosti starať sa o udržiavanie pozemných komunikácii v
stave zodpovedajúcom účelu na ktorý sú určené, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením
vyššie uvedenej právnej povinnosti žalovaného a existenciou škody. Poisťovňa listom zo dňa 29.06.2023
oznámila poškodenej plnenie kráteného nároku.
3. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom považuje návrh za nedôvodný,

nakoľko ako správca miestnej komunikácie, na ktorej vznikla škoda, má uzavretú poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX a poisťovňa poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX zlikvidovala poistným plnením vo výške
799,98 Eur. Výška poistného plnenia bola poisťovňou vypočítaná pri zohľadnení doloženej faktúry č.
XXXXXXXX (predloženej v súdnom konaní žalobcom) a súčasne výpočtom skutočnej škody v súlade s
ustanovením § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preukázanej obhliadkou na základe rozpočtového

programu AudaTex, pri zohľadnení veku poškodeného motorového vozidla. Podľa ustáleného výkladu
§ 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky náhrady škody sa vychádza z ceny veci v čase jej
poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných, treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie
veci a pod.. Pri niektorých veciach sa od ceny veci odpočítava najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá
je spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci (napr. pri motorových vozidlách). V rozhodnutí

Najvyššieho súdu ČR (publikované pod R 3/1984) sa uvádza, že pri škode spôsobenej na starších
opotrebovaných vozidlách postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z odboru automobilizmu, sa
odpočíta amortizácia u tých nových častí súčiastok vozidla namontovaných do nich pri oprave, ktorými
sa hodnota vozidla po oprave zvýšila (Števček a kol., Občiansky zákonník I. § 1 - 450, 2. vydanie,
Praha: C. H. Beck, 2019, str. 1637). Podľa rozhodnutia R 3/1984, pri škode spôsobenej na starších

opotrebovaných vozidlách postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z odboru automobilizmu, sa
odpočítaamortizáciautýchnovýchčastísúčiastokvozidlanamontovanýchdonichprioprave,ktorýmisa
hodnota vozidla po oprave zvýšila. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 3729/2011 vyplýva,
že u veci nie novej, prípadne opotrebovanej, je pri stanovení výšky spôsobenej škody, treba prihliadnuť k
obvyklej cene veci v dobe jej poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady

na opravu veci musí byť odčítaná čiastka zodpovedajúca prípadnému zhodnoteniu veci jej opravou
oproti pôvodnému stavu (nie vždy k nemu musí dôjsť, záleží na spôsobe a rozsahu vykonanej opravy);
poškodenému by vznikalo bezdôvodné obohatenie, pokiaľ by opotrebované súčasti boli nahradené
súčasťami novými a opravená vec by tak nadobudla vyššiu hodnotu, než akú mala pred poškodením.
Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, je majetková ujma reprezentujúca

majetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopôvodnéhostavu,poprípade
aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo
účelné zabezpečiť hneď. Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s
prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na
vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené

zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie.
Poisťovňa pri výpočte skutočnej výšky škody vychádzala (s čím sa v celom rozsahu stotožňuje aj
žalovaný) z predpokladu, že takmer akoukoľvek výmenou dielov (olejová vaňa, kryt olejovej vane, kryty,
zátky, tesnenia blatníky, nárazníky, reflektory, dvere, chladiče, strecha, výstuhy, atď.), v predmetnom
prípade súčastí uvedených a rozpísaných vo faktúre č. XXXXXXXX (ktorú v konaní predložil žalobca)

dochádza k zmene hodnoty vozidla a technik poisťovne vypočítal amortizáciu (zhodnotenie) po priradení
jednotlivých vymenených dielov (ich cien z predmetnej faktúry) ku skupinám vozidla, ktorých sa to týka.
Percento zhodnotenia/amortizácie/alebo znehodnotenia je potom vypočítané podľa percentuálnej výšky
technického stavu skupiny (TSS), ktorá závisí od veku vozidla a najazdených kilometrov (F. R. J. F.G.,
W.: V. malo v čase obhliadky poisťovňou najazdených 131 801 km). Počet najazdených kilometrov

a dátum prvej evidencie motorového vozidla odôvodňujú skutočnosť, že amortizáciu (zhodnotenie)
musela poisťovňa zohľadniť. Je tak zrejmé, že sa v podvozku motorového vozidla po oprave nachádzajú
vymenené nové komponenty s novými spojmi (oproti pôvodným 10 ročným, poškodeným), a tak prišlo k
zhodnoteniu vozidla. K zníženiu hodnoty vozidla po oprave môže dôjsť len u nových vozidiel v prevádzkeodhadom maximálne jeden rok a malým počtom najazdených kilometrov, kedy je potrebná oprava
týkajúca sa skupiny karoséria a časti motora, čo nie je predmetný prípad. Pre riadne preukázanie
vzniku nároku na náhradu škody je o. i. nevyhnutné preukázanie vzniku skutočnej škody a jej príčinnej

súvislosti s príčinou vzniku škody vyvolanou škodcom. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 25 Cdo 3206/2007, rozhodnutie NS ČR sp. zn. Cpj 87/1971, R 55/1971, rozhodnutie
NS ČR 1 Cz 35/1983, R 13/1985, rozhodnutie NS ČR Cpj 10/1983, R 3/1984 etc.) sa za skutočnú
škodu považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tak, že došlo k zmenšeniu
majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Skutočná škoda teda predstavuje náklady

vyjadrenévpeňažnejforme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavu.Rozhodnoupreurčenie
výšky náhrady je hodnota veci v čase jej poškodenia. Prípadné zhodnotenie veci sa musí prejaviť pri
rozhodnutíonáhradeškody.SpoukazomnarozhodnutieNSČRsp.zn.25Cdo601/2007,kdeskutočnou
škodou treba rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodovou udalosťou; ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného
pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov

potrebnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu veci. Na preukázanie výšky skutočnej škody,
predložil žalovaný písomné vyjadrenie poisťovne - odpoveď poisťovne zo dňa 27.07.2023, obsahom
ktorého je technický výpočet výšky skutočnej škody pri zohľadnení veku poškodeného motorového
vozidla.Zároveňnapreukázanievýškyskutočnejškodynavrholžalovanývykonaťznaleckédokazovanie
znalcom z odboru: Cestná doprava, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných

vozidiel. Úlohou znalca bude stanoviť výšku skutočnej škody motorového vozidla a zároveň posúdiť,
či z technického hľadiska došlo opravou motorového vozidla k jeho zhodnoteniu, resp. znehodnoteniu.
Podľa názoru žalovaného, náklady v celkovej výške 933,17 Eur vyplývajúce z predloženej faktúry, ktoré
boli vynaložené na opravu poškodenia motorového vozidla, nesúvisia v celom rozsahu s uvedením do
predošlého stavu. Pôvodný stav a predošlý stav, nie sú totožné kategórie, nemožno ich automaticky

spájať a ani zamieňať. Pôvodný stav je stav veci, aký bol na začiatku, t. j. ktorý si zachoval všetko,
vrátane takých vlastností aké mal pri svojom vzniku. Naproti tomu predošlý stav veci je stav, ktorý
časovo priamo predchádzal času pred vznikom poškodenia. Ak došlo k poškodeniu majetku, ktorý bol
uvedený do užívania pred 10 rokmi, potom aj jeho opotrebovanie (vzhľadom na vek poškodeného
motorového vozidla) je priamo úmerné dobe jeho užívania a žalobca sa nemôže domáhať reparácie v

takej výške, ktorá nezodpovedá stavu veci pred škodovou udalosťou. V prípade vyplatenia istiny 133,19
Eur poisťovňou, by podľa názoru žalovaného vznikalo poškodenej bezdôvodné obohatenie, ktorá po
oprave získa vec vyššej hodnoty, ako mala pred poškodením. Pri práve na náhradu škody, nákladmi
na uvedenie do predošlého stavu poškodenej veci, ktorej hodnota bola nízka a mala len tzv. úžitkovú
hodnotu, by neodpočítaním amortizácie poškodený po oprave získal vec vyššej hodnoty, ako mala

pred poškodením, čo nie je v súlade s inštitútom náhrady škody. S poukazom na citované zákonné
ustanovenia § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka je dôvodné, aby k určeniu skutočnej výšky škody
došlo postupom odrátania materiálového opotrebenia na základe veku poškodeného majetku. Žalovaný
je názoru, že nie je tak preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody vo vyššom rozsahu, ako bolo
poisťovňou poskytnuté poistné plnenie vo výške 799,98 Eur, a preto vo zvyšnej časti 133,19 Eur s prísl.

(ktorú si uplatňuje žalobca), považuje uplatnený nárok za nedôvodný. Náklady na opravu v prevyšujúcej
výške, t. j. vo výške 133,19 Eur nezodpovedajú nákladom, ktoré súvisia s uvedením motorového vozidla
do stavu pred škodovou udalosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o otázku stanovenia výšky
skutočnej škody, s poukazom na vyššie citované ustanovenia a rozhodnutia súdov, žalovaný považuje
stanovenie výšky škody poisťovňou v rámci likvidácie poistnej udalosti za správne. Preto žalovaný

považuje žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 133,19 Eur s prísl. za nedôvodný.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1, § 442 ods. 1,
§ 443, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3d
ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v

znení neskorších predpisov, a vecne tým, že na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho
posúdenia dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že na miestnej
pozemnej komunikácii v správe žalovaného, došlo k škodovej udalosti - poškodeniu motorového vozidla
v dôsledku osadenia oceľovej pätky na ulici F.E. X. V.. Spoločnosť, ktorá vykonala opravu poškodeného
motorového vozidla, vystavila faktúru č. XXXXXXXX v celkovej výške 933,17 Eur, z ktorej poisťovňa

žalovaného uhradila poškodenej len časť vo výške 799,98 Eur a časť vo výške 133,19 Eur odmietla plniť
s poukazom na amortizáciu vozidla vzhľadom na jeho vek, ktorý bol desať rokov. Súd prvej inštancie
pri posúdení nároku vychádzal z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že poškodený má nárok
na úhradu všetkých nákladov, skutočnej škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou,za ktorú objektívne zodpovedá žalovaný ako správca komunikácie. Náklady vynaložené poškodenou
na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou vo výške 933,17 Eur,
vyhodnotil súd prvej inštancie za nesporné, vyplývajú z vystavenej faktúry, ako aj z čiastočného plnenia

prostredníctvom poisťovne žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom súdneho konania je
nárokžalobcunanáhraduškody,ktoráreálnevzniklaaktorúreálnenaopravupoškodenéhomotorového
vozidla vynaložila poškodená v preukázanej výške 933,17 Eur. To, aká bola všeobecná hodnota vozidla
v čase škodovej udalosti a či opravou došlo k zhodnoteniu vozidla, je celkom bez právneho významu a
preto návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania ako nadbytočný zamietol. S poukazom

na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy vrátane úrokov z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch 15. a 16. napadnutého rozhodnutia.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. h), e) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Alternatívne navrhol, aby odvolací súdu napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a
v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku vychádzal len z § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka a nevychádzal aj z § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje dôležité
pravidlo pre určenie výšky škody na veci. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka a jeho ustáleného

výkladu, sa pri určení výšky náhrady škody vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach
starších alebo opotrebovaných, treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod.. Pri niektorých
veciach sa od ceny veci odpočíta najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá je spravidla odstupňovaná podľa
veku poškodenej veci (napr. pri motorových vozidlách). Poškodený má právo na náhradu škody iba vo
výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu.

7. V tejto súvislosti žalovaný opäť poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (publikované pod
R3/1984) ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 3729/2011, z ktorých právnu
argumentáciu uviedol už vo vyjadrení k žalobe v podanom odpore.
8. Žalovaný sa tak s poukazom na ust. § 443 Občianskeho zákonníka, nestotožňuje s tvrdením súdu
prvej inštancie, že je celkom bez právneho významu aká bola všeobecná hodnota vozidla v čase

škodovej udalosti, a či opravou došlo k zhodnoteniu vozidla. Za účelom objektivizácie skutočnej škody
žalovaný v konaní predložil písomné vyjadrenie poisťovne - odpoveď poisťovne zo dňa 27.07.2023,
obsahom ktorého je technický výpočet výšky skutočnej škody na základe rozpočtového programu
AudaTex pri zohľadnení veku poškodeného motorového vozidla. Z obsahu tohto dôkazu vyplýva aj výška
zhodnotenia vozidla po oprave (vo výške uplatneného nároku 133,19 Eur) a zároveň aj skutočnosť,

že nedošlo k znehodnoteniu vozidla po oprave. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť,
že v priebehu konania navrhol doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru: Cestná doprava,
odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel, ktoré súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ako nadbytočné zamietol. Žalovaný tak nesúhlasí
s konštatovaním súdu o nespornosti nákladov vynaložených na uvedenie poškodeného vozidla do

pôvodného stavu, a ani s tvrdením, že tieto vyplývajú z čiastočného plnenia poisťovne. Pre stanovenie
výšky škody je nevyhnuté vychádzať aj z § 443 Občianskeho zákonníka a citovaných rozhodnutí a
pre stanovenie skutočnej výšky škody je potrebné od sumy, ktorá predstavuje náklady na opravu
vozidla odpočítať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu
pred škodovou udalosťou. Technickým výpočtom na základe rozpočtového programu AudaTex pri

zohľadnení veku motorového vozidla (vozidlo bolo uvedené do užívania pred 10 rokmi, čo v konaní
nebolo sporné), bolo zhodnotenie vozidla po oprave poškodenia stanovené v hodnote 133,19 Eur
(t. j. amortizácia vypočítaná z materiálových nákladov). V prípade, ak by žalovaný žalobcovi uhradil
sumu 133,19 Eur, bolo by uhradené viac, ako je skutočná škoda na motorovom vozidle stanovená
v súlade s § 443 Občianskeho zákonníka a s vyššie citovanými rozhodnutiami. Žalobcovi by vzniklo

bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca by tak opravou na úkor žalovaného získal vec vyššej hodnoty,
ako mala pred poškodením. V súlade s § 443 Občianskeho zákonníka a ustálenou súdnou praxou je
potrebné pri určení skutočnej výšky náhrady škody zohľadniť aj materiálové opotrebenie na základe
veku poškodeného majetku a uplatniť tak amortizáciu použitých nových náhradných dielov v súvislosti
s vekom opravovaného vozidla.

9.Žalobcasakpodanémuodvolaniuvyjadrilstým,žepovažujenapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
za vecne správny a riadne odôvodnený, preto navrhol rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.
4C/21/2023 zo dňa 09.02.2024 potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.10. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci nevychádzal z § 443
Občianskeho zákonníka a nezohľadnil amortizáciu poškodeného motorového vozidla, žalobca uviedol,
že výška škody je závislá od nákladov, ktoré poškodený vynaložil pre navrátenie poškodenej veci v

dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) do stavu pred škodovou udalosťou; náhrada škody má
plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, a teda má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že každé motorové vozidlo stráca na hodnote v dôsledku
dopravenej nehody a je prakticky nemožné opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi ako mal na
svojom poškodenom vozidle pôvodne poškodený, preto sú na opravu vozidiel, logicky, používané nové

náhradné diely. Použitie aj keď nových dielov nijako nezvyšuje celkovú trhovú hodnotu vozidla ako celku
ale naopak, trhová hodnota vozidla sa práve v dôsledku vykonanej opravy, aj keď novými použitým
náhradnými dielmi znižuje. Ak by sa prihliadalo na amortizáciu vozidla, došlo by k porušeniu princípu
spravodlivosti, kedy poškodený, ktorý nezavinil nehodu a ani vznik škody, by mal na túto skutočnosť
doplatiť tým, že mu nebude vyplatená škoda v celom rozsahu. Poškodené motorové vozidlo z dopravnej
nehody nikdy nebude mať vyššiu hodnotu ako vozidlo, ktoré nebolo poškodené dopravnou nehodou

a to ani vtedy ak na opravu vozidla budú použité nové originálne diely. Tento názor žalobca oprel o
právny názor Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008, ako uviedol už v svojom
vyjadrení k podanému odporu. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby
bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma, teda zmyslom a účelom pre správny
výklad a aplikáciu tejto právnej normy je dosiahnutie spravodlivého výsledku. Princípu spravodlivosti sa

prieči, aby poškodený, ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal tým,
že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na
opravu veci. Žalobca opäť poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013.
11. K námietke nevykonaného dôkazu - znaleckého dokazovania, ktoré súd prvej inštancie ako
nadbytočné zamietol, žalobca uviedol, že otázka uplatnenia amortizácie pri nároku na náhradu škody

je v zásade právnou otázkou, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s rozhodovacou praxou
všeobecných súdov ako aj so základnou zásadou neminem laedere - nikoho nepoškodzovať, za
nadbytočné. Poškodenej vznikla škoda na motorovom vozidle, ktoré si dala opraviť a autoservis za
opravuvystavilfaktúru.Žalobcavýškuškodypreukázalnazákladepredloženejfaktúryzaopravuvozidla.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že „... Predmetom súdneho konania je nárok žalobcu na

náhradu škody, ktorá mu reálne vznikla a ktorú reálne na opravu poškodeného motorového vozidla
vynaložil v preukázanej výške 933,17 Eur. To, aká bola všeobecná hodnota vozidla v čase škodovej
udalosti, či opravou došlo k zhodnoteniu či znehodnoteniu vozidla je celkom bez právneho významu.
Súd preto návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania ako nadbytočný zamietol. ...“. V
súvislosti s dokazovaním žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 262/2009

z ktorého aj citoval.
12. K skutočnej škode ako ju vykladal žalovaný, že „... ustálenou súdnou praxou je potrebné pri určení
skutočnej výšky náhrady škody zohľadniť aj materiálové opotrebenie na základe veku poškodeného
majetku a uplatniť tak amortizáciu použitých nových dielov v súvislosti s vekom opravovaného
vozidla. ...“, žalobca poukázal, že uvedený názor je už dávno súdnou praxou prekonaný a citoval z

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 200/2011, Český Ústavní soud v náleze sp. zn. II. ÚS
155/16, Krajský súd Bratislava sp. zn. 5Co/70/2016, Krajský súd v Košiciach sp. zn. 4 Cob 75/2019,
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného voči rozsudku súdu prvej
inštancie nemožno priznať úspech, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.10.2025; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil

v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.

14. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho

správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoréaplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V súvislosti s požiadavkami
kladenými na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, najmä pokiaľ ide o
ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS

78/05 zo dňa 16.03.2005 uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne v § 220 ods. 2 CSP). Táto norma sa uplatňuje aj
v odvolacom konaní § 211 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 393 ods. 2 CSP). S poukazom
na uvedené, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009,

sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre
rozhodnutie o odvolaní relevantné.

15. Základom uplatneného nároku, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, je zodpovedanie otázky,
či žalobcovi vznikol nárok na náhradu všetkých nákladov skutočnej škody v súvislosti so škodovou
udalosťou za ktorú objektívne zodpovedá žalovaný ako správca komunikácie (skutočná škoda za opravu

motorového vozidla v zmysle faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10.10.2022 je 933,17 Eur, pričom poisťovňa
odmietla plniť časť vo výške 133,19 Eur odpočítaním amortizácie motorového vozidla).

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Na ozrejmenie právnej stránky
posudzovanej veci odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe, škoda predstavuje ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda na

veci je tak majetkovou ujmou, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie
veci do predchádzajúceho stavu. U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej
treba vychádzať z nákladov účelne vynaložených na opravu poškodenej veci. Občiansky zákonník
rozoznáva dva spôsoby náhrady škody, a to v peniazoch (relutárna reštitúcia) a uvedením do pôvodného

stavu (naturálna reštitúcia), pričom nemôže byť poškodenému na ujmu, aký spôsob náhrady si bude
uplatňovať. Taktiež nie je určujúce pre stanovenie výšky náhrady škody, či poškodená vec bola skutočne
opravená, resp. či bola opravená odplatne, bezodplatne, v opravovni či svojpomocne, pretože niet
zákonného podkladu robiť výšku škody závislou na tom, ako poškodený s vecou nakladá, teda či
ju daruje, predá, vymení, svojpomocne opraví a za akú cenu (protihodnotu), lebo tieto okolnosti sú

len náhodné, bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výšku peňažnej náhrady treba odvodzovať od
nákladov na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, ktoré je potrebné objektívne zistiť, nezávisle
na iných so škodnou udalosťou nesúvisiacich okolnostiach, ako je osobné pričinenie sa poškodeného
na odstraňovaní poškodenia a miera, do akej za ne platí. Pri výške peňažnej náhrady sa preto javí
opodstatnené vychádzať z obvyklej (trhovej) ceny opravy, ktorú by účtovala v čase poškodenia v danom

mieste príslušná opravovňa.

17. V preskúmavanej veci nebolo medzi stranami sporné, že pri dopravnej nehode dňa 28.09.2022
vznikla vlastníčke motorového vozidla zn. F. R. J. F., W.: V. ako poškodenej C.. U. I. škoda, a v tejto
súvislosti aj nárok na náhradu škody za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka

žalovaný ako správca komunikácie III. a IV. triedy, keďže porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona č.
135/1961 Zb.. Spornou ostala výška nároku náhrady škody, ktorá bola uplatnená vo výške 933,17 Eur v
zmyslefaktúryč.XXXXXXXXakonákladyzaopravumotorovéhovozidla,nakoľkopoisťovňažalovaného
uhradila len časť vzniknutej škody vo výške 799,98 Eur a to z dôvodu zohľadnenia veku poškodeného
motorového vozidla, na základe obhliadky a rozpočtového programu AudaTex. Poškodená previedla

pohľadávku vo výške 133,19 Eur (933,17 Eur - 799,98 Eur) na žalobcu.
17.1. Odvolací súd vo vzťahu k vzniknutej škody vyčíslenej faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.10.2022
(č.l. 9), ktorá nebola žalovaným počas konania rozporovaná, túto považoval, rovnako ako súd prvej
inštanciezadôveryhodnýlistinnýdôkazprerelevantnéposúdenievýškyuplatnenéhonárokunanáhradu
škody.

18. Námietku žalovaného, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku nevychádzal aj z § 443
Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje dôležité pravidlo pre určenie výšky škody, uvedenú v odseku
6. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.18.1. Ako už odvolací súd v odseku 16. tohto rozhodnutia uviedol, v zmysle ustálenej súdnej praxe
skutočná škoda na veci je majetková ujma, pod ktorou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného
oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú je treba vynaložiť

na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. Pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne
opotrebovanej, treba vychádzať z nákladov účelne vynaložených na opravu poškodenej veci, t.j.
uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. A to je prípad preskúmavanej veci.
18.2. Na tomto mieste odvolací súd apeluje na princíp spravodlivosti, keď poškodená, ktorá nezavinila
škodovú udalosť a tým nespôsobila vznik škody, aby na túto skutočnosť doplatila tým, že jej nebude

preplatená celá náhrada škody, t.j. všetky účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla/
uvedenie do predchádzajúceho stavu. Rovnako nemožno od poškodenej spravodlivo žiadať, a nie je to
anibežnemožné,abynaopravumotorovéhovozidlazabezpečilarovnakoopotrebované/starénáhradné
diely a aby motorové vozidlo bolo uvedené do pôvodného stavu a funkčnosti. Pri amortizácii treba
posudzovaťcelkovúcenupoškodenejvecipooprave,anielencenujednotlivýchnovýchdielov/súčiastok
ktoré boli na opravu použité (separátne oceňovanie by bolo nelogické), keďže oprava motorového

vozidla bola za účelom navrátenia vozidla do predošlého prevádzkyschopného stavu (oprava nemala za
následok vylepšenie technických parametrov motorového vozidla). Uvedený právny názor odvolací súd
opiera o rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca a aj z nich citoval ako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5 Cdo 200/2011, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 155/16, rozhodnutie Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 5Co/70/2016, rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 4 Cob 75/2019. Vzhľadom

na uvedené odvolací súd uzatvára, že uplatnením amortizácie by došlo k porušeniu zásady „neminem
laedere“ - nikoho nepoškodzovať.

19. Námietku žalovaného ktorý poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (publikované pod
R3/1984) ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 3729/2011, uvedenú v odseku 7. tohto

rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
19.1. Odvolací súd už v odsekoch 16. až 18. tohto rozhodnutia jasne zdôraznil svoj právny názor,
ktorý oprel o aktuálnu relevantnú judikatúru, a tak sú žalovaným označené rozhodnutia už prekonané
súdnou praxou. Nová právna argumentačná línia je v plnej synergii s princípom spravodlivosti, logického
myslenia a naplnenia zmyslu a účelu zákonných ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka v spojení

so skutkovým zistením v tej ktorej posudzovanej veci.
19.2. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd len konštatuje, že žalovaný v
konaní netvrdil a tak ani nepreukázal, že by uplatnená škoda mala znaky bezdôvodného obohatenia
v tom, že by v súvislosti s vykonanou opravou motorového vozidla, použité nové diely nesmerovali k
obnoveniu prevádzkyschopnosti poškodeného motorového vozidla, resp. že by nové náhradné diely

vôbec nesúviseli s opravou poškodeného vozidla. Preto bolo dôvodné uzavrieť, že nárok na náhradu
škody je reparáciou, keďže sa dosiahol stav, ktorý bol pred poškodením motorového vozidla.
19.3. Použitím nových náhradných dielov pre odstránenie následkov škodovej udalosti, došlo k uvedeniu
poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu pred poškodením (opak žalovaný nepreukázal),
preto obrana žalovaného s dôrazom na amortizáciu a použitia nových náhradných dielov, nie je dôvodná

a ani legitímna.
19.4. Poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava za použitia nových
náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Opravou poškodeného motorového
vozidla došlo len k obnoveniu stavu, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a preto poškodenej vznikli

náklady za vykonanú opravu v rovine škody, t.j. majetkový úbytok. Bolo by v rozpore s judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných sudov na princíp
riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd tak, aby rozhodnutie nebolo v rozpore s princípom spravodlivosti, či arbitrárne
s formalistickým prístupom k výkladu zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2008, nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. Ns 242/2007 aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007).

20.Námietkužalovanéhoktorýsanestotožnilstvrdenímsúduprvejinštancie,žejecelkombezprávneho
významuakábolavšeobecnáhodnotavozidlavčaseškodovejudalosti,ačiopravoudošlokzhodnoteniu
vozidla, uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako bezvýznamnú.

20.1. Odvolací súd už konštatoval, že súd prvej inštancie otázku náhrady škody správne právne posúdil,
zhodne s aktuálnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít, pričom nebolo sporné, že
škoda reálne vznikla, že uplatnenú výšku škody poškodená reálne na opravu motorového vozidla
vynaložila,čorovnakonebolosporné,nebolaspornáaniskutočnosť,žeišlooúčelnevynaloženénákladyza účelom uvedenia motorového vozidla do predchádzajúceho stavu, a preto nebol racionálny dôvod
na ďalšie dokazovanie vo vzťahu k všeobecnej hodnote vozidla v čase škodovej udalosti ani k otázke,
či opravou došlo k zhodnoteniu vozidla (výška škody nemala znaky neprimeranosti, nadhodnotenia,

nezrovnalosti, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.10.2022 nebola sporná). Neexistoval legitímny dôvod
a ani v súlade s hospodárnosťou súdneho konania, aby súd prvej inštancie návrhu žalovaného na
nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia všeobecnej ceny motorového vozidla v čase
škodovej udalosti, vyhovel (žalovaný žiadnu relevantnú argumentáciu v priebehu konania ktorou by
spochybňoval neprimeranosť opravy alebo nadhodnotenie opravy, nenamietal). Súd prvej inštancie svoj

právny názor a procesný postup odôvodnil v odseku 14. napadnutého rozhodnutia.
20.2. Odvolací súd tiež dodáva, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po
poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých prostriedkov, ktoré bol poškodený
nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu; ak obnovenie pôvodného majetku nie
je možné inak ako použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala

len na odstránenie dôsledkov škodnej udalosti, povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do
pôvodného stavu nemožno prenášať na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti
škodcovi. Poškodenému musí byť preto kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla titulom dopravnej
nehody, t.j. hodnota vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých
náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla namontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie

vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných dielov vozidlo
nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti
jeho technická hodnota znižuje. Preto uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady neminem
laedere - nikoho nepoškodzovať. (opäť obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012
zo dňa 28.03.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/63/2014 zo dňa 27.05.2014, nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008, nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1902/13 zo dňa 11.06.2014).

21. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s

právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces.
Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby
bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

22. Krajský súd v Bratislave uzatvára, že na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by

spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na
základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
a právne správne potvrdil.
23. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP a

úspešnému žalobcovi, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)