Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/122/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010354
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010354.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti odsúdenému A. A., nar. XX.XX.XXXX v
Handlovej, trvale bytom B., C. XX.XXXXXXX XX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v D. E. E.
- A., na neverejnom zasadnutí dňa 28. februára 2025 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. júna 2024, sp. zn. 2Nt/17/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu
a u k l a d á s a okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. júna 2024, sp. zn. 2Nt/17/2024, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd zamieta návrh odsúdeného A. A., nar. XX.X.XXXX v B., t.č.
bytom B., C. XX.XXXXXXX XX/XX, č. vo výkone trestu D. F. G. H. E. E. – Kráľová zo dňa 15.4.2024 na
povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prievidza č. 1T/280/2012, pretože nezistil podmienky
obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.“

Proti citovanému uzneseniu odsúdený podal sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú

prostredníctvom ustanoveného obhajcu bližšie písomne odôvodnil s poukazom na výrokovú časť
napadnutého uznesenia a ďalej uviedol nasledovné:

„Výrok Uznesenia, ako aj závery ku ktorým súd dospel v tomto konaní, považujem za nesprávne. Mám
za to, že v konaní boli dostatočne preukázané podmienky na obnovu konania. Mám za to, že vyšli najavo
nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, pretože sa konalo v mojej neprítomnosti, ktoré sami

o sebe a v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, preukazujú moju nevinu zo spáchania
skutku, za ktorého spáchanie som bol právoplatne odsúdený.

Mám za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie v rámci tohto konania a to výrazne v môj
neprospech a nepripustil vykonanie žiadneho z mnou navrhovaných dôkazov. Mám za to, že ak by súd
vykonal mnou navrhované dôkazy, tak sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

Na základe vyššie uvedeného považujem výrok Uznesenia, ktorým súd zamietol návrh na povolenie
obnovy konania, pretože nezistil podmienky obnovy konania za nesprávny a preto žiadam, aby
nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku vyhovel mojej sťažnosti a napadnuté Uznesenie
Okresného súdu Prievidza zrušil a vo veci rozhodol sám, alebo uložil Okresnému súdu Prievidza, aby
vo veci znovu konal a rozhodol.“Prokurátorsapovyhlásenínapadnutéhouzneseniavzdalprávapodaťprotinemusťažnosť.Kpísomným
dôvodom podanej sťažnosti odsúdeného sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu
písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti, dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

V rámci preskúmavania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom, na základe čoho zistil, že je nepreskúmateľné a predčasné.

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov
podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava
právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové

okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti
alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným
skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom
nasprávnuaplikáciuprávnychpredpisov,tentomimoriadnyopravnýprostriedokniejeurčenýnanápravu
súdnych rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku

nesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych
noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl.
Tr. por.).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné tiež dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie

obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch
hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy súdu
skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo v spojení
so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné
právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na

prvú otázku.

Na základe preskúmania veci krajský súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa
25.10.2023, sp. zn. 1T/280/2012 bolo rozhodnuté, že odsúdený A. A. bol uznaný za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona v znení zákona č. 262/2011

Z. z. na skutkovom základe, že„hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu
svojho syna I. A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo 221/1998 zo dňa
11. septembra 1998 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 300,- Sk (9,96 eur), rozsudkom
Okresného súdu v Trenčíne, číslo 32P 330/2007 zo dňa 16. apríla 2008, právoplatným dňa 20.mája
2008, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 624,- Sk (20,71 eur) mesačne za obdobie od 01.

apríla 2005 do 30. júna 2005 sumou 645,- Sk (22,41 eur) mesačne, za obdobie od 01. júla 2005 do 30.
júna 2007 sumou 681,- Sk (22,61 eur) mesačne za obdobie od 01. júla 2006 do 30. júna 2007 a sumou
702,- Sk (23,30 eur) mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01. júla 2007 do
rúk matky dieťaťa J. K., nar. XX.XX.XXXX, dlh na výživnom za obdobie od 01. apríla 2005 od 31. marca
2008 vo výške 13.302,- Sk mu súd povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po

500,- Sk (16,60 eur) až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok, v období od
20. mája 2008 do 07. decembra 2012 v Handlovej, okres Prievidza, v Hodoníne v Českej republike sa
plneniuvyživovacejpovinnostiúmyselnevyhýbaltým,ženemalvážnyzáujemoprácu,nikdenepracoval,
nezaevidoval sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nepožiadal o sprostredkovanie práce,výživné neplnil do dňa 10. mája 2014, čím zostal dlhovať za obdobie J. K. sumu 1.516,90 eur“.Za to bol
odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m) Tr, zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého poukázal na obsah výrokových častí konečných rozhodnutí
v pôvodnom konaní, na obsah návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na obsah konečných
návrhov odsúdeného a prokurátora na verejnom zasadnutí a na znenia § 394 ods. 1 a § 399 ods. 2

Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovaniadospelkzáveru,ženiesúsplnenépodmienkyobnovykonania,pretoženevyšlinajavonové
skutočnosti, resp. nové dôkazy, ktoré odôvodňujú iné rozhodnutie. Okresný súd svoj záver odôvodnil
nasledovne:

„Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,

že návrh odsúdeného A. A. zo dňa 15.4.2024 na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu
Prievidza č. 1T 280/2012 nie je dôvodný, pretože nezistil podmienky na povolenie obnovy konania v
zmysle § 394 Trestného poriadku. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nevyšli totiž
najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a tiež neboli

zistené žiadne iné skutočnosti uvedené v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali
povolenie obnovy konania. Skutočnosti, ktoré uvádzal odsúdený A. A. ako dôvody na základe ktorých by
mala byť povolená obnova konania jednak nie sú novými skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré by skôr
súdu neboli známe a tieto skutočnosti, ktoré uvádza v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr
známymi by neodôvodnili iné rozhodnutie o vine. Je potrebné predovšetkým uviesť, že už v trestnom

rozkaze Okresného súdu Prievidza č. 1T/280/2012 zo dňa 7.12.2012, ktorý bol doručený odsúdenému
A. A. dňa 28.12.2012 je uvedená výška zameškaného výživného 1.496,05 eur. Voči uvedenému
trestnému rozkazu podal odsúdený A. A. dňa 29.12.2012 odpor, v tomto odpore však neuvádzal,
že zameškané výživné uhradil, naopak namietal výšku uloženého trestu. Takže výška zameškaného
výživného bola známa odsúdenému A. A. už koncom roku 2012. Z obsahu spisu Okresného súdu

Prievidza č. 1T/280/2012, ktorý bol oboznamovaný na verejnom zasadnutí, je preukázané, že vo veci bol
dňa 12.8.2013 vydaný jednak príkaz na zatknutie obvineného A. A. podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku
a taktiež v uvedený deň bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Dôvodom vydania týchto rozhodnutí bolo
to, že po tom čo obvinený A. A. podal dňa 29.12.2012 odpor voči trestnému rozkazu, nedostavil sa na
viaceré pojednávania, zdržoval sa v Českej republike a preto nebolo možné zabezpečiť jeho účasť na

hlavnom pojednávaní. Táto situácia trvala až do rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.
1T/280/2012 zo dňa 25.10.2023, kedy bol odsúdený A. A. uznaný vinným zo žalovanej trestnej činnosti.
Obranu odsúdeného A. A., že poškodenej J. K. mal snahu zameškané výživné vo výške 1.500 eur
uhradiť, dokonca že túto sumu jej uhradil poštou, ale sa vrátila nedoručená, považuje súd za účelovú,
za obhajobu zvolenú až po tom čo bolo na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaný do výkonu

trestu na Slovensko z Českej republiky. Taktiež treba uviesť, že odsúdený A. A., po tom čo podal dňa
29.12.2012 odpor voči trestnému rozkazu, bol si vedomý, že trestné stíhanie vo veci jeho osoby pre
zanedbanie povinnej výživy trvá, nevyvinul však žiadnu aktivitu v tom smere, aby sa zaujímal či už
telefonicky alebo iným používaným spôsobom o stave trestného konania voči jeho osobe, aby prípadne
dokladoval súdu skutočnosti ktoré uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 15.04.2024,

v prípade, že by boli pravdivé. Súdu trvalo vyše 10 rokov aby právoplatne rozhodnutie v trestnej veci
odsúdeného A. A., ktorý sa vyhýbal pobytom v cudzine trestné stíhanie voči jeho osobe. Z týchto
dôvodov bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený v konaní o jeho návrhu na obnovu

konania navrhol vykonať výsluch svedkov na verejnom zasadnutí, a to svedkyne J. K. a svedka I. H.,
vykonanie ktorých dôkazov odsúdený odôvodnil.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, najmä na jeho vyššie citovanú časť,
a s poukazom na návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania opretý aj o návrh na výsluch vyššie

uvedených svedkov v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí, krajský súd dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom sa okresný súd vyporiadal
s návrhom odsúdeného na vykonanie výsluchu uvedených svedkov, ktorým návrhom odsúdený
tiež odôvodňoval podaný návrh na obnovu konania. Okresný súd nedal v napadnutom rozhodnutí

žiadnu odpoveď na rozhodnú otázku, či odsúdeným konkrétne navrhované dôkazy sú dôkazmi súdu
v pôvodnom konaní neznámymi. Keďže sa okresný súd nezaoberal už uvedenou otázkou, následne
v jeho rozhodnutí logicky absentujú aj jeho závery ohľadom ďalšej rozhodnej otázky, a to či by tieto
dôkazy samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli
viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Záver okresného súdu o tom, že

navrhované dôkazy sú účelové z dôvodu, že mohli byť odsúdeným uplatnené po doručení trestného
rozkazu, nie je relevantný z hľadiska posudzovania danosti zákonných podmienok na povolenie obnovy
konania podľa ustanovení § 394 Tr. por.

Po preskúmaní veci krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože nedáva odpovede na otázky, ktoré sú rozhodné pre

posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na obnovu konania. Krajský súd preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Po vrátení veci na nové konanie bude úlohou okresného súdu v zmysle vyššie uvedených právnych
úvah krajského súdu posúdiť, či ide o dôkazy neznáme súdu v pôvodnom konaní a v prípade pozitívnej

odpovedenapredchádzajúcuotázkuposúdiť,čitakýtodôkazbymoholodôvodniťinérozhodnutieovine.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.