Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kamila Nagyová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/38/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202124
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124202124.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka,
zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána
Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. G. XXXX/XX, H.,
zastúpená AK I. s. r. o., so sídlom Hlavná 44, Trnava, IČO: 54 980 682, a otec D. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. K. XXX, zastúpený AK Lányiová, s. r. o., so sídlom Námestie Sv. Michala 11, Hlohovec, IČO:
47 258 535, o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia, takto
r o z h o d o l :
I. Maloleté deti, A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej
starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných
veciach.
III. Otec je povinný s účinnosťou od 15.10.2024 prispievať na výživu maloletej A. B. výživným v sume
230 eur mesačne a s účinnosťou od doručenia rozsudku prispievať na výživu maloletého D. E. výživným
v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 15.10.2024 do 19.11.2025 u maloletej A.
v sume 3.060,13 eur sa otcovi povoľuje splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 127,51 eur,
popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len
jednej splátky.
V. Styk otca s maloletou A. sa neupravuje.
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. E. každý párny týždeň od štvrtku od 18:00 hod.
do pondelka do 08:00 hod. hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky
a po skončení určeného intervalu odovzdá matke cestou školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa
navštevuje.
VII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27P/41/2022 – 24 zo dňa 14.09.2022
v dotknutých častiach.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.03.2024 sa matka domáhala zmeny výchovného prostredia
maloletých detí, nakoľko striedavá osobná starostlivosť, schválená rozsudkom súdu zo dňa 14.09.2022,
v konaní sp. zn. 27P/41/2022, nie je pre maloleté deti vyhovujúca a ani v ich najlepšom záujme.
Maloletá A. B. obzvlášť inklinuje k matke, sú si navzájom s matkou veľmi blízke a doslovne potrebuje
ženský vzor a vedenie ako hlavný v rámci dominantnej starostlivosti o maloletú. Matka plne saturuje
potreby maloletej a dokáže citlivo vnímať a reagovať na prežívanie maloletej; najmä, keď u maloletej
nastupuje obdobie puberty a maloletá dospieva, dokáže už aj verbalizovať svoj názor, z ktorého má
matka za to, že maloletá sa u otca cíti v úzadí, prehliadaná, nepochopená, neľúbená, vníma nerovnaké
zachádzanie a preferenciu jej maloletého brata D. E. zo strany otca. Maloletá navyše na základnej
škole v mieste trvalého pobytu zažíva určitý diskomfort až útrapu (na úrovni formy šikany), o čom
komunikuje s výchovnou poradkyňou, v škole sa necíti v bezpečí a bola by vhodná aj zmena školského
zariadenia. Maloletá má v H. v mieste bydliska matky najlepšiu kamarátku, chodia spolu do školy. S
maloletým D. E. má maloletá A. B. vytvorený veľmi blízky a stabilný vzťah, otec nie je schopný v rámci
svojho pracovného času sa postarať najmä o ranný režim a dochádzku maloletých do školy, deti nebudí,
nevystrája, keď vstávajú už nie je (dávno) doma, preto tento režim zabezpečuje maloletá A. B. a má
na starosti takmer celý chod domácnosti, s čím matka nesúhlasí, je to o. i. neprimerané jej veku. Otec
teda nie je schopný plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o obe maloleté deti a navyše ani vhodne
reagovať na prežívanie maloletých, najmä u maloletej A.. Otec má tendencie maloleté deti ovplyvňovať
– podprahovo a citovo vplývať na ich postoje a názory, resp. si vynucovať pozornosť od detí, ale aj ich
manipulovať. Práve takéto správanie bolo pre matku neakceptovateľné počas spolužitia s otcom. Najmä
u maloletého D. E. je manipulačný vplyv otca veľmi silný, lebo si ho otec doslovne privlastňuje ako „vec“,
v čase starostlivosti matky si ho napr. vyzdvihol otec bez toho, že by matku informoval. Otec sa takto
koncentruje na maloletého od apríla 2022, kedy matka otcovi oznámila, že by sa chcela rozviesť. Otec
si maloletým pre vlastné dobro nahrádza životného partnera, nepristupuje k maloletému ako dieťaťu,
snaží sa maloletého, čo najviac izolovať od matky a jeho maloletej sestry, čo je všetko pre matku až
desivé. Otec matku v deň pojednávania o rozvode hneď vyhodil zo spoločného rodinného domu, že
nech „páli z domu“ a bez detí. Otec vôbec nerešpektuje postavenie matky v živote maloletých detí a
ani jej rodičovské kompetencie. Matke záleží predovšetkým na tom, aby obe maloleté deti žili bez tlaku,
bez vsugerovania postojov otca, ktorý tým sleduje svoje vlastné (najmä finančné) záujmy. Pre vzájomnú
viazanosť maloletých detí a ich viazanosť na matku ako preferenčného rodiča a súčasne neosvedčujúcu
sa starostlivosť otca v rámci striedania, má matka za to, že je podanie tohto návrhu dôvodné. Maloleté
deti majú u matky vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý vývoj, starostlivosť matky je v ich
najlepšom záujme a nevykazuje žiadne nedostatky. V rámci striedavej osobnej starostlivosti nie je medzi
rodičmi ani náležitá úroveň komunikácie, ani vzájomná úcta a rešpekt, nefunguje ani financovanie
výdavkovmaloletýchdetí,kuktorýchpreplácaniumusímatkaotcabuďvyzývať,alebosaotecnaurčitých
odmieta podieľať úplne. Matka predpokladá, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné
na maloleté deti vo výške 230,- € na maloletú A. B. a 190,- € na maloletého D. E. a zohľadňuje to aj
potreby maloletých detí. Vo vzťahu k úprave styku matka navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi
každý nepárny týždeň v roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., alt. na dohodu rodičov.
Keďže ostatne bolo súdnym rozhodnutím rozhodnuté aj o trvalom pobyte maloletých detí, navrhla zmenu
rozsudkuajvtejtočasti,keďžejevzáujmemaloletýchdetí,abymalitotožnýtrvalýpobytakomatka,ktorá
navrhuje zverenie oboch maloletých detí do svojej starostlivosti. Preto matka navrhla zveriť maloleté deti
do svojej osobnej starostlivosti.
2. Matka na výzvu doplnila návrh o špecifikáciu výdavkov maloletých detí. Výdavky maloletej A. B.
uviedla v čase trávenom u matky (mesačné, ak nie je uvedené inak): strava 135,- € /9,- € na jeden deň
x 15/, oblečenie a obuv 60,- € bývanie 110,- €, životná poistka 14,35 €, kredit na telefón 14,- €, lieky,
vitamíny 10,- €, hygienické potreby, čistiace a pracie prostriedky, kaderník 40,- € školské potreby a platby
v rámci školy (prepočet na jeden mesiac) 15,- €, dovolenky, pobyty, výlety, vstupy – napr. kúpalisko,
atrakcie a iné aktivity 50,- €, darčeky 20,- €, lekár, zubár 100,- € /ročne/, PHM do školy 30,- € /na dva
týždne/, strava v škole 4,- € mesačne – rodičia platia na polovicu. Výdavky maloletého D. E. v čase
trávenom u matky (mesačné, ak nie je uvedené inak): strava 135,- € /9,- € na jeden deň x 15/, oblečenie
a obuv 50,- € bývanie 110,- €, životná poistka 14,35 €, lieky, vitamíny 15,- €, hygienické potreby, čistiace
a pracie prostriedky, kaderník 30,- €, školské potreby a platby v rámci školy (prepočet na jeden mesiac)
15,- €, dovolenky, pobyty, výlety, vstupy – napr. kúpalisko, atrakcie a iné aktivity 50,- €, darčeky 20,- €,
lekár, zubár 100,- € /ročne/, PHM do školy 30,- € /na dva týždne/, strava v škole 4,- € mesačne – rodičia
platia na polovicu, školský klub 20,- € mesačne.3. Otec sa k podanému návrhu vyjadril tak, že s návrhom matky nesúhlasí, má za to, že návrh je podaný
nedôvodne. Otec navrhuje, aby súd návrh matky v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ súd po vykonanom
dokazovaní dospeje k záveru, že ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme mal.
detí, otec navrhuje, aby boli obe deti zverené do jeho osobnej starostlivosti a aby bola matke uložená
povinnosť platiť výživné na obe deti. Otec uviedol, že striedavá osobná starostlivosť sa u oboch detí
realizujetakmerdvaroky,pričomotecdetímázato,žetátoformastarostlivostisauobochdetíosvedčila.
Otec sa o deti stará s láskou, deti žijú v prostredí, ktoré je pre nich domovom od roku 2016, v prostredí,v
ktorom majú zázemie, v ktorom navštevujú školské zariadenia, mal. D. tu má svoj futbalový tím. Otec
popiera tvrdenia matky o tom, že nie je schopný plnohodnotne zabezpečovať potreby detí, že nie je
schopný vhodne reagovať na prežívanie maloletých, že otec deťmi manipuluje, že „podprahovo a citovo“
vplýva na postoje detí. Tvrdenia matky ohľadne nevhodného prístupu otca k deťom sú nepravdivé,
účelové. Otec sa obom deťom aktívne venuje, trávi s nimi všetok svoj voľný čas, podporuje aktívne
podporuje zdravý vývin detí. Dcéra veľmi túžila športovať – hrať floorball, otec bol pre túto dcérinu aktivitu
ochotný urobiť všetko, avšak matka nie. Práve kvôli nevôli na strane matky mal. A. nenavštevuje žiadny
športový krúžok. Mal. D. miluje futbal, hrá ho aktívne za J. a ani on sa v rámci tejto športovej činnosti
nestretol s pochopením svojej matky. Napriek tomu, že syna futbal veľmi teší, je v ňom skutočne dobrý,
matka ho odmieta voziť na tréningy i na zápasy – z ôsmych tréningov za mesiac D. absolvuje iba štyri, zo
štyroch zápasov za mesiac sa zúčastňuje iba dvoch. Matka svojimi hanlivými tvrdeniami voči osobe otca
detí iba zrkadlí svoje vlastné správanie. Otec detí uvádza, že od ostatnej úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu rodičovskej dohody.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, výsledkami lustrácie otca v Sociálnej poisťovni a doloženým potvrdením o príjme otca od
jeho zamestnávateľa, lustráciou príjmu matky v Sociálnej poisťovni v čase začatia súdneho konania,
znaleckým dokazovaním znalcom Mgr. et Mgr. J. L., správou z prešetrenia pomerov v domácnostiach
rodičov. Rodičia sa zúčastnili informatívneho stretnutia u koordinátorky súdu dňa 15.07.2024, bol tiež
s ich súhlasom zisťovaný názor maloletých detí dňa 12.08.2024 za prítomnosti psychologičky Krajského
súdu v Trnave, pričom maloleté deti si neželali sprístupniť ich výpovede rodičom. Po prejednaní veci
na prvom pojednávaní dňa 20.09.2024 rozhodol súd, na návrh otca, vykonať znalecké dokazovanie za
účelom posúdenia vhodnej formy starostlivosti o obe maloleté deti, k intenzite ich súrodeneckej väzby
a k možnému posúdeniu vhodnej úpravy styku v prípade nezachovania striedavej osobnej starostlivosti.
Zároveň bolo rodičom a maloletými deťom uložené absolvovať odborné poradenstvo v spolupráci s B.
I. M. N. C. I., ktorú spoluprácu rodičia prijali, o rozsahu 10 hodín priamej práce s rodinou, s cieľom
napravenia rodičovskej komunikácie a zlepšenia vzťahu otca a maloletej dcéry.
5. Zo správy B. I. M. N. C. I. zo dňa 03.12.2024 vyplynula neochota rodičov hľadať prienik ich záujmov
a záujmov maloletých detí, otec pre zmenu nevidel žiaden dôvod, matka trvala na svojej výlučnej
osobnej starostlivosti k obom maloletým deťom, rodičia neboli napriek poskytnutej intervencii schopní
spolupracovať a dohodnúť sa ohľadom starostlivosti o deti.
6. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 27P/41/2022 – 24 zo dňa 14.09.2022 súd rozviedol
manželstvo rodičov a schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté deti zverili do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch so striedaním v piatok každého týždňa
od 18:00 hod., pričom otec vykonával starostlivosť o maloleté deti v nepárnom týždni. Rodičia sa dohodli,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.04.2022.
7. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40P/125/2024 – 31 zo dňa 15.10.2024 v spojení s dopĺňacím
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 14.01.2025 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 14CoP/18/2025 – 98 zo dňa 11.02.2025 súd rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, že maloletú A. B. dočasne zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, návrh matky
dočasne zveriť aj maloletého D. E. do jej osobnej starostlivosti zamietol a nariadil, že rodič, ktorý
nevykonáva v týždni osobnú starostlivosť k maloletému D. E., keďže je k nemu naďalej zachovaná
striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, je oprávnený telefonicky kontaktovať maloleté dieťa vždy
v pondelok a v stredu, vždy v čase o 19:00 hod. o dĺžke rozhovoru s maloletým dieťaťom do 15 minút, pri
rešpektovaní záujmu maloletého dieťaťa k dĺžke hovoru. Trvanie neodkladného opatrenia súd obmedzil
na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.8.ZpotvrdeniaopríjmeotcaodzamestnávateľaAMY-PLASTs.r.o.zarok2024malsúdpreukázané,že
príjem otca v priemere predstavoval 927 eur v čistom a za pomernú časť roka 2025 ku dňu rozhodovania
súdu, za prvých deväť mesiacov, cca 1.092 eur v čistom. Ďalej mal súd preukázané, že otec je
poberateľom dávky zo sociálneho poistenia, konkr. invalidného dôchodku, ktorý činil v roku 2024 sumu
607,50 eur mesačne, a v roku 2025 ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej, sumu 620 eur mesačne.
9. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.
10.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.
17. Podľa článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Z vykonaného dokazovania zisteného stavu dospel súd k záveru, že návrh matky na zmenu
výchovného prostredia k obom maloletým deťom je dôvodný. Súd vychádzal pri formovaní tohto
rozhodnutia zo záverov znaleckého posudku č. 7/2025 vypracovaného znalcom Mgr. L., ktorý uviedolo. i., že pre deti bolo parciálne zaťažujúce prežívanie otca, ktorého interpersonálny štýl obaja rodičia
zhodnotiliakoautoritatívny.Obemaloletédetisúvýraznesubjektívnekomfortnésrezidenčnouvýchovou
v domácnosti matky, ktorú preferujú v porovnaní s výchovou v domácnosti otca. Maloletá A. bola
u otca vyslovene nespokojná, mal. D. sa síce cítil komfortne, ale praje si tráviť väčší časový rozsah
v rezidenčnej starostlivosti matky. Znalec následne v odpovedi na otázku č. 8 uviedol, že maloleté deti
nezávisle na sebe preferujú starostlivosť matky, maloletá A. bez úpravy stretávania sa otcom, maloletý
D. chce tráviť čas s otcom v extenzívnom nerezidenčnom rozsahu. Znalec poukázal na to, striedavá
osobná starostlivosť rodičov sa v súčasnosti nejaví ako najvhodnejšia varianta rodičovskej starostlivosti
v záujme maloletých detí. Mal. D. reagoval nostalgiou po intenzívnejšom kontakte so sestrou a s túžbou
po rezidenčnej starostlivosti matky, čo korešponduje aj s kvalitou vzájomných citových a emočných
väziebdetívovzťahusmatkou,akoajsúrodeneckýmväzbámmaloletýchdetí.Direktívnejšieudržiavanie
aktuálneho nevyváženého modelu rodičovskej starostlivosti by mohlo byť kontraproduktívne, pretože
by nielen nemuselo viesť k obnove stretávania sa mal. A. s otcom, ale mohlo by narušiť aj vzťahy
medzi súrodencami a vzťahy medzi synom a otcom (odpoveď na otázku č. 11). Znalec nezistil u matky
priekazné znaky negatívneho ovplyvňovania, programovania či manipulácie detí, je dôvodné však
predpokladať prenášanie zo strany matky na maloleté deti kritickejšieho postoja k otcovi, vzhľadom na
konfliktné interakcie rodičov. V súčasnosti sa javí ako nevyváženejší najmä postoj otca, ktorý má väčšiu
tendenciu podozrievať matku z jej účelových stratégií a tak prenášať na maloleté deti jeho negatívne
emócie, ktoré sú pre deti zaťažujúce.
19. Medzi kritéria, ktoré musí súd z hľadiska potreby rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa v konaní
o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ a preto i pri zmene úpravy, sú najmä: 1. existencia
pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcej osoby, 2. miera
zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade zverenia do starostlivosti tej ktorej
osoby, 3. schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývin a fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, 4. prianie dieťaťa. Súdy svojou rozhodovacou
činnosťou ustálili, že rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa,
možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho
záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať
predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným
faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor
váhu. Ďalšími významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho
zisťovania a v neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd
iba bez ďalšieho prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na
starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu (z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Cop/7/2018 zo dňa 20.09.2018).
20. Maloletá A. B. je právne vykonateľne od 15.10.2024 vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, matka
pre ňu predstavuje primárnu vzťahovú osobu s vybudovanou väzbou. Na pojednávaní dňa 19.11.2025
sa poukázalo na to, že od daného dátumu sa maloletá A. stretla s otcom iba niekoľkokrát, keď sa
dohodli na termíne, išli spolu na nákup. Matka mala za to, že ani otec neprejavuje o maloletú A. záujem,
nezáujem je teda fakticky tak od maloletej k otcovi, ako aj od otca k maloletej. Otec tvrdil, že deti sú
pre neho všetko, maloletá mu na ponuku trávenia spoločného času v telefóne uvádza, že sa musí
spýtať matky, alebo nechce ísť. Súd zohľadnil vyjadrenia maloletej zo dňa 12.08.2024 u koordinátorky
súdu a jej vyjadrenia u znalca a dospel k záveru, že u maloletej A. B. je dôvodné ponechať výlučnú
osobnú starostlivosť matky o ňu, a zároveň neupravovať styk otca s maloletou v žiadnom rozsahu.
Maloletá je nesporne v pubescentnom období, prechádza si obdobím potreby provokovania verejnosti
napr. nevhodnými vulgárnymi slovami, ktoré v konaní dokazoval otec, čím len preukazuje maloletá svoje
vývinové štádium, s potrebou vzdoru, odlíšenia sa od iných (dospelých). Riešením nie je v tomto veku
dieťaťu diktovať z pozície rodičovskej alebo súdnej moci, ale naopak, uistiť ju o jej slobode s ochotou
okolia rešpektovať ju ako osobnosť a tiež rešpektovať jej rozhodnutia aj za cenu, že niektoré sa javia
pozorovateľovi ako nesprávne. Maloletá má rovnako ako dospelí právo na svoje chyby a povinnosť niesť
za ne zodpovednosť, tak ako v prípade zlej známky (štvorka z písomky z predmetu u učiteľky N.), ktorú
si následne opravila (na dvojku). Preto súd dospel k záveru, že pokiaľ maloletá nájde u oboch rodičov
uistenie, že si sama môže určovať frekvenciu stýkania sa s otcom a tým regulovať intenzitu vzťahu
s každým z rodičov, podľa vlastných potrieb, umožní jej to vydýchnuť si od tlaku, ktorému bola vystavená
rodičmi pri rozpade ich rodinnej bunky a formovať následne „dospelé rozhodnutia“. Z uvedeného dôvodu
súd neupravoval autoritatívne stretávanie sa otca a maloletej.21. U maloletého D. E. súd zohľadňujúc jeho vyjadrenie sa u nestrannej osoby, odborníka – znalca,
rozhodol o výlučnej osobnej starostlivosti matky a upravil autoritatívne jeho stretávanie sa s otcom
formou predĺženého druhého týždňa resp. víkendu od štvrtku od 18:00 hod. do pondelka do 08:00 hod.,
s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení určeného intervalu
odovzdá matke cestou školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa navštevuje. Vyjadrenia rodičov na
pojednávanídňa19.11.2025bolikprezentovaniuaktuálnehoprianiamaloletéhoD.každéiné,súdmalza
to, že dostatočne vyťažil po dobu súdneho konania 9 až 10 ročné maloleté dieťa zisťovaním jeho názoru,
bez vystavenia konfliktu lojality k obom rodičom, prostredníctvom koordinátorky súdu za prítomnosti
psychologičky a prostredníctvom do konania pribratého znalca z odboru psychológia a odvetvia klinická
psychológia detí, a preto zamietol návrh na ďalší pohovor s maloletými deťmi resp. ďalšie vyťažovanie
maloletých detí, najmä D., k tej istej otázke.
22. S poukazom na vyššie uvedené súd zmenil formu výkonu starostlivosti k obom deťom, teda
rozhodol o zmene striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na výlučnú osobnú starostlivosť matky
a rozhodol o neupravovaní stretávania sa otca a maloletej A. B. aj s ohľadom na vek dieťaťa a jej
vývinové štádium a jeho prejavy, a zároveň upravil stretávanie sa otca a maloletého D. v znalcom
odporúčanom rozšírenom rozsahu na každý druhý týždeň od štvrtku podvečera do pondelka rána, tak
ako je uvedené vo výroku, teda nevyhovel ani návrhu matky ukončiť spoločný čas otca a maloletého
ešte v nedeľu a nevyhovel ani otcovi v zachovaní výkonu osobnej starostlivosti o rozsahu uceleného
týždňa každý druhý (párny alebo nepárny) týždeň.
23. V časti zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku súd nemenil pôvodný rozsudok
a ponechal obom rodičom oprávnenie a povinnosť plniť si rodičovské práva a povinnosti k deťom
v bežných veciach, a do rozsudku uvedený výrok zakomponoval z potreby komplexnej úpravy práv a
povinností rodičov k maloletým deťom.
24. S poukazom na vyššie uvedené tak bolo zákonnou povinnosťou súdu rozhodnúť aj o úprave
výživného na strane povinného rodiča, keďže rodičia sa ani v tejto časti nedohodli. Matka na pojednávaní
dňa 19.11.2025 vypovedala, že od 15.10.2024, kedy súd neodkladne zveril maloletú A. B. do jej
dočasnej osobnej starostlivosti, otec finančne prispel sumou 31 eur na školské potreby na začiatku
školského roka a tiež mesačne posiela 4 eurá bez určenia v popise platby, na ktoré dieťa. Matka
pôvodne v návrhu na začatie konania navrhla určiť výživné v prospech mal. A. B. v sume 230 eur
mesačne a v prospech mal. D. v sume 190 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 19.11.2025 po vykonanom
dokazovaní k zárobkovým pomerom otca, zohľadňujúc poberanie invalidného dôchodku otcom, žiadala
matka určiť výživné v súlade s odporúčaním v Metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
s poukazom na životnú etapu maloletých detí (obe deti na druhom stupni základnej školy) vo výške 272
eur mesačne na každé dieťa, pričom u maloletej A. spätne od 15.10.2024.
25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Povinná osoba musí vždy,
aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný
stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby,
majetkové pomery dieťaťa a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich
prvoradá povinnosť.
26. Výživné pre maloleté dieťa slúži nielen na uspokojovanie jeho výživy v užšom zmysle, ale aj na
uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava) a ďalších
potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa ako je vzdelávanie, príprava na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby (z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/556/2014). Ich
miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkovéuplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však tiež závislé od schopností
a možností rodičov.
27. Matka odôvodnené potreby maloletých detí bližšie špecifikovala v podaní zo dňa 20.06.2024.
Odôvodnené potreby maloletých detí matka uviedla v roku 2024, pri vtedy ešte zachovanom výkone
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov k obom maloletým deťom (spísané v odseku 2
odôvodnenia rozsudku), celkovo v sume 511,35 eur mesačne na mal. A. B. a v sume 502,35 eur na
maloletého D.. Vzhľadom na zárobkové pomery matky dospel súd k záveru, že matkou tvrdené výdavky
maloletých detí nezodpovedajú jej schopnosti dosahovať príjem zo zamestnania, a teda nie všetky
položky tvrdené matkou a sumy uvedené na úhradu potrieb sa javili ako pravdivé. Otec v zásade žiadnu
z položiek nesporoval. Zároveň súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, aké sú obvyklé náklady na
maloleté deti v súčasnosti pri úhrade ich odôvodnených potrieb, ako je strava, ošatenie, drogéria, a je
tiež nepochybné, že rodičovi, ktorý zabezpečuje starostlivosť o deti, vzniká výdavok aj s uspokojovaním
bytovej potreby detí (spotreba služieb spojených s bývaním). Maloletá A. B. je v zásade zdravá, maloletý
D. E. má síce zhoršený zdravotný stav a je sledovaný v špecializovaných ambulanciách, avšak v tejto
súvislosti matka žiadne zvýšené výdavky na maloletého netvrdila a ani preto nepreukazovala (ochorenie
srdca).
28. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletých detí, a tiež osobných, zárobkových a majetkových
pomerov otca mal súd za to, že je potrebné vychádzať z práva detí podieľať sa na životnej úrovni oboch
rodičov, a pri odporúčaní v Metodike ministerstva so zaťažením súhrnu čistého príjmu povinného otca zo
zárobkovej činnosti a z poberania invalidného dôchodku, ktorý predstavoval celkovo v priemere v roku
2024 sumu (927 eur + 607,50 eur) 1.534,50 eur mesačne v čistom a ku dňu rozhodovania súdu v roku
2025 (1.092 eur +620 eur) 1.712 eur mesačne v čistom. Pri zohľadnení životnej etapy maloletých detí,
ktoré sú aktuálne obe na druhom stupni základnej školy, tak súd určil výživné na obe maloleté deti
nepresahujúce 32 % čistého príjmu povinného otca matky, a preto uložil otcovi povinnosť podieľať sa
výžive maloletej A. B. výživným v sume 230 eur mesačne a u maloletého D. v sume 200 eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Povinnosť
otca podieľať sa na výžive detí pritom súd určil u maloletej A. B. od 15.10.2024 a u maloletého D. od
doručenia rozsudku. Výživné určené súdom dosahuje cca 25 % z aktuálneho čistého príjmu povinného
(za časť roku 2024 cca 15% z čistého príjmu povinného k mal. A. B., 230 eur z 1.534,50 eur).
29. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 15.10.2024 do 19.11.2025 u maloletej A.
B. v sume 3.060,13 eur sa otcovi povolilo splatiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 127,51
eur, popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj
len jednej splátky. Nedoplatok otca za obdobie od vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia, ktorým bola mal. A. B. zverená do dočasnej osobnej starostlivosti matky (15.10.2024) do
rozhodnutia súdu (19.11.2025) vo veci samej bol vypočítaný ako súčet pomernej časti nedoplatku
za mesiac október 2024 (celkovo 17 dní, tomu zodpovedajúca suma 126,13 eur) a za ucelených 13
mesiacov (13 x 230 eur), teda v sume 3.116,13 eur, od ktorej sumy súd odpočítal úhradu štyroch eur
mesačne zo strany na stravu v školskej jedálni u mal. A. (13 x 4 eurá = ) 56 eur. Celkovo tak nedoplatok
na zročnom výživnom predstavuje 3.060,13 eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v pravidelných 24
mesačných splátkach po 127,50 eur tak, aby k úhrade zročného výživného došlo do dvoch rokov, pod
hrozboustratyvýhodysplátokvprípadeomeškaniasasplnenímajlenjednejsplátky.Rozsudkytýkajúce
sa výživného sú vykonateľné doručením.
30. V dôsledku tejto novej ucelenej úpravy práv a povinností rodičov k obom maloletým deťom súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/41/2022 zo dňa 14.09.2022 v dotknutých častiach.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; účastníci konania ani o náhradu
trov nežiadali a súd ani nezistil žiaden osobitný dôvod na odklonenie sa od tejto generálnej klauzuly
mimosporového konania, naviac konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Účastníci
si preto trovy spojené s dokazovaním (tzv. znalecké trovy a trovy právneho zastúpenia) znášajú každý
sám.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné u tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali
práva na odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu (procesný opatrovník).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.