Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121315735
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121315735.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: G.. P. P., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. U. XX, W., právne zast. Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, IČO:
51 864 983, proti žalovanému: X. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. XX, W., právne zast. JUDr. Soňa
Soboňová, advokátka so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 50 364 511, o zaplatenie 46.550

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
05.03.2025, č.k. B5-70C/56/2021-198, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III. o trovách konania m e n í tak, že
žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 48,44 %.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
17.550 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.550,- eur od 01.09.2019 do
23.12.2019, zo sumy 44.550 eur od 24.12.2019 do 08.04.2021, zo sumy 34.550 eur od 09.04.2021 do
24.08.2021, zo sumy 24.550 eur od 25.08.2021 do 03.06.2022, zo sumy 19.550 eur od 04.06.2022 do
26.11.2024, zo sumy 17.550 eur od 27.11.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok I.), vo zvyšku konanie zastavil (výrok II.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 91,4 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 657, § 558, § 559, § 517 ods. 1 prvá veta a
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ust. §

144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca na pojednávaní dňa
05.03.2025 na výzvu súdu prvej inštancie, aby ozrejmil, v akej časti berie žalobu späť a v akej časti na
podanej žalobe trvá, uviedol, že žalobu berie čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 29.000 eur a trvá
na žalobe v časti o zaplatenie 17.550 eur s príslušenstvom. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby
na pojednávaní dňa 05.03.2025 prejavil súhlas, preto súd prvej inštancie, viazaný rozsahom žaloby,

za predmet konania po čiastočnom späťvzatí (resp. späťvzatiach) žaloby, ako ho výslovne špecifikoval
žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2025, považoval zaplatenie istiny 17.550 eur s príslušenstvom a vo
zvyšnej časti na základe dispozičného prejavu žalobcu, s ktorým žalovaný prejavil súhlas (§ 146 ods. 1
CSP), súd prvej inštancie podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania
tak bolo (po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie istiny 29.000 eur) zaplatenie sumy 17.550 eur s
príslušenstvom, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobca prenechal žalovanému peňažné prostriedky

vo výške 109.550 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka a uznaniedlhu a dohodu o splátkach zo dňa 01.07.2019 súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné uznanie dlhu
podľa ust. 558 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania nepovažoval súd prvej
inštancie procesnú obranu žalovaného o tom, že mal žalobcovi plniť v hotovosti spolu sumu 12.000 eur,

za preukázanú. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti istiny za dôvodnú - žalovaný uznal dlh vo
výške 56.550 eur dňa 01.07.2019, pričom v konaní neboli sporné následné (v období medzi 23.12.2019
a 26.11.2024) plnenia žalovaného v celkovej výške 29.000 eur, čoho rozdiel predstavuje sumu 27.550
eur, z ktorej si však žalobca uplatnil po čiastočnom späťvzatí žaloby sumu vo výške 17.550 eur, ktorú
mu súd prvej inštancie v celom rozsahu priznal. V súlade s návrhom žalobcu mu súd prvej inštancie

priznal aj zákonné úroky z omeškania (vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené). O nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
a § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca mal po čiastočnom späťvzatí žaloby v konaní plný úspech
zodpovedajúci priznanej istine 17.550 eur s príslušenstvom a pokiaľ žalobca vzal žalobu čiastočne späť
v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom, o ktorej v podaní zo dňa 01.02.2022 uviedol, že jej
zaplatenie dňa 23.12.2019, t. j. pred podaním žaloby, zistil (v priebehu konania) dodatočnou dôslednou

kontrolou svojho bankového účtu, v tejto časti platí, že žaloba nebola podaná dôvodne a žalobca preto
procesne zavinil v tomto rozsahu zastavenie konania. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom za jej zastavenie celkovo v časti o zaplatenie istiny
29.000 eur s príslušenstvom procesne zodpovedal žalovaný, ktorý plnil v prospech žalobcu po začatí
konania. V percentuálnom vyjadrení žalobca dosiahol úspech, resp. žalovaný zodpovedá za zastavenie

konania v rozsahu 95,7 % (44.550 eur) a žalobca zodpovedá za zastavenie konania v rozsahu 4,3 %
(2.000 eur). Vzájomný pomer úspechu potom predstavuje 91,4 % (95,7 % - 4,3 %) v prospech žalobcu,
preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 91,4 %; o výške náhrady trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

3.ProtivýrokuIII.rozsudkusúduprvejinštancie,tedauzneseniuonárokunanáhradutrovkonania,podal
v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a rozsudok
súdu prvej inštancie považoval v časti výšky žalobcovi priznaného nároku na náhradu trov konania za

nezákonný, vychádzajúci z nesprávne vyhodnotených skutkových okolností a z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný zhrnul, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia čiastky
46.550 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, že už v podanom odpore žalovaný namietal, že časť
zo žalobcom nárokovanej sumy vo výške 12.000 eur uhradil ešte pred podaním samotnej žaloby, že v
konaní pred súdom prvej inštancie vzal žalobca svojím podaním zo dňa 01.02.2022 žalobu čiastočne

späť z dôvodu, že žalovaný mu z uplatnenej pohľadávky uhradil celkovo čiastku 27.000 eur (z toho
sumu vo výške 2.000 eur dňa 23.12.2019 a sumu vo výške 10.000 eur dňa 08.04.2021, ktoré úhrady
boli zo strany žalobcu zistené po podaní žaloby, hoci boli realizované ešte pred podaním žaloby dňa
24.04.2021) a že zo strany žalovaného bola následne po podaní žaloby realizovaná úhrada vo výške
10.000 eur dňa 24.08.2021, 5.000 eur dňa 03.06.2022 a 2.000 eur dňa 26.11.2024. Z vyššie popísaných

skutočností je preto podľa žalovaného jednoznačné, že nárok uplatnený žalobcom bol v časti 12.000 eur
nedôvodný, ako to od počiatku tvrdil žalovaný, nakoľko táto čiastka bola zo strany žalovaného uhradená
pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie však v rozsudku nepochopiteľne uzavrel, že neúspech
žalovaného v konaní je na úrovni 95,7 % (44.550 eur) a žalobca zodpovedá za zastavenie konania len
ohľadom čiastky 2.000 eur, ktorá bola žalovaným uhradená ešte v roku 2019, teda len v pomere 4,3 %.

Súd prvej inštancie podľa žalovaného nevzal na zreteľ, že žalobca až po podaní žaloby zistil, že žalovaný
mu okrem čiastky 2.000 eur uhradenej dňa 23.12.2019 pred podaním žaloby uhradil aj sumu 10.000 eur
dňa 08.04.2021 (žaloba bola podaná 24.04.2021). Za zohľadnenia uvedeného žalobca zodpovedá za
zastavenie konania v časti 25,78 % (12.000 eur), čomu na strane žalovaného zodpovedá percentuálny
podiel vyjadrujúci jeho neúspech v konaní na úrovni 74,22 % (34.550 eur) a vzájomný pomer úspechu

potom predstavuje 48,44 % v prospech žalobcu, ktorý nárok na náhradu trov konania by mal prislúchať
žalobcovi (nie 91,4 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalovaný, aby odvolací súd podľa
ust. § 388 CSP zmenil výrok III. rozsudku tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 48,44
% a prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 379, §
380 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďžesa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

6. Ako prvoradé konštatuje odvolací súd, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dňa 24.04.2021 domáhal od žalovaného
zaplatenia dlžnej sumy 46.550 eur, zohľadňujúc tú skutočnosť, že zo žalovaným písomne uznaného dlhu
vo výške 56.550 eur (uznanie zo dňa 01.07.2019) uhradil žalovaný dňa 08.04.2021 sumu 10.000 eur,
teda že neuhradený zostatok predstavuje žalovanú sumu 46.550 eur. Z obsahu spisu a podaní žalobcu
vyplýva, že žalovaný realizoval nasledovné platby:
- 2.000 eur dňa 23.12.2019 (t. j. pred podaním žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku),

- 10.000 eur dňa 08.04.2021 (t. j. pred podaním žaloby, suma nebola súčasťou žalovaného nároku),
- 10.000 eur dňa 24.08.2021 (t. j. po podaní žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku),
- 5.000 eur dňa 03.06.2022 (t. j. po podaní žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku), a
- 2.000 eur dňa 26.11.2024 (t. j. po podaní žaloby, suma bola súčasťou žalovaného nároku).
Žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2025 na výzvu súdu prvej inštancie výslovne uviedol, že berie žalobu

späť v časti o zaplatenie sumy istiny 29.000 eur a trvá na žalobe v časti o zaplatenie 17.550 eur s
príslušenstvom.

8.Podľaust.§251CSP,trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9.Podľaust.§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

11. Z podaného odvolania je zrejmé, že za sporné a nesprávne považuje žalovaný posúdenie zavinenia
na zastavení konania v časti sumy 12.000 eur, posúdenie úspechu žalobcu v časti priznanej istiny 17.550
eur s prísl. nebolo žalovaným rozporované.

12. Z ustanovení CSP vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní zavinenia zastavenia
konania postupoval podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, postupoval správne. Je však potrebné stotožniť sa s
odvolacou argumentáciou žalovaného, že uvedené ustanovenie súd prvej inštancie nesprávne aplikoval
na skutkový stav prejednávanej veci, ak dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti
o zaplatenie sumy 2.000 eur. Ako vyplýva z ods. 7 vyššie, je pravdou, že žalovaný pred podaním žaloby

uhradil spolu sumu 12.000 eur, avšak z uvedenej sumy suma 10.000 eur (úhrada zo dňa 24.08.2021)
nebola predmetom konania (nesprávne uvádza aj sám žalovaný, že táto úhrada predstavuje plnenie
žalovaného nároku po podaní žaloby). Žalovaný tak pred podaním žaloby uhradil zo žalovanej sumy
sumu 2.000 eur (úhrada zo dňa 23.12.2019) a po podaní žaloby uhradil spolu sumu 17.000 eur (úhrady
zo dňa 24.08.2021, 03.06.2022 a 26.11.2024). Pokiaľ však žalobca vzal žalobu späť žalobu v časti

spolu o zaplatenie 29.000 eur, v rozsahu sumy 10.000 eur nešlo o späťvzatie žaloby z dôvodu úhrady
žalovaným po podaní žaloby, ale bez uvedenia dôvodu (nie pre správanie žalovaného) v dôsledku
dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou (ku ktorému späťvzatiu došlo zrejme chybou v počítaní
pri zohľadnení žalobou uplatneného nároku a úhrad žalovaného). Z uvedeného je tak možné dovodiť
zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti istiny 2.000 eur (suma uhradená žalovaným pred

podaním žaloby) a v časti istiny 10.000 eur (suma vzatá späť žalobcom na základe jeho návrhu bez
úhrady žalovaným po podaní žaloby). Správne tak argumentoval žalovaný, že po zohľadnení úspechu
žalobcu v priznanej sume 17.550 eur a zavinenia žalovaného na zastavení konania v sume 17.000
eur, predstavuje kumulatívne úspech žalobcu sumu 34.550 eur (74,22 %) a úspech žalovaného tak
predstavuje v dôsledku vyvodenia zavinenia žalobcu na zastavení konania suma 12.000 eur (25,78 %);

kumulatívnym posúdením pomeru úspechu a zavinenia na zastavení konania predstavuje čistý úspech
žalobcu 48,44 %.13. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III.
týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,44 % s tým, že o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2
CSP a priznal v odvolaní úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobcovi s tým, že rovnako o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262
ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).