Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-2T/125/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309010411
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5309010411.29

Uznesenie

U Z N E S E N I E

Okresný súd Žilina na hlavnom pojednávaní samosudkyňou A. B. C. dňa 04.12.2024 v Čadci takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. a s poukazom na čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ľudských právach, súd z a s t a v u j et r e s t n é s t í h a n i e :

1./ obžalovaného D. E. F. G. H. B. I. J. , nar. XX.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom K. – L. M. N. XXX,
okr. Čadca, invalidný dôchodca,

2./ obžalovaného A. O. P. K. Q. R. J. , nar. XX.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom K. – S. N. XX, okr. Čadca,

stíhaných na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, pod sp.zn. Pv 378/04, zo dňa

09.10.2009,

pre: trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, - trestný čin
výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (obžalovaný D. E.), na tom skutkovom
základe, že: dňa 22.02.2004 v čase okolo 03:00 hod. v meste Turzovka, okr. Čadca, pred diskobarom
zv. Vegas, fyzicky napadol R. A. tak, že ho najskôr zozadu udrel päsťou do temena hlavy, následne

ho podkopol, po čom R. A. spadol na zem, schúlil sa do klbka a rukami si zakryl hlavu, potom ho
D. E. najmenej trikrát kopol nohou do oblasti hlavy, následne z vrecka nohavíc vytiahol R. A. kovový
teleskopický obušok, ktorým ho najmenej šesťkrát udrel po ľavej ruke a najmenej jedenkrát po pravej
ruke, kedy si R. A. dal ruky od bolesti z hlavy preč a vtedy ho D. E. jedenkrát udrel teleskopickým
obuškom po hlave, do oblasti spánku nad ľavé ucho, čím spôsobil R. A. zranenia: otras mozgu ľahkého
stupňa, tržnozmliaždenú ranu hlavy v ľavej temennej krajine, pomliaždenie mäkkých častí pravého

predlaktia, tržnú ranu dolnej pery, pričom porucha zdravia a PN u R. A. trvala do 12.3.2004,

pre: trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, - trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, - trestný čin výtržníctva podľa
§ 202 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (obžalovaný A. O.), na tom skutkovom základe, že: dňa
22.02.2004 v čase okolo 03:00 hod. v meste Turzovka, pred diskobarom zv. Vegas, bezprostredne po

tom, ako D. E. fyzicky napadol R. A., A. O. fyzicky napadol D. E. tak, že ho udrel baseballovou palicou
jedenkrát do hlavy, do ľavej čelovo-spánkovej oblasti, po
čom D. E. spadol na kolená na zem, kde ho A. O. opätovne udrel baseballovou palicou do hlavy, do
oblasti čela, pričom mu fyzickým útokom spôsobil zranenia: ložiskové pomliaždenie mozgového tkaniva
v ľavom čelovo-spánkovom laloku priemeru 25 mm, pomliaždenie mäkkých častí s kožnou oderkou
na čele a vonkajšej strane ľavého oka, zakrvácanie pod spojivku ľavého oka ako sekundárny prejavpomliaždenia mäkkých častí okolo ľavého oka, pričom porucha zdravia a PN u D. E. trvala najmenej
do 24.08.2005,
následne po fyzickom napadnutí D. E., A. O. fyzicky napadol C. E. tak, že ho udrel baseballovou palicou

po pravej ruke, pričom mu fyzickým útokom spôsobil zranenie: zlomeninu krčka piatej záprstnej kosti
pravej ruky s posunutím úlomku, pričom porucha zdravia a PN u C. E. trvala do 22.03.2004,
a následne po fyzickom útoku na C. E., A. O. fyzicky napadol A. D. tak, že ho udrel baseballovou palicou
jedenkrát po pravej ruke a jedenkrát po lýtku ľavej nohy, pričom mu spôsobil zranenia: pomliaždenie
mäkkých častí pravého predlaktia v oblasti lakťa s krvnou podliatinou 8x8 cm, pomliaždenie mäkkých

častí ľavého predkolenia v oblasti lýtka s krvnou podliatinou 6x6 cm, pričom porucha zdravia u A. D.
trvala do 7 dní,

pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva .
Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. – R. N. XXX, okr. Čadca
a poškodeného C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. – L. M. N. XXX, okr. Čadca, s nárokom na náhradu

škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa09.10.2009podalaprokurátorkaOkresnejprokuratúryČadcapodPv378/04-140zodňa09.10.2009
obžalobu na obvinených D. E. a A. O. na skutkovom základe, že:
1/ D. E. dňa 22.02.2004 v čase okolo 03:00 hod. v meste Turzovka, okr. Čadca, pred diskobarom

zv. Vegas, fyzicky napadol R. A. tak, že ho najskôr zozadu udrel päsťou do temena hlavy, následne
ho podkopol, po čom R. A. spadol na zem, schúlil sa do klbka a rukami si zakryl hlavu, potom ho
D. E. najmenej trikrát kopol nohou do oblasti hlavy, následne z vrecka nohavíc vytiahol R. A. kovový
teleskopický obušok, ktorým ho najmenej šesťkrát udrel po ľavej ruke a najmenej jedenkrát po pravej
ruke, kedy si R. A. dal ruky od bolesti z hlavy preč a vtedy ho D. E. jedenkrát udrel teleskopickým

obuškom po hlave, do oblasti spánku nad ľavé ucho, čím spôsobil R. A. zranenia: otras mozgu ľahkého
stupňa, tržnozmliaždenú ranu hlavy v ľavej temennej krajine, pomliaždenie mäkkých častí pravého
predlaktia, tržnú ranu dolnej pery, pričom porucha zdravia a PN u R. A. trvala do 12.03.2004,
2/ dňa 22.02.2004 v čase okolo 03:00 hod. v meste Turzovka, pred diskobarom zv. Vegas, bezprostredne
po tom, ako D. E. fyzicky napadol R. A., A. O. fyzicky napadol D. E. tak, že ho udrel baseballovou palicou

jedenkrát do hlavy, do ľavej čelovo-spánkovej oblasti, po čom D. E. spadol na kolená na zem, kde ho A.
O. opätovne udrel baseballovou palicou do hlavy, do oblasti čela, pričom mu fyzickým útokom spôsobil
zranenia: ložiskové pomliaždenie mozgového tkaniva v ľavom čelovo-spánkovom laloku priemeru 25
mm, pomliaždenie mäkkých častí s kožnou oderkou na čele a vonkajšej strane ľavého oka, zakrvácanie
pod spojivku ľavého oka ako sekundárny prejav pomliaždenia mäkkých častí okolo ľavého oka, pričom

porucha zdravia a PN u D. E. trvala najmenej do 24.8.2005, následne po fyzickom napadnutí D. E.,
A. O. fyzicky napadol C. E. tak, že ho udrel baseballovou palicou po pravej ruke, pričom mu fyzickým
útokomspôsobilzranenie:zlomeninukrčkapiatejzáprstnejkostipravejrukysposunutímúlomku,pričom
porucha zdravia a PN u C. E. trvala do 22.03.2004,
a následne po fyzickom útoku na C. E., A. O. fyzicky napadol A. D. tak, že ho udrel baseballovou palicou

jedenkrát po pravej ruke a jedenkrát po lýtku ľavej nohy, pričom mu spôsobil zranenia: pomliaždenie
mäkkých častí pravého predlaktia v oblasti lakťa s krvnou podliatinou 8x8 cm, pomliaždenie mäkkých
častí ľavého predkolenia v oblasti lýtka s krvnou podliatinou 6x6 cm, pričom porucha zdravia u A. D.
trvala do 7 dní,
teda obvinený D. E. v bode 1/ obžaloby inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa na mieste

verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, tým spáchal v bode 1/ obžaloby trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin výtržníctva podľa
§ 202 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a obžalovaný A. O. v bode 2/ obžaloby inému úmyselne
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, tým spáchal v bode 2/ obžaloby trestný čin ublíženia na

zdraví podľa § 222 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221
ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr. zák. účinného do
31.12.2005.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T 125/2009 zo dňa 05.02.2020 bol obžalovaný D. E.

uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa 221 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005a z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 pre skutok v bode 1/,
že dňa 22.2.2004 v čase okolo 03:00 hod. v meste Turzovka, okr. Čadca, pred diskobarom zv. Vegas,
fyzicky napadol R. A. tak, že ho najskôr zozadu udrel päsťou do temena hlavy, po ktorom údere R. A.

spadol na zem na chrbát, schúlil sa do klbka a rukami si zakryl hlavu, obvinený s ďalšou osobou ho
udierali opakovane rukami a kopali nohami po celom tele, D. E. následne z vrecka nohavíc vytiahol R. A.
kovový teleskopický obušok, ktorým ho najmenej šesťkrát udrel po ľavej ruke a najmenej jedenkrát po
pravej ruke, kedy si R. A. dal ruky od bolesti z hlavy preč, a vtedy ho D. E. jedenkrát udrel teleskopickým
obuškom po hlave, do oblasti spánku nad ľavé ucho, čím spôsobil R. A. zranenia: tržnozmliaždenú ranu

hlavy v ľavej temennej krajine, pomliaždenie mäkkých častí pravého predlaktia, pričom porucha zdravia
a PN u R. A. trvala od 22.02.2004 do 01.03.2004, a obžalovaný A. O. bol uznaný za vinného z trestného
činu výtržníctva podľa § 202 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pre skutok v bode 2/ rozsudku, že
dňa 22.2.2004 v čase okolo 03:00 hod. v meste Turzovka, pred diskobarom zv. Vegas, bezprostredne
po tom, ako D. E. fyzicky napadol R. A., A. O. fyzicky napadol D. E. tak, že ho udrel baseballovou
palicou jedenkrát po pravej ruke a jedenkrát po chrbte, pričom mu fyzickým útokom nespôsobil žiadne

zranenia alebo zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a následne A. O. fyzicky napadol A. D.
tak, že ho udrel baseballovou palicou jedenkrát po pravej ruke a jedenkrát po lýtku ľavej nohy, pričom mu
spôsobil zranenia: pomliaždenie mäkkých častí pravého predlaktia v oblasti lakťa s krvnou podliatinou
8x8 cm, pomliaždenie mäkkých častí ľavého predkolenia v oblasti lýtka s krvnou podliatinou 6x6 cm,
pričom porucha zdravia u A. D. trvala do 7 dní.

Za to bol D. E. odsúdený podľa § 202 ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 58 ods.
1písm.a)Tr.zák.účinnéhodo31.12.2005bolobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne
odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1

(jeden) rok a obžalovaný A. O. bol odsúdený podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005
sa obžalovanému A. O. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 31.12.2005 sa mu určila skúšobná doba v trvaní jeden rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd
poškodených R. A. a C. E. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uznesením Krajského súdu Žilina, sp.zn. 2To 40/2020 zo dňa 02.06.2021, bol podľa § 321 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T 125/2009 zo dňa 05.02.2020,
zrušený a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im
predchádzalo, zistil, že odvolania podané obžalovaným D. E. a prokurátorom boli podané oprávnenými
osobami v zákonom určenej lehote a dospel k záveru, že sú tu zákonné dôvody podľa § 321 ods. 1
písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. na zrušenie napadnutého rozsudku, keď okresný súd sa dopustil
podstatných chýb konania, ktoré predchádzali napadnutým výrokom rozsudku, pričom boli porušené

ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, pre chyby v napadnutých výrokov rozsudku.
Pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, súčasne vznikli pochybnosti o správnosti skutkových
zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať. Krajský súd následne
postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol, nakoľko doplnenie konania pred odvolacím súdom by mohlo viesť k iným

skutkovým zisteniam. Konkrétne odvolací súd zistil, že okresný súd nepostupoval správne a v súlade
so zákonom, keď dňa 06.08.2018 požiadal o doplnenie znaleckého posudku MUDr. Františka Hrbáňa,
ktorý už v tom čase bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Rovnako tak okresný súd nepostupoval
správne a v súlade so zákonom, keď A. T. O. neskôr dňa 19.11.2019 vypočúval ako znalca na
hlavnom pojednávaní, predovšetkým k písomne podanému doplnku k znaleckému posudku zo dňa

28.10.2018. Takýto nesprávny a zákonu odporujúci postup, keď A. T. O. v tom čase už nebol zapísaný
do zoznamu znalcov, nebolo spôsobilé náležite konvalidovať ani zložením sľubu znalcom. Uvedený
nesprávny postup okresného súdu má za následok nezákonnosť vyššie uvedených dôkazov (písomne
podaný doplnok znaleckého posudku MUDr. Františkom Hrbáňom dňa 28.10.2018 a výpoveď znalca
na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 19.11.2019) a predstavuje vážne procesné

pochybenie v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku. Na takéto nezákonne
vykonané dôkazy nie je možné prihliadať v procese hodnotenia dôkazov a nemôžu byť podkladom
pre konečné rozhodnutie vo veci (v tomto prípade odsudzujúci rozsudok). V súvislosti so znaleckým
dokazovaním krajský súd upozorňuje, že znalecký posudok obhajuje v trestnom konaní znalec, ktorýposudok vyhotovil a nie fyzická osoba, ktorá v medziobdobí medzi vypracovaním znaleckého posudku
a jeho prípadným výsluchom v prípravnom konaní, či v konaní pred súdom, stratila svoje znalecké
postavenie (napr. znalec bol po vypracovaní znaleckého posudku vyčiarknutý zo zoznamu znalcov,

zomrel a podobne). V takýchto prípadoch je nutné pristúpiť k vypracovaniu nového znaleckého posudku
novým znalcom, nakoľko pôvodný znalec už nemôže byť k svojmu znaleckému posudku vypočutý
v trestnom konaní. Pôvodný znalecký posudok by bolo možné výnimočne použiť len v prípadoch,
ak by neboli žiadne pochybnosti o správnosti, či úplnosti znaleckého posudku a strany by súhlasili
s jeho čítaním v konaní pred súdom. Uvedené závery obdobne platia aj pre právnické osoby (napr.

znalecké ústavy), ktoré po vypracovaní znaleckého posudku zaniknú bez právneho nástupcu, resp.
ktoré prestanú spĺňať podmienky znaleckého ústavu (v prípadoch, ak bude právnická osoba, ktorá
podala znalecký posudok v konkurze, nebude to na prekážku pri jeho použiteľnosti v trestnom konaní).
V prípadoch, v ktorých podal znalecký posudok znalecký ústav a fyzická osoba, ktorá ho v mene
znaleckého ústavu spravovala už v medziobdobí od vypracovania znaleckého posudku po jej výsluch
v trestnom konaní, už nie je zamestnancom znaleckého ústavu, je možné, aby v trestnom konaní

vypovedal v mene znaleckého ústavu iný zamestnanec znaleckého ústavu. Vzhľadom na výsledky
dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako aj vzniknuté nejasnosti (rozporné vyjadrenia znalca MUDr.
Františka Hrbáňa), bolo plne dôvodným vypracovanie doplnku znaleckého posudku. Okresný súd však
nepostupoval správne a zákonne, keď vypracovanie doplnku znaleckého posudku uložil znalcovi, ktorý
už v tom čase bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, navyše keď v tom čase (a aj aktuálne) bolo viacero

znalcov z príslušného odboru, ktorí mohli doplnok k znaleckému posudku vypracovať. Rovnako tak
okresný súd nepostupoval správne a zákonne ani následne, keď na hlavnom pojednávaní vypočúval
znalca MUDr. Františka Hrbáňa, ktorý bol aj v tom čase zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. V rámci
ďalšieho postupu v konaní po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci na nové prejednanie
a rozhodnutie bude povinnosťou okresného súdu pribrať na riešenie úloh, ktoré v doplnku k znaleckému

posudku zo dňa 28.10.2018 riešil A. T. O., iného znalca z príslušného odboru, ktorý je zapísaný
v zozname znalcov a v prípade potreby ho vypočuť na hlavnom pojednávaní. Pred vypracovaním
doplnku znaleckého posudku bude potrebné umožniť procesným stranám oznámiť otázky, ktoré žiadajú
položiť znalcovi. Okresný súd rovnako nepostupoval správne a zákonne ani v súvislosti s výsluchom
znalca A. D. O. na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2020 k znaleckému posudku, ktorý v tejto veci

vypracoval. Menovaný znalec, ktorý v tejto trestnej veci vypracoval znalecký posudok v roku 2006, bol
potomneskôrpojehovypracovanívroku2016zozoznamuznalcovvyčiarknutý(oznámenienač.l.1000)
a v čase výsluchu na hlavnom pojednavání už znalcom nebol. Takýto dôkaz je nezákonný a nemôže
byť podkladom pre konečné rozhodnutie vo veci. Aj v takomto prípade musí byť do konania pribratý
nový znalec (zapísaný v zozname znalcov) za účelom vypracovania nového znaleckého posudku

a potom podľa potreby vypočutý na hlavnom pojednávaní. Krajský súd však dáva do pozornosti, že
aj pôvodný znalecký posudok by bolo možné výnimočne použiť, avšak len v prípadoch, že by neboli
žiadne pochybnosti o správnosti, či úplnosti znaleckého posudku a strany by súhlasili s jeho čítaním
v konaní pred súdom. Krajský súd záverom poznamenáva, že si je vedomý doby, ktorá od spáchania
skutkov uplynula, ako aj doby vedeného trestného konania. I napriek uvedenému nezistil dôvod až

na zastavenie trestného stíhania, nakoľko aj správanie obžalovaných malo vplyv na dĺžku konania
(okrem iných ďalších faktorov) a iné faktory majúce vplyv na dĺžku vedeného trestného konania (napr.
nemožnosť zabezpečiť prítomnosť svedkov na hlavnom pojednávaní), by v prípade uznania viny bolo
možné zohľadniť v súvislosti s riešením otázky ukladania trestu obžalovaným.

S poukazom na pokyn krajského súdu okresný súd prípisom zo dňa 16.09.2021 vyzval strany konania,
aby súdu v lehote troch týždňov oznámili otázky, ktoré žiadajú položiť znalcom.

Obhajca obžalovaného D. E. dňa 11.10.2021 doručil súdu otázky pre znalca.

Uznesením Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T 125/2009 zo dňa 16.03.2022, bol do konania pribratý
znalec MUDr. Ján Ďurkáč, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, za
účelom vypracovania znaleckého posudku.

Uznesením Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T 125/2009 zo dňa 16.03.2022 bol do konania pribratý

znalec MUDr. Eduard Gajdoš, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, za účelom
vypracovania znaleckého posudku.Dňa 01.04.2022 bola Okresnému súdu doručená žiadosť znalca A. D. U. o zaslanie spisového materiálu
vo veci Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/125/2009.

Dňa 29.07.2022 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť znalca A. D. U. o predĺženie lehoty na
vypracovanie znaleckého posudku do 24.11.2022. Dňa 03.08.2022 okresný súd oznámil znalcovi, že
súhlasí s predĺžením lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 30.11.2022.

Dňa 29.11.2022 znalec A. D. U. doručil súdu znalecký posudok č. 8/2022 zo dňa 27.11.2022.

Znalecký posudok MUDr. Eduarda Gajdoša č. 1/2023 zo dňa 15.02.2023 bol Okresnému súdu Čadca
doručený dňa 16.02.2023.

Dňa 04.05.2023 okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 26.07.2023, na ktoré predvolal
obžalovaného D. E. a A. O. a znalcov A. U. a A. H.. Dňa 23.06.2023 bolo okresnému súdu doručené

ospravedlnenie znalca A. D. U. z účasti na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2023 z dôvodu dlhodobo
plánovanej dovolenky. Rovnako dňa 04.07.2023 obhajca obžalovaného A. O. požiadal o odročenie
hlavného pojednávania z dôvodu dovolenky mimo územia SR. Vzhľadom na uvedené preto súd zrušil
termín hlavného pojednávania na deň 26.07.2023 a stanovil nový termín hlavného pojednávania na deň
31.10.2023. Dňa 17.10.2023 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie znalca MUDr. Eduarda

Gajdoša z hlavného pojednávania, ktoré sa má konať dňa 31.10.2023 z dôvodu kritického zhoršenia
zdravotného stavu znalcom opatrovanej úplne imobilnej blízkej osoby – manželky A. D. H.. Zároveň
znalec uviedol, že v prípade, ak dopravná situácia na trase Bojnice – Prievidza – Žilina – Čadca
mu ráno 31.10.2023 umožní príchod do 09:00 hod., tak sa na súd dostaví. S poukazom na dôvody
uvedené znalcom v písomnom ospravedlnení s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný A. O.

neprevzal predvolanie na hlavné pojednávanie, ktoré sa má konať dňa 31.10.2023, nakoľko súdu
sa vrátila závada, že zásielku neprevzal v odbernej lehote, súd z dôvodu hospodárnosti telefonicky
odvolal termín hlavného pojednávania s tým, že v záujme urýchlenia konania a hospodárnosti zisťoval
u dožiadaného súdu možnosť vykonania hlavného pojednávania prostredníctvom videokonferencie,
na ktorom bude vypočutý A. H. na dožiadanom súde. Po dohode s dožiadaným súdom, súd nariadil

termín pojednávania na deň 12.02.2024. Dňa 31.01.2024 doručil znalec MUDr. Ján Ďurkáč súdu
ospravedlnenie z ustanovenia na pojednávaní dňa 12.02.2024 z dôvodu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a liečby s minimálnym trvaním do júna 2024. Na základe pokynu sudkyne bol
telefonicky kontaktovaný znalec MUDr. Ďurkáč dňa 12.02.2024, pričom uviedol, že vzhľadom na
jeho závažný zdravotný stav, bude jeho výsluch možný najskôr po 01.07.2024. Súd vykonal hlavné

pojednávanie dňa 12.02.2024, na ktorom prostredníctvom videokonferencie vypočul znalca MUDr.
EduardaGajdošaahlavnépojednávanieodročilnadeň16.07.2024.Hlavnépojednávanieboloodročené
aj za účelom pribratia ďalšieho znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Uznesením Okresného
súdu Žilina, sp.zn. CA-2T 125/2009 zo dňa 05.03.2024, súd pribral do konania znalca doc. MUDr.
Štefana Siváka, PhD. za účelom vypracovania znaleckého posudku. Uznesením Krajského súdu Žilina,

sp.zn. 2Tos 77/2024 zo dňa 27.06.2024, bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Čadca, sp.zn. CA-2T
125/2009 zo dňa 05.03.2024, v zmysle § 194 ods. 1 Tr. por. z dôvodu, že v tomto štádiu trestného
konania považuje krajský súd pribratie znalca MUDr. Štefana Siváka, PhD., z odboru zdravotníctvo,
odvetvie neurológia, za nedôvodné a predčasné. Dňa 08.07.2024 bola okresnému súdu doručená
žiadosť obhajcu JUDr. Juraja Štrbáka o zmenu termínu hlavného pojednávania stanoveného na deň

16.07.2024, nakoľko od 09.07.2024 do 19.07.2024 čerpá dovolenku a nachádza sa mimo územia
SR. Dňa 15.07.2024 okresný súd zrušil termín hlavného pojednávania na deň 16.07.2024 z dôvodu
žiadosti obhajcu, a tak isto z dôvodu, že v tom čase sa spis nachádzal na krajskom súde a bez
spisového materiálu nebolo možné hlavné pojednávanie vykonať. Dňa 17.07.2024 okresný súd nariadil
termín hlavného pojednávania na deň 21.10.2024, na ktorom vypočul znalca MUDr. Jána Ďurkáča,

oboznámil listinné dôkazy a hlavné pojednávanie odročil na deň 04.12.2024 z dôvodu ponechania lehoty
stranám konania na prípravu záverečných rečí. Na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2024 súd rozhodol
uznesením tak, že podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. a s poukazom na
článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach zastavil trestné stíhanie obžalovaných D. E.
a A. O., pretože tak ustanovuje Medzinárodná zmluva. Poškodených R. A. a C. E. s nárokom na náhradu

škody odkázal na civilný proces v zmysle § 281 ods.3 Tr. por.

Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedená v § 9 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a akuž bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje Medzinárodná
zmluva.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné

pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

Podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach každý má právo, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom

čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť
vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo
národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považované súdom za úplne nevyhnutný pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť z konania na ujmu záujmov spravodlivosti.

Primárne je nevyhnuté uviesť, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným
prerokovaním veci na súde, alebo inom štátnom orgáne, sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia, neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza z pravidla právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zakladá povinnosť súdu a sudcov
na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 251/11, I. ÚS 251/05, II.
ÚS 21/01).

Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou
súčasťou merania celkovej spravodlivosti konania. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa
rozostrujú kontúry spravodlivosti, ako v očiach priamych účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom
ponímaní verejnosti a verejnej mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci a špecificky moci

súdnej.Neprimeranádĺžkakonaniasapotompriamoodrážavdôvereobčanavštát,jehosúdneinštitúcie
a právo, čo je základnou podmienkou na fungovanie legitímneho, demokratického a právneho štátu (I.
ÚS 361/11, § 10). V tomto kontexte okresný súd pripomína, že požiadavka prejednania veci v primeranej
lehote vyplýva zo všeobecného pravidla justice delayed, justice denied (spravodlivosť oneskorená,
spravodlivosť odopretá). Európsky súd pre ľudské práva poznamenal, že v zásade nemožno vylúčiť, že

vo výnimočných prípadoch môže byť prehnané odďaľovanie rozhodnutia súdu považované za zásah
do práva na prístup k súdu, pretože by vlastne bolo odopieraním spravodlivosti (rozsudok vo veci L.
J. a ďalší proti Grécku z 21.12.2010, § 52). Trestné konanie vedené proti obžalovaným D. E. a A. O.
v štádiu konania pred súdom trvá ku dňu tohto rozhodnutia 15 rokov a takmer 2 mesiace (obžaloba
bola podaná súdu dňa 09.10.2009 a súd rozhodol o zastavení trestného stíhania z dôvodu ustanovenia

Medzinárodnej zmluvy dňa 04.12.2024). Keďže ESĽP posudzuje konanie zásadne ako jeden celok pre
účely „primeranej lehoty“ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, hodnotí jeho celkovú dĺžku (napr. rozsudky
Allexeyn, už citovaný § 140; Moisejevs, už citovaný, § 125) je nevyhnutné poukázať, že od vznesenia
obvinenia obžalovaným ku dňu tohto rozhodnutia uplynulo už takmer 20 rokov a 9 mesiacov (obvinenie
bolo vznesené obžalovaným uznesením OR PZ Čadca, ÚJAKP PZ Čadca, pod ČVS: ORP-85/OEK-

CA-04 dňa 31.03.2004) a od samotného skutku uplynulo už viac ako 20 rokov a 10 mesiacov (skutok
spáchaný dňa 22.02.2024). Začiatok plynutia „primeranej lehoty“ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sa
v trestných veciach totiž odvíja od oficiálneho oznámenia príslušných orgánov, že sa dotknutá osoba
dopustila trestného činu.

Pokiaľ sa týka samotných úkonov realizovaných zo strany Okresného súdu a nadriadeného súdu
v konaní o odvolaní, aj napriek tomu, že krajský súd v uznesení pod spisovou značkou 2To 46/2020
zo dňa 02.06.2021 konštatuje, že si je vedomý doby, ktorá od spáchania skutkov uplynula, ako aj
doby vedeného trestného konania, i napriek tomu nezistil dôvod až na zastavenie trestného stíhania,nakoľko aj správanie obžalovaných malo vplyv na dĺžku konania (okrem iných ďalších faktorov), aj iné
faktory majúce vplyv na dĺžku vedeného trestného konania (napr. nemožnosť zabezpečiť prítomnosť
svedkovnahlavnompojednávaní)byvprípadeuznaniavinybolomožnézohľadniťvsúvislostisriešením

otázky ukladania trestu obžalovaným. Ak teda do momentu rozhodnutia krajského súdu neboli splnené
podmienky na zastavenie trestného stíhania z dôvodu dĺžky trvania konania, okresný súd dospel
k záveru, že od rozhodnutia krajského súdu uplynula doba viac ako tri roky a šesť mesiacov, pričom
dôvodom,prečobolorozhodnutéaždňa04.12.2024,bolodoplnenieznaleckéhodokazovaniazdôvodov
na strane znalcov, (dlhodobá PN znalca, plánovaná dovolenka znalca) a dôvodov na strane obhajoby

(dlhodobo plánovaná dovolenka obhajcu), tak isto dôvodom odročenia bola aj závada v doručení
predvolania obžalovanému.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda okresný súd konštatuje, že dĺžku konania ovplyvnilo nové znalecké
dokazovanie, ktoré bolo v zmysle intencií krajského súdu nevyhnutné, vykonať s poukazom na
skutočnosť, že znalci, ktorí vypracovali pôvodné znalecké posudky, boli vyčiarknutí zo zoznamu znalcov

a obžalovaní žiadali osobný výsluch znalcov, teda v tomto prípade museli byť vypracované nové
znalecké posudky, ku ktorým museli byť na hlavnom pojednavání vypočutí znalci, ktorá skutočnosť tak
isto ovplyvnila dĺžku konania nezavinenú obžalovanými, ani spôsobom výkonu ich obhajoby.

Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote je formulované ako

bezpodmienečné,resp.bezvýnimočné,aniejezjehododržiavaniaumožnenážiadnavýnimka(porovnaj
II. ÚS 74/97). Článok 13 Dohovoru v spojení s právom na prejednanie veci v primeranej lehote, musí vo
vnútroštátnom práve poskytnúť prostriedok nápravy spôsobilý buď zamedziť vzniku alebo pokračovaniu
tvrdeného porušenia, či poskytnúť danej osobe za každé, už vzniknuté porušenie, vhodnú nápravu.
V situáciách, v ktorých už prieťahy v konaní vznikli, tak ako je to aj v tejto veci, a ani pri urýchlenom

postupe súdu v ďalších fázach, nemožno dĺžku predmetného konania považovať za primeranú, môže
byť účinným len prostriedok nápravy kompenzačnej povahy.

V situácii, keď trestné stíhanie trvá neprimerane dlhú dobu (podľa judikatúry ESĽP spravidla viac
ako šesť rokov), existuje len zdanlivo trvajúci stret (kolízia) jednak medzi verejným záujmom

obvinených a ich Ústavou a Dohovorom garantovanými základnými právami, do ktorých naďalej trestné
stíhanie (už neoprávnene) zasahuje, ale aj medzi zákonom prezentovanými verejnými záujmami – už
spomínaný predmet Trestného poriadku zahŕňajúci aj jeho účel, totiž vyjadruje aj verejný záujem na
dodržiavaní základných práv. Existuje teda zjavná disproporcia týchto záujmov v prospech ochrany pred
pokračovaním v porušovaní základných práv obvinenej osoby. V tejto súvislosti nie je bez významu,

že právny štát vychádza z priority občana pred štátom (FL.US 19/09). Z koncepcie týchto zdanlivo
kolidujúcich verejných záujmov však neplynie len nesporná prevaha ústavného verejného záujmu
na ochrane pred pokračovaním v porušovaní základných práv, ale – čo je rozhodujúce – najmä
strata legitimity verejného záujmu na pokračovaní trestného stíhania. Pokiaľ existuje verejný záujem
na trestnom stíhaní a zároveň verejný ústavný záujem na ochrane základných práv, ktoré trestné

stíhanie porušuje, verejný záujem na pokračovaní trestného stíhania porušujúceho ďalej základné práva
obvinenej osoby nielen stráca legitimitu, ale ani nemá oporu v práve - právny poriadok nedovoľuje
pokračovať v porušovaní základných práv, pokiaľ je možné takýto protiprávny stav ukončiť. Z ústavného
poriadku je teda zrejmé, že v skutočnosti neexistuje trvajúci stret (kolízia) verejných záujmov, keďže
trvanie záujmu na trestnom stíhaní obvinenej osoby je ohraničené právom na prejednanie veci

v primeranej lehote a záujmom na ochrane tohto základného práva – inak povedané neprávom nemožno
dosahovať právo a v skratke možno konštatovať, že záujem štátu na trestnom stíhaní obvinenej osoby
končí tam, kde začína porušenie jej základných práv a ústavný záujem na ich ochrane (pre úplnosť treba
dodať, že aj v prípade reálnej kolízie verejného záujmu a základných práv a slobôd sa v pochybnostiach
uplatňuje zásada uprednostnenia základných práv a slobôd). Zastavením trestného stíhania v kontexte

vyššieformulovanéhojeokresnýsúdpresvedčený,žeaksadostanezáujemštátunatrestnomstíhanído
rozporu s právom obvinenej osoby na prejednanie jej veci v primeranej lehote, zbavuje sa tým štát svojou
nečinnosťou oprávnenia v trestnom stíhaní pokračovať. Trestné stíhanie je ďalej v takomto prípade
neprípustné (aplikovateľné uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 7TZ 316/2001 z 10.04.2002).

V zmysle judikatúry NS SR len samotná neprimeranosť dĺžky konania nie je automaticky dôvodom na
zastavenie trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. a tento záver nie je možné priamo
vyvodiť ani z úpravy článku 6 ods. 1 Dohovoru, avšak v tomto smere sa v rozhodovacej činnosti NS SR
vyskytlivýnimky,priktorýchbolizjehostranyzohľadnenéosobitostikonkrétnejprejednávanejveci.Najejzáklade NS SR akceptoval závery súdu nižšieho stupňa, pre ktoré došlo k zastaveniu trestného stíhania
z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania postupom podľa § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. (uznesením
NS SR zo dňa 13.03.2003, sp.zn. 3TZ 2/2003, ďalej zo dňa 29.10.2008 uverejnené aj v zbierke súdnych

rozhodnutí pod Tpj 5/2004, sp.zn. 3Tost 13/2008 a v neposlednom rade zo dňa 16.05.2012, sp.zn. 1Tost
12/2012). V naposledy citovanom uznesení NS SR okrem iného konštatoval, že príslušný výklad právnej
normy aplikovanej súdom prvého stupňa (smerujúci k zastaveniu konania z dôvodu uvedeného v § 9
ods. 1 psím. g) Tr. por. pre neprimeranú dĺžku konania s ohľadom na záruky obsiahnuté v článku 48 ods.
2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru) v konkrétnych okolnostiach prípadu je zákonne akceptovateľný

a nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu. Nemožno nechať bez povšimnutia ani rozhodovaciu
činnosť Krajského súdu v Bratislave (uznesenie sp.zn. 1T 20/1998 zo dňa 05.02.2007, sp.zn. 1T 23/2002
zo dňa 03.03.2010, sp.zn. 2To 255/2002, sp.zn. 21T 1/2016 zo dňa 23.01.2020) a Špecializovaného
trestného súdu, sp.zn. 3T 29/2015 zo dňa 10.11.2015). Z hľadiska maxím materiálneho právneho
štátu je teda neprípustné dospieť k záveru o porušení základných práv (v tomto prípade neprimeraná
dĺžka konania) a nevyvodiť z neho dôsledok smerujúci k ich efektívnej a účinnej ochrane v podobe

ukončenia takéhoto zásahu. Napokon ústavná koncepcia základných práv nepripúšťa pokračovanie
v ich porušovaní, ak existujú prostriedky spôsobilé takéto porušenie ukončiť (dĺžka konania presahujúca
osem rokov, v prejednávanom prípade takmer pätnásť rokov a dva mesiace) sa považuje za extrémny
prípad odôvodňujúci zastavenie trestného stíhania (uznesenie NS SR, sp.zn. 4Tost 1/2017 zo dňa
29.12.2017 a sp.zn. 3Tz 2/2003 zo dňa 13.03.2003). Štát, ktorý je garantom základných práv a slobôd,

je povinný odstrániť, resp. kompenzovať porušenie práva obvineného (obžalovaného) na prerokovanie
veci v primeranej lehote a je neprípustné, aby bol pokračujúcim porušiteľom tohto práva (uznesenie
NS SR, sp.zn. 4Tost 1/2017 zo dňa 29.12.2017). Okresný súd ďalej dopĺňa, že doba viac ako 20
rokov a 10 mesiacov od spáchania obžalobného skutku môže nadobudnúť až charakter odopretia
spravodlivosti (denegatio iustitiae), (uznesenie NS SR, sp.zn. 1Tost 12/2012 zo dňa 16.05.2012).

Ústavný súd v uznesení, sp.zn. I. ÚS 236/2011 zo dňa 16.06.2011, výslovne uviedol, že súd disponuje
celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné, či ústavnoprávne predpisy (napr. zastavenie
trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby) na
uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, a že
relevantá judikatúra ESĽP takúto formu kompenzácie považuje za dostatočnú nápravu porušenia práva,

ak ju národný súd použije s výslovným uvedením tohto, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo
porušené právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a pokiaľ ide o zmiernenie trestu,
uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený.

Zastavenie trestného stíhania však poskytuje ochranu pred pokračovaním v porušovaní základných práv

ProFuturo, pričom ESĽP nenaznačil, že by sa s poskytovaním efektívnej a účinnej ochrany trvajúceho
porušovaniaprávanaprejednanievecivprimeranejlehotemohlovyčkávaťdojejmeritórnehoskončenia.
Napokon ESĽP sťažnosti podané počas trvajúceho porušenia práva na prejednanie trestného konania
v primeranej lehote neodmieta pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy s odôvodnením,
že v budúcnosti môže byť príslušnými orgánmi rozhodnuté v merite veci, a vtedy môže byť ako

kompenzácia napr. znížený trest. ESĽP o týchto sťažnostiach rozhoduje a členské štáty sankcionuje,
z čoho je pri správnom chápaní postavenia ESĽP a jeho oprávnení zrejmé, že pri zistení porušenia
základných práv by sa nemalo pokračovať v ich porušovaní a toto odškodňovať až formou kompenzácie
niekedy v (bližšej, či vzdialenej) budúcnosti. Je nevyhnuté si uvedomiť, že ESĽP priznáva v takýchto
prípadoch spravodlivé finančné zadosťučinenie, pretože nie je oprávnený nariadiť zastavenie trestného

stíhania a poskytnúť tak preventívnu ochranu pred ďalším porušovaním základných práv, čo je vecou
vnútroštátnych orgánov.

Z ústavno-právneho hľadiska je neopomenuteľným tiež fakt, že práva obvinenej osoby na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote, nie sú pri ich porušení

už ďalej ani ústavným poriadkom imanentne obmedziteľné. Je tomu tak preto, nakoľko na realizáciu
verejného záujmu na trestnom stíhaní obžalovaného D. E. a obžalovaného A. O. mali príslušné orgány
(vyšetrovateľ PZ, prokuratúra, súd) legitímny priestor, ktorý nevyužili, čo možno považovať za porušenie
práva obžalovaných na spravodlivý proces a na ďalšie pokračovanie v predmetnom konaní, a teda na
pokračujúce porušovanie ich základných práv im právny poriadok priestor už neposkytuje. V predmetnej

veciboljedenkrátrozsudokvovecisamejzrušenýodvolacímsúdomabolosúduprikázanévoveciznova
konať a rozhodnúť. Súd vo veci dopĺňal znalecké dokazovanie, čo malo vplyv na celú dĺžku konania.
Od rozhodnutia Krajského súdu Žilina uplynuli tri roky a šesť mesiacov a hoci krajský súd v zrušujúcom
rozhodnutí konštatoval, že nie sú splnené podmienky na zastavenie trestného stíhania s poukazom načlánok 6 Dohovoru v čase svojho rozhodnutia, od tohto rozhodnutia uplynul značný čas, kedy už za
súčasnej situácie možno konštatovať, že sú splnené podmienky na zastavanie trestného stíhania práve
s poukazom na dĺžku konania.

Ak by súd v poradí druhým rozsudkom uznal obžalovaných vinnými aj v kontexte predchádzajúceho
odsudzujúceho rozsudku, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, by bol obžalovaným ukladaný
maximálne alternatívny trest, určite nespojený s odňatím slobody. Do úvahy by prichádzalo aj upustenie
odpotrestania,atoprávepremimoriadnedlhýčasovýodstupodčasovéhoskutkuastýmspojenúzjavnú

bezúčelnosť a nezmyselnosť akéhokoľvek prípadného trestu. Obžalovaní sa ani viac ako po dvadsiatich
rokoch od spáchania skutku nedozvedeli, prečo boli odsúdení a z akého dôvodu im bol ukladaný
podmienečný trest. Za tejto situácie štát v zmysle prirodzenej spravodlivosti musí stratiť právo na
odsúdenie a potrestanie páchateľa, a to aj vzhľadom na charakter prerokúvanej trestnej činnosti.

Dohovor je neoddeliteľnou súčasťou práva v Slovenskej republike, a preto súd dospel k záveru, že

neexistuje nič, čo by bránilo súdu rozhodnúť, že v danom prípade nastala taká dĺžka konania, ktorá
je nepochybne neprimeraná, až extrémna a v zásade sa musí považovať za prekročenie „primeranej
lehoty“ v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa názoru súdu bolo preto jeho povinnosťou využiť
v súčasnom štádiu konania prostriedky na zabezpečenie nápravy a v danom prípade trestné stíhanie
zastaviť. Po zvážení všetkých dôležitých a rozhodných skutočností vychádzajúc aj z judikatúry ESĽP,

ako aj samotnej dikcie dohovoru, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pretože
v dôsledku konania orgánov činných v trestnom konaní a súdu po dobu dvadsať rokov a desať mesiacov
od spáchania obžalobného skutku, celé konanie nadobúda charakter odopretia spravodlivosti nielen
voči obžalovaným , ale aj voči spoločnosti (denegatio iustitiae).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor a poškodený s ť a ž n o s ť do 3
pracovných dní od oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť
má odkladný účinok.