Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124217001
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124217001.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci oprávneného otca
N. L., I.. XX.XX.XXXX, T. W., Z. J. Č..XB, N., právne zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml.,
advokátom, Štúrova č.17, Košice, proti povinnej matke R.. R. X., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N.-E., právne
zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, PhD., advokátkou, Štúrova č.20, Košice, v konaní

o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia Okresného súdu Košice II č.k. 14P/3/2018-307 zo dňa
22.11.2019, vo vzťahu k maloletým deťom Z. X., I.. X.X.XXXX F. T. X., I.. X.X.XXXX, T. G. Z. M. Č..
XXX/X, N. - E., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí s rodina N., M. I.W.
Č..X, N., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 79Em/2/2024-233 zo dňa
22.8.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výrokoch I., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v predmetnom konaní o výkon rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol v
znení výrokov tak, že :

„ I. Návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a.

II. Návrh oprávnenej na nariadenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. Štát nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanoveniami § 370 a nasl., tiež § 2 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), keď po preskúmaní skutkového stavu, vypočutí účastníkov,

vrátane zisťovania názoru maloletých detí, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, mal za preukázané,
že nie je dôvod na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia. Uviedol, že v zmysle vykonateľného
súdnehorozhodnutiabolorodičmidohodnuté,ževčase,keďsaotecnachádzamimoúzemiaSlovenskej
republiky,jeoprávnenýsdeťmikomunikovaťprostredníctvomelektronickýchzariadenínaprenosobrazu
a zvuku konkrétne Skype alternatívne WhatsApp. Bežná súdna prax pre túto formu styku formuluje
právo rodiča na takýto spôsob všeobecne, a teda, že oprávnený rodič má právo na styk s deťmi

prostredníctvom elektronických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku a ponecháva konkrétny spôsob
výkonu tohto styku na rodičoch. V čase schválenie rodičovskej dohody túto schválil v rozsahu, v akom
si ju rodičia dohodli a to bez toho, aby bližšie zisťoval, či tá ktorá aplikácia či platforma je použiteľná
aj mimo územia Slovenskej republiky resp. mimo Európskej únie. Tento spôsob nepriameho styku si
rodičia dohodli. K realizácii tohto nepriameho styku otca s deťmi dochádza, aj keď v inom rozsahu ako
to bolo vo vykonateľným rozhodnutím dohodnuté a schválené súdom. Za negatívum možno považovať

časový posun v W. oproti Slovenskej republike, avšak na toto nemožno prihliadať ako na relevantný
dôvod, prečo by otec nemohol tento styk s deťmi realizovať aj keď mu zasahuje do pracovného časualebo do času na odpočinok. Súd tiež poukázal na vedené konanie vo veci samej o úpravu rodičovských
práv a povinností, kde na súdnom pojednávaní dňa 5.3.2025 matka podala návrh na zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností a zvýšenie výživného, vedené pod spisovou značkou 18P/5/2025.

Konštatoval, že nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že by si matka dobrovoľne
neplnila povinnosť, vyplývajúcu jej z exekučného titulu, pričom v žiadnom prípade nie je možné každé
nerealizovanie styku otca s maloletými prípadne skrátenie jeho rozsahu, považovať za spôsobilé byť
podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa, najmä, ak ku skráteniu
času realizovaných videohovorov dochádza z dôvodu technického zlyhania. Súd v tejto veci ďalej návrh

povinnej matky v postavení oprávnenej zo dňa 14.11.2024 na výkon súdneho rozhodnutia - rozsudku
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 14P/3/2018 zo dňa 22.11.2019 vo výroku o úprave styku otca s
maloletými deťmi počas prázdnin, najmä v časti týkajúcej sa navracania detí otcom po ukončení styku
31.7. zamietol ako nedôvodný, poukazujúc na to, že cieľom nariadenia výkonu rozhodnutia nie je spätné
sankcionovanie povinného rodiča za nedodržanie súdneho rozhodnutia v minulosti. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP a podľa § 57 CMP súd štátu nepriznal náhradu trov

konania, nakoľko štátom vynaložené trovy boli spojené výlučne s realizáciou práva otca maloletých detí
konať v jazyku, ktorému rozumie.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený otec maloletých
detí v rozsahu výroku I. uznesenia z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav

veci, súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň napadnuté
uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 62 ods. 1 CMP, ako aj podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP toto odvolanie. Oprávnený považuje rozhodnutie súdu za nesprávne
a odôvodnenie napádaného uznesenia za nelogické a zmätočné, pričom súd pochybil, keď na jednej

strane de facto zistil nedodržiavanie vykonateľného rozsudku súdu, no na druhej strane zhodnotil,
že návrh nie je dôvodný a aj napriek zisteným skutočnostiam bez dostatočného zdôvodnenia návrh
zamietol. V tomto konaní ani on, ani povinná, nikdy netvrdili, že by aplikácie dohodnuté vo vykonateľnom
rozsudku (skype, whatsapp) zlyhávali po technickej stránke, preto je nesprávna úvaha súdu, že súd
nemôže posudzovať technickú správnosť týchto aplikácií. Práve naopak, tieto dohodnuté aplikácie

fungovali (a naďalej fungujú), a preto v minulosti rodičia aj pristúpili k dohode o ich používaní na styk detí
s otcom. Oprávnený namietal technickú stránku nových aplikácií, ktoré chcela začať používať matka
maloletých a ktoré by zabezpečovali jej priamu kontrolu nad stykom otca s deťmi. Skutočnosť, že
súd schválil rodičovskú dohodu, nie je dôvodom na to, aby teraz z tohto dôvodu nenariadil súd výkon
rozhodnutia, pokiaľ zistí, že jeden z rodičov nedodržiava, resp. nechce dodržiavať súdom schválenú a

vykonateľnú rodičovskú dohodu, v ktorej sa na týchto aplikáciách dohodli. Matka, podľa opakovaných
tvrdení odvolateľa, zamedzila oprávnenie otca kontaktovať deti v stanovených časoch a stanoveným
spôsobom, ktorý vyhovoval obom stranám a po zmene spôsobu komunikácie matkou faktom ostáva, že
pokiaľ sa majú deti s otcom skontaktovať, tak jedine s jej vedomím a zvolením, obvykle v jej prítomnosti
a v čase a prostriedkami ňou určenými. Matka maloletých nielen že cielene kontroluje dlhodobo kontakt

detí s otcom, ale zamedzuje deťom kontakt so starými rodičmi, rodičmi matky a s jej sestrou. Aj z
rozhovoru pracovníka ÚPSVaR dňa 10.10.2024 s maloletou Z. vyplynulo, že táto teraz nemá mobil, iba
smart hodinky, vie z nich volať, ale nemôže prijať hovory, ak nemá uložené číslo, hodinky spárované s
mobilom matky, ako aj že sa nestretáva so starými rodičmi, nechce sa s nimi stretávať, ale nevie uviesť
dôvod. Aj maloletá T. toho dňa vypovedala, že niekedy volajú s ockom, ale volajú ony jemu, podľa toho,

ako majú čas. Matka sa snaží o to, aby sa zmenil spôsob komunikácie otca s deťmi cez iné aplikácie, a to
napr. ZOOM alebo Discord, toto konanie matky je účelové, nakoľko v tomto prípade ide o aplikácie, cez
ktoré nemôže otec deti kontaktovať z vlastnej vôle, ale musí najprv o kontakt požiadať a keďže matka má
s deťmi spárované účty, o prijatí žiadosti by musela rozhodnúť ona. Navyše predmetné aplikácie v krajine
pobytu otca, v W. nefungujú správne, spojenie počas hovoru je nestabilné a často vypadáva. Oprávnený

je ďalej názoru, že súd počas celého tohto konania suploval akoby funkciu konania o zmene úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré má však úplne inú povahu a s týmto konaním nesúvisí.
Oprávnený trvá na tom, že súd po tom, ako zistil, že napádané uznesenie sa nevykonáva, čo sám de
facto súd priznáva v odôvodnení uznesenia, mal výkon rozhodnutia nariadiť. Súd v tomto konaní úplne
poprel povahu vykonávacieho konania a odoprel tak oprávnenému prístup k spravodlivosti. Zároveň je

oprávnený presvedčený o tom, že odôvodnenie napádaného uznesenia trpí vadou nepreskúmateľnosti,
nakoľko súd prvej inštancie, hoci na viacerých miestach sám potvrdil, že styk sa nevykonáva tak, ako
to je v rozsudkom schválenej rodičovskej dohode upravené, nevysvetlil dostatočne jasne, prečo aj
napriek tomu mal za to, že nie je návrh na výkon rozhodnutia odôvodnený. S poukazom na uvedenéoprávnený trvá na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí viacerými závažnými vadami a nemožno
ho považovať za správne.

4. Povinná matka k odvolaniu oprávneného otca uviedla, že naďalej trvá na tom, že k nepriamemu
styku oprávneného s maloletými deťmi dochádza a telefonáty sa realizujú, a to aj napriek obštrukčnému
správaniu oprávneného. K už v konaní uvedenému dodáva, že v roku 2019, keď s oprávneným
uzatvárali rodičovskú dohodu, maloleté deti ani nemali k dispozícii mobilné telefóny a oprávnený tak s ich
využívaním nemohol rátať. K aplikáciám určeným na komunikáciu (Skype a WhatsApp) uvádza, že nie

je pravdou, že sa obe sa dajú použiť na realizáciu nepriameho styku, o čom má oprávnený vedomosť.
Aplikácia Skype ukončila službu a prechádza na aplikáciu Teams. Nie je v jej (matky) možnostiach a
schopnostiach zabezpečiť realizáciu styku cez aplikáciu, ktorá fakticky neexistuje. Pokiaľ ide o aplikáciu
WhatsApp, táto aplikácia je nutne prepojená s telefónnym číslom a inštaluje sa do mobilného telefónu
užívateľa, čo je nevyhnutne spojené s narušením súkromia užívateľa telefónu. Aplikácia má prístup ku
kontaktom v telefóne, k zariadeniu a systémovým údajom, k polohe a k meta dátam, preto trvanie na

jej používaní predstavuje výrazný zásah do jej súkromia. Z tohto dôvodu oprávnenému navrhla, aby
na komunikáciu využívali online platformy, ktoré nie je potrebné inštalovať do zariadenia mobilného
telefónu, resp. ich nie je potrebné spárovať s telefónnym číslom. Aby vybral akúkoľvek online platformu,
ktorú uzná za vhodnú. Oprávnený naďalej trval na používaní dvoch vyššie spomenutých aplikácií,
zároveň cez ňu maloleté deti môže kontaktovať aj mimo určených intervalov styku, bez ohľadu na

vhodnosť dňa či času. Okrem toho, že maloleté deti na styk pripraví skrz pripojenie sa k aplikácii,
inak na ňom neparticipuje. Navyše, kontrolu nad stykom nemajú ani maloleté deti, ktorým uvedené už
prekonané časy styku nevyhovujú a oprávnenému navrhli využívať iné ako mobilné zariadenie (keďže
disponujú notebookom), a také dni a časy videohovorov, ktoré by im vyhovoval vzhľadom na ich školské
a mimoškolské povinnosti. Ak by oprávnený skutočne mal záujem udržiavať si s deťmi pravidelný vzťah

a realizovať ničím nerušený nepriamy styk, zmena aplikácie na online platformy či prispôsobenie sa
programu maloletých detí, ktoré majú aj svoj vlastný program, by pre neho nepredstavovala problém.
Riešením nie sú vlastné mobilné telefóny pre maloleté deti. V prvom rade to nie sú jediné zariadenia,
cez ktoré sa vedia s oprávneným spojiť a po druhé, najmä maloletá Z. prejavuje znaky závislosti na
elektronických zariadeniach. Do pozornosti odvolacieho súdu dáva povinná matka nevhodné výchovné

pôsobenie oprávneného na obe maloleté deti. Oprávnený napríklad navádza maloleté deti na stretnutie
sa s jej rodičmi s argumentom, že stará mama má rakovinu a už jej neostáva veľa času. Obe maloleté
deti sú vystavené psychickej nepohode a vyjadrujú nespokojnosť s tým, že musia neustále riešiť
technické problémy spojené s realizáciou styku, ktoré oprávnený nemá záujem vyriešiť. Uvádza, že
jej povinnosťou je iba vytvoriť podmienky na zrealizovanie hovoru oprávneného s maloletými deťmi,

pripojiť zariadenie, nie iba mobilný telefón, ale napríklad aj notebook k internetovej sieti, zabezpečiť
uskutočnenie videohovoru a adekvátne maloleté deti aj pripraviť na tento hovor. Všetky tieto povinnosti
si splnila, čoho dôsledkom bola realizácia hovorov, aj keď v užšom rozsahu, ako to ukladá vykonateľné
rozhodnutie súdu. To už je ale kategória, ktorú vieme s oprávneným a maloletými deťmi ovplyvniť iba
spoluprácou, zmenou aplikácií a korektnou otvorenou komunikáciou.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí je potrebné vyhovieť.

6. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7. Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedošlo k porušeniu
povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu síce došlo, avšak z objektívnych príčin
(stanovisko bývalého Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 10.5.1981 sp.zn. Cpj 228/81, uverejnené vo
zvláštnom čísle Bulletinu Nejvyššího soudu ČSR, roč. 1981).

8. Citujúc už z rozhodnutia Ústavného súdu SR v danej veci pod č.k. III. ÚS 545/2025-16 zo dňa
25.9.2025, vzhľadom na špecifickosť dotknutého konania je potrebné uviesť, že postup súdu v konaní
o výkon rozhodnutia o starostlivosti maloletých detí bude v zásade vždy odlišný, pretože je závislý od
konkrétnych okolností prípadu (m. m. IV. ÚS 452/2013). Nevyhnutné je pritom dôsledne prihliadnuťv každej fáze konania o výkon rozhodnutia na záujem maloletého dieťaťa. Súd teda nemôže len
mechanicky vychádzať z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vykonateľnom rozhodnutí,
je povinný neustále vyhodnocovať, či nútený výkon rozhodnutia je v záujme maloletého (m. m. II. ÚS

375/2015). Ústavný súd ďalej už ku konkrétnej veci konštatuje, že „...sťažovateľ oproti obdobiu, keď
došlo k úprave práv a povinností k maloletým dcéram, natrvalo odcestoval do vzdialeného zahraničia,
kde sa zdržuje. To spôsobilo rozpory a nezhody pri realizácii osobného styku sťažovateľa s maloletými
dcérami počas letných prázdnin. Došlo k nezhodám aj pri realizácii styku sťažovateľa s dcérami
prostredníctvom videohovorov, ktorý bol v rozsudku o úprave práv a povinností stanovený ako doplnkový

spôsob komunikácie. Konanie je pre sťažovateľa významné, pretože sa domáha realizácie styku so
svojimimaloletýmidcérami.Nemožnotiežopomenúťfakt,žeoprotiúpraveprávapovinnostíkmaloletým
v rozsudku z 22. novembra 2019 došlo k podstatnej zmene na strane sťažovateľa, ktorý sa natrvalo
zdržiava v zahraničí, čo zmenilo spôsob realizácie styku s maloletými dcérami. Následne po vykonaní
pojednávania mestský súd zisťoval, či matka umožňuje sťažovateľovi styk s dcérami a či sťažovateľ má
s nimi kontakt. „

9. Záujem maloletých dcér na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu
medzi rodičom a dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa
bude nadobúdať širšie rozmery (Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako
si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - biologického otca na maloleté dieťa, pretože

aj mužský prvok je a má byť schopný vhodným spôsobom napomáhať výchove dieťaťa (uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04).

10. V predmetnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti bolo v relevantnom rozsahu úpravy styku
maloletého dieťaťa s nepreferenčným rodičom - otcom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice

II č.k. 14P/3/2018-307 zo dňa 22.11.2019 tak, že súd na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu :
...„V čase keď je otec prítomný na území SR, je oprávnený stýkať sa s mal. Z. a mal. T. nasledovne:
- každý párny týždeň kalendárneho roka v stredu od 15:00 hod. do 17:30 hod. a od piatku od 15:00
hod. do nedele do 16:00 hod. - každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok od 15:00 hod. do
17:30 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod do 17:30 hod. - každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 31.07. do

18:00 hod. s tým, že v určenom čase je otec oprávnený prevziať mal. deti od matky v mieste jej bydliska
alternatívne v školskom zariadení, ktoré mal. deti navštevujú a povinný v určenom čase mal. deti matke
v mieste jej bydliska aj odovzdať.
Matka je povinná mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase a mieste mal. deti otcovi
odovzdať a od otca prevziať.

V čase keď otec nebude osobne prítomný na území SR, je otec oprávnený na styk s mal. Z. a mal.
T. prostredníctvom technického zariadenia na prenos obrazu a zvuku prostredníctvom aplikácie Skype
alternatívnewhatsapp,ktorýsabuderealizovaťvnepárnytýždeňkalendárnehorokavutorokavoštvrtok
vždy od 18:00 hod. do 18:30 hod. a v párny týždeň kalendárneho roka v utorok od 18:00 hod. do 18:30
hod. a v sobotu od 10:00 hod. do 11:00 hod.

Matka je povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť na realizáciu uvedeného styku. „

11. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je nepochybné zistenie, že povinný
z rodičov dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom, pričom v danom
prípade je týmto aktuálne vykonateľný citovaný vyššie výrok rozsudku zo dňa 22.11.2019. Aktuálne

súd prvej inštancie vykonáva dokazovanie v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
a na úpravu styku zo strany otca vo vzťahu k maloletým deťom, vedenom Mestským súdom Košice
pod sp.zn. 18P/5/2025, kde za účelom zastabilizovania rodinnej situácie, keď by už úprava ostatným
rozhodnutím nekorešpondovala s vývinovými potrebami a citovými väzbami maloletých detí, príp.
možnosťami rodičov, môže dôjsť k zmene nateraz právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o

schválení rodičovskej dohody, ktorá je predmetom návrhu na výkon.

12. Odvolací súd v danom prípade, v kontexte vyššie uvedeného, zdôrazňuje sledovanie záujmu
maloletých detí na ich výchove a výžive oboma rodičmi, pričom v prípade nepreferenčného rodiča
má tento byť napĺňaný realizovaným stretávaním s deťmi, pokiaľ možno dobrovoľne na základe

dohody v rámci rodinných vzťahov, inak na podklade autoritatívneho súdneho rozhodnutia. V danom
prípade možno konštatovať utlmovanie vzájomných vzťahov medzi otcom a jeho maloletými dcérami
a nerešpektovanie súdneho rozhodnutia povinnou matkou, ktorá nielenže dobrovoľne nenapĺňa, hoc
aj iným náhradným spôsobom, potrebu detí na stretávaní sa, podľa možností minimálne technickýmstykom, s biologickým otcom, toho času v zahraničí. Súd pri tom má sledovať záujem maloletého
dieťaťa na spolupodieľaní sa rodiča, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na riadnej výchove a výžive
dieťaťa hodnotovo a v celom rozsahu, či spektre napĺňania práva dieťaťa na rovnocennú výchovu oboma

rodičmi.Ktomusmerujeaj rozsahsledovaniaporušeniaprávaoprávnenéhonavýkonjehorodičovských
práv.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pričom úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať tzv. druhou fázou

vykonávacieho konania a vo veci rozhodnúť, resp. vykonať také opatrenia, ktorých výsledkom by
malo byť zabezpečenie kontaktu maloletých detí s otcom v zmysle právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu. Novela ustanovenia § 390 CMP pri tom umožňuje súdu v záujme maloletého dieťaťa
vo vykonávacom konaní plynule realizovať zákonné možnosti nápravy nerešpektovania súdnej moci na
podklade právoplatného rozhodnutia. Ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone
rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu. Ak dôjde k právoplatnej zmene exekučného titulu,

súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia, ak je to možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým
oprávnený súhlasí. Zdôrazňuje takto aspekt rýchlosti pri tomto type exekúcií a predchádzanie odlúčeniu
dieťaťa, resp. predlžovania tohto, od druhého rodiča. Cieľom je efektívne a účinne pôsobiť vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých.

14. Smerom k povinnej matke maloletých detí odvolací súd nad rámec povinného zdôrazňuje, že sú to
obaja rodičia, ktorým náležia práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu (§ 28 ods. 2 prvá veta
zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine v platnom znení) a k uplatňovanou týchto je potrebné v záujme
dieťaťa smerovať. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta Zákona o
rodine). Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom Náleze zo dňa 15.3.2016, č. k. III.ÚS

2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne
v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí
dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s
druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“. Dohodu
rodičov zákon uprednostňuje, s dôrazom na rešpektovanie práv druhého rodiča.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).