Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623200635
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5623200635.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4C/10/2023

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobkýň: 1./
A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, C., 2./ D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX/X, F. G. a 3./ B. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, C., právne zastúpené: JUDr. Ing.
Marcela Martinkovičová, advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie sv. Egídia 95, Poprad,
IČO: 50 672 720, proti žalovaným: 1./ F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX, A., právne
zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie sv. Egídia
11/6, Poprad, IČO: 42 421 152 a 2./ I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, právne zastúpený

Advokátska kancelária JUDr. Adelaide Emilia KUHN, so sídlom Hlavné námestie 36, Kežmarok, IČO:
53 774 108, o určenie, že poručitelia boli v čase smrti vlastníkmi nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

4C/10/2023

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaným 1./ a 2./ sa voči žalobkyniam p r i z n á v a plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

4C/10/2023

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 03. 03. 2023 sa žalobkyne 1./ až 3./ domáhali určenia, že
poručiteľ B. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa 10. 08. 1995 bol v deň svojej smrti výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor

pre okres Liptovský Mikuláš, obec A., katastrálne územie A. evidovaných na LV č. XXXX, a to pozemku
parcely registra „E“ parcela č. 2442, orná pôda o výmere 891 m2. Žalobkyne žalobu odôvodnili tým,
že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a to žalovaný 1./ v spoluvlastníckom
podiele 1/3, a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 2/3. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaného
1./ je Kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V 3478/2017 dňa 28. 08. 2017 a žalovaného 2./
Uznesenie o dedičstve sp. zn. 5D/920/2019 zo dňa 29. 04. 2020. Žalobkyne 1./ až 3./ sú v zmysle
Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D/543/02, D/not/151/02 zo dňa 10. 09. 2002 zákonnými dedičkami

po otcovi B. H. zomrelom 10. 08. 1995, pričom okrem žalobkýň boli zákonnými dedičmi manželka
poručiteľaD.H.asynB.H..Manželkaporučiteľaamatkažalobkýňzomreladňa25.12.2011adedičkami
po nej sa stali žalobkyne spolu s ich teraz nebohým bratom. Po smrti brata sa žalobkyne v zmysle
Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/839/2012 zo dňa 25. 02. 2013 stali právoplatnými dedičkami.Predmetom vyššie uvedených dedičských konaní nikdy nebola sporná nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza
vedľa nehnuteľností, ktorej sú žalobkyne podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1/3 v pomere
k celku, zapísanej na LV č. XXXX, a to rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele

registra „C“ č. 746, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 538 m2 a podielovými spoluvlastníčkami
každá v podiele 7/24 v pomere k celku nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti na LV č.
XXXX, k. ú. A., a to pozemku parcely registra „E“ č. 2441/3, orná pôda o výmere 1594 m2. Parcela
registra „C“ č. 746 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 538 m2 nie je zapísaná na LV a právny
vzťah k nej je evidovaný a prislúcha parcele registra „E“ č. 2441/3, orná pôda o výmere 1594 m2.

Žalobkyne tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/1669/95, sp. zn.
2D/317/2011 a sp. zn. 6D/839/2012. Žalobkyne majú za to, že zápis vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti v prospech žalovaných je nesprávny. Právni
predchodcovia žalobkýň B. H. a jeho manželka D. na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 09. 06.
1960odB.H.(J.)ženatéhosJ.H.nadobudlipôvodnýstavebnýpozemokparcelač.2442roľaPastierské
984 m2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. A.. Okresný národný výbor – odbor výstavby

v Liptovskom Mikuláš dňa 27. 05. 1964 vydal rozhodnutie č. 1409/332/64, ktorým schválil prevod medzi
vyššie uvedenými účastníkmi a privolil prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. A. a predmetné
rozhodnutie bolo posielané Štátnemu notárstvu v Liptovskom Mikuláši. Na liste vlastníctva č. XXXX
sú však ako spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti evidovaní žalovaný 2./, ako vlastník spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/3 v pomere k celku a B. H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 v pomere k

celku. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1./ bolo Osvedčenie o dedičstve sp.
zn. D 169/98. B. H., nar. XX. XX. XXXX nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 v pomere k
celku na základe rozhodnutia sp. zn. D/543/87 a ďalší spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 v pomere
k celku na základe uznesenia o dedičstve č. k. 6D/916/2013-28 zo dňa 10. 07. 2014. Z dôvodu toho,
že zmluvné strany Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 09. 06. 1960 nezabezpečili vklad vlastníckeho práva,

ostali na príslušnom LV evidovaní pôvodní vlastníci. Po pôvodných vlastníkoch B. H. (J.) ženatého s
J. H. zdedili sporné nehnuteľnosti ich dedičia. Dotknuté nehnuteľnosti pozemok registra „E“ parc. č.
2442, orná pôda o výmere 891 m2 spolu s nehnuteľnosťami, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú
žalobkyne, boli od nepamäti vo vlastníctve a užívaní aj právnych predchodcov žalobkýň, už od nepamäti
tieto nehnuteľnosti užívali a obhospodarovali právni predchodcovia žalobkýň. Sporná nehnuteľnosť

navyše nesusedí so žiadnymi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných, ale nachádza sa hneď vedľa
parcely registra ,,C“ parc. č. 746, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 538 m2, na ktorej je postavený
rodinný dom žalobkýň so súp. č. XXX. Výzvou na vrátenie nehnuteľností zo dňa 08. 11. 2022 žalobkyňa
1./ vyzvala žalovaných, aby sa v lehote do 14 dní odo dňa jej doručenia vyjadrili k predloženému
návrhu na vydanie sporných nehnuteľností. Žalovaný 1./ prostredníctvom e-mailu zo dňa 18. 11. 2022

predložil kúpnu zmluvu medzi žalovaným 1./ a jeho právnym predchodcom p. I. H., predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 v pomere k celku. Žalovaný 2./ na predmetnú výzvu
žiadnym spôsobom nereagoval. Naliehavý právny záujem žalobkyne odôvodňujú tým, že predmetnú
nehnuteľnosť žalobkyne, ako aj ich právni predchodcovia nerušene a dobromyseľne užívajú už od roku
1960, avšak v súčasnosti formálne nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, ako aj tým, že v dôsledku

nezabezpečenia vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam boli ukrátené na svojich právach
a majetku a touto žalobou sa odstráni stav právnej neistoty, ktorý u účastníkov momentálne existuje.

2. Žalovaný 1./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 11. 04. 2023 (č.
l. 81 spisu) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný 1./ sa ako záujemca o kúpu

pozemku parcely registra „E“ parc. č. 2442 pred podpisom kúpnej zmluvy dňa 23. 08. 2017 oboznámil
s údajmi v katastri nehnuteľnosti, pričom v súlade s údajmi poskytnutými predávajúcim bol v časti B
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu I. H. – žalovaný 2./. Hodnovernosti zápisu vlastníckeho práva
žalovaného 2./ okrem samotného zápisu v čase predaja spoluvlastníckeho podielu nasvedčovalo aj
obdobie, v rámci ktorého bolo na základe titulu - Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/169/1998, Z 3578/01-

PVZ 42/02 predávajúci ako spoluvlastník na LV č. XXXX od 14. 12. 2001 do momentu predaja evidovaný,
t. j. ku dňu podpisu kúpnej zmluvy 5731 kalendárnych dní, čo predstavuje viac ako 15 rokov. Keďže
v časti C – Ťarchy sa nenachádzala žiadna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, je zrejmé,
že za 15 rokov, počas ktorých žalovaný 2./ ako predávajúci predmetný spoluvlastnícky podiel vlastnil,
toto jeho vlastnícke právo nikto nespochybňoval. Žalovaný 2./ bol s ohľadom na všetky okolnosti držby

dobromyseľný a rovnako dobromyseľne nadobudol spoluvlastnícky podiel aj žalovaný 1./. Aj v prípade,
ak by bol právny titul žalobkýň legitímny, bol by žalovaný 2./ dobromyseľným držiteľom predmetného
spoluvlastníckeho podielu po dobu dlhšiu ako 10 rokov, ktorá doba predstavuje zákonnú podmienku
pre originárne nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V zmysle § 134 ods. 3 Občianskehozákonníka do uvedenej doby by sa pre prípadné potreby žalovaného 1./ započítavala aj doba, po
ktorú mal predmetný podiel v držbe žalovaný 2./, čo však nebolo potrebné, pretože žalovaný 1./
nadobúdal spoluvlastnícky podiel kúpou od jeho vlastníka, ktorý bol s poukazom na vyššie uvedené

dôvody nepochybne v čase predaja žalovaný 2./. Žalobkyne ani ich právni predchodcovia sa o uvedené
vlastníctvo k predmetnej parcele nezaujímali. Je zrejmé, že žalobkyne uplatňujú nárok zo zmluvy z roku
1960 v roku 2023, nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože ním právnu
istotu neodstraňujú, ale naopak, takúto 63 ročnú istotu vlastníckych práv svojím konaním narušujú.
Samé žalobkyne v podanej žalobe potvrdili, že Kúpna zmluva zo dňa 09. 06. 1960 nebola zapísaná

v pozemkovej knihe a uvedená skutočnosť znamená, že právny predchodca žalovaného 1./ - žalovaný
2./ nemal v rámci dedičského konania dôvod mať pochybnosti o vlastníckom práve svojho poručiteľa
k tejto nehnuteľnosti. S poukazom na nález Ústavného súdu SR I. ÚS/549/2015 má vyššie riziko niesť
nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.

3. Žalovaný 2./ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 08. 04.
2023 (č. l. 99 spisu) žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z LV č. XXXX je zrejmé, že nehnuteľnosť
je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 2./ a žalovaného 1./. Žalovaný 2./ nadobudol žalovanú
nehnuteľnosť na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/169/98, D/not/40/1998 po svojej matke -

poručiteľke J. H., K. H., zomr. XX. XX. XXXX, pretože bola notárom ako súdnym komisárom v dedičskej
veci na základe listinných dôkazov zahrnutá do súpisu aktív majetku. Ustupujúcej spoludedičke žalovaný
2./ vyplatil na podiel z poľnohospodárskych nehnuteľností a urbáru sumu 29.669,- Sk, odmenu notárovi
vo výške 6.120,- Sk. Na základe tejto skutočnosti sa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetného
pozemku. Žalovaný 2./ od roku 2001, kedy osvedčenie nadobudlo právoplatnosť, už 22 rokov je

dobromyseľným vlastníkom pozemku parcele registra „E“ parc. č. 2442, orná pôda o výmere 891 m2,
ako to vyplýva z LV č. XXXX. Od tohto momentu bol v dobrej viere, že pozemok je jeho vlastníctvom.
Dobrá viera u žalovaného 2./ trvá doteraz. Žalovaný 2./ nadobudol nehnuteľnosť poctivo, je presvedčený
o svojom vlastníckom práve a nakladá s ňou od roku 2001 ako vlastník dobromyseľne a nerušene.
S poukazom na vyššie uvedené fakty zastávajú názor, že v danom prípade uplynula navyše aj 10 ročná

lehota na vydržanie nehnuteľnosti. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou
oprávnenou a neoprávnenou je dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku
dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Okolnosťami, ktoré môžu
svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia

práva,tedatzv.uchopeniasadržby.Žalovaný2./nadobudolnehnuteľnosťakodedičstvoposvojejmatke,
nemal dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľnosti.
Žalovaný 2./ ako dobromyseľný vlastník nehnuteľnosti s ňou takto nakladal, keď 1/3-inu nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou previedol ešte v roku 2017 na žalovaného 1./. Osvedčenie o dedičstve po neb. B.
H., zomr. XX. XX. XXXX, teda otcovi žalobkýň, bolo vydané dňa 10. 09. 2002. Žalovaná parcela č.

2442 nebola zahrnutá do súpisu aktív dedičstva. Žalobkyne si tejto skutočnosti museli byť vedomé už
v tom čase, nakoľko samé v žalobe tvrdia, že sa „nachádza hneď vedľa parcely registra „C“ parc. č.
746, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 538 m2, na ktorej je postavený rodinný dom žalobkýň so
súpisným číslom XXX“. Pretože žalobkyne museli vedieť, že nie sú zapísané ako vlastníčky na LV č.
XXXX, prečo túto skutočnosť neriešili hneď, ale čakali 21 rokov? Zároveň dávajú do pozornosti princíp

„vigilantibus iura sripta sunt“.

4. Pretože právny zástupkyňa žalobkýň 1./ - 3./ nevyužila svoje procesné právo na podanie repliky podľa
§ 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vo veci bolo nariadené pojednávanie.

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/10/2023-146 zo dňa 10. 10. 2023 pripustil zmenu
žaloby tak, že súd určuje, že nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres Liptovský Mikuláš, obec Važec, k. ú. A. evidované na LV č. XXXX,
a to pozemok parcele registra „E“ parc. č. 2442, orná pôda o výmere 891 m2, patrí do dedičstva po neb.
poručiteľoch B. H., K. H., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom A. XXX, zomr. XX. XX. XXXX a D. H.,

K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, zomr. XX. XX. XXXX.
6. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní trvala na podanej žalobe tak, ako jej zmenu pripustil
súd. Uviedla, že je potrebné posudzovať otázku vlastníckeho práva v čase smrti oboch poručiteľov,
nasledujúce skutočnosti nie sú právne významné. Zo strany klientov jej bolo vysvetlené, že sa dozvedelio tom, že im predmetná nehnuteľnosť nepatrí, počas dedičského konania po B. H. – ich otcovi. Následne
boli jednania so žalovaným 2./, ktorý im sľúbil, že to vyrieši. V roku 2017 zistili, že na LV je zapísaný B.
H. - nesvojprávny a jeho opatrovníkom bol I. H., ktorý potom tú nehnuteľnosť nadobudol.

7. Právny zástupca žalovaného 1./ uviedol, že právni predchodcovia žalobcov vedeli o tom, že ich
vlastnícke právo nebolo nikdy zavkladované. Pokiaľ sa žalobkyne o týchto skutočnostiach dozvedeli
od roku 1995, nekonali ako dbalí vlastníci. Žalovaný 1./ predmetnú nehnuteľnosť vo veľkosti svojho
spoluvlastníckeho podielu užíva, kosí, zvyšok parcely užíva žalovaný 2./.

8. Právna zástupkyňa žalovaného 2./ uviedla, že žalobu považujú za neopodstatnenú, zmätočnú.
Žalovaný2./odvodzujesvojevlastníckeprávoodsvojichprávnychpredchodcov,spoluvlastníckepodiely
dedil, správal sa ako vlastník, následne spoluvlastnícky podiel prevádzal. Majú za to, že tu uplynula
desaťročná vydržacia lehota.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, s obsahom
pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/1342/2010, sp. zn. 4D 424/2012 a sp.
zn. 6D/916/2013 a s obsahom spisového materiálu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor sp. zn. V 3478/2017 a Z 3578/2001.

10. Zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko čo v konaní vyšlo
najavo súd zistil tento skutkový a právny stav.

11. Z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres Liptovský
Mikuláš, obec a katastrálne územie A. mal súd preukázané, že vlastníkom parcely registra „E“ č.

2442 – orná pôda o výmere 891 m2 je žalovaný 1./ v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina a žalovaný
2./ v spoluvlastníckom podiele 2/3-ina. Žalovaný 1./ predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol od
žalovaného 2./ Kúpnou zmluvou zo dňa 23. 08. 2017, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pod V 3478/2017 dňa 28. 08. 2017. Žalovaný 2./ spoluvlastnícky
podiel 1/3-ina nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 169/1998, D/not 40/1998 po svojej

matke - poručiteľke J. H. K. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a 2/3-iny nadobudol po neb.
B. H., nar. XX. XX. XXXX na základe uznesenia o dedičstve sp. zn. 5D/920/2019 zo dňa 29. 04. 2020.
Nebohý B. H. spoluvlastnícky podiel 1/3-ina na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol rozhodnutím
o dedičstve č. k. D 543/87-20 zo dňa 28. 04. 1987 a 1/3-inu na základe uznesenia o dedičstve Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6D/916/2013-28, D/not 4/2014 zo dňa 10. 07. 2014. Z kúpnopredajnej

zmluvy zo dňa 09. 06. 1960 mal súd preukázané, že predávajúci B. H. J., ženatý s J. H. odpredali
právnym predchodcom žalobkýň B. H. a D. H., K. L. stavebný pozemok zapísaný vo vložke č. 390,
parcela č. 2442 za kúpnu cenu 2.000 Kčs – roľa Pastierské o výmere 984 m2. Rozhodnutím Okresného
národného výboru, odbor výstavby v Liptovskom Mikuláši zo dňa 27. 05. 1964 príslušný orgán privolil
k prevodu predmetných nehnuteľností na B. H. s manželkou D., K. L.. Listom zo dňa 05. 06. 1964 právni

predchodcovia žalobkýň požiadali Okresný súd Liptovský Mikuláš, pozemnoknižné oddelenie o vklad
vlastníckeho práva. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k vkladu vlastníckeho práva nedošlo.
Z dedičských rozhodnutí predložených zo strany žalobkýň mal súd preukázané, že tieto sú právne
nástupkyne po B. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a D. H., K. L., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX. Pôvodné dedičské konanie po neb. B. H. sa viedlo pod sp. zn. D 1669/1995, náhradné

dedičské konanie pod sp. zn. 7D 543/2002, dedičské konanie po neb. matke žalobkýň sa viedlo na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn.2D 317/2011 a nebohom bratovi žalobkýň B. H., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6D/839/2012.

12. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

13. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.15. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

16. Podanou žalobou sa žalobkyne domáhali určenia, že ich právni predchodcovia -otec B. H. a matka
D. H., K. L. boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že
už takto formulovaný žalobný návrh – petit je zmätočný. Bolo preukázané, že otec B. H. predumrel svoju

manželku D. H.. Inak povedané, ak žalobkyne skutkovo tvrdili, že predmetná nehnuteľnosť patrila do
bezpodielového spoluvlastníctva ich rodičov, vyhovením žaloby v časti čo do určenia, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po nebohom otcovi B. H., by bola predmetná nehnuteľnosť predmetom dedičstva po
ňom a zároveň predmetom vyporiadania zaniknutého BSM. Pretože súd nemôže nahrádzať dedičské
rozhodnutie, nemôže prejudikovať aký konkrétny podiel by pripadol jeho manželke D., ktorý by bol
následne po jej smrti predmetom dedičského konania po nej.

17. Napriek takto formulovanému petitu je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia NS ČR sp. zn.
22Cdo/97/2005 z 30. 08. 2005, dedič sa môže domáhať určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti
vlastníkom veci. Aj keď je vec, ktorej sa toto určenie týka, prejednaná v dedičstve, neznamená to, že
dedič je aj naďalej vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa mohlo totiž dôjsť k právnej skutočnosti, ktorá

mala za následok vznik vlastníckeho práva inej osoby (napr. v dôsledku vydržania).

18. Právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010, v zmysle ktorého navrhované
určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi sa vzťahuje k okamihu jeho smrti a okolnosti,
ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu, bol podľa názoru súdu

prekonaný nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/151/2016 zo dňa 03. 05. 2017. Ako
vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, v prípade, ak by súd žalobe o určenie, že právny predchodca
žalobcu bol ku dňu svojej smrti vlastníkom označených nehnuteľností vyhovel, toto nepredstavuje
„konečnú stanicu“ v spore o vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže tieto následne by
mali byť prejednané v dedičskom konaní. Ústavný súd konštatoval, že takéto úvahy okrem zjavného

predlžovania stavu právnej neistoty sťažovateľov, ako aj právnych nástupcov poručiteľa, ktoré sú
spojené s „rozmnožovaním sporov“, nekorešpondujú s princípmi materiálneho právneho štátu, v ktorom
je ústavnou právomocou a zároveň povinnosťou súdov občianskoprávne spory rozhodovať a nie
presúvať ich rozhodnutie na ďalšie eventuálne spory. Ústavný súd preto nevidel žiaden rozumný
dôvod, prečo by otázka dobrej viery sťažovateľov, ktorí tvrdia, že nadobudli predmetné nehnuteľnosti

dobromyseľne, nemohla (nemala) skúmať v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi.

19. Súd sa preto zaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti žalovanými.

20. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege. Predpokladom
vzniku vlastníckeho práva vydržaním je existencia spôsobilého predmetu vydržania, držba musí
byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť
fyzická, právnická osoba, prípadne štát. Výsledkom splnenia všetkých týchto predpokladov vydržania
je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom okamihom uplynutia vydržacej doby. Vydržanie

predpokladá oprávnenosť držby, v ktorom ide o presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru
existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu), teda okolnosti
svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo
vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi tieto

práva patria. Skutočnosť, či je držiteľ veci dobromyseľný alebo nedobromyseľný, je potrebné hodnotiť
objektívnenielenzosubjektívnehohľadiska,tedazhľadiskaosobnéhopresvedčeniasamotnéhodržiteľa
veci. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho
titulu (predstieraného alebo neplatného). Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo
dokázať, ale možno o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav prejavuje navonok.

21. V spore bolo preukázané, že žalovaný 2./ nadobudol spornú nehnuteľnosť postupne od roku 1998
dedenímposvojichprávnychpredchodcoch–matkeJ.H.aujoviB.H.(nesvojprávny),ktoríichnadobudli
dedením po otcovi B. H., zomrelom 17. 03. 1987. Následne v roku 2017 spoluvlastnícky podiel o veľkosti1/3-inažalovaný2./kúpnouzmluvoupreviedolnažalovaného1./.Žalobkynenepopreliskutkovétvrdenia
žalovaných ohľadom užívania spornej nehnuteľnosti žalovanými prezentované na pojednávaní.

22. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť, teda povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť tvrdiť
podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označujú ako povinnosť substancovane tvrdiť,
resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia, t. j. také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je možné k nemu vykonať dokazovanie.

23. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132
ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zistené z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je

ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca.

24. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. Z ust. § 151 CSP tak vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné

bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany a na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité
kvalitatívne nároky. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky, ako pre
predkladanie skutkových tvrdení. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení
musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany,
nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

25. V súdenom prípade žalovaní uniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení
o vydržaní sporného pozemku, preukázali spôsobilý predmet vydržania (nehnuteľnosť), oprávnenosť
a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej desať ročnej doby, do plynutia ktorej si započítali
vydržaciu dobu svojich právnych predchodcov a svoju dobromyseľnosť preukázanú dedičskými

rozhodnutiami. Súd naviac dáva do pozornosti, že skutkové tvrdenia žalovaných o nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním žalobkyne účinne nepopreli (pozri bod 24. odôvodnenia tohto rozsudku).

26. Už len okrajom súd uvádza, že žalobkyne síce skutkovo odvodzovali údajné vlastnícke právo ich
právnychpredchodcovodkúpnejzmluvy,ktorejregistrácianaštátnomnotárstvevroku1964neprebehla,

skutkovo však netvrdili kedy, kto a po akú dlhú dobu sa mal ujať držby pozemku. Naviac, od 01. 04. 1964
do 31. 03. 1983 k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním ani nemohlo dôjsť a žalobkyne už v roku 1995,
po smrti svojho otca, museli mať vedomosť, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského
konania po ňom. Žalobu na súd podali až v roku 2023, teda po vydržaní sporného pozemku žalovanými.
Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí mali plný úspech vo
veci, priznal voči žalobkyniam plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2
CSP.

Poučenie:

4C/10/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.