Uznesenie – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525200890
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8525200890.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ F. B., D. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 3/
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., všetci žalobcovia zastúpení: H. F. I.,
advokát, so sídlom J. XXX/X, XXX XX K. E., proti žalovanej: REFINCAPITAL s. r. o., so sídlom Zámocká

3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 222 516, zastúpenej: L. M. G. & A., K., so
sídlom M. XXX/XX, XXX XX M. – F. N. H., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/57/2025 - 76
zo dňa 22.8.2025 v spojení opravným uznesením č. k. 6C/57/2025 – 111 zo dňa 10.11.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.

II. Žalobcom 1/ až 3/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviadoručilidňa15.8.2025OkresnémusúduStaráĽubovňanávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhajú voči žalovanej uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam v k. ú. E. zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX, ako aj náhrady trov konania.

1.1 V návrhu žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov v k. ú. E. evidovaných
na LV č. XXX, a žalobca 1/ so žalobkyňou 2/ sú vlastníkmi stavby v k. ú. E. patriacej do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov evidovanej na LV č. XXX, pričom na oboch listoch vlastníctva
je vyznačená poznámka týkajúca sa začatia výkonu záložného práva speňažením na dražbe záložným
veriteľom - žalovanou. V časti „C“ oboch listov vlastníctva je tiež vyznačená ťarcha, a to záložné právo

v prospech žalovanej. Špecifikované nehnuteľnosti sú zároveň obydlím žalobcov, ktorí sú starobnými
dôchodcami, pričom ich strata je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia
a každý komu taký zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne
preskúmanie.

1.2 Žalobcom bolo Oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.7.2025 oznámené vykonanie prvého

kola dražby. Snahou žalobcu 3/ ako dlžníka bolo dohodnúť sa so žalovanou na urovnaní dlhu, s
poukazom na rozpor dojednanej odplaty v rozpore s dobrými mravmi a s tým, spojenú bezpoplatkovosť
a bezúročnosť poskytnutej pôžičky, avšak žalovaná navrhla možnosť zaplatiť dlh iba v splátkach, pričom
do uznávanej istiny zahrnula aj náklady na dražbu. Žalobca 3/ sa preto rozhodol, že o ochranu svojich
porušených práv požiada súd, s tým, že do konania na preskúmanie zákonnosti zmluvných podmienok
iniciovaného žalobcom 3/ vstúpia z vlastného podnetu aj žalobcovia 1/ a 2/.1.3 Žalovaná by podľa názoru žalobcov mohla pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou bez
súdnej kontroly vymôcť aj plnenia v rozpore s dobrými mravmi a z neprijateľných zmluvných podmienok,
čo treba považovať za okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré

môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia
nemajú iné prostriedky do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ako proces realizácie dobrovoľnej
dražby zastaviť, preto za daného stavu neodkladné opatrenie považujú za jediný efektívny prostriedok
ochrany pred pozbavením žalobcov 1/ a 2/ ich vlastníckeho práva k predmetu zálohu a zároveň všetkých
žalobcov o ich obydlie.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia priložili listiny – LV č. XXX, LV č. XXX,
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zmluvu o pôžičke, Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe č. XXX zo dňa 18.7.2025, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/23/2025 zo dňa
19.6.2025, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/11/2025 zo dňa 19.6.2025 a znalecký
posudok.

3. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/57/2025 - 76
zo dňa 22.8.2025 nariadil neodkladné opatrenie, pričom v I. výroku uložil žalovanej povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. XXXXXX/XXXX zo dňa 6.12.2022, predmetom ktorej sú nehnuteľností v k. ú. E., obec E., okres K.

E., evidované Okresným Úradom K. E., katastrálny odbor na LV č. XXX - stavba - rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na pozemku č parcela KN registra „O.“ č. XXX/X o výmere 110 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXX - parcely KN registra „O.“ č. XXX/X o výmere 110 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere 406 m2, druh pozemku záhrada a č. XXX/
X o výmere 132 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva; v II. výroku uložil žalobcom v 1. - 3.
rade, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podali na súd žalobu proti žalovanej o
zdržanie sa výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam; a v III.
výroku vyslovil, že v prípade, že navrhovatelia v 1. a 3. rade žalobu v súdom stanovenej lehote nepodajú,
súd uvedené neodkladné opatrenie aj bez návrhu zruší.

4. Opravným a dopĺňacím uznesením č. k. 6C/57/2025 – 111 zo dňa 10.11.2025 súd prvej inštancie v I.
výroku opravil uznesenie vo výroku III., a to tak, že správne znie: „V prípade, že žalobcovia v 1. až 3.
rade žalobu v súdom stanovenej lehote nepodajú, súd uvedené neodkladné opatrenie aj bez návrhu
zruší.“ a v II. výroku doplnil uznesenie o výrok IV., ktorý znie: „Žalobcom v 1. až 3. rade p r i z n á v a

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

5. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, súd prvej inštancie
citoval a na vec aplikoval ust. § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, §

328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1 až 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal
všeobecnými a právnou teóriou definovanými znakmi neodkladného opatrenia, ako aj predpokladmi jeho
nariadenia.

6. Súd prvej inštancie z predložených listín zistil, že žalobca 3/ uzatvoril so žalovanou dňa 6.12.2022
zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola poskytnutá suma 44.000,- eur s dohodnutým zmluvným
poplatkom vo výške 19.000,- eur. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, s lehotou splatnosti pôžičky
spolu so zmluvným poplatkom do 24 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Na zabezpečenie pohľadávky
zo zmluvy o pôžičke bolo zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenou dňa

6.12.202 medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami zriadené záložné
právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Vklad záložného práva k uvedeným
nehnuteľnostiam vlastnícky patriace žalobcom 1/ a 2/ zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX bol
povolený Rozhodnutím o povolení vkladu záložnej zmluvy G. - XXXX/XXXX zo dňa 15.12.2022 -
XXX/XXXX. Žalovaná oznámila žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností Oznámením zo dňa 18.7.2025

výkon dobrovoľnej dražby, ktorá sa bude konať dňa 2.9.2025 o 14:00 hod. na Notárskom úrade
H. P. F., so sídlom v A.. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili
potrebou neodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pretože výkonom záložného práva im
hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, t. j. odpredaj majetku vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ nadražbe a následnou stratou obydlia všetkých žalobcov, preto, bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné
argumentáciu v posudzovanej veci podrobiť prieskumu, či došlo k splneniu zákonných podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Podľa súdu prvej inštancie je dobrovoľná dražba jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného
práva, avšak nemožno však trvať na tom, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu záložného práva
dobrovoľnoudražbou.Výkonzáložnéhopráva(akokaždýinývýkonpráva)musíbyťvsúladesozásadou
dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej

inštancie skonštatoval, že žalovaná ako záložný veriteľ si sama určila výšku pohľadávky, pričom nie len
samotnávýškapohľadávky,aleajjejsúdnavymáhateľnosť,avneposlednomradeiexistenciazáložného
práva sú žalobcami spochybňované, kde pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
bez súdnej kontroly, by mohla žalovaná vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok (napr.
poplatok za poskytnutie úveru, atď.). Tieto uvedené skutočnosti preto súd prvej inštancie považuje za
okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené

boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v
danej veci, pretože žalobcovia nemajú iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej
proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali dôvodnosť potreby

nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná už
aktivovala proces smerujúci k realizácii výkonu dobrovoľnej dražby, pričom žalobcami je spochybňovaná
nielen samotná výška pohľadávky, ale aj súdna vymáhateľnosť pohľadávky zabezpečenej záložným
právom, ktorá má byť dobrovoľnou dražbou uspokojená a v neposlednom rade i existencia záložného
práva. Žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali podmienky na nariadenie neodkladného

opatrenia, t. j. preukázali a osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, t. j. ochrana
vlastníckeho práva a ochrana obydlia žalobcov, pretože prípadným predajom dotknutých nehnuteľností
na dražbe by došlo zhoršeniu pozície žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností.

9. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia je dočasné opatrenie

proti postihu majetku žalobcov, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný
stav, t. j., že by mohlo dôjsť k nevyváženému a neprimeranému zásahu do ich vlastníckych práv,
pričom následky, ktoré hrozia žalovanej dočasným odložením výkonu záložného práva, sú nepomerne
miernejšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili žalobcom okamžitým vydražením predmetných
nehnuteľností. Keďže neodkladné opatrenie nemá charakter rozhodnutia vo veci samej, preto ním

nebol vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovanú
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zároveň súd prvej inštancie druhým výrokom
uložil povinnosť žalobcom, aby v lehote 30 dní podali žalobu na súde vo veci samej, pričom poukázal
na uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 12CoCsp/25/2023 zo dňa 15.6.2023, ako aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010. V prejednávanej

veci bola podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalobcov v 1/ - 3/ dostatočne osvedčená hrozba
vytvorenia nenavrátneho stavu v prípade realizácie výkonu záložného práva, a preto je potrebná
dočasná úprava pomerov, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

10.Uzneseniesúduprvejinštancieovydaníneodkladnéhoopatreniabolodoručenézástupcovižalobcov

dňa 22.8.2025 a žalovanej dňa 7.9.2025.

11. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie, žalovaná podala odvolanie, pričom uznesenie napadla v celom rozsahu a to
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.

11.1 Žalovaná odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odôvodnila tým, že na vydanie
uznesenia neboli splnené procesné podmienky, pretože žalovaná svoju pohľadávku voči žalobcovi 3/
postúpilapredvydanímtohtouznesenia,atodňa18.08.2025nainýsubjekt,atoD.Q.K.,sosídlomE.B.
X, R., IČO: XX XXX XXX, pričom dátum postúpenia vyplýva z časovej pečiatky na podpise zmluvy. Preto

podľa žalovanej je uznesenie nesprávne a nereflektuje stav v čase vydania uznesenia voči subjektu,
ktorý už nebol v danom čase vlastníkom pohľadávky.11.2Kodvolacímdôvodompodľaust.§365ods.1písm.f/ah/CSPžalovanáuviedla,žesanestotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení tohto uznesenia, a je toho názoru, že žalobcovia
nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, respektíve daný záver o potrebe bezodkladnej

úpravy pomerov vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ktoré boli žalobcami prezentované
skreslene, neobjektívne a nepravdivo. Žalobca 3/ si bol a stále si je vedomý svojho dlhu voči žalovanej,
čo potvrdil aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom teraz namieta rozpor dojednanej
odplaty s dobrými mravmi, a to až po splatnosti pôžičky, čo znamená, že do času splatnosti nežiadal
žalovanú o vysvetlenie, o úpravu zmluvy, nemal k zmluve o pôžičke žiadne pripomienky, preto žalovaná

považuje konanie žalobcu 3/ za účelové v snahe vyhnúť sa splateniu dlhu.

11.3 Žalovaná ďalej poukázala, že dodržala zákonom požadovaný postup pri zamýšľanom uskutočnení
dobrovoľnej dražby, čo znamená, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zaslané dlžníkovi, tiež
záložcom, v zákonom stanovenej lehote bolo oznámené na katastri, a nehnuteľnosť bola riadne ocenená
znaleckým posudkom, čo znamená, že žalobcovia mali dostatok času sa s tými dokumentmi oboznámiť,

namietať ich obsah, k čomu však nedošlo. Žalovaná mieni výkon záložného práva realizovať v súlade
so zákonom a v súlade s platne uzavretou záložnou zmluvou, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli slobodne,
nemali k tejto zmluve pripomienky, a ani žalobca 3/ nemal pripomienky k obsahu záložnej zmluvy. Preto
popretie výšky pohľadávky, jej súdnej vymáhateľnosti a samotnej existencie záložného práva, považuje
žalovaná za účelové a nedôvodné.

11.4 Žalovaná zároveň poukázala na podmienky, ktoré musia byť splnené pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, citujúc uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 14. 10. 2022 sp. zn.
2C/65/2022, a taktiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 03. 2022 sp. zn. 16Co/29/2022.
Žalovaná je toho názoru, že žalobcovia nepreukázali, teda respektíve neosvedčili základ nároku, ktorý si

budú uplatňovať v konaní vo veci samej, a taktiež nepreukázali ani v základe dôvodnosť podania žaloby
vo veci samej. Obmedzenie spočívajúce v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami považuje žalovaná za
neprimerane prísne, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné, neodôvodnené, v rozpore
so skutočným stavom veci, s nesprávnymi skutkovými zisteniam, čo vyústilo do nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím došlo vo vzájomnej súvislosti k naplneniu oboch odvolacích dôvodov.

11.5 Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a priznal jej náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

12. K odvolaniu žalovaná predložila listiny - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 08. 2025,

ktoré bolo doručované žalobcom 1/ až 3/ s potvrdením o podaní zásielky s uvedením podacích čísel a
Zmluvu o postúpení pohľadávky.

13. Odvolanie žalovanej bolo doručené zástupcovi žalobcov dňa 10.10.2025, ktorý sa k odvolaniu
nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34),
preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť a v časti uloženia povinnosti podať žalobu zmeniť. Predmetom prieskumu

odvolacieho súdu, s prihliadnutím na ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalovanej, bolo posúdiť, či
žalovaná bola pasívne vecne legitimovaná a tiež, či boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania
dospel k záveru, že žalovaná namieta nesprávnosť výroku I., ktorým bolo neodkladné opatrenie

nariadené, keďže k výrokom II. a III. žiadnu argumentáciu k ich nesprávnosti neuvádzala.

16. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. K prvej odvolacej námietke žalovanej, že neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd uvádza,
že procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky rozdeľujeme do štyroch základných skupín, a to na

a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane účastníkov konania, c)
vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. Medzi procesné podmienky na strane
sporu zaraďujeme procesnú subjektivitu, procesnú spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť
zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany. Skutočnosť, že žalovaná postúpila pohľadávku na tretí
subjekt, sa neposudzuje ako procesná podmienka, ale ako skutočnosť, či žalovaná je alebo nie pasívne

vecne legitimovaná.

18. K pasívnej vecnej legitimácii žalovanej odvolací súd uvádza, že „na to, aby sa niekto stal účastníkom
konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá
žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade

sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho

sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti

(žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ (rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2017).

19.PodľarozsudkuNajvyššiehosúduSRvovecisp.zn.2Cdo/205/2009z29.júna2010„preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej

(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta.“

20. K odvolaniu žalovaná predložila oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 08. 2025, ktoré

bolo doručované žalobcom 1/ až 3/. V tomto oznámení žalovaná žalobcom oznámila postúpenie
pohľadávky na spoločnosť D. Q. K. s tým, že na nového veriteľa prechádza aj zabezpečovacie právo.
Súčasťou týchto oznámení bolo aj potvrdenie o podaní zásielky s uvedením podacích čísel. Podľa
údajov dostupných na webovom sídle Slovenskej pošty o sledovaní zásielok určených žalobcom 1/ až 3/
vyplýva, že oznámenie o postúpení pohľadávky, ako poštová zásielka vo forme doporučeného listu 1.

triedy, bola podaná na poštovú prepravu dňa 28. 08. 2025 a doručená bola 01. 09. 2025.

21. Žalovaný zároveň predložil zmluvu o postúpení pohľadávky bez uvedenia dátumu uzatvorenia tejto
zmluvy, kde deň uzatvorenia sa uvádza „podľa časovej pečiatky“, ktorá však priložená nebola. Podľatejto zmluvy o postúpení pohľadávky postupca (žalovaná) postúpil na postupníka (D. Q. K.) pohľadávku
voči dlžníkovi – žalobcovi 3/ vo výške istiny 44.000,- eur a príslušenstvo na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 16. 12. 2022.

22.Podľaust.§524zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

23. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Pri postúpení pohľadávky dochádza k zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu na strane
veriteľa. K tejto zmene dochádza bez ohľadu na to, či sa dlžník o tom dozvedel alebo nie. Táto zmena

subjektov na veriteľskej strane sa právneho postavenia dlžníka priamo nedotýka a nemôže mať vplyv
na obsah a rozsah jeho povinnosti splniť dlh. V prípade zmeny osoby veriteľa však dlžník musí dostať
informáciu o tom, kto je jeho novým veriteľom a komu má vlastne splniť svoj dlh. Právna úprava chráni
dobrú vieru dlžníka v tom, že do oznámenia o postúpení pohľadávky môže plniť pôvodnému veriteľovi.
Voči dlžníkovi má postúpenie pohľadávky právne účinky až doručením oznámenia od jeho pôvodného

veriteľa (postupcu, cedenta) o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo ak mu postúpenie
pohľadávky preukáže jeho nový veriteľ (postupník, cesionár).

25. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovaniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (22.8.2025) žalobcovia objektívne nemohli mať vedomosť o postúpení

pohľadávky zo žalovanej na tretiu osobu (REFINCAPITAL Omega s. r. o.), keďže oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo dané na prepravu až dňa 28.8.2025. Odvolací súd tiež poukazuje, že hoci žalovaná
predložila písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia podpísaná
elektronicky, k uvedenej však nepreukázala, kedy skutočne k elektronickému podpisu zmluvy došlo.
Hoci sa na zmluve uvádza dodatok „podľa časovej pečiatky“, žalovaná žiadny výstup o časovom

údaji podpísania zmluvy nepredložila. Ďalej tiež odvolací súd poukazuje na potencionálnu účelovosť
postúpenia pohľadávky, keďže žalovaný a postupník sú osoby prepojené nielen cez rovnaké osoby
spoločníkov, ale aj osoby konateľov. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej je tak
nedôvodná, keďže žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali v čase, kedy nemali
dôvod pochybovať o osobe veriteľa. Tiež súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní zo

skutkových tvrdení osvedčených listinami predloženými žalobcami.

26. Čo sa týka ďalších námietok žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa odvolacieho súdu, ani tieto námietky nie sú dôvodné.

Žalovaná v odvolaní neuviedla, ktoré konkrétne skutkoví tvrdenia zistené súdom prvej inštancie nie sú
správne.

27. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v dvoch situáciách, a teda, ak existuje potreba bezodkladnej
úpravy pomerov alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je potrebné vnímať

ako mimoriadny prostriedok úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorým môže súd nariadiť,
aby určitá strana v konaní niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením
neodkladného opatrenia tak dochádza k obmedzeniu dispozičných práv, pričom sa sleduje ochrana pred
znevýhodnením postavením tej - ktorej strany sporu. Vzhľadom na mimoriadny charakter procesného
inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o tomto návrhu

nerozhoduje súd na základe postupov dokazovania za účelom rozhodnutia vo veci samej, ale najmä
na základe základných skutočností osvedčujúcich záver o trvaní a dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.28. Potrebné je podotknúť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje dočasné
rozhodnutie súdu, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo tej ktorej

strany ohrozené. Treba však zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia
vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením
by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý
by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie

neodkladného opatrenia potrebné. (Uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017).

29. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci konania o vydanie
neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku
účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie teda v
kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia značí, že súd prostredníctvom označených

dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné
opatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdusozreteľomnavšetky
okolnosti prípadu javia pravdepodobné. ( uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo
105/2010).

30. Dočasný charakter neodkladného opatrenia značí, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. To však nepredstavuje tú
skutočnosť, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby
bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným

opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu
(ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá
vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi
stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté
právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (uznesenie

Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017/). Rovnako tak, ako bolo vyššie spomenuté, nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo značí, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje len tie najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, tak ako to je pri dokazovaní. (Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn.
9Cdo/293/2020).

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade

rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 3/ uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke. Predmetom tejto
pôžičky bola poskytnutá suma 44.000,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť s poplatkom 19.000,- eur
do 24 mesiacov od uzavretia zmluvy. Na zabezpečenie takto poskytnutej pôžičky žalovaná uzatvorila
so žalobcami 1/ a 2/ záložnú zmluvu s tým, že zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/
a 2/. Skutočnosť, že žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva, je zrejmá z oznámenia o dobrovoľnej

dražbe zo dňa 18.7.2025, podľa ktorého prvé kolo dražby bolo plánované na deň 2.9.2025..

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že neodkladné opatrenie predstavuje v
danejsituáciiúčinnýaefektívnynástroj,ktorýmmožnozamedziťsituácii,kedydôjdekzbaveniužalobcov
1/ a 2/ ich vlastníckeho práva k predmetu zálohu. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď vyhovel

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí, resp. predíde situácii, ktorá by
mohol mať za následok stratu obydlia žalobcov. Súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenie
obmedzil na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čím zabezpečil dočasnú ochranu
jednak vlastníckych práv žalobcov 1/ a 2/, ale taktiež aby neprimerane nezaťažil žalovanú.34. V prípade okolností odôvodňujúcich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odvolacieho
potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu vyplývala z náhlej okolnosti a to je naplánovaná

dobrovoľná dražba. Z tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však zrejmé,
že je sporná samotná výška pohľadávky žalovanej, ktorá má byť uspokojená, keďže žalobca 3/
namieta výšku dlhu vzhľadom na dojednané zmluvné podmienky, a to hoci aj po časovom odstupe
od uzavretia zmluvy. K uvedenému odvolací súd vzhľadom na argumentáciu žalovanej, podľa ktorej
žalobca 3/ pre uzavretím zmluvy o pôžičke jej znenie nenamietal a žalobcovia 1/ a 2/ taktiež nemali

pripomienky k záložnej zmluve, uvádza, že uvedená námietka nie je významná, pretože žalobcovia
v pozícii spotrebiteľov majú právo obrátiť sa na súd a požadovať ochranu svojich porušených práv
kedykoľvek, to znamená aj po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.

35. Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k

hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových
okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom
nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo
vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať
v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ

uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. (o
dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa §
21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka
(resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho
základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023).

36. Uvedené skutočnosti však budú predmetom dokazovania vo veci samej. Povinnosť posudzovať
dôvodnosť nároku žalobcov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia Civilného sporového poriadku ani z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.

Postačuje, ak žalobcovia s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčia svoj nárok, čo v danom prípade
splnené bolo. Vykonaním dražby na nehnuteľnosť žalobcom hrozí ťažko napraviteľný stav. Realizáciou
záložného práva formou dobrovoľnej dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie
a práva na súkromný a rodinný život. Konanie o určenie neplatnosti dražby nie je iným prostriedkom
ochrany, alternatívnym k nariadeniu neodkladného opatrenia, ale je prostriedkom ex post, po tom ako

by žalobcom 1/ a 2/ už bola ťažko napraviteľná ujma spôsobená.

37. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne

a včas splnená. Výkonom záložného práva je umožnené veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do
majetkových práv dlžníka bez súdnej ingerencie alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Predstavuje
natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom
prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

38. Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje z. č. 527/2002 Z. z.. Tento zákon bol prijatý v rámci
reformy záložného práva, cieľom ktorej bolo vytvorenie takého právneho rámca, pre záložné právo,
ktorý bude smerovať k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít. Dobrovoľná dražba
je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje
a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej

dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu
súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti CSP. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na závery Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 23/2014, kde okrem iného uviedol, že „nad
rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona
o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva

obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných
dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by
malobyťkompenzovanédostatočnoupreventívnouapriebežnoukontroloudobrovoľnejdražbyorgánomverejnej moci“. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu by pri naplňovaní čl. 6 Smernice
Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo úniovému princípu
efektivity. Hoci vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok SD - 34/13), ktorá hovorí o tom, že

ustanoveniam Smernice Rady 93/13/EHS neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá pripúšťa vymoženie
pohľadávky založenej na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý poskytol spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávky, avšak
táto právna úprava nemôže znemožňovať, resp. prakticky sťažovať ochranu práv, ktoré sú touto
smernicou spotrebiteľovi priznané.

39. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na obydlie je priznané
aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8),
ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.
„Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek,
komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto

opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak
podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému
kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp. zn. 19009/2004). „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor
o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na
rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu

sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva
by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi
z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v.
Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť3572/06).

40. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo
veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia,
„Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu
dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone
záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.
(61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon
č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na
všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné
na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona

o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)
Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý

konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa
(rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej
situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril
García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že

strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdnepreskúmanie(pozrirozsudkyESĽPMcCannv.Spojenékráľovstvo,č.19009/04,§50,ESĽP2008,
a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo
zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66)

Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia
predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho
konaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatie
takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v

tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného
vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne
predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí
overiť vnútroštátny súd.“41. Žalovaná ako záložný veriteľ určuje výšku pohľadávky, ktorá je žalobcom 3/ spochybňovaná,
z čoho vyplýva, že pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly,

by mohla žalovaná vymôcť napr. aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, či bezdôvodného
obohatenia. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce
dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť
podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobcovia 1/
a 2/ totižto nemajú iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej proces realizácie

dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo veci samej je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej
dražby.

42. Obmedzenie uložené žalovanej neodkladným opatrením, je iba dočasného charakteru, pokiaľ
nebude rozhodnuté vo veci samej, kde súd posúdi, či je možné obmedziť žalovanú natrvalo s výkonom

záložného práva. Pri kolízii ústavou garantovaných práv a to práva žalobcov na ochranu obydlia
zaručeného čl. 21 Ústavy SR, či čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na druhej
strane práva žalovanej na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, súd rozhodujúci o žalobe
vo veci samej vykoná test proporcionality ,,stricto sensu" za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené
zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

43. Uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva žalovanej nevznikne závažná ujma, avšak
naproti tomu, ak by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, v takom prípade by žalobcom reálne hrozila strata obydlia, a teda

reálne by mohli ostať bez strechy nad hlavou. V takom prípade by potom napravenie takto vzniknutého
následku a návrat do pôvodného stavu bol možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by
následne spôsobilo na strane žalobcov 1/ a 2/ len ďalšie trovy a výdavky, nehovoriac o čase, ktorým
by sa dostali k svojmu právu. Na druhej strane, ak bude žalovaná ako veriteľ v konaniach vo veci
samej predsa len úspešná, potom môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobcu 3/

zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny
záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný
možný spôsob ako sa môžu žalobcovia 1/ a 2/ brániť pred pozbavením vlastníckeho práva k obydliu.

44. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli a súd prvej

inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie vo výroku I. ako vecne správne s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého žalobcovia 1/ až 3/ ako sporové strany, ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech, majú
nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci.