Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212616
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124212616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Grey Donkey Group s.

r. o., so sídlom v Trenčíne, Mateja Bela 2460/20, IČO 52 096 998, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou AK KONCOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Kpt. Jaroša 29, IČO 47 256
907, za ktorú koná JUDr. Barbora Koncová, proti žalovanej A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v C.,
B. D. XXXX/XX, zastúpenej Občianskym združením Centrum správnej pomoci, so sídlom v Bratislave,
Gemerská 2, IČO 50 401 718, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt č. X, ktorý sa nachádza na 1. poschodí vo vchode E. XX,
v bytovom dome sup.č. XXXX, postavenom na pozemku parcely registra "C" č. XXXX/XX zapísaného

na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. C., spolu so spoluvlastníckymi podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 70/2087, a to do troch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť, byt č. X, na 1.
poschodí, vo vchode XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na pozemku
parc. registra "C" č. XXXX/XX, spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
XX/XXXX - F., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor,
okres Trenčín, obec C., katastrálne územie C.. Uviedol, že je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti,
pričom žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. So žalobcom nemá žalovaná uzavretú
žiadnu zmluvu, ktorá by ju oprávňovala byt užívať. Žalobca poslal dňa 18.07.2024 žalovanej výzvu
na vypratanie nehnuteľnosti, avšak bezvýsledne. Vlastník je pritom v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Ustanovenie § 126 zákona 40/1964 Zb. v

znení neskorších predpisov priznáva vlastníkovi právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje. Vzhľadom na fakt, že napriek výzve na vypratanie a vysťahovanie sa z
predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2024, túto nehnuteľnosť žalovaná užíva bez právneho dôvodu,
bráni žalobcovi vo výkone vlastníckeho práva a žalobca nemá inú možnosť, než domáhať sa ochrany
svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobcovi nesvedčí tvrdené vlastnícke právo,

neuniesol dôkazné bremeno a žaloba je nedôvodná a zmätočná, preto žalobou uplatnený nárok
neuznáva. Žaloba je nedôvodná a nie je opretá o zákonné ustanovenia, ktoré by ukladali povinnosť
vypratať nehnuteľnosť a vysťahovať sa z bytu a z jediného obydlia. Neexistuje žiadne zákonné
ustanovenie, upravujúce vypratanie nehnuteľnosti a už vôbec nie vysťahovanie sa z nehnuteľnosti.Žalobca podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, avšak vo výroku rozhodnutia navrhuje vypratať
nehnuteľnosť, a to byt, pričom byt nie je nehnuteľnosťou, z čoho je nesporné, že žaloba je zmätočná.
Byt je súbor miestností na bývanie. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore a žalovaná nie je

pasívne vecne legitimovaná v spore. Žalovaná nepozná žalobcu a nikdy s ním nemala žiadne právne
vzťahy. Žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností o ktorých tvrdí, že je ich vlastníkom. List vlastníctva
predložený žalobcom nie je dôkazom tvrdeného vlastníctva žalobcu. List vlastníctva ako listina katastra
nehnuteľností má funkciu informačnú. Kataster nehnuteľností je informačný systém, slúži najmä na
ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä

pozemkov, na ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, na tvorbu a ochranu životného
prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných
kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie iných informačných
systémov o nehnuteľnostiach. Okresný úrad, katastrálny odbor, vykonáva štátnu správu na úseku
katastra nehnuteľností v územnom obvode okresu. Okresný úrad, katastrálny odbor, vykonáva uvedené
činnosti, z ktorých ani z jednej mu nevyplýva rozhodovacia činnosť o vlastníckom práve, z čoho je

nespochybniteľné, že predložením listu vlastníctva nie je osvedčené vlastnícke právo žalobcu. Jedinou
rozhodovacou činnosťou Okresného úradu, katastra nehnuteľností, je rozhodovanie v katastrálnom
konaní, čo nie je rozhodovaním o vlastníckom práve, ale len rozhodovanie o zápise tých listín, ktoré sú
mu predložené, pretože o vlastníckom práve má právo rozhodovať výlučne vlastník a ním je žalovaná,
ktorá doposiaľ o svojom vlastníckom práve nerozhodla tak, že by ho zmenila alebo zrušila. Vlastnícke

právo k dotknutým nehnuteľnostiam svedčí výlučne žalovanej, ktorá predmetné nehnuteľnosti a byt
nadobudla v súlade so zákonom. Žalovaná nepreviedla svoje vlastníctvo žalobcovi. V byte má jediné
obydlie, ktoré je chránené najvyšším zákonom Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky,
a preto súd, ktorý je viazaný ústavou, nemá právomoc rozhodnúť tak, aby sa žalovaná vysťahovala
z predmetného bytu. Výzva a podací hárok, priložené žalobcom, nie sú dôkazom pre uplatňovaný

nárok, naviac sa v tejto predžalobnej výzve uvádza, že klient nadobudol vlastnícke právo k vyššie
špecifikovanej nehnuteľnosti na základe Notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe, sp. zn. N 709/2017,
Nz 28730/2017, NCRIs 28956/2017, zo dňa 17.08.2017, pričom notárska zápisnica neosvedčuje
žalovaný nárok ani vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalobcu o nevyprataní
nehnuteľnosti a nevysťahovaní sa z nej neobstojí, pretože žiadny zákon žalovanej neprikazuje, aby byt

vypratala a vysťahovala sa z neho. Žalovaná výslovne popiera tvrdenie žalobcu, ktorý v žalobe tvrdí, že
nehnuteľnosťužívabezprávnehodôvoduapopieraito,žebránižalobcovivovýkonevlastníckehopráva.
Súd nemá právomoc žalovanú vypratať z jej bytu, ani ju vysťahovať, ani uložiť povinnosť žalovanej, aby
byt vypratala, ani aby sa z neho vysťahovala.

3. Žalobca k tomu uviedol, že byt je nehnuteľnosť. K aktívnej a pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto
je daná postavením sporových strán. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná tým, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorej sa predmet sporu týka a pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná tým, že je
osobou, ktorá bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Skutočnosti
uvedené vo verejnom registri, katastri nehnuteľností, sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže

opak. Uvedené je v súlade so zásadou formálnej publicity katastra nehnuteľností. Žalobca ďalej upravuje
svoje skutkové tvrdenie o tom, že je vlastníkom na základe Notárskej zápisnice predloženej do konania.
Na podklade predmetnej notárskej zápisnice nadobudol vlastnícke právo jeho právny predchodca,
pričom žalobca nadobudol vlastnícke právo na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa
14.05.2024, ktorej vklad bol povolený pod V-2536/2024.

4. V ďalšom vyjadrení žalobkyňa nie celkom zrozumiteľne poukázala na rozhodnutia vyšších súdnych
autorít, Európskeho súdu pre ľudské práva č. 4014/12 z 25.07.2019 (išlo o vydanie bezdôvodného
obohatenia v súvislosti s vybudovaním ciest a chodníkov na pozemkoch sťažovateľa), Ústavného
súdu SR I. ÚS 369/2011 (rozhodnutie o odmietnutí zjavne neopodstatnenej sťažnosti). Žalovaná

chcela poukázať na konanie žalobcu, ktorý špekulatívne urobil obchod s, podľa neho, predchádzajúcim
právnym predchodcom za účelom získania finančného zisku. Ide o špekulatívnu nádej žalobcu, ktorá
však nemá oporu v zákone. V zmysle uvedeného mala žalobkyňa za to, že žalobca nie je vlastníkom
predmetných nehnuteľností a jej bytu, aj keď je evidovaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností
tým, že na neho malo prejsť právo, ako dodatočne uviedol. Na podklade predmetnej notárskej

zápisnice nadobudol vlastnícke právo jeho právny predchodca, pričom žalobca nadobudol vlastnícke
právo na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.05.2024, ktorej vklad bol povolený
pod V-2536/2024. Práve týmto dokazuje žalobca, že vedel, že predmetné nehnuteľnosti a byt mali
byť právnym predchodcom nadobudnuté v dražbe, pričom doposiaľ nikto ani žiadny súd v žiadnomvýroku rozhodnutia neuviedol a teda nerozhodol, že žalovanou napádaná predmetná dražbe je platná.
Dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, nie je platná, pričom žalovaná nikdy nenavrhla
dražbu svojho bytu a tak nikdy nebol jej byt vydražený a nemohol ho žalobca ani kúpiť. Žalovaná užíva

predmetné nenuteľnosti a byt v súlade so zákonom, pretože ich v súlade so zákonom nadobudla a nikto
jej ich neodňal a nie je ani možné, aby jej tieto predmetné nehnuteľnosti a byt, nadobudnuté v súlade so
zákonom niekto odňal, a nemôže ich jej ani odňať žiaden súd, pretože by konal v rozpore so zákonom.
Z uvedených dôvodov žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v spore a žalobca žaluje nesprávnu
osobu. Žalobca sa má možnosť domáhať svojich nárokov od svojho právneho predchodcu, ako ho

vo vyjadrení nazval, aby mu odovzdal predmet vlastníctva, ktorý mu mal predať. Formálna publicita
evidencie nehnuteľností nepostačuje na nadobudnutie nehnuteľností, pretože sa vyžaduje i odovzdanie
nehnuteľností, ktoré žalobcovi nikdy nikto neodovzdal a ani mu ich nemohol odovzdať, pretože ich ani
nikdy nikto okrem žalovanej nemal vo svojej držbe a žalovaná svoje nehnuteľnosti a byt nikdy nikomu
neodovzdala, ani dražobníkovi na účel dražby, preto nemohli byť vydražené. Žalobcovým zámerom je
výlučne získanie finančných prostriedkov, nehľadiac na ústavne garantované práva žalovanej, a to právo

vlastniť majetok a právo na ochranu obydlia.

5. V rámci snahy súdu na pojednávaní o zmierlivého riešenia sporu žalobca uviedol, že v rámci dohody
by pristúpil k poskytnutiu dlhšej lehoty na vypratanie sporného bytu. Poukázal na to, že prebehlo súdne
pojednávanie, kde sa vlastník domáhal bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovanou. V tomto

sporedošlomedzistranamikdohodeažalovanásazaviazalavzniknutébezdôvodnéobohatenieuhradiť
v splátkach.

6. Žalovaná nesúhlasila so žiadnou dohodou, uviedla, že nikto nevyslovil, že dražba je platná, poukázala
na neplatnosť kúpy dnešným vlastníkom, nedošlo k odovzdaniu nehnuteľnosti. Podľa žalovanej v zmysle

§ 126 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať vydania veci a byt ako taký nie je vecou, je iba
súborom obytných miestností, preto sa vydania bytu v prípade vypratania nemožno domáhať. Byt nie
je ani hnuteľná ani nehnuteľná vec. Ďalej namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, jeho nadobudnutiu
vlastníckeho práva k bytu je sporné, byt nemohol nadobudnúť, pretože v prvom rade nedošlo k
odovzdaniu bytu dražobníka vydražiteľovi, rovnako nedošlo k odovzdaniu bytu od právneho predchodcu

žalobcu žalobcovi. Žalovaná byt sama nikomu neodovzdala. Záložné právo, pre ktoré sa dražba
konala, nevzniklo. Pokiaľ súd rozhodol tak, že zamietol neplatnosť dražby, nerozhodol správne.
Existujú pochybnosti ohľadne kúpnej zmluvy, ktorou žalobca vlastníctvo nadobudol. Túto chce žalovaná
predložiť. Pokiaľ nedošlo k odovzdaniu bytu už pri dražbe samotnej, nebolo možné s bytom samotne
disponovať. Je pravda, že 24.02. prebehlo súdne konanie ohľadne bezdôvodného obohatenia na strane

žalovanej, v súvislosti s neoprávneným užívaním sporného bytu, ale žalovaná bola pod silným vplyvom
liekov a súd ju prakticky prinútil uzavrieť zmier. V tomto prípade dochádza k stretu dvoch ústavou
chránených práv, a to právo vlastníka a právo na obydlie, v tejto súvislosti existujú viaceré rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa ochranou obydlia zaoberajú. Žalovaná nepovažuje žalobcu
za vlastníka, je to len akýsi fiktívny vlastník. V tomto štáte podľa žalovanej nie je možné občana

vysťahovať z bytu. Od občana nemožno žiadať vypratať svoj byt, ktorý zákonne nadobudol.

7. Podľa žalobcu od uskutočnenia dražby žalovaná doteraz v predmetnom byte býva a neplatí žiadne
poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Tieto platil predchádzajúci vlastník bytu a toho času to
platí terajší vlastník bytu, celkové poplatky sú mesačne cca 230,00 eur. Predchádzajúci vlastník ani

terajší vlastník neuzatvorili so žalovanou žiadnu zmluvu o nájme. Žalovaná nič neplatila ani pôvodnému
vlastníkovi, ani terajšiemu, v spomínanom súdnom konaní sa žalobca domáhal pôvodnej úhrady 650,00
eur mesačne za užívanie bytu, k tejto sume došiel po konzultácii s realitnými kanceláriami, v priebehu
konania došlo k dohode na sumu 550,00 eur mesačne a v tejto súvislosti došlo k schváleniu súdneho
zmieru na sumu celkom 13 200,00 eur. Žalobca neeviduje, že by sa viedol proti nemu súdny spor

ohľadne určenia vlastníckeho práva predmetného bytu, prípadne neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou byt
nadobudol.

8. Podľa žalovanej nie je pravda, že nič neplatí, napokon keďže nie je vlastníčkou, platiť ani nemohla,
ale platí, pretože sa predchádzajúci vlastník súdnou cestou od nej domáhal mesačných úhrad za

užívanie bytu, platí splátky 70,00 eur. Pokiaľ ide o dovolanie vo veci neplatnosti dražby, toto bolo
podané, ale došlo k tomu, že okresný súd uviedol, že na toto podanie nebude prihliadať, nakoľko
nebolo podpísané. Doposiaľ žalovaná nepodala žiadnu žalobu o určenie vlastníctva, prípadne o
určenie neplatnosti spomínanej kúpnej zmluvy. Žalovaná neuzavrela žiadnu nájomnú zmluvu s terajšímvlastníkom. Žalovaná sa domnieva, že býva vo vlastnom, poplatky za služby platiť nemohla, nikto jej
žiadnu nájomnú zmluvu neponúkol. Jednoducho je pravda, že mala nedoplatky v minulosti 3 000,00 eur
a za toto ju bytová mafia pripravila o byt.

9. Žalobca v záverečnej reči navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi
náhradu trov konania. Mal za to, že námietky prednesené žalovanou, stranou sú právne bezvýznamné,
pokiaľ ide o spornú dražbu, podstatné je rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, v dôsledku ktorého
bolo s konečnou právoplatnosťou rozhodnuté o platnosti dražby. Vlastníctvo žalobcu doposiaľ nikto

nespochybnil, podstatný pre rozhodnutie vo veci je aktuálny stav evidovaný na liste vlastníctva. Ak sa
hovorí o ústavných právach, tak ústava chráni aj právo vlastníka vlastniť majetok a voľne s ním nakladať,
čo v súčasnosti užívaním bytu žalovanou žalobcovi nie je umožnené.

10. Zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, zmätočnú,
s nepreukázateľným nárokom. Nepostačuje stav uvedený na liste vlastníctva, žalobca sa nestal

vlastníkom, nedošlo k odovzdaniu bytu už právnemu predchodcovi žalobcu, nedošlo k odovzdaniu bytu
žalobcovi. Byt nie je vec, preto ho nemožno vydať, podľa právneho poriadku nemožno občana z bytu
vysťahovať, je to neprípustné v rozpore so slovenskými normami, s rozhodnutiami európskeho súdu,
s únijným právom, s medzinárodnými zmluvami, v súdnom konaní vo veci neplatnosti spornej dražby
dodnes nebolo vyslovené, že dražba je platná, nebolo vyslovené, že dražba je neplatná, súd zamietol

žalobu len z procesných dôvodov.

11. Z listinných dôkazov bolo zistené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, konkrétne bytu číslo 5
popísaného vyššie, čo potvrdzuje predložený list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C.. Notárska zápisnica
notárky A. G. H. zo dňa 17.08.2017, N XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX potvrdila, že v

jej prítomnosti prebehla dražba nehnuteľností bytu číslo 5, bližšie popísaného na LV číslo XXXX, k. ú.
C., vydražiteľom sa stal F. J. K., ktorý tento byt vydražil za sumu 49 050,00 eur. Ako verejnosť bola
prítomná pri dražbe žalobkyňa, z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že uviedla, že podáva žalobu
na súd o neplatnosť dražby a žiadala, aby od dražby bolo upustené, jej námietky neboli akceptované,
nakoľko podľa licitátora neboli splnené žiadne zákonné podmienky na upustenie od dražby, prípadné

podanie žaloby na súd nie je dôvodom na upustenie od dražby. Podľa listu vlastníctva číslo XXXX
terajší vlastník, žalobca, sa stal vlastníkom predmetného bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 14.05.2024, ktorá bola zavkladovaná pod číslom V-2356/2024. Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom zo dňa 06.12. 2023, č. k. 27Co/123/2022-679 rozhodol, že potvrdzuje rozsudok súdu prvej
inštancie, konkrétne Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.11.2020, č. k. 12C/38/2017-605, ktorý zamietol

žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 17.08.2017, predmetom, ktorej bol byt číslo
X v bytovom dome súpisné číslo XXXX na ulici generála D. L. C., zapísaný na liste vlastníctva číslo
XXXX pre k. ú. C., žalobkyne A. B. proti žalovaným Stavebnému bytovému družstvu Trenčín, dražobnej
spoločnosti GAVILA s. r. o., F. J. K. a vlastníkom ďalších bytov v bytovom dome súpisné číslo 2751 v
Trenčíne.Súdprvejinštancieokreminéhouviedol,žežalobkyňaneuplatnilavčas,tedadovýkonudražby

svoju námietku premlčania, či už pohľadávky, alebo záložného práva, preto na námietku premlčania,
vznesenú žalobkyňou až v predmetnej žalobe, podanej po zrealizovanej dražbe, neprihliadol. Ak by
aj žalobkyňa riadne a včas uplatnila námietku premlčania, súd z predložených vyúčtovaní za roky
2013 až do dňa dražby 17.08.2017 síce zistil že k 31.12.2013 mala žalobkyňa preplatok vo výške
90,02 eur, ale za ďalšie roky 2014 až 2017 podľa ročných vyúčtovaní žalobkyni každý rok vznikal

nedoplatok, ku koncu roka 2016 vo výške 3000,26 eur. Samotná dražba sa uskutočnila pre pohľadávku
Stavebného bytového družstva Trenčín celkovo vo výške 3 354,52 eur, čím bola splnená zákonná
minimálna výška, okrem tejto pohľadávky žalovaného bola prihlásená pohľadávka ďalšieho veriteľa, a
to Všeobecnej úverovej banky a. s. vo výške 13 354,59 eur na základe svojho záložného práva a tiež aj
spoločnosti Largoinvest s. r. o. vo výške 5 733,00 eur. Súd posudzoval primeranosť predmetnej dražby

v celom jej komplexe, teda vo vzťahu k nerozporovanej pohľadávke banky a Stavebného bytového
družstva Trenčín a dospel k záveru, že nešlo o hrubý nepomer medzi nespornou výškou vymáhanej
pohľadávky a hodnotou bytu žalobkyne. V dôsledku toho nedošlo k porušeniu ústavného princípu
rovnosti, spravodlivosti a ochrany slabšej zmluvnej strany v procese predmetnej dražby. Súd sa zaoberal
aj ďalšími námietkami vo veci vykonania dražby, kedy žalobkyňa namietala postup, predchádzajúci

dražbe z pohľadu doručovania jednotlivých písomností, zhotovenie znaleckého posudku a ďalšie a
nedospel k záveru, že by nedodržanie formálnych náležitostí mohlo mať za následok neplatnosť dražby.12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,
požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a

požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú)
spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať. V druhom prípade môže
vec neužívať bez jej ďalšieho využitia alebo jej užívanie prenechať inému.

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

15. Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak, avšak
zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Súdnu ochranu
vlastníckeho práva možno realizovať aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci, v prípade nehnuteľnosti

žalobou na vypratanie veci. Ide o žalobu na plnenie, ktorá chráni obsah vlastníckeho práva, t. j. právo
vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na
vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu
vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna legitimácia
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.

16. V danej veci nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu, a že žalovaná
tento byt užíva bez právneho dôvodu. Preto bola žaloba o vypratanie bytu opodstatnená a súd žalobe
vyhovel.

17. K námietkam žalovanej súd uvádza, že otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a
výkonu tohto práva v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 10. júla 2001 sp. zn. I. ÚS 13/00, v ktorom uvádza,
že: "Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje.
Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry

ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý
zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa
ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia".
Aj podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromia a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné

zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod "neoprávneným zasahovaním" treba rozumieť
také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu
a zmyslel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným
opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu
primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi závisí od zistenia, či zásah

spočíva na relevantných a dostatočných dôvodoch.

18. Vo všeobecnosti platí, že ak niektorý zákon (tak ako aj Občiansky zákonník plniaci v intenciách
prejednávanej veci úlohu zákona slúžiaceho na podrobnejšiu úpravu práv zaručených v Ústave)
podmieňuje existenciu určitého práva alebo vznik určitého nároku kumulatívnym splnením viacerých

predpokladov (čo pri žalobe vlastníka bytu o jeho vypratanie znamená I. preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu,II.účinnenespochybnenétvrdenielenbývaléhoalebožiadnehoprávnehodôvoduužívaniabytu
žalovaným a III. schopnosť presvedčiť o nedostatku rozporu požiadavky na vypratanie v konkrétnom
prípade s dobrými mravmi), súd žalobe vyhovie iba vtedy, keď sú dané všetky zákonom stanovené
predpoklady existencie práva či vzniku nároku, inak žalobu zamietne. V prípade žalôb o vypratanie bytu

je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je oprávnený , je náležité posúdenie
záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a
na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho
vypratanie za neprimerane tvrdé. V kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, čiEurópskehosúdupreľudsképráva,žeprávonaobydliejeprávomzákladným,nojehoochranunemožno
považovať za bezhraničnú, povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre
posúdenie danej veci.

19. Žalobca má zabezpečené ústavou právo v čl. 20 spočívajúce v práve vlastniť majetok, ktoré
obsahuje aj právo ho užívať. Žalobca je vlastníkom predmetného bytu a jeho vlastníctvo nebolo žiadnym
relevantným spôsobom spochybnené, je deklarované v príslušnej evidencii vlastníkov nehnuteľností,
vedenej príslušným katastrálnym úradom. Odovzdanie či neodovzdanie bytu na nadobudnutie

vlastníckeho práva nemá žiadny dosah. To že byt je vecou definuje Občiansky zákonník v § 118 ods. 2,
podľa ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

20. Otázka, či na jednej strane sporu existuje vlastnícke právo a na strane druhej právo na
nedotknuteľnosť obydlia, a teda či ide o prípad stretu takýchto práv, má charakter právnej otázky,
zodpovedanie tejto otázky je vecou dokazovania, teda otázkou skutkovou, pri vyhodnocovaní toho,

ktorému z uvádzaných práv dať v konkrétnej veci prednosť. Predmetný byt č. 5 bol predaný v dražbe, ku
ktorej došlo v dôsledku toho, že žalovaná si neplnila riadne svoje finančné záväzky, neplatila dlhodobo v
celom rozsahu za služby spojené s užívaním bytu a tiež svoje záväzky voči banke. V zásade dobrovoľne
sa vystavila riziku nútenej straty nehnuteľnosti, či už v dobrovoľnej dražbe, prípadne exekúcii. Pri
dôslednom zvážení svojej situácie mohla dražbe predísť zodpovednejším prístupom k plneniu svojich

finančných povinností, prípadne predajom bytu mimo dražby. Žalovaná však vyvinula minimálne úsilie
svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť, preto uvedené nemôže byť na ťarchu vlastníka vypratávaného
bytu (žalobcu) a to navyše za situácie, keď žalovaná aj v súčasnosti dobrovoľne neplatí ani za služby,
spojené s užívaním bytu. Dražba samotná bola predmetom súdnej kontroly vo vyššie popísanom
súdnom konaní a nebolo zistené nič, čo by mohlo mať za následok jej neplatnosť.

21. Žalovaná navrhla, aby súd zabezpečil kúpnu zmluvu zo dňa 14.5.2024, aby pripojil súdny spis,
v ktorom sa konalo o neplatnosti predmetnej dražby, pretože súčasťou tohto spisu je aj dražobný
spis, z ktorého vyplýva, že nedošlo k odovzdaniu predmetného bytu, ďalej žiadala pripojiť súdny spis
13C/63/2024, kde sa rozhodovalo o bezdôvodnom obohatení, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej.

V tomto spise sú tvrdenia žalobcu aj žalovanej a obsah tohto spisu tiež preukazuje, že sa neskúmalo
ako žalobca byt nadobudol, ďalej navrhuje vypočuť konateľa žalobcu. Toto dokazovanie súd nevykonal,
vzhľadom na vyššie uvedené to nepovažoval za potrebné.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého

má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.