Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-70C/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121315735
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6121315735.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar.

X.X.XXXX,trvalobytomC.XX,D.,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaPerhácss.r.o.,sosídlom
Jelenec 353, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom C. XX, D., právne zastúpenému:
JUDr. Soňa Soboňová, advokátka so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, o zaplatenie 46 550,- €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17 550,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 46 550,- € od 1.9.2019 do 23.12.2019, zo sumy 44 550,- € od 24.12.2019 do 8.4.2021,
zo sumy 34 550,- € od 9.4.2021 do 24.8.2021, zo sumy 24 550,- € od 25.8.2021 do 3.6.2022, zo sumy

19 550,- € od 4.6.2022 do 26.11.2024, zo sumy 17 550,- € od 27.11.2024 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.4.2021 na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 46 550,- € spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56 550,- € od 1.9.2019 do 8.4.2021 a zo sumy 46 550,- € od
8.4.2021 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €. Okrem toho sa
žalobca domáhal tiež náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odvodnil žalobca tým, že v právnom postavení veriteľa uzatvoril so žalovaným v právnom
postavení dlžníka dňa 1.7.2019 písomnú dohodu o uznaní dlhu voči žalobcovi vo výške 56 550,- €, a to z
titulu požičania sumy 109 550,- €, pričom táto obsahovala aj dohodu o splátkach. Z článku II. predmetnej

dohody vyplýva, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi vo výške 56 550,- € uznal, rovnako aj titul, ktorým
je pôžička poskytnutá zo strany žalobcu vo výške 109 550,- €, pričom suma 56 550,- € predstavuje
jej nesplatený zostatok. Žalovaný správnosť výšky zostatku pôžičky a jej skutočný dôvod potvrdil. Z
článku III. ďalej vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť svoj záväzok vo výške 56 550,- € v mesačných
splátkach po 5 000,- €, počnúc mesiacom nasledujúcim po podpise dohody o uznaní dlhu na účet
žalobcu E. XXXX XXXX XXXX XXXX, teda počnúc mesiacom august 2019. Z dôvodu, že žalovaný svoj
peňažný dlh vo výške 56 550,- € žalobcovi nesplatil, listom datovaným dňa 6.4.2021 žalobca vyzval

žalovaného na splatenie dlžnej sumy vo výške 56 550,- €, a to do 5 dní odo dňa doručenia výzvy na
účet žalobcu. Žalovaný dňa 8.4.2021 uhradil žalobcovi sumu 10 000,- €, teda neuhradený zostatok
dlhu tak predstavuje sumu 46 550,- € a požiadal žalobcu o predĺženie lehoty splatnosti peňažného dlhu
do 15.7.2021. Vzhľadom na správanie žalovaného počas celej doby trvania dlhu, žalobca s predĺženímlehoty splatnosti peňažného dlhu vo výške 46 550,- € do 15.7.2021 nesúhlasil, čo písomne oznámil
žalovanému listom datovaným dňa 9.4.2021. Z vyššie uvedených skutočností, z písomnej dohody o
uznaní dlhu a zo skutočnosti, že žalovaný dňa 8.4.2021 uhradil žalobcovi sumu 10 000,- € vyplýva,

že pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 46 550,- €.

3. Podaním zo dňa 25.5.2021 žalobca na výzvu upomínacieho súdu zo dňa 11.5.2021 uviedol, že si
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- € neuplatňuje. Následne výzvou podľa § 8 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. zo dňa 16.7.2021 upomínací súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či súhlasí

s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka rozpor, teda v časti o zaplatenie 46 550,- € spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56 550,- € od 1.9.2019 do 8.4.2021 a zo sumy 46 550,-
€ od 9.4.2021 do zaplatenia a v časti trov konania s poučením, že ak s uvedeným prejaví súhlas, podľa
§ 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tejto
časti zastavilo. Podaním doručeným upomínaciemu súdu dňa 20.7.2021 žalobca upomínaciemu súdu
oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu vo vyššie uvedenej časti.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 20. júla 2021 platobný rozkaz,
ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu, že proti nemu žalovaný podal včas odôvodnený odpor. Žalobca
navýzvuupomínaciehosúdunavrholpokračovaťvkonanínasúdepríslušnomnaprejednanievecipodľa
Civilného sporového poriadku (CSP). Na základe toho bol spor postúpený Okresnému súdu Bratislava

V, výkon súdnictva z ktorého prešiel s účinnosťou od 1.6.2023 na Mestský súd Bratislava IV.

5. Vo svojom odpore žalovaný uviedol, že nespochybňuje titul vzniku a existenciu svojho záväzku voči
žalobcovi, spochybňuje však zostatkovú výšku záväzku. Je pravdou, že žalovaný písomne dňa 1.7.2019
uznal dlh, avšak po uznaní dlhu žalovaným, t. j. v období od 2.7.2019 až do marca 2020 žalovaný

vyplatil v rámci splácania svojho dlhu žalobcovi v rôznych dátumoch opakovane hotovosť v rôznych
výškach, a to v piatich splátkach, pričom týmto spôsobom žalovaný vyplatil žalobcovi celkovo sumu 12
000,- €. Žalovaný sa nebráni splneniu svojho dlhu voči žalobcovi, avšak je ochotný uhradiť svoj dlh len
v reálnej výške jeho zostatku, s poukazom na všetky už zaplatené splátky, pričom nie je pravdou, že
dlh žalovaného predstavuje 46 550,- €, nakoľko z tejto sumy nie je odpočítaná suma 12 000,- €, ktorú

žalovaný žalobcovi vyplatil vo vyššie uvedenom období popísaným spôsobom.

6.Žalovanýpodalvočiodporužalobcurepliku,vktorejuviedol,žežalovanýnepredložilžiadnerelevantné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v podanom odpore. Jeho tvrdenie, že časť dlhu uhradil v hotovosti
a časť na účet žalobcu, je nielen účelové, ale aj nelogické, pretože žalobca sa so žalovaným výslovne

písomne dohodol, že dlh mu vráti prevodom na účet a bol oboznámený s číslom účtu, kam má peniaze
previesť, keď bude pôžičku vracať. Do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný uhradil
žalobcovi prevodom na účet z celkovej dlžnej sumy 56 550,- € sumu 10 000,- €; žiadnu inú sumu
ako uvedených 10 000,- € neuhradil, a to ani prevodom na účet a už vôbec nie v hotovosti.

7. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku, uviedol v nej, že odmieta tvrdenia žalobcu uvádzané v
replike v celom rozsahu a k vyjadreniam žalobcu dodáva, že plnenie dlhu bezhotovostnou formou,
aj napriek skutočnosti, že zmluvne bolo dohodnuté plnenie v prospech bankového účtu veriteľa,
nespôsobuje neexistenciu takéhoto plnenia. Pokiaľ žalobca prebral plnenie v hotovosti a tvrdí, že nešlo
o plnenie dlhu, žalovaný sa domnieva, že na základe uvedeného sa žalobca na úkor žalovaného

bezdôvodne obohatil. V danej súvislosti je teda otázne, prečo žalobca opakovane preberal od
žalovaného plnenie v hotovosti, pokiaľ trval na plnení v zmysle znenia uzatvorenej zmluvy, a teda
bezhotovostne (prevodom na účet). Zároveň je nelogické tvrdenie žalobcu, že má žalovaný konať
obštrukčne v snahe vyhnúť sa splneniu celého dlhu uvedením, že splnil svoj dlh vo výške 12 000,- €. Ak
by žalovaný mal snahy o obštrukcie v snahe čo najviac znížiť svoj dlh voči žalobcovi, mohol by predsa

určiť omnoho vyššiu sumu, ktorú by označil za vrátenú žalobcovi. Žalovaný dodal, že ním uhrádzané
splátky dlhu boli vykonané priamo k rukám žalobcu, pričom prevzatie splátky v hotovosti zo strany
žalobcu bolo vykonané vždy v spoločnosti žalobcu, a to na predajni B. E.. Žalovaný sa do spoločnosti
– predajne, žalobcu za účelom úhrady splátky dlhu dostavil vždy až na základe predchádzajúceho
rozhovoru, a teda po dohode so žalobcom. Nakoľko však pri odovzdávaní hotovostných platieb bol

prítomný len žalobca a žalovaný, žalovaný navrhol v konaní vykonať dokazovanie, a to výsluchom strán
sporu, ktorý považoval za spôsobilý prispieť k odstráneniu rozporov v tvrdeniach strán.8. Voči duplike žalovaného podal žalobca tripliku. Zopakoval, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá
dohoda o uznaní dlhu vo výške 56 550,- € zo dňa 1.7.2019. Dôslednou kontrolou pohybov na účte
žalobcu zriadeného v G. D., H., č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX bolo zistené, že po podpísaní písomnej

dohody o uznaní dlhu voči žalobcovi datovanej dňa 1.7.2019 bola žalobcovi prevodom na jeho vyššie
uvedený účet manželkou žalovaného z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 23.12.2019 prevedená suma
2 000,- €; žalovaným z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 8.4.2021 suma 10 000,- €; žalovaným z účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXXdňa24.8.2021suma10000,-€.Žiadnuinúsumuakouvedenéžalovanýžalobcovi
z celkovej dlžnej sumy 56 550,- € neuhradil, a to ani prevodom na účet v banke, ani v hotovosti.

Tvrdenia žalovaného o tom, že časť dlhu uhradil v hotovosti, považuje žalobca za vylúčené, nepravdivé a
úplne v rozpore so základnými zásadami logického myslenia aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa
so žalovaným výslovne písomne dohodol, že dlh mu vráti prevodom na účet a bol oboznámený s číslom
účtu, kam má peniaze previesť, keď bude pôžičku vracať, podľa čoho aj vo vyššie uvedených prípadoch
žalovaný postupoval. Navyše, v záujme každého, kto peniaze vracia, je predsa disponovať o tom
potvrdením, ktorým sa dá jednoducho preukázať vrátenie peňazí veriteľovi. Žalovaný na preukázanie

svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, pretože takéto neexistujú a ani existovať nemôžu,
lebo tak, ako už bolo uvedené, žalovaný nikdy žiadnu splátku pôžičky neuhradil v hotovosti. Pokiaľ ide o
stretnutia žalobcu so žalovaným v spoločnosti B. E., tieto sa uskutočnili, čo môžu potvrdiť aj zamestnanci
spoločnosti, avšak nikdy nie za účelom vrátenia peňazí, ale žalovaný v spoločnosti nakupoval obklady
a dlažbu pre svoju stavebnú spoločnosť. Žalovaný pri týchto stretnutiach veľakrát priznal, že nemá

financie na vrátenie peňazí, ale vraj mu budú čoskoro uhradené faktúry a následne uhradí dlžnú sumu
prevodom na účet žalobcu, žiaľ ostalo len pri sľuboch. V prípade, ak by žalovaný pri týchto stretnutiach
chcel vrátiť žalobcovi splátku pôžičky v hotovosti, niekto zo zamestnancov alebo asistentiek žalobcu by
vystavili pre žalovaného potvrdenie o prijatí splátky. Celková výška záväzku tak čo do istiny predstavuje
ku dňu podania tripliky (1.2.2022) sumu 34 550,- € plus úroky z omeškania.

9. Súd výzvou zo dňa 11.1.2023 žalobcu vyzval, aby oznámil, či jeho triplika zo dňa 1.2.2022 predstavuje
čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 5.3.2023. Uviedol v ňom,
žepodaniezodňa1.2.2022predstavuječiastočnéspäťvzatiežaloby,atovčastiistiny27000,-€,pretože
žalovaný po podpísaní písomnej dohody o uznaní dlhu voči žalobcovi zo dňa 1.7.2019 svoj dlh čiastočne

plnil takto: dňa 23.12.2019 suma 2 000,- €; dňa 8.4.2021 suma 10 000,- €; dňa 24.8.2021 suma 10
000,- €; dňa 3.6.2022 suma 5 000,- €. Na základe uvedeného žalobca teda k zaplateniu požaduje istinu
29 550,- € a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 56 550,- € od 1.9.2019 do 23.12.2019; zo sumy 54
550,- € od 24.12.2019 do 8.4.2021; zo sumy 44 550,- € od 9.4.2021 do 24.8.2021; zo sumy 34 550,- €
od 25.8.2021 do 3.6.2022; zo sumy 29 550,- € od 4.6.2022 do zaplatenia.

10. K triplike žalobcu zo dňa 1.2.2022 a k podaniu žalobcu zo dňa 5.3.2023 sa žalovaný bezprostredne
nevyjadril. V ďalšom priebehu konania však žalovaný doručil súdu podanie zo dňa 10.10.2024, v ktorom
uviedol, že považuje uskutočnenie svojho výsluchu v písomnej forme za nedostatočné, a to s ohľadom
na skutočnosť, že medzi stranami sporu je sporná suma 12 000,- €, ktorú mal žalovaný podľa svojho

tvrdenia odovzdať žalobcovi v hotovosti, v piatich splátkach. Nakoľko žalobca toto tvrdenie žalovaného
rozporuje, vo veci považoval žalovaný za potrebné a prínosné vykonať konfrontáciu medzi stranami
sporu, za účelom odstránenia rozporov v ich doterajších tvrdeniach. Ako to vyplynulo už z priebehu
doterajšieho konania, samotný žalobca po podaní žaloby uznal, že žalovaný mu z poskytnutej sumy
uhradil vyššiu čiastku, než ako to žalobca pôvodne deklaroval vo svojej žalobe, z ktorého dôvodu

mal žalovaný za to, že je daná minimálne pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého
žalovaný mu žiadne finančné prostriedky v hotovostných splátkach nevyplácal. Zostatok istiny, ktorý je
predmetom tunajšieho konania, je žalobcom vyčíslený v nesprávnej výške – predmetom žaloby bolo
pôvodne zaplatenie sumy vo výške 46 550,- €. Následne po tom, ako žalovaný vzniesol námietku a
uviedol, že žalobcovi časť svojho dlhu uhradil, žalobca vzal svoju žalobu späť v časti istiny 27 000,- €.

Rozdielmedziuvedenýmisumamitedapredstavuječiastku19550,-€,ktorámábyťpredmetomkonania,
napriek tomu však žalobca uvádza, že požaduje zaplatenie sumy 29 550,- €, ktorý údaj je celkom zjavne
nesprávny.

11. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 5.3.2025 v prítomnosti strán.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného uskutočneným písomne a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to uznanie dlhu a dohoda o splátkach
zo dňa 1.7.2019, predžalobná výzva zo dňa 6.4.2021, list označený ako „Odpoveď“ zo dňa 9.4.2021, e-mailová správa zo dňa 11.8.2021 a detail pohybu na účte zo dňa 26.11.2014 a zistil nasledovný skutkový
stav.

13. Z uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 1.7.2019 vyplýva, že žalovaný ako dlžník písomne
uznal dlh vo výške 56 550,- € ku dňu jeho uznania, ktorého dôvodom bolo poskytnutie pôžičky žalobcom
ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 109 550,- €, ktorú dlžník čiastočne vrátil
v rozsahu 53 000,- €. Strany sa dohodli, že dlh bude splácaný v mesačných splátkach vo výške 5 000,- €
počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po podpise tohto uznania, a to pod stratou výhody splátok v prípade

omeškania sa s ktoroukoľvek splátkou čiastočne alebo úplne. Dlžník sa zaviazal uhrádzať dohodnuté
splátky na účet veriteľa IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX.

14. Z predžalobnej výzvy zo dňa 6.4.2021 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie sumy
56 550,- € do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

15. Z listu označeného ako „Odpoveď“ zo dňa 9.4.2021 vyplýva, že žalobca na e-mail žalovaného zo
dňa 8.4.2021 reagoval tým, že žalovaný až na základe predžalobnej výzvy uhradil čiastku 10 000,- €
dňa 8.4.2021, pričom s predĺžením lehoty splatnosti dlhu do 15.7.2021 žalobca nesúhlasil.

16. Z e-mailovej správy zo dňa 11.8.2021 vyplýva, že žalovaný žalobcovi po prevzatí si platobného

rozkazu uviedol, že „to“ chce čím skôr uhradiť, myslí to úprimne a preto mu budúci týždeň pošle aspoň
10 000,- €. Chcel sa so žalobcom stretnúť a prejsť si platby, lebo minule mu poslal 10 000,- € a nie je
to odpočítané v platobnom rozkaze.

17. Z detailu pohybu na účte IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu: I. J., na ktorom

bol ako príjemca označený žalobca a ktorý v informácií pre príjemcu obsahoval údaj: „splatka F.- B.“,
vyplýva odoslanie sumy 2 000,- € na účet IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 26.11.2024.

18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný prišiel do kancelárie, či už k nemu, resp. k sekretárke
a pokiaľ realizoval nejakú úhradu, sekretárka mu o tom vydala doklad. Inokedy zaplatil bezhotovostne,

o čom poslal napr. správu cez WhatsApp a o úhrade existuje záznam na bankovom účte, takto realizoval
aj poslednú úhradu 26.11.2024. Žalobca poprel, že by sa mohlo stať, že mu odovzdal peniaze len
tak niekde v krčme alebo na diskotéke a nedostal by o tom doklad. Na otázku svojho právneho
zástupcu, akým spôsobom žalovaný realizoval čiastkové úhrady tohto dlhu potom, čo zostatok dlhu
dosiahol 56 550,- €, žalobca odpovedal, že výlučne prevodným príkazom. Predtým chodil do firmy aj

osobne, avšak potom, čo dlh dosiahol túto výšku, už do firmy nechodil a úhrady boli realizované iba
bezhotovostne. Na otázku svojho právneho zástupcu, či po uzatvorení dohody o uznaní dlhu prebral
akúkoľvek hotovosť od žalovaného, odpovedal žalobca, že nie. Na otázku súdu, či sa žalobca stretol
v čase po uzavretí dohody o uznaní dlhu osobne so žalovaným (hoci by aj na týchto stretnutiach nedošlo
k úhradám dlhu) žalobca odpovedal, že sa stretol so žalovaným pred dvoma dňami. Predtým sa s ním

naposledy osobne stretol ešte pred COVID-om. Medzi týmito dvoma momentmi nedošlo medzi nimi k
žiadnym osobným stretnutiam. Žalobca ešte doplnil, že jeho stretnutie so žalovaným pred dvoma dňami
trvalo asi 5 minút. Žalovaný nespochybňoval dlh, uviedol iba, že nemá na jeho zaplatenie peniaze a že
právny zástupca žalovaného predloží žalobcovi návrh splátkového kalendára.

19. Žalovaný vo svojej písomnej výpovedi odpovedal na otázky svojej právnej zástupkyne nasledovne:
1. Otázka: Kedy ste žalobcovi odovzdávali peniaze? Odpoveď: V hotovosti som žalobcovi odovzdával
peniaze v období od júla 2019 do nejakého obdobia roku 2020, presne sa už nepamätám, ale viem,
že som sa so žalobcom stretol ešte tesne predtým, ako urobili lockdown pre pandémiu. 2. Otázka: V
akej sume boli jednotlivé splátky a v akých bankovkách ste peniaze žalobcovi odovzdávali? Odpoveď:

Splátky boli v sumách od 2-tisíc eur do 5-tisíc eur, bankovky 50,- eur a 100,- eur. Ja som mu takto
odovzdal celkovo sumu 12-tisíc eur, viem to preto, lebo som si to zapisoval do telefónu, aby som vedel
koľko peňazí som mu dal. 3. Otázka: Kde ste žalobcovi odovzdávali peniaze a kto bol pri odovzdaní
prítomný? Odpoveď: Platil som v priestoroch predajne žalobcu B. E., kde právajú obklady a dlažby
a pri odovzdávaní peňazí tam nebol nikto len ja a žalobca. 4. Otázka: Prečo ste žalobcovi odovzdávali

peniaze práve na uvedenom mieste? Odpoveď: Vždy som žalobcovi zavolal a on mi povedal, že tam
mám k nemu na predajňu prísť, sme sa tak dohodli, že tam prídem. 5. Otázka: Prečo ste žalobcovi
odovzdávali peniaze v hotovosti a nie formou bezhotovostného prevodu? Odpoveď: Preto, lebo nie vždy
som mal peniaze na účte, stalo sa bežne že som mal pri sebe vyšší obnos hotovosti a tak keď som mal,zavolal som žalobcovi, že sa chcem stretnúť a niečo mu vyplatiť – veď to tak bolo aj teraz naposledy,
keď som mu poslal 2-tisíc eur, aj to bolo len preto, lebo nechcel žalobca odo mňa zobrať hotovosť keď
sme sa stretli teraz v novembri.

20. Žalovaný vo svojej písomnej výpovedi odpovedal na otázky právneho zástupcu žalobcu nasledovne:
6. Otázka: Vyjadrite sa, akú sumu predstavuje Vaša dlžná čiastka ku dnešnému dňu. Odpoveď: Zvyšok
dlhu bol pred mojím posledným stretnutím so žalobcom niečo vyše 7-tisíc eur, teraz som mu zaplatil ešte
2-tisíceur,takžecca5-tisícjezvyšokmôjhodlhu,ktorýajuhradím.7.Otázka:Vodporezodňa20.8.2021

ste uviedol, že ste žalobcovi vyplatil v rámci splácania svojho dlhu v rôznych dátumoch opakovane
hotovosť v rôznych výškach, a to v piatich splátkach, pričom týmto spôsobom ste vyplatil žalobcovi
celkovo sumu 12 000,- €. Vyjadrite sa, prečo ste uvedené splátky vyplatili žalobcovi v hotovosti, keď
ste so žalobcom písomne dohodli formu úhrady záväzku výlučne bezhotovostným platobným stykom,
teda úhradou na účet v banke a žiadnu inú. Odpoveď: K tomuto som sa už vyjadroval v otázke 5 – nie
vždy som mal prostriedky na účte a keď som mal pri sebe hotovosť, som si s ním dojednal stretnutie

(so žalobcom) a išiel som mu odovzdať hotovosť. Veď ako som povedal, aj teraz naposledy som mu
dával peniaze v hotovosti, ale ich nechcel odo mňa zobrať, lebo že prebieha súd a mám poslať na
účet, aby bol doklad. Predtým to bolo bežné, že sme si odovzdávali bez dokladu. Ale veď ani žalobca
sám nevedel, aký je zvyšok dlhu, však žaloval najprv úplne inú sumu a až neskôr zistil že som z toho
už uhradil väčšiu časť, však medzi nami to bolo normálne, my máme dobrý vzťah. Tak si možno len

nepamätá, že som mu niečo zaplatil aj na ruku. 8. Otázka: Vyjadrite sa, kedy, kde, za akých okolností a
v prítomnosti koho došlo k odovzdaniu jednotlivých splátok v hotovosti. Odpoveď: K tomuto som sa tiež
už vyjadril, nebudem sa opakovať. 9. Otázka: Uveďte výšku jednotlivých splátok. Odpoveď: Vyjadril som
sa (otázka 2.). 10. Otázka: Vyjadrite sa, či Vám boli žalobcom vystavené potvrdenia o prevzatí peňazí?
V prípade, ak neboli, vyjadrite sa, prečo ste vystavenie takýchto potvrdení nepožadoval. Odpoveď: Nie

žiadne potvrdenia mi nevystavoval, ja som chlap a pre mňa slovo chlapa je dôležitejšie, ako nejaké
papiere, ktoré aj tak vždy stratím alebo niekde založím. Ja som si to zvykol zapísať do mobilu a veril
som mu, že si to aj on niekde píše alebo pamätá. 11. Otázka: Uveďte pôvod finančných prostriedkov
použitých pri jednotlivých splátkach v hotovosti. Odpoveď: Jednalo sa o moje príjmy z podnikania.

21. Na pojednávaní dňa 27.11.2024 žalobca ešte pred jeho otvorením vzal žalobu čiastočne späť v časti
o zaplatenie 2 000,- € s príslušenstvom k úhrade ktorej došlo dňa 26.11.2024. Ďalej na pojednávaní
dňa 27.11.2024 uviedol, že trvá na žalobe tak, ako bola podaná zohľadňujúc vykonané čiastočné
späťvzatia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 27 550,- € s príslušenstvom.

22. Na pojednávaní dňa 5.3.2025 žalobca na otázku súdu, aby vysvetlil rozpory v podaní zo dňa
5.3.2025 týkajúce sa rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby uviedol, že pôvodne žalovaná suma bola
46 550,- €. Žalovaný zrealizoval nasledovné splátky: splátka 2 000,- € dňa 23.12.2019, splátka 10
000,- € dňa 8.4.2021, splátka 10 000,- € dňa 24.8.2021, splátka 5 000,- € dňa 3.6.2022 a splátka 2
000,- € dňa 26.11.2024. V zmysle vyššie uvedeného z dôvodu, aby bolo jednoznačne zrejmé v akej

časti žalobca berie žalobu čiastočne späť, žalobca uviedol, že berie žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie istiny 29 000,- €, žalobcom požadovaná istina preto predstavuje sumu 17 550,- €. Žalobca
mal za to, že nárok žalobcu bol preukázaný a je dôvodný, tvrdenia žalobcu sú konzistentné, zatiaľ
čo obranu žalovaného považoval za vylúčenú a nepravdivú, ako aj v rozpore s pravidlami logického
myslenia, pričom poukázal na to, že žalobca a žalovaný sa dohodli, že platby budú realizované výlučne

bezhotovostne. Na základe uvedeného žalobca požadoval zaplatenie istiny 17 550,- € s príslušenstvom,
ako aj náhradu trov konania. Následne žalobca vzal žalobu čiastočne späť ešte v časti príslušenstva
prevyšujúceho úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46 550,- € od 1.9.2019 do 23.12.2019,
zo sumy 44 550,- € od 24.12.2019 do 8.4.2021 zo sumy 34 550,- € od 9.4.2021 do 24.8.2021, zo sumy
24 550,- € od 25.8.2021 do 3.6.2022 zo sumy 19 550,- € od 4.6.2022 do 26.11.2024 a zo sumy 17 550,-

€ od 27.11 2024 do zaplatenia.

23. Na pojednávaní dňa 5.3.2025 sa žalovaný pridržal svojich vyjadrení v tomto konaní. Žalobcom na
pojednávaní vymenované splátky nie sú medzi stranami sporné. Nad ich rámec žalovaný tvrdil, že bola
žalovaným uhradená v hotovosti suma 12 000,- €. Žalobu považoval žalovaný od začiatku za zmätočnú,

žalobca preukázateľne nemal vedomosť o tom, akú časť dlhu žalovaný uhradil a z tohto dôvodu aj
postupne znižoval žalovanú sumu. Trval na tom, že uhradil sumu 12 000,- € viacerými splátkami v
hotovosti, pričom plnenie hotovosti v rozpore s dohodou o bezhotovostnom plnení nemá za následok
neplatnosť takéhoto plnenia. Z výpovede žalobcu vyplýva, že sa so žalovaným stretol v čase, kedyžalovaný tvrdí, že uhradil hotovostné splátky, nezhodujú sa iba v samotnej skutočnosti, či boli hotovostné
splátky uhradené. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu v časti o zaplatenie
istiny 12 000,- € zamietol a pri rozhodovaní náhrade trov zohľadnil pomerný úspech strán. S čiastočným

späťvzatím žaloby žalovaný prejavil súhlas.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

26. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

27.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je po jej čiastočnom späťvzatí
dôvodná.

30. V priebehu konania žalobca uskutočnil viacero prejavov, ktorými znižoval rozsah žalobou
uplatňovaného nároku. Žalobca si pôvodne návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.4.2021 uplatnil právo na zaplatenie istiny 46 550,- € s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56 550,- € od 1.9.2019 do 8.4.2021 a zo sumy 46 550,- € od

8.4.2021 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, ako aj náhradu
trov konania. Odpoveďou zo dňa 25.5.2021 na výzvu upomínacieho súdu žalobca oznámil, že si náklady
spojenésvymáhanímpohľadávkyvovýške40,-€neuplatňuje.Tentoprejavžalobcujepotrebnévykladať
v súlade s § 145 ods. 3 CSP ako čiastočné späťvzatie žaloby pred jej doručením žalovanému, na základe
ktorého súd bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti koná o zvyšku nároku. Následne ešte

v štádiu upomínacieho konania došlo k ďalšiemu úkonu, ktorým žalobca zredukoval rozsah uplatneného
práva, a to k súhlasu žalobcu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka rozpor, teda v časti
o zaplatenie istiny 46 550,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56 550,- €
od 1.9.2019 do 8.4.2021 a zo sumy 46 550,- € od 9.4.2021 do zaplatenia a v časti trov konania. Podľa §
8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tejto

časti zastavilo, osobitné rozhodnutie o tom súd nevydáva.

31. Po postúpení veci z upomínacieho súdu na tunajší súd žalobca v podaní zo dňa 1.2.2022, teda vo
svojej žalobnej triplike, uviedol, že celková výška záväzku čo do istiny predstavuje ku dňu podania tripliky
„sumu 34 550,- € plus úroky z omeškania“. Svoje podanie zo dňa 1.2.2022 žalobca doplnil podaním

zo dňa 5.3.2023, v ktorom uviedol, že jeho tripliku je potrebné považovať za čiastočné späťvzatie žaloby,
pričom v článku II. podania zo dňa 5.3.2023 uviedol, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie istiny
27 000,- €. Oproti tomu v článku III. svojho podania žalobca dodal, že na základe toho sa žalobca
domáha zaplatenia istiny 29 550,- € a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 56 550,- € od 1.9.2019
do 23.12.2019, zo sumy 54 550,- € od 24.12.2019 do 8.4.2021, zo sumy 44 550,- € od 9.4.2021 do

24.8.2021,zosumy34550,-€od25.8.2021do3.6.2022azosumy29550,-€od4.6.2022dozaplatenia.
Podanie zo dňa 5.3.2023 bolo teda vzájomne protirečivé. Na jednej strane žalobca uviedol, že žalobu
berie späť o zaplatenie istiny 27 000,- € (t.j. zostatok istiny by predstavoval 19 550,- € ako rozdiel
pôvodne uplatnenej istiny vo výške 46 550,- € a späťvzatej istiny 27 000,- €). Následne však v danom
podaní uviedol, že si uplatňuje istinu 29 550,- € s príslušenstvom, teda istinu o 10 000,- € vyššiu, čo by

zodpovedalo aj sume čiastočných plnení žalovaného po podaní žaloby (návrhu na vydanie platobného
rozkazu) tak, ako boli zosumarizované práve v podaní žalobcu zo dňa 5.3.2023.32. V ďalšom priebehu konania žalobca na pojednávaní dňa 27.11.2024 vzal žalobu čiastočne späť
v ďalšej časti, a to o zaplatenie istiny 2 000,- € s príslušenstvom a uviedol, že trvá na zaplatení istiny
vo rozsahu 27 550,- € s príslušenstvom.

33. Súd pre odstránenie rozporov a v záujme jednoznačného vymedzenia predmetu konania vyzval
žalobcu na pojednávaní dňa 5.3.2025, aby uviedol, v akej časti berie žalobu späť a v akej časti na
podanej žalobe trvá. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že žalobu berie čiastočne späť v časti
o zaplatenie istiny 29 000,- € a trvá na žalobe v časti o zaplatenie 17 550,- € s príslušenstvom. Na ďalšiu

výzvu súdu, aby odstránil týmto čiastočným späťvzatím vzniknutý rozpor medzi istinou a požadovaným
príslušenstvom, žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie príslušenstva prevyšujúceho úroky
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46 550,- € od 1.9.2019 do 23.12.2019, zo sumy 44 550,- € od
24.12.2019 do 8.4.2021 zo sumy 34 550,- € od 9.4.2021 do 24.8.2021, zo sumy 24 550,- € od 25.8.2021
do 3.6.2022, zo sumy 19 550,- € od 4.6.2022 do 26.11.2024 a zo sumy 17 550,- € od 27.11.2024 do
zaplatenia. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 5.3.2025 prejavil súhlas.

34. Súd viazaný rozsahom žaloby, ktorý určuje žalobca ako dominus litis, preto za predmet konania po
čiastočnom späťvzatí (resp. späťvzatiach) žaloby, ako ho výslovne špecifikoval žalobca na pojednávaní
dňa 5.3.2025, považoval zaplatenie istiny 17 550,- € s príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov
z omeškania tak, ako sú špecifikované v odseku 33. odôvodnenia. Vo zvyšnej časti súd na základe

dispozičného prejavu žalobcu tak, ako ho žalobca výslovne špecifikoval na pojednávaní dňa 5.3.2025
a s ktorým žalovaný prejavil súhlas (§ 146 ods. 1 CSP), súd podľa § 145 ods. 2 CSP rozhodol výrokom
II. tohto rozsudku tak, že konanie v tejto časti zastavil.

35. V konaní nebolo sporné, že žalobca prenechal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 109 550,-

€, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť. Medzi žalobcom v postavení veriteľa a žalovaným v postavení
dlžníka tak došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

36. Sporné nebolo ani to, že žalovaný svoju povinnosť vrátiť prenechané peňažné prostriedky splnil iba
čiastočne, pričom dňa 1.7.2019 uzavreli strany v písomnej forme tzv. uznanie dlhu a dohodu o splátkach,

v ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu (ktorý bol špecifikovaný ako poskytnutie
pôžičky žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 109 550,- €) a čo do výšky,
ktorá (t.j. nesplatený zostatok pôžičky) ku dňu uznania dlhu predstavovala 56 550,- €. Túto sumu sa
žalovaný zaviazal uhradiť v mesačných splátkach vo výške 5 000,- € počnúc mesiacom august 2019.

37. Uznanie dlhu a dohodu o splátkach zo dňa 1.7.2019 súd vyhodnotil ako platné uznanie dlhu podľa
558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi, ktorým dlžník písomne potvrdzuje existenciu svojho záväzku voči veriteľovi. Pre platnosť
uznania dlhu sa vyžaduje písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho
výšky. O dlhu, ktorý bol dlžníkom uznaný, sa predpokladá, že v čase uznania trval. Uznanie dlhu teda

zakladá zákonnú domnienku existencie dlhu, ktorú súd považuje za preukázanú, kým v konaní nevyjde
najavo opak (§ 192 CSP), dôkazné bremeno o neexistencii dlhu sa pritom prenáša na dlžníka, veriteľ je
povinnosti dokazovať vznik a výšku dlhu v sporovom konaní zbavený.

38. Žalovaný vo svojej procesnej obrane nepopieral vznik dlhu, ani jeho uznanú výšku 56 550,- € platnú

v čase uznania dňa 1.7.2019. Medzi stranami bol sporný následný rozsah splatenia dlhu, pričom však
žalovaný nepopieral, že neplnil riadne a včas v súlade s dohodou o splátkach zo dňa 1.7.2019, ale
nepravidelne. V priebehu konania sa žalobca ustálil na tvrdení, že po uznaní dlhu žalovaný zaplatil
nasledovnéčiastkovéplnenia:plnenie2000,-€dňa23.12.2019,plnenie10000,-€dňa8.4.2021,plnenie
10 000,- € dňa 24.8.2021, plnenie 5 000,- € dňa 3.6.2022 a plnenie 2 000,- € dňa 26.11.2024, čo nebolo

medzistranamisporné.Žalovanývšaktvrdil,žeokremtohozaplatilajďalšíchspolu12000,-€vhotovosti
vo viacerých splátkach.

39. Pri posudzovaní procesnej obrany žalovaného súd vychádzal z toho, že pokiaľ žalovaný dlžník
tvrdí, že dlh splnil vo väčšom rozsahu, než tvrdí veriteľ, zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení žalovaného. Dôkazné bremeno vo všeobecnosti nesie ten, kto tvrdí existenciu právnej
skutočnosti, nie ten, kto ju popiera. Nepreukazuje sa neexistencia určitej skutočnosti (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). V tomto prípade to teda bol
žalovaný, ktorý bol povinný preukázať existenciu ním tvrdených hotovostných splátok v celkovej výške12 000,- €. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia navrhol súdu vykonanie dokazovania výsluchom
žalobcu a žalovaného, čo odôvodnil tým, že pri daných hotovostných platbách nebola prítomná žiadna
iná osoba a nemá o tom žiaden lisitnný dôkaz.

40. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pred uznaním dlhu dňa 1.7.2019 od žalovaného prijal aj
hotovostnéplnenia,otýchtomuvšakmalbyťvždyvystavenýdoklad.Pouznanídlhuprijatieakýchkoľvek
hotovostných plnení poprel a uviedol, že od žalovaného obdržal iba bezhotovostné plnenia. Potvrdil dve
stretnutia so žalovaným po uznaní dlhu, jedno sa malo uskutočniť pred tzv. COVID-om a druhé dňa

25.11.2024, pričom ani na jednom nemalo dôjsť k odovzdaniu akejkoľvek hotovosti.

41. Žalovaný vo svojej písomnej výpovedi zotrval na svojej procesnej obrane, z jeho výpovede vyplýva,
že žalobcovi v období od júla 2019 do roku 2020 ešte tesne pred tzv. lockdownom pre pandémiu
COVID-19 zaplatil v hotovosti v čiastkach od 2 000,- do 5 000,- € spolu sumu 12 000,- €. K odovzdaniu
peňažných prostriedkov malo dôjsť v neprítomnosti tretích osôb v priestoroch predajne patriacej

žalobcovej obchodnej spoločnosti B., E., pričom písomné potvrdenia o plneniach žalovaný nedostal, ani
ich nežiadal, čo odôvodnil v podstate tým, že veril, že si to žalobca zapisuje, pričom aj on si splatenú
sumu zapisoval do mobilného telefónu.

42. Možno konštatovať, že zo súdom vykonaného dokazovania nemožno procesnú obranu žalovaného

o tom, že mal žalobcovi plniť v hotovosti spolu sumu 12 000,- €, považovať za preukázanú. Výpoveď
žalobcu skutkové tvrdenia žalovaného popiera, pripustil, že sa so žalovaným po uznaní dlhu dvakrát
stretol, avšak poprel, že by od neho prevzal hotovostné splátky dlhu, skutočnosť, že na druhom
stretnutí dňa 25.11.2024 k hotovostnému plneniu nedošlo, potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný. Pokiaľ
ide o osobné stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť v bližšie nezistenom čase krátko pred zavedením

tzv. lockdownu pre pandémiu COVID-19, bez ďalších dôkazov nemožno samotné osobné stretnutie
považovať za dôkaz o odovzdaní peňažnej hotovosti.

43. Výpoveď žalovaného, ktorý navyše vypovedal v procesnom postavení strany, t.j. nie svedka, ktorý
je poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať a o trestnoprávnych následkoch krivej

výpovede, súd nemohol považovať za dostatočný dôkaz o pravdivosti procesnej obrany žalovaného.
Z výpovede žalovaného nevyplynuli dostatočne určité a objektivizujúce okolnosti, za ktorých by malo
dôjsť k údajným hotovostným plneniam a na základe ktorých by prípadným ďalším dokazovaním (ktoré
ani v tomto smere nebolo navrhnuté) mohla byť jeho výpoveď zhodnovernená. Z obsahovej stránky
výpoveď žalovaného možno zhodnotiť ako málo konkrétnu. Súd poukazuje najmä na skutočnosť,

že hoci k odovzdaniu peňazí malo podľa žalovaného dôjsť bez prítomnosti tretích osôb, malo sa tak stať
vpriestorochpredajnespoločnostiB.,E.,oktorejsadápredpokladať,žetampracujúajinéosoby,pričom
však žalovaný netvrdil, že by určité iné osoby mohli potvrdiť aspoň jeho prítomnosť v predajni. Rovnako
sa žalovaný konkrétne nevyjadril ani ku skutočnosti, aký pôvod mala peňažná hotovosť použitá na
údajnéhotovostnéplatbyanenavrholvtomtosmeredokazovanie,zktoréhobymoholvyplynúťnapríklad

výber hotovosti z banky alebo jej prijatie od tretej osoby v čase pred údajným hotovostným plnením.
Výpoveďžalovanéhosícenemožnopovažovaťzapreukázanenepravdivú,alebezpodrobnejšíchúdajov
v nej uvedených a bez opory v iných vykonaných dôkazoch, ktoré by detaily jeho výpovede potvrdzovali,
ju súd nemohol považovať za dostatočný dôkaz o hotovostných plneniach v žalobcom tvrdenej výške
12 000,- €. Pokiaľ si žalovaný nežiadal písomné potvrdenia veriteľa o prijatí platby, vystavil sa tým

nebezpečenstvu dôkaznej núdze, do ktorej sa napokon v tomto konaní aj dostal.

44. Možno čiastočne súhlasiť s argumentom žalovaného, že ani samotný žalobca nemal od začiatku
konania dokonalý prehľad o rozsahu splatenia dlhu, keďže žalobca v podaní zo dňa 1.2.2022 priznal,
že až v priebehu konania kontrolou svojho bankového účtu zistil platbu z účtu manželky žalovaného zo

dňa 23.12.2019 v sume 2 000,- €, o ktorú následne vzal žalobu čiastočne späť, avšak súd podotýka,
že o tejto platbe nemal vedomosť ani žalovaný, ktorý sa jej existenciou v konaní dovtedy nebránil.
Predovšetkým ale súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať
uskutočnenie platieb, ktoré sú medzi stranami sporné, zaťažuje dlžníka. Veriteľ nemá povinnosť (a
v zásade ani možnosť) preukazovať neexistenciu, resp. neprijatie ďalších ním netvrdených platieb.

45. Pokiaľ ide o spôsob a rozsah vykonaného dokazovania, súd vykonal dôkazný návrh na výsluch
žalovaného v súlade s § 195 ods. 3 CSP v písomnej forme vychádzajúc zo zásady hospodárnosti
konania vyjadrenej v článku 17 CSP. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie dňa 13.6.2023, na ktorébol predvolaný, čo ospravedlnil svojou dočasnou práceneschopnosťou, rovnako sa nedostavil ani na
pojednávanie dňa 2.10.2024, a to rovnako zo zdravotných dôvodov. V záujme zabránenia ďalšiemu
predlžovaniu konania súd na pojednávaní dňa 2.10.2024 rozhodol, že žalovanému uloží, aby na otázky

otvrdenýchskutočnostiachodpovedalpísomne.Aninaďalšiepojednávaniedňa27.11.2024sažalovaný
nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi, do tohto pojednávania nedoručil
súdu ani svoje písomné odpovede na otázky, tieto boli súdu doručené až dňa 20.12.2024. Žalovaný
sa nedostavil ani posledné pojednávanie dňa 5.3.2025, kde ani svoju neúčasť neospravedlnil. Súd
zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že žalovaný odpovedal na otázky o tvrdených skutočnostiach písomne,

nebránilo mu to zúčastniť sa osobne pojednávania a požiadať, aby bol vypočutý aj ústne. Prinajmenšom
v účasti na pojednávaní dňa 5.3.2025 mu nebránila žiadna súdu známa prekážka. Súd okrem toho
poukazuje na skutočnosť, že osobná účasť strany, ktorá je v konaní zastúpená, nie je nevyhnutným
predpokladom pre uskutočnenie pojednávania, naopak Civilný sporový poriadok ustanovuje, že od
strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (§ 183 ods. 2 veta

druhá CSP). Vykonanie dôkazného návrhu na výsluch strany spôsobom podľa § 195 ods. 3 CSP
je účinným nástrojom na zabránenie predlžovaniu konania v prípadoch, kedy u strany opakovane
dochádza k ospravedlňovaniu neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. V tomto prípade išlo
pritom o bežný majetkový spor, kde nie je bez ďalšieho nutné trvať na osobnej výpovedi strany pred
súdom.

46. Súd nevykonal dokazovanie žalovaným v podaní zo dňa 10.10.2024 navrhnutou konfrontáciou
strán. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že konfrontácia strán je odlišný dôkazný prostriedok od výsluchu
strán. V prípade výsluchu strán zákon nepredpisuje, aby sa uskutočnil vo vzájomnej prítomnosti
všetkých subjektov vystupujúcich ako strany sporu, pričom pôvodne žalovaný ako dôkaz navrhoval

len výsluch oboch strán, pričom nemohol dôvodne predpokladať, že sa oba výsluchy uskutočnia na
tom istom pojednávaní a že súd zároveň umožní aj žalovaným dodatočne navrhnutú konfrontáciu.
Žalovaný navrhol konfrontáciu strán až dodatočne v reakcii na to, že mu súd uložil odpovedať na
otázky o tvrdených skutočnostiach písomne. Tento dôkazný návrh teda nebol žalovaným uplatnený včas
v súlade s § 153 ods. 1 CSP, pokiaľ by žalovaný od začiatku mienil trvať na konfrontácií strán, nič mu

nebránilo navrhnúť ju už vo svojom odpore. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaný sa osobne
na žiadnom pojednávaní nestretli, vykonanie dokazovania ich konfrontáciou by si vyžadovalo odročenie
pojednávania a zosúladenie prítomnosti strán. Takýto postup by bol odhliadnuc od vyššie uvedeného
aj nehospodárny a vzhľadom na opakovane ospravedlňovanú neúčasť žalovaného na pojednávaní zo
zdravotných dôvodov by neprimerane zaťažoval najmä žalobcu. Napokon by takýto postup ani nemal

význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Ako už bolo uvedené, v tomto konaní ide o bežný majetkový
spor, v ktorom sa nedá rozumne očakávať, že konfrontáciou strán by došlo k odstráneniu rozporov
v ich tvrdeniach, teda že jedna strana by sa priznala, že nehovorila o výške plnení pravdu, resp. že
nepravdivosť výpovede jednej zo strán, ktoré boli obe značne nekonkrétne, by z konfrontácie vyplynula.

47. Na základe vyššie uvedeného súd považoval žalobu v časti istiny za dôvodnú. Žalovaný uznal dlh
vo výške 56 550,- € dňa 1.7.2019, pričom v konaní neboli sporné následné (v období medzi 23.12.2019
a 26.11.2024) plnenia žalovaného v celkovej výške 29 000,- €. Rozdiel predstavuje sumu 27 550,- €,
z ktorej si však žalobca uplatnil po čiastočnom späťvzatí žaloby sumu vo výške 17 550,- €, ktorú mu
súd preto aj v celom rozsahu priznal.

48. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

49. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.52. Pretože žalovaný dlžnú sumu žalobcovi riadne a včas neuhradil, dostal sa s plnením peňažného
dlhu do omeškania. Žalobca si uplatnil v tomto konaní iba úroky z omeškania v období po uznaní dlhu

vychádzajúc z toho, ako si strany dojednali plnenie v uznaní dlhu a dohode o splátkach zo dňa 1.7.2019.
V zmysle tejto dohody sa dlžník zaviazal k plneniu v mesačných splátkach počnúc mesiacom august
2019, pričom už prvú splátku riadne a včas nezaplatil. To bolo v zmysle článku III. predmetnej dohody
sankcionované tzv. stratou výhody splátok. Žalovaný sa teda dostal do omeškania s celou ním uznanou
pohľadávkoudňom1.9.2019.Akoužbolouvedené,vkonanínebolispornénasledovnéčiastkovéplnenia

žalovaného: plnenie 2 000,- € dňa 23.12.2019, plnenie 10 000,- € dňa 8.4.2021, plnenie 10 000,- €
dňa 24.8.2021, plnenie 5 000,- € dňa 3.6.2022 a plnenie 2 000,- € dňa 26.11.2024. V súlade s tým,
ako sa vyššie uvedenými plneniam znižovala istina dlhu a v súlade s tým, ako žalobca vzal v priebehu
konania žalobu čiastočne späť v časti istiny, urobil žalobca tomu zodpovedajúci dispozičný prejav aj
v časti príslušenstva, ktoré si po čiastočnom späťvzatí žaloby (pozri odsek 34. odôvodnenia rozsudku)
žalobca uplatňoval v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46 550,- € od 1.9.2019

do 23.12.2019, zo sumy 44 550,- € od 24.12.2019 do 8.4.2021 zo sumy 34 550,- € od 9.4.2021 do
24.8.2021, zo sumy 24 550,- € od 25.8.2021 do 3.6.2022, zo sumy 19 550,- € od 4.6.2022 do 26.11.2024
a zo sumy 17 550,- € od 27.11.2024 do zaplatenia. Ku dňu začiatku omeškania predstavovala základnú
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky0%,žalobcamalpretonároknaúrokyzomeškaniavovýške
5 % ročne (podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). V súlade s návrhom žalobcu mu súd úroky

z omeškania aj priznal, pričom vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca mal po čiastočnom späťvzatí žaloby v konaní plný úspech
zodpovedajúci priznanej istine 17 550,- € s príslušenstvom. Pokiaľ žalobca vzal žalobu čiastočne späť

v časti o zaplatenie sumy 2 000,- € s príslušenstvom, o ktorej v podaní zo dňa 1.2.2022 uviedol, že jej
zaplatenie dňa 23.12.2019, t.j. pred podaním žaloby, zistil (v priebehu konania) dodatočnou dôslednou
kontrolou svojho bankového účtu, v tejto časti platí že žaloba nebola podaná dôvodne a žalobca
preto procesne zavinil v tomto rozsahu zastavenie konania. Vo zvyšnej časti súd vychádzal z toho,
že žaloba bola podaná dôvodne, pričom za jej zastavenie celkovo v časti o zaplatenie istiny 29 000,-

€ s príslušenstvom procesne zodpovedal žalovaný, ktorý plnil v prospech žalobcu po začatí konania.
V percentuálnom vyjadrení žalobca dosiahol úspech, resp. žalovaný zodpovedá za zastavenie konania
v rozsahu 95,7 % (44 550,- €) a naopak žalobca zodpovedá za zastavenie konania v rozsahu 4,3 %
(2 000,- €). Vzájomný pomer úspechu potom predstavuje 91,4 % (95,7 % - 4,3 %) v prospech žalobcu.
Súd preto rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,4

%. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.