Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 56Csp/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424210421
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424210421.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X,
C., o zaplatenie 5.654,48 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.484,39
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
3.858,83 EUR od 08.03.2024 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2024 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 5.654,48 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradených pohľadávok zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru.

2. V žalobe uviedol, že dňa 12.04.2018 uzatvorila spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:

31320155 so žalovaným Zmluvu č. 000256941120418. Na základe Zmluvy veriteľ poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Nárok uplatnený žalobou predstavuje revolvingový
úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať
poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý
úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť

k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť
úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný napriek opakovaným výzvam veriteľa neplnil v stanovených termínoch splátky, čím
porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak veriteľ podaním zo dňa 01.06.2022 od Zmluvy odstúpil.
Pohľadávka veriteľa ku dňu 07.03.2024 predstavovala sumu vo výške 5.654,48 EUR, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 3.858,83 EUR, riadneho úroku vo výške, 1.455,15 EUR, úroku z omeškania vo výške
327,- EUR a poplatkov vo výške 13,50 EUR. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 13.11.2020 medzi veriteľom ako postupcom a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a
prevod zo dňa 07.03.2024 postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Výška žalovanej
pohľadávky je v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom apredstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do
dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalobca sa tak v žalobe domáhal vyššie uvedených súm
a úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 08.03.2024 do zaplatenia. K uplatneniu zmluvných úrokov k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019 ako aj na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17.

3. Súd v súlade s § 116 ods. 1 CSP doručoval žalovanému žalobu do vlastných rúk, a to opakovane na

adresu trvalého pobytu, ako aj prostredníctvom útvaru policajného zboru v súlade s § 108 CSP. Keďže
tieto pokusy neboli úspešné, a súd inú adresu žalovaného nezistil, súd v zmysle § 116 ods. 2 CSP
žalovanému doručil žalobu oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa
k podanej žalobe nevyjadril.

4. Súd prípisom doručeným žalobcovi dňa 30.06.2025 vyzval žalobcu, aby špecifikoval, na základe

akého ustanovenia Zmluvy alebo VOP voči žalovanému uplatňuje nárok na riadny úrok aj po odstúpení
od Zmluvy dňa 01.06.2022. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.07.2025 uviedol, že veriteľ
inkasoval úroky, ktoré mu patrili, nakoľko nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba. Bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty
za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z uvedeného tak vyplýva záver o

nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie
poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu
ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Podaním doručeným súdu dňa
29.08.2025 žalobca doplnil, že zo sumy riadneho úroku bol žalovanému do 31.05.2022 vyúčtovaný úrok
vo výške 285,06 EUR a od 01.06.2022 úrok vo výške 1.170,09 EUR.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to: platobná história žalovaného
od 25.04.2018 do 07.03.2024 (č.l. 6 až 19), pokus o zmier zo dňa 19.03.2024 (č.l. 20 až 22), oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024 (č.l. 23), pokus o zmier zo dňa 09.08.2024 s podacím lístkom
(č.l. 24 až 25), Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 s prílohou (č.l. 28 až 45),

žiadosť o vydanie kreditnej karty zo dňa 12.04.2018 (č.l. 46 až 51), obchodné podmienky VÚB, a.s.
ku kreditným kartám (č.l. 51 až 75), odstúpenie VÚB, a.s. od Zmluvy zo dňa 01.06.2022 s doručenkou
(č.l. 76 až 77), Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty (č.l. 51 až 75), výzvy
na zaplatenie zo dňa 02.11.2021, 01.04.2022, 02.05.2022 (č.l. 109 až 112) a špecifikácia postúpeného
nároku (č.l. 146).

6. Z dôkazov predložených žalobcom mal súd v konaní za preukázané, že spoločnosť
Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 12.04.2018 Zmluvu č. 000256941120418
o spotrebiteľskom úvere, resp. o vydaní kreditnej karty. Súd mal ďalej zo špecifikácie postúpenej
pohľadávky, z platobnej histórie žalovaného a zo špecifikácie postúpeného nároku za preukázané, že

žalovaný mal ku dňu 01.06.2022 na poskytnutom spotrebiteľskom úvere dlh vo výške istiny 3.858,83
EUR. Z rovnakých dokumentov mal súd za preukázané, že veriteľ si voči žalovanému do uvedeného
dňa uplatnil nárok na riadny úrok vo výške 285,06 EUR a poplatky vo výške 13,50 EUR. Súd mal ďalej
za preukázané, že žalovaný si neplnil povinnosť splácať poskytnutý úver, pričom na jeho splácanie bol
veriteľom opakovane vyzývaný. Veriteľ tak listom zo dňa 01.06.2022 k rovnakému dátumu od Zmluvy

odstúpil. Súd mal nakoniec za preukázané, že VÚB, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
postúpila pohľadávku voči žalovanému dňa 07.03.2024 žalobcovi.

7. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia zmluvnej dokumentácie a právne predpisy
a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

8. V zmysle § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť dlh splnený riadne a včas, pričom z listinných
dôkazov predložených žalobcom, ktoré neboli žalovaným v konaní spochybnené vyplýva, že túto
povinnosť si žalovaný vo vzťahu k istine vo výške 3.858,83 EUR, riadnemu úroku vo výške 285,06
EUR, a poplatkom vo výške 13,50 EUR nesplnil. V tejto časti súd žalobcovi nárok priznal. Súd žalobcovi

nepriznal nárok na riadny úrok vo zvyšnej výške 1.170,09 EUR. Tento nárok si žalobca uplatnil za
obdobie od odstúpenia veriteľa od Zmluvy do postúpenia pohľadávky, t.j. od 01.06.2022 do 07.03.2024.
Tento nárok súd nevyhodnotil ako dôvodný. Nárok na v Zmluve dohodnutý riadny úrok ako odmenu za
poskytnutie peňazí mohol veriteľovi vzniknúť výlučne počas trvania Zmluvy. Po odstúpení od Zmluvyzo strany veriteľa niet zákonného alebo zmluvného ustanovenia, na základe ktorého by si mohol veriteľ
uplatňovať popri úroku z omeškania aj riadny úrok vo výške, na akú mal nárok počas trvania zmluvy.
Súd v tomto smere zdôrazňuje, že žalobcu osobitne vyzval, aby takýto nárok preukázal konkrétnym

ustanovením Zmluvy alebo zákona, pričom žalobca tento nárok preukázať nevedel. Súd pre úplnosť
uvádza, že na prejednávaný spor nie je možné aplikovať uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021
pod č. R 5/2021, v zmysle ktorého platí, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru
veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu

peňazí. Tento záver najvyššieho súdu platí pri spotrebiteľských úveroch s fixnou výškou úveru, pri
ktorej je medzi veriteľom a dlžníkom vopred dohodnutá celková výška úrokov, ktorú musí dlžník zaplatiť
ako cenu peňazí. V tomto prípade tak ide o jednoznačnú dohodu na presnej, resp. maximálnej výške
dohodnutého úroku. V danom prípade ale ide o revolvingový úver vo forme kreditnej karty, kde povinnosť
dlžníka platiť riadne úroky môže existovať výlučne počas platnosti zmluvy, pričom po jej ukončení už
revolvingový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom netrvá a dlžník je len povinný vrátiť požičané finančné

prostriedky. Nejde tak o predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru, pri ktorej pretrváva nárok na
dohodnutý úrok, ale o úplné ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy.

9. Žalobca sa ďalej domáhal úrokov z omeškania, a to jednak v kapitalizovanej forme od 02.06.2022
do 07.03.2024, ako aj z istiny vo výške 3.858,83 EUR od 08.04.2024 do zaplatenia. Keďže sa žalovaný

dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka na zaplatenia úrokov z omeškania nárok. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej
banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu

02.06.2022 vo výške 0% ročne, žalobca mal nárok na úroky v omeškania vo výške 5% ročne. Za obdobie
do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do dňa 07.03.2024, si žalobca tieto úroky vyčíslil, a to vo výške 327,-
EUR. Keďže táto suma nepresiahla súdom vypočítané úroky z omeškania za uvedené obdobie, súd
nárok žalobcovi priznal. Zvyšný úrok z omeškania odo dňa 08.03.2024 do zaplatenia si žalobca uplatnil
samostatne a súd mu ho taktiež priznal.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobcovi prvým výrokom tohto rozsudku priznal
nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.484,39 EUR (3.858,83 + 285,06 + 327 + 13,50) a nárok na úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.858,83 EUR od 08.03.2024 do zaplatenia.

11. Keďže súd žalobe vyhovel len čiastočne, druhým výrokom tohto rozsudku žalobu vo zvyšnej časti
(riadny úrok vo výške 1.170,09 EUR) zamietol.

12. Súd pre úplnosť uvádza, že vo veci nariadil pojednávanie na dňa 05.12.2025, na ktorom sa
nezúčastnila ani jedna zo strán. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.12.2025 riadne ospravedlnil

svoju neprítomnosť a požiadal o konanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Zároveň ale uviedol, že
súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť za spornú, ani nevyzval žalobcu
na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne
očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu. V prípade,
ak by súd nepovažoval uplatnený nárok za preukázaný v celom rozsahu, resp. požadoval na jeho

preukázanie ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom žiadal o to, aby súd písomne
vyzval žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a o odročenie pojednávania, nakoľko žalobca
doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žiadosť žalobcu nemá oporu v právnych predpisoch ani súdnej praxi,
a to ani v prípade, ak by súd pokladal v spotrebiteľskom spore niektoré skutkové okolnosti za sporné.

Súd nemá žiadnu povinnosť pred pojednávaním akokoľvek informovať žalobcu, že niektoré jeho tvrdenia
pokladá za nepreukázané, prípadne ho vyzývať na doplnenie skutkových tvrdení alebo predloženie
dôkazov. Súd tak v súlade s § 150 ods. 2 CSP v odôvodnených prípadoch urobiť môže, avšak nemusí.
Súd sa stotožňuje so žalobcom, že v prípade, ak by určitú skutočnosť pokladal za nepreukázanú, pričom
ale dotknutá strana sa môže oprávnene domnievať, že túto skutočnosť preukázala alebo že táto nie je v

konanísporná,malbysúdvsúladesprávomnaspravodlivýprocesumožniťpoprednesenípredbežného
právneho posúdenia na pojednávaní strane konania takúto skutočnosť preukázať. Takýto postup ale
vyžaduje aktívnu účasť danej strany na pojednávaní, kde súd právne posúdenie prednesie. Ak sa strana
pojednávania z vlastnej vôle nezúčastní, je to jej procesné právo, avšak v takom prípade nemá právodomáhať sa poskytnutia dodatočnej lehoty na doplnenie skutkových tvrdení či dôkazov. Skutočnosť, že
sa strana dobrovoľne rozhodne nezúčastniť sa pojednávania, ide výlučne na jej ťarchu. Samotný fakt,
že určité skutkové tvrdenie nie žalovaným popreté pre jeho pasivitu v spore, neznamená povinnosť súdu

priznať žalobcovi akýkoľvek nárok, čo platí najmä v prípade spotrebiteľských sporov.

13. V danom prípade sú navyše tvrdenia žalobcu v rozpore s obsahom spisu. Súd adresoval v konaní
žalobcovi dve výzvy, z ktorých je zrejmé, že súd mal odlišný právny názor ako žalobca na možnosť
uplatniť nárok na riadny úrok aj po odstúpení od Zmluvy. Následne súd žalobu v príslušnej časti

zamietol. Žalobca tak bol na takúto možnosť v konaní upozornený. Navyše, súd žalobu v časti
nezamietol preto, že by žalobca nedostatočne osvedčil niektoré skutkové tvrdenie, ale výlučne z
dôvodu právneho posúdenia uplatneného nároku. Žalobca mal možnosť svoju právnu argumentáciu
vo veci súdu oznámiť buď písomne, alebo pri osobnej účasti na pojednávaní. Tejto možnosti sa
žalobca dobrovoľne vzdal. Súd nemá žiadnu povinnosť oznamovať svoje právne posúdenie stranám
konania pred konaním pojednávania. Súd je povinný umožniť stranám na jeho právne posúdenie

reagovať na pojednávaní, pričom v prípade, ak posúdenie súdu vybočuje z rámca argumentov dovtedy
prezentovaných stranami, môžu mať strany v odôvodnených komplikovanejších prípadoch právo aj na
odročenie pojednávania. Takýto postup ale vyžaduje prítomnosť strán na pojednávaní, pričom v danom
prípade sa žalobca dobrovoľne rozhodol pojednávania sa nezúčastniť. Rozhodnutie súdu vyplývajúce
z právneho posúdenia nároku na riadny úrok tak nemožno označiť za prekvapivé a súd nemal žiadny

dôvod pojednávanie odročovať. Ak by sa žalobca pojednávania zúčastnil, a požadoval by po prednesení
právneho posúdenia odročenie pojednávania, súd by takýto jeho návrh zvážil. V danom prípade sa ale
takejto možnosti zbavil samotný žalobca. Ak by v takomto prípade súd pojednávanie odročil, konal by v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania, a poprel by celý zmysel konania pojednávania.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania stranám priznal podľa pomeru ich úspechu v konaní. Pri
určení miery úspechu strán v konaní súd vychádzal nielen z uplatnenej istiny, ale aj z priznaného úroku
z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorý súd vypočítal na 337,25 EUR (za obdobie od 08.03.2024
do 05.12.2025). Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 80% (úspech aj s úrokmi z omeškania vo výške

4.821,64 EUR z celkovej žalovanej sumy aj s úrokmi z omeškania vo výške 5.991,73 EUR) a žalovaný vo
zvyšnej časti 20% (1.170,09 / 5.991,73). Súd tak v súlade s ustálenou judikatúrou priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi úspechmi strán, t.j. vo výške 60%.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením

vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).