Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725201145
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725201145.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: A. B. C., C., so
sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: F. G., C., so sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanému: H. I., nar. XX. XXXXX XXXX, naposledy bytom v SR – J., K. L. XXXX/XX, o zaplatenie
2 716,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.

18Csp/18/2025-89 zo dňa 17. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/18/2025-89 zo dňa 17. júna 2025 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“)
rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podal žalobu dňa 31. marca 2025
a domáhal sa od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy. V žalobe bol žalovaný označený ako H. I.,
nar. XX. XXXXX XXXX, adresa K. L. XXXX/XX, XXX XX J.. Súd vykonal lustráciu žalovaného v registri
obyvateľov a zistil, že žalovaný je štátnym občanom C. F.. Preto súd skúmal existenciu právomoci
slovenského súdu. Súd prvej inštancie pri posúdení právomoci vychádzal z čl. 1 ods. 1 v spojení s čl.
17 ods. 1 a čl. 18. ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra

2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“). Lustráciou v registri obyvateľov súd prvej inštancie zistil, že žalovaný mal evidovaný trvalý
pobyt na adrese uvedenej v žalobe v období od 10. decembra 2018 do 9. decembra 2023, avšak podľa
oznámenia Ministerstva vnútra SR súd zistil, že žalovaný nemá aktuálne na území SR povolený pobyt.
Na základe toho mal súd preukázané, že žalovaný nemá na území SR bydlisko, nemá povolenie na
pobyt na území SR. Slovenský súd si tak nemôže založiť právomoc na základe žiadneho ustanovenia

nariadenia. Vzhľadom na nedostatok právomoci súd prvej inštancie konanie podľa § 161 ods. 2 CSP
zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli, súd mu žiadne nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd

uznesenie zrušil. Uviedol, že nebolo dostatočne preukázané a odôvodnené, že by žalovaný mal úmysel
trvalo sa zdržiavať mimo územia SR; súd ani neuvádza, kde vlastne by sa mal žalovaný ako občan
Slovinskej republiky zdržiavať. Súd vôbec nerozlišoval medzi pojmom trvalý pobyt a bydlisko, pričom
bydlisko je širší pojem a relevantnejší z hľadiska posúdenia právomoci. Dodal, že pri ustálení bydliska
žalovaného v cudzom štáte musí mať súd starostlivo preukázaný skutkový stav, že žalovaný má centrum
svojich záujmov v zahraničí, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že súd cudzieho členského

štátu (C.), ktorého je žalovaný občanom, by taktiež mohol vyhlásiť nedostatok právomoci, čím by bolo
sťažené právo žalobcu na prístup k spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu tak hrozí neúnosná situácia,keď by na základe rovnakých informácii a podania žaloby na súde v C. F. – i keď nevedno kde presne,
mohol C. súd vyhlásiť nedostatok právomoci, nakoľko bydliskom žalovaného je, napr. SR (s úmyslom
sa tam zdržiavať). V tomto smere poukázal na rad rozhodnutí krajských súdov SR. Žalobca bol názoru,

že bydlisko žalovaného je na území SR a je tak daná právomoc súdu prvej inštancie. V závere vytkol,
že mu súd prvej inštancie nevrátil v prípade zastavenia konania zaplatený súdny poplatok v zmysle ust.
§ 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) podľa ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas,oprávnenoustranou,(§359,§362ods.1CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“
uznesenie okresného súdu vo výroku I. a v závislom výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

5. Odvolací súd uvádza, že žalobca svoj procesný útok v odvolaní založil na námietke porušenia práva
na spravodlivý proces, keď tvrdil, že žalovaný má bydlisko na území SR a v prípade, že žalovaný nemá
bydlisko na území SR, je povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, kde má žalovaný bydlisko.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na posúdenie otázky právomoci v predmetnej veci
konať a rozhodovať aplikoval správny právny akt, t. j. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ale nesprávne ho interpretoval.

7. V predmetnej veci ide o nárok žalobcu z titulu nezaplatenia spotrebiteľského úveru, čo odôvodňuje
postup v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pre otázku
založenia právomoci vychádzal správne z kritéria miesta bydliska žalovaného.

8. Pojem bydlisko je kľúčovým pojmom na účely určovania právomoci; nejde o autonómny pojem práva

Európskej únie, t. j. pre posúdenie bydliska sa vychádza z vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu,
rešpektujúc zásadu eurokonformného výkladu (porovnaj C-222/23).

9.Odvolacísúdvtomtosmerekonštatuje,žebydliskomsarozumiemiesto,kdesaosobaskutočnetrvale
zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v inom územnom obvode. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie

je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu
nemusí reálne zdržiavať (pozri uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/40/2014
zo dňa 19. februára 2015). Bydliskom je miesto pobytu osoby, ktorá má úmysel sa na danom mieste
trvale (nie prechodne) zdržiavať (III. ÚS 239/2010). Odvolací sú dodáva, že bydliskom teda nie je každé
miesto, kde konkrétna fyzická osoba býva, pokiaľ sa na takom mieste zdržuje bez úmyslu zdržovať sa

tam trvalo. Za bydlisko je potrebné považovať miesto, ktoré si osoba zvoli ako svoje stále alebo obvyklé
centrum svojich životných záujmov, s úmyslom zapožičať mu prvok trvalosti; uvedené je možné posúdiť
poznajúc okolnosti ohľadom, napr. výkonu práce, sociálnych, pracovných, rodinných väzieb, či iných
okolností, ktoré majú výpovednú hodnotu k úmyslu osoby na určitom mieste zdržiavať sa trvalo.

10. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal zo
správneho úsudku o absencii bydliska žalovaného na území Slovenskej republiky. V tomto smere súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný od 9. decembra 2023 nemá platné povolenie
na pobyt na území SR, ako dôvod, pre ktorý nemožno „lege artis“ prijať záver o založení bydliska
žalovaného na území SR.

11. Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.12. V zmysle nariadenia a rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie sa má otázka
(ne)založenia právomoci súdu členského štátu vykladať spôsobom, ktorý napĺňa podstatu zásady
zákazu „denegatio iustitiae“ (odopretia spravodlivosti). Uvedené je vyjadrené v postupe súdu členského

štátu, ktorý pre prijatie záveru o nedostatku právomoci vo veci konať pre neexistenciu bydliska
žalovaného na jeho území, musí mať súčasne s tým zistené bydlisko žalovaného v inom členskom štáte.

13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie, okrem zistenia, že
žalovaný je príslušníkom Slovinskej republiky, bližšie po skutkovej i právnej stránke zaoberal skúmaním

bydliska žalovaného v inom členskom štáte; keď toto zistenie je podstatné pre naplnenie práva na
spravodlivýprocesžalobcu,umožňujúcmužalovaťdlžníkanaprávomocoudotovanomsúdepríslušného
členského štátu. Odvolací súd dodáva, že z obsahu súdneho spisu, resp. z úradného záznamu na
č. l. 108, síce vyplýva, že súd prvej inštancie mal zo súdneho spisu sp. zn. 14Pc/6/2023 informácie,
z ktorých má vyplývať, že žalovaný sa natrvalo vrátil do C. F., avšak tieto závery neboli premietnuté do
odôvodnenia napadnutého uznesenia; absentujú akékoľvek skutkové i právne zistenia. V tomto smere

odvolací súd uvádza, že ak súd v rámci svojho rozhodovania vychádza z informácii nachádzajúcich sa
v iných súdnych spisoch, musí mať v čase svojho rozhodovania predmetný súdny spis pripojený, resp.
pripojené aspoň tie relevantné časti, z ktorých čerpá.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako i konania, ktoré mu predchádzalo

konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval bydlisko žalovaného. Z vyššie uvedených
dôvodov je tak záver súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci vo veci konať predčasný, v dôsledku
čoho bol naplnený dôvod pre zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP (pozri R 82/2002).

15. Odvolací súd dáva do pozornosti, že za účelom ustálenia otázky bydliska žalovaného môže súd
postupovať podľa ust. § 185 ods. 3 CSP a aj bez návrhu vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky na vedenie konania (na zistenie právomoci slovenského súdu vo veci konať).
Len v prípade, ak súd prvej inštancie s určitosťou zistí, kde má žalovaný bydlisko, je dôvodný záver
o nedostatku právomoci slovenského súdu za situácie, že žalovaný nemá bydlisko na území SR.

Dosiaľ zistené skutočnosti v konaní však neodôvodňujú rozhodnutie súdu prvej inštancie obsiahnuté vo
výrokovej časti odvolaním napadnutého uznesenia (§ 391 ods. 2 a 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a eoho sa dovolate3 domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).