Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123389486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam
Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu Slovenská
republika, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Hurbanova 16/16, 010 01 Žilina, IČO: 30
794 536 proti žalovanému A. B. C., s miestom podnikania Gemerská 6, 010 08 Žilina, IČO: 10 946 764,
v konaní zast. iTRUST Legal, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava - mestská časť

Ružinov, IČO: 36 808 181 o zaplatenie 10.560,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/177/2023-84 zo dňa 9. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/177/2023-84 zo dňa 9. mája 2024 v napadnutej prvej
výrokovej vete a tretej výrokovej vete z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
10.560,- Eur od 02.07.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia;
v druhej výrokovej vete žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.560,- Eur
od 08.12.2021 do 01.07.2022 zamietol a v tretej výrokovej vete žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 91,66 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu
podaným v upomínacom konaní sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške
10.560,-Eursúrokomzomeškaniastým,žedňa16.06.2021(poznámkaodvolaciehosúdu:správnemal
byť v návrhu „16.06.2020“) uzavrel so žalovaným Dohodu č. 20/25/54E/3854 o poskytnutí finančného

príspevku Opatrenie č. 2 v rámci projektu „Prvá pomoc“, uzatvorenú v zmysle § 54 ods. 1 písm. e)
zákona č. 5/2004 Z.z. (ďalej aj len „Dohoda“). V Dohode žalovaný čestne vyhlásil, že bol nemocensky
a dôchodkovo poistený v období do 31.03.2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv.
odvodové prázdniny. Dodatočnou kontrolou bolo zistené, že od 01.04.2020 do 31.07.2021 bol žalovaný
poistený dobrovoľne len od 14.02.2021 do 30.04.2021, a teda nespĺňal podmienky oprávnenosti pre
vyplatenie príspevku v rámci Opatrenia č. 2, pričom žalobca žalovanému za obdobie od 01.04.2020

do 31.07.2021 vyplatil finančný príspevok vo výške 10.560,- Eur. Výzvou zo dňa 05.11.2021 bol
žalovaný vyzvaný na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku a dňa 16.06.2022 bola
žalovanému doručená ďalšia výzva.

3. Žalovaný sa bránil tým, že podmienky Dohody vrátane jej znenia a pojmov v nej uvedených
jednostranne stanovil žalobca. Argumentácia žalobcu, že zo strany žalovaného nebola splnená

podmienka existencie tzv. odvodových prázdnin, neobstojí z dôvodu, že zo strany štátu a štátnych
orgánov nebolo určite a nesporne vysvetlené, čo je obsahom tohto pojmu. Nejasná a neurčitá formuláciapodmienok poskytnutia finančného príspevku nemôže ísť na ťarchu občana. O nejasnosti a neurčitosti
pojmu „odvodové prázdniny“ svedčí nielen verejná diskusia k danej téme vyplývajúca napr. z článku
Jozefa Mihála, ale aj rozdielna formulácia jeho obsahu v projekte „Prvá pomoc“ a „Prvá pomoc plus“.

Na jednej strane v Opatrení č. 2 je odkaz na zákon o sociálnom poistení, ale na druhej strane
zákon o sociálnom poistení termín „odvodové prázdniny“ nepozná. Finančný príspevok bol žalovanému
vyplatený až na základe uzavretej Dohody, ktorú predložil žalobca. Jej podpísaniu predchádzala žiadosť
žalovaného o poskytnutie finančného príspevku, v ktorej uviedol všetky skutočnosti pravdivo, a to aj
k otázke svojej obnovenej živnosti. Termín „odvodové prázdniny“ si vysvetľoval ako časové obdobie,

v ktorom platí, že živnostník nemá povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne. Podanú žiadosť
posudzoval žalobca a po jej posúdení vyzval žalovaného na podpis. Nič mu teda nebránilo v tom,
aby príspevok nevyplatil, ak mal za to, že žalovaný nespĺňal podmienky na jeho vyplatenie. K podpisu
Dohody pristúpil žalobca dobrovoľne. Zjavná nejasnosť použitého termínu „odvodové prázdniny“ je
zrejmá aj z rozličného obsahu dohôd uzatváraných jednotlivými pobočkami ÚPSVaR, ktoré nemali
jednotnú metodiku a používali dohody, v ktorých textáciu si vytvorili sami, t.j. bez určenia jednotného

obsahu dohôd na ústrednej úrovni.

4. Žalobca ďalej v konaní argumentoval, že podmienky Dohody žalovaný svojím podpisom dobrovoľne
akceptoval a svojím čestným prehlásením potvrdil ich splnenie. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho

kalendárneho roka, t.j. po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Táto podmienka spolu s vysvetlením
bola obsiahnutá aj na str. 10 Opatrenia č. 2 v zverejnenom Oznámení o možnosti predkladania
žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Operačný program ľudské
zdroje, vyhlásené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny č. 6/2020/§54-PP, Aktualizácia č. 5 zo dňa
17.05.2020. Vznik živnosti žalovaného je 30.09.1992, viackrát mal pozastavenú činnosť od roku 2015

do roku 2019 a keďže nešlo o novú živnosť, ale len o obnovenie pozastavenej činnosti a rovnako
si neplatil ani odvody do sociálnej poisťovne, tento projekt sa na žalovaného nevzťahoval. Čestným
prehlásením žalovaný preukázal pravdivosť údajov a podpisom Dohody sa zaviazal umožniť výkon
kontroly dodržiavania podmienok a žalobca následnou kontrolou zistil, že žalovaný nespĺňa podmienky
oprávnenosti vyplatenia finančného príspevku. Tvrdenia, že jednotlivé pobočky si textáciu dohôd tvorili

sami, nie sú pravdivé, šablóny a metodiky boli dané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Články,
ktoré žalovaný predložil, by sa nemali považovať za dôkazný materiál, ide o prezentované názory, je z
nich však jasné, aj vysvetlené, že žalovaný na finančný príspevok Opatrenia č. 2 nemá nárok.

5. Žalovaný ďalej v konaní argumentoval, že zo strany žalobcu ako zmluvnej strany uzavretej Dohody

nebolo určite a nesporne vysvetlené, čo je obsahom pojmu „odvodové prázdniny“, pričom možnosť
neplatenia odvodov v prípade začatia podnikania je viazaná aj na ďalšie podmienky, ako len začatie
podnikania.

6. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.06.2020

žalobca a žalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba uzatvorili Dohodu č. 20/25/54E/3854 o
poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 s tým, že podmienky
Dohody boli stanovené žalobcom, avšak žalovaný svojím podpisom potvrdil ich akceptáciu. Zároveň v
článku VI. bod 3 Dohody je Čestné vyhlásenie žalovaného, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený,
povinne aj dobrovoľne v období do 31.03.2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv.

odvodové prázdniny, keď zároveň je uvedené, aj keď odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z., že odvodové
prázdniny sú priznané každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho
roka, t.j. po roku, v ktorom začal prvýkrát podnikať. Súdu prvej inštancie bolo žalobcom predložené aj
Oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá
pomoc“ - operačný program ľudské zdroje a obsahom tohto Oznámenia je aj Opatrenie č. 2, ktoré je

definované aj v čl. I. bod 1 Dohody, podľa ktorého účelom dohody je úprava práv a povinností účastníkov
dohody pri poskytovaní finančného príspevku na podporu SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej
situácienúdzovéhostavualebovýnimočnéhostavunazákladeopatreniaÚraduverejnéhozdravotníctva
SR poklesli tržby v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č.
5/2004 Z. z., a to v zmysle zákona o službách zamestnanosti, dočasného rámca pre opatrenia štátnej

pomoci a schémy štátnej pomoci pre dočasnú pomoc na podporu udržania zamestnanosti a podporu
samostatnezárobkovočinnýchosôbvobdobísituáciespôsobenejnákazoucovid-19č.SA.56986(2020/
N) (časť 2.1.1). V danom Opatrení č. 2 je uvedené, že podmienkou oprávnenosti žiadateľa zároveň je,
že ide o SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vznení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do
01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Príspevok nie
je možné poskytovať SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť alebo súbežne uzatvorený

pracovný pomer. Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju
činnosť najneskôr k 01.02.2020.

7.Súdprvejinštanciezdôraznil,žemásaplniťto,čobolodohodnutéavzmysleDohodymedzižalobcom
a žalovaným je jednoznačne odkaz na Opatrenie č. 2, ktoré stanovuje podmienky oprávnenosti žiadateľa

a jednou z týchto podmienok je práve skutočnosť, že žiadateľ je SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové
prázdniny a hoci je odkaz na zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý neobsahuje definíciu pojmu „odvodové
prázdniny“, v Dohode je uvedená podmienka v zmysle Opatrenia č. 2 ohľadom odvodových prázdnin,
kde je zrozumiteľným spôsobom vysvetlené a aj z obsahu je zrejmé, čo sú odvodové prázdniny a za
akýchpodmienokmáSZČOnároknafinančnýpríspevokazároveňvzmyslečlánkuVI.Dohodyžalovaný
výslovne vyhlásil, čestne prehlásil, že tieto podmienky spĺňa. Zároveň toto Opatrenie č. 2 bolo riadne

sprístupnené žalovanému a zverejnené a nemôže sa žalovaný teda odvolávať na nevedomosť o týchto
podmienkach. Súd prvej inštancie preto posúdil, že obrana žalovaného je neprípustná. Vzhľadom na
ČestnéprehlásenieakoajuzatvorenúDohodu,akoajnapodmienkystanovenévOpatreníč.2,nemožno
považovať formuláciu podmienok za nezrozumiteľnú, neurčitú. Je nesporné, že žalovaný nesplnil
stanovené podmienky, keďže začal podnikať v roku 1992 a odvtedy viac ráz mal pozastavenú činnosť,

čo vyplýva aj zo živnostenského registra. Žalovaný dobrovoľne uzatvoril Dohodu napriek tomu, že
neposkytol, neuviedol pravdivé údaje, čo sa zistilo v dôsledku následnej kontroly po uzatvorení Dohody
a po poskytnutí finančného príspevku. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že keďže u žalovaného nešlo
o novú živnosť, ale len o obnovenie pozastavenej živnosti a rovnako neplatil ani odvody do sociálnej
poisťovne, čo bolo medzi stranami nesporné, tento projekt sa na žalovaného nevzťahoval, a preto nárok

žalobcu je opodstatnený.

8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že žalobca nepreukázal
doručenie výzvy zo dňa 05.11.2021, a preto žalovaný sa mohol dostať do omeškania až uplynutím lehoty
stanovenej v rozsahu 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 23.05.2022, ktorá bola doručená 16.06.2022,

to znamená, že žalovaný sa dostal do omeškania preukázateľným spôsobom až od 02.07.2022, a preto
žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 08.12.2021 do 01.07.2022 zamietol.

9. Súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 91,66 %, keď žalobca bol úspešný v žalovanej istine a v časti úrokov

z omeškania bol neúspešný v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, a teda žalobca bol
úspešný v rozsahu 95,83 % a neúspešný v rozsahu 4,17 %.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie v
rozsahu prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesprávne právne posúdenie spočíva v názore súdu prvej
inštancie, že žalovaný nespĺňal podmienky pre poskytnutie finančnej pomoci, nakoľko nečerpal tzv.
odvodové prázdniny. Ako už žalovaný opakovane argumentoval, podmienky na poskytnutie finančného
príspevku splnil. Žalovaný nikdy netvrdil, že spĺňal podmienku platného poistenia. V Oznámení o
možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku zo dňa 17.05.2020 a jeho časti

s názvom Opatrenie č. 2 sú definované podmienky na priznanie finančnej pomoci pre fyzickú osobu
- samostatne zárobkovo činnú, pričom je zrejmé, že sú postavené alternatívne, a to: a) existencia
nemocenského a dôchodkového poistenia osoby v období do 31.03.2020 a aj po tomto dni, alebo b)
čerpanie tzv. odvodových prázdnin; za bodkočiarkou nasleduje konštatovanie, že zákon o sociálnom
poistení odvodové prázdniny priznáva každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho

kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že
samotný zákon o sociálnom poistení termín „odvodové prázdniny“ nepozná. To, že neexistuje legálna
definícia uvedeného pojmu, uznal aj samotný súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Nie je preto
zrejmé,akosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalovanýtútopodmienkuuvedenúvzákonenespĺňal.Navyše za situácie, keď Opatrenie výslovne neuvádza, že za čerpanie odvodových prázdnin je možné
považovať len situáciu u novovytvorených podnikateľov od začiatku podnikania do 01.07. nasledujúceho
roka. Predmetné znenie Opatrenia je totiž možné vykladať (aj) tak, že podmienkou priznania finančného

príspevku je (akékoľvek) čerpanie tzv. odvodových prázdnin, pričom zákon takéto odvodové prázdniny
priznáva každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka. Nie je
však výslovne uvedené, že sa musí jednať len o novopodnikateľov, resp. že sa nemôže jednať aj o iné
prípady tzv. odvodových prázdnin, ktoré, ako potvrdzuje aj názor odbornej verejnosti, môžu existovať aj
v iných prípadoch. Argument žalovaného (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalobcu“),

s ktorým sa súd prvej inštancie bez výhrady stotožnil, podľa ktorého je prípadom tzv. odvodových
prázdnin len stav, ktorý sa týka tzv. „novozačínajúcich“ SZČO, je nesprávny, pretože možnosť neplatenia
odvodov v prípade začatia podnikania je viazaná aj na ďalšie podmienky. Navyše, takáto podmienka
zo zákona nikde nevyplýva. Takáto podmienka navyše jednoznačne nevyplýva ani z Oznámenia a
Opatrenia č. 2. K obnoveniu podnikania žalovaného, resp. zrušeniu jeho pozastavenia, došlo dňa
01.07.2019, t.j. ku dňu uzavretia Dohody zo dňa 16.06.2020 žalovaný skutočne poistné neplatil, no

pritom riadne podnikanie v zmysle Opatrenia č. 2 vykonával, čo bolo podmienkou priznania príspevku.
Opatrenie vylučovalo z poskytnutia finančného príspevku osobu, ktorá mala zrušenú alebo pozastavenú
živnosť, alebo súbežne uzatvorený pracovný pomer. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že návrh znenia
Dohody a zmluvnej dokumentácie predkladal žalobca a jej uzavretiu predchádzal kontrolný proces plne
v kompetencii žalobcu. Žalovaný predložil všetky požadované doklady a poskytol potrebné vysvetlenia.

Ak nejaký termín (pojem) v predloženom návrhu Dohody ostal medzi stranami sporný, je potrebné ho v
zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka vykladať na ťarchu tej strany, ktorá tento termín použila, t.j.
v danom prípade na ťarchu žalobcu. Tomu názoru svedčí aj existujúca judikatúra. Týmito výkladovými
závermi sa súd prvej inštancie neriadil.

12. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, keď rozhodnutím
Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdS/1/2021 zo dňa 06.05.2021, ktoré bolo publikované v Obchodnom
vestníku č. 91/2021 zo dňa 13.05.2021, bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Okresný
súd Žilina rozhodnutím č. k. 9OdS/1/2021 zo dňa 22.10.2021 rozhodol o určení splátkového kalendára
pre žalovaného a jeho oddlžení tak, že ho zbavil dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým

kalendárom, a to v rozsahu, ako nebudú splátkovým kalendárom určeným žalovanému ako dlžníkovi
uspokojené. Rozhodnutie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 208/2021 zo dňa 28.10.2021, k
určeniu splátkového kalendára tak došlo dňa 29.10.2021. Dohoda o poskytnutí finančnej pomoci bola
uzavretá dňa 16.06.2020, t.j. pred určením splátkového kalendára. Za moment jej ukončenia je možné
považovať doručenie žiadosti o vrátenie finančnej výpomoci dňa 01.07.2022. Pohľadávka žalobcu, ak

vôbec vznikla, je tak pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená len splátkovým kalendárom. V súlade s
§ 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) sa pohľadávky,
ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli
prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov a podľa § 166e
ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Súd

prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že súd žalovaného zbavil jeho dlhov oddlžením a pohľadávka
žalobcu sa voči žalovanému stala nevymáhateľnou. Súd na nevymáhateľnosť prihliada ex offo.

13. Súd prvej inštancie dňa 26.06.2024 doručoval žalobcovi odvolanie žalovaného s tým, že má možnosť
do 10 dní sa písomne vyjadriť. Písomnosti boli žalobcovi elektronicky doručené dňa 26.06.2024. V

určenej lehote, ani následne, žalobca sa nevyjadril.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a § 385
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
vo výroku vecne správne.

15. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, za aktívne opatrenia
na trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných
miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu
udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu

alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po
schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.16. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

17. Podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez
námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa
stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky.

18. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
podľa § 166e ods. 4 ZKR neprihliadol na nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu v dôsledku oddlženia
žalovaného splátkovým kalendárom, čím dospel k predčasnému, a teda nesprávnemu právnemu záveru
o dôvodnosti žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 10.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 10.560,- Eur od 02.07.2022 do zaplatenia

19. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že
žalovaný nespĺňal podmienku tzv. odvodových prázdnin, keď samotný zákon o sociálnom poistení
termín „odvodové prázdniny“ nepozná a keď Oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie

finančného príspevku zo dňa 17.05.2020, v časti s názvom Opatrenie č. 2, výslovne neuvádza, že za
čerpanie odvodových prázdnin je možné považovať len situáciu u novovytvorených podnikateľov od
začatia podnikania do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka.

20. V konaní nebolo sporným, že dňa 16.06.2020 žalobca ako úrad a žalovaný ako samostatne

zárobkovo činná osoba uzavreli v písomnej forme Dohodu č. 20/25/54E/3854 o poskytnutí finančného
príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 a nebolo sporným, že článok VI. bod 3
Dohody obsahoval čestné vyhlásenie žalovaného o tom, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený
(povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv.
odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznáva odvodové prázdniny každej

SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala
prvýkrát podnikať) Sporným nebolo v konaní ani to, že konštatované Opatrenie č. 2 bolo obsiahnuté v
zverejnenom Oznámení o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci
projektu „Prvá pomoc“ - operačný program ľudské zdroje, vyhlásené Ústredím práce, sociálnych vecí
a rodiny č. 6/2020/§54-PP, Aktualizácia č. 5 zo dňa 17.05.2020, pričom v tomto Opatrení č. 2 bolo

uvedené, že podmienkou oprávnenosti žiadateľa zároveň je, že ide o SZČO, ktorá 1) bola nemocensky
a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto
dni, alebo 2) čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07.
nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Príspevok nie je možné

poskytovať SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť alebo súbežne uzatvorený pracovný
pomer. Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť
najneskôr k 01.02.2020.

21.Jepotompravdou,akovkonanínasúdeprvejinštanciedôvodilaajvodvolanízotrvalžalovaný,aako

správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol i súd prvej inštancie, pojem tzv. odvodových
prázdnin v žiadnom právnom predpise (zákone) definovaný nie je. Pre účely záväzkového vzťahu strán
založeného Dohodou zo dňa 16.06.2020 však definícia odvodových prázdnin a z toho vyplývajúce
podmienky nároku na finančný príspevok, tak ako správne poukázal i súd prvej inštancie, z Opatrenia
č. 2 a z predmetnej Dohody vyplývali. Totiž, tak Opatrenie č. 2 a následne aj stranami uzavretá Dohoda

predpokladali, že jednou z podmienok je, že žalovaný čerpá tzv. odvodové prázdniny, pričom priamo
pri čestnom vyhlásení žalovaného v článku VI. bod 3 Dohody bolo uvedené, že zákon č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od
začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát
podnikať). Totožne bol pojem čerpania tzv. odvodových prázdnin definovaný aj v Opatrení č. 2. Ak

odvodové prázdniny sú priznávané od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho
roka, teda po roku, v ktorom začala osoba prvýkrát podnikať, správne súd prvej inštancie ustálil, že šlo
o odvodové prázdniny pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré začali s podnikaním, a teda šlo o
tzv. novopodnikateľov.22.KeďžepriamoOpatrenieč.2definovalopožiadavkunaodvodovéprázdninystým,žejušpecifikovalo
tak, že ide o odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho

kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať), boli tým osobitne dané požiadavky pre
účely predmetného Opatrenia č. 2 na definíciu odvodových prázdnin. Aj keď teda definícia odvodových
prázdnin bola uvedená odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, neboli tým mienené
všetky prípady a situácie tzv. odvodových prázdnin, ale šlo len o prípad neplatenia odvodov týkajúci
sa obdobia od začiatku podnikania samostatne zárobkovo činnej osoby až do 01.07. nasledujúceho

kalendárneho roka. Zároveň nebolo potrebné ani naplnenie ďalších ostatných požiadaviek týkajúcich sa
tzv. odvodových prázdnin podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale Opatrenie č. 2 „zúžilo“ túto požiadavku
vyslovenelennasamostatnezárobkovočinnúosobuodzačiatkupodnikaniaaždo01.07.nasledujúceho
kalendárneho roka, po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Odvolací súd potom nesúhlasí so
žalovaným, že Opatrenie č. 2 výslovne neuvádza, že sa musí jednať len o novopodnikateľov, resp.
že sa nemôže jednať aj o iné prípady tzv. odvodových prázdnin, pretože ak Opatrenie č. 2 za tzv.

odvodové prázdniny vyžadovalo, že ide o obdobie u každej samostatne zárobkovo činnej osoby od
začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, po roku, v ktorom začala prvýkrát
podnikať, nie je možné túto podmienku a požiadavku vykladať inak, len tak, že šlo o odvodové prázdniny
osôb, ktoré s podnikaním začali, nie o akékoľvek situácie a okolnosti, kedy samostatne zárobkovo činná
osoba neplatí odvody.

23. Príspevok podľa Opatrenia č. 2 preto mohol byť poskytnutý len tej samostatne zárobkovo činnej
osobe, ktorá v rozhodnom období bola nemocensky a dôchodkovo poistená, či už povinne aj dobrovoľne
alebo čerpala tzv. odvodové prázdniny, ktorými sa rozumelo obdobie u samostatne zárobkovo činnej
osoby od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, teda po roku, v ktorom

začala prvýkrát podnikať a následne takéto požiadavky na tzv. odvodové prázdniny boli premietnuté aj
do stranami uzavretej Dohody zo dňa 16.06.2020.

24. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že odvodové prázdniny sú viazané aj na iné podmienky, Opatrenie
č. 2 a následne aj Dohoda zo dňa 16.06.2020 medzi stranami, tzv. odvodové prázdniny viazali len

na tú okolnosť, že ide o obdobie u samostatne zárobkovo činnej osoby od začiatku podnikania až do
01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, teda po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Nešlo preto
o požiadavku na splnenie všetkých zákonných predpokladov pre tzv. odvodové prázdniny, ale tieto
požiadavky a podmienky boli vyslovene a jednoznačne zadané pre účely predmetného Opatrenia č. 2.
Čestné vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v článku VI. bod 3 Dohody zo dňa 16.06.2020, ktoré zároveň

vymedzuje podmienky poskytnutia príspevku pre žalovaného, teda neuvádza existenciu akýchkoľvek
tzv. odvodových prázdnin, ale výslovne sa vzťahuje len na to obdobie samostatne zárobkovo činnej
osoby, ktoré nastáva od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. po
roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Predmetný príspevok preto bolo možné z titulu tzv. odvodových
prázdnin poskytnúť len tej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá neplatila odvody z dôvodu, že

začala podnikať. Žalovaný však takúto podmienku nespĺňal, keďže bolo nesporné, že žalovaný na
základe živnostenského oprávnenia podnikal už od 30.09.1992. Nič na tomto závere a na splnení
podmienok pre poskytnutie príspevku nemení ani okolnosť, že v určitých obdobiach žalovaný mal
pozastavenú živnosť, pretože ak aj žalovaný opakovane začal podnikať v roku 2019, nešlo o začiatok
jeho podnikania, ani nezačal podnikať prvýkrát, ale šlo o pokračovanie jeho podnikania v prerušenej

živnosti.

25. Pretože Dohoda podmienky tzv. odvodových prázdnin určuje jednoznačne a určito a neumožňuje
iný výklad, než taký, že predpokladom na poskytnutie príspevku sú odvodové prázdniny od začiatku
podnikania samostatne zárobkovo činnej osoby až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. po

roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať, a teda sa jedná o tzv. odvodové prázdniny u novopodnikateľov,
t.j. osôb, ktoré začali podnikať a podnikať začali prvýkrát, nebolo namieste aplikovať výkladové pravidlo
contra proferentem v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže Dohoda sporné formulácie
neobsahuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo/66/2002 z 01.11.2003, z ktorého vyplýva: „Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná,

že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu
vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha.“. Odvolací súd potom už len pre úplnosť
konštatuje, že strany v záhlaví Dohody výslovne uviedli, že ju uzatvárajú aj v zmysle § 269 ods. 2Obchodného zákonníka a následne aplikáciu Obchodného zákonníka konštatovali aj v čl. IX. bod 3
Dohody.

26. Vzhľadom na to, že žalovaný v rozhodnom období nečerpal tzv. odvodové prázdniny v tom zmysle,
že by bol samostatne zárobkovo činnou osobou od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho
kalendárneho roka (po roku, v ktorom začal prvýkrát podnikať), ak žalobca pri následnej kontrole zistil,
že žalovaný neuviedol pravdivé skutočnosti v článku VI. Dohody, odvolací súd vyhodnocuje ako správny
právny záver súdu prvej inštancie, že bolo právom žalobcu v súlade s článkom III. bod 4 Dohody

vyžadovať vrátenie celého poskytnutého príspevku, pričom v konaní nebolo sporným, že za obdobie od
01.04.2020 do 31.07.2021 žalobca vyplatil žalovanému finančný príspevok vo výške 10.560,- Eur.

27. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že nezohľadnil skutočnosť, že súd žalovaného
zbavil jeho dlhov oddlžením a pohľadávka žalobcu sa voči žalovanému stala nevymáhateľnou, pričom
súd na nevymáhateľnosť prihliada ex offo.

28. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v ustanoveniach § 166a nasl. upravuje
inštitút oddlženia platobne neschopného dlžníka, ktorý je fyzickou osobou a ktorý bez ohľadu na
to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom podľa Štvrtej časti tohto zákona. O oddlžení súd rozhoduje v uznesení o

vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166e ods. 1 zákona ZKR). Ak zákon
č. 7/2005 Z. z. neustanovuje inak, t.j. ak nejde o pohľadávky vylúčené z upokojenia (§ 166b ZKR)
alebo o nedotknuté pohľadávky (§166c ZKR), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu

byť uspokojené pohľadávky definované v § 166a ZKR. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, teda pohľadávky definované v § 166a ZKR,
bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu,
v ktorom ho súd zbavil dlhov (§ 166e ods. 3 ZKR), pričom podľa § 166e ods. 4 ZKR platí, že na
nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka a orgán verejnej moci

je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by
na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

29. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku, ktorý je informačným systémom verejnej správy
sprístupnenom na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (§ 2 ods. 2, 3, 4 a § 3 ods. 2

zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku), odvolací súd považoval za zistené, že Okresný
súd Žilina uznesením sp. zn. 9OdS/1/2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 91/2021, deň
vydania 13.05.2021, žalovanému ako dlžníkovi poskytol ochranu pred veriteľmi a uznesením sp. zn.
9OdS/1/2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 208/2021, deň vydania 28.10.2021, žalovanému
ako dlžníkovi určil splátkový kalendár a žalovaného ako dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých

dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú
splátkovým kalendárom určeným žalovaným ako dlžníkom uspokojené, vrátane dlhov, ktoré sú vylúčené
z uspokojenia.

30. Keďže v mesiaci máj 2021 bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi, v zmysle § 166a ods.

1 ZKR to znamená, že všetky pohľadávky veriteľov žalovaného, ktoré vznikli pred týmto rozhodujúcim
dňom, teda vznikli pred mesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi,
môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom. Zároveň, keďže žalovaný bol oddlžený, pohľadávky
veriteľov žalovaného, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli
alebo neboli prihlásené, podľa § 166e ods. 2 ZKR stali sa voči žalovanému nevymáhateľné v rozsahu,

v ktorom ho súd zbavil dlhov. Zároveň vzhľadom na oddlženie, za nevymáhateľné voči žalovanému sa
považuje podľa § 166b ods. 1 ZKR aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky
za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za
obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva pohľadávky a
za nevymáhateľné voči žalovanému sa považuje podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZKR príslušenstvo

pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku
z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu.31. Hoci na nevymáhateľné pohľadávky voči dlžníkovi súd podľa § 166e ods. 4 ZKR prihliadne aj bez
námietky dlžníka, t.j. prihliadne ex offo, z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec
zrejmé a zistiteľné, že by súd prvej inštancie vyhodnocoval a posudzoval, či a aká časť pohľadávky

žalobcu vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá ochrana pred
veriteľmi,atedamohlabyťuspokojenálensplátkovýmkalendáromanáslednevakomrozsahusatáčasť
pohľadávkyžalobcu,ktorámohlabyťuspokojenáibasplátkovýmkalendárom,stalavdôsledkuoddlženia
voči žalovanému nevymáhateľná. Ustálenie tejto otázky má vplyv aj na príslušenstvo pohľadávky,
t.j. žalobcom uplatnený úrok z omeškania, ktorý z istiny pohľadávky vzniknutej pred kalendárnym

mesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi, môže byť dôvodný len v
rozsahu zodpovedajúcom § 166b ods. 1 písm. a), b) ZKR.

32. Keďže súd prvej inštancie v konaní nepostupoval v zmysle § 166e ods. 4 ZKR, a teda
aj bez námietky žalovaného nevyhodnocoval a neposudzoval dôsledky oddlženia žalovaného na
nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, pokiaľ by odvolací súd za takejto situácie predostretím vlastnej

argumentácie rozhodol sám o uplatnenom nároku, jednalo by sa v tomto kontexte o nové skutkové
a právne zhodnotenie podanej žaloby, avšak bez možnosti domáhať sa preskúmania jeho správnosti
prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Takýmto postupom by odvolací súd uprel stranám
procesný nástroj, ktorým by mohli proti takto prijatému rozhodnutiu odvolacieho súdu argumentovať.
Nerešpektovanie princípu dvojinštančnosti civilného sporového konania odvolacím súdom by mohlo

znamenať znemožnenie realizácie procesných práv strán, lebo sa im tým odopiera možnosť prieskumu
správnosti nových, poprípade z pohľadu prvostupňového súdu dosiaľ bezvýznamných skutkových
zistení (m. m. roz. NS SR sp. zn. 1Cdo/145/2004 a sp. zn. 5Cdo/93/2000). I ústavný súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 536/2018 vyslovil, že aj keď ústava explicitne neupravuje princíp
dvojinštančnosti civilného sporového konania a ani z pohľadu čl. 6 dohovoru sa nevyžaduje v

občianskoprávnom konaní dve a viac inštancií, ak však procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je
nevyhnutné rešpektovať jeho pravidlá. Na základe týchto úvah potom dospel odvolací súd k záveru, že
zistené nedostatky nie je účelné doplniť pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd musel podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej prvej výrokovej vete vo veci
samej, ako aj v závislej tretej výrokovej vete o náhrade trov konania, keďže rozhodovanie o náhrade

trov konania je závislé od pomeru úspechu v celom rozsahu veci samej, t.j. zodpovedá výsledku sporu
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

33. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej pokračovať.

35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR vyhodnotí a posúdi, ktorá
časť pohľadávky žalobcu vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá
ochrana pred veriteľmi a následne podľa § 166e ods. 4 ZKR ex offo prihliadne na nevymáhateľnosť
pohľadávky žalobcu v rozsahu, v ktorom ho súd v dôsledku oddlženia zbavil dlhov, pričom súd prvej

inštancie podľa § 166b ods. 1 písm. a), b) ZKR vyhodnotí a posúdi nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu
aj čo do príslušenstva. Súd prvej inštancie za účelom vyhodnotenia a posúdenia času vzniku pohľadávky
žalobcu môže postupom podľa § 150 ods. 1 CSP vyzvať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia.

36. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 262 ods. 1 predpokladá rozhodovanie o trovách konania

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. konanie na jeho inštancii, kedy už nebude potrebné žiadne
ďalšie rozhodovanie na vysporiadanie sa so žalobou, čo v súdenej veci na základe čiastočného zrušenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je splnené, a preto podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

37. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).