Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Majeriková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125306264
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125306264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom

Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš
Zboja, advokát s.r.o., Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený ČSOB Poisťovňa, a.s.
Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, o zaplatenie 585 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 585 eur spolu s úrokom z omeškania 8,40 %
ročne zo sumy 585 eur od 13.12.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 5.05.2025 domáhal proti žalovanému vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 585 eur spolu s 8,40 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 585 eur od 13.12.2024 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného č. LA
138230 došlo ku škode na vozidle poškodeného VW Passat ev.č. A.. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poistené v zahraničnej poisťovni. V dôsledku uvedeného bol poškodený

nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečovanie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného
vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 580/603 zo dňa 11.10.2024. Po ukončení nájmu
žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 240646 zo dňa 6.11.2024 s dátumom splatnosti 19.11.2024
na sumu 2.184 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 5.11.2024 zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 18.09.2024 z
titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.184 eur
spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Žalovaný postúpil prešetrenie poistnej udalosti

korešpondenčnému partnerovi zodpovednostného poisťovateľa škodcu spoločnosti ČSOB poisťovňa
a.s., ktorá bola oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.11.2024 neoprávnene krátila poistné plnenie
v rozsahu žalovanej sumy. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 15
ods.1 a najmä § 24 zákona o PZP, ako aj v zmysle § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný v odôvodení odporu zo dňa 10.04.2025 potvrdil, že škodová udalosť bola odstúpená
ČSOB Poisťovni ako likvidačnému zástupcovi žalovaného na prešetrenie a likvidáciu škodovej udalosti.

Uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody mal vzniknúť z dôvodu dopravnej nehody zavinenej ich
poisteným, pri ktorej bolo poškodené vozidlo a za náhradné vozilo po dobu 28 dní a to od 11.10.2024
do 5.11.2024 v celkovej cene prenájmu 2.184 eur. Žalovaný nespochybňuje dĺžku opravy poškodeného
vozidla, pretože dobu 26 dní považuje za primeraný čas opravy. Žalovaný spochybnil cenu prenájmumotorového vozidla, ktorá nezodpovedá nutne a účelne vynaloženým nákladom – sumu vo výške 84
eur za jeden deň prenájmu. Žalovaný stanovil primeranú cenu denného prenájmu na sumu 61,50 eur
na základe čoho bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 1.599 eur za prenájom náhradného vozidla.

Spor sa teda týka žalobcom nárokovanej sumy 585 eur, ktorá zodpovedá sume zvyšných nákladov,
ktoré žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom vozidla – nepriznaných 22,5 eur za každý
deň prenájmu. Žalovaný nespochybňuje nárok poškodeného na náhradu vozidla z rovnakej kategórie
vozidiel ako je jeho poškodené vozidlo. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je
obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na

obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž
daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške čiastky účelne vynaloženej
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.6.2016). Žalovaný pri posudzovaní
primeranosti a účelnosti vynaložených nákladov na prenájom vozidla zisťoval ceny prenájmu vozidiel
v Martine a Žiline v čase vzniku škody a vykonal prieskum trhu aká je priemerná cena denného prenájmu
vozidla strednej triedy (žalobca si prenajal vozidlo Kia Sportage, ktorá patrí do kategórie SUV stredná

trieda) a bolo zistené, že bolo možné požičať motorové vozidlo za cenu denná sadzba s DPH 50,40
eur až 78 eur a výpočtom dennej sadzby predstavuje priemerná cena 61,50 eur s DPH za deň,
t.j. 1.599 eur za 26 dní (čl. 26-30). Žalovaný poskytol poistné plnenie zodpovedajúce cene denného
prenájmu vo výške 61,50 eur, ktoré predstavuje priemernú cenu na trhu za prenájom vozidla strednej
triedy v danom regióne. Žalovaný má za to, že cena prenájmu vo výške 84 eur/deň za ktorú si žalobca

vypožičal náhradné vozidlo nie je primeraná vozidlo rovnakej kategórie vozidla v danom mieste a čase.
Z uvedených dôvodov považuje žalovaný nárok za nedôvodný a žiada žalobu zamietnuť.
3. Žalobca k podanému odporu vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 38) uviedol, že pre posúdenie
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti
nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo. Žalobca preukázal, že v príčinnej súvislosti

s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania
náhradného vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Poškodený prišiel
o možnosť využívať svoje vlastné vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Žalovaný namieta dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla a žalobcom uplatnenú dennú sadzbu
znížil na sumu 61,50 eur/deň s poukazom na autopožičovne, ktoré majú úplne rozdielne podmienky

nájmu ako má žalobca. Opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby vyplýva z cenníka žalobcu, pričom
z cenníkov predložených žalovaným nevyplývajú podmienky prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším
nákladom spojených s používaním prenajatého motorového vozidla (doba nájmu, povinnosť zaplatiť
depozit a nájomné vopred). Žalobca nepovažuje za správne a zákonné, aby si poisťovňa vinníka pri
niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase.

4. Žalovaný naďalej zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom podaní. Na doplnenie uviedol,
že nárok si neuplatňuje poškodený, ale samotná autopožičovňa, na ktorú bola predmetná pohľadávka
postúpená. Žalobca ako autopožičovňa, ktorá v danej oblasti podniká a je profesionálom v danej
oblasti, musí mu byť zrejmé, že v rámci náhrady nákladov za prenájom vozidla sa uplatňujú pravidlá
dané zaužívanou praxou t.j. náklady musia byť vynaložené primerane a účelne. Žalobca nepreukázal

opodstatnenosť nárokovanej výšky denného prenájmu.
5. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie (v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti), a to výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii ako vyplýva z jeho písomných podaní.
7. Skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), z ktorých súd pri svojom rozhodnutí v prejednávanom
spore vychádzal, keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP), považoval
medzi stranami za nesporné, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel s poškodeným zmluvu o prenájme

vozidla č. 580/603 zo dňa 11.10.2024 ( Kia Sportage, denná sadzba prenájmu 96 eur/deň vrátane DPH)
a po ukončení doby nájmu faktúrou č. 240646 zo dňa 5.11.2024, splatnou dňa 19.11.2024 vyúčtoval
prenájom náhradného vozidla v sume 2.184 eur s DPH za nájom od 11.10.2024 do 5.11.2024 (26 dní)
so sadzbou 70 eur/deň bez DPH. Zároveň dňa 5.11.2024 uzavreli (žalobca ako postupník a poškodený
ako postupca) Zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný (ČSOB Poisťovňa a.s.) listom dňa 26.11.2024

oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti zo dňa 18.09.2024 a stanovil výšku poistného plnenie
v sume 1.599 eur (primerané náklady na obdobné vozidlo v danom regióne so sadzbou 61,50 eur/deň).
Z uvedeného súd ustálil, že žalovaný akceptoval dĺžku prenájmu 26 dní a neakceptoval dennú sadzbu
nájomného 70 eur/deň (priznaná sadzba 61,50 eur/deň; zrážka 585 eur).8. Predmetom konania v prejednávanej veci bol uplatnený nárok žalobcu vo výške 585 eur, ktorý spočíva
v rozdiele sumy 2.184 eur uvedenej vo faktúre 240646 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy
o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 1.599 eur. Žalovaný spochybnil cenu

prenájmu motorového vozidla (84 eur/deň s DPH), ktorá nezodpovedá nutne a účelne vynaloženým
nákladom a stanovil primeranú cenu denného prenájmu na sumu 61,50 eur.
9. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

a preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.

10. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

12. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody

podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu
škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Kopírova?

13. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
14. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva
poškodeného podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť

nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo
proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú
uzatvoril poškodený so žalobcom dňa 05.11.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za
nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 18.09.2024 a to vo výške
2.184 eur s DPH po odpočítaní úhrad žalovaným vo výške 1.599 eur.

15. Je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom
eliminovať škodlivý následok. Súd za podstatnú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu

do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
Je nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody.Vkonečnomdôsledkuztituludopravnejnehodybolpoškodenémuvnútenýstav,keďnemožnosť

užívať vlastné motorové vozidlo riešil zapožičaním náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti s čím mu
vznikli aj náklady na nájom.

16. Nálezom Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I.ÚS 291/2025-56 zo dňa 6.08.2025 ústavný
súd v otázke priznania nároku na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla v kontexte

opodstatnenej doby prenájmu v skutkovo a právne obdobných prípadoch (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS
476/2024) akcentoval porovnateľnosť situácie, kedy v oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej
nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska
uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam a uviedol „dôležitýmkritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach
prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz
finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred

škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla“ (bod 38.)

17. V danom prípade považuje súd za relevantné, že nájom náhradného vozidla bol pre poškodeného
v období od 11.10.2024 do 5.11.2024 (26 dní) nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti zo dňa
18.09.2024, ktorú nezapríčinil a v danom prípade túto dobu prenájmu náhradného vozidla žalovaný ani

nenamietal a považoval dobu 26 dní za primeraný čas opravy. Poškodený sa dostal do situácie, keď bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady
za požičanie motorového vozidla listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 11.10.2024 do 5.11.2024 (26 dní)

a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 2.184 eur, ktoré náklady boli
vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy. Žalobca
preukázal Zmluvou o prenájme zo dňa 11.10.2024 ako i faktúrou č. 240646 zo dňa 5.11.2024 prenájom
náhradného vozidla za 26 dní účtovanou sadzbou 70 eur/deň. Podľa názoru súdu žalobcom účtovaná
výška denného nájomného je cenou primeranou, nakoľko nijak výrazne neprekračuje výšku obvyklej

ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo, o ktorej
skutočnosti svedčia žalobcom označené dôkazy (cenník alcama sk. SUV 21-29 dní 106 eur, cenník
náhradné vozidlo KIA Sportage 76 eur/deň a tiež s poukazom na skutočnosť, že cenu za prenájom
náhradného vozidla účtovanú žalobcom nájomcovi v regióne Martin-Žilina (rok 2024) vo výške skutočnej
škody 75 eur/deň akceptovali iné poisťovne a to poisťovňa Wüstenrot ako i Kooperativa (41- 45 spisu).

V danej veci nie nepodstatná je okolnosť, že v danom mieste a čase sú sadzby žalobcu akceptované tak
poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. V danom prípade ide o cenu súvisiacu s prenájmom vozidla,
ktorý vyplýva zo zmluvných dojednaní a následne upravených vo vyúčtovaní a išlo jednoznačne o dennú
sadzbu, ktorú bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom. Súdna prax považuje za skutočnú
škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom

alebo zabezpečením škody.

18. Z hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti podľa názoru súdu je podstatné to, či výška denného
nájomného výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a
čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Prieskum trhu prostredníctvom internetových cenníkov,

na ktorý sa odvoláva žalovaný nemožno považovať za jediné východisko pri určovaní účelnej ceny
za prenájom náhradného vozidla, keďže pri dlhšom trvaní nájmu poskytujú niektoré požičovne zľavu
z nájomného, pričom je nutné prihliadať aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom na vopred známe
konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi prenájmom na neurčitú dobu, keď nie je zrejmé ako dlho bude
nájomtrvať.Cenunájmupritommôžuovplyvniťajďalšiefaktoryakomodelavýbavamotorovéhovozidla,

rok jeho výroby, počet najazdených kilometrov a pod. Žalovaným vykonaný prieskum trhu nemožno
považovať za objektívny tiež preto, že nie sú predložené všeobecné obchodné podmienky a cena
nemusí byť konečná. Žalovaný si dennú sadzbu upravil na sumu 61,50 eur/deň avšak nepreukázal súdu
hodnoverné dôkazy, že sadzba žalobcom je značne nadhodnotená. Predloženými dôkazmi žalovaným
o primeranej cene nájomného za nájom náhradného vozidla rovnakej cenovej kategórie v danom mieste

a čase ( 50 – 78 eur/deň), o ktorom tvrdení žalovaný predložil dôkazy – ponuky autopožičovní (č.l.
27 a nasl. spisu) súd uvádza, že uvedené dôkazy nie sú spôsobilé podporiť tvrdenia žalovaného
o nim tvrdenej primeranosti ceny nájmu. V skutkových okolnostiach daného prípadu však vopred
stanovená/dojednaná doba nájmu nebola/nemohla byť, keďže doba užívania náhradného vozidla bola
závislá od doby vykonania opravy a úhrady jej ceny, resp. doručenia krycieho listu. Je všeobecne

známou skutočnosťou, že cena prenájmu v prípade vopred dojednaného dlhodobého prenájmu je
nižšia, než v prípade nájmu na jeden deň. Nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby v čase
uzatváraniazmluvyoprenájmenáhradnéhovozidla(t.j.včase,keďmuniejevopredznámadĺžkaopravy
poškodeného vozidla) túto v záujme minimalizovania priemernej ceny nájmu na 1 deň dojednal vopred
nadobunapr.troch týždňov.Pokiaľbykopraveaúhradecenyopravydošlonapr.zajeden týždeň,ďalšie

dva týždne by už užíval poškodený náhradné vozidlo neúčelne a poisťovňa by nepochybne odmietla
tieto neúčelné náklady poškodenému nahradiť.19. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený je nemožnosťou používania vlastného
motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať
tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život)

v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robil trhový prieskum a
vyhodnocoval výhodnosť/nevýhodnosť iných než cenových dojednaní stanovených autopožičovňami.

20. Právny nástupca poškodeného (žalobca) potom na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky
uplatňoval v konaní žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala výdavkom,

ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by
mohol používať svoje vlastné vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca
žalobcu) mu bol vnútený, a to škodovou udalosťou, ktorú zavinil poistenec žalovanej. Je potrebné
totiž prihliadnuť na to, že už samotné poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou ako
poistnou udalosťou je pre poškodeného záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom. Nebolo by
preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením

ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho
právnemu nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona. V tejto
súvislosti súd poukazuje na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou je poskytnutie právnej ochrany poškodeného
škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu, a teda čo najväčšie zmiernenie

príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne
dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 585 eur, a preto návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. V danom prípade si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni. So zvyškom poistného plnenia je teda
žalovaný v omeškaní, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistené plnenie. Žalovaný oznámil
žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 26.11.2024 a podľa názoru súdu od nasledujúceho

začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z.. Ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v
§ 11 ods. 7 citovaného zákona po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V danom prípade si žalobca ako právny

nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. proti poisťovni a so zvyškom poistného plnenia je teda žalovaný v omeškaní. Keďže s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 524 ods. 2, § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka) v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. uplatnený v zákonnej výške 8,40 % ročne zo sumy 585 eur od 13.12.2024 do zaplatenia.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.27. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.