Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-23Cpr/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117224905
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6117224905.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v spore žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova8,Bratislava,protižalovanej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/XXX,C.,ozaplatenie
sumy 278.487,88 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 278.487,88 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100%,

o výške ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou v upomínacom konaní Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.07.2017
a postúpenej bývalému Okresnému súdu Bratislava V dňa 20.11.2017 a následne postúpenému
bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 02.07.2018 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV) sa
žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 609.301 eur.
Žalobca skutkovo odôvodnili žalobu tým, že dňa 27.06.2017 bol bývalým Okresným súdom Bratislava III
vydaný rozsudok sp. zn. 6Tk/1/2017, ktorým súd rozhodol o schválení dohody o vine a treste uzatvorenej

dňa 02.06.2017 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III a žalovanou ako obvinenou,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.06.2017. V predmetnom rozhodnutí
je uvedené, že žalovaná bola vinná z toho, že od roku 2009 do 19.12.2016 ako zamestnankyňa žalobcu
vyberala z poklade v pravidelných intervaloch sumy od 500 eur do 5.000 eur, čím žalobcovi spôsobila
škodu vo výške 609.301 eur, ktorej výška bola zistená a overená vykonaním inventarizácie hlavnej
pokladne a klientskej pokladne dňa 19.12.2016, žalobca bol so svojim nárokom odkázaný na civilný
proces.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné doklady: rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 6Tk/1/2017 zo dňa 27.06.2017, právop. 27.08.2017.

3. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp.zn. 7Up/158/2017
dňa 27.07.2017, voči ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu považovala
za nepreukázaný a nedôvodný. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov SR (Plénum NS SR zo

dňa 25.111976) mala za to, že pokiaľ v odsudzujúcom trestnom rozsudku je uvedená výška škody,
aj keď je presne vyčíslená, súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného
rozsudku nemusia cítiť byť viazaný. Dôkazné bremeno vzniku presnej výšky škody znáša poškodený
– žalobca. Žalovaná namietala výšku škody z dôvodu, že inventarizácia hlavnej a klientskej pokladnenie je dostatočným podkladom na preukázanie výšky škody, pretože prístup k pokladniam mali viacerí
zamestnanci žalobcu, navyše finančné prostriedky 600.000 eur ani nemohla reálne minúť, keďže
v rozhodnom období nenadobudla žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vysokej hodnoty. Žalovaná

mala tiež za to, že škoda bola spôsobená aj samotným žalovaným, keďže tento toleroval porušovanie
finančných predpisov svojich zamestnancov a nezabezpečil vykonávanie potrebných kontrol finančných
prostriedkov v pokladniach, keby boli kontroly vykonávané riadne a včas, nedošlo by k vzniku škody
v rozsahu uvádzanom žalovaným.

4. Žalobca k odporu uviedol, že samotná žalovaná v zápisnici o výsluchu v trestnom konaní zo dňa
28.04.2017 uviedla, že sa cíti byť vinná z trestného činu krádeže, z ktorého je obvinená a pripustila, že
škoda mohla byť spôsobená vo výške 609.301 eur, pričom je v uznesení o vznesení obvinenia uvedené,
že žalovaná je obvinená zo spáchania trestného činu obzvlášť závažného zločinu krádeže.

5.UznesenímbývaléhoOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.23Cpr/6/2018-285zodňa03.08.2021,právopl

16.08.2021, súd pripustil vstup Allianz – Slovenskej poisťovne, a.s., IČO: 00 151 700 do konania na
stranežalobcuakožalobca2.UznesenímbývaléhoOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.23Cpr/6/2018-290
zo dňa 23.11.2021, právopl. 28.12.2021 súd z dôvodu, že žalobca 2 Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.
vyplatila žalobcovi ako poistenému časť škody vo výške 330.813,12 eur, preto v tejto časti mal nárok voči
žalovanej výlučne žalobca 2, pripustil zmenu žaloby v tom smere, že : a/ Žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi 1 Prima banke Slovensko, a.s. sumu 278.487,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
b/ žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 330.813,12
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k.
23Csp 6/2018-403 zo dňa 29-09-2022 bol nárok žalobcu 2 o zaplatenie sumy 330.813,12 eur vylúčený
v zmysle § 166 ods. 2 CSP na samostatné konanie a bola mu pridelená nová spisová značka č.k.

12Cpr/14/2022. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 12Cpr/14/2022-56 zo dňa 03.02.2023
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9CoPr/14/2023-85 zo dňa 13.06.2024, právopl.
23.08.2024, bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 2 spoločnosti Allianz – Slovenskej poisťovni, a.s.
sumu 330.813,12 eur s nárokom na náhradu trov konania 100%. Z odôvodnenia predmetných rozsudkov
súd zistil, že s ohľadom na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011,

v ktorom Ústavný súd SR všeobecne deklaroval, že ústavne konformný výklad § 193 CSP vyžaduje, aby
civilné súdy boli v konaní o náhradu škody viazané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu
k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa a boli trestným súdom v trestnom
konaní riadne zistené. Odvolací súd zdôraznil, že žalovaná sa v rámci proti nej vedeného trestného
konania pred bývalým Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 6Tk 1/2017, ktoré skončilo rozsudkom,

ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, dobrovoľne priznala a uznala svoju vinu za spáchaný skutok,
ktorý bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin krádeže, pričom za tento obzvlášť závažný zločin
krádeže bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov s tým, že pre kvalifikáciu trestného
činu, ktorý žalovaná spáchala a ku ktorému sa dobrovoľne priznala, bola významná aj výška celkovej
ňou spôsobenej škody v sume 609.301 eur.

6. Predmetom tohto konania č.k. B3-23Cpr/16/2018 zostal teda nárok žalobcu (pôvodne
žalobcu 1 Prima banky, a.s.) voči žalovanej na zaplatenie sumy 278.487,88 eur.

7. Súd pojednával a rozhodol na pojednávaní dňa 07.03.2025 v neprítomnosti žalovanej v zmysle §

180 CSP, ktorá mala predvolanie na pojednávanie vykázaný, lehotu na prípravu pojednávania mala
zachovanú, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnila a žiadala rozhodnúť v jej neprítomnosti. Súd
vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu, bývalého právneho zástupcu
žalovanej, výsluchom žalovanej ( čl. 234 spisu), výsluchom svedka D. E. ( čl. 413 spisu), výsluchom
svedkyne F. G.

( čl. 414 spisu), výsluchom svedkyne D. G. H. ( čl. 415 spisu), oboznámil sa s listinnými
dokladmi : rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6Tk/1/2017 zo dňa 27.06.2017,
právop. a vykonateľným 27.08.2017, rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k.
12Cpr/14/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9CoPr/14/2023-85 zo
dňa 13.06.2024, právopl. 23.08.2024, Zápisnicami o výsluchoch svedkov v konaní pred KR PZ

v Bratislave ČVS: KRP-378/VYS-BA-2016 v trestnej veci proti obv. Žalovanej : G. I. zo dňa
08.03.2017, D. G. C. zo dňa 02.02.2017, A. C. zo dňa 03.02.2017, F. G. zo dňa 2.02.2017, D.
E. zo dňa 13.02.2017, výsluchom žalovanej v trestnom konaní pred KR PZ v Bratislave, odbor
kriminálnej polície ČVS: KRP-378/1 -VYS-BA-2016 zo dňa 28.04.2019 ( čl. 92 spisu), uznesenieKrajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície ČVS: KRP-378/1-VYS-BA/2016
zo dňa 30.12.2016 voči obvinenej – žalovanej za pokračovací obzvlášť závažný zločin krádeže,
Protokolom o difirencii č. 02 o zistení pokladničného rozdielu schodku dňa 19.12.2016 vo výške

608.801 eur, Protokolom o diferencii č. 03 o zistení pokladničného rozdielu schodku dňa 19.12.2016
vo výške 500 eur, Internými predpismi žalobcu zaoberajúce sa dodržiavaním disciplíny ohľadom
inverntarizácie hotovosti, kľúčového režimu, používania hesiel do PC a trezoru, organizáciou práce
na pobočke vo vzťahu k počtu zamestnancov, zásady ohľadne vstupu do trezoru a dodržiavania
zásady štyroch očí ( čl. 162-239 spisu), Inventarizačným zápisom z inventarizácie konanej ku

dňu 31.12.2013 ( čl. 240 spisu), Menovanie inventarizačnej komisie na inventarizáciu konanú ku dňu
30.09.2016 ( čl. 248 spisu), Pracovnou zmluvou medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 31.03.2008 ( čl.
257-258 spisu), Dohodou o hmotnej zodpovednosti žalovanej zo dňa 31.03.2018 ( čl. 259-260 spisu),
Dohodou o hmotnej zodpovednosti žalovanej zo dňa 01.07.2011 ( čl. 261 spisu), ako i celým obsahom
spisu tunajšieho súdu č.k. B3-23Cpr/6/2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6Tk/1/2017 zo dňa 27.06.2017,
právoplatným a vykonateľným dňa 27.06.2017, bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená dňa
02.06.2017 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III a žalovanou ako obvinenou na tom
skutkovom základe, že žalovaná ako zamestnankyňa žalobcu, konkrétne pracujúca na pobočke J. K.,
K. K., L. M. XXX M. C., od presne nezisteného času roku 2009 do 19.12.2016 z klientskej pokladne

a hlavne trezoru nachádzajúceho sa vo vyhradenej miestnosti pobočky banky, vyberala v pravidelných
intervaloch počas vlastnej pracovnej zmeny hotovosť v rôznych výškach v rozmedzí od 500 eur do
5.000 eur takým spôsobom, že využila nízky počet zamestnancov na pobočke a zároveň ich dôveru
pri nakladaní s finančnou hotovosťou a následnou kontrolou finančného zostatku na pobočke v trezore,
ktorú vykonávala samostatne žalovaná ako obvinená, kde jej vznikol priestor na odcudzenie finančnej

hotovosti a úpravu pokladničných kníh tak, že druhý zamestnanec listinu len podpísal bez zdvojenej
fyzickej kontroly, čím týmto konaním žalovaná spôsobila žalobcovi celkovo škodu vo výške 609.301 eur,
ktorejvýškabolazistenáaoverenávykonaníminventarizáciehlavnejpokladneaklientskejpokladnedňa
19.12.2016, teda si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak škodu veľkého rozsahu,
čím spáchala obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 5 písm. a) Trestného zákona, za čo

bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov. Poškodená spoločnosť – žalobca bol
v celom rozsahu odkázaný so svojim nárokom na civilný proces.

9. Žalobca si v zmysle odkázania trestným rozsudkom na uplatnenie svojho nároku voči žalovanej na
civilný proces, uplatnil svoj nárok na náhradu škody v konaní č.k. B3-23Cpr/6/2018. Dňa 02.01.2017

bol spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. ako poisťovateľovi zo strany žalobcu ako poisteného
nahlásená škoda vo výške 609.301 eur, na základe poistného plnenia z uzatvoreného poistenia Poistnej
zmluvy č. 411016289 zo dňa 30.01.2013 spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. vyplatila
žalobcovi v rokoch 2018-2019 poistné plnenie vo výške 330.813,12 eur, (ktoré konanie bolo vylúčené na
samostatnékonanieavedenépodč.k.12Cpr/14/2022),pretopredmetomzostávajúcehonárokužalobcu

voči žalovanej zostal nárok na zaplatenie 278.487,88 eur.

10. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2008 uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom
a žalovanou ako zamestnankyňou vznikol žalovanej u žalobcu pracovný pomer od 01.04.2008 na výkon
práce Account Manager s miestom výkonu práce Bratislava.

11.NazákladeDohodyohmotnejzodpovednostizodňa31.03.2008žalovanádňom01.04.2008prebrala
hmotnú zodpovednosť za hodnoty zverené k vyúčtovaniu, jednalo sa najmä o peňažnú hotovosť,
peňažné prostriedky, s ktorými bolo možné disponovať prostredníctvom elektronických platobných
prostriedkov, ceniny, stravné lístky, cenné papiere a iné hodnoty, ktoré jej boli odovzdané alebo

zverené na základe preberacieho protokolu, písomne potvrdeného prevzatia alebo doručenia poštovou
zásielkou do vlastných rúk (najmä služobné platobné karty. V zmysle bodu 2 Dohody sa žalovaná
ako zamestnanec zaviazala v súlade s platnými predpismi vykonávať vyúčtovanie a výplatu súm podľa
zúčtovacích dokladov a na základe Dohody prebrala hmotnú zodpovednosť za zverené a prevzaté
finančné hodnoty, za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázala, že tento schodok

nezavinila. Podľa bodu 3 Dohody, v prípade zisteného schodku na zverených hodnotách, za ktoré
žalovaná prevzala hmotnú zodpovednosť, sa táto zaviazala nahradiť ho v plnej výške. V zmysle bodu
6 Dohody, táto Dohoda stráca platnosť dňom skončenia pracovného pomeru alebo odstúpením od nej
podľa § 83 ZP, pričom nezaniká záväzok zamestnanca podľa bodu 3 tejto Dohody.12. Dohoda o hmotnej zodpovednosti uvedená v bode 11 odôvodnenia tohto rozsudku bola nahradená
dňa23.06.2011novouDohodouohmotnejzodpovednostižalovanejužalobcuod01.07.2011stotožným

znením ako pri Dohode zo dňa 31.03.2018 s jedinou zmenou – uvedení funkcie žalovanej ako
zamestnanca „Osobný bankár“.

13. Z výpovede právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalovaná na základe Dohody o hmotnej
zodpovednostiprevzalazodpovednosťzazverenéhodnotyvrátanehotovostiazaschodok,ktorýnanich

vznikne, za ktorú škodu žalovaná zodpovedá objektívne podľa § 182 ZP, v zmysle ktorého ustanovenia
si uplatňuje požadovaný nárok od žalovanej. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že súd v danej
veci je viazaný určením výšky škody ustálenej v trestnom konaní, čo podporuje nová judikatúra NS SR
sp. zn. I. ÚS 269/2011 z 23.11.2011, ktorý prekonáva staršie rozhodnutia NS SR R 22/1979. Ďalej sa
jedná o rozhodnutie KS v Bratislave č.k. 1Cob 80/2019 zo dňa 23.01.2020 ( čl. 444 spisu) , KS Žilina
č.k. 9Co/145/2019 zo dňa 03.10.2019 ( čl. 418 spisu), KS v Banskej Bystrici č.k. 13Co/91/2016 zo dňa

09.08.2016 ( čl. 420 spisu).

14. Z výpovede žalovanej súd zistil, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe dôkazné bremeno
na preukázanie vzniku vrátane presnej výšky škody zaťažuje žalobcu, pričom poukazovala na
zhodnocovacie rozhodnutie súdov SSR prejednaného a schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR

zo dňa 25.11.1976 Pls 2/76, podľa ktorého „pokiaľ je v odsudzujúcom trestnom rozsudku uvedená
výška škody ako kvalifikačný moment (škoda veľkého rozsahu, škoda nie nepatrná, značná škoda
a pod.), aj keď je vo výroku rozsudku škoda presne vyčíslená, súdy v občianskom súdnom konaní
sa touto časťou výroku trestného rozsudku obyčajne necítia byť viazané. Túto úvahu treba považovať
za správnu, pretože nie je v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v ust. § 135 OSP (aktuálne § 193

CSP). V tejto súvislosti treba poukázať na stále platné závery v rozhodnutí uverejnenom pod č.
47/1954 Zbierky rozhodnutí čs. súdov“. Žalovaná ohľadne inventarizácie pokladne a klientskej poklade
zo dňa 19.12.2016 uvádzala, že inventarizácia nie je dostatočným podkladom na preukázanie výšky
škody, ktorú mala žalobcovi spôsobiť, samotná inventarizácia bola uskutočnená až na konci roka
2016, pričom od roku 2009 do 19.12.2016 mohlo dôjsť k chybnému zúčtovaniu pokladne a klientskej

pokladne, čo mohlo spôsobiť vznik časti rozdielu zisteného inventarizáciou. Žalovaná poukazovala aj na
výsluchy ostatných zamestnancov žalobcu v trestnom konaní vedenom na KR PZ v Bratislave pod ČVS:
KRP-378/1VYS-BA-2016, z ktorých vyplýva, že prístup k pokladni či hlavnému trezoru a ku klientskej
pokladni, z ktorých mali byť odcudzené finančné prostriedky, mali viacerí zamestnanci žalobcu, ktorí sa
na pokladni striedali. Rozdiel vzniknutý pri inventarizácii pokladní mohol vzniknúť aj iným spôsobom ako

odcudzením finančných prostriedkov žalovanou, napr. chybným zaúčtovaním, konaním inej osoby alebo
inak. Žalovaná poukazovala aj na skutočnosť, že sumu 600.000 eur nemohla reálne spotrebovať, keďže
v rozhodnom období nenadobudla žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vysokej hodnoty, mala v roku
2015 uzavreté dve úverové zmluvy, jej pomery a životná úroveň neboli nadštandardné. Poukazovala na
§ 441 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením

poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju
sám. Podľa žalovanej, žalobca ako zamestnávateľ toleroval porušovanie interných predpisov svojimi
zamestnancami a nezabezpečil vykonávanie potrebných kontrol finančných prostriedkov v pokladni
a klientskej pokladni v zmysle interných predpisov. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019, podľa ktorého právoplatný rozsudok schvaľujúci dohodu

prokurátora o vine a treste obvineného nevedie automaticky k záveru, že škoda bola spôsobená výlučne
zavinením obvineného v zmysle § 441 OZ a takýto rozsudok trestného súdu nezbavuje civilný súd
povinnosti zaoberať sa otázkou, či a do akej miery (v akom rozsahu) sa na vzniknutej škode podieľalo
aj konanie ďalšej osoby.
Žalovaná pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície ČVS:

KRP-378/1VYS-BA-2016 po jej prevzatí vyšetrovateľom dňa 19.12.2016 a následne pri výsluchu dňa
20.12.2016 ako podozrivej sa ku spáchaniu skutku, pre ktoré bola stíhaná priznala a svoj čin ľutovala.
Prsnú sumu, ktorú odcudzila, nevedela uviesť, ale uviedla, že finančnú hotovosť vyberala po častiach
od roku 2009, peniaze minula na rôzne veci.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce ( ďalej len „ZP“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi
za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem
prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 182 ods. 1 ZP“), ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh

alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 189 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný

nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Podľa ustálenej súdnej praxe je súd v civilnom procese viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom
konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým

aj formou zavinenia predpokladaným Trestným zákonom (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Obdo 41/2011
zo dňa 17.05.2012, pričom vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného v jeho Náleze
sp.zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011 : „rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným
v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre

rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní,
t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal:“ Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného
činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe
poškodeného, ktorý bol so svojim nárokom na náhradu škody spôsobenej týmto trestným činom
odkázaný na civilný proces, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda

a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 193 CSP vyžaduje, aby súd rozhodujúci v civilnom konaní
o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom
trestného činu (jeho výrokovou časťou) a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou
odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. (uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo 82/2018 zo dňa 29.11.2018).
Obdobný názor vyslovil aj NS SR v rozsudku sp. zn. Obo/18/2015 zo dňa 29.06.2016, podľa ktorého je

súd povinný vychádzať z výroku trestného rozsudku o vine ako celku a brať do úvahy jeho právnu aj
skutkovú časť. Rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného
činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (rozsudok
NS SR sp.zn. 3Cdo 223/2016.

17. Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku,
výrok obsahuje právnu a skutkovú časť. Z výroku o vine je potrebné vychádzať ako z celku a brať do
úvahy jeho právnu aj skutkovú časť. Práve skutková časť rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. V prípade, že došlo k spáchaniu trestného činu, ktoréhokvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku či kvalifikovaná škoda, súčasťou skutkovej časti
výroku je aj ustálenie naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, určenie kvalifikovanej
škody a označenie poškodeného subjektu. Skutková časť výroku odsudzujúceho rozsudku v takom

prípade teda deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie páchateľa – škodcu, ale aj vznik škody
a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, príp. aj (minimálnu)
výšku spôsobenej škody. Viazanosť civilného súdu výrokom odsudzujúceho rozsudku teda znamená, že
sa prejavuje vo vzťahu k všetkým znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, teda civilný
súd si nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu.

Naznačený záver je v súlade s názorom Ústavného súdu SR v Náleze sp.zn. I. ÚS 269/2011-55 zo
dňa 23.11.20011, v Náleze sp.zn. III. ÚS 507/2013. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I.
ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011, ktorého argumentácie k vzniku škody spôsobenej trestným činom
prekonala staršiu judikatúru (R 27/77, R 22/79), pokiaľ je predpokladom naplnenia skutkovej podstaty
trestného činu spôsobenie škody v určitej minimálnej výške a trestný súd vo výroku odsudzujúceho
rozsudku ustálil, že protiprávnym konaním páchateľa bola spôsobená aspoň táto minimálna výška

škody, môže byť nerešpektovanie takto zistených záverov o výške škody civilným súdom v rozpore
sprincípomprávnejistoty.Pokiaľtrestnýsúdvtrestnomkonanízistí,žeprotiprávnymkonanímpáchateľa
bola poškodenému spôsobená škoda aspoň v minimálnej výške, civilný súd rozhodujúci o nároku
poškodeného na náhradu škody je povinný tento záver o minimálnej výške škody rešpektovať.
18. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne, sú :

a./porušenieprávnejpovinnosti,ktoráspočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnym
právom
b./ existencia škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom . Ujma spočíva v zmenšení majetku poškodeného,
jedná sa o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení na

majetku Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
c. / príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku

d. / zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu.

19. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že žalovaná ako zamestnankyňa žalobcu
a ktorá so žalobcom mala uzavretú Dohodu o hmotnej zodpovednosti body 10,11,12 odôvodnenia
tohto rozsudku) bola právoplatným rozhodnutím trestného súdu uznaná za vinnú z obzvlášť závažného

zločinu krádeže, tým, že si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, čím spôsobila žalobcovi
škodu veľkého rozsahu vo výške 609.301 eur, za ktorý skutok bola odsúdená na trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov s tým, že žalobca ako poškodený bol so svojim nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilné konanie ( bod 8 odôvodnenia tohto rozsudku). Predmetom prejednávanej veci je
zaplatenie tejto škody vo výške 278.487,88 eur, nakoľko zostávajúca časť 303.813,12 eur bola žalobcovi

uhradená na základe poistného plnenia a v tejto časti bol nárok vylúčený na samostatné konanie č.k.
12Cpr/14/2022. Z rozhodnutia bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6Tk/1/2017 zo dňa
27.06.2017, právoplatného a vykonateľného dňa 27.06.2017, je zrejmá protiprávnosť konania žalovanej,
zavinenie žalovanej, existencia vzniku škody na strane žalobcu ako poškodeného v minimálnej výške,
ako i príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou konania žalovanej a vznikom škody u žalobcu v zmysle

§ 420 ods. 1 OZ, ktoré otázky sú podstatné pre rozhodnutie o náhrade spôsobenej škody žalovanou
žalobcovi. S poukazom na ustálenú judikatúru NS SR uvádzanú vyššie k výkladu § 193 CSP, podľa
ktorej je civilný súd v konaní o náhrade škody a jej výške zistenej v trestnom konaní, čo v prejednávanej
veci bola suma 609.301 eur zistená na základe Inventarizácie hlavnej pokladne a klietskej pokladne dňa
19.12.2019, ktorú sumu žalovaná odcudzila žalobcovi a ku ktorému trestnému činu, za ktorý bola uznaná

vinnou a odsúdenou na základe uzavretia Dohody o vine a treste a k čomu sa dobrovoľne priznala, súd
ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný. Pokiaľ bolo predpokladom naplnenia skutkovej podstaty trestného
činu spôsobenie škody v určitej minimálnej výške (609.301 eur) a trestný súd vo výroku rozsudku
ustálil,žekonanímžalovanejakopáchateľabolažalobcoviakopoškodenémuspôsobenátátominimálna
výška škodu, túto výšku musí civilný súd akceptovať a rešpektovať, pretože v opačnom prípade by

sa jednalo o porušenie právnej istoty. Z týchto dôvodov nebolo potrebné vyhodnocovať a zaoberať sa
ďalším dokazovaním ohľadne preukazovania spoluzodpovednosti žalobcu, príp. jeho zamestnancov na
tejto výške škody. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy
potrebné pre zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom

vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil a rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže mal preukázané kumulatívne splnenie všetkých podmienok
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ a žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 278.487,88 eur.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne
úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanej, ktorá bola v spore neúspešná, náhradu trov konania
v pomere úspechu 100%. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho

prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo Exekučný poriadok
neustanovuje inak.