Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jakub Sládek

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-50Csp/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222203238
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1222203238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: F. W., I.. X. X. XXXX, Z. X. I.. XXXX/X, Z.,
o zaplatenie 9.053,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 9.053,78 eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne.

Jeho právny predchodca, OTP Banka Slovensko, a.s., uzatvoril 27. 10. 2016 so žalovaným zmluvu o
úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 11.739 eur. Úver sa žalovaný
zaviazal vrátiť v mesačných splátkach.
Úver žalovaný riadne a včas nesplácal, a preto jeho právny predchodca vyhlásil dňa 1. 3. 2020
mimoriadnu splatnosť úveru. Proces zosplatnenia veriteľ dodržal.
Dlžnú sumu žalovaný neuhradil.
Zmluva o úvere podľa žalobcu obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného

zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
Následne OTP Banka Slovensko, a.s. na neho postúpila pohľadávku voči žalovanému.
Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu 9.253,78 eur. Pozostáva z istiny 7.779,17 eur,
z riadneho úroku vo výške 1.356,50 eur, z úroku z omeškania vo výške 101,85 eur a z ostatného
príslušenstva vo výške 16,26 eur.
Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil 200 eur.
Preto sa obrátil so žalobou na súd.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal pasívny.
3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie. Skutkový stav sporný nebol.
Súd mal za preukázané z predloženej zmluvy o úvere, že OTP Banka Slovensko, a.s. uzatvoril so
žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 11.739 eur.
Súd ďalej zistil zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s.
a postupníkom žalobcom uzavretej dňa 7. 5. 2021, že došlo k postúpeniu pohľadávky, vrátane

príslušenstva.
Súd tiež zistil, že OTP Banka Slovensko, a.s. výzvou pred zosplatnením dňa 26. 1. 2020 oznámila
dlžníkovi, že sa dostal do omeškania so splácaním úveru, keď mešká so splácaním úveru viac ako 3splátky. Dlžná pohľadávka banky po lehote splatnosti je 1.220,04 eur, ktorú žiadala uhradiť do 15 dní a
zároveň upozornila dlžníka, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, vyhlási úver za predčasne splatný.
Ďalej súd zistil, že Tatra banka, a.s. listom zo dňa 17. 2. 2020 oznámila žalovanému, že vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého zostatku úveru.
Sporné nebolo, že žalovanú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil.
4. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil.
5. Súd mal za to, že dňa 27. 10. 2016 došlo platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi
OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaným.

6. Veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, poskytoval úver, a žalovaný konal v
pozícii spotrebiteľa, pretože si bral úver na svoju osobnú spotrebu. Preto súd posúdil túto zmluvu ako
spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne úver ako spotrebiteľský podľa § 1
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch („zákon o spotrebiteľských úveroch“).
7. Súd skúmal, či v tomto prípade bol dodržaný zákonom stanovený postup postúpenia bankovej
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách („zákon o bankách“). Uvedené totiž

má vplyv na to, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, teda či je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia voči žalovanému. Súd podotýka, že skúmanie vecnej legitimácie vykonáva súd aj bez návrhu
strany sporu.
Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je
veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere

podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní

klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
8. Predpokladom platného postúpenia pohľadávky je platné zosplatnenie pohľadávky.
9. Podmienky zosplatnenia úveru upravujú §§ 53 ods. 9 a 565 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.
10. Súd preto skúmal, či bol dodržaný proces zosplatnenia a dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu tento proces nedodržal.
11. Najvyšší súd SR judikuje, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo

strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“ (uznesenie zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo 2/2023). K
totožným záverom dospela súdna prax - napr. v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.
8. 2024, sp. zn. 11CoCsp/17/2024.
12. Súd, preskúmajúc úkon zosplatnenia - teda Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 17.

2. 2020 -, dospel k záveru, že neobsahuje špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú jednorazovo a
predčasne právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh. Uvedené nie je možné ani v korelácií s výzvou
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože ani tá neobsahuje uvedenú špecifikáciu splátky.
Preto následkom je neplatný právny úkon zosplatnenia celého dlhu.13. Následkom neplatného zosplatnenia preto úver nie je predčasne zosplatnený. A podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách platí, že banka môže postúpiť len splatnú pohľadávku. Keďže banka postúpila na
žalobcu pohľadávku, ktorá splatná nie je, tak je postúpenie pohľadávky neplatné pre rozpor so zákonom

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Z tohto dôvodu súd
výrokom I. žalobu zamietol.
14. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súd výrokom II. náhradu trov konania
nepriznal, keďže „ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17

Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada
trov konania nepriznáva“ (R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.