Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201788
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225201788.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C.
B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/
XX, B., a otec - A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, B., o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

„Otec je dočasne p o v i n n ý platiť na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživné v nevyhnutnej miere
vo výške 100,- eur mesačne a na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX výživné v nevyhnutnej miere vo výške
100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
vykonateľnosťou tohto uznesenia a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.“

II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí podaním doručeným súdu dňa 02.05.2025 podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadom úpravy výživného k maloletým deťom na čas do rozvodu. Matka
ním žiada nariadiť neodkladné opatrenie, podľa ktorého otec by bol povinný prispievať na výživu
maloletého A. a maloletej C. sumou spolu vo výške 500,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že vzhľadom na
zabezpečenie primeranej starostlivosti o maloleté deti, ktorá neznesie odklad, vzišla počas konania
sp.zn. 15P/9/2025 potreba upraviť v nevyhnutnej miere výživné zo strany otca maloletých detí. Z
tohto dôvodu matka ako rodič, v ktorého starostlivosti maloleté deti sú, podáva návrh na vydanie
neodkladného opatrenia. Matka svoj návrh odôvodňuje tak, že počas konania jej bolo pozastavené
vyplácanie prídavkov na deti, ktoré jej boli priznané z E. v celkovej výške 445,40 eur a to uplynutím času,

počas ktorého mala na tieto prídavky nárok. V mesiaci apríl 2025 matka požiadala miestne príslušný
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava o priznanie rodičovského príspevku na maloleté deti. V
mesiaci apríl 2025 jej bola vyplatená alikvotná čiastka rodičovského príspevku v celkovej výške 166,23
eur. Následne od mája 2025 do decembra 2025 bude matka poberať celkovo 351,80 eur. Ďalej matka
v návrhu uviedla aj oprávnené mesačné výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, ktoré
sú: poplatok za materskú školu maloletého A. vo výške 40,- eur, poplatok za stravné v materskej škole

vo výške 60,- eur, poplatok za krúžky v materskej škole vo výške 20,- eur, náklady na stravovanie vo
výške 300,- eur, drogéria, ošatenie, obuv, lieky vo výške 150,- eur, poplatok za TV, internet, telefónvo výške 120,- eur, poplatok za vodné a stočné vo výške 45,92 eur, poplatok za komunálny odpad
vo výške 15,08 eur, životné poistenie vo výške 30,10 eur, náklady na pohonné hmoty vo výške 70,-
eur. Celkové náklady na zabezpečenie len základnej starostlivosti o matku a maloleté deti sú na úrovni

cca 850,- eur mesačne. Matka uvádza, že k jej príjmu, ktorý tvorí len rodičovský príspevok, potrebujú
maloleté deti celkovo 500,- eur. Matka ďalej uvádza, že nakoľko maloletú dcéru neprijali vzhľadom na
jej nízky vek do žiadnej materskej školy, je nútená zabezpečovať jej celodennú starostlivosť a z tohto
dôvodu si v momentálnej situácii nevie a ani nemôže nájsť žiadne zamestnanie, aby bola schopná pokryť
celkové oprávnené náklady na živobytie svojich detí, keďže sú momentálne v jej výlučnej starostlivosti.

Stretávanie otca s maloletými je len na dohode rodičov aj to len z dôvodu, že otec je momentálne na
PN. Akonáhle nastúpi otec do zamestnania budú deti nepretržite v starostlivosti matky. Matka uvádza,
že od januára 2025 otec jej neprispel na potreby maloletých žiadnou čiastkou. Nakoľko matka nie je
schopná sama zabezpečiť elementárnu starostlivosť o maloleté deti je potrebné podľa matky, aby súd
vydal neodkladné opatrenie v zmysle § 366 CMP, nakoľko právoplatné rozhodnutie vo veci samej môže
prísť o niekoľko mesiacov, počas ktorých nebude zabezpečená plnohodnotná starostlivosť pre maloleté

deti. Z uvedeného dôvodu, matka navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie vyššie uvedeného znenia až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom (aktuálne vedené pod sp. zn. 15P/9/2025 - pozn. súdu).

3. Súd na tomto mieste uvádza, že z úradnej činnosti mu je známe, že dňa 03.02.2025 bol podaný na

tunajšomsúdenávrhnarozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým
deťom na čas po rozvode, ktorý podal otec maloletých. Otec týmto návrhom navrhuje manželstvo
s matkou rozviesť a zároveň navrhuje zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a zaviazať otca na platenie výživného v sume 100,- eur na každé dieťa. Uvedené konanie
prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 15P/9/2025.

4. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ako „úrad“ alebo „úrad práce“), na
základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 10.06.2025, podaním doručeným súdu dňa 24.06.2025 podal
správu zo šetrenia výchovného prostredia maloletých, v ktorej uvádza, že úrad telefonicky kontaktoval
matku a otca maloletých detí, aby aktualizovali bytové podmienky maloletých detí v ich domácnostiach.

Matka úradu uviedla, že jej bytové podmienky sú nezmenené a stále býva s maloletými deťmi v X
izbovom rodinnom dome na adrese G. XXX/XX, B.. Rodinný dom je vo vlastníctve manželov. Maloleté
deti majú vlastné izby, kde majú vytvorené vhodné podmienky a zabezpečené všetky veci osobnej
potreby a vytvorené vhodné podmienky na pokojný spánok. Matka uviedla, že výdavky na bývanie sú:
hypotéka 1.000,- eur mesačne, energie 160,- eur mesačne, tieto výdavky uhrádza otec maloletých.

Ďalšievýdavky:nainternetaTVvovýške40,-eurmesačne,stočné70,-eurna3mesiace,vodavovýške
60,- eur na 3 mesiace, komunálny odpad 180,- eur na rok uhrádza matka maloletých. Matka aktuálne je
narodičovskejdovolenkeapoberárodičovskýpríspevokvsumecca351,-eurmesačne,prídavkynadeti
z E. má aktuálne stopnuté. Matka uviedla, že otec sa s deťmi stretáva riadne a pravidelne. Otec úradu
uviedol, že jeho bytové podmienky sú nezmenené a naďalej býva s partnerkou a jej maloletým dieťaťom

v X-XXXXXXX prenajatom byte na adrese I. X, B.. Maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky
a zabezpečené všetky veci osobnej potreby a vytvorené vhodné podmienky na pokojný spánok. Otec
ďalej uviedol, že výdavky na bývanie sú cca 650,- eur. Otec úradu uviedol, že už nepracuje v Rakúsku a
aktuálnebudepoberaťnemocenskédávky,avšakvýškudávkyešteuviesťnevie,nakoľkoešteodávkach
nedostal rozhodnutie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 C.s.p., nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku (CMP),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, ktorý sa použije aj v civilnom mimosporovom konaní (§ 2 ods. 1
CMP), môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Môže tak
urobiť na návrh alebo bez návrhu (§ 324 ods. 1 CSP a § 360 ods. 1 CMP). Podľa osobitnej úpravy

obsiahnutej v CMP môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe,
odovzdal ho do starostlivosti určenej osoby alebo do striedavej starostlivosti (§ 367 ods. 1), alebo aby
povinný platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 366). Neodkladné opatrenie je tak v zásade prípustné iba v
dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo obave, že exekúcia bude ohrozená.
V konaní o neodkladnom opatrenie nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej;

na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany
práv a právom chránených záujmov. Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto úpravy
by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo
do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné.
Pri rozhodovaní vo veciach maloletých, vrátane rozhodovania o neodkladnom opatrení, je podľa čl. 5

Zákona o rodine prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom sa zohľadňuje okrem
iného úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

13. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť(ods.1).Obajarodičiaprispievajúna
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a vakej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (ods. 4).

16. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

17. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní

o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Základnou podmienkou na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len
z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky

skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o dočasnú úpravu práv a povinností, ktorá
nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

19. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania

alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba neodkladnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť

vtedy, ak má súd osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je
priamoohrozenájehovýživa,alebokeďmusíbyťokamžitevyňatézdoterajšiehovýchovnéhoprostredia,
prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je
možné ho uplatniť teda len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej

potreby úpravy pomerov.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,
že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu

pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto
rozhodnutie bezprostredne dotýka.

21. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal

zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal
na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo

väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základnýchpotrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa.

22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 CMP, ktorým súd
povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v
dostatočnomrozsahučivôbecneplní,azároveňprocesnýzákladspočívajúcivpotrebeokamžitejúpravy
pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 CMP

prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o určení výživného
na maloleté dieťa neodkladným opatrením treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu
tak, aby dieťa malo dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná starostlivosť,
ošatenie, bývanie.

23 Súd s prihliadnutím k zisteným okolnostiam danej veci má za to, že v danom prípade je potrebné

v zmysle § 366 CMP otcovi maloletých detí nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere a to z dôvodu,
keďže je v konaní preukázané, že rodičia spolu nežijú, matka býva s maloletými deťmi v rodinnom dome,
z ktorého sa otec odsťahoval, maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky a matka je
momentálne na rodičovskej dovolenke s maloletou C., ktorú neprijali do materskej škôlky, z dôvodu jej
nízkehoveku.Jedinýmpríjmommatkyjetedapríjemzrodičovskéhopríspevkuamatkamátohočasulen

veľmi obmedzené možnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Bez úhrady výživného aspoň v nevyhnutnej
miere zo strany otca by mohla byť riadna výživa maloletých detí ohrozená. Zo správy úradu práce zo
dňa 24.06.2025 vyplýva, že otec po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti hradí čiastočne výdavky
na rodinný dom, v ktorom maloleté deti s matkou bývajú, a to poplatky za energie vo výške 160,- eur, ako
aj mesačnú splátku úveru na rodinný dom vo výške 1.000,- eur mesačne. Je pravdou teda, že otec si

čiastočne (avšak nie v dostatočnom rozsahu, ani v rozsahu nevyhnutnom), dobrovoľne plní vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom, keďže plnením vyživovacej povinnosti treba považovať aj čiastočné
uhrádzanie existujúcich výdavkov maloletého dieťaťa (výdavky spojené s bývaním), nielen posielanie
platieb výživného k rukám druhého rodiča, avšak hradenie splátky úveru nemožno považovať za plnenie
si vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča k maloletým deťom, pretože platenie hypotéky je

plnením záväzku zo zmluvného vzťahu a netýka sa výživy maloletého dieťaťa, ale nadobudnutia majetku
manželov. Splátky hypotéky zo strany otca teda nemožno považovať za výživné. Otec platí čiastočne
náklady spojené s bývaním maloletých detí (aj matky) a teda čiastočne prispieva na výživu maloletých,
avšak súd má zato, že suma, ktorou otec takýmto spôsobom prispieva na výživu maloletých nie je ani
výživným v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na status matky, ako rodiča na rodičovskej dovolenke, ktorá

nemá príjem zo zárobkovej činnosti a momentálne nemá možnosť sa ani zamestnať, pretože sa stará
o maloletú dcéru, je potrebné upraviť dočasne vyživovaciu povinnosť otca aspoň v nevyhnutnej miere,
aby nebolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletých detí. Po preskúmaní návrhu, preto tunajší súd
dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je potrebné
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, avšak súd neodkladným opatrením nemohol nariadiť

výživné v rozsahu ako navrhovala matka, pretože v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd podrobne nepreskúmava odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a majetkové pomery
rodičov, môže len uložiť povinnému rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, pokiaľ tento rodič
buďvýživnéneplatívôbec,aleboplatívýživnévtakejvýške,ktorácelkomzjavnenezodpovedápotrebám
dieťaťa. S poukazom na skutočnosť, že matkin príjem nepostačuje na pokrytie jej výdavkov týkajúcich sa

výživymaloletých,súdpovažovalzadôvodné,abybolotecsúdnymrozhodnutímzaviazanýplatiťvýživné
v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). Keďže v konaní o neodkladnom opatrení nie je možné komplexne
preukázať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného
opatrenia o určení výšky výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov. Súd však v tejto súvislosti
vychádzalzoskutočnosti,ženeodkladnýmopatrenímurčenásumavýživnéhomôžereálnepredstavovať

základné výdavky na maloleté deti, a keďže matkin príjem jednoznačne nepostačuje na pokrytie týchto
výdavkov, súd má za to, že je v záujme maloletých a je nevyhnutné, aby bola upravená vyživovacia
povinnosť otca, keďže je zákonnou povinnosťou otca, ako rodiča, podieľať sa na výžive maloletých a
zabezpečovať ich potreby.

24.Výživnépriznanéneodkladnýmopatrenímpredstavujenevyhnutnúmierujehoplneniapreoprávnenú
osobu. Je určené len na uspokojovanie základných (osobných) potrieb oprávneného a ako už bolo
uvedené, nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Je osvedčené, že
matka (poukazujúc na jej aktuálny status matky na rodičovskej dovolenke) nemá možnosť zamestnaťsa, podľa jej tvrdení otec jej od januára 2025 neprispel na výživu maloletých, a zároveň matke bolo
pozastavené vyplácanie prídavkov na deti z E.. Podľa názoru súdu ponechať matku bez určenia
výživného aspoň v nevyhnutnej miere by nebolo v záujme maloletých detí, keď vzhľadom na svoje

pomery nie je schopná zabezpečovať deťom výživu v potrebnom rozsahu, a preto nie je v záujme
maloletýchdetí,abyvyživovaciapovinnosťotcadoprávoplatnéhoskončeniakonaniaorozvodeaúpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode bola ponechaná
len na úvahu otca, resp. na jeho svojvoľné rozhodnutie, či matke prispeje alebo nie, ale naopak, aby
bola nateraz upravená dočasným súdnym rozhodnutím tak, aby boli ochránené záujmy maloletých a

dočasne tak upravené ich pomery. Súd na tomto mieste uvádza, že účelom neodkladného opatrenia nie
je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného,
ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť v nevyhnutnej miere. O riadnej výške bežného výživného môže
súd rozhodovať až v konaní vo veci samej, v ktorom je dostatok priestoru na vykonanie náležitého
dokazovania za účelom stanovenia primeranej výšky výživného. Súdom určené výživné je otec povinný
platiť počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, a to pravidelne k 15. dňu každého kalendárneho

mesiaca vopred k rukám matky. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd
nemusí, a pre krátkosť času ani nemôže, vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu, ako pri
rozhodovaní vo veci samej. Iba v konaní vo veci samej je možné vykonať riadne dokazovanie, v rámci
ktorého sa zisťujú osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, ako
aj všetky rozhodujúce skutočnosti a súd môže vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne

záujem maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal otca na platenie výživného na maloleté
deti v nevyhnutnej miere, a to v sumách, ako sú uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

25. Keďže súd mal za to, že výška výživného na maloleté dieťa, ktorej platenie matka navrhla nariadiť
neodkladným opatrením otcovi, nezodpovedá zákonnému kritériu ustanovenému v § 366 CMP, vo

zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok II.). Matka
náklady na maloletých na zabezpečenie základnej starostlivosti o maloleté deti (vrátane nej) uviedla
v návrhu vo výške 850,- eur, pričom, neodkladným opatrením sa domáha určenia výživného na
maloletých v sume 500,- eur mesačne. Žiadne zo svojich tvrdení ohľadne výdavkov na maloletých v
takej výške však matka nepreukázala a zároveň nebolo preukázané žiadne, ani potenciálne ohrozenie

maloletých, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne výživného - v takom rozsahu, ako
žiada matka - na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo.

26. Vzhľadom k tomu, že toto rozhodnutie konzumuje v sebe i vec samú a toto konanie sa teda týmto
rozhodnutím končí, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol postupujúc podľa § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Toto uznesenie je vykonateľné doručením.