Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124284077
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124284077.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudia Koskovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpená:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., o zaplatenie 509,72

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
13Csp/23/2024 – 110 zo dňa 21. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (I. výrok) a žalovanému

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (II. výrok). V odôvodnení rozhodnutia súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 509,72 Eur spolu
s úrokom 14,99% ročne zo sumy 477,19 Eur od 23.12.2022 do 15.04.2026, s úrokom z omeškania
vo výške 7,5% ročne zo sumy 477,19 Eur od 23.12.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania
z titulu nesplateného úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.04.2022 (ďalej len „zmluva“)
uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (BNP BARIBAS PERSONAL FINANCE SA) ako

veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a žalovaným ako dlžníkom. Žalovaný napriek opakovaným výzvam od
veriteľaporušilsvojupovinnosťzozmluvytým,ženeplnilvstanovenýchtermínochsplátky,apretoveriteľ
k 22.12.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti neuhradil žiadnu splátku.

2. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú skúmal ex offo, pričom vo veci rozhodol postupom podľa §
297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) t. j. bez nariadenia
pojednávania. Konštatoval, že predmetom konania bola pohľadávka banky z úveru, ktorá mala byť
postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023. Poukázal na to,
že aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“)

v spojení s § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“). Uviedol, že konečná splatnosť úveru určená
v zmluve bola dojednaná na deň 15.04.2026. Splatnosť celej pohľadávky mohla preto v čase postúpenia
nastať iba v prípade platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd dospel k záveru, že
v danom prípade nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom. Podľa názoru
prvoinštančného súdu nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru primárne z dôvodu,

že veriteľ nesplnil svoju povinnosť skúmať schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať úver s odbornou
starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Mal za to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, ak sižiadnym spôsobom neverifikoval údaje o žalovanom týkajúce sa jeho osobných a majetkových pomerov.
Žalobcom predloženú listinu označenú ako „Súhrn postupcu k úveru“ nepovažoval za verifikovanú,
keďže z nej nebolo zrejmé, kým a kedy bola vystavená, a preto nemohla táto listina byť dokladom

preukazujúcim, že veriteľ konal pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou. Taktiež zistil, že veriteľ
sa nedopytoval v Sociálnej poisťovni na príjem dlžníka za posledný mesiac, ale len za predposledný
a pred predposledný mesiac, čo sa okresnému súdu javilo ako účelové v snahe vykresliť dlžníka ako
schopného splácať úver. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by veriteľ
postupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného splácať

úver, a preto nemohol žiadať ani jeho predčasné splatenie podľa § 11 ods. 2 práve veta ZoSÚ, a ak sa
tak stalo, tak tento úkon bol absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. V druhom rade
považoval vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za neplatné aj v zmysle § 37 ods. 1 OZ spočívajúcom
v neurčitosti výzvy adresovanej žalovanému pred zosplatnením úveru, a to z dôvodu neidentifikovania
nezaplatenej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ sa rozhodol úver zosplatniť. V tomto smere poukázal aj
na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu.

3. Okrem uvedeného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ. Mal za to, že zmluva neobsahovala správny
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a celkovej čiastke úveru, ktorú mal žalovaný
zaplatiť a nebolo tiež zrejmé, ktoré údaje (predpoklady) boli použité pri výpočte RPMN. Podľa názoru

prvoinštančného súdu, veriteľ do celkových nákladov nezarátal aj poistné a náklady spojené so zmluvou
o zabezpečení záväzku spotrebiteľa, ktorých uzavretie bolo podmienené pre získanie spotrebiteľského
úveru alebo za ponúkaných podmienok.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak, že tieto úspešnému

žalovanému nepriznal, nakoľko z obsahu spisu mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

5. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré
odôvodňoval odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak, že vyhovie žalobe žalobcu resp. rozsudok okresného súdu

zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu, nakoľko súd v predmetnej veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP. Mal za to, že podmienky pre vydanie rozsudku
postupom podľa § 297 písm. b) CSP môžu v zásade nastať len vtedy, ak súd žalobe vyhovie. Podľa

názoru žalobcu okresný súd pochybil, ak vo veci verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
čím mal porušiť obligatórnu povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Ak súd prvej inštancie považoval
viaceré skutočnosti za sporné (okrem iného aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu) nemohol rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, čím zaťažil svoje rozhodnutie nesprávnym procesným postupom, keď
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Taktiež sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ako aj skúmania bonity. Mal za to, že veriteľ postupoval
v predzmluvných vzťahov s odbornou starostlivosťou a k hrubému porušeniu v zmysle § 7 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ nedošlo a zároveň nedošlo ani k porušeniu povinnosti veriteľa konať
s odbornou starostlivosťou. V tomto smere poukázal aj na nespornosť skutkových tvrdení v zmysle § 151

ods. 1 CSP. V závere odvolania namietal aj nesprávne posúdenie otázky špecifikácie splátky vo výzve,
a s tým spojenú neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Uviedol, že k zosplatneniu
úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ ku dňu 22.12.2022 došlo pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 15.09.2022. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17CoCsp/4/2024 zo dňa 27.06.2024 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024.

7. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný

odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

10. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotlivé čiastkové práva,
ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti

ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť
konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie
veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán,
rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Porušenie
ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

11. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila
strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v
tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny
proces. Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane
bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu

do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť
v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny procesný postup.

12. Okresný súd nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v tom, že vo veci samej rozhodol bez

nariadenia pojednávania, znemožnil strane - žalobcovi aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Okresný súd vo veci samej na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297
písm. b) CSP.

14. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

15. Pre možnosť v spotrebiteľských sporoch rozhodnúť bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297
písm. b) CSP je potrebné, aby kumulatívne boli splnené nasledujúce podmienky 1) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, 2) skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, 3) hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

16. Vzhľadom na to, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 509,72 Eur s príslušenstvom,
je splnená podmienka, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- Eur. Čo
sa týka podmienky otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, v tomto prípade ide o otázku
právneho posúdenia veci, ktorej jednoduchosť je oprávnený vysloviť súd. Odvolací súd ani splnenie
tejto podmienky nespochybňuje. S uvedenými dvomi podmienkami však kumulatívne je spojená tiež

podmienka, že „skutkové tvrdenia strán nie sú sporné“ a len pri splnení všetkých troch podmienok je
možné prejednať spor bez nariadenia pojednávania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,
prečo na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie, poukázal len na prípadné opomenutie postupu
podľa §181 ods. 2 CSP, ktoré sa konvaliduje vydaním rozhodnutia vo veci samej, pričom odkázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/150/2021 z 28.06.2023.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že pre procesný postup súdu a sporových strán je dôležité určiť,
ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné a ktoré za nesporné. Skutkové tvrdenia, ktoré
nie sú účinne popreté, sa považujú za nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia sa považujú za
nesporné v prípade, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenia ako druhá strana, ako aj v prípade,

ak protistrana potvrdí, že skutkové tvrdenia druhej strany sú pravdivé.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.19. Pokiaľ § 297 písm. b) CSP, ktoré aplikoval v danej veci súd prvej inštancie, upravuje podmienku, že
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje sa tým nielen požiadavka, aby súd prvej inštancie pri

zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal (okrem zhodných tvrdení strán, respektíve zo skutkových
tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela - § 151 ods. 1 CSP) z iného dôkazu, ako z listín
predložených stranami, ale aj podmienka, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, respektíve
nespornýmitvrdeniamistránanimipredloženýmilistinamináležitepreukázané,ažetedapodkladompre
rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného

bremena.

20. Súd prvej inštancie v konaní pochybil, keď v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a
vykonania dokazovania za situácie, že nárok žalobcu nepovažoval za nesporný z dôvodu spochybnenia
jeho aktívnej legitimácie. V tomto prípade síce spornosť skutkových tvrdení nevyplývala z tvrdení
žalovaného, ktorý bol pasívny, ale samotný okresný súd, ktorý ex offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu rozdielne. Za stavu, že súd prvej inštancie listinné dôkazy
predložené zo strany žalobcu považoval za nedostačujúce, mal nariadiť pojednávanie a umožniť
žalobcovi vyjadriť sa aj k spornej aktívnej vecnej legitimácii, prípadne umožniť mu navrhnúť vykonanie
dôkazov v tomto smere. Pod spravodlivým prejednaním veci je potrebné rozumieť také súdne konanie,
ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských

práv a slobôd. Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 26/94 uviedol, že obsah práv na súdnu ochranu uvedené
v článku 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať v jeho uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené
relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je preto porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom, treba potom

rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.

21. Žalobca sa cíti byť vo veci aktívne legitimovaný ako držiteľ pohľadávky pôvodného veriteľa voči

žalovanému, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21. 06.
2023. Okresný súd žalobu zamietol s odôvodnením absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní ako dôsledok porušenia veriteľa konať pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou v súlade
s § 7 ods. 1 ZoSÚ, čoho dôsledkom je v súlade s § 11 ods. 2 ZoSÚ prvá veta nemožnosť jednorazového
zosplatneniaúveru.Nakoľkoúvernebolpokonečnejlehotesplatnosti,takveriteľnemoholpohľadávkuzo

zmluvy postúpiť na žalobcu, a ak tak učinil tento právny úkon je podľa názoru okresného súdu potrebné
považovať za absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ. Zároveň však neplatnosť postúpenia mala byť
spôsobená aj prípadnou neplatnosťou zosplatnenia, nakoľko vo výzve absentovala špecifikácie splátky,
a preto tento právny úkon bol neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe
predložených listinných dôkazov žalobcom dospel k názoru, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka

voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ZoSÚ a ZoB,
v dôsledku čoho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné, od čoho odvodil právne
posúdenie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, bolo jeho povinnosťou nariadiť na prejednanie veci
samej pojednávanie v zmysle § 177 ods. 1 CSP a následne postupovať v zmysle § 181 ods. 1, 2 CSP.
Podľa názoru odvolacieho súdu, otázka aktívnej vecnej legitimácie nemohla byť zhojená tým, že súd

svoj názor prezentoval v rozhodnutí vo veci samej bez toho, aby mu dal možnosť sa aspoň vyjadriť
k otázke nedostatku jeho vecnej legitimácie.

22. Rovnako odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za zmätočné. Okresný súd žalobu
zamietol síce z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, avšak riešil aj otázku, či úver je alebo

nie je bezúročný a bezpoplatkový, a teda či zmluva obsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle
ZoSÚ. Dospel pritom k záveru, že zmluva neobsahovala nielen správny údaj o RPMN, ale aj celková
výška úveru nebola uvedená v zmluve správne. Riešenie tejto otázky sa javí ako úplne nadbytočné, ak
súd prvej inštancie chcel zamietnuť žalobcu v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súd je povinný dať vo svojom rozhodnutí jasnú odpoveď na to, či je žaloba dôvodná a žalobca preukázal

a uniesol dôkazné bremeno alebo opačne, že žaloba nie je dôvodná, pričom uvedie z akého dôvodu,
ku ktorému možno zaradiť aj absenciu hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti niektorej zo strán
konania. Rozhodnutie nemá predstavovať alternatívu možností, ale jasne a zreteľne dať odpovede na
rozhodujúce otázky a námietky. Odvolací súd považuje za potrebné vo vzťahu k námietke žalobcutýkajúcej sa absencie určenia splátky vo výzve poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2025 podľa ktorého: „Bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 389 ods.
1 písmena b) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil
stane (žalobcovi) aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, to aj v závislom výroku o trovách konania. Zároveň odvolací súd vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP s tým, že
v ďalšom konaní súd prvej inštancie je povinný vo veci nariadiť pojednávanie, prípadne dať žalobcovi

možnosť vyjadriť sa k prípadnému nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore.

24. V novom rozhodnutí okresný súd tiež rozhodne aj o trovách celého konania v zmysle § 396 ods.
3 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.