Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-65Csp/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204346
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1322204346.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: D. G.,

narodená 9. augusta XXXX, trvalým pobytom v U., V. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej:
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, o zaplatenie
5 106,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 4 137,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 4 137,14 eur od 13. septembra 2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenom Okresnému súdu Bratislava III 22. septembra 2022 (ktorého
nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej sumu 5 106,67 eur s úrokmi vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5 106,67 eur od 13.
septembra 2022 do zaplatenia z titulu nevydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku

plnenia „nedlhu“.
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že ako spotrebiteľka
uzavrela s právnym predchodcom žalovanej Poštovou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská
2/B, IČO: 31 340 890, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009, na základe
ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 000 eur, ktorý sa spolu s dohodnutou odplatou
vo výške 1 462,43 eur zaviazala splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 64,27 eur, a to až do
celkovej čiastky úveru 3 856,20 eur. Veriteľ Poštová banka, a.s., pohľadávku z tohto spotrebiteľského

úveru údajne postúpil 18. decembra 2012 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorá
mala pohľadávku ďalej postúpiť spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., ktorá k 9. augustu 2017 zanikla
zlúčením so žalovanou. Žalovaná v čase od apríla 2013 do júla 2015 vylákala od žalobkyne plnenie v
súhrnnej výške 5 106,67 eur, ktoré žalobkyňa považuje za plnenie bez právneho dôvodu.
1.2. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 je podľa názoru
žalobkyne neplatným právnym úkonom, pretože veriteľ dal žalobkyni na podpis zmluvu vyplnenú len
po bod 2 (časť označená ako žiadosť o poskytnutie úveru) a následne, teda až po podpise zmluvy

žalobkyňou, bola predmetná zmluva veriteľom doplnená o údaje v bode 3, pričom zároveň došlo aj k
zmene niektorých údajov v bode 2 tejto zmluvy, napr. čo do výšky úveru, ktorý žalobkyňa žiadala v
sume 3 000 eur, avšak v zmluve sa uvádza suma už len 2 000 eur pri nezmenenom počte splátok. Toto
doplnenie údajov do bodu 3 tejto zmluvy treba považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy v zmysle§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ale žalobkyňou nikdy podpísaný (prijatý) nebol. Z toho teda
vyplýva, že nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu tejto úverovej zmluvy. V nadväznosti na uvedené nebola
tak dodržaná ani obligatórna písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo zákon č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) postihuje
sankciou neplatnosti. To má za následok nie len to, že veriteľ nemal nárok na žiadne plnenie nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov žalobkyni, ale vzhľadom na to, že zmluva nevznikla, nemohlo ani
následnej dôjsť k jej platnému postúpeniu.
1.3. Žalobkyňa ďalej namietala, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože

nebolizachovanépodmienkyvzmysle§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“), a to že predmetom postúpenia bola splatná pohľadávka.
Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by bola pred vyhlásením spotrebiteľského úveru za predčasne
splatný vyzvaná v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zaplatenie omeškaných splátok s
upozornením na možnosť uplatnenia tohto veriteľovho oprávnenia. Pokiaľ teda nedošlo k platnému
zosplatneniu celého predmetného spotrebiteľského úveru, nemohlo potom dôjsť k platnému postúpeniu

pohľadávky, ktorá ešte nebola splatná. Žalovaná teda nevstúpila do žiadnych práv veriteľa Poštovej
banky, a.s., a preto plnenie žalobkyne na účet žalovanej vo výške 5 106,67 eur nemá žiadny právny
dôvod.
1.4. Napokon namietala, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, pretože predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009

neobsahovala niektoré obligatórne náležitosti, resp. boli vyjadrené nesprávne a zavádzajúco. V zmluve
je uvedená výška odplaty za poskytnutý úver v sume 1 462,43 eur napriek tomu, že celková čiastka
úveru, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, je pri istine úveru v sume 2 000 eur uvedená v sume 1 856,20
eur, t. j. o 393,77 eur vyššia. Takisto je v zmluve nesprávne uvedená výška ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN), pretože pri jej výpočte nebola zohľadnená platba poistného za poistenie splácania

úveru, ktorého dojednanie nebolo v danom prípade možné odmietnuť. Správna výška RPMN je preto v
hodnote 29,64 %, ktorá odporuje nielen zákonu, ale aj dobrým mravom.
1.5. Poukazujúc na uvedené žalobkyňa zastáva názor, že žalovaná nemala právny titul na prijatie
žiadneho plnenia od žalobkyne, a preto ňou poskytnuté plnenie počas obdobia od apríla 2013 do júla
2015 v súhrnnej výške 5 106,67 eur je potrebné vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovanávosvojomvyjadreníkžalobe,ďalšíchpísomnýchpodaniachaústnychvyjadreniachuviedla,
že žalobou uplatnený procesný nárok žalobkyne neuznáva a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.1. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 pokladala za
riadne a platne uzavretý právny úkon v písomnej forme, na uzavretí ktorého sa obe zmluvné strany

- pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s., a žalobkyňa ako dlžník riadne dohodli. Doplnenie náležitostí v
bode 3 predmetnej úverovej zmluvy sa podľa obchodných podmienok nepovažuje za zmenu návrhu na
uzavretie zmluvy. Žalobkyňa tým, že nevyužila možnosť do piatich dní od oznámenia banky o akceptácii
jej návrhu odmietnuť upravený návrh úverovej zmluvy, konkludentne pristúpila na uzavretie úverovej
zmluvy. Akceptáciu týchto podmienok žalobkyňa potvrdila tiež tým, že čerpala predmetný spotrebiteľský

úver a nikdy nespochybnila svoju slobodnú a vážnu vôľu smerom k uzavretiu predmetnej úverovej
zmluvy.
2.2. Argumentáciu žalobkyne o neplatnom postúpení pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy
považovala za nesprávnu, pretože v rámci tohto procesu boli zachované všetky náležitosti a postupy
vyžadované zákonom o bankách a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ vyzval

žalobkyňu na úhradu anuitných splátok, so splnením ktorých bola v omeškaní po dobu dlhšiu ako
tri mesiace, listom z 9. decembra 2009, v ktorom zároveň žalobkyňu upozornil na možnosť vyhlásiť
spotrebiteľský úver za predčasne splatný. Keďže k úhrade v zmysle výzvy zo strany žalobkyne nedošlo,
veriteľ vyhlásil predmetný spotrebiteľský úver za predčasne splatný, čo žalobkyni oznámil listom z 9.
februára 2010 a zároveň ju vyzval na úhradu celého dlhu. Táto výzva je teda výzvou banky v zmysle §

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Žalobkyňa zostala do postúpenia pohľadávky 18. decembra 2012 a
15. januára 2013 v omeškaní dlhšom než 90 dní odo dňa doručenia výzvy z 9. februára 2010, preto sa
tak stala uvedená pohľadávka predmetom platného postúpenia.
2.3. Podľa jej názoru nenáležitou je tiež námietka žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Žalobkyňaakospotrebiteľmalamožnosťvybraťsi,čisizvolíalebo

nezvolí poistenie schopnosti splácať úver, ktoré nebolo nevyhnutnosťou pri poskytnutí úveru. Výška
poistného sa preto do celkových nákladov spotrebiteľa nezapočítava, a teda RPMN bola v predmetnej
úverovej zmluve uvedená správne.2.4. Zároveň vzniesla proti žalobou uplatnenému peňažnému nároku žalobkyne z titulu nevydania
bezdôvodného obohatenia námietku premlčania, keďže posledná platba bola zo strany žalobkyne
vykonaná v roku 2015, t. j. pred viac ako siedmimi rokmi pred podaním žaloby na súde.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými
sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 s obchodnými podmienkami pre daný typ úveru; výpisom z úverového
účtu; prehľadom všetkých vykonaných úhrad žalobkyňou; výzvou na úhradu omeškaných splátok s

upozornením na možnosť vyhlásiť spotrebiteľský úver za predčasne splatný z 9. decembra 2009; výzvou
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 9. februára 2020 s doručenkou; zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 1/2012 z 18. decembra 2012 uzavretou medzi postupcom Poštovou bankou,
a.s., a postupníkom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED; oznámením postupcu Poštovej banky, a.s.,
o postúpení pohľadávky z 22. januára 2023; zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2013 z 15. januára
2013 uzavretou medzi postupcom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a postupníkom PRO CIVITAS

s. r. o. s jej prílohou; mailom žalovanej zo 16. augusta 2022 adresovaným žalobkyni o jej úhradách dlhu
z predmetnej úverovej zmluvy; predžalobnou výzvou z 8. septembra 2022 na vrátenie plnenia prijatého
bez právneho dôvodu, ktorá bola doručená žalovanej mailom z 8. septembra 2022; plnomocenstvom
žalobkyne udeleným jej právnemu zástupcovi z 22. augusta 2022, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
4.2. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

4.3. Podľa § 503 ods. 1 prvej vety a ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
4.4. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
4.5. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

4.6. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4.7. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.4.8. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v čase účinnom ku dňu zosplatenia predmetného
spotrebiteľského úveru 9. februára 2010 (teraz § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - pozn. súdu) ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
4.9. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok.
4.10. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy 18. decembra 2012 a 15. januára 2013 ak veriteľ postúpi
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania

pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.
4.11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
4.12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
4.13. Podľa § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a
Poštovou bankou, a.s., ako pôvodným veriteľom došlo k prejaveniu zhodnej vôle - t. j. oferte (návrhu na

uzavretie zmluvy) a akceptácii (prijatí tohto návrhu) - na podstatných typových náležitostiach zmluvy o
úvere (essentialia negotii), a teda k riadnemu a platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX z 18. marca 2009.
5.1. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. je typom zmluvy o úvere, ktorej
základná právna úprava je obsiahnutá v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tá pre samotný vznik

úverového záväzkovoprávneho vzťahu vyžaduje vzájomnú dohodu zmluvných strán - veriteľ a dlžníka
o tom, že veriteľ poskytne na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník tieto poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí úroky.
5.2.Kvznikuúverovéhovzťahumedzizmluvnýmistranamitedadôjdevtedy,akzmluvaoúvereobsahuje
spomenuté zákonné podstatné náležitosti (essentialia negotii), ktorými sú (a) určenie zmluvných strán,

(b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté [určenie sumy úveru môže byť
urobené tak, že sa určí limit (rámcový limit, úverový rámec), do ktorého môže byť úver čerpaný, alebo
sa určí pevná suma reprezentujúca úver; stačí však, ak je určená suma úveru, netreba určiť napríklad
pravidlá pre čerpanie úveru, časový rozvrh jeho čerpania a pod.], (c) záväzok veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky a (d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť

úroky. Pokiaľ zmluva o úvere niektorú z týchto podstatných náležitostí neobsahuje, medzi zmluvnými
stranami úverový právny vzťah nevznikne.
5.3. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 a obchodných
podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť, ktoré sa nachádzajú na rube tejto listiny, vyplýva
konsenzus sporových strán na všetkých podstatných náležitostiach (essentialia negotii) vyžadovaných

pre vznik úverového záväzkovoprávneho vzťahu. Z tejto listiny je zrejmé, že Poštová banka, a.s.,
vystupuje v hmotnoprávnom postavení veriteľa a žalovaná v hmotnoprávnom postavení dlžníka (porov.
bod 1 tejto zmluvy). Takisto je z nej zrejmý záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné
prostriedky, a to prevodom na dlžníkom uvedený bankový účet v lehote do troch pracovných dní oduzavretia úverovej zmluvy (porov. bod 2 tejto zmluvy a čl. 2 obchodných podmienok), a tiež záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach a zaplatiť úroky (porov. bod 2 tejto zmluvy a
čl. 3 až 5 obchodných podmienok). Z tejto listiny vyplýva aj rámcový limit, do ktorého budú peňažné

prostriedky poskytnuté (porov. bod 2 tejto zmluvy), a to s uvedením požadovanej maximálnej výšky
úveru 3 000 eur. Samotná skutočnosť, že výška úveru a jeho čerpanie bolo následne uskutočnené a
vpísané do bodu 3 predmetnej úverovej zmluvy len v sume 2 000 eur, nie je so žiadosťou žalobkyne
o poskytnutie úveru uvedenou v bode 2 tejto úverovej zmluvy v rozpore a nemá za následok, že by jej
návrh na uzavretie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) nebol zo strany veriteľa ako druhej

zmluvnej strany akceptovaný (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo že by išlo o nový návrh na
uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
5.4. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že nedôvodne žalobkyňa namieta, že k žiadnemu
uzavretiu zmluvy o úvere a vzniku úverového záväzkovoprávneho vzťahu medzi ňou a pôvodným
veriteľom Poštovou bankou, a.s., vôbec nedošlo. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z
18. marca 2009 bola ako právny úkon uzavretá platne a účinne (§ 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho

zákonníka), čo znamená, že obe zmluvné strany sú v nej prejavenou svojou vôľou viazané, a teda
sú povinné splniť právnu povinnosť, na ktorú sa zmluvne zaviazali, čomu zároveň zodpovedá právo
vyžadovať splnenie, resp. domáhať sa splnenia záväzku druhou zmluvnou stranou v prípade, ak sa
neuskutočnilo dobrovoľne. V danom prípade sa totiž uplatní princíp pacta sunt servanda, t. j. dohody
sa majú dodržiavať.

6. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je jedným z druhov typovej zmluvy o úvere, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (porov. § 2 písm. b/ zákona č.
258/2001 Z. z.).

6.1. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je právne upravená nielen všeobecne v § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ale tiež v osobitnom zákone č. 258/2001 Z. z. (resp. v dnes platnom a účinnom zákone
č. 129/2010 Z. z., ktorým bol zákon č. 258/2001 Z. z. nahradený), ktorý ako lex specialis niektoré
ustanovenia všeobecnej úpravy zmluvy o úvere, primárne určenej pre obchodnoprávne vzťahy, zrušuje
a odlišne upravuje so zreteľom na zásadu ekvity a ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany,

ktorou sa zabezpečuje rovné postavenie účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle § 2 ods.
2 Občianskeho zákonníka.
6.2. Osobitná právna úprava o zmluvách o spotrebiteľských úveroch obsiahnutá v zákone č. 258/2001
Z. z. ustanovuje pre tento osobitný druh zmluvy o úvere niektoré ďalšie povinné náležitosti, ktoré sú
odlišné od podstatných, esenciálnych náležitostí (essentialia negotii). Výslovným uvedením povinných

náležitostí do textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zabezpečuje splnenie informačnej povinnosti
veriteľa (dodávateľa) v zmysle čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere poskytnúť zrozumiteľným, stručným a zreteľným
spôsobom spotrebiteľovi primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o
jeho povinnostiach, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, či navrhovaná

úverová zmluva najlepšie vyhovuje jeho potrebám a zodpovedá jeho finančnej situácii, a teda či zmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzavrie.
6.3. Absencia týchto povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v jej písomnom vyhotovení
avšak neznamená, že by vôbec nedošlo k vzniku úverového záväzkovo-právneho vzťahu medzi
zmluvnými stranami,ale to,že vzniknutý úverový právny vzťah môže byť modifikovaný rôznymi zákonom

predpokladanými sankciami (napr. že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov) či obmedzeniami pri výkone niektorých oprávnení (napr. nemožnosťou uplatniť právo žiadať
o zaplatenie celého spotrebiteľského úveru pred konečným termínom splatnosti pre nesplnenie niektorej
splátky).

7. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela s
Poštovou bankou, a.s., ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca
2009, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni bezhotovostným prevodom z 18. marca 2009 finančné
prostriedky vo výške 2 000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 24 % a RPMN (ktorej presná hodnota v konaní
nebola stranami tvrdená ani nevyšla dostatočne najavo, keďže listina, na ktorej bola predmetná zmluva

o spotrebiteľskom úvere zachytená, je práve v mieste uvedenia RPMN poškodená), ktoré sa žalobkyňa
zaviazala aj s celkovou výškou nákladov spojených so spotrebiteľským úverom v sume 1 462,43 eur
splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 64,27 eur splatných vždy k 18. dňu mesiaca, pričom
termín prvej splátky bol stanovený na 18. apríla 2009 a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na18. marca 2014. V čl. 5 bod 5.2 obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej
úverovej zmluvy, bolo dohodnuté, že „ak je klient [dlžník] v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok
v plnej, resp. čiastočnej výške (...), je banka [veriteľ] oprávnená požadovať predčasné splatenie celej

istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným“.

8. Súd preskúmal túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska náležitostí vyžadovaných zákonom č.
258/2001 Z. z. v tom rozsahu, v akom s ohľadom na charakter „úverového“ produktu mala obsahovať, a
dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva síce bola uzavretá s vynaložením odbornej starostlivosti

veriteľa pri posúdení schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver (porov. údaje týkajúce sa
úverovej bonity spotrebiteľa v bode 1 predmetnej úverovej zmluvy) v obligatórne vyžadovanej písomnej
forme (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.), avšak neobsahuje niektoré ďalšie povinné náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú úrokovú sadzbu, výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Všetkytietonáležitostibolitotižtoveriteľomdotextulistiny,naktorejjepredmetná
úverová zmluva zachytená, doplnené v bode 3 tejto úverovej zmluvy až potom, ako túto zmluvu 17.
marca 2009 podpísala žalobkyňa. To znamená, že žalobkyňa v okamihu kontraktácie zmluvy nebola

ako spotrebiteľka náležite veriteľom informovaná o všetkých zákonom vyžadovaných údajoch týkajúcich
podmienok, nákladov a povinností spojených s predmetným spotrebiteľským úverom. Absenciu splnenia
tejto informačnej povinnosti veriteľom ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sankcionuje tým,
že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu potom v
relácii na rozhodovaný spor plynie záver, že veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy pre jej

bezúročnosť a bezpoplatkovosť nevzniklo právo žiadať od žalobkyne ako dlžníka zaplatenie zmluvných
úrokovapoplatkovspojenýchsospotrebiteľskýmúveromažalobkyňaakospotrebiteľkabolatakpovinná
vrátiť veriteľovi len skutočne poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru v sume 2 000 eur.
8.1. V tejto súvislosti súd pre úplnosť považuje za potrebné dodať, že sa možno stotožniť i s ďalšími
námietkami žalobkyne vznesenými v tomto smere, a to že v predmetnej úverovej zmluve (i) celková

výška nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru)
v sume 1 462,43 eur je pri súčine počtu a výšky anuitných splátok v sume 3 856,20 eur (t. j. 60 x
64,27 eur) uvedená evidentne nesprávne v nižšej výške (porov. celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ
povinný zaplatiť 3 856,20 eur > súčet istiny 2 000 eur a odplaty 1 462,43 eur) a (ii) RPMN je - logicky
- taktiež uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa v nižšej než jej reálnej výške, pokiaľ do jej

výpočtu nebola zahrnutá aj platba poistného, ktoré nebolo možné odmietnuť, keďže možnosť poistenia
schopnostisplácaťúver jevtexteúverovejzmluvyformulovanátak,žespotrebiteľmálenmožnosťvoľby
medzi tzv. základným súborom poistenia alebo tzv. komplexným súborom poistenia; možnosť voľby
spotrebiteľa celkom odmietnuť poistenie schopnosti splácať splátky spotrebiteľského úveru z tejto listiny
nevyplýva. Nesprávne uvedenie celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN v neprospech spotrebiteľa v

predmetnej úverovej zmluve je teda ďalším dôvodom, pre ktorý je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

9.1. Samotná skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, automaticky neznamená, že veriteľ nemôže pre nesplnenie

niektorej anuitnej splátky za splnenia ďalších podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka vyhlásiť tento spotrebiteľský úver za predčasne splatný.
9.2. A takisto, samotná skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, nezbavuje dlžníka povinnosti zaplatiť anuitnú splátku vo výške, na ktorú sa zaviazal.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru pre dlžníka neznamená, že má povinnosť

splácať jednotlivé anuitné splátky len vo výške, ktorá podľa vnútornej štruktúry tej-ktorej splátky pripadá
na istinu. Ale práve naopak, aj pri bezúročnom a bezpoplatkovom spotrebiteľskom úvere je dlžník
naďalej povinný platiť jednotlivé anuitné splátky v plnej dohodnutej výške, avšak s tým rozdielom, že
celé jeho plnenie sa započíta len na istinu spotrebiteľského úveru, pričom keď súčet ním vykonaných
plnení dosiahne plnú sumu istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, jeho povinnosť vrátiť veriteľovi

poskytnuté peňažné prostriedky v dôsledku jej splnenia zanikne, a to v celom rozsahu (porov. § 549
Občianskeho zákonníka).10. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa svoju povinnosť platiť jednotlivé anuitné
(mesačné) splátky spotrebiteľského úveru riadne a včas porušila už pri prvej splátke. Následne v
nepravidelných intervaloch do dňa vyhlásenia spotrebiteľského úveru za predčasne splatný 9. februára

2010 zaplatila veriteľovi sumu v súhrne 430,47 eur, ktorá bola započítaná na splátky za mesiace apríl
až september 2009 a v časti 44,85 eur na splátku za mesiac október 2009.

11. Následne veriteľ listom z 9. decembra 2009 vyzval žalobkyňu na úhradu nedoplatku na omeškaných
splátkach, a to v dodatočnej lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, inak bude žiadať o

zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského úveru naraz. Súdu - s ohľadom na uplynutie skartačných
lehôt ku dňu rozhodnutia súdu - síce nebola predložená doručenka potvrdzujúca prevzatie tejto zásielky
žalobkyňou alebo vrátená zásielka s poznámkou o jej nedoručení, avšak skutočnosť, že táto výzva
bola skutočne odovzdaná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalobkyni na ňou uvedenú
adresu, vyplýva z čiarového kódu s uvedením čísla zásielky J nachádzajúcich sa v pravom hornom
rohu tejto listiny. So zreteľom na tieto skutkové okolnosti sa preto vykonanie doručenia zásielky, ktorej

obsahom mala byť táto výzva na úhradu omeškaných splátok, na žalobkyňou uvedenú adresu javí
ako viac pravdepodobnejšia alternatíva než to, že by vôbec nebola odovzdaná poštovému podniku,
ktorý má povinnosť ju doručiť; v takom prípade potom absentuje logické vysvetlenie, prečo uvedená
listina obsahuje čiarový kód s uvedením čísla zásielky (podacieho čísla), ktoré je evidentne prideľované
Slovenskou poštou, a.s.

12. Keďže žalobkyňa na uvedenú výzvu z 9. decembra 2009 platbou nereagovala - ako to vyplýva
z predloženého výpisu z úverového účtu, podľa ktorého žalobkyňa poslednú úhradu vykonala 22.
septembra 2009 a následne až 1. marca 2010 -, veriteľ po tom, ako uplynula zákonná 15-dňová lehota
od notifikácie na uplatnenie jeho práva na zaplatenie celej pohľadávky, 9. februára 2010 využil právo

vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru pre nesplnenie niektorej splátky, čo žalobkyni
oznámil listom z toho istého dňa 9. februára 2010, ktorý si podľa doručenky žalobkyňa osobne prevzala
16. februára 2010, a zároveň ju vyzval na úhradu celého dlhu v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia
tejto výzvy.

13. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že žalobkyňa poskytnutý spotrebiteľský úver riadne a včas
nesplácala, preto veriteľ po uplynutí troch mesiacov od omeškania s riadnym a včasným zaplatením
splátky za mesiac október 2009 (t. j. po troch mesiacoch od 19. októbra 2009, čiže od 19. januára
2010) a pokým nenastala splatnosť najbližšej nasledujúcej splátky (t. j. do 18. februára 2010), za
súčasného upozornenia žalobkyne na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky

(listom z 9. decembra 2009), vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru 9. februára 2010. Realizáciou
tohto právneho úkonu veriteľom žalobkyňa stratila výhodu splácať spotrebiteľský úver v mesačných
splátkach a veriteľovi vzniklo právo žiadať od žalobkyne zaplatenie celej pohľadávky naraz. Predmetná
banková pohľadávka veriteľa sa tak stala v celom rozsahu splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

14.1. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
18. decembra 2012 uzavretej medzi veriteľom Poštovou bankou, a.s., ako postupcom a spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom v Larnake, Arch. Makariou & Kalograion 4, Cyprus,
reg. č.: HE 275225, ako postupníkom bola v celom rozsahu splatná banková pohľadávka z predmetnej

úverovej zmluvy proti žalobkyni postúpená postupníkovi, a to zároveň za splnenia podmienok podľa §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., keďže žalobkyňa aj napriek písomnej výzve veriteľa (banky) z 9.
februára 2010 jednak zostala nepretržite v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku dlhšie ako
90 dní, a jednak súčet všetkých omeškaní žalobkyne s plnením dlhu presiahol ku dňu postúpenia dobu
jeden rok. Postupca oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky listom z 22. januára 2013.

14.2. V konaní bolo taktiež zistené, že spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako nový
vlastník pohľadávky voči žalobkyni z predmetnej úverovej zmluvy v hmotnoprávnom postavení postupcu
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15. januára 2013 previedla túto pohľadávku na spoločnosť
PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, ako postupníka,
a to za splnenia podmienok podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku

dňu postúpenia. Individualizácia postúpenia práve tejto pohľadávky voči žalobkyni bola preukázaná
predloženým výpisom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z 15. januára 2013.14.3. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o. je zrejmé, že táto
spoločnosť zanikla 9. augusta 2017 v dôsledku zlúčenia so žalovanou, ktorá sa tak stala jej univerzálnym
právnym nástupcom.

14.4. So zreteľom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná sa na základe postúpenia pohľadávky z
18. decembra 2012 a následne ďalšieho postúpenia pohľadávky z 15. januára 2013 stala vlastníkom
predmetnej pohľadávky voči žalobkyni zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18.
marca 2009, a teda subjektom oprávneným (vecne legitimovaným) požadovať splnenie povinnosti
žalobkyne ako dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Súd pritom nezistil žiadne nedostatky,

ktoré by mali spomenuté postúpenia pohľadávky ako právne úkony robiť neplatnými v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu vyhodnotil námietku žalobkyne o neplatnosti predmetných
postúpení pohľadávky ako neopodstatnenú.

15. Z výpisu z úverového účtu súd považoval za preukázané, že žalobkyňa povodenému veriteľovi
Poštovej banke, a.s. do dňa postúpenia pohľadávky 18. decembra 2012 zaplatila platbami vykonanými v

období od apríla 2009 do augusta 2010 v súhrne sumu 1 030,47 eur. Následne po postúpení pohľadávky
z 15. januára 2013 zaplatila novému veriteľovi PRO CIVITAS s. r. o., ktorého univerzálnym právnym
nástupcom je žalovaná, platbami vykonanými v období od apríla 2013 do júla 2015 sumu v súhrne
5 106,67 eur. Celková suma z predmetného spotrebiteľského úveru a úverového záväzkovoprávneho
vzťahu, ktorá bola žalobkyňou zaplatená veriteľovi, tak predstavuje hodnotu 6 137,14 eur (t. j. 1 030,47

eur + 5 106,67 eur).

16. Pokiaľ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje pre absenciu povinných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, veriteľovi potom vzniklo právo žiadať vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky len do sumy istiny spotrebiteľského úveru, t. j. do výšky 2 000 eur.

17. Matematickým porovnaním sumy peňažného plnenia, na ktoré vznikol veriteľovi z predmetnej
úverovej zmluvy nárok (t. j. 2 000 eur), a sumy, ktorá bola žalobkyňou veriteľovi skutočne vyplatená (t.
j. 6 137,14 eur), súd zistil, že veriteľovi bolo zo strany žalobkyne plnené vo výške prevyšujúcej jeho

hmotnoprávny nárok na vrátenie istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Plnenie žalobkyne, ktoré
bolo poskytnuté žalovanej nad uvedený rozsah, teda vo výške 4 137,14 eur (t. j. 6 137,14 eur - 2 000
eur), je preto potrebné vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu
v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

18. Konkludujúc uvedené, súd žalobe žalobkyne ako subjektu, na úkor koho bolo bezdôvodné
obohatenie získané (t. j. ukráteného), smerujúcej proti žalovanej ako subjektu, kto bezdôvodné
obohatenie získal (t. j. obohatenému), v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 137,14
eur ako dôvodnej vyhovel a jej žalobu vo zvyšku istiny a k nej prislúchajúcim príslušenstvom ako
neopodstatnenú zamietol.

19. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nemá osobitne ustanovenú lehotu splatnosti a takáto
lehota v danom prípade nebola stanovená ani rozhodnutím ani dohodou medzi účastníkmi tohto vzťahu,
a preto je potrebné ju posúdiť podľa § 563 Občianskeho zákonníka tak, že nárok sa musí uspokojiť
prvého dňa po tom, keď veriteľ (t. j. ukrátený) o jeho uspokojenie dlžníka (t. j. obohateného) požiadal.

Žalobkyňa ako veriteľ z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvala žalovanú na úhradu
predmetného plnenia na základe predžalobnej výzvy z 8. septembra 2022 v lehote splatnosti do 12.
septembra 2022. Žalovaná tento peňažný nárok žalobkyni v určenej lehote splatnosti nezaplatila, a tak
sa nasledujúci deň dostala s jeho plnením do omeškania. Súd preto priznal žalobkyni tiež nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 8,50

% ročne z dlžnej sumy 4 137,14 eur za dobu omeškania od 13. septembra 2022 až do jej zaplatenia.

20. Žalovaná proti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesla námietku
premlčania. Súd túto jej námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
20.1. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že pre určenie začiatku

plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na
základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je podstatná skutočná
vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej
v úverovej zmluve (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 29/2021,ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 14/2022).
20.2. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť

o tejto podstatnej skutkovej okolnosti, treba vychádzať z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa
dozvedela o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Týmto momentom je podľa názoru
súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s jej právnym
zástupcom, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou. K tejto porade v danom prípade došlo 22.

augusta 2022, a preto ak podala predmetnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súde 22.
septembra2022,jepotrebnéskonštatovať,žejejprávobolouplatnenévčas,t.j.prizachovanídvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty.
20.3. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít takisto platí, že analogická
aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na

základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie z 22. apríla 2021 vo veci C-485/19 v právnom poriadku Slovenskej republiky (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 268/2021, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15/2022).
20.4. Z výpisu z úverového účtu a z mailu žalovanej zo16. augusta 2022 adresovanom žalobkyni o jej

úhradách dlhu z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa preplatila sumu istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru 13. júna 2014. Za plnenie bez právneho dôvodu preto treba považovať všetky
platby žalobkyne v prospech žalovanej vykonané od 13. júna 2014. Ak však žalobkyňa podala
predmetnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súde 22. septembra 2022, je takisto potrebné
skonštatovať, že jej právo bolo uplatnené včas, t. j. aj pri zachovaní desaťročnej objektívnej premlčacej

lehoty.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), pretože každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Z
hodnoty predmetu konania 5 106,67 eur s príslušenstvom mala žalobkyňa úspech v časti o zaplatenie

4 137,14 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 81,01 %. Žaloba vo zvyšku bola zamietnutá, čo treba
považovať za úspech žalovanej v konaní; žalovaná teda mala úspech v časti o zaplatenie 969,53 eur
s príslušenstvom, čo predstavuje 18,99 %. V rozhodovanom spore teda procesne úspešnejšou stranou
bola žalobkyňa, a preto jej proti žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi
ich čiastočnými pomermi úspechu v konaní (81,01 % - 18,99 %), ktorý je 62,02 %. O výške náhrady trov

konania žalobkyne, ktorú jej bude žalovaná povinná zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.