Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 85P/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125210899
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125210899.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľky, osoby

oprávnenej na výživné: A. B., nar.X.XX.XXXX, bytom B. XX, proti odporkyni, osobe povinnej platiť
výživné: A. B., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, D., v konaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok E. F. D., F. G.: XXX/XX/XXXX - XX G. H. X.X.XXXX, I. F. F. J. K. E. F. D., F.
G.: XXX/XX/XXXX G. H. X.X.XXXX, v časti rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť matky A. B.,
nar.XX.X.XXXX k A. B., nar.X.XX.XXXX takto:

II. Odporkyňa, matka plnoletej navrhovateľky, A. B., nar.XX.X.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu
plnoletej navrhovateľky, A. B., nar.X.XX.XXXX sumou 350 Eur mesačne, vždy do 20.dňa v každom
mesiaci vopred, k rukám plnoletej navrhovateľky, počnúc dňom 26.6.2025 do budúcna.

III. Dlžné výživné na plnoletú navrhovateľku za obdobie od 26.6.2025 do 30.11.2025 spolu v sume
1.618,20 Eur ukladá povinnosť odporkyni zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 30 dní od doručenia
rozsudku.

IV. V prevyšujúcej výške návrh na zvýšenie výživného zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec ešte maloletej A. B., nar. X.XX.XXXX, L. I., nar.XX.XX.XXXX, podal tunajšiemu súdu dňa
XX.X.XXXX návrh na zvýšenie výživného na maloletú A., ktorým žiadal, aby súd zvýšil výživné zo
strany matky na maloletú A. zo sumy minimálneho výživného určeného zákonom na sumu 450 Eur
mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od doby posledného súdneho rozhodnutia sa otcovi zvýšili výdaje

na maloletú A., pretože maloletá sa stala študentkou strednej školy, v čase posledného súdneho
rozhodnutia navštevovala základnú školu, s čím sa aj zvýšili otcovi odôvodnené potreby na výživu
maloletej. V priebehu konania, dňa X.XX.XXXX, nadobudla A. B. plnoletosť, k návrhu otca na zvýšenie
výživného sa pripojila v celom rozsahu a navrhla, aby súd zvýšil výživné na sumu 450 Eur mesačne,
od podania návrhu otca.

2. Matka plnoletej navrhovateľky, odporkyňa A. B., nar.XX.X.XXXX, sa k návrhu na zvýšenie výživného

písomne nevyjadrila, na pojednávanie sa napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavila,
neospravedlnila sa, ani nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd postupoval podľa ust. § 31
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP ) a vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Návrh na začatie konania spolu s výzvou na vyjadrenie boli odporkyni doručované na jej trvalé bydlisko,inú adresu aktuálneho bydliska súd nezistil. Súd doručoval súdne písomnosti podľa ust. §§ 106 ods.1
písm.a, 115 a 116 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom plnoletej navrhovateľky, výsluchom svedka L. I. - otca plnoletej
navrhovateľky,oboznámilsaslistinnýmidôkazminachádzajúcimisavspise,sobsahomspisutunajšieho
súdu XXX/XX/XXXX, D. - XXX/XXX/XXXX a zistil tento skutočný stav vo veci:

4. Rozsudkom E. F. D., F.: XXX/XX/XXXX – XX G. H. X.X.XXXX, I. F. F. J. K. E. F. D., F. G.: XXX/

XX/XXXX G. H. X.X.XXXX súd zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť M. I., nar.XX.X.XXXX
a L. I., nar.XX.X.XXXX nariadenú rozsudkom E. F. D., F.: D. – XXX/XXX/XXXX – XX G. H. XX.X.XXXX
a zveril maloletú A. B., nar.X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Matke súd určil vyživovaciu povinnosť prispievať na
výživu maloletej A. mesačne sumou vo výške 30% životného minima určenej zákonom č.601/2003 Z.z.
o životnom minime v platnom znení, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletej, počnúc

právoplatnosťou rozsudku. Styk matky s maloletou A. neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
XX.X.XXXX.

5. Plnoletá navrhovateľka žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý patrí starým rodičom
M. a L. I.. V domácnosti žije so starými rodičmi a otcom L. I. ml.. Všetci vedú spoločnú domácnosť.

Navrhovateľka je nemajetná, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Je
študentkou Strednej odbornej školy N. F. O. P. X I. D., I. L. Q. XXXX/XXXX R. L. X.Q.. Jedná sa o X ročné
denné štúdium, ktoré bude ukončené maturitnou skúškou. Poberá rodinné prídavky vo výške 60 Eur
mesačne. Aktuálne si privyrába brigádnicky, pracuje v Q. G. H., spravidla cez víkendy. Príjem z brigád
uviedla do 300 Eur mesačne. Uviedla, že náklady na bývanie a stravu jej poskytujú starí rodičia a otec.

Do školy a zo školy cestuje MHD a SAD, cestovné výdaje uviedla vo výške 40 Eur mesačne. Na začiatku
školského roka zaplatila poplatky do školy- ZRPŠ 30 Eur, veci na prax 15 Eur, pracovné oblečenie 25
Eur. Otec jej dáva vreckové asi 10 Eur denne. Navrhovateľka je zdravá, aktuálne nemá žiadne výdaje
na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Nemá ani žiadne pravidelné mimoškolské aktivity, ktoré by
boli spoplatnené. Chcela by si urobiť vodičské oprávnenie. Výdaje na oblečenie, obuv, hygienické veci

a drogériu jej zabezpečuje otec. S matkou, odporkyňou, nie je v žiadnom kontakte, ani internetovom,
nemá vedomosti o tom, kde matka žije a to už asi 10 rokov. Nie je v kontakte ani s rodinou matky, nik
z matkinej rodiny o ňu záujem nejaví.

6. L. I., otec plnoletej navrhovateľky vo svojom vyjadrení uviedol, že okrem plnoletej A. nemá

iné vyživovacie povinnosti. Je dlhodobo práceneschopný, už viac ako rok. Má dlhodobo problémy
s chrbticou. Poberá nemocenské dávky vo výške približne 300 Eur mesačne, poberá aj dávku v hmotnej
núdzi vo výške 104 Eur mesačne, dostáva náhradné výživné na A. vo výške minimálneho výživného.
Predtým bol dlhodobo nezamestnaný. Obaja rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, sú starobní
dôchodcovia, majú dôchodky vo výške približne 420 Eur a 500 Eur mesačne. Svojim rodičom prispieva

na bývanie za seba a A. sumou 250 Eur mesačne, na stravu uviedol výdaje približne 300 Eur mesačne.
Uhrádza všetky odôvodnené potreby plnoletej dcéry. Zároveň uviedol, že nemá vedomosti o pobyte
matky, vie, že by sa mala dlhodobo zdržiavať na území Českej republiky, nemá vedomosti o tom, žeby
mala matka iné vyživovacie povinnosti.

7. Z oznámenia S. B., F. I. T. Q. D. G. H. X.X.XXXX vyplýva, že matka plnoletej navrhovateľky, A.
B., nar.XX.X.XXXX nie je, ani v posledných dvoch rokoch nebola, evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie.

8. Z písomného vyjadrenia F. B. G. H. XX.X.XXXX vyplýva, že odporkyňa nie, ani v posledných dvoch

rokoch nebola, poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, nemocenských dávok, dávok úrazového
poistenia, dávok v nezamestnanosti, dávok garančného poistenia.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

10.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.11. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd zistil, že od poslednej súdnej úpravy
vyživovacej povinnosti matky k vtedy maloletej A. B. v roku XXXX došlo k podstatnej zmene pomerov
u už plnoletej A., nakoľko je už L. F. L., je staršia, s čím má aj zvýšené výdaje na zabezpečenie svojich

odôvodnených potrieb. Na uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia.
Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa je objektívna okolnosť, ktorá
sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktorý povinný na seba berie.

18. Pri určení zvýšeného výživného zo strany odporkyne, matky plnoletej navrhovateľky, ako povinného
rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov
i odôvodnených potrieb nezaopatreného dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem

bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie)
aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov,
prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné
potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča
dovoľuje,trebadovýškyvýživnéhozohľadniťajvýdajedieťaťanavoľnočasovéaktivity,dovolenky,výlety,

kurzy a podobne.

19. Odôvodnené potreby nezaopatreného dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami
rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti

rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného
stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú
to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné

dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.

20. Nakoľko sa odporkyňa na pojednávanie nedostavila a súdu nezdokladovala svoje príjmové
a majetkové pomery, ani svoje výdaje, z ktorých by bolo súdu možné ustáliť jej životnú úroveň, súd
postupoval pri určení vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne ako povinného rodiča podľa ust. §

75 ods. 1 Zákona o rodine, a použil princíp potencionality príjmu odporkyne, ktorý má prednosť pred
princípom fakticity, to znamená vychádza z jej potenciálnych príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, či vzhľadom na dopyt na
trhu práce. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd
prihliadneajvtedy,aksapovinnýrodičvzdábezdôležitéhodôvoduvýhodnejšiehozamestnania,zárobku

či majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý berie na
seba povinný rodič. Pri určení výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by mohol rodič reálne
dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť
k nezaopatrenému dieťaťu je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola
ohrozená vyživovacia povinnosť nezaopatreného dieťaťa.

21. Keďže súd nezistil bližšie informácie o matke, týkajúce sa jej aktuálneho bydliska, ani o jej príjmových
a majetkových pomeroch a vychádzal pri určení výšky výživného iba z vyjadrenia navrhovateľky,
že odporkyňa by mala žiť a pracovať dlhodobo v zahraničí, konkrétne v U. Q., súd podľa princípu
potencionality ustálil výšku potenciálneho príjmu matky podľa priemerného mesačného príjmu, ktorý je
v čase rozhodnutia súdu aktuálny v U. Q.. Podľa internetových informácií verejne dostupných (napríklad

C., C.) je v roku 2025 priemerná mesačná mzda zamestnanca v U. Q. vo výške 45.854 D. U. brutto
(čo je približne 1.830 Eur brutto), v čistom je to približne 36.219 D. U. ( v prepočte 1.490 Eur). Podľa
aktuálnej Metodiky na výpočet výživného pri určení výživného na plnoletú navrhovateľku by malo ísť o
24 % príjmu povinného rodiča ( jedno vyživované dieťa, stredoškolské štúdium), čo je pri priemernom
potenciálnom príjme odporkyne, vo výške 1.490 Eur suma 357 Eur mesačne. Na základe toho súd určil

odporkyni vyživovaciu povinnosť vo výške 350 Eur mesačne.

22. Keďže navrhovateľka žiadala výživné v sume vyššej ako 350 Eur mesačne, v návrhu žiadala určiť
výživné vo výške 450 Eur mesačne, v prevyšujúcej výške súd návrh ako nedôvodný zamietol, pretože
je názoru, je určené výživné vo výške 350 Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám plnoletej

navrhovateľky,akoajpotencionálnympríjmovýmmožnostiamaschopnostiamodporkyneakopovinného
rodiča.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporkyne ako povinného rodiča počnúc dňom
podania návrhu otca navrhovateľky, t.j. od 26.6.2025, vo výške dlžného mesačného výživného vo
výške 313,20 Eur mesačne, keďže odporkyňa mala doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť vo výške

minimálneho výživného, t.j. vo výške 36,80 Eur mesačne. Za obdobie od 26.6.2025 do vyhlásenia
rozsudku do 30.11.2025, t.j. za 5 mesiacov a 5 dní je to suma dlžného výživného vo výške 1.618,20
Eur. Súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 30 dní od doručenia rozsudku . Súd
poukazuje na ust. § 44 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súdu rozsudky o výživnom
vykonateľné doručením.

25.Rozhodnutieotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.