Rozsudok – Ostatné – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623208376
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623208376.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcov: I. Q. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XX, XXX XX Z., št. prísl. SR, II. A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XXXX, XXX XX Z., št.
prísl. SR, právne zast.: JUDr. Zuzana Flaková, advokátka, so sídlom Mesačná 9, 821 02 Bratislava, IČO:
42 179 564, proti žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Z., št. prísl. SR, právne
zast.: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová, advokátka, so sídlom Sibírska 2, 908 51 Holíč, IČO: 52 164
039HoHHH, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci
Z., okres: W., katastrálne územie Z., zapísaným na Okresnom úrade W., odbor katastrálny, vedeným

na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele D. č.
XXXX, pozemok - parcela D. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok - parcela D. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada.

II. Súd n a r i a ď u j e predaj nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. tohto rozsudku, s tým, že
výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetných
nehnuteľnostiach a to žalobcovi v I. rade v podiele 1, žalobkyni v II. rade v podiele 1/4 a žalovanému

v podiele 1.

III. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou podanou na súde dňa 04.07.2023 domáhali toho, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam ako sú špecifikované vo výroku
I. tohto rozsudku (ďalej len sporné nehnuteľnosti) spôsobom, že tieto prikáže do výlučného vlastníctva

žalovaného. Ďalej žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom na vyrovnanie ich podielu a
to každému sumu 33.000 € do 60. dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že sporné
nehnuteľnosti vlastnia žalobcovia každý v podiele 1 iny a žalovaný v podiele 1 - ice. Predmetné
nehnuteľnosti nadobudli strany sporu postupne od svojich rodičov, najprv po otcovi, ktorý zomrel v
roku XXXX a následne aj po matke, ktorá im v apríli XXXX darovala svoju časť. V rodinnom dome
ešte za života rodičov zostal bývať žalovaný s tým, že doopatruje najprv otca a potom aj matku. Z
toho dôvodu nadobudol žalovaný na sporných nehnuteľnostiach podiel 1 - ice. V apríli XXXX kedy

sa stal žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 - ice tento sľúbil ich matke, že môže zostať
v dome bývať až do svojej smrti, že ju riadne doopatruje a poskytne pomoc v starobe a chorobe.
Medzi žalovaným a ich matkou však neustále vznikali nezhody a potom aj medzi nimi ako súrodencami
navzájom. Od roku XXXX ich matka išla bývať do W. P. I. B. Z., pričom v apríli XXXX zomrela. Spornénehnuteľnosti teda užíva výlučne žalovaný, pričom žalobcovia nemajú záujem, na tom, aby zotrvávali
v tomto spoluvlastníctve, kedy sú fakticky vylúčení z ich užívania. Žalovanému navrhli, aby sa stal ich
výlučným vlastníkom a ich vyplatil s čím aj súhlasila, ale uviedol, že nemá peniaze na vyplatenie. Inú

možnosť riešenia doteraz žalovaný nenavrhol. Keďže vzťahy medzi spoluvlastníkmi nie sú najlepšie
resp. v poslednej dobe sa ešte zhoršili a medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným prebieha ešte jedno
súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ohľadom iných nehnuteľností v
k.ú. Z. a to pod č.k. W.-X D., ktoré doteraz nie je právoplatne skončené rozhodli sa domáhať svojich práv
súdnou cestou. Sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Žalobcovia nemajú o ne záujme a keďže

v sporných nehnuteľnostiach žalovaný býva a teda užíva ich výlučne sám, je dôvodné predpokladať, že
sa chce stať ich výlučným vlastníkom, navrhli, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a tieto prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného za primeranú finančnú náhradu ako je uvedené vyššie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.10.2023 v ktorom uviedol, že podaná žaloba je
nedôvodná a preto žiada aby ju súd zamietol. Poukázal najmä na skutočnosť, že podanie žaloby

bolo prinajmenšom predčasné, pretože zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné
realizovať uzatvorením mimosúdnej dohody. O uzatvorenie tejto dohody má žalovaný záujem už
niekoľko rokov. Toto tvrdenie žalovaného je preukázané aj z obsahu spisu OS Senica sp.zn. W.-
X D. /., keď už v tomto konaní žalovaný opakovane navrhoval uzatvorenie mimosúdnej dohody,
ktorou by došlo ku komplexnému vyporiadaniu spoluvlastníckych práv, pretože žalobcovia a žalovaný

sú podielovými spoluvlastníkmi aj ďalších nehnuteľností a to v k.ú D. aj k.ú. Z.. Žalobcovia sú si
vedomí, že žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré by mohol použiť na vyrovnanie parity
podielov napriek tomu navrhujú, aby ich vyplatil spolu v sume 66 000 €. Takýto návrh žalobcov preto
považuje za rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že žalovaný nemá možnosť zabezpečiť si iné
bývanie a je už v dôchodkovom veku žiada, aby túto skutočnosť súd zohľadnil ako dôvod osobitného

zreteľa a aby podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevypriadal. Tiež poukázal na ustanovenie § 141
a nasl. Občianskeho zákonníka OZ) podľa ktorého je súd povinný striktne postupovať, pričom doteraz
žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz, či sú sporné nehnuteľnosti reálne deliteľné alebo nie.
V prípade ak by sa preukázalo, že sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľne, žalobca navrhuje, aby
boli prikázané do vlastníctva žalobcov a aby ho títo vyplatili. V prípade, ak by však žalobcovia neprejavili

o sporné nehnuteľnosti záujem, súd môže nariadiť ich predaj, avšak hospodárnejšie pre všetky strany
sporu by bolo, keby spoločne sporné nehnuteľnosti predali mimosúdne. Podľa neho neideálnejšie
by bolo, keby žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach ako i na
nehnuteľnostiach v k.ú. D. na žalobcov a žalobca v 1. rade by previedol svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu OS Senica W.- XC /. na žalovaného.

3. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili písomným podaním zo dňa 28.11.2023 v tom zmysle,
že zotrvali na podanej žalobe nakoľko o mimosúdnu dohodu so žalovaným sa snažia už dlhé roky. Tento
im nikdy nepredložil konkrétny návrh dohody ohľadom vyporiadania ani jednej z nehnuteľností, či už
jednotlivo alebo vcelku, iba neustále deklaruje možnosť mimosúdnej dohody, čo však k jej uzatvoreniu

nestačí. Majú za to, že tvrdenia žalovaného o možnosti dohody sú účelové a reálne nesledujú jeho
úmysel dohodu uzavrieť. Žalovanému vyhovuje stav aký je t.j. stav podielového spoluvlastníctva na
všetkých nehnuteľnostiach, pričom nemá skutočný záujem sa na niečom dohodnúť. Svojim konaním
žalovaný sleduje jedine oddialenie súdneho konania resp. rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný vo
svojomvyjadreníokreminéhotvrdil,žežalobcoviavyužívajújehoinsolventnosťanemožnosťzabezpečiť

si iné bývanie a napriek tomu žiadajú zrušenie a vyporiadanie PS v tomto konaní spôsobom, ktorý
on považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto istých dôvodov, ktoré považuje tiež za dôvody
hodné osobitného zreteľa, taktiež žiada spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať. K uvedenému uviedli,
že práve z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti spolu s príslušenstvom žalovaný dlhodobo užíva a býva
v nich, má tam ohlásený trvalý pobyt a celý život pred žalobcami deklaroval, že chce zostať bývať v

tomto dome, že ho bude opravovať a zveľaďovať a riadne sa o neho starať a chcel byť jeho výlučným
vlastníkom, navrhli mu žalobcovia aby si ich podiely odkúpil. Zo začiatku s tým aj súhlasil, avšak keď
by malo prísť k výplate tak názor zmenil a tvrdí, že sporné nehnuteľnosti nechce. V jednom a tom istom
vyjadrení ďalej uvádza, že podielové spoluvlastníctvo zrušiť nechce a tiež že chce aby boli sporné na
nehnuteľnosti prikázané žalobcom. Sú toho názoru, že nie je možné žiadať aj nezrušenie aj zrušenie

podielového spoluvlastníctva. K nezrušeniu PS sa môže pristúpiť len z dôvodov hodných osobitého
zreteľa, ktoré trvajú na strane žalovaného a sú veľmi závažného charakteru. Uvedené dôvody musia
byť v konaní nie len tvrdené ale aj riadne preukázané, aby mohli byť následne starostlivo súdom
preskúmané a vyhodnotené. Samotné tvrdenie žalovaného, že v sporných nehnuteľnostiach býva a ževlastní ďalšie nehnuteľnosti považujú za irelevantné. Pokiaľ ide o predloženie dôkazu na reálnu deľbu,
poukázali na predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Ing. Nečasa, ktorý v závere
konštatuje reálnu nedeliteľnosť sporných nehnuteľností. Vzhľadom na ostatné vyjadrenie žalovaného k

žalobe žalobcovia uviedli, že oni majú vlastné bývanie zabezpečené a ani jeden z nich nemá záujem
o prikázanie sporných nehnuteľností do vlastníctva. Naopak žalovaný v sporných nehnuteľnostiach
má zabezpečené bývanie a preto zotrvali na podanej žalobe. K možnosti komplexného vyporiadania
vlastníckych práv ku všetkým spoločným nehnuteľnostiam uviedli, že tento návrh je pre nich novinkou,
ktorú im nikdy predtým nenavrhol, čo len preukazuje jeho neustále meniace sa stanoviská. Tiež tento

návrh žalovaného odporuje logike, nakoľko v konaní OS Senica W. -XC XXX/XXXX bolo znaleckým
dokazovaním preukázané, že kovodieľňa o ktorú v tomto konaní ide, je ako objekt v dezolátnom stave,
je neobývateľná a potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu resp. najvhodnejšie by bolo túto stavbu zbúrať.

4. Žalovaný sa vo veci opätovne vyjadril podaním zo dňa 02.07.2024, v ktorom navrhol uzatvoriť
mimosúdnu dohodu v tom zmysle, že žalobkyne v 2. rade by svoj podiel v tomto konaní by táto previedla

na neho pričom on by bezplatne previedol na žalobkyňu svoj podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. D. a
doplatil by jej prislúchajúcu časť na vyrovnanie parity podielov na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom
toho sporu. Pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade navrhol, aby títo uzatvorili zámennú zmluvu podľa ktorej by sa
žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu OS Senica W. - X D. XXX/
XXXX a žalobca v 1. rade by sa stal vlastníkom nehnuteľností , ktoré súd predmetom tohto sporu. Tiež

podal návrh na prerušenie tohto konania z dôvodu, že na súde prebieha iné konanie a to konanie pod
č.k. W. - X D. /., ktoré je toho času na odvolacom súde pričom predmetom tohto iného konania je tiež
zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným. Otázka,
ktorá sa rieši v tomto inom konaní je rozhodujúca aj pre toto konanie a to preto, že ak súd v tomto inom
konaní zruší podielové spoluvlastníctvo a prikáže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto iného sporu

do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade, tento bude musieť žalovaného vyplatiť a žalovaný bude mať
dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov v tomto spore. V prípade ak
v tomto inom konaní budú nehnuteľnosti naopak prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, bude
musieť žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu predať, aby mal na vyplatenie ostatných
spoluvlastníkov z iných nehnuteľností.

5. Žalobcovia sa k ostatnému vyjadreniu žalovaného vyjadrili podaním zo dňa 02.07.2024 kde vzhľadom
na rôzne meniace sa stanoviská žalovaného počas sporu k predmetu sporu navrhli, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a nariadil ich predaj.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú
Z., obsahom návrhu žalobcov na uzatvorenie mimosúdnej dohody ohľadom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva zo dňa 24.04.2023, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, písomnými
vyjadreniami strán sporu, rozsudkom OS Senica W. - X D. XXX/XXXX zo dňa 10.08.2023 ako i ostatým
obsahom spisu a zistil skutkový stav uvedený nižšie.

7. Z výpisu z LV je zrejmé, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to
žalobcovia každý v podiele 1-iny a žalovaný v podiele 1-ice. Nadobudnutie spoluvlastníckych podielov
stranami sporu nie je sporné.

8. Výsluchom strán sporu ako i z príslušných LV súd zistil, že žalobca v 1. rade a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele 1- ice nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a kú Z.,
ohľadom ktorých prebieha konanie vedené pred OS Senica pod čk. W.- X D. XXX/XXXX, ktoré nie je
právoplatne skončené. Vo veci bol dňa vyhlásený rozsudok č.k. W.- X D. /. dňa 10.08.2023, ktorým súd
žalobu zamietol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OZ, nakoľko obaja spoluvlastníci prejavili o sporné

nehnuteľnosti záujem a obaja ich používajú na podnikateľskú činnosť. Momentálne prebieha odvolacie
konanie na odvolacom súdu v Trnave. Ďalej strany sporu vlastnia nehnuteľnosti evidované na LV č. XX
pre obec a k.ú D. a to každý v podiele 1/3- iny, tieto nie sú predmetom žiadneho sporu.

9. Všeobecná hodnota sporných nehnuteľností ako aj skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti nie sú reálne

deliteľné vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý strany sporu nerozporovali.

10. Po otvorení pojednávania žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na žalobe,
len pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a keďže ani jedna zo strán sporuneprejavila o sporné nehnuteľnosti záujem navrhli, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil
predaj sporných nehnuteľností s rozdelením výťažku každému vo výške ich spoluvlastníckych podielov.

11. Žalovaný pri svojej výpovedi zotrval na svojom ostatnom písomnom vyjadrení zo dňa 02.07.2024.

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne.
Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal zo zásad stanovených v citovanom

ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ani v konaní pred súdom nedošlo k dohode
spoluvlastníkov, preto súd spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam zrušil.

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

15. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a

súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvareálnymrozdelenímmedzispoluvlastníkovpodľavýškypodielovprichádza
do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Samotná možnosť reálneho
rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej
miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym

rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo
by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva
nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel

všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci
podľamiestnychpodmienokobstaraniepodobnejveci,akábolapredstavovanápodielomspoluvlastníka,
ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým

súhlasí. Zároveň súd sa musí zaoberať posúdením solventnosti spoluvlastníka, ktorému má pripadnúť
celá vec. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja
spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú teda podielovými

spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to žalobcovia každý v podiele 1-iny a žalovaný v podiele 1-
ice. Otázku možnosti reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností, ako prvý spôsob vyporiadania súd
vyhodnotilakonemožnú,nakoľkozákonpripúšťaibadelenievovertikálnejrovine,pričommusiavzniknúť
samostatné časti od základov po strechu, čo v danom prípade nie je možné. Toto vyplýva aj zo záverov
znaleckého posudku cit. vyššie.

17. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za primeranú náhradu. V súdenej veci dospel súd k záveru, že ani pre túto možnosť nie sú naplnené
všetky zákonné podmienky nakoľko ani jedna zo strán sporu neprejavila o sporné nehnuteľnosti záujem.

Žalobcovia neprejavili vôbec žiaden záujem a žalovaný uviedol, že on by aj záujem mal, nakoľko v
nich býva ale nepreukázal solventnosť. Tiež sa vyjadroval rozporuplne, nakoľko pri prvej výpovedi sa
vyjadril že má záujem a v ostatnom vyjadrení už záujem nemal a súčasne tiež žiadal nezrušiť z dôvodovosobitného zreteľa, ktoré vidí v tom, že v sporných nehnuteľnostiach dlhodobo býva a je v dôchodkovom
veku.

18. Keďže prvý a ani druhý spôsob vyporiadania nie je možný, súd pristúpil k tretiemu spôsobu zrušenia
avyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaatonariadenímpredajaspoločnejveciarozdelenievýťažku
z predaja každému vo výške ich spoluvlastníckych podielov. Takto bude garantované právo strán sporu,
aby za svoj spoluvlastnícky podiel dostali finančnú náhradu, zároveň nebude nijako dotknuté ani právo
strán sporu uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. v prípade

nemožnostidohodymajú stranysporumožnosťsaonehnuteľnostiuchádzaťajprinariadeníichpredaja.

19. Súd v danom prípade poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnosti zrušené a vyporiadané rozhodnutím súdu nezaniká vždy dňom, kedy súdne rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Ak došlo k vyporiadaniu predajom nehnuteľnosti a rozdelením podľa výťažku,
spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom. Nehnuteľnosť tak naďalej zostáva v spoluvlastníctve,

až pokým nedôjde k jej predaju, rozhodnutím súdu o zrušení spoluvlastníctva a nariadení predaja
nehnuteľnosti vzniká len exekučný titul, ktorý oprávňuje ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, aby sa
domáhal jeho výkonu (napr. podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa príslušných ustanovení
zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku). Vzhľadom na to, že podielové spoluvlastníctvo zrušené
rozhodnutím súdu nariadením predaja a rozdelením výťažku zaniká až dňom, kedy dôjde k predaju

nehnuteľnosti, môžu spoluvlastníci aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zániku podielového
spoluvlastníctva nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi bez toho, aby boli pri tom akokoľvek
obmedzovaní vo svojej zmluvnej voľnosti len preto, že bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní
ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V prípade nariadenia predaja spoločnej nehnuteľnosti
zostáva táto nehnuteľnosť až do uskutočnenia predaja v režime spoluvlastníctva, spoluvlastníci

môžu so svojimi spoluvlastníckymi podielmi nakladať a strany sporu ako spoluvlastníci si môžu toto
spoluvlastníctvo zrušiť aj iným spôsobom (napr. dohodou). K tomu pozri napr. Rozbor Najvyššieho súdu
SSR č. D. X/XX, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk Y. XX/XXXX, rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX publikovaný v Právní rozhledy č. XX/XXXX.

20. Súd v danej veci nevzhľadal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podielové
spoluvlastníctvo nezrušil. V každom prípade musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad
záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom. Samotná
skutočnosť, že žalovaný v sporných nehnuteľnostiach býva resp. že je v dôchodkovom veku nezakladá
dôvod ako to má na mysli ustanovenie § 142 ods. 2 OZ. Naopak súd mal preukázané, že žalovaný

vlastní aj iné nehnuteľnosti predajom ktorých by mohol mať finančný prospech, ktorý by mohol použiť na
vyplatenie ostatných spoluvlastníkov resp. zadovážiť si vlastné bývanie. Navyše z konania OS Senica
W.- X D. /. je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom toho konania stále žalobca v 1. rade ale aj
žalovaný používajú na podnikateľské účely, teda žalovaný má finančný prospech aj z tohto podnikania.

21. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, nakoľko má za to, že tu
nebol relevantný dôvod na prerušenie konania. V konaní OS Senica W.- X D. /. sa vyporiadavajú iné
nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve len žalobcu v 1. rade a žalovaného, žalobkyňa v
2. rade ich nevlastní vôbec. Z obsahu rozhodnutia v tejto veci (spis si nemohol súd pripojiť, nakoľko sa
nachádza na KS Trnava, kde prebieha odvolacie konanie) je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti ako žalobca

v 1. rade tak aj žalovaný stále používajú na podnikateľské účely, tieto neslúžia a ani nie sú vhodné na
bývanie. Navyše tento spor sa vedie už od roku 2015 a inicioval ho žalobca v 1. rade a je teda zrejmé, že
žalovaný nemá skutočný záujem na uzatvorení akejkoľvek dohody ohľadom spoločných nehnuteľností.
Pokiaľ ide o spoločné nehnuteľnosti strán sporu v k.ú. D. ohľadom týchto sa zatiaľ nevedie žiadne
súdne konanie. Rozhodnutie vo veci OS Senica č.k. W.- XC /. nemôže žiadnym relevantným spôsobom

ovplyvniť rozhodnutie v danej veci, pričom súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že argumenty, ktoré
použil žalovaný v súvislosti s týmto konaním sú skutočne z jeho strany len špekulatívne v snahe oddialiť
rozhodnutie v danej veci.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,

pričom podielové spoluvlastníctvo zrušil a nariadil predaj sporných nehnuteľností.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.24. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, prizná súd strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov
treba hodnotiť výsledok sporu (úspech procesnej strany), so zreteľom na všetky okolnosti konania,
konkrétne je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku zrušeniu podielového

spoluvlastníctva, a ako ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto
porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a
akým spôsobom ho vyporiadal. V predmetnej právnej veci sa strany sporu na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva nezhodli. Nakoľko súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a to nariadením
predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku z predaja každému v 1/2-ici, nemožno hovoriť o úspechu
žalobkyne alebo žalovaného, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou, preto pre

spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu sa javí byť najvhodnejšie, aby si každá strana
sporu sama znášala trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.