Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123204093
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123204093.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: Pokoj v duši, n.o. so sídlom Kuzmányho 903/3, 017 01 Považská Bystrica, IČO
45 732 264, právne zastúpeného: ARIES LEGAL s.r.o. so sídlom
Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 54 726 417 proti žalovanému: Mesto

Považská Bystrica so sídlom Centrum 2/3, 017 01 Považská Bystrica, IČO 00 317 667, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
29. júna 2023 č. k. 83C/1/2023-631, v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 12. decembra 2023 č.
k. 83C/1/2023-715, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29. júna 2023 č. k.
83C/1/2023-631 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.

II. Odvolací súd p o t v r d z u j e doplňujúce uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. decembra 2023
č. k. 83C/1/2023-715 v napadnutom výroku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. uložil žalovanému, aby uhrádzal žalobcovi
každý mesiac sumu 5.172,24 Eur mesačne, vždy najneskôr k poslednému dňu v mesiaci, a to odo dňa
doručenia tohto uznesenia. Výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol

a výrokom III. určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo
veci samej vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/1006/2023.

1.2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným
návrhom domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému uhrádzať žalobcovi každú
mesačnú splátku úhrady finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej

služby odkázaným osobám, ktoré majú trvalý pobyt v obci žalovaného a sú v sociálnej starostlivosti
žalobcu vo výške 13.468,46 Eur mesačne, vždy najneskôr
k poslednému dňu v mesiaci, a to odo dňa doručenia tohto rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Žalobca žiadal aj náhradu trov konania.

1.3. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je neziskovou organizáciou, zriadenou podľa zákona č.

213/1997 Z.z., pričom poskytuje všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme v zariadení,
ktorým je Zariadenie seniorov KATKA a službu neposkytuje s cieľom dosiahnutia zisku. Pri výkonetejto služby je odkázaný na financovanie podľa zákona číslo 448/2008 Z.z. o sociálnych službách,
ktorý ukladá obciam v závislosti od sociálnej služby, financovať neverejných poskytovateľov sociálnych
služieb. Žalovaným je obec, ktorá je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku
na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov aj spolu
s identifikáciou fyzických osôb, ktorým poskytuje sociálnu službu. Žalobca svoj nárok odôvodňoval
ustanoveniami § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s § 75 ods. 5, § 78 ods. 1,

§ 68 ods. 5, § 77 ods. 1, 2 ZSS. Mesto Považská Bystrica zverejnilo, že v roku 2022 priemerné bežné
výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby boli 1.285,61 Eur, priemerné
skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby boli
371,84 Eur a priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku MPSVaR SR boli 602 Eur. Rozdiel
určený podľa § 77 ods. 1 a 2 ZSS (1.285,61 Eur - 371,84 Eur - 602 Eur) predstavuje sumu 311,77 Eur, čo
predstavuje výšku finančného príspevku obce /za mesiac/ za jedného klienta. Žalobca a klienti žalobcu

požiadali
o poskytnutie finančného príspevku a uzavretie zmluvy, žalovaný tak dobrovoľne neurobil
a to aj napriek tomu, že si uplatnil výšku finančného príspevku podľa zverejnenia výšky finančného
príspevku. Žalovaný bol vyzvaný na splnenie si povinnosti spolu s návrhom zmluvy o zabezpečení
sociálnej služby pre klientov v celkovom počte 81 osôb. Žalobca mal za to, že vznik jeho nároku nie

je viazaný na samotné uzavretie zmluvy. Žalovaný si je vedomý svojej povinnosti v zmysle zákona,
svoje povinnosti si však neplní, zmluvu so žalobcom neuzavrel, keď z obsahu korešpondencie vyplýva,
že žalobca namieta výlučne výšku finančného príspevku. Z uvedeného postoja žalovaného žalobca
vyvodil, že právny základ uplatneného nároku nie je sporným. V ďalšom zdôraznil, že bez finančných
prostriedkov žalovaného je objektívne ohrozené nielen prevádzkovanie zariadenia

a poskytovanie sociálnej služby odkázaným osobám v požadovanej kvalite, ale sú ohrozené aj pracovné
pozície a mzdy zamestnancov. Konanie žalovaného bezprostredne a priamo ohrozuje ďalšiu sociálnu
činnosť žalobcu a preto je potrebné poskytnúť predbežnú a dočasnú ochranu žalobcovi vo forme
nariadenia neodkladného opatrenia, keďže iba v dôsledku autoritatívneho zásahu súdu, môže byť
aktuálny stav dočasne upravený tak, aby nebola ohrozená sociálna činnosť žalobcu, štandard kvality

poskytovaných sociálnych služieb
a finančné podmienky na prevádzkovanie zariadenia. Uložením požadovanej povinnosti možno
objektívnedosiahnuťdočasnúochranusociálneaspoločenskyprospešnejčinnostižalobcuvykonávanej
vo verejnom záujme.

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 325 ods. 1, 2 CSP a § 75 ods. 1 písm.
a) bod 2 zákona č. 448/2008 Z.z.

1.5. Po preskúmaní obsahu spisu súd prvej inštancie uzavrel, že z citovaných ustanovení vyplýva, že
účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán v prípade, ak je taká úprava

potrebná. Takáto bezodkladná úprava je v zásade potrebná vtedy, ak je medzi stranami nejaký právny
vzťahanárokuztohtoprávnehovzťahuhrozíbezprostrednáujma.Existencianárokuaujmysícenemusí
byť preukázaná, musí však byť aspoň osvedčená.

1.6. Pokiaľ ide o hrozbu bezprostrednej ujmy, v konaní bolo osvedčené, že financovanie žalovaného

predpokladá, že tento bude mať príjmy z troch rôznych zdrojov - jednak z úhrad od klientov, jednak
zo štátnej dotácie a jednak z dotácie od obce, resp. mesta. Je zrejmé, že ak „vypadne“ jeden z týchto
zdrojov financovania (ako je tomu aj v súdenej veci, keď práve mesto dotáciu žalobcovi neposkytuje),
je ohrozená prevádzka celého zariadenia žalobcu.
V súvislosti s hrozbou ujmy súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že keďže predmetom činnosti žalobcu

je poskytovanie ubytovania, stravovania a ďalších služieb takým osobám, ktoré v dôsledku vyššieho
veku a rôznych ochorení už nezvládajú vykonávať ani len základné činnosti (napr. pripraviť si jedlo,
v správnom čase užiť správny liek, prejsť na WC atď.), prípadné obmedzenie prevádzky zariadenia
žalobcu by malo negatívny vplyv nielen na kvalitu života, ale priam na zdravotný stav desiatok ľudí.

1.7. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia však nestačí iba to,
aby žalobca osvedčil, že hrozí bezprostredná ujma, ale je nutné, aby žalobca osvedčil aj to, že medzi
ním a žalovaným existuje právny vzťah - konkrétne taký právny vzťah, na základe ktorého je žalovaný
povinný platiť žalobcovi určitú peňažnú sumu. V tomto smere bolo v konaní osvedčené, že žalovanýprávnu povinnosť poskytovať príspevok žalobcovi skutočne má (viď § 75 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.
z.). Pokiaľ § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z. predpokladá, že tento príspevok sa má poskytovať
na základe písomnej zmluvy medzi mestom a poskytovateľom, súd prvej inštancie prihliadol na to, že

Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 5Cob 46/2017 vyslovil názor, že účelom tohto ustanovenia nie
je to, aby sa obec mohla vyhýbať plneniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona; vzhľadom na tento názor
konajúci súd považoval existenciu nároku žalobcu na finančný príspevok za osvedčenú aj bez toho, že
by súdu bola predložená zmluva medzi mestom a žalobcom.

1.8. Pokiaľ ide o osvedčenie výšky nároku, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca
v konaní osvedčil s prihliadnutím na § 77 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z., nárok vo výške 74,96 Eur/
osobu mesačne (1.014,47 Eur mínus 554,76 Eur mínus 384,75 Eur), ktorých počet osôb ustálil na 69.
Vzhľadom na osvedčenie nároku vo výške 74,96 Eur/osobu a tiež vzhľadom na osvedčenie počtu osôb
(69), súd prvej inštancie žalovanému uložil, aby žalobcovi platil sumu 5.172,24 Eur - a to každý mesiac.

1.9. Súd prvej inštancie v zmysle § 330 ods. 1 CSP určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať len
do právoplatného skončenia konania vo veci samej (viď tiež § 330 ods. 1 CSP).

1.10. Dopĺňacím uznesením zo dňa 12. decembra 2023 č. k. 83C/1/2023-715 žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie na pokyn odvolacieho súdu doplnil uznesenie č. k.

83C/1/2023-631, keď pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal
z toho, že keďže žalobca si uplatňoval sumu 13.468,46 Eur/mesačne a keďže tento bol úspešný iba vo
výške 5.172,24 Eur/mesačne, pomer úspechu a neúspechu bol 38,40 %
ku 61,60 %. V konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorý by tak mal v zmysle § 255 ods. 2 CSP právo na
náhradu trov - a to v rozsahu 23,20 %. Pretože však žalovanému v konaní na súde prvej inštancie žiadne

trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. Odvolaciemu súdu
navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmeniť,
a žalovanému uložiť, aby uhrádzal žalobcovi každú mesačnú splátku úhrady finančného príspevku na

prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby odkázaným osobám, ktoré majú trvalý pobyt
v obci žalovaného a sú v sociálnej starostlivosti žalobcu vo výške 8.296,22 Eur mesačne, vždy najneskôr
k poslednému dňu v mesiaci, a to odo dňa doručenia tohto rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 27Up/1006/2023.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj náhradu trov

odvolacieho konania. Alternatívne odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie vo výroku II.
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.

2.2. V odôvodnení odvolania žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným, ktorý je daný priamo zákonom (§ 75 ods. 1 zákona
č. 448/2008 Z. z.), hrozbu bezprostrednej ujmy na právach žalobcu, ktorá je daná predmetom jeho
činnosti nevykonávanej za účelom dosahovania zisku.

2.3. Ako sporná v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu veci na základe predložených
dôkazov, nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a odňatia práva žalobcu na
spravodlivý súdny proces bola súdom prvej inštancie posúdená výška nároku žalobcu na finančný
príspevoknaprevádzkunazabezpečenieposkytovaniasociálnejslužbyodkázanýmosobám,ktorémajú
trvalý pobyt v obci žalovaného a sú v sociálnej starostlivosti žalobcu od žalovaného (ďalej len „nárok

na FPP“).

2.4. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 17 písm. a) zákona číslo 448/2008 Z.z., s ktorým ustanovením
sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a toto pri právnom posúdení veci neaplikoval
napriek tomu, že mal za nesporné, že žalovaný v zmysle § 77

ods. 3 zákona číslo 448/2008 Z.z. zverejnil výšku nároku na FPP, ktorú výšku nároku
sa týmto zverejnením zaviazal poskytovať neverejným poskytovateľom. Uvedenú výšku finančného
príspevku by žalobca aj žalovaný podľa § 75 ods. 17 v spojení s § 77 ods. 1, 2 ZSS sú povinní
rešpektovať. Nemôže byť na ujmu žalobcu, ak orgán štátnej správy pri výkone svojich právomocí apovinností zverejnených mu štátom si tieto neplní a nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku
na FPP, ak sa na tieto iné údaje, ktoré žalovaný nezverejnil, chce odvolávať v rámci určenia výšky nároku
na FPP.

2.5. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
keď spôsob výpočtu a súdom prvej inštancie priznaný nárok a jeho právne zdôvodnenie považoval
za nesprávne, arbitrárne, právne neudržateľné nepožívajú právnu ochranu. Žalobcu stavia do stavu
absolútnej právnej neistoty a ohrozuje jeho ďalšie fungovanie ako aj práva a právom chránené záujmy

klientov. Zdôraznil, že skutočnosť, že si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť nemôže byť na ujmu
práv žalobcu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení a naviac, na nezverejnený údaj podľa § 75 ods.
17 zákona číslo 448/2008 Z.z. (t.j. priemerné bežné výdavky zariadenia pre seniorov
Dubina m.r.o.) nemôže súd prvej inštancie prihliadať ako na záväzný pre posúdenie výšky nároku
žalobcu, keďže výška nároku na FPP je určená zverejnenými údajmi obcou (žalovaným). V ďalšom
žalobca namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považoval výpočet

nároku na FPP podľa zariadenia Dubina za záväzný
a nesporný, napriek tomu, že na uvedené žalobca vo svojom návrhu jednoznačne poukázal.
V dôsledku uvedeného došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces a právo na prístup k súdu.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie sa na jednej strane „tvári“, že priznáva žalobcovi predbežnú právnu
ochranu v rozsahu výroku I., avšak na strane druhej ide iba

o priznanie nároku, ktorý žalovaný sám chce plniť, a to napriek tomu, že v konaní bola ako nesporne
osvedčená existencia právneho nároku ako aj bezprostrednej ujmy na právach žalobcu a odkázaných
osôb.

2.6. V ďalšej časti odvolania žalobca preukazoval počet odkázaných osôb, a namietal absenciu

rozhodnutia v časti trov konania. Zdôraznil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný
v samostatnom konaní, ktoré bolo vedené ako nezávislé od upomínacieho konania vedeného na
Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 27Up/1006/2023, z ktorého dôvodu bol v prvej
inštancii povinný v zmysle § 262 ods. 1 zákona číslo 160/2005 Z.z. rozhodnúť o trovách konania.

3. Žalobca v doplnení odvolania zo dňa 27.07.2023 namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s ustanovením § 75 ods. 17 písm. a) zákona číslo 448/2008 Z.z. a toto pri
právnom posúdení veci a zistení skutkového stavu žiadnym spôsobom neaplikoval, napriek tomu, že
mal za nesporné, že žalovaný v zmysle § 77 ods. 3 zákona
č. 448/2008 Z. z. zverejnil výšku nároku na FPP, ktorú výšku nároku sa týmto zverejnením zaviazal

poskytovať neverejným poskytovateľom. Žalobca nenamietal kategorizáciu zariadení podľa § 77 ods.
4 ZSS, avšak túto kategorizáciu pre účely určenia výšky finančného príspevku je možné využiť iba v
prípade, ak obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala sociálnu
službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby podľa § 75 ods. 17 písm. b)
ZSS v spojení s § 77 ods. 8 ZSS. Žalovaný - Mesto Považská Bystrica v predchádzajúcom rozpočtovom

roku, však poskytovala a zabezpečovala sociálnu službu – zariadenie pre seniorov prostredníctvom
ňou zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska. Z uvedeného dôvodu bolo mesto Považská Bystrica
povinné zverejniť údaje tohto zariadenia bez ohľadu na jeho registrovanú kapacitu najmä s poukazom
na ust. § 75 ods. 17 písm. a) ZSS. Zákonodarca jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na
FPP, a to na základe zverejnených údajov obcou, ktorý údaj zverejnený žalovaným (mestom Považská

Bystrica) podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobcu ako aj
žalovaného záväzný. V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. zverejnil aj výšku nároku na FPP, ktorú výšku
nároku sa týmto zverejnením zaviazal poskytovať neverejným poskytovateľom.

4.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu

zo dňa 17.07.2023 a jeho doplnenie zo dňa 27.07.2023 zamietnuť ako nedôvodné a uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne a právne správne. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného
v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

4.2. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v ktorých uzavrel, čo žalobca neosvedčil výšku
žiadaného finančného príspevku. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci správne
a v súvislosti s určením výšky finančného príspevku dospel k správnemu skutkovému aj právnemu
záveru.4.3. Dal do pozornosti, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nepostupuje štandardným postupom
za aplikácie príslušných ustanovení CSP o dokazovaní, ale posudzuje či sú osvedčené podstatné

skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností
presvedčiť súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia a súd vychádza len zo skutočností
uvádzaných žalobcom v jeho návrhu a príslušných prílohách. Žalobca k návrhu priložil aj vzájomnú
komunikáciu medzi stranami, vychádzajúc z čoho mal súd prvej inštancie za osvedčenú skutočnosť, že
postup žalobcu pri určení výšky finančného príspevku je žalovaným rozporovaný, čo fakticky vylučuje

možnosť osvedčenia žalovanej sumy v celej žalovanej výške, obzvlášť
s prihliadnutím na princíp proporcionality. Tento princíp je jednou zo základných podmienok pri
posudzovaní veci pred nariadením neodkladného opatrenia a súd naňho musí prihliadať. V kontexte
uvedeného súd prvej inštancie postupoval procesne správne.

4.4. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že pokiaľ žalobca vo svojej odvolacej argumentácii

poukazoval na ust. § 75 ods. 17 písm. a) zák. č. 448/2008 Z. z. a okrem iného vytýkal súdu prvej
inštancie, že sa s predmetným ustanovením zákona žiadnym spôsobom nevysporiadal, tak je potrebné
uviesť, že predmetné ustanovenie v rámci svojej argumentácie uviedol po prvýkrát, keď v návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniatýmtoustanovenímneargumentovalanihonezmieňoval.Predmetné
právne posúdenie uvádza až v rámci odvolacieho konania. Bez ohľadu na vyššie uvedené, aplikácia

predmetného ustanovenia § 75 ods. 17 písm. a) zák. č. 448/2008 Z. z. podľa názoru žalovaného nie je
namieste. V podanom vyjadrení svoju argumentáciu podrobne odôvodnil.

4.5. Z dôvodu, že žalobca so žalovaným neuzavrel Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej soc. služby, ktorý návrh zmluvy vypracoval a predložil žalobcovi sám žalovaný

(doručená žalobcovi dňa 12.04.2023), žalovaný zložil sumu FPP za mesiace január až máj 2023 do
notárskej úschovy. Do notárskej úschovy bola žalovaným zložená spolu suma vo výške 26.086,08
Eur, a to za mesiace január až máj 2023, vychádzajúc z výpočtu uvedeného žalovaným v rámci jeho
mimosúdnejkomunikáciesožalobcompripočteklientovzariadeniastrvalýmpobytomvmestePovažská
Bystrica podľa evidencie soc. odboru MsÚ za január - 68, február - 68, marec - 69, apríl - 71 a máj - 72.

Predmetná suma bola žalobcovi vydaná dňa 08.06.2023. Aj napriek tomu, že žalovaný žalobcovi plnil
a žalobca plnenie prijal, podal žalobca Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.06.2023.
Z tohto pohľadu je potom otázna dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia, avšak túto žalovaný
nenamieta. Žalovaný zložil plnenie v zmysle Uznesenia
č. k. 83C/1/2023-631 zo dňa 29.06.2023 za mesiac jún 2023 do notárskej úschovy, ktoré zloženie bolo

oznámené vyvesením na úradnej tabuli notárskeho úradu a za mesiac júl 2023 plnil žalovaný súdom
určenú sumu priamo na účet žalobcu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2023 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Mal za to, že v zmysle zásady - súd pozná právo, mal ustanovenie

§ 75 ods. 17 písm. a) zákona 448/2008 Z.z. v znení noviel súd prvej inštancie aplikovať z úradnej
povinnostibeztoho,abynaňžalobcamuselpoukazovať.Vďalšom vovyjadrenípodrobneargumentoval
o povinnosti žalovaného uložené mu zákonom ZSS, namietajúc, že ani s týmito sa súd prvej
inštancie pri neodkladnom opatrení riadnym spôsobom nevyporiadal. Zároveň podrobne argumentoval
a odôvodňoval ním uplatnenú výšku finančného príspevku vo výške 311,77 Eur na osobu a mesiac.

6.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2023 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
19.09.2023 v zásade neuvádza iné skutočnosti a tvrdenia, než tie, ktoré boli obsahom jeho odvolania zo
dňa 17.07.2023 a doplnenia odvolania zo dňa 27.07.2023, pričom na tieto žalovaný reagoval vo svojom
vyjadrení zo dňa 17.08.2023 a na tomto aj v celom rozsahu zotrváva.

6.2. Uviedol, že je zrejmé, že predmetný spor spočíva v odlišnej interpretácii príslušných ustanovení
zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „ZSS“), pričom žalobca označuje výklad žalovaného za účelový

a právne neudržateľný a naopak žalovaný považuje za účelový a nesprávny výklad zo strany žalobcu.
Žalovaný mal za to, že celá argumentácia žalobcu, ktorá je založená na aplikácii
a interpretácii ust. § 75 ods. 17 písm. a) ZSS nemôže obstáť, a teda odvolanie žalobcu vrátane jeho
vyjadrenianemáprávnyzáklad.Relevantnýmustanovenímnaúčelyurčeniavýškyfinančnéhopríspevkuv predmetnom prípade je ust. § 77 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 8 ZSS. Žalobca tvrdí, že žalovaný
poskytoval a zabezpečoval sociálnu službu prostredníctvom ním zriadeného zariadenia pre seniorov
Lánska, a teda pri výpočte finančného príspevku je potrebné postupovať podľa ust. § 77 ods. 1 a 2

ZSS a z údajov zverejnených žalovaným pre toto zariadenie. Mal za to, že predmetné ustanovenie je
potrebné vykladať v kontexte ust.
§ 77 ods. 1 a ods. 3 ZSS, a to s prihliadnutím aj na kapacitu príslušného zariadenia. Keďže zariadenie
pre seniorov v zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu patrí kapacitne do kategórie od 101 miest nie je podľa
názoru žalovaného možné aplikovať rovnaké kritériá a kalkuláciu ako pri zariadení v zriaďovateľskej

pôsobnosti žalobcu, ktoré patrí kapacitne do kategórie do 40 miest. Žalobca poukázal na bod 50
dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z. avšak tento bod a ani príslušný výklad nevylučuje a ani
nie je v rozpore s argumentáciou žalovaného, práve naopak, svedčí o tom, že pri výpočte príslušného
príspevku je potrebné brať na zreteľ aj kapacitu posudzovaných zariadení. Namietal, že žalobca v
rozpore so ZSS nerozlišuje medzi pojmami Ekonomicky oprávnené náklady (EON) a Priemerné bežné
výdavky (PBV).

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2024 doplnil právnu argumentáciu k odvolaniu voči
napadnutému uzneseniu. Predložil list MPSVaR sp. zn.
21744/2023-M_OSS76719/2023 zo dňa 16.06.2023 (ďalej len list MPSVaR), ktorým preukazoval
argumentáciu žalobcu v konaní s tým, že uvedený list preukazuje dve základné tvrdenia žalobcu,

ktoré odôvodňujú podané odvolanie a ktoré boli už obsahom predchádzajúcich podaní vo veci, a to
a) zverejňovanie údajov verejného poskytovateľa v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a b) (ne)možnosť
zverejnenia alternatívnych údajov zariadenia (mimo zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného). Vo zvyšku
žalobca poukázal na podané odvolanie a písomné podania vo veci a odvolaciemu súdu navrhol zmenu
napadnutého neodkladného opatrenia, alternatívne jeho zrušenie v časti výroku II. a vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

8.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach a zdôraznil, že žalobca žiadne nové skutočnosti a tvrdenia neuvádza a hoci žalobca
doplnil k predloženému vyjadreniu niekoľko listín, tieto neprinášajú do konania také zásadné nové

skutočnosti, ktoré by potvrdili správnosť jeho argumentov, resp. vyvrátili argumentáciu žalovaného.
Posledné vyjadrenie žalobcu bolo podané nad rámec zákonom predpokladaného procesného postupu
repliky a dupliky. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z listín
predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasťou návrhu bolo aj
vyjadrenie zariadenia pre seniorov Dubina m.r.o. Ak mal žalobca za to, že uvedené údaje zverejnené

samotným nariadením sú nesprávne, mohol na túto skutočnosť v návrhu poukázať, prípadne predložiť
potrebnú listinu, čo však neurobil.

8.2. Žalovaný zdôraznil, že neodkladné opatrenie bolo vydané do právoplatného skončenia veci samej
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 83C/32/2023. Žalobca si obdobný nárok uplatňuje vo

viacerých konaniach voči viacerým obciam, ktoré konania sú vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. PB-4C/43/2022, ktoré sa skončilo vydaním rozsudku a zamietnutím žaloby voči žalobcovi, rovnako
tak v konaní vedenom pod sp. zn. 83C/32/2023 došlo k zamietnutiu žaloby. Z uvedeného dôvodu je
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný. V ďalšom namietal, že v časti, ktorou bolo
neodkladnému opatreniu vyhovené bolo žalobcovi priznané plnenie podľa údajov platných pre rok 2022,

ktorý je v súčasnej dobe už neaktuálny. Uvedené neodkladné opatrenie aj v tejto časti stratilo právny
základ a to aj čo do určenia výšky finančného príspevku. Na záver zdôraznil, že Okresný súd Trenčín
vydaldňa17.01.2024podč.k.83C/32/2023-851rozsudokvovecisamej(pôvodnevedenénaOkresnom
súde Banská Bystrica pod 27Up/1006/2023), ktorým žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil obdobne
ako vo vyššie uvádzaných konaniach, keď konštatoval, že neboli kumulatívne splnené podmienky pre

vznik žalovaného plniť. Zdôraznil, že hoci súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia
konštatoval osvedčenie splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní vo veci
samej dospel k opačnému záveru konštatujúc nepreukázanie splnenia zákonných podmienok pre
priznanie nároku. Žalobca mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie je potrebné z uvedeného
dôvodu zrušiť, pričom v nadväznosti na to v súlade s ust. § 334 CSP žalovaný podá na súd prvej

inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Na základe hore uvedených skutočností, a teda
vývoja aktuálneho stavu veci mal žalovaný za to, že v dôsledku právneho názoru súdu prvej inštancie
vysloveného v konaní vo veci samej vedený pod sp. zn. 83C/32/2023 ako aj v dôsledku plynutia času
je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný a neodkladné opatrenie stratilo svojprávnyzáklad,pretonavrholodvolaciemusúdu,návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietnuť,
resp. zrušiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu žalovaný predložil rozsudok
Okresného súdu Trenčín PB-4C/43/2022-116 zo dňa 21.09.2023 a rozsudok Okresného súdu Trenčín

č. k. 83C/32/2023-851 zo dňa 17.01.2024.

9. Ďalšie písomné podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

10. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods.

2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal
preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2
CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.

11. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere,

či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného
postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom.
Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto porušenie práv odvolací súd
v konaní nezistil.

12. Odvolací súd preskúmajúc obsah spisu uzavrel, že odvolanie voči výroku, ktorým súd prvej inštancie

uložil žalovanému, aby uhrádzal žalobcovi každý mesiac sumu 5.172,24 Eur mesačne, vždy najneskôr
k poslednému dňu v mesiaci, a to odo dňa doručenia tohto uznesenia a voči výroku ktorým určil, že
neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/1006/2023 nebolo podané. V tejto časti nadobudlo
uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie, z ktorého dôvodu nebolo

predmetom odvolacieho prieskumu.

13. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu,

na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnúintegritualeboduševnúintegritusvojímkonanímohrozuje,g)písomne,telefonicky,elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.19. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a

odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré
majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich

úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho
neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava

náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým
opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzujesúd,čijeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,činavrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu

z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ
má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Zo žalovaným predloženého rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 83C/32/2023-851 zo dňa
17.01.2024 vyplýva, že súd prvej inštancie po pripustení zmeny žaloby žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci samej zamietol

žalobu z dôvodu, že žalovanému do rozhodnutia vo veci nevznikla právna povinnosť platiť žalobcovi
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby.

21. Zo žalovaným predloženého rozsudku Okresného súdu Trenčín PB-4C/43/2022-116 zo dňa
21.09.2023 okrem iného vyplýva, že základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce

poskytovať finančný príspevok sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý
neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk je písomná zmluva o poskytnutí finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, ktorá má byť uzatvorená medzi obcou
a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže do
vynesenia rozsudku súdom prvej inštancie v sporovej veci nebola uzavretá písomná zmluva o poskytnutí

finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným
poskytovateľom sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť obce
poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzavretím
zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Povinnosť
poskytovať príspevok teda nie je uložená zákonom, ale zakladá sa zmluvou, k uzatvoreniu ktorej dôjde

po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené
okolnosti. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí stotožnil s názorom žalovaného, že bez zmluvy nevznikol
záväzkovývzťahmedziobcouaposkytovateľomsociálnejslužby,zktoréhodôvoduneexistujepovinnosť
obce plniť, z ktorého dôvodu je žaloba nedôvodná a preto ju zamietol.

22. Žalobca založil svoje odvolanie na preukazovaní oprávnenosti výšky uplatneného nároku a na
tvrdení, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku.

23. Po preskúmaní obsahu spisu a podaného odvolania odvolací súd uzavrel, že uvedené odvolacie

námietky žalobcu neboli v odvolacom konaní spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom závere,
keď uzavrel, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a existenciu
hrozby bezprostrednej ujmy, avšak neosvedčil výšku uplatneného nároku v plnom rozsahu. Existenciuprávneho vzťahu mal súd prvej inštancie za osvedčenú v zmysle § 75 ods. 1 zákona číslo 448/2008
Z.z. keď konštatoval, že žalovaný má bez ďalšieho právnu povinnosť poskytovať príspevok žalobcovi.
S uvedeným právnym posúdením súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. V súlade so

zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa Okresného súdu Trenčín
č.k. 83C/32/2023-851 zo dňa 17.01.2024, ktorým bola žaloba žalobcu vo veci samej zamietnutá, ako
aj v súlade s rozsudkom Okresného súdu Trenčín PB-4C/43/2022-116 zo dňa 21.09.2023, ktorým
bola rovnako žaloba žalobcu vo veci samej zamietnutá dospel k záveru, že základnou podmienkou,
na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, je
písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
ktorá má byť uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods.
14 zákona o sociálnych službách). Keďže v čase nariadenia žalobcom navrhovaného neodkladného
opatrenia súdom prvej inštancie nebola uzavretá písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby,

žalovanej obci nevznikla povinnosť plniť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzavretím zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Povinnosť poskytovať príspevok teda nie je uložená zákonom,
ale zakladá sa zmluvou, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade,
ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Možno preto uzavrieť, že bez zmluvy

nevznikol záväzkový vzťah medzi obcou a poskytovateľom sociálnej služby, z ktorého dôvodu v čase
nariadenia neodkladného opatrenia neexistovala povinnosť obce plniť. Odvolací súd dospel k záveru,
že v čase nariadenia neodkladného opatrenia nebola preukázaná existencia právneho vzťahu medzi
stranami sporu, z ktorého dôvodu nebol splnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Preto odvolací súd dospejúc k tomuto záveru následne neprihliadal na argumentáciu žalobcu

v časti, ktorou odôvodňoval výšku uplatneného nároku. Odvolací súd na tomto mieste opätovne
zdôrazňuje, že odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým bol žalovaný zaviazaný k plneniu žalobcovi.
Rovnako považuje za potrebné uviesť, že plne rozumie argumentácii súdu prvej inštancie uvedenej
v bode 5. napadnutého uznesenia, ktorá ho viedla k nariadeniu neodkladného opatrenia v aspoň
čiastočnej výške. V zmysle článku 7 ods. 2 základných princípov CSP, však odvolací súd môže len

apelovať na obe strany sporu
khľadaniuvzájomnýchkompromisov,takabynedošlokohrozeniuriadnejprevádzkyzariadeniažalobcu.

24. Po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie spĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie
(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby
sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom prvoinštančného
súdu, nemôže sama osebe viesť k záveru
ozjavnejneodôvodnenostialeboarbitrárnostitohonázoru.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
ktorou bol vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ako vo výroku vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov.

26.Oprípadnomnávrhužalovanéhonazrušenieneodkladnéhoopatrenia,ktoréhopodanievposlednom

písomnom podaní avizoval právny zástupca žalovaného rozhodne súd prvej inštancie.

27. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd doplňujúce uznesenie súdu prvej inštancie
aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásadyzodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne
a jasne odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný
v samostatnom konaní, ktoré bolo vedené ako nezávislé od upomínacieho konania vedeného na

Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 27Up/1006/2023. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,
že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Trenčín dňa 08.06.2023.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že samotný nárok na zaplatenie finančného
príspevku si uplatnil v osobitnom konaní o zaplatenie (upomínacie konanie) vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica. Uviedol, že spisovú značku konania žalobca oznámi súdu hneď ako mu bude

Okresným súdom Banská Bystrica oznámená. Z obsahu spisu z čísla listu 609 vyplýva, že návrh na
vydanie platobného rozkazu v uvedenom upomínacom konaní bol podaný dňa 07.06.2023 pod spisovou
značkou Okresného súdu Banská Bystrica 27Up/1006/2023. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 26.
júna 2023 bol vo veci vydaný platobný rozkaz. Súd prvej inštancie o nariadenom neodkladnom opatrení
rozhodoval dňa
29. júna 2023, teda v čase kedy nemohol mať vedomosť, či voči uvedenému platobnému rozkazu bude

podaný odpor, resp., či tento nadobudne právoplatnosť. Rovnako upomínací súd nemohol rozhodovať
o trovách tohto neodkladného opatrenia, nakoľko trovy konania
v súdenej veci ešte reálne nemohli vzniknúť. Za daných procesných okolností bolo potrebné rozhodnúť
o trovách neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou
83C/1/2023. Mohla totiž nastať situácia, že v prípade nerozhodnutia o trovách konania v tomto konaní

bysiúspešnástrananemohlauplatniťnároknanáhradutrovkonaniavkonanívedenomnaupomínacom
súde.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom

konaní priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).