Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6222202129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov 1/ A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., 2/ B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. XXX,
3/ A. B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. XX, 4/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, XXX
XXE.E.,zastúpenýchMgr.AndreouLegényovou,advokátkou,IČO:50849883,sosídlomKomenského
3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným 1/ J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L. L., 2/
A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. XX, 3/ M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E.
XX, 4/ C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. XX, 5/ C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX

E. E. XX, 6/ B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. XX, 7/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX E. E. XX, 8/ B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. E. XX, 9/ O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX E. E. XX, zastúpených: Advokátska kancelária Peter Ďurica s. r. o., IČO: 55 792 677, so sídlom
SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 533,32 Eur, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. VK-12C/52/2022 – 408 zo dňa 19. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-12C/52/2022 – 408 zo dňa 19. 11. 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ až 4/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovaným 1/ až 9/ náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“)
žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok rozsudku) a o trovách rozhodol tak, že žalobcom 1/ až 4/ uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 9/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa

26.09.2022 sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali proti žalovaným 1/ až 9/ vydania bezdôvodného obohatenia
za 2 roky v sume 533,32 Eur. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. E. E.
na LV č. XXX CKN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6386 m2, každý v príslušnom pomere
k celku a žalovaní 1/ až 9/ sú vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dobe č. súpisné XX na
parc. č. XX/X P. XX/X a spoluvlastníkmi podielu na parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
241 m2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní ako vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX užívajú aj
priľahlé pozemky, ktoré susedia s bytovým domom č. XX, a to časť CKN parc. č. XX/X zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 931 m2. Žalobcovia žalobu podporili znaleckým posudkom vypracovaným A. J.
Q. Q. XX/XXXX na určenie hodnoty nehnuteľností v prípade predaja a doplnením znaleckého posudku
pod č. XX/XXXX na určenie výšky nájmu, ktorý výpočet nájmu za 1 m2 plochy je v sume 0,286 Eur, čoznamená, že za užívanú plochu žalovanými predstavuje nájom spolu 266,66 Eur ročne, t.j. za 2 roky
533,32 Eur.
1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval jednotlivé vyjadrenia sporových

strán, ich prednesy učinené na pojednávaní, vykonané dokazovanie, závery z neho vyplývajúce a taktiež
zistený skutkový stav. Na vec súd aplikoval ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, §
6 ods. 2, § 23 ods. 1 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tiež
ustanovenia § 151o ods. 1 OZ, § 151n ods. 1 OZ a ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho
zákonníka. Súd konštatoval, že so zreteľom na ustanovenie § 6 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov pre určenie povahy sporného pozemku bolo žiadúce, aby súd zistil, či sporný
pozemok patriaci k bytovému domu súp. č. XX bol určený na spoločné užívanie, či od postavenia
bytového domu tento slúžil výlučne tomuto bytovému domu a jeho obyvateľom, či sa na spornom
pozemku nachádzajú oplotenia, nádvoria alebo iné objekty a či sa jedná o pozemok, ktorý susedí
bezprostredne so zastavanou plochou pod bytovým domom, t.j. s parcelou CKN XX/X o výmere 241 m2
a parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2.

1.3 Súd konštatoval, že vo veci bolo zistené, že výstavba bytových domov v obci E. E. prebehla v rokoch
1974 až 1982. Výstavbu realizovalo bývalé R. E. E., pričom sa celkovo postavili X bytové domy – sup.
č. XXX - X bytových jednotiek, súp. č. XX - X bytových jednotiek, súp. č. XX - X bytových jednotiek,
súp. č. XXX - X bytových jednotiek. Ako prvý bol postavený bytový dom súp. č. XX, ktorý je predmetom
sporu. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že po tom, ako bol bytový dom postavený, okolo neho bolo

len blato a pozemok nebol upravený. Prístupová cesta do vchodu bola vysypaná štrkom a záhradky sa
mali nachádzať na druhej strane cesty, povyše bytového domu súp. č. XXX, kde sú teraz postavené
rodinné domy. Obyvatelia bytového domu si však postupne začali v 90. rokoch zriaďovať v zadnej časti
zabytovkamizáhradky,ktoréohraničilivnútornýmpletivom.Vsúčasnostiobyvateliabytovéhodomusúp.
č. XX jeho okolie, t.j. časť parcely XX/X o výmere 931 m2, zameranej žalobcami, využívajú prevažne na

prístup pešo a autami na vchod do bytového domu a do garáží, na parkovanie motorovými vozidlami
a v zadnej časti majú vysadený trávnik a ovocné stromy. Záhradky nachádzajúce sa za bytovým domom
(o výmere 186 m2 v zmysle posledného geometrického zamerania) niektorí obyvatelia bytového domu
tiež užívajú, avšak tieto nie sú predmetom sporu.
1.4 Z predloženej archívnej dokumentácie zo Štátneho archívu, pracovisko G. E., ohľadne realizácie

výstavby bytových domov súp. č. XX, K.. Q. XXX P. K.. Q. XXX sa súdu nepodarilo dohľadať rozhodnutie,
ktorým by bolo v prípade bytového domu súp. č. XX rozhodnuté, aká plocha bola vyčlenená z pôvodnej
parcely EN č. XXX/X na zastavanú plochu a aká bola vyčlenená na ďalšie úpravy okolo bytového domu.
Súdu je známa len skutočnosť, že bytový dom č. XX je postavený na parc. č. XX/X o výmere 241
m2 a parc. č. XX/X o výmere 11 m2 a časť parcely XX/X o výmere 931 m2 (zameranej žalobcami)

tvorí okolie bytového domu. Z rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru, odbor
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v L. L. o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre
výstavbu 8 b. j. zo dňa 20.09.1979 vyplýva, že z parc. EN XXX/X sa pre výstavu bytového domu súp.
č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako prvý v smere od obecnej cesty, pričom bol postavený ako
tretí v poradí), vyčleňuje 0,0897 ha, z toho pre zastavanú plochu a spevnenú plochu 0,0414 ha a pre

parkové úpravy 0,0479 ha. Z rozhodnutia Národného výboru, odbor územného plánovania vo G. E.
zo dňa 07.01.1980 vyplýva, že v prípade bytového domu súp. č. XX bude zastavaná plocha 414 m2
a celková plocha bude 897 m2. Súčasťou rozhodnutia je aj snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je
znázornená stavba bytového domu s okolitým pozemkom, kde rozmery pozemku sú uvedené 31 x 29
m2 = 899 m2. Bytový dom súp. č. XX R. postavený na parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere

257 m2. Z geometrického zamerania na č. l. 123 vyplýva, že po pravej strane bytového domu sa tiež
nachádza zastavaná plocha (parkovisko vyložené panelmi) bez uvedenia m2. Z rozhodnutia Národného
výboru – odbor územného plánovania vo G. E. zo dňa 30.06.1981 vyplýva, že v prípade bytového domu
súp. č. XXX (tento je v teréne umiestnený ako štvrtý od prístupovej obecnej cesty, pričom bol postavený
ako posledný) bude zastavaná plocha 320 m2 a celková plocha bude 1600 m2. Súčasťou rozhodnutia

je i snímka z katastrálnej mapy, na ktorej je znázornená stavba bytového domu s okolitým pozemkom,
kde rozmery pozemku sú uvedené 43 x 38,6 m2 = 1659,80 m2. Z projektového nákresu k bytovému
domu súp. č. XXX vyplýva, že po pravej strane bytového domu sa počítalo s vybudovaním parkoviska
pre 7 automobilov. Bytový dom súp. č. XXX je postavený na parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 318 m2.

1.5 Na základe uvedeného potom možno uzavrieť, že úmyslom zhotoviteľa stavby bytových domov
bolo, aby pri každom bytovom dome okrem plochy určenej na jeho výstavbu bola aj plocha určená na
užívanie jeho obyvateľom, či už na parkovanie alebo iné parkové úpravy. V tomto smere súd poukázal
i na posledný dobový geometrický plán z roku 1981 č. zákazky XXX-X-XXX-XX-XX na oddelenie parcielč.XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,novéhranicebolivprírodeoznačenéplotom,žezparcelyč.XXX/Xboli
oddelené parcely XXX/X o výmere 3216 m2, parc. č. XXX/X o výmere 253 m2 (na ktorej bol postavený
bytovýdomsúp.č.XX),parc.č.XXX/Xovýmere214m2(naktorejbolpostavenýbytovýdomsúp.č.XX),

parc. č. XXX/X o výmere 219 m2 (na ktorej bol postavený bytový dom súp. č. XXX), všetko zastavaná
plocha a nádvoria spolu o výmere 3902 m2. Z uvedeného potom vyplýva, že pre každý z troch bytových
domov v tom čase postavených bola okrem zastavanej plochy vyčlenená plocha pre okolie bytových
domov v prepočte na každý bytový dom 1072 m2 (3216/3=1072 m2). Nevyplýva z polohy pozemku, zo
žiadnych listinných dôkazov ani z tvrdení strán sporu, že by kedykoľvek v minulosti bol tento priestor

užívanýinýmspôsobom,prípadnebyexistovalaokolnosť,zktorejbybolomožnévyvodiťodlišnéúčelové
využitie pozemku, a to najmä pre verejnosť, teda subjekty od užívateľov bytov. Prevažujúcim účelom
bolo vždy využívanie objektu pre obyvateľov bytového domu za účelom bývania. Bytový dom súp. č.
XX postavilo JRD pre svojich zamestnancov. Samotné JRD v zadnej časti, kde sa teraz nachádzajú
záhradky, spornú parcelu oddelilo od poľa pletivovým plotom s betónovými stĺpikmi. Pokiaľ aj boli
bezprostredne po výstavbe bytového domu niektorým obyvateľom bytového domu pridelené záhradky

na opačnej strane obecnej cesty, kde teraz stoja obytné domy (oproti bytovému domu súp. č. XXX) je
zrejmé, že z dôvodu postupného vyčlenenia týchto pozemkov na domovú zástavbu sa potom v 90.-
tych rokoch záhradky skoncentrovali za bytovými domami, kde bol na to dostatočný priestor. Jedná sa
o vidiecke prostredie, kde pestovanie zeleniny pri bytových domoch bolo bežnou činnosťou obyvateľov.
V tom kontexte potom termín priľahlý pozemok podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. považoval súd

za správne vykladať s poukazom na okolnosť, že v obciach plochy určené ako priľahlé pozemky boli
riešené veľkorysejšie, ako napr. v mestách (viď. rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/173/2020).
Pokiaľ v určitých časových obdobiach boli vybudované spevnené plochy, výsadba okrasných drevín,
vybudovanie záhradiek, jedná sa o spôsob využitia sporného pozemku obyvateľmi bytového domu,
ktorý sa plynutím času menil a bol determinovaný zvyklosťami v tom-ktorom časovom období. Súd tak

konštatoval, že časť parcely č. XX/X o výmere 931 m2 (resp. 928 m2), ktorá bola zameraná vo vzťahu
k okoliu predmetného bytového domu súp. č. XX, má povahu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6
zákona č. 182/1993 Z.z. a právny vzťah medzi stranami k spornému pozemku bol založený uvedeným
zákonom a bolo k nemu zriadené zákonné vecné bremeno. Uvedená skutočnosť vylučuje záver, že
užívanie sporného pozemku žalovanými 1/ až 9/ predstavuje užívanie bez právneho dôvodu.

1.6 Ďalej súd dospel k záveru, že nárok žalobcov nebolo možné posúdiť ako nárok na odplatu za
obmedzenie z dôvodu zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Predmetné
vecné bremeno vzniká in rem a nevzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu
na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá
charakter opakovaného plnenia. V súdnom konaní ho môže vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom

stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti tohto zákona (rozsudok Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 2Co/92/2018, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019).
Žalobcovia 1/ až 4/ sa stali vlastníkmi predmetného pozemku následne a tento nadobudli zaťažený
zákonným vecným bremenom, čím neboli aktívne vecne legitimovaní v spore.
1.7 Záverom sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovanými 1/ až

9/ a uviedol, že všeobecná trojročná doba začala plynúť dňom 01.09.1993 a uplynula dňa 01.09.1996.
Žalobavtomtoprípadebolapodanánasúddňa26.09.2022,t.j.pouplynutízákonnejpremlčacejdoby.Vo
vecinebolorelevantné,kedyvskutočnostižalobcovia1/až4/nadobudlivlastníckeprávokpredmetnému
pozemku. V zmysle ustanovenia § 111 OZ, na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe
veriteľa alebo dlžníka. Novým vlastníkom nezačala opäť plynúť nová premlčacia doba. S poukazom na

uvedené súd žalobu žalobcov 1/ až 4/ v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
1.8 O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až
4/, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedli, že v celom konaní poukazovali na tú
skutočnosť,žezožiadnychlistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmiaanizdokumentácievyžiadanej
z archívu nevyplýva rozsah výmery, ako v súčasnej dobe disponujú žalovaní v rámci svojho svojvoľného
využívania plochy okolo bytového domu súp. č. XX. Obrana žalovaných spočívala v tom, že sa jedná

o pozemky, ktoré spadajú pod tzv. inštitút priľahlého pozemku. Podľa žalobcov dôkazné bremeno v tomto
prípade mali uniesť žalovaní a nie žalobcovia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z technickej správy k bytovému domu 6 b. j. z augusta 1974
a na jej základe dospel k názoru, že takto bol fakticky pozemok užívaný nájomcami bytov a následneich vlastníkmi na prístup pešo a autami, vchod do bytového domu, parkovanie áut, oddychovú zónu
a postupom času tam boli vytvorené aj oplotené záhradky na pestovanie zeleniny. Pri bytovom dome
súp. č. XX boli postavené garáže a prístrešky, čo preukazujú aj predložené fotografie. Žalobcovia však

uvádzajú, že rovnako nevyplýva zo žiadnych zadovážených listín, rozhodnutí, prípadne predložených
dôkazov, že rozsah, v akom využívajú vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX v súčasnej dobe časť
CKN parc. č. XX/X, je v takom rozsahu, aby na túto výmeru mohol súd aplikovať ustanovenia zákona
č. 182/1993 Z.z., týkajúce sa priľahlosti pozemku. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o oprávnenosti
a odôvodnenosti užívania rozsahu plochy v užívaní žalovaných, na ktorú súd aplikoval ustanovenia

ohľadne režimu priľahlého pozemku. Súd nedostatočne odôvodnil, z akého dôkazu vychádzal, keď
ustálil, že plocha, ktorú užívajú žalovaní, je plochou vo výmere pripadajúcu na časť CKN parc. č.
XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 931 m2. Súd skonštatoval, že v priebehu nejakého
časového úseku došlo k vytvoreniu záhrad a výsadbe ovocných stromov, výstavbe garáží a prístreškov,
napriek tomu sa s touto argumentáciou nijakým spôsobom nevysporiadal, a to napriek tomu, že
sa v konaní preukázalo, že sa v čase výstavby bytových domov, ako aj následne niekoľko rokov

potom, tieto úpravy, garáže a prístrešky nenachádzali. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia, pôvodní
obyvatelia bytov v bytovom dome. Rozsah, v akom žalovaní užívajú okolie bytového domu súp. č.
XX, je v rozpore so samotným obsahovým vymedzením § 23 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov,
kde v zmysle tohto ustanovenia je s vlastníckym právom k bytu nerozlučne spojené spoluvlastníctvo
k zastavanému pozemku a k priľahlému pozemku a toto akcesorické spoluvlastníctvo sleduje právny

osud bytu. Pre ustálenie pojmu priľahlý pozemok je významné zistenie, či ide o pozemok, ktorý
bol určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne jej a jeho majiteľom
(obyvateľom), či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod. V súdenej veci je preukázané,
že individuálnou výstavbou rôznych nelegálnych stavieb, ako boli garáže, altánky, výsadbou stromov
jednotlivými nájomcami, vlastníkmi bytov, a to najmä v posledných 10-tich rokoch, došlo k svojvoľnému

navýšeniu rozsahu užívania priľahlých pozemkov a k nerešpektovaniu § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993
Z.z. žalovanými. Vzhľadom k tomu, že v dobe socializmu nemohli žalobcovia využívať svoje vlastnícke
právo k pôvodnej EKN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 7435 m2, nakoľko pôvodne bola táto
parcela poľnohospodárskym pozemkom a bola využívaná vtedajším JRD, bolo prirodzené, že jednotliví
nájomcovia bytov začali postupom času využívať priestor okolo bytových domov na svoje osobné

účely ako parkoviská, parkové úpravy, prístrešky, garáže, záhradky a pod. Tieto skutočnosti vyplynuli aj
z obhliadky zrealizovanej na mieste samom, kde sami žalovaní potvrdili, že len postupom času začali
zaberať väčšiu plochu, keď si zakúpili motorové vozidlá a potrebovali parkovacie plochy a následne aj
garáže, prípadne prístrešky pre tieto autá. I okolité záhradky začali žalovaní využívať na svoje súkromné
účely až potom, nakoľko pôvodné záhradky pridelené k bytom sa nachádzali oproti bytovému domu.

Dovtedy bola okolo bytového domu súp. č. XX len zatrávnená plocha, prípadne blato, čo potvrdili aj
svedkovia. Skutočnosť, že z jednej časti CKN parc. č. XX/X bolo vystavané oplotenie v čase výstavby
bytových domov, neznamená fyzické vymeranie časti priľahlého pozemku, ale len skutočnosť, že sa
fyzicky odčlenila časť parcely, kde sa realizovala výstavba od časti parcely, kde naďalej prebiehala
poľnohospodárska činnosť. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť

účelové využitie pozemku, ako tzv. priľahlého pozemku jednotlivými nájomcami bytov v bytovom dome
súp. č. XX v rozsahu 931 m2. Z listinného dôkazu Potvrdenie obce E. E. zo dňa 12.12.2023 vyplýva,
že asfaltový povrch – parkovacie plochy bol zrealizovaný dňa 12.11.2010, tak ako vyplynulo z ohliadky
pred týmto časovým úsekom, tam jednotliví vlastníci motorových vozidiel vysypali štrk kvôli lepšiemu
parkovaciemustátiu.Jednotlivýmdomomtaktiežnebolipridelenézáhradky,okolobytovýchdomovrástla

tráva a neboli tam žiadne oddychové zóny, prípadne úžitkové plochy. Obmedzenie vlastníckeho práva
žalobcov v rozsahu, v akom sa realizuje inštitút, tzv. priľahlého pozemku žalovanými k dotknutej CKN
parc. č. XX/X je v príkrom rozpore s ochranou vlastníckeho práva poskytovaného a garantovaného
Ústavou SR žalobcom. V súdenej veci nebol režim priľahlého pozemku v konaní preukázaný. Žalovaným
pritom prináleží preukázať tvrdenia vo vzťahu k rozsahu režimu užívania priľahlého pozemku k domu

súp. č. XX vo výmere 931 m2, nakoľko podľa názoru žalobcov nebolo v rámci dokazovania dosvedčené,
v akom rozsahu žalovaným náleží právo v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov. Súd
nijakým spôsobom logicky nevysvetlil, ktorý dôkaz preukazuje rozsah oprávnenosti využívať plochu
vo výmere 931 m2 v rámci režimu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov
žalovanými. Taktiež žalobcovia považujú za nesprávny výrok rozsudku o trovách konania, nakoľko

súd mal postupovať tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa, s prihliadnutím na inštitút dobrých
mravov, trovy konania žalovaným priznať nemal. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. K odvolaniu žalobcov sa po povolení predĺženia lehoty vyjadrili žalovaní 1/ až 9/ prostredníctvom
právneho zástupcu. Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za vecne správny a odvolanie žalobcov
1/ až 4/ za nedôvodné. Predovšetkým žalovaní zvýraznili, že to boli žalobcovia, ktorí na začiatku sporu

sami definovali časť parcely č. XX/X vo výmere 931 m2 okolo bytového domu ako priľahlý pozemok. Až
potom, ako žalovaní uviedli vo vyjadrení k žalobe z 29.11.2022, že k spornej parcele vzniklo podľa § 23
ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. vecné bremeno ex lege, žalobcovia predložili argument v podaní zo dňa
16.12.2022, v zmysle ktorého podľa žalobcov je zrejmé, že žalovaní užívajú spornú parcelu nad rozsah
definície priľahlého pozemku, a to s poukazom na jeho výmeru. Žalovaní poukázali na geometrický

plán č. zákazky XXX/XXXX-XX a poľný nákres pre geometrický plán tohto čísla zákazky pre oddelenie
stavebného miesta a následné geometrické plány, ktoré boli oboznámené vykonaným dokazovaním
v súdenej veci, z ktorých podľa názoru žalovaných vyplýva, že predmetná sporná parcela CKN č. XX/
X vznikla postupne predmetnými geometrickými plánmi len z dôvodu výstavby predmetných bytových
domov vrátane súp. č. XX. Existencia spornej parcely CKN XX/X je výlučne spojená s výstavbou
a existenciou predmetných bytových domov vrátane súp. č. XX. Pokiaľ by neboli postavené predmetné

4 bytové domy, tak by neexistovala ani parcela CKN č. XX/X. Žalovaní preto uvedenými geometrickými
plánmi spoľahlivo vyvrátili uvedené tvrdenie žalobcov, že parcela CKN XX/X v časti výmery 931 m2
nie je priľahlým pozemkom. Listinný dôkaz napr. Čestné vyhlásenie B. M. L. svedčí o tom, že v čase,
keď sa nasťahoval do E. E., bol vybudovaný smerom k poľu plot, ktorý oddeľoval pole od areálu
bytoviek. Obyvatelia predmetných bytoviek vždy užívali a užívajú spornú parcelu len v rozsahu, ako

bola vymeraná, oddelená vyššie uvedenými geometrickými plánmi z predmetnej role – ornej pôdy,
pôvodná EN parcela XXX/X v súčasnosti CKN XXX/X a len v rozsahu, ako bola sporná parcela
oplotená, pretože pri bytových domoch smerom k poľu bol vybudovaný plot, ktorý oddeľoval pole od
areálu bytoviek. Bývalé Jednotné roľnícke družstvo odovzdalo právnym predchodcom žalovaných do
užívania sporný priľahlý pozemok už vymeraný a oplotený a len v takomto rozsahu ho žalovaní užívajú

dodnes. Žalobcovia geometrickým plánom zo dňa 29.06.2020 si dali sami zamerať sporný pozemok
CKN parc. č. XX/X, pričom z tejto parcely nedali odčleniť žiadnu časť, o ktorej dnes tvrdia, že nie
je priľahlá k predmetným bytovým domom, vrátane súp. č. XX. Žalovaní v rámci konania k nároku
a tvrdeniam žalobcom predložili skutkové tvrdenia a dôkazy o tom, že špecifikovaná plocha bola vždy
priradená k predmetnému bytovému domu súp. č. XX, s ktorým susedí. Presahovalo dôkaznú povinnosť

žalovaných, aby deklarovali inú konkrétnu výmeru priľahlého pozemku. K argumentu žalobcov, že „len
postupom času začali žalovaní „zaberať väčšiu plochu“ žalovaní uviedli, že dokazovaním v konaní
nebolopreukázanézväčšovanie,prípadnerozšíreniezáberuužívanejplochyobyvateľmibytovéhodomu
oproti stavu, ktorý existoval po výstavbe. Pokiaľ na spornom pozemku v určitých časových obdobiach
boli vybudované spevnené plochy, výsadba okrasných rastlín, prístrešky, resp. prenosné garáže, jedná

sa o spôsob využitia sporného pozemku obyvateľmi bytového domu, ktorý sa plynutím času menil
a bol determinovaný zvyklosťami v tom-ktorom období, ale nešlo o zväčšenie užívanej plochy. Odlišný
spôsobvyužitianespochybňuje,žespornýpozemokbolvždypriradenýkpredmetnémubytovémudomu,
s ktorým susedí, ktorý obyvatelia po celú dobu od výstavby domu užívali. Rozsudok súdu prvej inštancie
preto žalovaní považovali za správny a odvolaciemu súdu navrhli, aby tento potvrdil.

4. Vyjadrenie žalovaných 1/ až 9/ bolo doručené žalobcom 1/ až 4/ prostredníctvom právneho zástupcu
s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť dňa 11.02.2025.

5. Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných podané nebolo.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Na základe podaného odvolania žalobcov voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu podaného
odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku
súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej

inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový
stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle
§ 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie náležite odôvodnil, keď
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd

zdôrazňuje, že žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť
dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto
prirozhodovanívychádzalzosúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavu,pričomnebolinaplnené
procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany

odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím
na rozsah odvolania žalobcov a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že
na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu
vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne,
keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok.

10. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne
správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Nad rámec uvedeného k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v predloženej veci sa jedná o v poradí druhý rozsudok súdu

prvej inštancie v konkrétnej veci týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 533,32 Eur,
ktorý žalobcovia zdôvodnili užívaním parc. CKN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie žalovanými 1/ -
9/ ako vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome č. XX na parc. č. XX/X P. XX/X v kat. úz. E.
E.. V predchádzajúcom priebehu konania súd prvej inštancie rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo
dňa 14. novembra 2023, ktorý bol v dôsledku odvolania žalobcov uznesením Krajského súdu Banskej

Bystrici č. k. 14Co/37/2024 - 331 zo dňa 11. júna 2024 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a so zadaním usmernení, ako má
súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať a na ktoré otázky je potrebné vykonaným dokazovaním
a následným právnym posúdením zodpovedať.

13. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal i dokazovanie obhliadkou
na mieste samom a výsluchom ďalších svedkov. Uvedené dokazovanie vykonané v celej fáze
prvoinštančného konania, teda pred vydaním v poradí prvého i v poradí druhého rozsudku, súd
vyhodnotil a v poradí druhým rozsudkom žalobu žalobcov opätovne zamietol ako nedôvodnú. Odvolací
súd konštatuje, že po zrušení a vrátení veci sa súd prvej inštancie dôsledne riadil usmerneniami

odvolacieho súdu a detailne sa zaoberal zodpovedaním tých otázok, ktoré boli pre určenie charakteru
pozemku, za užívanie ktorého sa žalobcovia domáhajú peňažného nároku, potrebné zodpovedať.
Samotní žalobcovia pri uplatnení žaloby na súd vymedzili predmet konania a vymedzili i výmeru
žalovanými užívanej plochy, od ktorej odvodzovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v
rozsahu 931 m2. Žalovaní 1/ až 9/ v rámci svojej procesnej obrany v konaní pred súdom tvrdili a

dokazovali tú skutočnosť, že žalobcami vymedzená plocha spĺňa v celom rozsahu kritériá priľahlého
pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

14. Po oboznámení sa s obsahom jednotlivých odvolacích námietok uplatnených žalovanými 1/ až 9/ v
podanom odvolaní, po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku, ako i celým

obsahom predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je a nemožno
mu vyhovieť. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobcovia konštatovali, že súd vychádzal z vykonaných
dôkazov, predovšetkým z technickej správy, pričom však z tejto nevyplýva, že rozsah, v akom využívajú
vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XX časť CKN parc. č. XX/X a že by na celú túto výmeru moholsúd aplikovať ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. týkajúce sa priľahlosti pozemku, je nutné zvýrazniť,
že to boli samotní žalobcovia, ktorí vymedzili predmet sporu, a teda presne geometrickým plánom určili
i výmeru, ku ktorej tvrdili užívanie žalovanými bez právneho dôvodu, pričom táto podľa špecifikácie

žalobcov predstavuje časť CKN parc. č. XX/X o výmere 931 m2, ktorá tvorí okolie bytového domu súp.
č. XX. Boli to žalobcovia, ktorí svojou žalobou vymedzili rozsah, ku ktorému neskôr v rámci procesnej
obrany žalovaní tvrdili, že v celom rozsahu predstavuje priľahlý pozemok k bytovému domu č. XX, určený
na užívanie v súvislosti s bývaním v bytovom dome č. XX. Na odvolaciu argumentáciu žalobcov je potom
nutné uviesť, že súd v zmysle zadania žaloby neustaľoval otázku, do akého rozsahu má okolie bytového

domu charakter priľahlého pozemku bytového domu so súp. číslom XX, ale musel zistiť a zodpovedať,
či práve žalobcami vymedzená plocha o výmere 931 m2 má tak, ako v rámci svojej procesnej obrany
tvrdia žalovaní, charakter priľahlého pozemku.

15. Podľa ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
do 31. 03. 2024, spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné

užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu sa na účely tohto
zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s vlastníctvom

bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné
právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj
vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

17. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastník
domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 151n
a nasl OZ), ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

18. Súd prvej inštancie v konaní dostatočne zistil a tiež zrozumiteľne a presvedčivo v rozhodnutí

uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal zistené, že pre výstavbu bytových domov bola
od jestvujúceho poľa, na ktorom bola realizovaná poľnohospodárska činnosť, oddelená plocha, ktorá
bola vyčlenená a tiež fyzicky oddelená od zvyšnej časti poľa oplotením. V konaní bolo zistené, že
z Územného rozhodnutia ONV – odbor výstavby vo G. E. Q. S. – E./ T. XX. G..XXXX vyplýva vymedzenie
miesta rozsahu územia pre umiestnenie stavby 6 družstevných bytových domov v katastrálnom území

E. E.. Z predloženého Výkazu plôch ku GP č. XXX - XXXX – XX, vytyčovacieho náčrtu pre GP č.
zákazy XX- XXXX – XX, listu mapy č. X P. X, Poľného nákresu pre GP č. z. XXX – XXXX – XX a podľa
Geometrického plánu číslo zákazy : XXX – XXXX – XX pre kraj Stredoslovenský, okres G. E., obec
E. E., št. notárstvo G. E., kat. úz. E. E., List mapy č. X P. X, zamerané dňa 03. 06. 1971, vyplýva, že
pre účel výstavby bytových domov bola z pôvodnej parcely EN č. XXX/X (v súčasnosti CKN XXX/X)

vytvorená parcela č. XXX/X (v súčasnosti CKN XX/X), ktorá bola určená na výstavbu vo výmere 6 947
m2. Výstavba sa realizovala v rokoch 1974 – 1982 a celkovo sa postavili 4 bytové domy – a to súp. č.
XX, súp. č XX, súp. č. XX P. K.. Q. XXX. K bytovému domu č. XX, ktorý je predmetom konania súd
ustálil, že samotný bytový dom bol postavený na parc. pôvodne XXX/X i výmere 253 m2, v súčasnosti
CKN XX/X o výmere 241 m2 a CKN XX/X o výmere 11 m2.

19. V odseku 33., 34. a 35. súd prvej inštancie podrobne uviedol, že z pôvodnej parc. č. XXX/X boli
oddelené parc. č. XXX/X o výmere 3216 m2, parc. číslo XXX/X o výmere 253 m2, na ktorej bol postavený
bytový dom so súp. č. XX, parc. XXX/X o výmere 214 m2 (na ktorej bol postavený bytový dom so súp.
č. XX) parc. č. XXX/X o výmere 219 m2, (na ktorej bol postavený bytový dom č. súp. XXX), pričom

všetko zastavaná plocha a nádvoria spolu vo výmere 3902 m2. Z uvedeného teda možno konštatovať
záver, že pre každý z troch uvedených bytových domov v tom čase postavených, bola okrem plochy
zastavanej jednotlivými bytovými domami, určená a vyčlenená plocha pre okolie bytových domov, pre
každý z bytových domov o výmere v priemere 1072 m2.

20. Časť parcely č. XX/X zameraná žalobcami v tomto konaní predstavuje 931 m2 a nachádza sa v okolí
bytového domu súp. č. XX. Opätovne je potrebné zvýrazniť, že už v čase začatia a realizovania výstavby
počas rokov 1974 – 1982 bola vyššie uvedenými geometrickými plánmi odčlenená plocha nielen
na zastavanie jednotlivými bytovými domami, ale mienená i pre obslužné účely obyvateľov bytovýchdomov, parkovanie, zatrávnenú plochu, umiestnenie odpadových nádob (z dokumentácie vyplýva i tá
skutočnosť, že bolo zapracované i umiestnenie „klepáča“ na koberce) a parkové úpravy, teda na bežné
užívanie nájomníkov alebo vlastníkov bytov spojené s bývaním v byte bytového domu. Je pravdou,

že pôvodne bola plánovaná výstavba šiestich bytových jednotiek, z ktorých sa nakoniec realizovala
výstavba len štyroch bytových domov (a to so súp. č. XXX, K.. Q. XX, K.. Q. XX P. K.. Q. XXX), ale ani v
dôsledku výstavbymenšiehopočtubytovýchdomov,nežbolopôvodnéplánované, nedošloanikzmene
výmery pôvodne vyčlenenej plochy a ani k zmene, resp. posunu hranice oddeľujúcej plochu určenú
na výstavbu od ostatného pozemku, na ktorom sa realizovala, či realizuje poľnohospodárska činnosť.

O tomto nebol v konaní predložený žiadny dôkaz. V tomto smere sú zásadnými dôkazmi Geometrický
plán číslo zákazky XXX – XXXX – XX, územie E. E., C. B. Q. X P. X, zamerané dňa 03. 06. 1971, nové
hranice sú značené žel. tyčami; ďalej Poľný nákres pre Geometrický plán číslo zákazy XXX – XXXX- XX
– druh zmeny Oddelenie stavebného miesta, Výkaz plôch ku Geometrickému plánu č. XXX – XXXX –
XX zo dňa 15. júna 1971, Geometrický plán číslo zákazky XXX – X -XXX- XX – XX na oddelení parciel č.
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, nové hranice boli v prírode označené plotom, zameral 11. 1980, vyhotovil

11. 1980 – R. L..

21.V konaníbolopreukázané,žepôvodneodčlenenáplochanazastavaniebytovýmidomami,obslužné
účely a užívanie obyvateľmi bytových domov, nebola v žiadnom období od jej určenia a vyčlenenia na
výstavbu užívaná iným spôsobom, než v súvislosti s bývaním v bytových domoch a ani inými osobami,

či subjektami, než obyvateľmi bytových jednotiek. Od vyčlenenia plochy určenej na výstavbu bytových
domov po súčasnosť nedošlo k navýšeniu výmery pôvodne určenej plochy; takto vyčlenená plocha bola
obyvateľmi bytoviek len postupne menená čo do vzhľadu a spôsobu využívania pre potreby bývania.
Z obsahu predloženého spisu, ako i zo samotného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
i odvolací súd uzatvára, že je zrejmé, že žalobcami označená časť parcely CKN XX/X tvorí súčasť

okolia bytového domu súp. č. XX v rámci akéhosi vyčleneného areálu vedľa seba umiestnených štyroch
bytových domov, ktorých okolie na seba plynulo nadväzuje bez vymedzenia hraníc napr. oplotením
medzi jednotlivými bytovými domami, avšak celá takto vyčlenená plocha okolo štyroch bytových domov
je dosiaľ fyzicky oddelená od ostatnej časti určenej na poľnohospodárke účely pôvodne osadeným
oplotením, ktoré predstavovalo v teréne hranicu plochy určenej na výstavbu bytových domov. V konaní

síce bola preukázaná postupná zmena vzhľadu a charakteru pozemku tvoriaceho okolie bytového
domu, avšak uvedené neprebiehalo formou rozširovania výmery užívanej plochy, či formou postupného
zaberania a rozširovania rozsahu pôvodne vyčlenenej plochy. Z technickej dokumentácie, ako aj zo
svedeckých výpovedí vyplýva, že v okolí bytového domu bola umiestnená i kotolňa, umiestňovalo sa tam
uhlie, keď týmto spôsobom bolo zabezpečované vykurovanie v jednotlivých bytových domoch. Taktiež

sa na uvedenom nachádza vodovodná šachta. Zo svedeckých výpovedí v konaní vyplynulo, že v čase
nasťahovania sa prvých obyvateľov bytov sa vo vyčlenenej časti okolo bytových domov nachádzalo len
blato, ale plocha prináležiaca k bytovým domom bola od poľa odčlenená oplotením, neskôr družstvo
zabezpečilo prístup k bytovým domov položením panelov (predtým vysypaním štrku). Z uvedeného tak
vyplýva, že plocha vyčlenená na výstavbu bytových domov bola mienená, potrebná, ale i počas celého

obdobia využívaná na obslužné účely v súvislosti s bývaním v bytových domoch. Pokiaľ si v rámci takto
vyčleneného areálu nájomníci a neskôr vlastníci bytov upravili okolie tak, že ho skultúrnili zatrávnením,
výsadbou stromov, okrasných rastlín, či pestovaním v rámci menších, v rámci „areálu“ vytvorených
záhradiek, či políčok, alebo upravili plochu pôvodne mienenú za zastavanie pre potreby parkovania
na spevnenej ploche, uvedené možno mať za výkon úprav terénu časti na to vyčleneného pozemku,

sledujúci zvýšenie kvality bývania obyvateľov bytových domov. Možno tak prisvedčiť záveru súdu prvej
inštancie zistenému v konaní, že bolo úmyslom zhotoviteľa stavby bytových domov, teda bývalého R.
E. E., aby pri každom z bytových domov okrem plochy určenej na jeho výstavbu, bola aj plocha určená
pre užívanie jeho obyvateľov, či už na parkovanie alebo iné parkové úpravy.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci, v rozsudku sp. zn. 9Cdo/185/2022 zo dňa 29. 07. 2024
konštatoval nasledovné: „Dovolací súd vychádzajúc z obsahu spisu (skutkových zistení, na ktoré
nadväzuje právne posúdenie), dospel k rovnakému záveru ako odvolací súd, s ktorým sa stotožnil
a to: „že otázka priľahlých pozemkov a ich výmery bola zjavne upravená už v samotnom územnom

rozhodnutí, kde bol priamo definovaný koridor vyčleneného pozemku za účelom zriadenia takýchto
záhrad, ako aj hospodárskych stavieb. Práve z tohto dôvodu ustálenie výmery týchto pozemkov
nebolo už potrebné ich vymedzenie osobitným geometrickým plánom v súvislosti s uzatvorením zmluvy
o prevode vlastníctva bytov. Tieto totiž mali svoje samostatné parcelné čísla a výmeru evidovanév katastri nehnuteľností. Samotná zákonná úprava pri posudzovaní otázky priľahlého pozemku tento
nelimituje žiadnou výmerou, ale iba samotným charakterom predstavujúcim jeho priľahlosť k bytovému
domu. S poukazom na tieto dôvody dospel odvolací súd k záveru, že nadobudnutím vlastníctva k bytu

vzniklo žalovaným aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu k sporným pozemkom ako pozemkom
priľahlým“.

23. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe zisteného
skutkového stavu dospel k správnemu záveru o tom, že žalobcami vymedzená plocha o výmere 931 m2

predstavujúca okolie bytového domu súp. č. XX spĺňa všetky predpoklady priľahlého pozemku v zmysle
ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.

24. Správne potom súd prvej inštancie záverom i uviedol a vysporiadal sa so vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaných, keď v odseku 36. a 37. konštatoval i s poukazom na jestvujúcu
judikatúru najvyššieho súdu, najmä rozhodnutie R 73/2016, že finančná náhrada za zriadenie vecného

bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným
subjektom z vecného bremena. Predmetné právo sa mohlo prvýkrát vykonať v deň účinnosti zákona č.
182/1993 Z.z., ktorým sa právo vecného bremena zriadilo. Všeobecná trojročná doba tak začala plynúť
dňom01.09.1993auplynuladňa01.09.1996.Žalobcoviauplatniližalobunasúdedňa26.09.2022,ateda
po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Správne tak súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti

žaloby žalobcov. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v jeho
prvom meritórnom výroku ako vecne správny.

25. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd uložil žalobcom 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 9/ náhradu trov konania v rozsahu

100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o
výške náhrady trov konania. Keďže žaloba žalobcov 1/ až 4/ bola zamietnutá v celom rozsahu, procesný
úspech v konaní pred súdom prvej inštancie tak v celom rozsahu prináleží žalovaným 1/ až 9/, a
preto súd prvej inštancie správne v zmysle § 255 ods. 1 CSP uložil sankciu za neúspech v konaní v
podobe povinnosti náhrady trov konania žalovaných 1/ až 9/, žalobcom 1/ až 4/. V podanom odvolaní

žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie mal postupovať tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
s prihliadnutím na inštitút dobrých mravov, trovy konania žalovaným priznať nemal. Ani v konaní pred
súdom prvej inštancie, ani v odvolaní, však žalobcovia neuviedli, v čom vzhliadajú dôvody osobitného
zreteľa, ani bližšie nekonkretizovali, v akom zmysle mal konajúci súd „prihliadnuť na dobré mravy“.
Vtejtočastijeodvolaciaargumentáciažalobcovtýkajúcasatrovprvoinštančnéhokonanianedostatočná.

Odvolacím súdom neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dôvodu vecnej správnosti
odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny aj v jeho druhom výroku o trovách konania.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, 396 ods. 1 CSP a
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom na podnet žalobcov 1/ až 4/, títo neboli úspešní ani

čiastočne a celý procesný úspech v odvolacom konaní prináleží žalovaným 1/ až 9/, ktorí sa k odvolaniu
žalobcov i vyjadrili a to prostredníctvom právneho zástupcu, a teda v súvislosti s odvolacím konaním
trovy žalovaným preukázateľne vznikli. Odvolací súd tak žalobcom 1/ až 4/ uložil povinnosť náhrady trov
konania procesne úspešných žalovaných 1/ až 9/.

27. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).