Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-10Pc/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204712
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1521204712.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Emíliou Kosturkovou, v právnej veci navrhovateľky/

oprávnenej - W.. N. W. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., zast.: JUDr. Denisa Jánošíková,
advokátka, so sídlom Klincová 35, Bratislava, a povinného - R.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. XX, Z., zast.: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri suchom mlyne 50, Bratislava, o návrhu
na určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá povinnému povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 300,- eur mesačne
od 09.12.2021 do 31.10.2022.

II. Súd ukladá povinnému povinnosť dlh na zročnom výživnom na oprávnenú za obdobie od 09.12.2021
do 31.10.2022 vo výške 3.222,58 eur zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám
oprávnenej.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava V dňa 09.12.2021, sa navrhovateľka (t.

č. už bývalá manželka) domáha určenia výživného na manželku v sume 450,- eur mesačne a priznania
náhrady trov konania v plnom rozsahu s odôvodnením, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli kresťanské -
katolícke manželstvo, manželstvo bolo od začiatku organizované manželom, navrhovateľka musela
nasledovať manželove záujmy a potreby, bola na vedľajšej koľaji, manžel vždy rozhodoval o tom,
kde budú žiť a ako dlho tam budú žiť - prvý rok manželstva bývali v E., po roku sa presťahovali
do B., manžel ju vytrhol od rodiny, od okruhu spoločných kamarátov a z kresťanského spoločenstva,
vyžadoval od nej poslušnosť a podriadenosť podľa Svätého písma a kresťanskej tradície. Z manželstva

pochádzajú tri deti - Z., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka
ďalej uvádza, že sa oddane starala o manžela, maloleté deti a o domácnosť. Rodina sa opakovane
sťahovala, počas prvých 12 rokov manželstva sa sťahovali12-krát, pri poslednom dieťati bývali v Q. v
L., po ukončení reťazovej rodičovskej dovolenky sa navrhovateľka snažila nájsť prácu adekvátnu jej
vzdelaniu. V marci 2021 navrhovateľka zistila, že ju manžel podvádza, s ohľadom na záujem maloletých
detí chcela manželovi dať ešte jednu poslednú šancu na obnovu manželstva, jeho mimomanželský
pomer však pokračoval, v apríli 2021 manžel odišiel zo spoločnej domácnosti a deťom oznámil, že

sa odsťahoval k priateľke. V čase podania návrhu na súd žil manžel v domácnosti so svojou novou
partnerkou, o deti javil len sporadický záujem. Podľa vyjadrenia navrhovateľky deti odmietajú prítomnosť
otca, vinia ho za rozpad rodiny a za zníženú životnú úroveň. Podľa navrhovateľky po odchode zo
spoločnej domácnosti bol manžel ochotný prispievať na rodinou sumou 2.743,- eur mesačne, pričomsuma 1.000,- eur predstavovala priamu platbu na jej bankový účet, ďalej manžel hradil celú splátku
hypotekárneho úveru, spotrebného úveru, nájomné za byt, školné pre deti a školskú jedáleň; od augusta
2021znížilpriamuplatbunajejúčetnasumu700,-eurmesačnenatrimaloletédeti;podľanavrhovateľky

sa častokrát stalo, že manžel jej túto priamu platbu neposlal a potom ho musela urgovať, platbu za
mimoriadne výdavky na deti pošle až po mnohých výzvach po niekoľkých týždňoch a to v polovičnej
sume, aj keď má vyšší príjem ako navrhovateľka. Po návšteve ÚPSVaR-u navrhovateľka zistila, že
do októbra 2021 manžel poberal na svoj účet prídavky na dieťa zo Slovenska v jej mene, preto ho
požiadala, aby jej preposlal prídavky na deti v sume 750,- eur za obdobie od jeho odchodu zo spoločnej

domácnosti, čo však odmietol, pretože ako otec má nárok na tie peniaze. Od začiatku sa navrhovateľka
snažila vyriešiť vec mimosúdne, avšak neúspešne, manžel nerešpektuje bežné výdavky maloletých detí
a navrhovateľky, prestal jej prispievať na výdavky, čím sa jej výrazne znížila životná úroveň, na ktorú
bola počas trvania manželstva zvyknutá a ktorú jej nastavil práve manžel. Navrhovateľka podľa § 71
ods. 1 zákona o rodine žiada určiť vyživovaciu povinnosť manžela voči manželke, nakoľko sa znížila jej
životná roveň, keď manžel v rozpore s dobrými mravmi opustil spoločnú domácnosť, pričom finančné

prostriedky patriace do BSM a určené pre potreby rodiny využíva na potreby svoje vlastné a jeho novej
partnerky, s ktorou si prenajal byt. Svoje mesačné náklady navrhovateľka vyčíslila na sumu 1.765,89
eur a pozostávajú z: alikvótna časť nákladov za nájomné (1/4) 60,- eur, elektrinu (1/4) 6,25 eur, plyn
(1/4) 1,- euro, internet (1/4) 5,62 eur, poistenie za byt v Z. 9,- eur, strava 235,- eur, preprava autom
50,- eur, leasing na auto 423,- eur, zimné pneumatiky + disky 30,20 eur, letné pneumatiky bez diskov

12,50 eur, uskladnenie pneumatík 8,33 eur, umývanie a tepovanie auta 20,- eur, STK 3,33 eur, ročná
prehliadka auta 21,66 eur, mobilný telefón 60,- eur, športové aktivity 40,- eur, kultúra a vzdelanie 80,- eur,
oblečenie/obuv 100,- eur, dovolenka 50,- eur, ostatné dovolenky/ výlety 20,- eur, lieky/lekári/vyšetrenia
200,- eur, drogéria/kozmetika 50,- eur, domácnosť 30,- eur, životné a úrazové poistenie 250,- eur. Okrem
týchto pravidelných výdavkov navrhovateľka hradí mesačne cca 1.350,- eur na výživu 3 maloletých

detí, pričom manžel jej prispieva sumou 700,- eur na 3 deti, čo nepokrýva celkové náklady na deti.
Navrhovateľka je zamestnaná v M. na pozícii B. s tým, že jej mesačný čistý príjem je cca 1.600,- eur, od
09/2021 do 06/2022 je jej čistý príjem na základe dodatku k pracovnej zmluve navýšený na dobu určitú
na sumu cca 2.000,- eur mesačne. Navrhovateľka nie je výlučnou vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti,
nemá inú vyživovaciu povinnosť, od októbra 2021 poberá na Slovensku rodinné prídavky na maloleté

deti v sume 76,50 eur mesačne. Ďalej uviedla, že manžel je zamestnaný v spoločnosti M. Q. D. na
pozícii N., pričom jeho čistý mesačný príjem je cca 4.554,- eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť, nie je
výlučným vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, do októbra 2021 poberal rodinné prídavky na území SR vo
výške 76,50 eur mesačne, poberá rodinné prídavky z L., ktoré predstavujú na 3 maloleté deti sumu 392,-
eur mesačne; v mesiaci október si ponechal pre svoje potreby 300,- eur na školské potreby detí, ktoré

mu boli vyplatené zo strany štátu, t. j. za cca 6 mesiacov získal na maloleté deti sumu 750,- eur, pričom
túto sumu deťom nezaslal a ani ju nevyužil na potreby detí; zároveň mu bola vrátená daň z J.. Podľa
navrhovateľky je priemerný čistý mesačný príjem povinného v sume 5.000,- eur.

1.1 K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: kópiu sobášneho listu a rodných listov maloletých

detí, potvrdenia o návšteve školy maloletých detí (šk. rok 2021/2022), ročné zúčtovanie preddavkov na
daň z príjmov FO zo závislej činnosti za r. 2020, rodičovskú dohodu (nedatovanú, nepodpísanú), e-mail
zo dňa 04.12.2021, ktorý navrhovateľka adresovala manželovi.

2. K návrhu sa vyjadril povinný podaním zo dňa 24.01.2022, v ktorom uviedol, že súhlasí s tvrdením, že

spoločnú domácnosť nevedú od apríla 2021, vždy si vážil rodinu, snažil sa rodinu finančne zabezpečiť,
aby sa manželka mohla venovať deťom, snažil sa jej pomáhať. V F., kde sa rodina presťahovala v
júli 2008, si našli množstvo priateľov, o dva roky sa vrátili na M., aby tu manželka mohla porodiť tretie
dieťa. Neskôr sa presťahovali do Q., odkiaľ sa chcela manželka po skončení rodičovskej dovolenky
vrátiť späť na Slovensko. V lete 2014 sa manželka a deti vrátili na Slovensko, kde začala na jeseň

pracovať a deti chodiť do školy a škôlky. Pracovné miesto vo O. si našiel až v októbri 2018, dovtedy
pracoval počas týždňa v Q. a víkendy trávil s rodinou v Z.. Toto obdobie považuje za zlomové pre
rozpad manželstva (manželka v návale hnevu rozbíjala riady, tvrdila, že vyskočí z okna, kričala, fyzicky
ho napadla, opakovane ho obviňovala z rôznych vecí, pričom svedkami boli maloleté deti), vzťahy
medzi manželmi sa narušili. Ďalej uviedol, že od jeho návratu do Z. koncom r. 2018 primárne on

zabezpečoval chod domácnosti, starostlivosť o deti a ekonomické potreby rodiny, manželka žila svoj
život a fungovala samostatne, nijako sa finančne nepodieľala na chode domácnosti. Začiatkom roka
2021 si našiel priateľku, v apríli 2021 ho manželka vyhodila z bytu, istú dobu býval u priateľky, od júla
2021 býva sám v prenajatom byte v blízkosti manželky (za prenájom hradí 590,- eur mesačne). Podľapovinného deti pod vplyvom manželky s ním nechcú komunikovať ani sa s ním stretávať, manželka ich
manipuluje,stretávaniesdeťmipodmieňovalapeniazmi,manželkavznášasmeromknemuneprimerané
požiadavky, ktoré odôvodňuje potrebami detí, ale aj smerom k nej samej. Aktuálne majú v BSM 3

nehnuteľnosti (byt na Z. XX v Z., v ktorom býva manželka s deťmi, byt na L. X v B. a pozemok v X.),
pričom náklady na ne znáša v celom rozsahu manžel (950,- eur mesačne + daň 140,- eur ročne +
poplatok za komunálny odpad za byt v B. 60,- eur ročne), čo manželka nerozporuje; mimo toho hradí
výživné na deti v sume 700,- eur mesačne a podieľa sa aj na nákladoch na školu, mimoškolské aktivity
detí či zdravotnú starostlivosť. Ďalej uviedol, že jeho čistý priemerný príjem vrátane 13. a 14. platu je cca

4.354,- eur mesačne (jeho bežný štandardný príjem zo závislej činnosti bez 13. a 14. platu je cca 3.400,-
eur mesačne), žiadny iný príjem nemá; kvôli zhoršenému zdravotnému stavu nepracuje nadčasy, preto
má príjem cca o 400,- eur nižší ako v minulosti; v rámci bežného mesiaca teda hradí 950,- eur (náklady
na nehnuteľnosti), 700,- eur (výživné na deti) a 590,- eur (náklady na vlastné bývanie), t. j. 2.240,-
eur mesačne. Manželka mu zaslala návrh dohody, ktorý sa týkal aj určenia výživného na jej osobu, v
ktorom vyčíslila jej náklady na sumu 2.134,50 eur mesačne a žiadala výživné od manžela v sume 1.500,-

eur mesačne a na 3 deti v sume 2.100,- eur mesačne vrátane tvorby úspor. Povinný má za to, že ak
bude hradiť požadovaných 450,- eur, dostanú sa do nasledovného režimu: príjem manželky 1.600,- eur
mesačne + 450,- eur mesačne = 2.050,- eur mesačne, priemerný mesačný príjem manžela je 4.354,-
eur - náklady na nehnuteľnosti 950,- eur mesačne - vlastné bývanie 590,- eur mesačne - základná platba
výživného na deti 700,- eur mesačne a na manželku 450,- eur mesačne = 1.647,- eur mesačne, pričom

manželka v návrhu, ktorý podala na súd, požaduje výživné na deti v sume 2.100,- eur mesačne, čiže ak
splní všetky manželkine ekonomické požiadavky, tak mu z jeho priemerného mesačného príjmu zostane
697,- eur. Záverom uviedol, že správanie manželky, ktorá poštvala proti nemu deti, je rozporné s dobrými
mravmi, jej výdavky nie sú nijako preukázané a ani dokladované a preto požaduje návrh zamietnuť ako
nedôvodný.

2.1 K vyjadreniu povinný pripojil listinné dôkazy: e-mailovú komunikáciu medzi manželmi z júna 2021
(ohľadom stretnutia detí s psychológom) a z októbra 2021, e-mailovú komunikáciu rodičov s p. Q. z
októbra 2021 a z decembra 2021 (ohľadom psychoterapie detí), výpisy z bankového účtu z r. 2021 o
úhrade platieb (nájomné, hypotéka, výživné a ďalšie platby na deti - školné, ZRPŠ, mimoškolské aktivity

a pod.), výplatné pásky za celý r. 2021.

3. K vyjadreniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa 05.02.2022, v ktorom uviedla,
že sa zásadne nestotožňuje s vyjadrením manžela, ich manželstvo nebolo podľa navrhovateľky
harmonické, zopakovala skutočnosti o ich manželstve uvedené v návrhu na začatie konania, poprela, že

by jej manžel pomáhal s maloletými deťmi a uviedla, že manžel ju držal izolovanú. Začiatkom roka 2014
navrhovateľku po úspešnom absolvovaní výberového konania vybrali na miesto učiteľky s nástupným
platom 1.700,- eur mesačne (keďže išlo o medzinárodnú školu). Navrhovateľka hradila maloletej F. sumu
160,-eurmesačnenadoučovanie,pričommanželsamalučiťsoM.aZ.,deťomsavtedyradikálnezhoršil
prospech (na vysvedčení mali štvorky). Navrhovateľka pravidelne hradila leasing na auto, poistenia

nehnuteľností, F. doučovanie, jej životné poistenie, kvôli deťom si musela kúpiť auto. Chod domácnosti
zabezpečovala navrhovateľka, manžel iba nakupoval potraviny. Navrhovateľka má za to, že dôkazy,
ktoré sú pripojené k vyjadreniu manžela, sú nezákonnými dôkazmi, keďže mal vojsť do ich spoločného
bytu, prehľadávať jej osobné veci a nájdené listiny predložil súdu, preto žiada, aby súd na tieto dôkazy
neprihliadal. Podľa navrhovateľky sa manžel sa snaží navodiť dojem, že voči nemu deti manipuluje,

čo navrhovateľka popiera a uvádza, že deti podráždene reagovali na zhoršenie ich životnej úrovne a
citlivo vnímali, že otec chodí na dovolenky a oni nemôžu, nemôžu si dovoliť kúpiť nový Iphone a Apple
watch. Navrhovateľka tvrdí, že manžela o deťoch pravidelne informuje, nebráni mu v styku s nimi, ten
na jej snahu nereaguje, o deti prejavuje iba formálny záujem, píše im SMS, nenavštevuje ich, keď
ochoreli na COVID-19, nezaujímal sa o ich zdravotný stav a odôvodnil to tým, že ani mal. Z. sa o neho

nezaujímal, keď mal zlomenú nohu. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti manžela navrhovateľka uvádza,
že od augusta 2021 hradil na jej účet 1.000,- eur, od augusta 2021 začal bez vysvetlenia hradiť 700,-
eur. Vo vyjadrení manžel uvádza, že deťom hradí výživné 700,- eur mesačne a za ostatné úhrady v
prepočte na mesiac hradí cca 200,- eur, pričom uvedené dôvodí tým, že pred jeho odchodom ako 5-
členná rodina spotrebovali 850,- eur mesačne, avšak navrhovateľka má za to, že strava na mesiac pre

5-člennú rodinu v Z. stojí cca 1.000,- eur mesačne, po prirátaní ostatných položiek sa dostane na oveľa
vyššiusumu.Navrhovateľkanesúhlasístvrdenímmanžela,že13.a14.platbynemalbyťzohľadňovaný,
keďže v priebehu roka mu prichádza na účet nižšia suma, keďže aj tieto peniaze určujú jeho životnú
úroveň,pričomzníženiepríjmumanželazdôvoduzhoršenéhozdravotnéhostavuanemožnostipracovaťnadčasy považuje za účelové (keďže na jednej strane tvrdí, že je vyčerpaný a potrebuje pokoj na lôžku
a popritom chodí na horolezecké výlety s partnerkou). Podľa navrhovateľky manžel od marca 2021
rozbehol vedľajšiu zárobkovú činnosť - výrobu K.. Navrhovateľka nesúhlasí ani s tvrdením manžela,

že si uplatňuje nárok na priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa ich manželstvo
snažila zachrániť, chcela navštevovať psychoterapeutku a odmieta tvrdenie, že by manžela vyhodila z
bytu a bránila mu v styku s deťmi. Uvádza, že obaja sa podieľajú na zabezpečovaní si svojich potrieb
zárobkovou činnosťou, avšak u každého z nich je táto úroveň rozdielna, keďže žijú oddelene a teda
v celkovej životnej úrovni oboch manželov je značný rozdielny nepomer; v rozpore s morálkou konal

manžel, ktorý spôsobil rozvrat rodiny, našiel si novú partnerku a opustil rodinu, pričom sa snaží navodiť
dojem, že to je vina navrhovateľky; podľa navrhovateľky zo zásady rovnakej životnej úrovne nevyplýva,
že musí byť splnená podmienka odkázanosti. Od manžela žiadala 2.100,- eur ako výživné na tri maloleté
deti a 450,- eur na jej vlastnú výživu s tým, že by prebrala všetky platby za maloleté deti (poistky, školné,
krúžky, sporenie a pod.), manžel by ďalej hradil iba splátku hypotekárneho úveru.

3.1 K vyjadreniu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy: výpisy z bankového účtu z decembra 2021, e-
mailovú komunikáciu rodičov z júna - júla 2021 ohľadom maloletých detí, fotografiu z lyžovačky manžela
s dieťaťom, fotografiu horolezeckého úchytu.

4. Na pojednávaní, konanom dňa 22.07.2024, súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky

(povinný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho
zástupcu), ktorá zotrvala na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a uviedla, že pracuje ako učiteľka,
leasing na auto bol splatený v júni 2024, ohľadom výdavkov na zdravotnú starostlivosť uviedla, že
od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti v apríli 2021 podstupovala terapie, od decembra 2021
formou on-line (B., 60,- eur za sedenie) zhruba každých 10 dní, neskôr zhruba každé 2 - 3 týždne,

v danom období si dala spraviť implantát zubu (2.500,- eur), nosí kontaktné šošovky, ktoré spolu s
roztokom vychádzajú na cca 30,- eur mesačne, nosí aj okuliare. Aby mohla hradiť svoje výdavky
a výdavky na maloleté deti musela si navrhovateľka v danom období požičiavať peniaze a zároveň
pracovala aj nadčasy. Má za to, že manžel sa choval v rozpore s dobrými mravmi, ona sa starala o
domácnosť, o neho a aj o deti, manžel jej veľmi nepomáhal. V júni 2022 jej L. J. D. oznámil, že manželovi

v r. 2022 vyplatili mimoriadne príspevky na deti v súvislosti s covidom vo výške 1.500,- eur a 750,-
eur - listinné dôkazy o tom však nemá. Podľa jej informácií manžel býval v prenajatom byte spolu s
jeho vlastníkom/prenajímateľom W. Q., byt v B. prenajímal ukrajinskej rodine, z čoho mu plynul ďalší
príjem - listinnými dôkazmi však nedisponuje. Čo sa týka životného a úrazového poistenia navrhovateľka
uviedla, že ho má uzatvorené zhruba 20 rokov a platí ho vo výške 235,54 eur mesačne, podľa jej

informácií má manžel uzavreté 2 životné poistenia, ktoré platí ešte vo vyššej sume - listinnými dôkazmi
však nedisponuje. V nadväznosti na predbežné skutkové a právne posúdenie veci súdom navrhovateľka
súhlasila s tým, aby súd určil výšku výživného v sume 300,- eur mesačne od 09.12.2021 do 31.10.2022.

5. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že v období od decembra 2021 do augusta 2022

povinnýplatilvšetkynákladysúvisiacesnehnuteľnosťamivBSM(ktoréniejedoposiaľvysporiadané),od
septembra 2022 platil už iba hypotekárny úver, náklady na ostatné nehnuteľnosti v BSM a súdom určené
výživné vo výške 1.860,- eur mesačne na tri deti. Priemerný mesačný príjem povinného za obdobie od
januára 2022 do septembra 2022 bol vo výške 4.380,45 eur netto, 13. plat mu bol vyplatený v júni 2022
a 14. plat až po rozvode manželstva. Za celé rozhodné obdobie povinný poberal doplatok rodinných

prídavkov z L. v sume 369,- eur mesačne (minulý rok mu ich prestali vyplácať), býval sám v prenajatom
byte za 550,- eur mesačne, na výživu manželky s výnimkou úhrad za bývanie a spoločné nehnuteľnosti
nijako neprispieval, doposiaľ nebola predaná žiadna nehnuteľnosť v BSM. Čo sa týka výdavkov
povinného odkázala na podanie zo dňa 22.07.2024, ktoré doručila súdu na pojednávaní a v ktorom sú
vyčíslenéstým,žeostatnéosobnévýdavkypovinnéhosúštandardné(povinnýnemážiadnemimoriadne

výdavky vo vzťahu dovolenkám, oblečeniu a pod.). Namietla výšku niektorých navrhovateľkou tvrdených
mesačných výdavkov (napr. na zdravotnú starostlivosť), považuje ich za nadhodnotené a žiadala, aby
výšku výdavkov na zdravotnú starostlivosť a životné poistenie navrhovateľka preukázala relevantnými
listinnými dôkazmi, v nadväznosti na čo navrhovateľka umožnila súdu a právnej zástupkyni povinného
nahliadnuť do svojho internet bankingu, z ktorého vyplýva mesačná platba životného a úrazového

poistenia vo výške 235,54 eur mesačne. Má za to, že povinnému po uhradení všetkých platieb na
domácnosť, deti a spoločné nehnuteľnosti neostane rovnaký obnos peňazí ako navrhovateľke a preto s
podaným návrhom nesúhlasí v celom rozsahu a navrhuje ho zamietnuť.6.Napojednávaníprávnazástupkyňapovinnéhodoručilasúduvyjadreniepovinnéhozodňa22.07.2024,
v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov nadobudlo právoplatnosť dňa
02.11.2022, od decembra 2021, kedy navrhovateľka podala návrh na súd, povinný uhradil nasledovné

platby vo vzťahu k deťom a navrhovateľke: od decembra 2021 do augusta 2022 uhradil výživné na deti
- 6.300,- eur (700,- eur x 9 mesiacov), od septembra 2021 do novembra 2021 uhradil výživné na deti -
5.580,- eur (1.860,- eur x 3 mesiace; zrejme má byť správne uvedené od septembra 2022 do novembra
2022 - poznámka súdu), od decembra 2021 do septembra 2022 hradil manželke a deťom bývanie -
3.112,40 eur (od septembra 2022 tieto výdavky už neuhrádza), od decembra 2021 do novembra 2022

hradil hypotekárny úver na byt na Z. XX v Z. - 6.828,21 eur (cca 550,- eur mesačne), od decembra 2021
do septembra 2022 hradil náklady na ostatné nehnuteľnosti v BSM (byt v B., pozemok v X.) - 2.173,-
eur, od decembra 2021 do novembra 2022 hradil sporenie pre deti - 540,- eur, od septembra 2022 hradil
sporenie pre deti - 720,- eur, nad rámec výživného na maloleté deti uhradil na maloletú M. W. 1.167,- eur,
na maloletú F. W. 1.810,- eur a na maloletého Z. 804,- eur. Ďalej povinný uviedol, že býva v prenajatom
byte s tým, že platba nájomného bola v tom čase 550,- eur mesačne, jeho príjem od januára 2022 do

septembra 2022 bol v priemere 4.380,45 eur mesačne.

7. K podaniu boli priložené listinné dôkazy: výplatné pásky od januára 2022 do augusta 2022, výpisy z
bankového účtu o vykonaných platbách za obdobie od decembra 2021 do septembra 2022, zmluva o
krátkodobom nájme bytu zo dňa 22.06.2021, zmluva o prenájme bytu zo dňa 16.07.2022.

8. Vykonaným dokazovaním - výsluchom navrhovateľky a právneho zástupcu povinného, oboznámením
obsahu spisového materiálu v tejto veci, ako aj obsahu spisov týkajúcich sa účastníkov konania (sp. zn.
B5-22P 12/2022 a sp. zn. B5-22P 83/2021) súd zistil skutočný stav veci:

9. Rozsudkom č. k. B5-22P 12/2022-157 zo dňa 18.08.2022 tunajší súd rozhodol tak, že i) rozviedol
manželstvo účastníkov konania, ii) schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti W. - Z.,
nar. XX.XX.XXXX, M. W., nar. XX.XX.XXXX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva
rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok budú obaja rodičia, iii) otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Z. sumou

530,- eur mesačne, na výživu maloletej M. W. sumou 680,- eur mesačne a na výživu maloletej F. W.
sumou 650,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Uvedené
rozhodnutie vo výroku o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2022 a následne bolo
vo zvyšku potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP 47/2023-313 zo dňa 06.02.2024,
právoplatným dňa 05.03.2024.

10. Rozsudkom č. k. B5-22P 83/2021-221 zo dňa 18.08.2022, ktorý doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť (keďže proti nemu boli podané odvolania, o ktorých nebolo ku dňu vydania tohto
rozhodnutia právoplatne rozhodnuté), rozhodol tunajší súd o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva tak, že i) schválil rodičovskú dohodu, na

základe ktorej sa maloleté deti W. zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, ii) otcovi uložil povinnosť počnúc mesiacom december
2021 prispievať na výživu maloletého Z. sumou 530,- eur mesačne, na výživu maloletej M. W. sumou
680,- eur mesačne a na výživu maloletej F. W. sumou 650,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa
v mesiaci k rukám matky maloletých detí, iii) dlh na zročnom výživnom na maloletého Z. za obdobie

mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume 1.200,94 eur je otec povinný zaplatiť k rukám
matky maloletého v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, iv) dlh na zročnom výživnom na
maloletú M. W. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume 2.188,03 eur je
otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v) dlh na
zročnom výživnom na maloletú F. W. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej

sume 1.150,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, vi) návrh matky v časti tvorby úspor zamietol.

11. Účastníci konania boli manželmi až do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom nadobudol
právoplatnosť výrok súdneho rozhodnutia o rozvode ich manželstva, t. j. do 01.11.2022 a do toho

dňa medzi nimi existovala vzájomná zákonná vyživovacia povinnosť. Účastníci konania nežijú v
spoločnej domácnosti od apríla 2021, návrh na určenie výživného na manželku bol podaný na súd dňa
09.12.2021, teda rozhodné obdobie, za ktoré prichádza do úvahy rozhodovanie o návrhu na určenie
výživného na manželku, je od 09.12.2021 najneskôr do 01.11.2022 (deň predchádzajúci dňu, v ktoromnadobudol právoplatnosť výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania). Z navrhovateľkou
predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že navrhovateľka je zamestnaná ako U. na
M. v Z. s tým, že jej priemerný príjem za obdobie od decembra 2021 do októbra 2022 predstavoval

2.068 eur mesačne netto, od októbra 2021 poberala rodinné prídavky na tri maloleté deti pochádzajúce
z manželstva v sume 76,50 eur mesačne, od januára 2022 do apríla 2022 a v júni 2022 v sume
77,64 eur mesačne, pričom v máji 2022 jej boli vyplatené rodinné prídavky v sume 300,- eur a od
júla 2022 do decembra 2022 v sume 90,- eur mesačne, uplatňuje si daňový bonus, iný príjem zistený
nebol. Od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti v apríli 2021 navrhovateľka s maloletými deťmi

býva v byte (ktorý je v BSM) na adrese Z. XX, Z. a až doposiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o
všetky tri maloleté deti, manžel jej dobrovoľne prispieval na výživu troch maloletých detí sumou 700,-
eur mesačne od decembra 2021 do augusta 2022 (od apríla 2021 do decembra 2021 prispieval na
výživu maloletých detí každý mesiac finančným plnením v rôznych sumách), podieľal sa aj na iných
mimoriadnych/nepravidelných výdavkoch maloletých detí súvisiacich napr. s ich školskou dochádzkou,
mimoškolskými aktivitami, zdravotnou starostlivosťou a pod., hradil sporenie pre deti v sume 60,- eur

mesačne, ako aj výdavky na bývanie - hypotéku na byt, v ktorom býva navrhovateľka s deťmi (v sume
cca 500,- eur mesačne do mája 2022 a v sume cca 515,- eur mesačne od júna 2022), zálohové platby,
platby za energie, TV, internet a pod. (v sume cca 341,- eur mesačne do augusta 2022, od septembra
2022hradilužlenhypotekárnyúver),akoajnákladynaostatnédvevyššieuvedenénehnuteľnostivBSM
(v sume cca 147,- eur mesačne), od septembra 2022 povinný platí výživné na tri maloleté deti v súdom

určenej výške 1.860,- eur mesačne, na výživu manželky v rozhodnom období (odo dňa podania návrhu
na súd do právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva) neprispel žiadnym finančným plnením.

12. Z povinným predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že povinný je zamestnaný
ako N. v spoločnosti M. Q. D., pričom jeho priemerný príjem za obdobie od decembra 2021 do augusta

2022 predstavoval cca 4.380,- eur netto, za celé rozhodné obdobie poberal k jeho mzde aj dorovnanie
rodinných prídavkov z L. (štátna sociálna dávka) v sume cca 369,- eur mesačne (123,- eur mesačne na
1 maloleté dieťa), tvrdenia navrhovateľky o inom (vedľajšom) príjme povinného z výroby horolezeckých
úchytov neboli v konaní riadne preukázané, rovnako tak neboli preukázané ani tvrdenia navrhovateľky
o tom, že povinnému boli v r. 2022 vyplatené príslušným rakúskym štátnym orgánom mimoriadne

príspevky na deti v sume 1.500,- eur a 750,- eur a ani tvrdenia o príjme povinného pochádzajúcom z
prenájmu spoločnej nehnuteľnosti v B.. Od júla 2021 povinný býval v prenajatom 2-izbovom byte na
adreseZ.XXvZ.svýškounájomného580,-eurmesačneaod01.07.2022bývalvprenajatom2-izbovom
byte v L., W., s výškou nájomného 550,- eur mesačne.

13. Podľa § 71 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z
nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných

dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu
žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, založenej na tom, že muž a žena majú rovnaké
práva a rovnaké povinnosti, aby životná úroveň manželov v zásade bola rovnaká. Zo zásady rovnakej
životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, prostredníctvom

tohto inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného
charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Aj pre priznanie výživného od manžela platí
ustanovenie § 75 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Ustanovenia § 18 a § 19 zákona o rodine určujú práva a povinnosti manželov.Zásada solidarity nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napr.
v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti medzi
manželmi súd vychádza teda zo zásady, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Zo zásady

rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je
to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa týka
predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia, východiskom je rovnaká životná úroveň
manželov, pričom pojem " v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Pojem „v zásade“

rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej
oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, je potrebné vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z
osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa každého z manželov, zhodnotiť
namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje. Rozdielne potreby a
náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života, uvedená zásada
bude splnená, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné

potreby s prihliadnutím na tieto osobitosti. Rozsah vyživovacej povinnosti súd určuje tak, aby kultúrna a
hmotnáúroveňobochmanželovbolazásadnerovnaká,zisťujesakonkrétnamierapotriebdanápovahou
práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov. Súd musí poznať životnú úroveň
oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery,
výdavky. Súd prihliada aj na osobnú starostlivosť o domácnosť, na to či manželia žijú spolu, prípadne

aj na skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi.

17. Súd má v tomto prípade za preukázané, že majetkové pomery navrhovateľky a jej životná úroveň
sa z dôvodu odchodu manžela zo spoločnej domácnosti v apríli 2021 znížili do tej miery, že úroveň
manželov už nebola v zásade rovnaká. Od decembra 2021 do augusta 2022 manžel dobrovoľne

prispieval navrhovateľke na výživu 3 maloletých detí výživným vo výške 700,- eur mesačne, čo je
v porovnaní s výškou výživného 1.860,- eur mesačne na 3 maloleté deti, ktorú určil tunajší súd
(zatiaľ neprávoplatným) rozsudkom č. k. B5-22P 83/2021-221 zo dňa 18.08.2022 počnúc mesiacom
december 2021, nepostačujúce a to aj napriek tomu, že je nesporné, že manžel v danom období
znášal aj výdavky súvisiace s bývaním navrhovateľky a maloletých detí a finančne sa spolupodieľal

aj na iných nepravidelných/mimoriadnych výdavkoch na maloleté deti. Do času vydania uvedeného
súdneho rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností teda musela znášať
rozdiel medzi dobrovoľne plateným výživným na maloleté deti (v sume 700,- eur mesačne) a výživným,
ktoré bol otec maloletých detí povinný platiť v zmysle súdneho rozhodnutia (t.j. v úhrnnej výške 1.860,-
eur mesačne od decembra 2021), navrhovateľka zo svojho príjmu (ktorý je v porovnaní s príjmom

povinného nižší) a zároveň popritom musela navrhovateľka financovať aj vlastné potreby. Priemerný
mesačný príjem povinného zo zamestnania (vrátane rodinných prídavkov z L.) bol v rozhodnom období
od decembra 2021 do novembra 2022 dvakrát vyšší v porovnaní s priemerným mesačným príjmom
navrhovateľky v rozhodnom období, ktorá navyše sama zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a
tri maloleté deti, na čo súd musí prihliadnuť a pri rozhodovaní zohľadniť. Je nesporné, že povinný v

dôsledku svojho vyššieho príjmu mal aj vyššie výdavky (ktoré vynakladal najmä na vlastné bývanie,
ako aj na zabezpečenie bývania pre navrhovateľku a deti a na chod všetkých nehnuteľností v BSM),
avšak na výživu navrhovateľky (v tom čase ešte stále manželky) sa povinný v rozhodnom období nijako
finančne nepodieľal, t.j. neplnil vzájomnú zákonnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, v dôsledku
čoho došlo na strane navrhovateľky k zníženiu jej životnej úrovne.

18. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa § 71 zákona o rodine je založená na zásade
vzájomnosti. Predpokladmi pre vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi je právna existencia
manželstva, v prípade existencie bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnom rozsahu skutočnosť,
že manželia spolu nehospodária, životná úroveň manželov nie je rovnaká a súlad s dobrými mravmi.

Zásadadobrýchmravovjekorektívom,ktorýmôžespôsobiť,ženapriekvšeobecnejpožiadavkerovnakej
životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to
odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti musí súd obligatórne prihliadať

aj na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré
spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s § 71 zákona o rodine
ide o širokú definíciu, pričom podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon
starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rastdetí, preto zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny
ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela a až po jeho posúdení možno porovnávať
životnú úroveň manželov.

19. Pri porovnávaní zárobkových možností a schopností účastníkov konania súd vychádzal zo zistených
majetkových pomerov oboch účastníkov konania tak, ako sú špecifikované vyššie v odôvodnení tohto
rozsudku. Na základe takto zistených príjmových a majetkových pomerov navrhovateľky a povinného
v období odo dňa podania návrhu na súd do právoplatnosti výroku súdneho rozhodnutia o rozvode

manželstva dospel súd k záveru, že sú dané dôvody na určenie výživného na manželku (navrhovateľku)
v danom období a toto určil v sume 300,- eur mesačne, nezistiac rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 75 ods. 2 zákona o rodine, majúc za to, že bolo v možnostiach povinného prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 300,- eur mesačne tak, aby sa tým zabezpečila v zásade rovnaká životná
úroveň oboch manželov podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine. Takto ustálená výška výživného podľa
názoru súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu, korešponduje kritériám uvedeným v zákone o

rodine, je primeraná preukázaným odôvodneným potrebám oprávnenej/navrhovateľky vyplývajúcim z
jej veku a zdravotného stavu (bez trvalo zvýšených výdavkov spojených s nepriaznivým zdravotným
stavom) a zodpovedá aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom na strane povinného.
Návrh povinného na doplnenie dokazovania spočívajúci v predložení listinných dôkazov preukazujúcich
výdavky navrhovateľky na zdravotnú starostlivosť súd zamietol ako nadbytočný, nemajúci zásadný

význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj s poukazom na hospodárnosť konania.

20. Uložením povinnosti prispievať na výživu oprávnenej od 09.12.2021 do 31.10.2022 vznikol
povinnému dlh na zročnom výživnom v sume 3.222,58 eur (300,- eur : 31 dní = 9,67 eur x 23 dní =
222,58 eur - pomerná časť výživného za mesiac december 2021 + výživné od januára 2022 do októbra

2022 v sume 3.000,- eur). S ohľadom na výšku zročného výživného súd umožnil povinnému uhradiť dlh
na zročnom výživnom v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 232 ods. 3 CSP.

21. V prevyšujúcej časti súd návrh na určenie výživného zamietol ako nedôvodný, nemajúci oporu vo
vykonanom dokazovaní.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený
nárok na náhradu trov konania, pričom súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto
základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, nezistiac žiadne osobitné okolnosti, ustanovené
ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v

konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti
prípadu) a vzhľadom na výsledok konania by ani nebolo spravodlivé, aby niektorému z účastníkov súd
nárok na náhradu trov konania priznal.

23. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6
Cdo/145/2011).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava
II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje ae) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok/ a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.