Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125201216
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125201216.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JAPE Invest, s. r. o, so sídlom Malá Iža 34,
945 01 Komárno, IČO: 53 205 227, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., so
sídlom Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, IČO: 47 251 395, proti povinným: 1/ CENTER - DEVÄŤ,
s.r.o., so sídlom Ipeľský Sokolec č. 139, 935 75 Ipeľský Sokolec, IČO: 36 550 795, 2/ A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. a 3/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.

D. E. XXX, XXX XX C. D., všetci práv. zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, 821
08 Bratislava, o vymoženie 124.989,53 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Paula Miššíková, Pod Katrušou 13, 94905 Nitra, IČO: 45361959 pod sp. zn. 400EX 106/25,
o sťažnosti povinných 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025
zo dňa 18. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025 zo dňa 18.

08. 2025 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e v časti
o vymoženie istiny 83.305,05 Eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 133.305,05 Eur od
11. 09. 2017 do 07. 01. 2020, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 83.305,05 Eur od 08. 01.
2020 do zaplatenia a v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v súvislosti s návrhom na vykonanie
exekúcie v sume 166,02 Eur.

II. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu povinných na zastavenie exekúcie v časti
o vymoženie 41.684,48 Eur, úroku z omeškania vo výške 8 % zo sumy 41.684,48 Eur od 11. 09. 2017
do zaplatenia a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia oprávneného v súvislosti s návrhom na
vykonanie exekúcie v sume 533,66 Eur z o s t á v a výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025 zo dňa 18. 08. 2025 n e d o t k n u t ý.

III. Súd m e n í výrok II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025 zo dňa
18. 08. 2025 tak, že žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o návrhu povinných
na zastavenie exekúcie (vrátane tohto sťažnostného konania).

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025 zo dňa 18. 08. 2025 vyššia súdna
úradníčka zamietla návrh povinných 1/ až 3/ na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým,

že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Povinní namietali premlčanie
dlhu ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného. K námietke premlčania si vyššia súdna
úradníčka osvojila tvrdenie povinného v tom smere, že v danej veci sa jedná o obchodnoprávny nárok
uplatnený zo strany oprávneného, čo je zrejmé z doložených listín. Napríklad z Uznania dlhu a dohody
o jeho splácaní, uzavretej dňa 20. 05. 2019 (ďalej „Dohoda o uznaní dlhu a o jeho splácaní“) vyplýva z
článku I. „Právny dôvod a výška dlhu“: dlh vo výške 206.163,71 Eur, ktorý vznikol z titulu (právny dôvod)

nezaplatenia za vyfakturované obchodné poradenstvo. V ďalšom je výška dlhu v tejto listine bližšie
špecifikovaná podľa jednotlivých položiek (ďalej ako „dlh“), a to všetko na základe platobného rozkazu13Cbú 140/2017-17 (pozn súdu: správne má byť: 13Cb/140/2017-17, t.j. predmetný platobný rozkaz).
Pretovyššiasúdnaúradníčkaposúdilaotázkuuznaniadlhu,akoajjehopremlčaniapodľaprávnejúpravy
v Obchodnom zákonníku v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“, v danom prípade sú

ustanoveniatýkajúcesauznaniadlhuapremlčaniaobchodnýchzáväzkovupravenéšpecificky(ucelene)
v Obchodnom zákonníku, právna úprava podľa Občianskeho zákonníka sa v tomto prípade nepoužije;
a to bez ohľadu na to podľa akých právnych ustanovení postupovali zmluvné strany pri uzatvorení
predložených zmlúv, resp. dohôd v predmetnej veci. Vzhľadom na uvedené vyššia súdna úradníčka
ustálila začiatok plynutia premlčacej doby s prihliadnutím na § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka

nasledovne. Vychádzala z článku III. „Dohoda o splácaní dlhu“, bod 3.1. resp. splátkový kalendár vyššie
uvedenej Dohody o uznaní dlhu a o jeho splácaní zo dňa 20. 05. 2019, ako aj z prezentovanej čiastkovej
úhrady vo výške 50.000,- Eur realizovanej dňa 03. 01. 2020 prevodom z účtu na účet. Podľa článku
III. „Dohoda o splácaní dlhu“ mal byť v tom čase vyčíslený dlh: 206.163,71 Eur zaplatený celkom v 7-
ich splátkach mesačne, a to prvých šesť splátok po 1.000,- Eur, počnúc prvou splátkou splatnou do
30. 01. 2020, druhá splátka do 29. 02. 2020, nasledujú ďalšie štyri splátky po 1.000,- Eur splatné do:

30. 03. 2020, 30. 04. 2020, 30. 05. 2020, 30. 06. 2020, posledná siedma splátka mala byť vo výške:
200.163,71 Eur splatná do: 31. 12. 2020. V zmysle bodu 3.3. sa veriteľ a dlžník dohodli na tom, že
v prípade ak sa dlžník dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky, resp. jej časti, veriteľ
je oprávnený od neho požadovať zaplatenie celého nesplateného dlhu. Pokiaľ teda dlžníci (povinní)
zaplatili dňa 03. 01. 2020 sumu 50.000,- Eur, vyššia súdna úradníčka mala za to, že touto platbou

splnili termín aj výšku prvej splátky (1.000,- Eur do 30. 01. 2020), zvyšok možno započítať aj na časovo
nasledujúcich 5 splátok po 1.000,- Eur (5.000,-Eur), ako aj na čiastočnú úhradu poslednej siedmej
splátky dohodnutej vo výške: 200.163,71 Eur, ktorá mala byť zaplatená do 31. 12. 2020. V návrhu
na zastavenie exekúcie je uvedené, že sumu 50.000,- Eur uhradil povinný v 1. rade na účet Interline
SK, s.r.o., čím uznal dlh. Posledná dohodnutá splátka však bola (sumou 50.000,- Eur) uhradená len

čiastočne, jej neuhradený zostatok bol v čase 31. 12. 2020 vo výške: 156.163,71 Eur (50.000,- Eur -
1.000,- Eur - 5.000,- Eur (5 x 1.000 Eur) = 44.000,- Eur; 200.163,71 Eur - 44.000,- Eur = 156.163,71 Eur).
Nesplnený zostatok záväzku sa takto stal splatný v celej výške dňa 31. 12. 2020 nezaplatením uvedenej
poslednej dohodnutej splátky v plnej výške, čo podľa názoru súdu má za následok, že premlčacia doba
začala plynúť odo dňa nesplnenia zvyšku dlhu, t.j. počnúc dňom 01. 01. 2021. Nakoľko samotný návrh

na vykonanie exekúcie podal oprávnený súdu dňa 31. 12. 2024, bol uplatnený v 4-ročnej premlčacej
dobe podľa Obchodného zákonníka. Ako nedôvodnú vyššia súdna úradníčka vyhodnotila i námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, pričom poukázala na viaceré listiny, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu a konštatovala, že povinní nesplatili dlh v plnej výške jednak pôvodnému oprávnenému podľa
exekučného titulu a ani následným veriteľom (ani podľa Dohody o uznaní dlhu a o jeho splácaní zo dňa

20. 05. 2019) a v konečnom dôsledku uvádzajú zmluvy o postúpení pohľadávok a uzavreté dohody ako
odôvodnenie, že ide o obchodnoprávny nárok, aj z tohto vyplýva ich vedomosť o postúpení pohľadávok
na súčasného oprávneného. Povinní dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú
povinnosť nesplnili; pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie nijako neosvedčili, že exekučný titul je v
súčasnosti zmenený, či zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy

v plnom rozsahu. Vyššia súdna úradníčka v danej veci nezistila ani iné dôvody zastavenia exekúcie v
rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti spôsobujúce
zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon
cudziehoexekučnéhotituluneprípustné-nejdeocudzíexekučnýtitul,niesúinéskutočnosti,ktorébránia
vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu). Pre návrh povinných

na zastavenie exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podali povinní v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť
zdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniavecianesprávnehozisteniaskutkovéhostavu.Konajúcisúd
sa vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie a zároveň dospel k záveru, že právny vzťah medzi

oprávneným a povinnými je obchodnoprávnym vzťahom. Konajúci súd nesprávne vyhodnotil námietku
premlčania povinných, z toho dôvodu povinní opätovne vznášajú kvalifikovanú námietku premlčania,
zotrvávajú na už vznesenej kvalifikovanej námietke premlčania. Prílohami návrhu povinných 1/ až 3/ na
zastavenie exekúcie boli faktúry, z ktorých dlh vznikol: * FV11064 na sumu 28.913,76 Eur, splatná 17.
06. 2011, úroková sadzba 0,03% * FV12183, na sumu 9.550,28 Eur splatná dňa 06. 12. 2012, úroková

sadzba 0,02% * FV12187, na sumu 16.803,90 Eur, splatná dňa 17. 12 .2012, úroková sadzba 0,02% *
FV13164, na sumu 3.984,- Eur, splatná dňa 05. 11. 2013, úroková sadzba 0,03% * 8814155, na sumu
16.803,90 Eur, splatná dňa 19. 09. 2014, úroková sadzba 0,02 * 8814176, na sumu 5.397,62 Eur, splatná
dňa 29. 10. 2014, úroková sadzba 0,02% * 8814241, na sumu 23.577,70 Eur, splatná dňa 07. 01. 2015,úroková sadzba 0,02 * FV15123, na sumu 5.894,42 Eur, splatná dňa 22. 06. 2015, úroková sadzba
0,02% * FV15123, na sumu 5.894,42 Eur, splatná dňa 05. 10. 2015, úroková sadzba 0,02%. U každej
faktúry teda začala maximálna 10 ročná premlčacia lehota plynúť separátne a uplynula/ mala uplynúť.

Návrh na vykonanie exekúcie bol údajne podaný 31. 12. 2024. Vzhľadom na uvedené bol nárok z prvých
6 faktúr s príslušenstvom – uvedených pod bodom I., posledná faktúra daného bodu splatná do 29. 10.
2024, premlčaný. Konajúci súd sa s danou otázkou nevysporiadal a to napriek tomu, že faktúry boli súdu
predložené, preskúmal ich, sám v odôvodnení uviedol odkaz na § 408 ods. 1 prvá veta Obchodného
zákonníka, no nesprávne ho aplikoval. Vzhľadom na uvedené mala byť exekúcia zastavená minimálne

v danej časti nároku zo 6 faktúr s príslušenstvom (z 9tich). Vzhľadom na uvedené povinní navrhujú, aby
konajúca sudkyňa zmenila napadnuté Uznesenie tak, že exekúciu zastaví v príslušnej časti nároku z
6 uvedených faktúr s príslušenstvom (úrokom z omeškania z daných faktúr) u ktorých márne uplynula
maximálna premlčacia lehota 10 rokov, ktorej predĺženie je absolútne neprípustné podľa právnej úpravy,
odbornej literatúry a judikatúry Ústavného súdu SR ako najvyššej súdnej autority.

3. Oprávnený sa k podanej sťažnosti nevyjadril.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v
exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o

sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak: sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení

dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo.

11. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa
skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak

ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba
najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty

12. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo

rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí,
možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa,
keď sa mohlo začať.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná

včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadeniapojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne,
v dôsledku čoho súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia, keď povinní vzniesli námietku premlčania časti vymáhaného nároku dôvodne.

14.Úvodomsúdprvejinštancieuvádza,žepreskúmavacieoprávneniesudcuprirozhodovaníosťažnosti
je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho
úradníka. Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti záväzné v tom smere,
že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu

než je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd preskúmal napadnuté uznesenie len v rozsahu
namietanom povinnými v podanej sťažnosti, ktorí obmedzili svoju obranu na opätovné vznesenie
námietky premlčania časti vymáhaného nároku a žiadali, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
exekúciu zastaví v príslušnej časti nároku v rozsahu 6 faktúr s príslušenstvom (úrokom z omeškania z
daných faktúr), u ktorých márne uplynula maximálna premlčacia lehota 10 rokov.

15. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinných, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu
a relevantnou právnou úpravou, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej
súdnejúradníčkyvychádzavdotknutejčastiznesprávnehoprávnehoposúdenia.Právnymposúdenímje
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva

na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia
súdna úradníčka nesprávne právne posúdila otázku premlčania vymáhanej pohľadávky, keď vo vzťahu
k vymáhanému nároku opomenula aplikovať § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý v prípade

obchodnoprávnych nárokov upravuje maximálnu 10-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odo
dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť prvýkrát.

16. V tejto veci bolo nesporným, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 31. 12. 2024 na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Levice sp.

zn. 13Cb/140/2017 zo dňa 20. 11. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 12.
2017 (ďalej len „exekučný titul“) domáha od povinných vymoženia istiny 124.989,53 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 174.989,53 Eur od 11. 09. 2017 do 07. 01. 2020 a s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 124.989,53 Eur od 08. 01. 2020 do zaplatenia, náhrady
trov základného konania 10.499,-Eur a náhrady trov právneho zastúpenia zo základného konania

1.561,30 Eur. Ďalej nebolo sporné a pre posúdenie námietky premlčania bolo taktiež podstatné, že
vymáhaný nárok má pôvod v obchodnoprávnom záväzkovom vzťahu, ktorý vznikol medzi pôvodným
veriteľom a povinnými. Otázku premlčania vymáhaného nároku preto bolo nevyhnutné posudzovať
podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, a to v zmysle zásady „lex
specialis derogat legi generali“ tak, ako to uviedla i vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení.

17. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 13Cb/140/2017 sťažnostný súd zistil,
že vymáhaný nárok bol priznaný titulom Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 09. 06. 2017
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. Z pripojenej Dohody o uznaní
dlhu a jeho splácaní zo dňa 09. 06. 2017 vyplýva, že predmetom uznania bola suma 174.989,53 Eur

pozostávajúca z faktúr č.: FV11064 na sumu 28.913,76 Eur so splatnosťou 17. 06. 2011 a s úrokom
z omeškania v sume 34.620,02 Eur, FV12183 na sumu 9.550,28 Eur so splatnosťou 06. 12. 2012
a s úrokom z omeškania v sume 3.765,74 Eur, FV12187 na sumu 16.803,90 Eur so splatnosťou 17. 12.
2012 a s úrokom z omeškania v sume 6.581,58 Eur, FV13164 na sumu 3.984,-Eur so splatnosťou 05. 11.
2013 a s úrokom z omeškania v sume 1.359,03 Eur, 8814155 na sumu 16.803,90 Eur so splatnosťou 19.

09. 2014 a s úrokom z omeškania v sume 4.136,53 Eur, 8814176 na sumu 5.397,62 Eur so splatnosťou
29. 10. 2014 a s úrokom z omeškania v sume 1.348,69 Eur, 8814241 na sumu 23.577,70 Eur so
splatnosťou 07. 01. 2015 a s úrokom z omeškania v sume 4.590,61 Eur, FV15123 na sumu 5.894,42 Eur
so splatnosťou 22. 06. 2015 a s úrokom z omeškania v sume 931,90 Eur, a FV15177 na sumu 5.894,42
Eur so splatnosťou 05. 10. 2015 a s úrokom z omeškania v sume 795,43 Eur. Oprávnený v rámci návrhu

na vykonanie exekúcie potvrdil čiastočnú úhradu záväzku zo dňa 07. 01. 2020 v sume 50.000,-Eur,
vymoženiu tak uplatnil sumu 124.989,53 Eur.18. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štvorročná. Premlčaciu dobu
môže jednostranne predĺžiť strana, voči ktorej sa právo premlčuje, a to aj opakovane (§ 401). Vždy
však platí, že celková dĺžka premlčacej doby nesmie prekročiť desať rokov (§ 408 ods. 1). Začiatok

maximálnej premlčacej doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz, pričom
na jej priebeh nemá vplyv jej prípadné spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré
Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 - zo zákona; § 292 ods. 2 - dohodou; § 401
- písomným vyhlásením), sú limitované desaťročným maximálnym obmedzením. Túto dobu nemôžu
strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, ide o kogentnú právnu úpravu. Akúsi výnimku z uvedeného

pravidla predstavuje právna úprava v § 408 ods. 1 druhá vety Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorej námietku premlčania v maximálnej 10-ročnej premlčacej dobe nemožno uplatniť v súdnom alebo
rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. A rovnako, námietka premlčania
by nebola úspešná ani v prípade, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom
konaní, a to a) neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby, alebo b) po uplynutí premlčacej
doby, a konanie o jeho výkone sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať (§ 408 ods.

2 Obchodného zákonníka). Inak povedané, ak veriteľ v rámci 10-ročnej premlčacej doby za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí právny úkon smerujúci k začatiu rozhodcovského alebo
súdneho konania, dlžník sa nemôže úspešne dovolať námietky premlčania, a to ani vo vykonávacom
konaní začatom do troch mesiacov po judikovaní práva.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočností významných pre rozhodnutie tak pre posúdenie
námietky premlčania sťažnostný súd považoval za nesporné, že premlčacia doba uplatneného nároku
začala plynúť odo dňa splatnosti tej-ktorej faktúry, z ktorých pozostáva vymáhaná pohľadávka, pretože
práve odo dňa splatnosti faktúry si mohol veriteľ uplatniť právo z faktúry prvýkrát. Súd prvej inštancie
tak súhlasí s povinnými, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 31. 12. 2024

maximálna 10-ročná premlčacia doba podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka uplynula v prípade
faktúry č. FV11064 so splatnosťou 17. 06. 2011, FV12183 so splatnosťou 06. 12. 2012, FV12187 so
splatnosťou 17. 12. 2012, FV13164 so splatnosťou 05. 11. 2013, 8814155 so splatnosťou 19. 09.
2014, 8814176 so splatnosťou 29. 10. 2014 s tým, že spolu s pohľadávkou z faktúry sa premlčalo aj
jej príslušenstvo (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 18/2020), pričom oprávnený v rámci

sťažnostného konania záver o premlčaní týchto faktúr nijakým spôsobom nenamietal. Na právnom
závere o čiastočnom premlčaní vymáhanej pohľadávky nemení nič ani skutočnosť, že povinní viackrát
svoj dlh z exekučného titulu uznali, resp. že svoj dlh aj čiastočne hradili. Uznanie záväzku totiž nezakladá
nový právny záväzok, ale zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v čase uznania trval. Uznanie
tak vlastne len posilňuje postavenie veriteľa v tom, že dôkazné bremeno o trvaní uznaného záväzku sa

presúva na dlžníka. Hoci uznanie záväzku má právne následky aj na premlčanie uznaného dlhu, keď
v zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka od uznania plynie nová štvorročná premlčacia doba, bez
ohľadu na túto právnu úpravu stále platí, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov sa uplatňuje maximálna
10-ročná premlčacia doba podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie. Inak
povedané, k predlžovaniu resp. k opätovnému začatiu plynutia premlčacej doby môže dochádzať len

v rámci maximálnej 10-ročnej premlčacej doby, ktorú už ďalej nemožno predĺžiť či úplne vylúčiť, a to ani
dohodou účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu, pretože ide o kogentnú právnu úpravu. Ako už tiež
súd uviedol vyššie, výnimku predstavuje len § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý však vzhľadom
na zistený skutkový stav v danej veci (dátum vykonateľnosti exekučného titulu: 18. 12. 2017 a dátum
podania návrhu na vykonanie exekúcie: 31. 12. 2024) nie je tu aplikovateľný.

20. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že k uznaniu záväzku malo dôjsť podľa Občianskeho zákonníka,
v prvom rade súd prvej inštancie, rovnako ako vyššia súdna úradníčka, uvádza, že uznanie záväzku
v okolnostiach prejednávanej veci nebolo možné uskutočniť podľa Občianskeho zákonníka, ale toto sa
mohlo spravovať len právnou úpravou Obchodného zákonníka vzhľadom na obchodnoprávnu povahu

vzťahu medzi pôvodným veriteľom a povinnými. Zákon totiž neumožňuje podnikateľským subjektom
dohodnúť sa na použití Občianskeho zákonníka, ktorým by sa spravovali ich právne vzťahy vznikajúce
pri ich podnikateľskej činnosti a už vôbec nie je možné vylúčiť kogentné ustanovenia Obchodného
zákonníka(viď.§263Obchodnéhozákonníka),medziktorépatríiprávnaúpravapremlčania.Pokiaľteda
mal oprávnený za to, že v dôsledku uznania záväzku došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov

od uznania resp. od uplynutia lehoty, v ktorej sa malo plniť, ako to upravuje § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, mýlil sa, keďže vo vzťahu k premlčaniu nárokov z obchodnoprávnych vzťahov možno použiť
len ustanovenia Obchodného zákonníka. Možno konštatovať, že práve dohodou o použití Občianskehozákonníka sa oprávnený resp. jeho právny predchodca pokúsil o obídenie kogentnej právnej úpravy
Obchodného zákonníka, čomu nemožno v žiadnom prípade poskytnúť právnu ochranu.

21. Zohľadniac teda dôvodne vznesenú námietku premlčania tak ani povinní v rámci podanej sťažnosti
už nerozporovali, že oprávnený z uplatneného nároku dôvodne vymáha a predmetom exekúcie zostáva
istina 41.684,48 Eur, ktorá suma zahŕňa faktúru č. 8814241 na sumu 23.577,70 Eur so splatnosťou 07.
01. 2015 s úrokom z omeškania v sume 4.590,61 Eur, FV15123 na sumu 5.894,42 Eur so splatnosťou
22. 06. 2015 s úrokom z omeškania v sume 931,90 Eur a FV15177 na sumu 5.894,42 Eur so splatnosťou

05. 10. 2015 s úrokom z omeškania v sume 795,43 Eur, ďalej v zmysle exekučného titulu aj úrok
z omeškania vo výške 8 % zo sumy 41.684,48 Eur od 11. 09. 2017 do zaplatenia, náhrada trov
základného konania 10.499,-Eur a náhrada trov právneho zastúpenia zo základného konania 1.561,30
Eur, plus trovy exekúcie. Vo zvyšku treba konštatovať, že nárok oprávneného je premlčaný.

22. Pokiaľ ide o úhradu v sume 50.000,-Eur, ktorú povinní vykonali dňa 07. 01. 2020, túto úhradu súd

prvejinštanciesodkazomna§330Obchodnéhozákonníkapriradilnanajskôrsplatnýzáväzok,atedana
faktúru č. FV11064 znejúcu na sumu 28.913,76 Eur so splatnosťou 17. 06. 2011 a s úrokom z omeškania
v sume 34.620,02 Eur. V časti tak záväzok z faktúry č. FV11064 bol uhradený a vo zvyšku ho súd posúdil
ako premlčaný. V dôsledku uvedeného sa tak úhrada nepremietla v úroku z omeškania, ktorý zostal
predmetom exekúcie.

23. Keďže dôvodne vznesená námietka premlčania predstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti
exekučného titulu v dotknutom rozsahu, a teda dôvod pre čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, povinní podali sťažnosť v dotknutom rozsahu dôvodne, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie postupom podľa § 250 ods. 2CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025 zo dňa 18. 08. 2025 zmenil tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti o vymoženie istiny 83.305,05 Eur, úroku z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 133.305,05 Eur od 11. 09. 2017 do 07. 01. 2020 a úroku z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 83.305,05 Eur od 08. 01. 2020 do zaplatenia a súčasne súd podľa § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil aj v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného

v sume 166,02 Eur (výrok I. tohto uznesenia). Oprávnený si v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie
exekúcie totiž uplatnil trovy vo výške 699,68 Eur, pričom v tejto výške boli uvedené aj v poverení na
vykonanie exekúcie. Keďže sa však exekúcia začala dôvodne len v časti vymoženia istiny 41.684,48
Eur, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len z hodnoty veci vo výške 41.684,48
Eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 533,66 Eur (t.j. 2 x úkony právnej služby á 253,10

Eur + 2 x režijný paušál za rok 2024 á 13,73 Eur); s poukazom na § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2
písm. c) a ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.

24. Vzhľadom na to, že povinní sa podanou sťažnosťou domáhali preskúmania rozhodnutia vyššej
súdnej úradníčky len čiastočne, keď žiadali, aby súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že exekúciu

zastaví v príslušnej časti nároku v rozsahu 6 faktúr s príslušenstvom (úrokom z omeškania z daných
faktúr), u ktorých márne uplynula maximálna premlčacia lehota 10 rokov, sťažnostný súd dospel k
záveru, že vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu povinných na zastavenie exekúcie v časti
o vymoženie 41.684,48 Eur s príslušenstvom sťažnosť nepodali, a preto výrok I. uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025 zo dňa 18. 08. 2025 v tejto časti zostal týmto rozhodnutím

nedotknutý (výrok II. tohto uznesenia).

25. Keďže povinní iniciovali návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd prvej
inštancie rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 255 CSP aj o
náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Pretože súd prvej inštancie návrhu povinných na

zastavenie exekúcie na základe podanej sťažnosti vyhovel len čiastočne, postupom podľa § 250 ods.
2CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/17/2025 zo dňa 18. 08. 2025
zmenil aj vo výrokoch II. a III. (o trovách konania) a o náhrade trov exekučného konania rozhodol tak, že
žiadny z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania o návrhu povinných na zastavenie exekúcie
(vrátane trov tohto sťažnostného konania) právo podľa § 255 ods. 2 CSP, keď povinní neboli v plnom

rozsahu úspešní s návrhom na zastavenie exekúcie (výrok III. tohto uznesenia). Zároveň, sťažnostný
súd poukazuje na to, že žiadny z účastníkov si náhradu trov ani neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).