Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu
A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX D. E., zast. Auxt legal, s.r.o., Tajovského 3, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 54 733 472, proti žalovanému Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Banská Bystrica, Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
OkresnéhoúraduBanskáBystrica,odborvýstavbyabytovejpolitiky,č.OUBB-OVBP2-2024/017746-002
zo dňa 19. 03. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Poverený zamestnanec mesta Banská Bystrica ako stavebného úradu (ďalej len „prvostupňový
správny orgán“) vykonal štátny stavebný dohľad (ďalej len „ŠSD“) vo veci stavebných úprav a iného
využívania bytu ako na bytové účely v byte číslo X F. G. bytového domu so súpisným číslom XXX F. H.
I. XX, J. J., na pozemku parcely KN – C č. XXXX, k. ú. J. J. vo vlastníctve žalobcu (ďalej len „byt“).

ŠSD bol vykonaný na základe podnetu predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov na H. I. XX, J. J.,
podľa ktorého je byt (okrem iného) využívaný na podnikateľskú činnosť tak, že jeho údajný nájomca
H. K. a brat žalobcu L. B. v ňom ponúkajú krátkodobé ubytovanie prostredníctvom webových portálov
booking.com a airbnb.com a poskytujú aj iné doplnkové služby (príprava nehnuteľnosti pre nové osoby,
upratovanie, uteráky, toaletný papier). K podnetu boli priložené snímky uvedených webových stránok. Zo
ŠSD bol vyhotovený záznam z 19. 09. 2023, podľa ktorého bolo (okrem iného) zistené, že od roku 2023
sa byt využíva ako nebytový priestor na krátkodobé pobyty, pričom povolenie na zmenu účelu stavby

nebolo príslušným stavebným úradom vydané. Prílohou záznamu boli aj 4 snímky z webovej stránky
J.. Prvostupňový správny orgán následne listom z 10. 10. 2023 oznámil žalobcovi začatie konania
vo veci priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase začatia konania (ďalej len „stavebný
zákon“), z ktorého je podozrivý žalobca na tom skutkovom základe, že (okrem iného) umožnil inej osobe
užívať byt na nebytové účely ako ubytovacie zariadenie na krátkodobé pobyty v rozpore s § 85 ods. 1
stavebného zákona.

2. Rozhodnutím č. MsP-SK-7431/7703/2024 zo dňa 19. 01. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2
písm. b) stavebného zákona, pretože umožnil inej osobe užívať byt na nebytové účely ako ubytovaciezariadenie na krátkodobé pobyty minimálne do konania ŠSD dňa 19. 09. 2023 v rozpore s § 85
ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého možno stavbu užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení, pričom zmena účelu užívania stavby vyžaduje rozhodnutie

stavebného úradu. Za uvedené konanie bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400 eur. Vo zvyšnej
časti (pozmenenie bytu bez stavebného povolenia a umožnenie inej osobe užívanie bytu pred vydaním
kolaudačného rozhodnutia) bolo priestupkové konanie zastavené a táto časť nie je predmetom správnej
žaloby. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že všeobecný občianskoprávny princíp
týkajúci sa voľného nakladania s majetkom je prelomený verejnoprávnou úpravou § 4 ods. 1 zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), (ďalej len „živnostenský zákon“),
podľa ktorého je prenájom nehnuteľností živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné
služby spojené s prenájmom. Za základné služby nemožno považovať upratovanie, stráženie a podobne
a v prípade trvalého používania bytových priestorov na iné účely ako na bývanie je potrebné mať
k tomu osobitné rozhodnutie stavebného úradu v súlade s § 85 stavebného zákona. V konaní
bolo preukázané, že byt je aktuálnym nájomcom využívaný na podnikateľské účely a poskytovaný

na krátkodobé ubytovanie. Správny orgán vychádzal z podnetu predsedníčky SVB Robotnícka ulica
19, podľa ktorého je byt využívaný na poskytovanie krátkodobého ubytovania, čo bolo doložené
aj výstupmi z ubytovacích platforiem; z vykonaného ŠSD, v rámci ktorého bol vyhotovený záznam,
ktorý bol podpísaný všetkými zúčastnenými stranami, pričom nikto z nich nespochybnil využívanie
bytu na podnikateľské účely, čo bolo doložené aj výstupmi z ubytovacích portálov, ktoré sú súčasťou

záznamu; z opätovného zaobstarania výstupov z webových portálov (booking.com), z ktorých bolo
preukázané, že aktuálny nájomca poskytuje byt na krátkodobé ubytovanie so službami a vybavením
bytu, čo nie je možné považovať za základné služby. Prvostupňový správny orgán sa nestotožnil
s tvrdením žalobcu, že byt je prenajímaný v zmysle zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme
bytu. Túto skutočnosť prvostupňový správny orgán nespochybnil, avšak uviedol, že aktuálny nájomca

poskytoval byt na krátkodobé ubytovanie prostredníctvom webových portálov, ktoré okrem vyhľadávania
služieb zabezpečujú rezerváciu ubytovania, uzavretie zmluvy s daným poskytovateľom služieb, čo nie
je v súlade so zákonom č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Žalobcovi je z listu vlastníctva č.
XXXX známe, že byt je v katastri nehnuteľností vedený ako bytový priestor.

3. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BB-
OVBP2-2024/017746-002 zo dňa 19. 03. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol,
že sa stotožňuje so zistením skutkového stavu aj právnym posúdením veci prvostupňovým správnym
orgánom. K námietke žalobcu, že zo záznamu z vykonaného ŠSD nevyplýva, že bolo preukázané

poskytovanie bytu na ubytovacie zariadenie, resp. poskytovanie služieb spojených s ubytovaním,
žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti vyplývajú zo strany 2 záznamu zo ŠSD. K námietke žalobcu,
že nebolo dostatočne preukázané, že v rámci predloženej inzercie ide o byt vo vlastníctve žalobcu
žalovaný uviedol, že v konaní bolo preukázané, že krátkodobé ubytovanie je poskytované v predmetnom
byte a túto námietku považoval za zavádzanie zo strany žalobcu, keďže sám žalobca dal podnet

na pozastavenie publikovania poskytovania ubytovania v uvedenom byte. K námietke žalobcu, že nebol
preukázaný rozpor užívania bytu s kolaudačným rozhodnutím, napríklad predložením kolaudačného
rozhodnutia, žalovaný uviedol, že z listu vlastníctva č. XXXX je žalobcovi dostatočne známe, že byt je
vedený v katastri nehnuteľností ako bytový priestor, a preto nebol dôvod preukazovať túto skutočnosť
aj iným dokladom.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

4. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal
zrušenianapadnutéhorozhodnutia.Vrámcižalobnýchbodovnamietalnepreskúmateľnosťnapadnutého

rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Žalovaný podľa žalobcu nereflektoval na jeho
vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca počas administratívneho konania aj ŠSD
spochybňoval využívanie bytu na podnikateľské účely – krátkodobý nájom. Žalovaný napriek týmto
námietkam odkázal na závery ŠSD, z ktorého však tieto skutočnosti nevyplývajú. ŠSD bol zameraný
výlučne na vykonané stavebné úpravy v kontexte na kolaudačné rozhodnutie. Zo záznamu zo

ŠSD nevyplýva, že by bolo dostatočne preukázané poskytovanie bytu ako ubytovacieho zariadenia.
Na preukázanie uvedeného navrhuje žalobca vypočuť osoby, ktoré sa ŠSD zúčastnili, najmä
splnomocnenca žalobcu L. B., čo žalobca na pojednávaní spresnil tak, že navrhuje vypočuť ako svedka
L. B.. Žalobca ďalej namietal, že v správnom konaní bolo odkazované na kolaudačné rozhodnutie,pričom prvostupňový správny orgán ani žalovaný si toto rozhodnutie nezabezpečili. Žalovaný sa
k tejto námietke vyjadril len odkazom na list vlastníctva, čo nemôže obstáť. Žalobca tiež uviedol,
že v administratívnom konaní poukazoval na rozdiel medzi ubytovacím zariadením a užívaním bytu

na krátkodobý nájom, ako ho definuje zákonodarca s poukazom na § 85 ods. 1, § 43 ods. 1, § 43 a ods. 2,
§ 43b ods. 2, § 43c ods. 1 stavebného zákona; § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR
č. 277/2008 Z. z. a § 2 písm. h) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Žalobca má
s ohľadom na uvedené za to, že jeho nehnuteľnosť nenapĺňa zákonné znaky ubytovacieho zariadenia,
a teda, že byt nie je možné poskytovať na ubytovacie zariadenie spolu s poskytovaním služieb spojených

s ubytovaním. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že sám vyvrátil spochybnenie inzerátov
na webových platformách ponúkajúcich byt na krátkodobé ubytovanie ako ubytovacie zariadenie,
keď uviedol, že publikovanie poskytovania ubytovania bolo z jeho podnetu pozastavené. Žalobca tým
chcel poukázať na to, že nadobudol vlastnícke právo k bytu v stave v akom sa nachádzal v čase
rozhodovania o spáchaní priestupku a že inzerát bol zverejnený treťou osobou. Žalobca nesúhlasil
ani s tým, že žalovaný považoval za zavádzajúce jeho tvrdenie, že v prípade inzercie sa nejedná

o predmetný byt. Žalobca mienil len poukázať na skutočnosť, že táto inzercia je jediný dôkaz, na ktorom
bolo postavené rozhodnutie o spáchaní priestupku, pričom v konaní nebolo dostatočne preukázané,
že ide o byt vo vlastníctve žalobcu. Z vykonaného ŠSD nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia,
ani toto tvrdenie nebolo inak preukázané a táto skutočnosť ani nebola predmetom ŠSD.

5. Správna žaloba pôvodne smerovala voči žalovanému Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie a ktorý vykonával štátnu stavebnú správu
v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný
úrad podľa § 118 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2024. Zmenou zákona v priebehu
konania (vykonanou zákonom č. 46/2004 Z. z.) došlo s účinnosťou od 01. 04. 2024 k zmene uvedeného

zákonného ustanovenia, v zmysle ktorej výkon štátnej stavebnej správy v druhom stupni vykonáva
príslušný regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Preto správny súd v súlade s § 180 ods.
3 SSP pokračoval v konaní so žalovaným Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu
Banská Bystrica, keďže na neho prešla rozhodovacia pôsobnosť rozhodnúť o riadnom opravnom
prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 180 ods. 1 SSP.

6. Správny súd zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa v lehote určenej súdom nevyjadril.
Namiesto žalovaného sa vo veci vyjadril jeho nadriadený orgán Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, ktorý navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa stotožnil s
napadnutým rozhodnutím. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

7. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 29. 10. 2025. Po preskúmaní
správnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru,

že žalobcom vznesené žalobné body sú nedôvodné a zároveň nevzhliadol ani nad rámec rozsahu
a dôvodov žaloby dôvody podľa § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

8. Na úvod správny súd uvádza, že stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb.) stratil v priebehu konania

(ku dňu 01. 04. 2025) účinnosť a k tomuto dňu nadobudol účinnosť zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný
zákon. Správny súd (rovnako ako správne orgány) však vec posudzoval podľa stavebného zákona
č. 50/1976 Zb. účinného do 31. 03. 2025 v súlade s prechodným ustanovením § 84 ods. 4 písm. c)
zákona č. 25/2025 Z. z., keďže predmetom administratívneho konania bolo konanie o priestupku, ktoré
sa začalo na stavebnom úrade do 31. 03. 2025 (oznámením z 10. 10. 2023).

9. Pokiaľ žalobca v úvode správnej žaloby namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a
nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože nebolo reagované na jeho vyjadrenia a návrhy na
doplnenie dokazovania, ide o všeobecné námietky bez uvedenia na aké konkrétne návrhy alebo
argumenty žalobcu nebolo v napadnutom rozhodnutí reagované, prípadne v čom bolo zistenie

skutkového stavu nedostatočné, teda aké ďalšie dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci neboli
vykonané. V zmysle § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom
v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých
musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výrokyrozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu neúplné
žalobné body konkretizoval z obsahu administratívneho spisu alebo napadnutého rozhodnutia, ale tieto
jepovinnývkonkrétnostiachuviesťžalobca.Všeobecneformulovanéžalobnébodyneumožňujúvykonať

správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia.

10. Žalobca ďalej v konkrétnostiach namieta, že v administratívnom konaní spochybňoval využívanie
bytu na podnikateľské účely – krátkodobý nájom, na čo žalovaný reagoval tak, že odkázal na závery
ŠSD, z ktorého tieto skutočnosti podľa žalobcu nevyplývajú, pretože ŠSD bol zameraný výlučne na

vykonané stavebné úpravy. Správny súd takémuto žalobnému bodu nemôže prisvedčiť. V prvom rade
nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že ŠSD bol zameraný len na vykonané stavebné úpravy v byte, nakoľko
využívanie bytu na podnikateľské účely (krátkodobé ubytovanie s doplnkovými službami) vyplýva už
z podnetu predsedníčky SVB, Robotnícka ulica č. 19, na základe ktorého bol ŠSD vykonaný, ako aj
zo samotného poverenia zamestnankyne prvostupňového správneho orgánu na výkon ŠSD zo dňa
07. 07. 2023, kde je pod bodom a) výslovne uvedené, že ŠSD má byť v byte vykonaný aj vo veci „iného

využívania ako na bytové účely“. Na strane 2 zápisnice zo ŠSD zo dňa 19. 09. 2023 je skonštatované,
že byt je od roku 2023 využívaný ako nebytový priestor na krátkodobé pobyty s tým, že povolenie na
zmenu účelu stavby nebolo príslušným stavebným úradom vydané. Takýto záver vyplýva zo samotného
vnemu povereného zamestnanca prvostupňového správneho orgánu, ktorý ŠSD vykonal na mieste,
ktorý videl predmetný byt a bol ho schopný stotožniť porovnaním s výstupmi z webových portálov, ktoré

boli priložené k podnetu na vykonanie ŠSD. Okrem toho sú k zápisnici zo ŠSD priložené aj štyri listy
výstupov z webových portálov preukazujúcich využívanie bytu na podnikateľskú činnosť – krátkodobé
ubytovaniestým,žežiadnazprítomnýchosôb,ktorézáznamzoŠSDpodpísali,vrátanesplnomocnenca
žalobcu L. B., túto skutočnosť nerozporovali ani nevzniesli do záznamu žiadne námietky.

11. Z prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že skutočnosť, že byt je využívaný
na podnikateľské účely na krátkodobé ubytovanie, bola v konaní preukázaná aj ďalšími dôkazmi okrem
záznamu zo ŠSD. Správne orgány vychádzali z podnetu predsedníčky SVB, Robotnícka ulica č. 19, z
ktorého vyplýva, že byt je poskytovaný na krátkodobé, nie trvalé, ubytovanie, ktoré okrem základných
služieb spojených s prenájmom v sebe zahŕňa aj iné doplnkové služby, ako upratovanie, poskytovanie

uterákov, a teda má charakter ubytovacích služieb a nie trvalého bývania, ako to prináleží bytu v
bytovom dome. Tieto činnosti sú poskytované sústavne, nakoľko sa ubytované osoby v priebehu
ubytovania pravidelne menia. Tieto skutočnosti boli doložené priloženými výstupmi z webových portálov
booking.com a airbnb.com, kde sú uvedené aj jednotlivé rezervácie užívateľov bytu. Prvostupňový
správny orgán si v priebehu administratívneho konania zabezpečil aj ďalšie výstupy webových portálov

ponúkajúcich byt na krátkodobé ubytovanie. Preto nemožno prisvedčiť žalobcovi v tom, že skutočnosti,
ktoré sú mu kladené za vinu, neboli dostatočne preukázané.

12. Žalobca navrhol ohľadom vyššie uvedených skutočností vykonať dokazovanie výsluchom svedka
L. B., čomu správny súd nevyhovel. Správny súd k dokazovaniu v správnom súdnom procese vo

všeobecnosti uvádza, že v súlade s § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy a nie je súdom skutkovým, ktorý zisťuje skutkový stav veci. V opačnom prípade by
neprimerane zasiahol do právomoci orgánov verejnej správy. V predmetnej veci ide o správnu žalobu
vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, keďže išlo o rozhodovanie o priestupku.
Pri tomto type správnej žaloby platí pre dokazovanie osobitné ustanovenie § 197 SPP, podľa ktorého

správny súd môže popri skutkovom stave zistenom orgánom verejnej správy doplniť dokazovanie aj na
návrhúčastníkakonania,ktorýmvšakniejeviazaný.Vykonaniedokazovaniabyvšakanivtomtoprípade
nemalo slúžiť na zistenie, či zmenu skutkového stavu potrebného na rozhodnutie v administratívnom
konaní, ale na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Povinnosť zistiť skutkový stav
dostatočný pre rozhodnutie vo veci majú orgány verejnej správy a následkom nedostatočného zistenia

skutkového stavu je zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nie dopĺňanie
dokazovania správnym súdom. Pokiaľ žalobca navrhuje vypočuť uvedeného svedka, ako osobu účastnú
na ŠSD, správny súd uvádza, že obsah ŠSD je zachytený v zázname z 19. 09. 2023. Ako správny súd už
uviedol vyššie, navrhnutý svedok bol výkonu ŠSD účastný a nevzniesol v rámci neho žiadne námietky a
záznam zo ŠSD podpísal v znení, v ktorom sa nachádza v administratívnom spise. Zároveň správny súd

opakuje, že záver, že byt žalobcu bol používaný na podnikateľské účely – krátkodobé ubytovanie, bol
preukázaný aj inými dôkazmi (podnet predsedníčky SVB, Robotnícka ulica č. 19, a výstupy webových
portálov), a preto výsluch navrhnutého svedka nemôže relevantne spochybniť obsah záznamu zo ŠSD.
Preto vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.Navyše, ani sám žalobca neuvádza, aké konkrétne skutočnosti ohľadom zákonnosti napadnutého
rozhodnutia majú byť týmto dôkazom preukázané.

13. Pokiaľ žalobca namieta, že v správnom konaní bolo odkazované na kolaudačné rozhodnutie, ktoré
si správne orgány nezabezpečili a odkázali len na list vlastníctva, správny súd ani tento žalobný bod
nepovažuje za dôvodný. Žalovaný sa s touto námietkou, ktorá bola vznesená už v odvolaní, vysporiadal
v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že byt je v katastri
nehnuteľností vedený ako bytový priestor, a preto nebol dôvod preukazovať túto skutočnosť aj iným

dokladom. Správny súd sa s takýmto vyhodnotením stotožňuje. V súlade s § 43a ods. 2 druhá veta
stavebného zákona, sa pozemné stavby podľa účelu členia na bytové a nebytové budovy. Pokiaľ
je na liste vlastníctva uvedené, že byt žalobcu je bytovým priestorom, je zrejmé, že nemôže ísť o
nebytový priestor, ktorý by mohol byť využívaný na podnikateľské účely, a preto zabezpečenie ešte
ďalšieho dôkazu na preukázanie skutočnosti vyplývajúcej už z listu vlastníctva nie je potrebné na úplné
zistenie skutkového stavu veci a nezabezpečenie tohto dôkazu nezakladá nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Navyše správny súd podotýka, že žalobca ani sám netvrdí, že jeho byt by mal byť
nebytovým priestorom, teda táto skutočnosť ani v konaní nebola sporná.

14. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádza, že v administratívnom konaní poukazoval na rozdiel
medzi ubytovacím zariadením a užívaním bytu na krátkodobý nájom a následne cituje viaceré

ustanovenia stavebného zákona a vyhlášok Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva
SR a konštatuje, že jeho byt nenapĺňa znaky ubytovacieho zariadenia, a že ho nie je možné poskytovať
na ubytovacie zariadenie s poskytovaním služieb spojených s ubytovaním. Tento žalobný bod považuje
správny súd za nekonkrétny, nenapĺňajúci náležitosti podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko žalobca
len cituje zákonné ustanovenia a uvádza záver, ktorý z nich podľa neho vyplýva, avšak túto skutočnosť

nepodložil žiadnymi skutkovými a právnymi dôvodmi, teda prečo by jeho byt s odkazom na uvedené
zákonné ustanovenia nebol, resp. nemohol byť používaný na podnikateľské účely ako ubytovacie
zariadenie. Žalobca v tomto žalobnom bode nerozporuje samotné právne posúdenie veci uvedené
v preskúmavaných rozhodnutiach, kde bolo odkazované na živnostenský zákon, a preto tento žalobný
bod predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s právnym posúdením veci správnymi orgánmi.

15. K samotnému právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že v prvostupňovom rozhodnutí je
riadne odôvodnené, v čom spočíva rozpor v užívaní bytu žalobcom so stavebným zákonom, pričom s
týmto právnym posúdením sa stotožnil aj žalovaný. Prvostupňový správny orgán uviedol, že všeobecný
občianskoprávny princíp týkajúci sa voľného nakladania s majetkom je prelomený verejnoprávnou

úpravu § 4 ods. 1 živnostenského zákona, podľa ktorého je prenájom nehnuteľností živnosťou, ak sa
popriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužbyspojenésprenájmom.Zazákladnéslužbynemožno
považovať upratovanie, stráženie a podobne a v prípade trvalého používania bytových priestorov na iné
účely ako na bývanie, je potrebné mať k tomu osobitné rozhodnutie stavebného úradu v súlade s § 85
stavebného zákona. Pokiaľ by žalobca neposkytoval aj iné ako základné služby spojené s prenájmom,

nešlo by o vykonávanie podnikateľskej činnosti, ale len o realizáciu jeho vlastníckeho práva tak, že
svoj byt prenajal na účely bývania. Poskytovanie iných ako základných služieb spojených s prenájmom
však predstavuje podnikateľskú činnosť, a teda žalobca umožnil byt využívať na iný účel ako len na
samotné bývanie. Skutočnosť, že žalobca poskytuje aj iné, ako základné služby spojené s prenájmom,
bola tvrdená už v podnete na výkon ŠSD od predsedníčky SVB, Robotnícka ulica č. 19 a túto skutočnosť

skonštatoval prvostupňový aj druhostupňový správny orgán v preskúmavaných rozhodnutiach, pričom
žalobca tieto skutkové závery v správnej žalobe nerozporuje.

16. Žalobca okrem vyššie uvedených námietok vznesených v správnej žalobe ohľadom právneho
posúdenia veci na pojednávaní argumentoval aj zákonom č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu

(ohľadom neexistencie dolnej hranice doby prenájmu bytu a zásahu do vlastníckeho práva žalobcu)
a vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. (ohľadom poskytovania iných služieb
spojených s ubytovaním). Podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh
alebo ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá je podľa § 181 ods. 1
SSP dva mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo podľa

doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise napadnuté rozhodnutie doručené dňa 02. 04.
2024, a teda žalobné body mohol rozširovať najneskôr do 02. 06. 2024. Vyššie uvedené námietky
uplatnené žalobcom na pojednávaní dňa 29. 10. 2025 sú uplatnené zjavne po lehote, a preto sa s nimi
správny súd vecne nezaoberal. Nad rámec toho správny súd dopĺňa, že správne orgány sa zákonomč. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu zaoberali, pričom v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že
nie je spochybnená skutočnosť, že byt bol prenajímaný v zmysle zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom
nájme bytu, avšak aktuálny nájomca poskytoval byt na krátkodobé ubytovanie prostredníctvom

webových portálov, ktoré okrem vyhľadávania služieb zabezpečujú rezerváciu ubytovania, uzavretie
zmluvy s daným poskytovateľom služieb, čo nie je v súlade so zákonom č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom
nájme bytu. Navyše žalobca ani v tomto prednese v rámci rozporovania právneho posúdenia veci
správnymi orgánmi nereagoval na aplikáciu živnostenského zákona, na čom bolo právne posúdenie
veci založené.

17.Pokiaľžalobcaďalejnamietakonštatovaniežalovaného,žemalsámvyvrátiťspochybnenieinzerátov
na webových platformách ponúkajúcich byt ako ubytovacie zariadenie, keď uviedol, že publikovanie
poskytovania ubytovania bolo z jeho podnetu pozastavené s tým, že podľa žalobcu mal byť tento
inzerát zverejnený treťou osobou, správny súd nepovažuje tento žalobný bod za relevantný. Na tomto
konštatovaní žalovaného totiž nebolo postavené napadnuté rozhodnutie a z neho vyplývajúci záver

o spáchaní priestupku zo strany žalobcu a toto konštatovanie nemalo ani žiaden vplyv na vyhodnotenie
skutkového stavu veci, keď poskytovanie bytu na podnikateľské účely (krátkodobé ubytovanie) bolo
preukázané inými vyššie uvedenými dôkazmi.

18. Pokiaľ žalobca v závere správnej žaloby namieta, že v konaní nebolo dostatočne preukázané,

že v prípade zaobstaranej inzercie na webových portáloch ide o byt v jeho vlastníctve, ani tento
žalobný bod nepovažuje správny súd za dôvodný. Stotožnenie predmetného bytu vyplýva jednak
z podnetu predsedníčky SVB Robotnícka ulica č. 19, kde je uvedené, že ide o byt vo vlastníctve
žalobcu, čo je zároveň podporené tvrdením uvedeným v podnete, že sa tu ubytované osoby pravidelne
menia a zároveň je táto skutočnosť potvrdená záznamom zo ŠSD, ktorý zachytáva samotný vnem

poverenej pracovníčky prvostupňového správneho orgánu, ktorá na mieste ohliadla byt žalobcu a do
záznamu zo ŠSD skonštatovala, že práve tento byt je ponúkaný na krátkodobé ubytovanie na webových
portáloch. Stotožnenie bytu žalobcu s bytom inzerovaným na webových portáloch bolo preto dostatočne
preukázané.

19. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,
správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch
vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.