Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224201786
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4224201786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a členov senátu

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci manžela: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., C. XXXX/X a manželky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. XXXX/
X, v konaní zastúpená splnomocnencom: JUDr. Ing. Kristína Vajliková, advokátka so sídlom Biskupa
Királya č. 6, Komárno, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu
Komárno, č.k. 12Pc/27/2024-200 zo dňa 27.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 12Pc/27/2024-200 zo dňa 27.05.2025 výrokom
I. rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 11.10.2012 v Kolárove, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Kolárovo vo zväzku 10, ročník 2012, strana 182, poradové číslo 49.
Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rodine“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vecne
uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania
je trvale a vážne rozvrátené a predstavuje len formálny zväzok. Neplní si žiadnu z funkcií manželstva
predpokladaných zákonom o rodine. Manželia už nezabezpečujú výchovu svojich detí, nakoľko tie sú už
plnoleté, manželstvo si tak neplní funkciu výchovnú. Neplní ani funkciu ekonomickú, nakoľko manželia
spolunehospodáriaaneplnísianifunkciubiologickú,nakoľkosamanželiadlhodobosexuálnenestýkajú.
Z vyjadrení oboch manželov vyplynulo, že sú medzi nimi neprekonateľné rozpory. Hoci manželka

z rozvodom manželstva nesúhlasila, potvrdila, že v ich manželstve sú problémy, že manžel v minulosti
požíval alkoholické nápoje, vždy bol hrubý a agresívny. Narušenie vzťahov medzi manželmi vyplynulo
aj z výsluchu svedkyne, dcéry manželov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že manželstvo je zväzok
dvoch ľudí, a v prípade ak jeden z manželov za žiadnych okolností nie je ochotný reparovať narušený
vzájomný vzťah, záchrana takého vzťahu je nereálna. V prospech uvedeného záveru podľa súdu prvej
inštancie svedčí aj dĺžka oddeleného žitia manželov a formálny charakter manželstva počas posledných
rokov.

3. Proti rozhodnutiu podala odvolanie manželka. Odôvodnila ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), e),
f), g) a h) CSP. Mala za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie vykazuje znaky zmätočnosti. Manžel
si podľa nej neuvedomuje následok súdneho konania. Súd prvej inštancie sa podľa nej nevysporiadals ňou predloženými listami, ktoré jej manžel písal ešte pred podaním návrhu na súd a ktoré podľa
nej preukazujú, že trpí bludnými predstavami a že si vážnosť svojho zdravotného stavu neuvedomuje,
pričom aj zo správy ZSS C. vyplýva, že má iracionálne predstavy a zo správy E. F. vyplýva, že má

prejavy známok organického psychosyndrómu, s ktorým sú spojené poruchy pamäte, koncentrácie
apozornosti,spomalenépsychomotorickétempo,narušenéemočnéprejavy,niektoréprejavydemencie,
zmeny osobnosti, pričom náhly vznik môže mať podobu delíria s pocitom zmätenia, dezorientácie
a rozrušenosti. To bolo dôvodom, prečo navrhovala pribratie znalca z odboru psychológie, resp.
psychiatrie, na zistenie, ako navrhovateľ vníma realitu a či si uvedomuje následky svojho konania, súd

však tento dôkaz nevykonal. V odvolaní tvrdila, že sa o manžela vzorne starala, pričom manželstvo je
v súčasnosti výrazne ovplyvnené ochorením manžela. Manžel ju navštevuje so sprievodom každý druhý
týždeň, spravidla sa správa normálne a následne po návrate do zariadenie jej vypisuje bludy, pričom aj
v júli 2025 už po rozhodnutí súdu prvej inštancie jej mal napísať list, z ktorého sa podľa nej javí, že akoby
netušil, že sa rozviedli a rozvod jej vyčíta. Zotrvala na tom, že sú dané dôvody na vyšetrenie duševného
stavu manžela. Navrhla tiež, aby jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

4. Manžel vo svojom vyjadrení uvádzal, že na rozvode manželstva trvá, manželka sa podľa neho ani
nesnažila o zmierenie. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v konaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
vmedziachdanýchrozsahomodvolania,keďžetuišloonávrhovékonanie(§65CMP)adospelkzáveru,
že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva,
dostatočne zrozumiteľne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o rozvode
manželstva podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vysporiadal i s podstatnými

vyjadreniami oboch účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a
nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia
dôvodov rozhodnutia a vysporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

11. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na
základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

12. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.14. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

15.Podľa§23ods.1a2zákonaorodinesúdmôžemanželstvonanávrhniektoréhozmanželovrozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

16. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní

ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,

môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

17. Už z výsluchu manželov realizovaného súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo účastníkov
konania je len formálnym zväzkom, v súčasnosti bez reálneho obsahového naplnenia. Ani jeden
z manželov nemal záujem hľadať priestor na zmierenie medzi manželmi ani na hľadanie možnosti

obnovy vzájomného vzťahu. Z manželkinej výpovede mal súd prvej inštancie navyše zistené,
žeuzavretiemanželstvapoprvomrozvodeonaaninechcela,boltopodľanejnápadmanželamotivovaný
majetkovými dôvodmi. Manžela nenavštevuje v zariadení odvtedy, ako sa dozvedela, že podal návrh
na rozvod. Aj z jej popisu manželstva vyplýva, že ich vzájomný vzťah je nefunkčný, manželovo
správanie počas manželstva popisuje ako agresívne. Ich vzájomný kontakt je obmedzený na občasné

niekoľkohodinové návštevy manžela v domácom prostredí (v sprievode zamestnanca zariadenia,
v ktorom je umiestnený).

18. Vychádzajúc z ustanovení § 185 a 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Je to vždy

súd, kto rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom potrebu realizácie účastníkom
konania navrhovaného dôkazu posudzuje s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo.
V mimosporovom konaní je súd v zmysle ustanovení § 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci
a ak je to potrebné, za týmto účelom vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, avšak ani v týchto
konaniach nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona pre súd bez ďalšieho povinnosť konkrétny dôkaz.

V tomto prípade sa malo jednať o manželkou navrhované vyšetrenie duševného stavu manžela a jeho
schopnosti vnímať realitu. Manželka v odvolaní opomína, že manžel sa vo vzťahu k jeho vôli rozviesť
manželstvo po celý čas vyjadruje konzistentne. Od podania návrhu, cez jeho výsluch na pojednávaní
vrátane jeho písomných podaní a vyjadrenia k odvolaniu manželky po celý čas trvá na rozvode
manželstva. Z vyjadrenia neurológa, že napriek známkam organického psychosyndrómu a ťažkej

spolupráci spojenej s impulzívnym správaním manžela bol manžel pri poslednom vyšetrení 04.06.2024
orientovaný (návrh na rozvod manželstva manžel doručil súdu 10.06.2024). Z vyjadrenia riaditeľa
zariadenia, v ktorom je manžel umiestnený vyplýva, že v zariadení ho napriek fyzickému postihnutiu
(odkázanosť na vozík, rečová bariéra), vnímajú ako orientovaného v čase a priestore, schopného
prejavovať svoju vôľu, komunikujúceho písomne, zrozumiteľne, a hoci má aj iracionálne predstavy

(spomína sa napr. jeho presvedčenie, že manželka mu úmyselne ublížila postriekaním postrekom
na komáre), vnímajú ho ako človeka s logickým myslením. Súd prvej inštancie mal možnosť vnímať
správanie a prejav manžela aj priamym vnemom na pojednávaní súdu. Zo zápisnice z pojednávania
konaného 28.01.2025 vyplýva, že manžel rozumel kladeným otázkam, dokázal na ne odpovedať, hoci
to bolo s ohľadom na potrebu písomnej formulácie odpovedí sťažené. Za takýchto okolností je postup

súdu prvej inštancie, keď nepovažoval za potrebné osobitné skúmanie psychického stavu manžela
a jeho schopnosti posúdiť vlastného konanie a jeho následky správny. Odvolací súd si uvedomuje, že
posúdenie psychického stavu manžela je odbornou otázkou. Avšak ak mal súd prvej inštancie vyššie
k dispozícii vyššie spomenutý súbor informácií, na ďalšie dokazovanie v oblasti psychického stavumanžela nebol dôvod. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že manžel v komunikácii s manželkou (a
to aj pred podaním návrhu na rozvod manželstva) na manželku útočil, vyjadroval sa dehonestujúco,
alebo ju iracionálnym spôsobom obviňoval z konania proti nemu, prípadne z nevery. Takéto správanie

manžela v konečnom dôsledku len dokresľuje hĺbku rozvratu a skutočnosť, že manžel aktuálne pozitívne
city k manželke neprechováva. Na tom nič nemení ani občasná niekoľkohodinová návšteva manžela
v domácom prostredí, počas ktorej sa, ako to uvádza manželka, manžel správa normálne.

19. V posudzovanej veci sa odvolací stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným

dokazovaním boli preukázané vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi, z dôvodu
ktorého si manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nie je ani predpoklad pre obnovenie
manželského spolužitia a vytvorenia fungujúceho zväzku. Bolo preukázané, že nemajú prakticky žiaden
spoločný život, nevykonávajú žiadne spoločné aktivity a spoločne nehospodária, vzájomne sa o seba
nestarajú, každý z nich vedie svoj samostatný život, intímne sa nestýkajú. Zo strany manžela došlo
k úplnému citovému odcudzeniu. Manželka na jednej strane deklaruje, že manžela ľúbi, že si ho váži, na

druhej strana sama vyhodnocuje manželstvo ako skúsenosť spojenú s agresívnym správaním manžela,
manžel podľa nej v minulosti vo veľkej miere požíval alkoholické nápoje Pri vyhodnotení existencie
možnosti zmierovania manželov správne zohľadnil spoločný postoj manželov, ktorí nemali záujem
o vzájomné zmierenie. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a zdôrazňuje,
že v danej veci sa jedná o manželstvo manželov v zrelom veku, pri rozhodovaní, o ktorom nebolo

potrebné prihliadať na záujem maloletých detí. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie vzhľadom
na zistený skutočný stav, v konaní manželmi prezentované skutočnosti nevzbudzovali akúkoľvek
pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva, ktorý manželka nijako nevyvrátil Manželka rovnako
nespochybnilaexistenciurozvratumanželstvaaanivzájomnédlhodobécitovéodcudzenie.Vychádzajúc
z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat je

trvalého charakteru, kedy jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského
spolunažívania. V tejto súvislosti napokon odvolací súd poukazuje i na to, že žiadneho z manželov nie
je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo
nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie.

20. Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne a
právne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a §
396 ods. 1 CSP. Manželka síce žiadala o priznanie trov odvolacieho konania, z jej podania ale nie je

zrejmé, čo by malo ich priznanie odôvodňovať. V konaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by
svedčila, že by manžel nesplnil nejakú povinnosť, ktorá by mala za následok vznik nejakých trov konania
vzmysle§54CMP.Rovnakoniejezrejmé,prečobymalobyťpriznanienáhradytrovkonaniaspravodlivé
v zmysle § 55 CMP. Rozhodnutie o rozvode manželstva súvisí v konkrétnom prípade s prijatím záveru
o kvalifikovanom rozvrate bez toho, aby boli zistené osobitné okolnosti, odôvodňujúce postup podľa §

55 CMP, preto nevznikol ani nárok manželky na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže
zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).