Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123434349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123434349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a

členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 270,- Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 03. februára
2025, č. k. 4C/2/2024 - 203, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
270,- eur s úrokom z omeškania 9, 5 % ročne zo sumy 270,- eur od 22.09.2023 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.( I. výrok). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. ( II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, priebeh
konania, podstatné vyjadrenia sporových strán a po vykonanom dokazovaný zistil, že dňa 16.11.2022
došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol Q. B.A., K..: XX.XX.XXXX, O.: Q. XX, XXX XX O. X. K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený

nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo
bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa
03.08. 2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 03.08. 2023 do 16.08. 2023. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.08. 2023,
splatnej dňa 31.08. 2023, na sumu 660,- Eur s DPH/550,- bez DPH, vystavenej servisom za opravu
poškodeného motorového vozidla vyplynula cena za dobu užívania náhradného vozidla od 03.08.2023
do 16.08. 2023, t.j. 14 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie

a prevzatie náhradného vozidla v sume 30,- Eur. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom
náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Žalovaný listom
zo dňa 07.09. 2023 oznámil žalobcovi, že uvedeného dňa ukončil šetrenie poistnej udalosti a že
poistné plnenie predstavuje suma 390,- Eur. Žalovaný priznal plnenie len za 8 dni nájmu náhradnéhovozidla..Dňa08.09.2023žalovanýposkytolžalobcovipoistnéplneniezanájomnáhradnéhomotorového
vozidla poškodeným vo výške 390,- Eur. Poškodený dňa 16.08. 2023 odplatne postúpil svoju budúcu
pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom

náhradného vozidla vo výške 660,- Eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXXX v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.08. 2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 270,- Eur, ktorej
postúpenie poškodený oznámil žalovanému.

3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1,
ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2, § 517 ods.1, ods. Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods.
1, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, zákona č. 381/2001 Z.z, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj „ zákon o PZP.“), § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Skonštatoval,

že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 270,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného predstavujúcu nájomné za
nájom náhradného vozidla poškodeného, ktorý nárok vyplývajúci z poistnej udalosti poškodená postúpil
žalobcovi a uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného
vozidla vo výške 660,- Eur a plnením poskytnutým žalovaným vo výške 390,- Eur. Ozrejmil, že medzi

stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na základe povinného zmluvného poistenia zodpovedá
za škodu spôsobenú jej poistencom poškodenej, že protiprávnym konaním poistenca došlo ku vzniku
škody na motorovom vozidle poškodenej, že vozidlo bolo opravované v servise, že poškodený si
v dôsledku nemožnosti používať poškodené vozidlo prenajal náhradné vozidlo od 03.08.2023 do
16.08. 2023. Ďalej bolo nesporné, že servis vystavil dňa faktúru na sumu 660,- Eur/s DPH za nájom

prenajatého náhradného vozidla, ktorú nedoručoval poškodenému, ale žalovanému, a že opravené
vozidlo vydal reálne poškodenému dňa 16.08. 2023. Spornou skutočnosťou ostala dĺžka doby nájmu
vozidla, keď žalovaný uznal ako účelnú a opodstatnenú dobu 8 dní, teda od prevzatia vozidla na
opravu, do dňa vystavenia faktúry za opravu vozidla, pričom ďalšie dni nájmu náhradného vozidla až do
skutočného, reálneho vydania opraveného vozidla poškodenému neuznal a za obdobie 6 dní poistné

plnenie v sume Eur 270,- Eur krátil. Zo strany žalovaného bola v rámci prostriedkov procesnej obrany
namietaná účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov za prenájom náhradného
motorového vozidla za obdobie od 11.08. 2023 do 16.08. 2023. Ozrejmil, že nárok uplatnený žalobcom
voči žalovanému posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, v
zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá

vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, pričom nárok na žalobcu prešiel z
poškodeného postúpením pohľadávky. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal okresný
súd za to, že táto je daná a bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03. 2023.
Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky
bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej

pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného motorového vozidla, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Bolo podľa prvoinštančného súdu nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, kedy si bol nútený
prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom,

že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Zdôraznil, že uplatňovaná náhrada
nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodeného stav, keď nemohol
z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. K námietke žalovaného, že po oprave
poškodeného vozidla servisom dňa 10.08.2023, ktorú dobu vypočítal ako primeranú vzhľadom na

poškodenie vozidla, čím odpadol dôvod na ďalší prenájom náhradného vozidla poškodeným až do
16.08. 2023, prvoinštančný súd uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe za skutočnú škodu sa
považujú aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Jedná sa o výdavky, ktoré by
poškodenému neboli vznikli, ak by mohol používať svoje motorové vozidlo, avšak v dôsledku škodovej
udalosti bol z možnosti používať vlastné motorové vozidlo vylúčený. Skutočnosť, že podľa výpočtov

žalovaného bolo vozidlo opravené už po 5 dňoch nič nemení na skutočnosti, že poškodený bol v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu jej motorového vozidla, nútený
používať náhradné vozidlo až do 16.08. 2023, kedy mu bolo servisom umožnené opravené vozidlo si
reálne prevziať. Poškodený totiž bol v zmluvnom vzťahu so servisom a nie so žalovaným a dĺžku opravy,resp.dispozíciesvozidlom,ktorémalvreálnejdržbeservis,nemoholžiadnymspôsobomovplyvniť.Akje
žalovaný presvedčený o tom, že opravované vozidlo malo byť vydané poškodenému už 10.08. 2023 a že
servis ho až do 16.08. 2023 zadržiaval neoprávnene, v dôsledku čoho sú náklady za nájom náhradného

vozidla za obdobie nasledujúcich 6-tich dní neúčelne vynaložené, musí si ich vymáhať priamo od servisu
a nie v tejto časti bezdôvodne krátiť poistné plnenie poškodenému. Poškodený nie je so žalovaným v
žiadnom zmluvnom vzťahu, ale jeho nárok voči žalovanému je nárokom zo zodpovednosti za škodu,
spôsobenú poistencom žalovaného. Poškodený má voči žalovanému nárok na úhradu skutočnej škody,
ktorá mu vznikla zavinením poistníka žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení.

Poškodený, ktorý sa do tejto situácie dostal nie vlastným zavinením, nemá žiadne nástroje na to, aby
skúmal primeranú dĺžku opravy a náhradné vozidlo používal len po dobu, ktorú považuje za primeranú
žalovaný. K začiatku plynutia omeškania žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že poisťovňa bola
poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa
ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj
priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch

mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.
Vtejtosúvislostipoukázalnanálezyústavnéhosúdu zodňa14.10.2021,sp.zn.III.ÚS214/2020-29azo
dňa 28.10.2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020 ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.02.2022,
sp. zn. 3Obdo/27/2021). Skonštatoval, že náhrada škody, ktorú mal žalovaný vyplatiť je peňažným
plnenímazdôvodu,žesadostalsjehoplnenímdoomeškaniažalobcasiuplatnilpríslušenstvožalovanej

pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda dňom 22.09. 2023. Od tohto dátumu
zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky priznanej súdom keďže dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie
citovaným ustanovením (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.), v príslušnej požadovanej základnej

úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudku
súdu I. inštancie zmenil tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
videl v tom, keď konajúci súd uznal za správny postup autoservisu, ktorý zadržiaval poškodené
motorové vozidlo až do okamihu vydania krycieho listu. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie,
že skutočnosť, že podľa výpočtov žalovaného bolo vozidlo opravené už po 5 dňoch nič nemení na
skutočnosti, že poškodený bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k

poškodeniu jej motorového vozidla, nútený používať náhradné vozidlo až do 16.08. 2023, kedy mu
bolo servisom umožnené opravené vozidlo si reálne prevziať, nakoľko mal za to, že v danom prípade
nie je naplnená podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou zo
dňa 16.11.2022. Odvolateľ ďalej vyslovil názor, že neobstojí záver súdu o tom, že poškodenému
prináleží náhrada prenájmu za prenájom náhradného vozidla až do vystavenia krycieho listu, nakoľko

takýto stav by mohol viesť k neúmernému navyšovaniu nákladov na náhradu škody. V tejto súvislosti
poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.09.2023, sp. zn. 9Co/41/2023.
Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyjadril k jeho argumentácii týkajúcej sa udelenia
plnomocenstva autoservisu poškodeným a posúdeniu primeranosti nájmu náhradného vozidla len do
skončenia opravy poškodeného vozidla. Z uvedeného dôvodu považoval rozsudok súdu prvej inštancie

za nepreskúmateľný.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne
správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržal svojich
doterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie uvádzanej v tomto konaní. Za nedôvodné a

zavádzajúce považoval aj žalovaným tvrdené odvolacie dôvody poukazujúce na nedostatočné a chybné
odôvodnenie rozhodnutia. Naopak mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy
a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými aprávnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa
predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Mal
za to, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom a vecou súvisiacom rozsahu vysporiadal s otázkou

nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla a s tým spojenými námietkami žalovaného ohľadom
neprimeranosti doby trvania opravy, či doby nájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca sa plne
stotožnil s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval
náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas
vykonávania opravy poškodeného vozidla. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a

povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel. Nesúhlasil s tým, že by súd vec nesprávne právne posúdil alebo by dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Naopak mal za to, že s dobou zotrvania opravovaného vozidla v autoservise
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal, pričom z dokazovania vyplynulo, že
opravované vozidlo bolo po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla v autoservise a poškodený ho
nemohol užívať. Žalovaný preto podľa jeho názoru celkom neopodstatnene namieta dĺžku vykonávania

opravy a zotrvanie opravy v autoservise. Akcentoval, že v prejednávanom spore je určujúca skutočnosť,
že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav
nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného

motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav.
Mal tiež za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad
rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023 (ďalej aj „Nález Ústavného súdu SR“). Zotrvanie motorového
vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca

žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie
krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný
autoservis, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na
ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. V prejednávanej veci nebolo podľa žalobcu preukázané, že
by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,

doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súviseli výhradne so
vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu
škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Postup autoservisu pri vykonávaní
opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý
bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania

svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom
vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Žalobca ďalej zdôraznil, že prevádzkyschopnosť
opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre
ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať. Škodová udalosť je sanovaná až ku dňu,
kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany

autoservisu. Až k uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla neúčelným.
Ďalej vo svojom vyjadrení ozrejmil, že autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu
zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou
vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností.
Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej

udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla
pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania
jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho
konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na krycí list
tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku

poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania
opravy jeho motorového vozidla. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom žalovaného o tom, že náklady
na prenájom náhradného vozidla vzniknuté po vystavení faktúry za opravu nie je možné považovať
za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Vysvetlil, že uvedený záver totiž
nereflektuje na účel náhradného vozidla vymedzený v Náleze Ústavného súdu SR, ktorý podľa názoru

žalobcu vylučuje dopad konania autorizovaného autoservisu na príčinnú súvislosť medzi dopravnou
nehodou a nutnosťou a účelnosťou užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného
vozidla poškodeného v autoservise. Žalobca ďalej uviedol, že nie je v jeho záujme, a podľa jeho názoru,
anivzáujmeautoservisu,abyopravovanévozidlozotrvalovautoserviseponejakúkonkrétnudobualebodlhšie ako je nevyhnutné. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové
vozidlá, tzn. akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je
povinný dodržiavať lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac

vozidiel, tzn. že pre autoservis je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo
odovzdať, aby mohol do autoservisu prijať ďalšie vozidlo za účelom opravy. Poškodený má taktiež
záujem na čo možno najskoršej oprave svojho poškodeného vozidla, za týmto účelom si tiež zvolil pre
opravu autorizovaný servis. S užívaním požičaného vozidla sú spojené viaceré povinnosti, medzi nimi
i povinnosť nahradiť škodu autopožičovni, ktorej sa v prípade vedenia motorových vozidiel nie vždy

dá predísť, čo by náklady poškodeného spojené s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej si náhradné
vozidlo prenajal, jednoznačne niekoľkonásobne navýšilo. Pre podporu argumentácie poukázal na ďalšie
aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2024, sp. zn. 6Co/77/2024 či na aktuálny
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2025, sp. zn. 14Co/6/2025, ktoré vychádzajú z
obdobného skutkového stavu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu a žalobca v následnom vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného zotrvali na svojej argumentácii.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností
ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým
spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

10. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd
sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel,
riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako

aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387
ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho
ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé

spochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)
a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací
súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o
odvolaní odvolacím súdom relevantné.

12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, nazáklade ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred

súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej
inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky)
nanáhraduškodypodľaust.§4ods.2písm.b),§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.a§442Občianskeho
zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne,
ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému

(ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú
bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe
Zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom.

14. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že podstata odvolacej
argumentácie žalovaného smerovala proti záverom súdu prvej inštancie v časti posúdenia účelnosti a
nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla za obdobie prevyšujúce žalovaným uznaných 8
dní, t.j. za obdobie od 11.08.2023 do 16.08.2023. Z uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky boli
obsahovo totožné ako žalovaný uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej

inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno
považovať za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu v
majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym
spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak,

aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. Poškodený v dôsledku protiprávneho
konania poistenca žalovaného v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo a tento ním nezavinený a nanútený stav bol oprávnený riešiť
prenájmom náhradného vozidla, náklady na ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodený by mohol riadne

využívať svoje motorové vozidlo a nemusel by si prenajať náhradné.

15. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal neprimeranosť
doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodeného voči nemu uplatnil nárok na náhradu
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne reagoval

na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla limitovala vykonaním opravy či oznámením o vzniku totálnej škody na motorovom
vozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu poisťovňou.
Uvedený záver je súladný v tejto otázke s bohatou súdnou praxou a zohľadňuje aj skutočnosť, že
prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov či vystavenia

krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych dôvodov zavinených poškodeným, nemôže byť na
jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného
života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla možno za dôvodný
považovať nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti
opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a

doručením krycieho listu (viď potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla). Tieto závery sú
súladné aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenými v
náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, a ktorý s prihliadnutím za účel prenájmu náhradného
motorového vozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedymôže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní naviac nebolo preukázané, že
by užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania

motorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodeného
alebo tretieho subjektu. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že samotné oznámenie o ukončení
šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia nezabezpečí vydanie opraveného motorového
vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi
podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne

predstavujúceho jej "prísľub", že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady
vystavenej faktúry. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou, a
vyplýva aj zo žalobcom predloženého potvrdenia o bežnej obchodnej praxi ( č.l. 57 spisu). Zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla,
ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v rozsahu
náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 zákona zákon č. 381/2001 Z.z,

skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v
zákonom stanovenej dobe (obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 14.01.2021, sp. zn. I. ÚS 2932/2020).
Len samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej
náhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou
nehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry

poškodeného, a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou
prípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včas
nevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu). Potrebné je tiež dodať, že uvedený a bežne zaužívaný
postup autoservisu nemôže ovplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého či liknavého
postupu zo strany poisťovne pri likvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo

a vzhľadom na finančnú náročnosť nákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný
okamžitej jednorazovejúhradytýchtonákladovnavýšených,akotomubolovdanomprípade,ajoúhradu
prenájmu náhradného vozidla. Rovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať ani
od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a musel si
prenajať náhradné motorové vozidlo, aby vopred uhradil pomerne vysokú cenu opravy, pokiaľ náhrada

nákladov za ňu má byť krytá poistným plnením, a potom aby následne čakal na jej preplatenie od
poisťovne. Zhrnúc uvedené pri posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla je podľa odvolacieho
súdu potrebné vychádzať najmä zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové
vozidlo ako tomu bolo pred ním nezapríčinenou škodovou udalosťou. V danej veci z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa 16.08.2023,

kedy súčasne došlo k doručeniu krycieho listu poisťovne dotknutému autoservisu, a preto za účelne
vynaložené možno považovať náklady za prenájom náhradného vozidla po celú túto dobu, počas
ktorej poškodený nemohol disponovať vlastným motorovým vozidlom, ako správne vyhodnotil súd prvej
inštancie.

16. Vychádzajúc z uvedeného možno preto skonštatovať, že na strane poškodeného nedochádza
k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k
tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. keď mu bolo
autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu, teda žalovaného vystavený a
autoservisu doručený krycí list, resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu

v prospech autoservisu, a to za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému
omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla, resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu
s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V posudzovanej veci pritom nebolo sporné,
že poškodený sa bezdôvodne neomeškal s prevzatím opraveného motorového vozidla, príp. autoservis
s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému.

17. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno
vytknúť,žebyvychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaaleboženazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené.18. Žalovaný napokon namietal, že mu súd nesprávnym postupom, ktorý je v rozpore s princípmi
civilného procesu znemožnil, aby uplatňoval jeho procesné práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu
jeho práv na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť

a namietal, že okresný súd nedal jednoznačnú odpoveď na sporné otázky, ktoré v konaní nastolil.

19. Vo vzťahu k tomuto odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd konštatuje,
že ho možno sumbsumovať pod § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (súd prvej inštancie jej nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces). Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a s
porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie
zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené
domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva.

Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu
alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu
ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo

viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd
viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej
aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6
Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a
záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý
súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. "Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci

nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by
znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti
na konaní. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. b) C.s.p.. Tak ako už odvolací súd vyššie uviedol, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia

popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako
ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a
ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS

SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Pričom nemožno
opomenúť skutočnosť, že prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05), preto odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane.

20. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).21. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).