Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204346
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322204346.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a
členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: D. Č., Z. X.
T. XXXX, K. X. V. U., Š. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, o zaplatenie 5 106,67 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. apríla 2024, č.k.
B3-65Csp/57/2022-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu
zamietol ( II. výrok) a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ( III. výrok) z r u š u j e a
vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4
137,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 137,14 Eur od 13. septembra 2022
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( I. výrok), vo zvyšku žalobu
žalobcu zamietol ( II. výrok) a žalobkyni proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
62,02% ( III. výrok).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil,
že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a Poštovou bankou, a.s., ako pôvodným veriteľom došlo k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalobkyni bezhotovostným prevodom z 18. marca 2009 finančné prostriedky vo výške 2 000 Eur pri
ročnej úrokovej sadzbe 24 % a RPMN (ktorej presná hodnota v konaní nebola stranami tvrdená ani
nevyšla dostatočne najavo, keďže listina, na ktorej bola predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere

zachytená, je práve v mieste uvedenia RPMN poškodená), ktoré sa žalobkyňa zaviazala aj s celkovou
výškou nákladov spojených so spotrebiteľským úverom v sume 1 462,43 Eur splatiť v pravidelných
60 mesačných splátkach po 64,27 Eur splatných vždy k 18. dňu mesiaca, pričom termín prvej splátky
bol stanovený na 18. apríla 2009 a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 18. marca 2014. V
čl. 5 bod 5.2 obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy,
bolo dohodnuté, že "ak je klient [dlžník] v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok v plnej, resp.

čiastočnej výške (...), je banka [veriteľ] oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru
vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným. Z obsahu
spisu okresný súd ďalej zistil, že žalobkyňa svoju povinnosť platiť jednotlivé anuitné (mesačné) splátky
spotrebiteľskéhoúveruriadneavčasporušilaužpriprvejsplátke.Následnevnepravidelnýchintervaloch
do dňa vyhlásenia spotrebiteľského úveru za predčasne splatný 9. februára 2010 zaplatila veriteľovi
sumu v súhrne 430,47 Eur, ktorá bola započítaná na splátky za mesiace apríl až september 2009

a v časti 44,85 Eur na splátku za mesiac október 2009. Právny predchodca žalovanej listom z 9.
decembra 2009 vyzval žalobkyňu na úhradu nedoplatku na omeškaných splátkach, a to v dodatočnejlehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, inak bude žiadať o zaplatenie celého zostatku
spotrebiteľského úveru naraz. Keďže žalovaná svoj dlh neuhradila, veriteľ 9. februára 2010 využil právo
vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru pre nesplnenie niektorej splátky, čo žalobkyni

oznámil listom z toho istého dňa 9. februára 2010, ktorý si podľa doručenky žalobkyňa osobne prevzala
16. februára 2010, a zároveň ju vyzval na úhradu celého dlhu v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia
tejto výzvy. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
z 18. decembra 2012 uzavretej medzi veriteľom Poštovou bankou, a.s., ako postupcom a spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom v Larnake, T.. F. & Kalograion 4, Cyprus, reg. č.: O.

XXXXXX, ako postupníkom bola v celom rozsahu splatná banková pohľadávka z predmetnej úverovej
zmluvy proti žalobkyni postúpená postupníkovi, Postupca oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky
listom z 22. januára 2013. V konaní bolo taktiež zistené, že spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako nový vlastník pohľadávky voči žalobkyni z predmetnej úverovej zmluvy v hmotnoprávnom
postavení postupcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15. januára 2013 previedla túto
pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464,

ako postupníka. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o. je
zrejmé, že táto spoločnosť zanikla 9. augusta 2017 v dôsledku zlúčenia so žalovanou, ktorá sa tak stala
jej univerzálnym právnym nástupcom.

3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 497, § 503 ods.1, ods. 2 § 504 Obchodného

zákonníka, § 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., § 53 ods. 8, § 524
ods.1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj "ZoSÚ"), § 92
ods. 8 zákona o bankách ( ďalej aj ZoB), § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z dospel súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. V odôvodnení

ozrejmil charakteristiku a zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a mechanizmus vzniku
spotrebiteľského úverového vzťahu.

3.1. Skonštatoval, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca
2009 a obchodných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť, ktoré sa nachádzajú na rube tejto

listiny, vyplýva konsenzus sporových strán na všetkých podstatných náležitostiach (essentialia negotii)
vyžadovaných pre vznik úverového záväzkovoprávneho vzťahu. Z tejto listiny je zrejmé, že Poštová
banka, a.s., vystupuje v hmotnoprávnom postavení veriteľa a žalovaná v hmotnoprávnom postavení
dlžníka. Takisto je z nej zrejmý záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky, a
to prevodom na dlžníkom uvedený bankový účet v lehote do troch pracovných dní od uzavretia úverovej

zmluvy, a tiež záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach a zaplatiť. Z tejto
listiny vyplýva aj rámcový limit, do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, a to s uvedením
požadovanej maximálnej výšky úveru 3 000 Eur. Samotná skutočnosť, že výška úveru a jeho čerpanie
bolo následne uskutočnené a vpísané do bodu 3 predmetnej úverovej zmluvy len v sume 2 000 Eur,
nie je so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie úveru uvedenou v bode 2 tejto úverovej zmluvy v rozpore

a nemá za následok, že by jej návrh na uzavretie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) nebol
zo strany veriteľa ako druhej zmluvnej strany akceptovaný (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo
že by išlo o nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). So zreteľom na
uvedené uzavrel, že nedôvodne žalobkyňa namietala, že k žiadnemu uzavretiu zmluvy o úvere a vzniku
úverového záväzkovoprávneho vzťahu medzi ňou a pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a.s., vôbec

nedošlo. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 bola ako právny úkon
uzavretá platne a účinne (§ 44 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka), čo znamená, že obe zmluvné
strany sú v nej prejavenou svojou vôľou viazané, a teda sú povinné splniť právnu povinnosť, na ktorú
sa zmluvne zaviazali, čomu zároveň zodpovedá právo vyžadovať splnenie, resp. domáhať sa splnenia
záväzku druhou zmluvnou stranou v prípade, ak sa neuskutočnilo dobrovoľne.

3.2. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že preskúmal túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere z
hľadiska náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. v tom rozsahu, v akom s ohľadom na
charakter "úverového" produktu mala obsahovať, a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva
síce bola uzavretá s vynaložením odbornej starostlivosti veriteľa pri posúdení schopnosti žalobkyne

splácať spotrebiteľský úver v obligatórne vyžadovanej písomnej forme (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z. z.), avšak neobsahuje niektoré ďalšie povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a
k/ zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovénáklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Všetky tieto

náležitosti boli totižto veriteľom do textu listiny, na ktorej je predmetná úverová zmluva zachytená,
doplnenévbode3tejtoúverovejzmluvyažpotom,akotútozmluvu17.marca2009podpísalažalobkyňa.
Z uvedeného vyvodil záver, že žalobkyňa v okamihu kontraktácie zmluvy nebola ako spotrebiteľka
náležite veriteľom informovaná o všetkých zákonom vyžadovaných údajoch týkajúcich podmienok,
nákladov a povinností spojených s predmetným spotrebiteľským úverom. V tejto súvislosti potom

akcentoval, že absenciu splnenia tejto informačnej povinnosti veriteľom ustanovenie § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z tohto dôvodu potom vyvodil, že veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy pre jej
bezúročnosť a bezpoplatkovosť nevzniklo právo žiadať od žalobkyne ako dlžníka zaplatenie zmluvných
úrokovapoplatkovspojenýchsospotrebiteľskýmúveromažalobkyňaakospotrebiteľkabolatakpovinná
vrátiť veriteľovi len skutočne poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru v sume 2 000 Eur. V tejto súvislosti

pre úplnosť dodal, že sa stotožnil i s ďalšími námietkami žalobkyne vznesenými v tomto smere, a to
že v predmetnej úverovej zmluve (i) celková výška nákladov spojených so spotrebiteľským úverom
v sume 1 462,43 Eur je pri súčine počtu a výšky anuitných splátok v sume 3 856,20 Eur (t. j. 60 x
64,27 Eur) uvedená evidentne nesprávne v nižšej výške (porov. celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ
povinný zaplatiť 3 856,20 Eur > súčet istiny 2 000 Eur a odplaty 1 462,43 Eur) a (ii) RPMN je taktiež

uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa v nižšej než jej reálnej výške, pokiaľ do jej výpočtu nebola
zahrnutá aj platba poistného, ktoré nebolo možné odmietnuť, keďže možnosť poistenia schopnosti
splácať úver je v texte úverovej zmluvy formulovaná tak, že spotrebiteľ má len možnosť voľby medzi tzv.
základným súborom poistenia alebo tzv. komplexným súborom poistenia; možnosť voľby spotrebiteľa
celkom odmietnuť poistenie schopnosti splácať splátky spotrebiteľského úveru z tejto listiny nevyplýva.

Nesprávne uvedenie celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN v neprospech spotrebiteľa v predmetnej
úverovej zmluve je teda ďalším dôvodom, pre ktorý je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

3.3. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že žalobkyňa svoju povinnosť platiť jednotlivé anuitné (mesačné)

splátky spotrebiteľského úveru riadne a včas porušila už pri prvej splátke. Následne v nepravidelných
intervaloch do dňa vyhlásenia spotrebiteľského úveru za predčasne splatný 9. februára 2010 zaplatila
veriteľovi sumu v súhrne 430,47 Eur, ktorá bola započítaná na splátky za mesiace apríl až september
2009 a v časti 44,85 Eur na splátku za mesiac október 2009. Následne veriteľ listom z 9. decembra
2009 vyzval žalobkyňu na úhradu nedoplatku na omeškaných splátkach, a to v dodatočnej lehote

10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, inak bude žiadať o zaplatenie celého zostatku
spotrebiteľského úveru naraz. V tejto súvislosti vyslovil záver, že s ohľadom na uplynutie skartačných
lehôt ku dňu rozhodnutia súdu, že síce nebola predložená doručenka potvrdzujúca prevzatie tejto
zásielky žalobkyňou alebo vrátená zásielka s poznámkou o jej nedoručení, avšak skutočnosť, že táto
výzva bola skutočne odovzdaná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalobkyni na ňou uvedenú

adresu, vyplýva z čiarového kódu s uvedením čísla zásielky J. nachádzajúcich sa v pravom hornom rohu
tejto listiny. So zreteľom na tieto skutkové okolnosti sa mu preto vykonanie doručenia zásielky, ktorej
obsahom mala byť táto výzva na úhradu omeškaných splátok, na žalobkyňou uvedenú adresu javilo
ako viac pravdepodobnejšia alternatíva než to, že by vôbec nebola odovzdaná poštovému podniku,
ktorý má povinnosť ju doručiť; v takom prípade potom absentuje logické vysvetlenie, prečo uvedená

listina obsahuje čiarový kód s uvedením čísla zásielky (podacieho čísla), ktoré je evidentne prideľované
Slovenskou poštou, a.s. Na tomto mieste prvoinštančný súd doplnil, že keďže žalobkyňa na uvedenú
výzvu z 9. decembra 2009 platbou nereagovala - ako to vyplýva z predloženého výpisu z úverového
účtu, podľa ktorého žalobkyňa poslednú úhradu vykonala 22. septembra 2009 a následne až 1. marca
2010, veriteľ po tom, ako uplynula zákonná 15-dňová lehota od notifikácie na uplatnenie jeho práva na

zaplateniecelejpohľadávky,9.februára2010využilprávovyhlásiťpredčasnúsplatnosťspotrebiteľského
úveru pre nesplnenie niektorej splátky, čo žalobkyni oznámil listom z toho istého dňa 9. februára 2010,
ktorý si podľa doručenky žalobkyňa osobne prevzala 16. februára 2010, a zároveň ju vyzval na úhradu
celého dlhu v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Z uvedeného uzavrel, že žalobkyňa
poskytnutý spotrebiteľský úver riadne a včas nesplácala, preto veriteľ po uplynutí troch mesiacov od

omeškania s riadnym a včasným zaplatením splátky za mesiac október 2009 (t. j. po troch mesiacoch
od 19. októbra 2009, čiže od 19. januára 2010) a pokým nenastala splatnosť najbližšej nasledujúcej
splátky (t. j. do 18. februára 2010), za súčasného upozornenia žalobkyne na možnosť uplatnenia
práva na zaplatenie celej pohľadávky (listom z 9. decembra 2009), vyhlásil predčasnú splatnosť celéhoúveru 9. februára 2010. Realizáciou tohto právneho úkonu veriteľom žalobkyňa stratila výhodu splácať
spotrebiteľský úver v mesačných splátkach a veriteľovi vzniklo právo žiadať od žalobkyne zaplatenie
celej pohľadávky naraz. Predmetná banková pohľadávka veriteľa sa tak stala v celom rozsahu splatnou

pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

3.4. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.
decembra 2012 uzavretej medzi veriteľom Poštovou bankou, a.s., ako postupcom a spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom v Larnake, T.. F. & Kalograion 4, Cyprus, reg. č.: O.

XXXXXX, ako postupníkom bola v celom rozsahu splatná banková pohľadávka z predmetnej úverovej
zmluvy proti žalobkyni postúpená postupníkovi, a to zároveň za splnenia podmienok podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z., keďže žalobkyňa aj napriek písomnej výzve veriteľa (banky) z 9. februára
2010 jednak zostala nepretržite v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90
dní, a jednak súčet všetkých omeškaní žalobkyne s plnením dlhu presiahol ku dňu postúpenia dobu
jeden rok. Postupca oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky listom z 22. januára 2013. Uviedol tiež,

že spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako nový vlastník pohľadávky voči žalobkyni z
predmetnej úverovej zmluvy v hmotnoprávnom postavení postupcu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 15. januára 2013 previedla túto pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, ako postupníka, a to za splnenia podmienok podľa § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu postúpenia. Individualizácia postúpenia práve

tejto pohľadávky voči žalobkyni bola preukázaná predloženým výpisom z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok z 15. januára 2013. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti PRO CIVITAS
s. r. o. ďalej ozrejmil, že táto spoločnosť zanikla 9. augusta 2017 v dôsledku zlúčenia so žalovanou,
ktorá sa tak stala jej univerzálnym právnym nástupcom. So zreteľom na uvedené súd skonštatoval,
že žalovaná sa na základe postúpenia pohľadávky z 18. decembra 2012 a následne ďalšieho

postúpenia pohľadávky z 15. januára 2013 stala vlastníkom predmetnej pohľadávky voči žalobkyni zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009, a teda subjektom oprávneným
(vecne legitimovaným) požadovať splnenie povinnosti žalobkyne ako dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky. Akcentoval, že nezistil žiadne nedostatky, ktoré by mali spomenuté postúpenia pohľadávky
ako právne úkony robiť neplatnými v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu vyhodnotil

námietku žalobkyne o neplatnosti predmetných postúpení pohľadávky ako neopodstatnenú.

3.5. Vo vzťahu k platbám vykonaným žalobkyňou súd prvej inštancie uviedol, že: „z výpisu z úverového
účtu považoval za preukázané, že žalobkyňa pôvodnému veriteľovi Poštovej banke, a.s. do dňa
postúpenia pohľadávky 18. decembra 2012 zaplatila platbami vykonanými v období od apríla 2009

do augusta 2010 v súhrne sumu 1 030,47 Eur. Následne po postúpení pohľadávky z 15. januára
2013 zaplatila novému veriteľovi PRO CIVITAS s. r. o., ktorého univerzálnym právnym nástupcom je
žalovaná, platbami vykonanými v období od apríla 2013 do júla 2015 sumu v súhrne 5 106,67 eur.
Celková suma z predmetného spotrebiteľského úveru a úverového záväzkovoprávneho vzťahu, ktorá
bola žalobkyňou zaplatená veriteľovi, tak predstavuje hodnotu 6 137,14 Eur (t. j. 1 030,47 Eur + 5

106,67 Eur).16.Pokiaľ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje pre absenciu povinných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. marca 2009 v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.
258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, veriteľovi potom vzniklo právo žiadať vrátiť poskytnuté
peňažnéprostriedkylendosumyistinyspotrebiteľskéhoúveru,t.j.dovýšky2000Eur.17.Matematickým
porovnaním sumy peňažného plnenia, na ktoré vznikol veriteľovi z predmetnej úverovej zmluvy nárok (t.

j. 2 000 Eur), a sumy, ktorá bola žalobkyňou veriteľovi skutočne vyplatená (t. j. 6 137,14 Eur), súd zistil, že
veriteľovi bolo zo strany žalobkyne plnené vo výške prevyšujúcej jeho hmotnoprávny nárok na vrátenie
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Plnenie žalobkyne, ktoré bolo poskytnuté žalovanej nad
uvedený rozsah, teda vo výške 4 137,14 Eur (t. j. 6 137,14 Eur - 2 000 Eur), je preto potrebné vyhodnotiť
ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.“ Uzavierajúc uvedené, súd prvej inštancie žalobe žalobkyne ako subjektu, na úkor koho
bolo bezdôvodné obohatenie získané (t. j. ukráteného), smerujúcej proti žalovanej ako subjektu, kto
bezdôvodné obohatenie získal (t. j. obohatenému), v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
4 137,14 Eur ako dôvodnej vyhovel a jej žalobu vo zvyšku istiny a k nej prislúchajúcim príslušenstvom
ako neopodstatnenú zamietol.

3.6. Napokon námietku premlčania vznesenú žalovanou vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú.
V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a skonštatoval,
že z výpisu z úverového účtu a z mailu žalovanej zo16. augusta 2022 adresovanom žalobkyni o jejúhradách dlhu z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa preplatila sumu istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru 13. júna 2014. Za plnenie bez právneho dôvodu preto treba považovať všetky
platby žalobkyne v prospech žalovanej vykonané od 13. júna 2014. Ak však žalobkyňa podala

predmetnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súde 22. septembra 2022, je takisto potrebné
skonštatovať, že jej právo bolo uplatnené včas, t. j. aj pri zachovaní desaťročnej objektívnej premlčacej
lehoty.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 2 C.s.p. dôvodiac, že každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Uviedol, že
z hodnoty predmetu konania 5 106,67 Eur s príslušenstvom mala žalobkyňa úspech v časti o zaplatenie
4 137,14 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje 81,01 %. Žaloba vo zvyšku bola zamietnutá, čo treba
považovať za úspech žalovanej v konaní; žalovaná teda mala úspech v časti o zaplatenie 969,53 Eur
s príslušenstvom, čo predstavuje 18,99 %. V rozhodovanom spore teda procesne úspešnejšou stranou
bola žalobkyňa, a preto jej proti žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi

ich čiastočnými pomermi úspechu v konaní (81,01 % - 18,99 %), ktorý je 62,02 %.

5. Proti tomuto rozsudku proti podala voči výroku II. a III. včas odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietajúcom výroku zmenil a jej žalobe aj v tomto rozsahu vyhovel a zároveň jej priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%..

5.1. Poukázala na to, že sa v tomto prípade nedomáhala vydania bezdôvodného obohatenia len rigidne z
dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (kedy by sumu bezdôvodného obohatenia
predstavoval iba rozdiel medzi skutočne poskytnutou istinou úveru a sumou skutočne zaplatenou zo
jej strany ), ale už podanou žalobou namietala zároveň neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky

zo strany pôvodného dodávateľa. V dôsledku takéhoto neplatného postúpenia potom jeho právny
nástupcovia nemohli mať nárok na žiadne plnenia zo strany spotrebiteľa, keďže de iure nemohli byť
nositeľmi hmotného práva prislúchajúcemu dodávateľovi z predmetnej úverovej zmluvy, a to dokonca
ani v tom prípade, ak by takéto plnenia mali byť za „normálnych okolností“ ešte plneniami pripadajúcimi
na úhradu poskytnutého úveru. Preto za bezdôvodné obohatenie je potrebné považovať akékoľvek

plnenie prijaté právnymi nástupcami pôvodného dodávateľa zo strany spotrebiteľa, čo v tomto prípade
činí sumu 5 106,67 Eur, tak ako sa toho žalobca domáhala podanou žalobou. Z uvedeného dôvodu
bolo v prejednávanom prípade kľúčové právne posúdenie platnosti postúpenia predmetnej pohľadávky.
Uvedenou skutočnosťou sa konajúci súd zaoberá najmä v bodoch 9 - 14 odôvodnenia napádaného
rozhodnutia, pričom za kľúčový je potrebné považovať najmä bod 13 odôvodnenia tohto rozhodnutia,

ktorý nie je možné považovať za správny a ktorý najvýraznejšie demonštruje nesprávnosť záverov
prijatých konajúcim súdom, v dôsledku čoho potom došlo aj k čiastočnému zamietnutiu podanej žaloby.
Poukázalanato,žepodľa§53ods.8Občianskehozákonníkaakideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V súvislosti s citovaným ustanovením rozvinula, že k vyhláseniu
predčasnej splatnosti predmetného úveru mohlo v danom prípade dôjsť až po tom, čo dlžníčka bola v
omeškaní s plnením jednotlivých splátok viac ako 3 mesiace a po tom, čo bola vyzvaná na dobrovoľnú
úhradu omeškanej sumy. Z bodu 13 odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že k vyhláseniu
predčasnej splatnosti poskytnutého úveru malo dôjsť po tom, čo sa žalobkyňa dostala do omeškania s

plnením splátok splatných v mesiaci október 2009 a nasledujúce, teda splátok splatných dňa 18.10.2009
a neskôr. Pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti tak muselo dôjsť k splneniu toho, že dlžník musel
byť v omeškaní s plnením svojich splátok po dobu viac ako tri mesiace, pričom až po uplynutí daných
troch mesiacov malo dôjsť k výzve na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní a
až po uplynutí týchto lehôt tak mohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V prejednávanom

prípade právny predchodca žalovanej mal vyzvať žalobkyňu na dobrovoľnú úhradu žalovanej sumy
listom zo dňa 09.12.2009, teda pred uplynutím trojmesačnej lehoty od splatnosti splátky splatnej dňa
18.10.2009 (táto lehota mala uplynúť až dňa 18.01.2010). Za výzvu na dobrovoľnú úhradu omeškanej
splátky pre účely ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka by tak bolo možné považovať výzvu,ktorá by bola datovaná ku dňu 19.01.2010 a neskôr. Vzhľadom na uvedené zdôraznila, že výzvu zo
dňa 09.12.2009 nie je možné považovať za výzvu pre účely vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podľa
ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákona, keďže od omeškania prvej splátky po moment danej

výzvy neuplynula doba omeškania aspoň troch mesiacov, tak ako to predpokladá dané ustanovenie.
V tejto súvislosti poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2022,
vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 4Cdo/132/2021, v odôvodnení ktorého dovolací súd uviedol,
že: „Objektívny právny stav je taký, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie pohľadávky

(§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky a 15 a viac dní
od upozornenia, ale premlčacia doba sa začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§
103 druhá veta Občianskeho zákonníka).“ Zdôraznila, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala
doručenie akejkoľvek výzvy, ktorú by bolo možné považovať za výzvu podľa ustanovenia § 53 ods.
8 Občianskeho zákonníka, teda výzvy, ktorá by jej bola doručená po tom, čo by bola v omeškaní s
plnením svojich čiastkových plnení po dobu aspoň troch mesiacov. Vo veci konajúci súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia pritom absolútne nevysvetľuje svoj postoj, prečo výzvu pôvodného dodávateľa zo
dňa 09.12.2009 považuje za výzvu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, na
základe čoho je tak potrebné dospieť k záveru o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia, čo je
takou jeho vadou, pre ktorú ho nemožno považovať za zákonné. Napadnuté rozhodnutie tak minimálne
v tomto rozsahu vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, a odôvodnenie tohto rozhodnutia rozhodne

nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., na základe čoho
je predmetné rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné a nezákonné.

Zhrnúc uvádzané skutočnosti uzavrela, že pokiaľ zo strany žalovanej nedošlo k preukázaniu
vypracovania a doručenia takej výzvy zo strany, ktorú by bolo možné považovať za výzvu na

dobrovoľnú úhradu omeškanej splátky podľa ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nie je možné považovať za platné pre jeho priamy rozpor s
týmto ustanovením. V dôsledku uvedeného tak s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o
bankách nemohlo ani dôjsť k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky. V tejto súvislosti uviedla,
že v prejednávanom prípade vystupuje v postavení postupcu banka a teda v súlade s ustanovením

§ 92 ods. 8 zákona z o bankách, musí dôjsť k splneniu troch základných predpokladov pre platné
postúpenie pohľadávky. Pohľadávka, ktorá sa postupuje musí byť zo záväzku, s ktorým dlžník (klient
banky) je v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to čo i len v časti záväzku, a to i napriek
písomnej výzve. Druhou podmienkou je, že musí ísť o tzv. dospelé splátky, čo znamená, že pohľadávka
alebo jej časť je už splatná. Treťou podmienkou je už spomenutá písomná výzva zo strany banky

voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že splatná pohľadávka a písomná výzva, po tom čo klient bol
dlhšie ako 90 dní v omeškaní, sú obligatórnymi náležitosťami pre platné postúpenie pohľadávky banky
a ktoré musia byť splnené v čase postúpenia. Na základe vyššie uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ
si žalobca podanou žalobou voči žalovanému uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
sume 5 106,67 EUR s príslušenstvom titulom toho, že žalovaný nebol dostatočne vecne legitimovaný na

prijatie akéhokoľvek plnenia zo strany žalobcu, potom žalobcom uplatnený nárok je potrebné považovať
za dôvodný v celom jeho rozsahu. Napokon poukázala na to, že ak by aj vo veci konajúci odvolací súd
považoval predmetné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a následné postúpenie tejto bankovej
pohľadávky zo spoločnosti Poštová banka, a. s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED
za platný právny úkon, neplatnosť takého postúpenia je potrebné odvodzovať aj z tej skutočnosti, že

predmetné postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt je potrebné považovať za nekalú obchodnú
praktiku.

5.2. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania (poukázala na to, že tento výrok je závislý
od rozhodnutia vo veci samej (v prejednávanom prípade od prvého a druhého výroku). Na základe

uvedeného preto namietala nesprávnosť a nezákonnosť výroku o nároku na náhradu trov konania, a to
z dôvodu, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol nesprávne.

6. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolanie žalobkyne považovala za nedôvodné. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že by jej súd v

rozpore so zákonnými ustanoveniami nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala
na to, že žalobkyňa sa v priebehu konania niekoľko krát vyjadrila k meritu veci, v rámci koncentrácie
konania predložila všetky relevantné dôkazy, ktoré uznala za vhodné a opakovane sa zúčastnilana nariadenom pojednávaní. Poukázala na to, že zo skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa svoju
povinnosť platiť jednotlivé anuitné splátky spotrebiteľského úveru riadne a včas porušila už pri prvej
splátke. Následne do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo dňa 9.2.2010

zaplatilaveriteľovisumuvsúhrne430,47Eur(započítanúnasplátkyzamesiaceaprílažseptember2009
a v časti 44,85 Eur na splátku za mesiac október 2009). Následne ju veriteľ listom z 9.12.2009 vyzval na
úhradunedoplatkunaomeškanýchsplátkach,atovdodatočnejlehote10kalendárnychdníoddoručenia
tejto výzvy, inak bude žiadať o zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského úveru naraz. Keďže
žalobkyňa na uvedenú výzvu z 9.12.2009 nereagovala, veriteľ po tom, ako uplynula zákonná 15-dňová

lehota od notifikácie na uplatnenie jeho práva na zaplatenie celej pohľadávky, 9.2.2010 využil právo
vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo žalobkyni oznámil listom z dňa 9.2.2010, ktorý
si podľa doručenky osobne prevzala 16.2.2010, a zároveň ju vyzval na úhradu celého dlhu v dodatočnej
lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobkyňa bola v
omeškaní s úhradou svojho záväzku, bola riadne upovedomená o možnosti zosplatnenia pohľadávky v
zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a zároveň bola riadne upovedomená o predčasnom zosplatnení pohľadávky,

pričom jej bola daná možnosť uhradiť ju v stanovenej lehote. Žalobkyňa bola do postúpenia pohľadávky
v omeškaní viac ako 90 dní, pohľadávka sa tak stala predmetom platného postúpenia. Na základe
vyššie uvedeného mala za to, že boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a následne platné postúpenie pohľadávky. Súd prvej inštancie vyhodnotil
skutkový a právny stav, na základe ktorého dospel k rozhodnutiu vo veci samej. Súd prvej inštancie na

jednej strane vyhodnotil, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému je potrebné vyhodnotiť ako bezúročný
a bez poplatkov, a na strane druhej vyhodnotil, že došlo k platnému zosplatneniu. Z uvedeného vyplýva,
že súd po vykonanom dokazovaní jasne zrozumiteľne a odôvodnene dospel k uvedeným právnym
záverom. Žalobkyňa uzatvorila s jeho právnym predchodcom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver, ktorý včas nevrátila a tým porušila základné záväzkovo právne povinnosti vyplývajúce

jej zo zmluvy o úvere. Po vykrátení zmluvného nároku (2 000,00 Eur) a sumy, ktorá bola žalobkyňou
skutočne vyplatená (6 137,14 Eur) je zrejmé, že plnenie žalobkyne, ktoré bolo poskytnuté žalovanej nad
rozsah zmluvného nároku je vo výške 4 137,14 Eur.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Doplnila,
že žalovaná ani vo svojom poslednom vyjadrení dostatočným spôsobom nevyvrátil skutočnosti, ktoré

namietala. Opätovne zdôraznila, že kľúčovou pre rozhodnutie o podanom odvolaní je tá skutočnosť, že
s ohľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka mohlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti predmetného úveru dôjsť až po tom, čo dlžník bol v omeškaní s plnením jednotlivých splátok
viac ako 3 mesiace a po tom, čo bol vyzvaný na dobrovoľnú úhradu omeškanej sumy. Z bodu 13
odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého

úveru malo dôjsť po tom, čo sa dostala do omeškania s plnením splátok splatných v mesiaci október
2009 a nasledujúce, teda splátok splatných dňa 18.10.2009 a neskôr. Pre platné vyhlásenie predčasnej
splatnosti tak muselo dôjsť k splneniu toho, že dlžník musel byť v omeškaní s plnením svojich splátok
po dobu viac ako tri mesiace, pričom až po uplynutí daných troch mesiacov malo dôjsť k výzve na
dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní a až po uplynutí týchto lehôt tak mohlo

dôjsťkvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru.Vprejednávanomprípadeprávnypredchodcažalovanej
mal vyzvať žalobkyňu na dobrovoľnú úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 09.12.2009, teda pred
uplynutím trojmesačnej lehoty od splatnosti splátky splatnej dňa 18.10.2009 (táto lehota mala uplynúť
až dňa 18.01.2010). Akcentovala tiež, že výzvu zo dňa 09.12.2009 však nie je možné považovať za
výzvu pre účely vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podľa ustanovenia § 53 ods. 8 tohto zákona, keďže od

omeškania prvej splátky po moment danej výzvy neuplynula doba omeškania aspoň troch mesiacov, tak
ako to predpokladá dané ustanovenie. Zdôraznila ďalej to, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala
doručenie akejkoľvek výzvy, ktorú by bolo možné považovať za výzvu podľa ustanovenia § 53 ods. 8
tohto zákona, teda výzvy, ktorá by bola žalobkyni doručená po tom, čo by bola v omeškaní s plnením
svojich čiastkových plnení po dobu aspoň troch mesiacov. Ak napriek uvedenému právna predchodkyňa

žalovanej pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, takýto jeho úkon je potrebné považovať
ako absolútne neplatný pre jeho priamy rozpor so zákonom, v dôsledku čoho potom ani nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu takejto bankovej pohľadávky, tak ako to predpokladá ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách. Záverom podčiarkla, že postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt je v
zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nekalou obchodnou praktikou dodávateľa, ktorá nemôže požívať

právnu ochranu, pričom samotná žalovaná na túto časť jej argumentácie nijako nereagovala a nijako
ju nenegovala.8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po

skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
9.Podľa§53ods.9OZakideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len "zákon o bankách"), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo

pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka
zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na ktorom
základe vznikla postúpená pohľadávka; banka, alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi
poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou, alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom.

10. Judikatúra dovolacieho súdu je konštantná v názore, že jednou zo zákonných podmienok platného
postúpenia pohľadávky úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní
a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní . Tieto špeciálne podmienky musia byť
splnené v prípade postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt. (R4/2021)). Obsah ustanovenia

§ 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky,
že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru
dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách." ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31.3.2022 sp. zn. 2 Cdo 266/2020 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

27.10.2022, sp. zn. 4 Cdo 75/2020)

11. Zákon (v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) stanovuje prísne kritéria aj pre vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, ktoré musia byť splnené kumulatívne. V prípade, ak dodávateľ poruší
niektorú z podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru má za následok, že je potrebné

považovať takéto zosplatnenie za absolútne neplatný právny úkon. Zákon stanovuje, že v poradí prvá
z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky
bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V poradí
druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred
jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred

jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil
povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú
lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu
15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť,
ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé

jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné upozornenie
spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s odsekom
9 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa - upozornenie
spotrebiteľapredstavujehmotnoprávnyjednostrannýadresovanýprávnyúkon,ktorýmusípredovšetkýmspĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí
spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať
s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok a musí obsahovať konkretizáciu

splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. Bez konkretizácie splátky, nie je možné spoľahlivo určiť,
či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je úkon zákon
obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej
absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek

slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ). Por. Rozhodnutie NSSR sp.zn.6Cdo 152/2022
z 13. februára 2025).

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právna predchodkyňa žalovanej výzvou zo dňa 09.12.2009

upozornila žalobkyňu, že porušila ustanovenia zmluvy keď jej záväzok po splatnosti vyplývajúci z
úverovej zmluvy je k 09.12.2009 nasledujúci; a to nedoplatok vo výške 115,97 Euro a poplatok za
upomienku24,90Euro.Tedadlžnásumapredstavujesumu140,87Euro.Vtomtopodanízároveňprávny
predchodca žalovanej uviedol, že ak dlžná suma nebude uhradená do 10 dní od doručenia uvedeného
podania (výzvy), celý úver sa stane predčasne splatným. Žalovaná tvrdí, že toto podanie sa dostalo

do dispozičnej sféry žalobkyne a podľa obsahu je upozornením v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že aj s ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu, toto podanie ako
právny úkon nespĺňa náležitosti, pretože neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú zosplatnil právny
predchodca žalovanej celý úver. Mesačná splátka, ako vyplýva z úverovej zmluvy predstavovala sumu
64,27 Euro. Táto suma nekorešponduje vyčíslenému nedoplatku uvedenému vo výzve z 09.12.2009,

pričom z výzvy nie je možné ani ustáliť konkrétnu splátku, s ktorou bola žalobkyňa v omeškaní v čase
uskutočnenia výzvy. Ide pritom o rozhodujúcu zákonnú podmienku bez splnenia ktorej nemohlo dôjsť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu ani k platnému postúpeniu pohľadávky z tohto zosplatnenia
vzniknutej.

13. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie vo veci samej je rozhodujúce
nielen zistenie, či právny predchodca žalovanej (banka) kvalifikovaným spôsobom vyzval žalobkyňu na
úhradu jej peňažného záväzku, ale aj to, či žalobkyňa bola nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní so
splnením peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. V danom prípade je teda dôležité
nielen zistenie, či žalobkyni bola doručená výzva banky na úhradu jej pohľadávky, ale i dátum jej

doručenia, keďže od neho sa následne odvíja lehota 90 kalendárnych dní, počas ktorých mala byť
žalobkyňa v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči banke.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa

§ 391 ods. 1 C.s.p. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o zvyšku uplatneného
nároku žalobkyne v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd
prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.), zo zisteného skutkového stavu vyvodí záver, ktorý riadne
a presvedčivo odôvodní, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§
396 ods. 3 C.s.p.).

16. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
4 137,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 137,14 Eur od 13. septembra

2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( I. výrok) nebol napadnutý
odvolaním a preto v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).