Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Pavol Macháč
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Život a zdravie
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/196/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014379
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122014379.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Andrey
Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v C.,
trvalé bydlisko D., adresa na doručovanie: E. XXXX, D., o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 30. októbra 2025, č. k. 12PP/126/2022-85, na neverejnom zasadnutí konanom 11. decembra
2025 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 30. októbra 2025, č. k. 12PP/126/2022-85,
rozhodol podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona, že odsúdený A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom
D., adresa na doručovanie: D., E. XXXX (ďalej len odsúdený) vykoná zvyšok trestu odňatia slobody
v trvaní 572 (päťstosedemdesiatdva) dní, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany,
sp. zn. 2T/88/2011 zo 4. februára 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
3To/116/2019 z 10. októbra 2019, a z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením okresného súdu
sp. zn. 12PP/126/2022 zo 6. septembra 2022.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd skonštatoval, že uznesením sp. zn.
12PP/126/2022 zo 6. septembra 2022 podmienečne prepustil odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/88/2011 zo dňa 4. februára
2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/116/2019 zo dňa 10. októbra 2019,
pričom mu určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. ďalej okresný súd uviedol, že odsúdenému skúšobná
doba mala plynúť do 6. septembra 2025, avšak jej plynutie je prerušené v zmysle § 68 ods. 1 Trestného
zákona (ďalej len Tr. zák.) od 14. februára 2025 (nástupom výkonu trestu odňatia slobody vo veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 0T/17/2025). Zo skráteného výpisu klienta vyplýva, že odsúdený
má predpokladaný koniec trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Piešťany, sp. zn. 2T/88/2011 zo dňa 4. februára 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave,
sp. zn. 3To/116/2019 zo dňa 10. októbra 2019, určený na deň 31. marca 2024, a že teda nevykonaný
zvyšok trestu odňatia slobody predstavuje celkovo 572 dní.
3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že odsúdený sa v určenej skúšobnej
dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dopustil ďalšej úmyselnej trestnej
činnosti, a to konkrétne prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol trestným rozkazom okresného súdu, sp. zn.
0T/17/2025 zo dňa 7. februára 2025, právoplatným dňa 7. februára 2025, uložený trest odňatia slobody
vo výmere 9 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pričom skutku sa dopustil dňa 4. februára 2025. Okresný súd vo svojom rozhodnutí tiež
poukázal na to, že z lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zistil, že odsúdený
sa po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. počas určenej skúšobnej doby,
dopustil celkom piatich priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne v dňoch 20. novembra2023, 24. decembra 2023, 30. septembra 2024, 29. októbra 2024 a 14. novembra 2024. Na základe
takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol
riadny život, ergo sa neosvedčil a zvyšok trestu vykoná.
4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej
len prokurátor) vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený ihneď po vyhlásení uznesenia zahlásil
sťažnosť. Odsúdený sťažnosť odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 10. novembra
2025.
5. Odsúdený v sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím, nakoľko okresný súd neprihliadol
k možnostiam, ktoré vyplývajú zo zákona, preto žiada aby v predmetnej veci bolo rozhodnutie vrátené
späť okresnému súdu a aby súd následne rozhodol tak, že zoberie do úvahy možnosti, ktoré pramenia
zo zákona, konkrétne predĺženie skúšobnej doby a uloženie probačného dohľadu vrátane primeraných
obmedzení a povinností, napr. v uložení zákazu stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa
negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok alebo v príkaze zamestnať sa v skúšobnej
dobealebouchádzaťsapreukázateľneozamestnanie.Odsúdenýďalejuviedol,žetentokrátchceabude
viesť riadny život a zamestná sa. Ďalej poukázal na svoju rodinnú situáciu, konkrétne na úmrtia v rodine
a zdravotný stav jeho matky. Zároveň dodal, že ak by bol ponechaný na slobode, viedol by usporiadaný
život a pomáhal svojej chorej matke. K sťažnosti odsúdený pripojil aj písomný sľub, ktorého obsahom
bol prísľub, že povedie riadny a usporiadaný život, bude tak dodržiavať všetky obmedzenia, ktoré mu
budú uložené a rešpektovať ich tak, aby nedošlo k ich porušeniu a uvedeného sa bude s maximálnym
prístupom pridržiavať, rešpektovať, aby viedol riadny a usporiadaný život.
6. Prokurátor sa k sťažnostným námietkam odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia
písomne nevyjadril .
7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 8. decembra 2025.
8. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
9. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm.
b) Tr. por., preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený
podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči
rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej
lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.
10. Verejné zasadnutie, ktoré bolo okresným súdom vytýčené na 30. októbra 2025, okresný súd vykonal
v prítomnosti odsúdeného, jeho obhajkyne a prokurátora. Pokiaľ ide o dokazovanie, okresný súd vykonal
všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom v procese dokazovania taktiež
dodržal všetky zákonné ustanovenia. Na základe takto vykonaného dokazovania potom okresný súd
dospel k takému záveru, ktorý krajský súd považuje za správny a zákonný.
11. Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že trojročná skúšobná doba v tejto
trestnej veci začala odsúdenému plynúť 6. septembra 2022 a pôvodne mala uplynúť 6. septembra
2025, no jej plynutie je prerušené od 14. februára 2025, pretože odsúdený nastúpil do výkonu trestu
odňatia slobody vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 0T/17/2025. Aj podľa krajského súdu
bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že odsúdený, ktorému bol pôvodný nepodmienečný trestuložený za zabitie podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil úmyselného
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zák. a piatich priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu (dňa 20. novembra 2023, 24.
decembra 2023, 30. septembra 2024, 29. októbra 2024 a 14. novembra 2024).
12. Krajský súd plne zdieľa názor okresného súdu, že spáchanie vyššie opísaných úmyselných
deliktov odsúdeným jednoznačne svedčí pre záver, že neviedol počas skúšobnej doby riadny život
a že je potrebné na neho dôsledne pôsobiť výkonom celého nepodmienečného trestu odňatia
slobody, čo správne skonštatoval okresný súd v napadnutom uznesení. Predmetné rozhodnutie je aj
v záujme ochrany spoločnosti, pretože spoločenská nebezpečnosť osoby odsúdeného vyplýva z jeho
opakovaného nerešpektovania právneho poriadku.
13. Odsúdenému treba na tomto mieste pripomenúť, že jeho elementárnou povinnosťou bolo počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia viesť riadny život tak, aby sa nedostal opätovne
do rozporu so zákonom. Práve vedenie riadneho života je základnou podmienkou, ktorej splnenie
súd skúma v rámci rozhodovania o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, resp. o nariadení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody. Nikde v zákone pritom expressis
verbis (výslovne) obsah tohto pojmu nie je stanovený. Určuje ho len judikatúra, ktorá pod vedením
riadneho života ako jeho esenciálnu súčasť rozumie nielen bezúhonnosť pri dodržiavaní právnych
noriem,aleajplneniesiinýchobčianskych,rodinnýchapracovnýchpovinností.Vedenímriadnehoživota
má zákon na mysli taký stav, keď odsúdený nepácha ani len priestupky, nieto ešte úmyselné trestné činy.
14. Inak povedané, na nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody u odsúdeného stačí, že sa
v skúšobnej dobe dopustí viacerých menej závažných priestupkov. V tomto prípade však odsúdený
spáchaním ďalšieho úmyselného trestného činu a viacerých priestupkov dal jednoznačne najavo
ľahostajný prístup k dodržiavaniu pravidiel spoločnosti, v dôsledku čoho možno bezpečne vyvodiť záver,
že podmienečné prepustenie u neho nesplnilo svoj účel. Okresný súd preto postupoval v súlade so
zákonom, keď rozhodol o nariadení výkonu zvyšku trestu. Toto rozhodnutie nakoniec okresný súd po
formálnej i materiálnej stránke vecne správne odôvodnil.
15. Okresný súd postupoval správne aj pri výpočte zvyšku nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ktorý zostáva odsúdenému vykonať, čo nakoniec odsúdený v sťažnosti ani nenamietal.
16. Sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Nebolo možné vyhovieť
návrhu odsúdeného, ktorý žiadal o predĺženie skúšobnej doby podmienečného prepustenia v platnosti
a uloženie probačného dohľadu, príp. uloženie primeraných obmedzení a povinností, keďže v rámci
inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa postupuje v zmysle § 68
Trestného zákona, pričom právna úprava v tomto ohľade neumožňuje ponechanie podmienečného
prepustenia v platnosti, predĺženie probačného dohľadu, či dodatočné uloženie doposiaľ neuložených
obmedzení a povinností. Uvedené inštitúty upravuje § 50 ods. 4 Trestného zákona a § 52 ods. 1
Trestného zákona a týka sa podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody (event. s probačným
dohľadom), ktorý nemožno vztiahnuť (ani za použitia analógie) na inštitút podmienečného prepustenia,
keďže svojim účelom a zmyslom predstavujú dva úplne rozdielne inštitúty.
17. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti argumentoval dopadom premeny zvyšku trestu na svoju rodinu a plány
do budúcnosti k tomu krajský súd uvádza, že na negatívne dopady spojené s páchaním úmyselnej
trestnej činnosti a priestupkov v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia mal odsúdený myslieť
ešte predtým, ako sa ich dopustil.
18. Keďže krajský súd z dôvodov prezentovaných vyššie v texte podmienky pre zmenu alebo zrušenie
napadnutého uznesenia okresného súdu nezistil, tak sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods.
1 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.